Medárik topásový (Caligavis chrysops)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik topásový

Caligavis chrysops — malý australsky medárik s diagnostickými žltými líčnymi prúžkami lemovanými čiernym — slávny jesennými kŕdlami tisícov migrantov pozdĺž Veľkého hrebeňa Austrálie, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh je bezny a rozsireny v celej V a JV Australii s populacnym trendom klasifikovanym ako klesajuci. Pokles nie je dostatocne rychly na to, aby druh priblizil prahovym hodnotam kategorie Vulnerable. Areal pokryva 2 890 000 km2 (BirdLife DataZone). Hlavne hrozby: strata a fragmentacia drevenatych eukalyptovych lesov vplyvom pasenia, klcania a invazie burina; zavlacanie parazitov. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Australsky zakon EPBC Act 1999 chrani vsetkych nativnych vtakov pred odchytom a vyvozom.
Dĺžka15–17,5 cm
Hmotnosť12,5–20,5 g (priemer ~17 g)
Dožitiepresné záznamy neoverené
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieV a JV Austrália, 3 poddruhy
BiotopOtvorené eukalyptové lesy, bánksia-heathland, záhrady
StravaHmyz (~60 %), nektár, lerp, ovocie
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia ~14 dní (samica); júl–marec
MigráciaČiastočne sťahovavý; kŕdle do 100 000+ ks/deň na jeseň
HlasHlasné chick-up; spev začína 20–30 min pred úsvitom
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

60% 30% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — prevažne dvojkrídlovce (muchy, komáre, pakomáre), chrobáky, pavúky; loví gleaning-om v listí, salpuje vo vzduchu a prehrabáva kôru; zásadná bielkovinová zložka, najmä počas hniezdenia 60%
Nektár a peľ kvetov — prevažne srebrnatá bánksia (Banksia marginata), vresová bánksia a grevílie; nektár slúži aj ako palivo pred a počas migrácie (druh naberá 13 % telesnej hmotnosti) 30%
Ovocie a drobné plody — sezónny doplnok; konzumuje aj lerp (cukrové kryty lariev vošiek psyllid na listoch eukalyptov) a medovicu 7%
Iné — príležitostné cukrové sekréty (manna) z rán eukalyptov; peľ zbieraný z kvetov 3%

Odporúčané potraviny

  • Nektár bánksií (Banksia marginata, B. ericifolia), grevílií (Grevillea), horských diablov (Lambertia formosa) a ďalšej austrálskej flóry — primárna energetická zložka, najmä pred a počas migrácie
  • Hmyz a bezstavovce — dvojkrídlovce (muchy, komáre), chrobáky, pavúky; gleaning v listí korunových vrstiev, lapanie vo vzduchu, prehrabávanie kôry
  • Lerp — cukrové kryty lariev psyllidov na listoch eukalyptov; doplnok pri gleaning-u v korunách
  • Ovocie a drobné plody — sezónny doplnok (ako je dostupné v biotope)
  • Čerstvá pitná voda — vyhľadáva prírodné zdroje a záhradné misky s vodou

