Medárik topásový (Caligavis chrysops)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik topásový

Caligavis chrysops — malý austrálsky medárik s diagnostickými žltými líčnymi prúžkami lemovanými čiernym — slávny jesennými kŕdlami tisícov migrantov pozdĺž Veľkého hrebeňa Austrálie, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh je bežný a rozšírený v celej V a JV Austrálii s populačným trendom klasifikovaným ako klesajúci. Pokles nie je dostatočne rýchly na to, aby sa druh priblížil prahovým hodnotám kategórie Vulnerable. Areál pokrýva 2 890 000 km2 (BirdLife DataZone). Hlavné hrozby: strata a fragmentácia drevnatých eukalyptových lesov vplyvom pasenia, klčovania a invázie burín; zavliekanie parazitov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 chráni všetky pôvodné vtáky pred odchytom a vývozom.
Dĺžka15–17,5 cm
Hmotnosť12,5–20,5 g (priemer ~17 g)
Dožitiepresné záznamy neoverené
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieV a JV Austrália, 3 poddruhy
BiotopOtvorené eukalyptové lesy, bánksia-heathland, záhrady
StravaHmyz (~60 %), nektár, lerp, ovocie
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia ~14 dní (samica); júl–marec
MigráciaČiastočne sťahovavý; kŕdle do 100 000+ ks/deň na jeseň
HlasHlasné chick-up; spev začína 20–30 min pred úsvitom

Výživa

  • Hmyz a bezstavovce — prevažne dvojkrídlovce (muchy, komáre, pakomáre), chrobáky, pavúky; loví gleaning-om v listí, salpuje vo vzduchu a prehrabáva kôru; zásadná bielkovinová zložka, najmä počas hniezdenia
  • Nektár a peľ kvetov — prevažne srebrnatá bánksia (Banksia marginata), vresová bánksia a grevílie; nektár slúži aj ako palivo pred a počas migrácie (druh naberá 13 % telesnej hmotnosti)
  • Ovocie a drobné plody — sezónny doplnok; konzumuje aj lerp (cukrové kryty lariev vošiek psyllid na listoch eukalyptov) a medovicu
  • Iné — príležitostné cukrové sekréty (manna) z rán eukalyptov; peľ zbieraný z kvetov
Tip od odborníka Medárik topásový je v prírode zmiešaný potravový generalista — asi 60 % stravy tvorí hmyz (dvojkrídlovce, chrobáky, pavúky) a zvyšok nektár, lerp a ovocie. Druh je mimoriadne agilný predátor hmyzu: glea-inguje v listí, salpuje vo vzduchu a prehrabáva kôru. Nektár je kľúčový pred migráciou — jedinci naberal až 13 % telesnej hmotnosti konzumáciou nektáru a lerpu (hlavne zo striebornatých bánksií). Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa zranený jedinec ocitol v záchrannej stanici, základom je komerčný nektárový prípravok pre medárikovité (Avimellit, Lorikeet nectar) spolu s čerstvým hmyzom; starostlivosť patrí výhradne do rúk vyškoleného záchranára alebo veterinára.

