Medárik spevavý (Gavicalis virescens)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik spevavý

Gavicalis virescens — austrálsky medárik s čiernym pruhom cez oko a melodickým predsvitanovým spevom — jeden z najrozšírenejších a najhojnejších spevavcov australských krovinistých biotopov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie 2016). Druh má rozsiahly areál v pevninskej Austrálii, je jeden z najrozšírenejších austrálskych medárikov so stabilnou populáciou a bez zaznamenaného výrazného poklesu. Nezapadá pod prahy pre NT ani iné kategórie ohrozenia. Hlavné potenciálne hrozby sú strata biotopu (čistenie krovín v poľnohospodárstve), introdukovaní predátori (mačky, líšky) a sucho pri zmene klímy, no celkovo populácia ostáva stabilná. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov.
Dĺžka17–24 cm
Hmotnosť21–28 g (zdroj: oiseaux.net)
Dožitiedo cca 8 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
RozšíreniePevninská Austrália záp. od Veľkého predelového pohoria; pobrežné ostrovy ZA
BiotopSuché kroviny, svetlé lesy, záhrady, parky; vyhýba sa hustým vlhkým lesom
StravaNektár, hmyz a larvy, drobné ovocie; oportunistický predátor hniezd
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia 13–14 dní; vyletenie 13–15 dní; júl–február
Poddruhy4 poddruhy (virescens/forresti/cooperi/sonorus)
Taxonomická zmenaPremiestnený z rodu Lichenostomus do Gavicalis v roku 2011

Výživa

  • Hmyz a larvy — gleaning v kôre, lístí a na zemi; nevyhnutný pri odchove mláďat, základ bielkovinovej zložky
  • Nektár kvetov — eukalypty, grevílie, banksie a ďalšie austrálske nektárové rastliny; druh je dôležitým opeľovačom
  • Drobné ovocie, bobule a mäkké rastlinné plody — sezónny doplnok
  • Príležitostná predácia — vajcia a mláďatá menších vtákov (napr. zebrí pintailky) z opustených hniezd; oportunistické správanie
  • Voda — každodenná, vyhľadáva plytké potoky, záhradné napájadlá a rosou pokrytú vegetáciu
Tip od odborníka Medárik spevavý je v prírode všežravý oportunista — potravná základňa tvoria hmyz a larvy (asi 45 % potravy, nevyhnutné pri odchove mláďat) a nektár kvetov (asi 35 %, austrálske endemity). Sezónne dopĺňa drobné ovocie a bobule; oportunisticky loví vajcia a mláďatá menších vtákov z hniezd ponechaných bez dozoru (doložené pre zebrí pintailky). V prírode je agresívny a aktívne vyháňa iné druhy z nektárových zdrojov. Druh sa v SR a EÚ bežne nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. V prípade dočasnej záchranárskej starostlivosti (v Austrálii) je základom komerčná nektárová zmes pre medárikovité a živý hmyz; cukorné domáce roztoky nepostačujú.

Hlasový prejav

Medárik spevavý má výnimočne bohatý a melodický repertoár — anglický názov Singing Honeyeater priamo odkazuje na jeho hudobné kvality. Samec spieva obzvlášť intenzívne pred svitaním a úsvitný chór môže trvať až hodinu. Bežná kontaktná hláska je krátky, ostrý, vysoký tril — rôzne varianty závislé od situácie (kontakt, alarm). Teritoriálny spev znie ako sled čistých melodických tónov s variáciami; druh sa v ňom od súvisiacich druhov dobre odlišuje. Poplašné hlásky sú ostrejšie a hlasnejšie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Nahrávky nájdete na xeno-canto (71+ nahrávok druhu: xeno-canto.org/species/Gavicalis-virescens) a v databáze Macaulay Library.