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre všetky vtáky
  • Cukorné roztoky z domácej kuchyne ako náhrada nektáru — narúšajú črevnú mikroflóru; komerčné nektárové prípravky pre medárikovité (dostupné v Austrálii) sú jedinou overovateľnou alternatívou
  • Soľ, korenené a silne spracované ľudské potraviny — poškodzujú obličky
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
Tip od odborníka Medárik topásový je v prírode zmiešaný potravový generalista — asi 60 % stravy tvorí hmyz (dvojkrídlovce, chrobáky, pavúky) a zvyšok nektár, lerp a ovocie. Druh je mimoriadne agilný predátor hmyzu: glea-inguje v listí, salpuje vo vzduchu a prehrabáva kôru. Nektár je kľúčový pred migráciou — jedinci naberal až 13 % telesnej hmotnosti konzumáciou nektáru a lerpu (hlavne zo striebornatých bánksií). Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa zranený jedinec ocitol v záchrannej stanici, základom je komerčný nektárový prípravok pre medárikovité (Avimellit, Lorikeet nectar) spolu s čerstvým hmyzom; starostlivosť patrí výhradne do rúk vyškoleného záchranára alebo veterinára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik topásový je pomerne hlasný, ale nie dominantne krikľavý druh — vydáva sériu hlasných, veselých volaní popísaných ako chick-up (chick-up-chick-up), ako aj pohraničné a kontaktné hlásky. Samec začína spievať 20–30 minút pred úsvitom — v záhrade pri hniezdisku môže byť raná ranná aktivita počuteľná. Počas migrácie kŕdle generujú nepretržité kontaktné volania. Nie je to však druh s extrémne hlasnou koloniálnou produkciou ako medárik krikľavý.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik topásový je voľne žijúci divoký druh — v záhradách s bánksiami a grevíliami môže byť relatívne tolerantný voči ľuďom, no fyzický kontakt je pre neho stresujúci. Nie je to klietkový maznáčik ani vták na ruku.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a agilný druh — medárik topásový neustále prehľadáva listy, salpuje za hmyzom a navštevuje kvety; počas migrácie prelietava stovky kilometrov v obrovských kŕdľoch. Energia individuálneho vtáka i migračných kŕdľov je pozoruhodná. Je to jeden z najdramatickejšie migrujúcich spevavcov Austrálie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik topásový nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a druhovo špecifický (chick-up volania, hraničné a kontaktné hlásky, predranný spev). Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Medárik topásový je stredne hlasný, no výrazný ranný spevavec. Typickým prejavom je séria hlasných, veselých volaní popísaných ako chick-up (zdroj: BirdLife Australia, Birds in Backyards), ktoré druh vydáva pri kŕmení, v kontaktnom správaní aj pri pohraničných stretnutiach. Samec začína spievať 20–30 minút pred úsvitom (zdroj: Wikipedia EN) — táto predranná serenáda je charakteristickým znakom druhu v prostredí otvorených eukalyptových lesov. Pri stretnutí susediacich samcov dochádza k protispievu (counter-singing). Migračné kŕdle produkujú kontinuálne kontaktné hlásky. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Medárik topásový nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho vrodený repertoár zahŕňa chick-up volania, pohraničné a kontaktné hlásky a predranný spev samca. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Séria hlasných veselých volaní chick-up — najcharakteristickejší prejav druhu, vydávaný pri kŕmení, v kontaktnom správaní aj počas ochrany teritória; počuteľný na dobré vzdialenosti (zdroj: BirdLife Australia, Birds in Backyards)
  • Predranný spev samca — začína 20 až 30 minút pred úsvitom; bežiaca séria veselých tónov z nízkeho bidla v lese; v hniezdnom území jedna z prvých vokalizácií pred svitaním (zdroj: Wikipedia EN)
  • Pohraničné a alarmové hlásky — ostrý vzostupný dlouhý preet s vrchnou inflexiou pri stretnutí so súperom alebo predátorom; hlasitý trillujúci pisk pri ohrození (zdroj: Wikipedia EN)
  • Kontaktné hlásky migračných kŕdľov — animované dvojnótové volania vydávané pri prelietavaní korunami stromov počas jesennej a jarnej migrácie; tisíce vtákov vytvára kontinuálny šum (zdroj: Australian Museum, BirdLife Australia)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (júl–marec); vrchol sezóny júl–november; migrantné populácie začínajú hniezdiť neskôr ako rezidentné (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum)
Tok a obrana teritória — samec spieva z nízkeho bidla začínajúc 20–30 minút pred úsvitom; párenie je socálne monogamné s výraznou obrannou aktivitou
Inkubácia vajec (samica sama, 14 dní) a kŕmenie mláďat (obaja rodičia); v sezóne viacero znášok; mláďatá opúšťajú teritórium cca 2 týždne po vyletení
Zimovanie na severnejších zimoviskách (máj–júl) — rezidentné jedince zostávajú na mieste, sťahovavé populácie sú v tomto čase na severnom zimovisku
Pelichanie po hniezdnej sezóne (február–apríl) pred jarnou migráciou; zvýšená potreba bielkovín a hmyzu
Jesenná migrácia na sever (marec–máj): obrovské kŕdle prelietajú pozdĺž Veľkého hrebeňa smerom na sever; zaznamenané až 100 000 vtákov za deň (máj 1965, Hastings Point, NSW)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa bežne nechová. Medárik topásový je divoký austrálsky vták; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, ornitológiu, ekológiu a birdingovú turistiku. Druh nie je v CITES; austrálska legislatíva (EPBC Act) reguluje odchyt a vývoz divých živočíchov.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard pre avikultúru neexistuje. V prírode jedince hájia celosezónne teritóriá v otvorených eukalyptových lesoch a sčasti sa pohybujú v migračných kŕdľoch na stovky kilometrov. Druh vyžaduje rozsiahlý otvorený priestor s prístupom k nektárovitým kvetom a bohatom podraste.