Hlasový prejav

Medárik topásový je stredne hlasný, no výrazný ranný spevavec. Typickým prejavom je séria hlasných, veselých volaní popísaných ako chick-up (zdroj: BirdLife Australia, Birds in Backyards), ktoré druh vydáva pri kŕmení, v kontaktnom správaní aj pri pohraničných stretnutiach. Samec začína spievať 20–30 minút pred úsvitom (zdroj: Wikipedia EN) — táto predranná serenáda je charakteristickým znakom druhu v prostredí otvorených eukalyptových lesov. Pri stretnutí susediacich samcov dochádza k protispievu (counter-singing). Migračné kŕdle produkujú kontinuálne kontaktné hlásky. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Séria hlasných veselých volaní chick-up — najcharakteristickejší prejav druhu, vydávaný pri kŕmení, v kontaktnom správaní aj počas ochrany teritória; počuteľný na dobré vzdialenosti (zdroj: BirdLife Australia, Birds in Backyards)
  • Predranný spev samca — začína 20 až 30 minút pred úsvitom; bežiaca séria veselých tónov z nízkeho bidla v lese; v hniezdnom území jedna z prvých vokalizácií pred svitaním (zdroj: Wikipedia EN)
  • Pohraničné a alarmové hlásky — ostrý vzostupný dlouhý preet s vrchnou inflexiou pri stretnutí so súperom alebo predátorom; hlasitý trillujúci pisk pri ohrození (zdroj: Wikipedia EN)
  • Kontaktné hlásky migračných kŕdľov — animované dvojnótové volania vydávané pri prelietavaní korunami stromov počas jesennej a jarnej migrácie; tisíce vtákov vytvára kontinuálny šum (zdroj: Australian Museum, BirdLife Australia)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (júl–marec); vrchol sezóny júl–november; migrantné populácie začínajú hniezdiť neskôr ako rezidentné (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum)
Tok a obrana teritória — samec spieva z nízkeho bidla začínajúc 20–30 minút pred úsvitom; párenie je socálne monogamné s výraznou obrannou aktivitou
Inkubácia vajec (samica sama, 14 dní) a kŕmenie mláďat (obaja rodičia); v sezóne viacero znášok; mláďatá opúšťajú teritórium cca 2 týždne po vyletení
Zimovanie na severnejších zimoviskách (máj–júl) — rezidentné jedince zostávajú na mieste, sťahovavé populácie sú v tomto čase na severnom zimovisku
Pelichanie po hniezdnej sezóne (február–apríl) pred jarnou migráciou; zvýšená potreba bielkovín a hmyzu
Jesenná migrácia na sever (marec–máj): obrovské kŕdle prelietajú pozdĺž Veľkého hrebeňa smerom na sever; zaznamenané až 100 000 vtákov za deň (máj 1965, Hastings Point, NSW)

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorené sklerofilné lesy eukalyptov a banksia-heathland od pobrežných dún po subalpínske výšiny (až 2 200 m n. m.); riečne galérie v lesnej krajine; suburbanné záhrady s natívnymi rastlinami
Medárik topásový obýva rozmanité otvorené lesné biotopy s prístupom k nektárovitým kvetom. Typickými biotopmi sú spotted gum-lesy s ironbark a stringybark eukalyptmi, coastal heathland s bánksiami v čase kvitnutia a regenerujúce postpožiarne lesy. Nie je striktne viazaný na jeden biotop — migrácia ho núti využívať celé spektrum lesných spoločenstiev pozdĺž letovej trasy. V suburbanných záhradách s Banksia, Grevillea a Eucalyptus je bežným návštevníkom.
Sociálne správanie
Socálne monogamné páry hájiace celosezónne teritóriá počas hniezdenia; mimo hniezdenia a pri migrácii tvorí kŕdle od 10 do 100 jedincov (výnimočne až 1 000+)
Počas hniezdenia žijú územne monogamné páry. Mimo hniezdnej sezóny a počas migrácie sa druh pohybuje vo veľkých kŕdľoch spolu s inými medárikmi (bieloshlavý, tmavý) a striebristookom (Zosterops lateralis). Kontraspieva so susednými pármi — sosedné samce si „odpovedajú“ z rôznych bodov teritória.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až mediteránny klimát juhovýchodnej Austrálie; migračné populácie zimujú na teplejšom severe, niektoré populácie sú celoroční rezidenti
Druh znáša relatívne chladné subalpínske podmienky v lete (hniezdni na výšinách) aj horúce pobrežné leto. Migruje, aby sa vyhol zimnému nedostatku potravy na juhu. Poddruh samueli obýva horný lem biosféry horského pásma Mount Lofty Range.
Hniezdo a hniezdny materiál
Pohárkovité hniezdo z machov, zelených tráv a pavučín, umiestnené v lesnom podraste alebo záhradných krovinách a plotoch; znáška 2–3 vajca, inkubácia ~14 dní (samica sama)
Samica stavia pohárkovité hniezdo z machov a zelených tráv — v pobrežných biotopoch prevládajú trávy, v horách machoviny (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdo je relatívne krehké, umiestnené v lesnom podraste alebo záhradných krovinách a plotoch. Znáška 2–3 vajca, pinkasto-biele s tmavorudými škvrnami a fľakmi (~21 mm × 14 mm). Samica inkubuje sama ~14 dní; mláďatá kŕmia obaja rodičia. Hniezdo parazitujú kukučky. Za sezónu môže byť viacero znášok.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu; bežný návštevník záhradných vtáčích misiek a plytký prúdov
Medárik topásový sa pravidelne kúpe v plytkých vodných zdrojoch — kaluže, záhradné napájadlá s plytkou vodou a potoky. Záhradné vtáčie misky s pravidelne vymieňanou vodou sú účinným spôsobom, ako pritiahnuť druh do záhrady.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; najaktívnejší pred svitaním (spev 20–30 min pred úsvitom) a počas rána; migrácia prebieha cez deň
Medárik topásový je striktne denný sťahovavý vták migrujúci cez deň (diurnálny migrant). Samec začína spievať 20–30 minút pred úsvitom — mimoriadne skorá ranná aktivita je adaptáciou na obranné signalizovanie teritória v hustých lesoch. Migrácia prebieha cez deň; navigácia je geomagnická (inklinácia).