Typické zvuky

  • Kontaktný krátky ostrý tril — najčastejší hlasový prejav, vydávaný celý deň pri pohybe v krovinách; variácie závislé od situácie (kontakt, jemný alarm); vysoký, prenikavý (zdroj: mdahlem.net, Birds in Backyards)
  • Melodický teritoriálny spev samca — sled čistých variabilných tónov a fráz; vydávaný pred svitaním a po celý ráno, úsvitný chór môže trvať až hodinu; odtiaľ pramení anglický názov Singing Honeyeater (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net)
  • Poplašné volania — ostrejšie, hlasnejšie a naliehavejšie než kontaktné hlásky; vydávané pri ohrození teritória alebo pri zistení predátora; sprevádzajú skupinové útoky na väčšie vtáky
  • Rozmanitý repertoár ďalších hlások — veľký vokálny inventár vrátane žobrania mláďat, mäkkých kontaktných hlások párov a variácií teriotiálnych fráz; xeno-canto eviduje 71+ nahrávok (xeno-canto.org/species/Gavicalis-virescens)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (júl–február); v priaznivých podmienkach môže hniezdenie prebiehať celoročne; pohárkovité hniezdo zavesené 0,5–5 m nad zemou (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)
Tok a obrana teritória — samec agresívne háji nektárové zdroje, útočí na väčšie vtáky aj v skupinách; intenzívny úsvitný spev pred hniezdením
Odchov mláďat — inkubácia cca 14 dní, vyletenie cca 15 dní; hmyz nevyhnutný pri kŕmení mláďat (zdroj: mdahlem.net, Birds in Backyards)
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — bez sezónnych dlhých migrácií; lokálne pohyby za nektárom podľa sezónneho kvitnutia; veľmi bežný a hlasný celoročne

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Suché otvorené kroviny, svetlé lesy, mangrovy, záhrady, parky a mestské plochy s nektárovými rastlinami; vyhýba sa hustým vlhkým lesom a Tasmánii
Medárik spevavý primárne osídľuje suché otvorené kroviny a svetlé lesy — eremofily, grevílie, bottlebrushes, eukalypty, akacie. Preferuje stanoviská s dobre dostupnými nektárovými kvetmi. Vyskytuje sa aj v záhradách, parkoch a mestách na severe a severe-západ Austrálie. Obýva tiež mangrovové porasty a pobrežné kroviny. Vyhýba sa hustým vlhkým pralesným stanovištiach a Tasmánii. Výskyt siaha od hladiny mora po výšky niekoľko stoviek metrov (zdroj: oiseaux.net, mdahlem.net).
Sociálne správanie — teritoriálny a agresívny
Väčšinou solitérny alebo v pároch pri hniezdaní; skupinové útoky na väčšie vtáky pri obrane teritória; malé voľné skupiny mimo hniezdneho obdobia
Medárik spevavý je výrazne teritoriálny — páry a jednotlivci agresívne háji nektárové zdroje a hádzajú sa na väčšie vtáky aj v skupinách. Druh kompetuje s inými medárikovitými — napríklad s medárikom pichľavochochlatým (Acanthogenys rufogularis) a medárikom pruhovaným (Plectorhyncha lanceolata) — a môže ich vytláčať z nektárových zdrojov. V záhradách je bežnou dominantnou prítomnosťou.
Podnebie a klimatické nároky
Prispôsobivý druh mierneho až tropického podnebia Austrálie; toleruje extrémne suché a horúce vnútrozemské podmienky; stálý celoročne
Druh je prispôsobený na mierny až tropický a polopúšťový klimát Austrálie — obýva niektoré z najarídnejších oblastí kontinentu. Nie je sťahovavý; pohybuje sa lokálne podľa sezónneho kvitnutia rastlín. Toleruje vysoké letné teploty austrálskeho vnútrozemska.
Hniezdo a hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z trávnych stoniek, rastlinného materiálu a pavučiny, vystlané jemnými vláknami a srsťou; zavesené v krovinách alebo stromoch 0,5–5 m nad zemou; znáška 2–3 vajcia krémovej farby s hnedastými škvrnkami (23 × 16 mm)
Samica stavia pohárkovité hniezdo z vysušených trávnych stoniek, rastlinného materiálu a pavučiny, vnútro je vystlané jemnými vláknami a srsťou. Hniezdo je zavesené 0,5–5 m nad zemou v krovine alebo strome (zdroj: mdahlem.net). Znáška pozostáva z 2–3 vajec kremovej farby s jemnými hnedastými škvrnkami; rozmery cca 23 × 16 mm (zdroj: mdahlem.net). Inkubácia trvá cca 14 dní; mláďatá opustia hniezdo po cca 15 dňoch (zdroj: mdahlem.net). Hniezdna sezóna júl–február, v priaznivých podmienkach celoročne.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje; v austrálskych záhradách bežný návštevník vtáčích misiek a plytkých kaluží
Medáriky sa pravidelne kúpajú v plytkých prírodných vodných zdrojoch — potoky, kaluže, záhradné napájadlá. Kúpanie je bežným správaním; čistota peria je nevyhnutná pre termoreguláciu a let.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; jeden z prvých druhov, čo sa ozývajú ráno — samec spieva pred svitaním, úsvitný chór trvá až hodinu
Medárik spevavý je striktne denný vták s obzvlášť intenzívnou aktivitou skoro ráno pred svitaním a na úsvite — vtedy prebieha intenzívny territorálny spev. Je celoročne stálym druhom bez nočných ani dlhých sezónnych migrácií.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obrana teritória
Júl–február (hlavná sezóna); v priaznivých podmienkach celoročne (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)