Deti v domácnosti Medárik topásový nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad austrálskej migrácie — v máji kŕdle tisícov vtákov prúdia pozdĺž horských chrbtov; pozorovanie je bezplatné na miestach ako Bouddi National Park (NSW) alebo Mount Ainslie (ACT). Je to tiež dobrý príklad dlhobežcov navigujúcich pomocou Zeme magnety. Najlepšou interakciou s týmto druhom je rešpektujúce pozorovanie ďalekohľadom.
Hlučnosť Druh vydáva hlasné chick-up volania, najmä ráno a počas migrácie; v záhrade s hniezdiskom môže byť počuteľný pred svitaním. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie domácej rušivosti je len hypotetické.
Verdikt odborníka Medárik topásový (Caligavis chrysops) je malý až stredne veľký austrálsky spevavec (15–17,5 cm, 12,5–20,5 g) z čeľade Meliphagidae (medárikovité). Diagnostickým znakom sú dva nápadné žlté prúžky na lícach: úzky prúžok začína nad štrbinou zobáka, rozširuje sa pod okom a zakončuje sa malou bielou škvrnkou na ušných krytkách; nad i pod žltým prúžkom beží výrazný čierny pás — táto kresba odlišuje druh od všetkých ostatných austrálskych medárikov. Telo je tmavosivohnedé až olivovohnedé so svetlejšie prúžkovaným spodkom. Pohlavný dimorfizmus je minimálny — samec a samica sú sfarbením takmer identickí; samec je priemerne o 0,8 g ťažší. Juvenily majú hnedší iris a menej výraznú kresbu hlavy. Areál pokrýva východné a juhovýchodné pobrežie pevninskej Austrálie od severného Queenslandu po hory Mount Lofty Range v Južnej Austrálii; druh obýva otvorené sklerofilné lesy od pobrežných piesočnatých dún po subalpínske výšiny a riečne lesy. Druh je čiastočne sťahovavý — jesenná migrácia (marec–máj) obrovských kŕdľov (zaznamenaných až 100 000 vtákov za deň v máji 1965 pri Hastings Point, NSW) pozdĺž Veľkého hrebeňa smerom na sever patrí k najnápadnejším vtáčím spektaklom Austrálie. Druh sa orientuje geomagneticky (inklinácia, nie polarita). Strava je zmiešaná: hmyz (~60 %, prevažne dvojkrídlovce, chrobáky, pavúky) a nektár/lerp/ovocie (~40 %); pred migráciou naberá až 13 % telesnej hmotnosti konzumáciou cukrov. Hniezdi júl–mars: samica buduje pohárkovité hniezdo z machovín a tráv v lesnom podraste, inkubuje sama (~14 dní), mláďatá kŕmia obaja rodičia; hniezdo parazitujú kukučky (vejáriková, kefkochvostá, bledá, hnedo-zvonivá a koňoská). Extra-párové párenia tvoria 44 % mláďat. Existujú tri poddruhy: nomínátny chrysops, samueli (hory Mount Lofty) a barroni (horné tropické pásmo Queenslandu). IUCN LC s klesajúcim populačným trendom — hlavnými hrozbami sú strata drevenatých lesov, pasenie a invázne rastliny. Nie je v CITES. V avikultúre sa nechová — ide o atlasový voľne žijúci druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorené sklerofilné lesy eukalyptov a banksia-heathland od pobrežných dún po subalpínske výšiny (až 2 200 m n. m.); riečne galérie v lesnej krajine; suburbanné záhrady s natívnymi rastlinami
Medárik topásový obýva rozmanité otvorené lesné biotopy s prístupom k nektárovitým kvetom. Typickými biotopmi sú spotted gum-lesy s ironbark a stringybark eukalyptmi, coastal heathland s bánksiami v čase kvitnutia a regenerujúce postpožiarne lesy. Nie je striktne viazaný na jeden biotop — migrácia ho núti využívať celé spektrum lesných spoločenstiev pozdĺž letovej trasy. V suburbanných záhradách s Banksia, Grevillea a Eucalyptus je bežným návštevníkom.
Sociálne správanie
Socálne monogamné páry hájiace celosezónne teritóriá počas hniezdenia; mimo hniezdenia a pri migrácii tvorí kŕdle od 10 do 100 jedincov (výnimočne až 1 000+)
Počas hniezdenia žijú územne monogamné páry. Mimo hniezdnej sezóny a počas migrácie sa druh pohybuje vo veľkých kŕdľoch spolu s inými medárikmi (bieloshlavý, tmavý) a striebristookom (Zosterops lateralis). Kontraspieva so susednými pármi — sosedné samce si „odpovedajú“ z rôznych bodov teritória.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až mediteránny klimát juhovýchodnej Austrálie; migračné populácie zimujú na teplejšom severe, niektoré populácie sú celoroční rezidenti
Druh znáša relatívne chladné subalpínske podmienky v lete (hniezdni na výšinách) aj horúce pobrežné leto. Migruje, aby sa vyhol zimnému nedostatku potravy na juhu. Poddruh samueli obýva horný lem biosféry horského pásma Mount Lofty Range.
Hniezdo a hniezdny materiál
Pohárkovité hniezdo z machov, zelených tráv a pavučín, umiestnené v lesnom podraste alebo záhradných krovinách a plotoch; znáška 2–3 vajca, inkubácia ~14 dní (samica sama)
Samica stavia pohárkovité hniezdo z machov a zelených tráv — v pobrežných biotopoch prevládajú trávy, v horách machoviny (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdo je relatívne krehké, umiestnené v lesnom podraste alebo záhradných krovinách a plotoch. Znáška 2–3 vajca, pinkasto-biele s tmavorudými škvrnami a fľakmi (~21 mm × 14 mm). Samica inkubuje sama ~14 dní; mláďatá kŕmia obaja rodičia. Hniezdo parazitujú kukučky. Za sezónu môže byť viacero znášok.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu; bežný návštevník záhradných vtáčích misiek a plytký prúdov
Medárik topásový sa pravidelne kúpe v plytkých vodných zdrojoch — kaluže, záhradné napájadlá s plytkou vodou a potoky. Záhradné vtáčie misky s pravidelne vymieňanou vodou sú účinným spôsobom, ako pritiahnuť druh do záhrady.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; najaktívnejší pred svitaním (spev 20–30 min pred úsvitom) a počas rána; migrácia prebieha cez deň
Medárik topásový je striktne denný sťahovavý vták migrujúci cez deň (diurnálny migrant). Samec začína spievať 20–30 minút pred úsvitom — mimoriadne skorá ranná aktivita je adaptáciou na obranné signalizovanie teritória v hustých lesoch. Migrácia prebieha cez deň; navigácia je geomagnická (inklinácia).