Rozmnožovací cyklus

Tok a obrana teritória
Júl–september (začiatok hniezdnej sezóny); pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku (presné údaje pre druh neoverené)

Samec pri tokovaní intenzívne spieva z nízkeho bidla pred svitaním a háji celosezónne teritórium. Párenie je socálne monogamné — pár háji spoločné teritórium, avšak genetické štúdie ukázali, že 44 % mláďat pochádza z extra-párových kopulácií (zdroj: Wikipedia EN), čo naznačuje skrytú polygynickú zložku. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia; hniezdna sezóna júl–március; viaceré znášky za sezónu možné (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum)

Samica stavia pohárkovité hniezdo z machovín a zelených tráv, podľa biotopu (pobrežný: trávy; horský: machoviny). Hniezdo je umiestnené v lesnom podraste alebo záhradnom krovisku. Znáša 2–3 vajcia pinkasto-biela s tmavorudými škvrnami (~21 mm × 14 mm). Hniezdna sezóna trvá júl–március; páry môžu odchovať viaceré znášky za rok. Celková úspešnosť je nízka — iba 16 % vajec produkuje vyletené mláďatá (predácia, parazitizmus kukučkami, počasie).

Inkubácia
Asi 14 dní; inkubuje výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards)

Inkubáciu vykonáva výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards), pričom samec háji teritórium a prináša potravu. Dĺžka inkubácie je uvádzaná ako cca 14 dní (zdroj: Birds in Backyards); Wikipedia EN uvádza orientačne asi 2 týždne. Hniezdo parazitujú kukučky (vejáriková, kefkochvostá, bledá, hnedá, koňoská).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia obaja rodičia; opúšťajú hniezdo asi po 13 dňoch a teritórium po ďalších 2 týždňoch

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia — samec aj samica prinášajú hmyz a nektár. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 13 dňoch po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN) a teritórium opúšťajú cca 2 týždne po vyletení (zdroj: Wikipedia EN). Hmyz je kľúčovou bielkovinovou zložkou stravy mláďat; práve preto stúpa podiel hmyzu v jedálničku rodičov počas odchovu.

Vývoj mláďat
Juvenily s hnedším dúhovkovitým farbením a menej výraznými prúžkami hlavy; iris bledohnedý (dospelci: tmavomodrý iris)