Samec agresívne háji teritórium s nektárovými zdrojmi — útočí na iné druhy medárikov, ale aj na výrazne väčšie vtáky. Skupinové útoky v obrane hniezda sú doložené. Druh kompetuje s medárikom pichľavochochlatým (Acanthogenys rufogularis) a medárikom pruhovaným (Plectorhyncha lanceolata). Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch detailne overené).

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia (zvyčajne 2–3); sezóna júl–február; možné aj celoročné hniezdenie (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)

Samica stavia pohárkovité hniezdo z trávnych stoniek a rastlinného materiálu spletených pavučinou, vystlaných jemnými vláknami a srsťou. Hniezdo je zavesené 0,5–5 m nad zemou v krovinách alebo stromoch. Znáška pozostáva z 2–3 vajec (zvyčajne 2–3) kremovej farby s jemnými hnedastými škvrnkami; rozmery cca 23 × 16 mm (zdroj: mdahlem.net). Hniezdna sezóna trvá júl–február; v Austrálii je celoročné hniezdenie bežné pri dobre dostupných zdrojoch potravy.

Inkubácia
Cca 14 dní (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net; Birds in Backyards uvádza 13 dní)

Inkubácia trvá cca 14 dní (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net; Birds in Backyards uvádza 13 dní — mierny rozpor medzi zdrojmi, obidva v rozsahu 13–14 dní). Inkubujú prevažne samica; presné delenie úloh medzi pohlaviami nie je v dostupných zdrojoch detailne overené pre tento druh. V tomto období pár spoločne bráni okolie hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia obaja rodičia; hmyz nevyhnutný (zdroj: mdahlem.net, Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia, pričom hmyz a larvy sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou krmiva pre mláďatá. Mláďatá opustia hniezdo po cca 15 dňoch (zdroj: mdahlem.net; Birds in Backyards uvádza 13 dní — mierny rozpor medzi zdrojmi).

Vývoj mláďat
Vyletenie cca 13–15 dní; bledšie čelo a tlmenejšie tvárové kresby (zdroj: mdahlem.net, Wikipedia EN)