Rozmnožovací cyklus

Tok a obrana teritória
Júl–september (začiatok hniezdnej sezóny); pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku (presné údaje pre druh neoverené)

Samec pri tokovaní intenzívne spieva z nízkeho bidla pred svitaním a háji celosezónne teritórium. Párenie je socálne monogamné — pár háji spoločné teritórium, avšak genetické štúdie ukázali, že 44 % mláďat pochádza z extra-párových kopulácií (zdroj: Wikipedia EN), čo naznačuje skrytú polygynickú zložku. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia; hniezdna sezóna júl–március; viaceré znášky za sezónu možné (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum)

Samica stavia pohárkovité hniezdo z machovín a zelených tráv, podľa biotopu (pobrežný: trávy; horský: machoviny). Hniezdo je umiestnené v lesnom podraste alebo záhradnom krovisku. Znáša 2–3 vajcia pinkasto-biela s tmavorudými škvrnami (~21 mm × 14 mm). Hniezdna sezóna trvá júl–március; páry môžu odchovať viaceré znášky za rok. Celková úspešnosť je nízka — iba 16 % vajec produkuje vyletené mláďatá (predácia, parazitizmus kukučkami, počasie).

Inkubácia
Asi 14 dní; inkubuje výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards)

Inkubáciu vykonáva výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards), pričom samec háji teritórium a prináša potravu. Dĺžka inkubácie je uvádzaná ako cca 14 dní (zdroj: Birds in Backyards); Wikipedia EN uvádza orientačne asi 2 týždne. Hniezdo parazitujú kukučky (vejáriková, kefkochvostá, bledá, hnedá, koňoská).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia obaja rodičia; opúšťajú hniezdo asi po 13 dňoch a teritórium po ďalších 2 týždňoch

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia — samec aj samica prinášajú hmyz a nektár. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 13 dňoch po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN) a teritórium opúšťajú cca 2 týždne po vyletení (zdroj: Wikipedia EN). Hmyz je kľúčovou bielkovinovou zložkou stravy mláďat; práve preto stúpa podiel hmyzu v jedálničku rodičov počas odchovu.