Mláďatá sú celkovo hnedastejšie ako dospelci — kresba hlavy je menej kontrastná a iris je bledohnedý (u dospelcov tmavomodrý). Plné dospelé sfarbenie, vrátane kontrastnej žlto-čiernej kresby, sa vyvíja postupným pelichaním v prvom roku. Presný vek osamostatnenia nie je v dostupných zdrojoch uvádzaný.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; presné záznamy o dožití pre druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Presné záznamy o maximálnom dožití z kroužkovacích databáz (ABBBS) pre tento druh nie sú v overených zdrojoch dostupné — uvádzame ako presné údaje neoverené.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik topásový 15–17,5 cm Lewinov medárik 19–21 cm Medárik bielouchý 19–22 cm Medárik krikľavý 24–28 cm Medárik obscurní 14–16 cm
Medárik topásový Lewinov medárik (Meliphaga lewinii, Lewin's Honeyeater) Medárik bielouchý (Nesoptilotis leucotis, White-eared Honeyeater) Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner) Medárik obscurní (Caligavis obscura, Obscure Honeyeater)
Dĺžka15–17,5 cm19–21 cm19–22 cm24–28 cm14–16 cm
Váha12,5–20,5 g (priemer ~17 g)34–40 g20 g60–80 gpresné údaje neoverené
Dožitiepresné záznamy o dožití neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenémax. 12,4 r (ABBBS)presné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (klesajúci trend); bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC (stabilný trend); bez CITES; premnoženie klasifikované ako EPBC Key Threatening ProcessIUCN LC; bez CITES
Charakteristikatmavosivohnedé telo, svetlejší prúžkovaný spodok, tmavomodrý iris (dospelci); diagnostická žlto-čierna kresba líc (žltý prúžok lemovaný dvoma čiernymi prúžkami); pohlavný dimorfizmus minimálnyväčší a tmavší než topásový; diagnosticky veľká žltá POLMESIAČIKOVITÁ UŠNÁ ŠKVRNA (nie prúžok); olivoznedé telo; nemá žiadny čierny prúžok pod lícom; celkovo masívnejší vták s robustným zobákomstredne veľký; čierna hlava a bib, olivovozelené telo; BIELA UŠNÁ ŠKVRNA (nie žltá) — kontrast čierno-biely (nie žlto-čierny ako u topásového); červenohnedý iris; chýba akákoľvek žltá kresba na hlavevýrazne väčší než topásový; sivé telo, čierne temeno a čierna tvárová maska, žlto-oranžový zobák a nožičky, žltá holá koža za okom — bez akéhokoľvek žltého líčneho prúžku; kolonálny agresívny druh vyháňajúci menšie vtákynajbližší príbuzný medárika topásového (rod Caligavis); veľmi podobná kresba líc — žltá líčna čiarka — no celkovo tmavší a menší, s menej výraznými čiernymi okrajmi žltého prúžku; geograficky sa s topásovým neprekrývajú
AreálV a JV pevninská Austrália od S Queenslandu po hory Mount Lofty (Južná Austrália); 3 poddruhy; sťahovavý; jesenné migračné kŕdle tisícov jedincov pozdĺž Veľkého hrebeňavlhké eukalyptové lesy a húštiny pozdĺž celého pobrežia V Austrálie od S Queenslandu po V Viktóriu; nesťahovavý rezident dažďového pralesa a vlhkého sklerofilného lesaJ a JV Austrália (Viktoría, Nový Južný Wales, J Queenslandu, J Austrália); otvorené eukalyptové lesy, heathland; stálý druh s lokálnymi pohybmiQueensland, NSW, Viktória, Južná Austrália, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, suburbanné parky; stálý druh; 4 poddruhyNová Guinea (ostrový endemit); horské a pahorkatinné lesy; nie je sympatrický s topásovým

Zaujímavosti

1

Diagnostická žltá kresba — zlatá tvár — samotné vedecké meno druhu opisuje jeho najvýraznejší znak: chrysops z gréčtiny znamená doslova zlatá tvár. Žlté perie tvorí úzky prúžok nad štrbinou zobáka, rozširuje sa pod okom a zakončuje sa malou bielou škvrnkou na ušných krytkách — nad i pod týmto žltým pruhom vedie výrazný čierny pás. Práve táto trojfarebná kresba (žltá medzi dvomi čiernymi) robí druh nezabudnuteľným a v teréne ľahko identifikovateľným.

2

Jesenná migrácia — najväčší spektakl austrálskych spevavcov — medárik topásový je proslávený jednou z najdramatickejších vtáčích migrácií Austrálie. Každú jeseň (marec–máj) sa tisíce jedincov zhromažďujú a prelietajú korunami stromov pozdĺž Veľkého hrebeňa smerom na sever. V máji 1965 pri Hastings Point (NSW) bolo zaregistrovaných viac ako 100 000 vtákov za jediný deň (zdroj: Wikipedia EN). V niektorých bodoch prelietajú tisíce vtákov za hodinu (zdroj: BirdLife Australia).

3

Geomagnetická navigácia — laboratórne pokusy odhalili, že medárik topásový riadi smer migrácie podľa magnetickej inklinácie Zeme (uhol, pod ktorým magnetické silové čiary vstupujú do zemského povrchu), nie podľa magnetickej polarity (sever-juh). Toto je sofistikovaný navigačný mechanizmus zdieľaný s viacerými druhy migrujúcich vtákov; u tohto druhu bol experimentálne doložený (zdroj: Wikipedia EN).