Vývoj mláďat
Juvenily s hnedším dúhovkovitým farbením a menej výraznými prúžkami hlavy; iris bledohnedý (dospelci: tmavomodrý iris)

Mláďatá sú celkovo hnedastejšie ako dospelci — kresba hlavy je menej kontrastná a iris je bledohnedý (u dospelcov tmavomodrý). Plné dospelé sfarbenie, vrátane kontrastnej žlto-čiernej kresby, sa vyvíja postupným pelichaním v prvom roku. Presný vek osamostatnenia nie je v dostupných zdrojoch uvádzaný.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; presné záznamy o dožití pre druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Presné záznamy o maximálnom dožití z kroužkovacích databáz (ABBBS) pre tento druh nie sú v overených zdrojoch dostupné — uvádzame ako presné údaje neoverené.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová a neochočuje — ide o divého sťahovavého austrálskeho vtáka. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Medárik topásový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. V austrálskych záhradách s bánksiami a grevíliami je relatívne tolerantný voči prítomnosti ľudí, no fyzický kontakt je preň stresujúci. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode — ideálne počas jesennej migrácie na horských chrbtoch východnej Austrálie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik topásový je voľne žijúci endemit Austrálie; austrálska legislatíva (EPBC Act) zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov

2

Ak ťa druh zaujíma, prichystaj záhradu s natívnymi bánksiami, grevíliami a eukalyptami — druh dobrovoľne navštívi nektárové zdroje

3

Najlepšie pozorovanie je počas jesennej migrácie (apríl–máj) na horských chrbtoch, napr. Mount Ainslie (ACT) alebo Bouddi National Park (NSW)

4

Pri náleze zraneného jedinca v Austrálii ho odovzdaj záchrannej stanici WIRES alebo Wildlife Victoria — nemanipuluj bez odbornej pomoci

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Medárik topásový nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho endemita Austrálie; EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — jesenné migračné kŕdle sú pozoruhodným spektaklom na horských chrbtoch východnej Austrálie
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a pozorovaní druhu
Na čo si dať pozor Medárik topásový nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode — jesenné kŕdle prelietajúce korunami stromov pozdĺž Veľkého hrebeňa patria k najnápadnejším vtáčím udalostiam Austrálie. Fascinujúci je aj predranný spev pred úsvitom a geomagnetická navigácia druhu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik topásový 15–17,5 cm Lewinov medárik 19–21 cm Medárik bielouchý 19–22 cm Medárik krikľavý 24–28 cm Medárik obscurní 14–16 cm
Medárik topásový Lewinov medárik (Meliphaga lewinii, Lewin's Honeyeater) Medárik bielouchý (Nesoptilotis leucotis, White-eared Honeyeater) Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner) Medárik obscurní (Caligavis obscura, Obscure Honeyeater)
Dĺžka15–17,5 cm19–21 cm19–22 cm24–28 cm14–16 cm
Váha12,5–20,5 g (priemer ~17 g)34–40 g20 g60–80 gpresné údaje neoverené
Dožitiepresné záznamy o dožití neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenémax. 12,4 r (ABBBS)presné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci endemit V a JV Austrálie — v SR sa bežne nechová; sťahovavý druhvoľne žijúci endemit V Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit J Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit V a JV Austrálie — v SR sa bežne nechová; stálý druhvoľne žijúci endemit Novej Guiney — v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend); bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC (stabilný trend); bez CITES; premnoženie klasifikované ako EPBC Key Threatening ProcessIUCN LC; bez CITES
Povahatmavosivohnedé telo, svetlejší prúžkovaný spodok, tmavomodrý iris (dospelci); diagnostická žlto-čierna kresba líc (žltý prúžok lemovaný dvoma čiernymi prúžkami); pohlavný dimorfizmus minimálnyväčší a tmavší než topásový; diagnosticky veľká žltá POLMESIAČIKOVITÁ UŠNÁ ŠKVRNA (nie prúžok); olivoznedé telo; nemá žiadny čierny prúžok pod lícom; celkovo masívnejší vták s robustným zobákomstredne veľký; čierna hlava a bib, olivovozelené telo; BIELA UŠNÁ ŠKVRNA (nie žltá) — kontrast čierno-biely (nie žlto-čierny ako u topásového); červenohnedý iris; chýba akákoľvek žltá kresba na hlavevýrazne väčší než topásový; sivé telo, čierne temeno a čierna tvárová maska, žlto-oranžový zobák a nožičky, žltá holá koža za okom — bez akéhokoľvek žltého líčneho prúžku; kolonálny agresívny druh vyháňajúci menšie vtákynajbližší príbuzný medárika topásového (rod Caligavis); veľmi podobná kresba líc — žltá líčna čiarka — no celkovo tmavší a menší, s menej výraznými čiernymi okrajmi žltého prúžku; geograficky sa s topásovým neprekrývajú
AreálV a JV pevninská Austrália od S Queenslandu po hory Mount Lofty (Južná Austrália); 3 poddruhy; sťahovavý; jesenné migračné kŕdle tisícov jedincov pozdĺž Veľkého hrebeňavlhké eukalyptové lesy a húštiny pozdĺž celého pobrežia V Austrálie od S Queenslandu po V Viktóriu; nesťahovavý rezident dažďového pralesa a vlhkého sklerofilného lesaJ a JV Austrália (Viktoría, Nový Južný Wales, J Queenslandu, J Austrália); otvorené eukalyptové lesy, heathland; stálý druh s lokálnymi pohybmiQueensland, NSW, Viktória, Južná Austrália, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, suburbanné parky; stálý druh; 4 poddruhyNová Guinea (ostrový endemit); horské a pahorkatinné lesy; nie je sympatrický s topásovým

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu u malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici (WIRES, Wildlife Victoria). Cieľom je vždy návrat do prírody, nie udomácnenie.

Hniezdobné parazity — kukučky
stredná

Príznaky: Vychudnuté alebo vyhodené biologické mláďatá; rodičia neúmerne kŕmia väčšie mláďa kukučky

Hniezdo medárika topásového parazituje päť druhov kukučiek: vejáriková (Cacomantis flabelliformis), kefkochvostá (Cacomantis variolosus), bledá (Cacomantis pallidus), hnedá (Chrysococcyx basalis) a koňoská (Chrysococcyx minutillus) — zdroj: Wikipedia EN. Vo voľnej prírode ide o prirodzený parazitizmus; úspešnosť hniezdenia je preto relatívne nízka (iba 16 % vajec produkuje vyletené mláďatá).

Roztoče a kliešte
stredná

Príznaky: Svrbenie, vypadávanie peria, celkové oslabenie, anemizácia pri silnom napadnutí

U druhu boli dokumentované roztoče Ptilonyssus meliphagae a P. thymanzae (zdroj: Wikipedia EN) ako aj kliešte rodu Ixodes. Ide o parazity spoločné pre mnohé malé speváky; v dočasnej starostlivosti pomáha izolovaná karanténa, hygiena a veterinárne vyšetrenie.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého alebo plesnivého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Predácia v záhradnom prostredí — mačky a vrany
stredná

Príznaky: Poranenia od predátorov; znižovanie hniezdnej úspešnosti v suburbanných záhradách

Zdivočené a domáce mačky sú hlavnými predátormi malých spevavcov v austrálskych záhradách. Vrany a strakatochy ničia hniezda. V záhradách, kde druh hniezdí, pomáha nočné uzatváranie mačiek a hustejšia vegetácia pre ochranu hniezda.

Prevencia Medárik topásový sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince (napr. v záchrannej stanici): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tohto malého vtáka priamou príčinou úhynu. (2) Špecializovaná nektárová strava — komerčný prípravok pre medárikovité (napr. Lorikeet nectar, Avimellit) spolu s čerstvým hmyzom; žiadne domáce cukrové roztoky. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa pri podozrení na parazity. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo austrálsku záchrannú stanicu.

Zaujímavosti

1

Diagnostická žltá kresba — zlatá tvár — samotné vedecké meno druhu opisuje jeho najvýraznejší znak: chrysops z gréčtiny znamená doslova zlatá tvár. Žlté perie tvorí úzky prúžok nad štrbinou zobáka, rozširuje sa pod okom a zakončuje sa malou bielou škvrnkou na ušných krytkách — nad i pod týmto žltým pruhom vedie výrazný čierny pás. Práve táto trojfarebná kresba (žltá medzi dvomi čiernymi) robí druh nezabudnuteľným a v teréne ľahko identifikovateľným.

2

Jesenná migrácia — najväčší spektakl austrálskych spevavcov — medárik topásový je proslávený jednou z najdramatickejších vtáčích migrácií Austrálie. Každú jeseň (marec–máj) sa tisíce jedincov zhromažďujú a prelietajú korunami stromov pozdĺž Veľkého hrebeňa smerom na sever. V máji 1965 pri Hastings Point (NSW) bolo zaregistrovaných viac ako 100 000 vtákov za jediný deň (zdroj: Wikipedia EN). V niektorých bodoch prelietajú tisíce vtákov za hodinu (zdroj: BirdLife Australia).