4

Predranná serenáda — samec začína spievať 20–30 minút pred úsvitom (zdroj: Wikipedia EN) — jedna z najskorejších vokálnych aktivít v eukalyptových lesoch. Séria hlasných veselých volaní chick-up a protispieva so susednými samcami sú spoľahlivé zvukové znaky druhu. Vokalizácia pred svitaním je adaptáciou na signalizovanie vlastníctva teritória za súmraku, kedy sú vizuálne signály obmedzené.

5

Hniezdo parazituje päť druhov kukučiek — medárik topásový je terčom hniezdneho parazitizmu viacerých kukučiek: vejárikovej (Cacomantis flabelliformis), kefkochvostej (C. variolosus), bledej (C. pallidus), hnedej (Chrysococcyx basalis) a koňoskej (Ch. minutillus). Dôsledok: celková hniezdna úspešnosť je len 16 % vajec (zdroj: Wikipedia EN) — iba jedno z šiestich vajec sa stane vyletením mláďaťom. Kompenzáciou je schopnosť druhu hniezdiť viackrát za sezónu.

6

Extra-párové kopulácie — napriek socálne monogamnému systému (párenie a spoločná obrana teritória), genetická analýza ukázala, že 44 % mláďat pochádza z extra-párových kopulácií (zdroj: Wikipedia EN). Ide o jeden z najvyšších podielov extra-pairnessí u austrálskych spevavcov, čo naznačuje, že samce aktívne vyhľadávajú kopulácie mimo vlastného páru.

7

Pred migráciou naberá 13 % telesnej hmotnosti — aby medárik topásový zvládol náročnú dlhú migráciu, pred jej začiatkom výrazne zvyšuje príjem cukrov — najmä konzumáciou nektáru bánksií a lerpu (cukrových krytov lariev psyllidov). Priberá až 13 % telesnej hmotnosti v podobe tukových rezerv, ktoré spáli počas preletov (zdroj: Wikipedia EN). Nektár konzumuje predovšetkým zo striebornatej bánksie (Banksia marginata), z ktorej navštevuje až 70 % jedincov (zdroj: Wikipedia EN).

8

Taxonomická revízia 2011 — druh bol pôvodne zaraďovaný do rodu Lichenostomus (Lichenostomus chrysops). Po molekulárno-fylogenetickej štúdii z roku 2011 (Driskell a kol.), ktorá dokázala, že Lichenostomus bol polyfyletický (obsahoval nepríbuzné línie), bol druh presunutý do rodu Caligavis (vtedy monotypický). Od roku 2021 zahŕňa rod Caligavis aj Caligavis obscura z Novej Guiney (Obscure Honeyeater) — najbližšieho žijúceho príbuzného topásového medárika.

9

Hniezdi aj v záhradách — vďaka svojej schopnosti využívať suburbanné záhrady s natívnymi rastlinami (bánksie, grevílie, eukalyptyy) je medárik topásový jedným z dostupnejších austrálskych medárikovitých pre amatérskych ornitológov. Druh je navyše obľúbeným návštevníkom vtáčích misiek s vodou. Záhradné hniezdenie je zdokumentované v celom rade suburbanných oblastí východnej Austrálie.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik topásový (Caligavis chrysops)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Caligavis Iredale, 1956
Druh Caligavis chrysops (Latham, 1801)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit východnej a juhovýchodnej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy (Avibase, Wikipedia EN): C. c. chrysops — nomínát, juhovýchodný Queensland po južnú Viktóriu a juhovýchodnú Južnú Austráliu; C. c. samueli — hory Mount Lofty Range a okolitá oblasť v Južnej Austrálii; C. c. barroni — horné vlhké tropické pásmo severovýchodnej Austrálie (Wet Tropics po Blackdown Tableland). Druh bol pôvodne zaraďovaný do rodu Lichenostomus; po molekulárno-fylogenetickej analýze v roku 2011 bol presunutý do rodu Caligavis (vtedy monotypický, od roku 2021 zahŕňa aj Caligavis obscura z Novej Guiney). Meno chrysops pochádza z gréčtiny: chrysos = zlato + prosopo = tvár.
Avibase_ID C6170551BD95ECFB

? Často kladené otázky

Najspoľahlivejšie ho identifikuješ podľa diagnostickej žlto-čiernej kresby na lícach: úzky žltý prúžok začína nad štrbinou zobáka, rozširuje sa a prechádza pod okom, pričom nad i pod žltým prúžkom vedie výrazný čierny pás. Telo je tmavosivohnedé so svetlejším prúžkovaným spodkom. Iris je tmavomodrý u dospelcov (bledohnedý u juvenilov). Dôležité: samec a samica sú sfarbením takmer totožní.