3

Geomagnetická navigácia — laboratórne pokusy odhalili, že medárik topásový riadi smer migrácie podľa magnetickej inklinácie Zeme (uhol, pod ktorým magnetické silové čiary vstupujú do zemského povrchu), nie podľa magnetickej polarity (sever-juh). Toto je sofistikovaný navigačný mechanizmus zdieľaný s viacerými druhy migrujúcich vtákov; u tohto druhu bol experimentálne doložený (zdroj: Wikipedia EN).

4

Predranná serenáda — samec začína spievať 20–30 minút pred úsvitom (zdroj: Wikipedia EN) — jedna z najskorejších vokálnych aktivít v eukalyptových lesoch. Séria hlasných veselých volaní chick-up a protispieva so susednými samcami sú spoľahlivé zvukové znaky druhu. Vokalizácia pred svitaním je adaptáciou na signalizovanie vlastníctva teritória za súmraku, kedy sú vizuálne signály obmedzené.

5

Hniezdo parazituje päť druhov kukučiek — medárik topásový je terčom hniezdneho parazitizmu viacerých kukučiek: vejárikovej (Cacomantis flabelliformis), kefkochvostej (C. variolosus), bledej (C. pallidus), hnedej (Chrysococcyx basalis) a koňoskej (Ch. minutillus). Dôsledok: celková hniezdna úspešnosť je len 16 % vajec (zdroj: Wikipedia EN) — iba jedno z šiestich vajec sa stane vyletením mláďaťom. Kompenzáciou je schopnosť druhu hniezdiť viackrát za sezónu.

6

Extra-párové kopulácie — napriek socálne monogamnému systému (párenie a spoločná obrana teritória), genetická analýza ukázala, že 44 % mláďat pochádza z extra-párových kopulácií (zdroj: Wikipedia EN). Ide o jeden z najvyšších podielov extra-pairnessí u austrálskych spevavcov, čo naznačuje, že samce aktívne vyhľadávajú kopulácie mimo vlastného páru.

7

Pred migráciou naberá 13 % telesnej hmotnosti — aby medárik topásový zvládol náročnú dlhú migráciu, pred jej začiatkom výrazne zvyšuje príjem cukrov — najmä konzumáciou nektáru bánksií a lerpu (cukrových krytov lariev psyllidov). Priberá až 13 % telesnej hmotnosti v podobe tukových rezerv, ktoré spáli počas preletov (zdroj: Wikipedia EN). Nektár konzumuje predovšetkým zo striebornatej bánksie (Banksia marginata), z ktorej navštevuje až 70 % jedincov (zdroj: Wikipedia EN).

8

Taxonomická revízia 2011 — druh bol pôvodne zaraďovaný do rodu Lichenostomus (Lichenostomus chrysops). Po molekulárno-fylogenetickej štúdii z roku 2011 (Driskell a kol.), ktorá dokázala, že Lichenostomus bol polyfyletický (obsahoval nepríbuzné línie), bol druh presunutý do rodu Caligavis (vtedy monotypický). Od roku 2021 zahŕňa rod Caligavis aj Caligavis obscura z Novej Guiney (Obscure Honeyeater) — najbližšieho žijúceho príbuzného topásového medárika.

9

Hniezdi aj v záhradách — vďaka svojej schopnosti využívať suburbanné záhrady s natívnymi rastlinami (bánksie, grevílie, eukalyptyy) je medárik topásový jedným z dostupnejších austrálskych medárikovitých pre amatérskych ornitológov. Druh je navyše obľúbeným návštevníkom vtáčích misiek s vodou. Záhradné hniezdenie je zdokumentované v celom rade suburbanných oblastí východnej Austrálie.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik topásový (Caligavis chrysops)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Caligavis Iredale, 1956
Druh Caligavis chrysops (Latham, 1801)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit východnej a juhovýchodnej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy (Avibase, Wikipedia EN): C. c. chrysops — nomínát, juhovýchodný Queensland po južnú Viktóriu a juhovýchodnú Južnú Austráliu; C. c. samueli — hory Mount Lofty Range a okolitá oblasť v Južnej Austrálii; C. c. barroni — horné vlhké tropické pásmo severovýchodnej Austrálie (Wet Tropics po Blackdown Tableland). Druh bol pôvodne zaraďovaný do rodu Lichenostomus; po molekulárno-fylogenetickej analýze v roku 2011 bol presunutý do rodu Caligavis (vtedy monotypický, od roku 2021 zahŕňa aj Caligavis obscura z Novej Guiney). Meno chrysops pochádza z gréčtiny: chrysos = zlato + prosopo = tvár.
Avibase_ID C6170551BD95ECFB

? Často kladené otázky

Najspoľahlivejšie ho identifikuješ podľa diagnostickej žlto-čiernej kresby na lícach: úzky žltý prúžok začína nad štrbinou zobáka, rozširuje sa a prechádza pod okom, pričom nad i pod žltým prúžkom vedie výrazný čierny pás. Telo je tmavosivohnedé so svetlejším prúžkovaným spodkom. Iris je tmavomodrý u dospelcov (bledohnedý u juvenilov). Dôležité: samec a samica sú sfarbením takmer totožní.

Lewinov medárik (Meliphaga lewinii) má na lícach veľkú žltú polmesiačikovú ušnú škvrnu (nie úzky prúžok) a je celkovo tmavší a väčší. Medárik bielouchý (Nesoptilotis leucotis) má namiesto žltej kresby výraznú bielu ušnú škvrnu na čiernej hlave s olivovozelene zafarbeným telom. Medárik topásový je teda jediný druh s dvojitými čiernymi prúžkami lemujúcimi žltý líčny prúžok. Caligavis obscura z Novej Guiney je veľmi podobný, no geograficky sa neprekrývajú.

Jesenná migrácia prebieha v marci až máji, pričom vrchol je v apríli. Kŕdle prelietajú korunami stromov pozdĺž Veľkého hrebeňa (Great Dividing Range) smerom na sever. Vynikajúce pozorovacie miesta sú napr. Bouddi National Park (NSW), Mount Ainslie (ACT) alebo Capertee Valley (NSW). V niektorých bodoch môžu tisíce vtákov prelietnuť za hodinu — ide o jedno z najnápadnejších vtáčích podujatí Austrálie. Na jar (august–október) sa kŕdle vracajú na juh.

Strava je zmiešaná: asi 60 % tvorí hmyz (predovšetkým dvojkrídlovce — muchy, komáre, pakomáre — a chrobáky a pavúky) a zvyšok nektár, lerp (cukrové kryty larví psyllidov) a ovocie. Druh je agilný predátor — loví gleaning-om v listí, salpovaním vo vzduchu a prehrabávaním kôry. Pred migráciou výrazne zvyšuje príjem nektáru — konzumuje najmä striebornatú bánksiu (Banksia marginata) a naberá až 13 % telesnej hmotnosti ako tukové rezervy.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC — najmenej ohrozený), no populačný trend je klesajúci — dôvodom sú strata drevenatých eukalyptových lesov, pasenie a invázne rastliny. Populácia je veľká a pokles zatiaľ nedosahuje prah pre vyššiu kategóriu. Druh nie je v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 chráni všetky natívne vtáky pred odchytom a vývozom. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.

Nie. Medárik topásový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode v Austrálii.

V Austrálii je najúčinnejšou metódou výsadba natívnych nektárovitých rastlín — bánksie (Banksia marginata, B. ericifolia), grevílie (Grevillea), horský diabol (Lambertia formosa) a iné. Druh navštevuje aj plytkú vtáčiu misku s čerstvou vodou na kúpanie. Dôležitá je hustá nízka vegetácia ako úkryt pred predátormi (predovšetkým mačkami). Počas jesennej migrácie môžu záhrady s bohatou ponukou nektáru priťahovať veľké skupiny vtákov.

ZDROJ: Avibase (Caligavis chrysops, Avibase ID C6170551BD95ECFB, SK: medárik topásový, DE: Dreistreifen-Honigfresser, FR: Méliphage à joues d'or, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=C6170551BD9

 Video — Medárik topásový

Medárik topásový (Caligavis chrysops) — spev a hlas v prírode

Medárik topásový (Caligavis chrysops) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-faced Honeyeater, Česky:   medosavka masková, Nemecky:   Dreistreifen-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Carigualdo, Francúzsky:   Méliphage à joues d'or, Taliansky:   Succiamiele facciagialla, Holandsky:   Geelmaskerhoningeter, Portugalsky:   papa-mel-de-faces-amarelas, Poľsky:   maskowik pręgolicy, Maďarsky:   aranysávos mézevő, Rusky:   Желтолицый медосос, Japonsky:   キホオコバシミツスイ, Latinsky:   Caligavis chrysops (Latham, 1801)