Lewinov medárik (Meliphaga lewinii) má na lícach veľkú žltú polmesiačikovú ušnú škvrnu (nie úzky prúžok) a je celkovo tmavší a väčší. Medárik bielouchý (Nesoptilotis leucotis) má namiesto žltej kresby výraznú bielu ušnú škvrnu na čiernej hlave s olivovozelene zafarbeným telom. Medárik topásový je teda jediný druh s dvojitými čiernymi prúžkami lemujúcimi žltý líčny prúžok. Caligavis obscura z Novej Guiney je veľmi podobný, no geograficky sa neprekrývajú.

Jesenná migrácia prebieha v marci až máji, pričom vrchol je v apríli. Kŕdle prelietajú korunami stromov pozdĺž Veľkého hrebeňa (Great Dividing Range) smerom na sever. Vynikajúce pozorovacie miesta sú napr. Bouddi National Park (NSW), Mount Ainslie (ACT) alebo Capertee Valley (NSW). V niektorých bodoch môžu tisíce vtákov prelietnuť za hodinu — ide o jedno z najnápadnejších vtáčích podujatí Austrálie. Na jar (august–október) sa kŕdle vracajú na juh.

Strava je zmiešaná: asi 60 % tvorí hmyz (predovšetkým dvojkrídlovce — muchy, komáre, pakomáre — a chrobáky a pavúky) a zvyšok nektár, lerp (cukrové kryty larví psyllidov) a ovocie. Druh je agilný predátor — loví gleaning-om v listí, salpovaním vo vzduchu a prehrabávaním kôry. Pred migráciou výrazne zvyšuje príjem nektáru — konzumuje najmä striebornatú bánksiu (Banksia marginata) a naberá až 13 % telesnej hmotnosti ako tukové rezervy.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC — najmenej ohrozený), no populačný trend je klesajúci — dôvodom sú strata drevenatých eukalyptových lesov, pasenie a invázne rastliny. Populácia je veľká a pokles zatiaľ nedosahuje prah pre vyššiu kategóriu. Druh nie je v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 chráni všetky natívne vtáky pred odchytom a vývozom. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.

Nie. Medárik topásový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — nie je to chovateľský inzerát. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode v Austrálii.

V Austrálii je najúčinnejšou metódou výsadba natívnych nektárovitých rastlín — bánksie (Banksia marginata, B. ericifolia), grevílie (Grevillea), horský diabol (Lambertia formosa) a iné. Druh navštevuje aj plytkú vtáčiu misku s čerstvou vodou na kúpanie. Dôležitá je hustá nízka vegetácia ako úkryt pred predátormi (predovšetkým mačkami). Počas jesennej migrácie môžu záhrady s bohatou ponukou nektáru priťahovať veľké skupiny vtákov.

ZDROJ: Avibase (Caligavis chrysops, Avibase ID C6170551BD95ECFB, SK: medárik topásový, DE: Dreistreifen-Honigfresser, FR: Méliphage à joues d'or, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=C6170551BD9

 Video — Medárik topásový

Medárik topásový (Caligavis chrysops) — spev a hlas v prírode

Medárik topásový (Caligavis chrysops) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-faced Honeyeater, Česky:   medosavka masková, Nemecky:   Dreistreifen-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Carigualdo, Francúzsky:   Méliphage à joues d'or, Taliansky:   Succiamiele facciagialla, Holandsky:   Geelmaskerhoningeter, Portugalsky:   papa-mel-de-faces-amarelas, Poľsky:   maskowik pręgolicy, Maďarsky:   aranysávos mézevő, Rusky:   Желтолицый медосос, Japonsky:   キホオコバシミツスイ, Latinsky:   Caligavis chrysops (Latham, 1801)