Juvenilné jedince sú celkovo bledšie — čelo je svetlejšie a čierny tvárový pruh je menej kontrastný ako u dospelcov. Dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne prvým pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte niekoľko dní dokrmujú.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; dožitie vo voľnej prírode cca 8 rokov (orientačne; zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané na cca 8 rokov (zdroj: oiseaux.net). Presné krúžkovacie dáta o maximálnom dožití nie sú v dostupných zdrojoch pre tento druh špecifikované.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik spevavý 17–24 cm Mangrový medárik 18–20 cm Medárik bielochochlatý 16–19 cm Medárik škraboškový 17–23 cm
Medárik spevavý Mangrový medárik (Gavicalis fasciogularis, Mangrove Honeyeater) Medárik bielochochlatý (Ptilotula penicillata, White-plumed Honeyeater) Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops, Yellow-tufted Honeyeater)
Dĺžka17–24 cm18–20 cm16–19 cm17–23 cm
Váha21–28 g (zdroj: oiseaux.net; iné zdroje uvádzajú 20–39 g)22–33 g13–19 g20–40 g
Dožitiedo cca 8 r vo voľnej prírode (orientačne; zdroj: oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)
OchranaIUCN LC (stabilná populácia); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (druh); poddruh cassidix kriticky ohrozený; nie je v CITES
CharakteristikaSivohnedý chrbát a temeno; olivovo-žlté lemy letiek v krídlach; výrazný čierny pruh od zobáka cez oko dolu po stranu krku, pod ním žlto-biela línia; bledý prúžkovaný spodok; pohlavný dimorfizmus minimálny — samec a samica takmer rovnako sfarbení; štyri poddruhyPodobná čierna maska s žltou línkou ako u spevavého, no celkovo tmavší sivohnedý chrbát; hrdlo jemne tmavé prúžkované žlto-sivá; krídla olivovohnedé s menším žltkastým náprotivkom; biela škvrna na strane krku (po plytkej farbe); tmavo-sivý zahnutý zobákSivohnedý druh bez výraznej čiernej masky cez oko; namiesto nej biely krčný chochol (pierko) po stranách krku — to je kľúčový rozlišovací znak od spevavého, ktorý krčné pierko nemá; olivovozelené krídelné lemy menšie; bledý spodok bez výrazného prúžkovaniaVýrazná čierna tvárová maska (škraboška) cez oko, ale namiesto žlto-bielej línie má ZLATOŽLTÉ ušné chumáčiky a ŽLTÉ temeno + hrdlo — kresba celkovo bohatšia na žltú než u spevavého; olivovozeleno-hnedé telo; pohlavný dimorfizmus minimálny; poddruh cassidix má vztýčený čelný chochol
AreálPevninská Austrália záp. od Veľkého predelového pohoria a pobrežné ostrovy ZA; suché kroviny, svetlé lesy, záhrady, parky; stály nesťahovavý druh; jeden z najrozšírenejších austrálskych medárikovVýlučne pobrežné mangrovy a mangrovové lemy SV Austrálie — od Townsville (QLD) po severný NSW; žiadny výskyt vo vnútrozemí ani záp. Austrálie; odlišuje sa od spevavého biotypom mangrovov a geografickou obmedzenímVnútrozemie Austrálie — Queensland, NSW, Viktória, Južná Austrália; viaže sa na topoľové háje (Populus, Casuarina, Eucalyptus) pozdĺž riek a vodných tokov vo vnútrozemí; čiastočne sa prekrýva s areálom spevavého, no preferuje riečne biotopyJV Queensland, Nový Južný Wales, Viktória; suché otvorené eukalyptové lesy; stály nesťahovavý endemit; poddruh cassidix kriticky ohrozený a obmedzený na Yellingbo NCR vo Viktórii

Zaujímavosti

1

Jeden z najrozšírenejších austrálskych medárikov — medárik spevavý obýva celú pevninskú Austráliu záp. od Veľkého predelového pohoria vrátane pobrežných ostrovov ZA, čo z neho robí jedného z najhojnejších a najrozšírenejších zástupcov čeľade Meliphagidae. Chýba len na Tasmánii, Cape York, v severovýchodnom Queenslande a v úzkom páse vlhkých pobrežných lesov.

2

Čierny pruh — najnápadnejší poznávací znak — diagnostickou črtou druhu je výrazný čierny pruh siahajúci od základne zobáka cez oko dolu po stranu krku, tesne pod ním lemovaný žlto-bielou líniou. V kombinácii so sivohnedým chrbtom a olivovo-žltými krídelňami je to v areáli neomylná kombinácia. Podobný vzor majú len mangrový medárik (Gavicalis fasciogularis) a rôznorodý medárik (Gavicalis versicolor), no odlišujú sa geografickým rozšírením a jemnosťami sfarbenia.

3

Agresívny oportunist pri hniezde — medárik spevavý je nielen nektárofág a hmyzožravec, ale aj oportunistický predátor hniezd: dokumentovane loví vajcia a mláďatá menších vtákov (vrátane zebrích pintailiek) z hniezd ponechaných bez dozoru. Táto agresívna stránka správania kontrastuje s obrazom „speváka“ a ukazuje prispôsobivosť druhu.

4

Predsvitanový spev — fenomén úsvitného chóru — anglický názov Singing Honeyeater priamo odkazuje na hudobné schopnosti tohto druhu. Samec spieva mimoriadne intenzívne pred svitaním a na úsvite; úsvitný chór môže trvať až hodinu a je jedným z charakteristických zvukových zážitkov austrálskych krovinistých biotopov. Repertoár je rozmanitý, hlasný a melodický.

5

Premiestnenie do nového rodu v roku 2011 — druh bol pôvodne zaradený v rozsiahlom rode Lichenostomus. Po molekulárno-fylogenetickej analýze (Driskell a kol. 2011) sa ukázalo, že tento rod bol polyfyletický (nezodpovedal skutočnému evolučnému príbuzenstvu), a bol rozdelený na viaceré rody. Medárik spevavý bol premiestnený do rodu Gavicalis, ktorý zdieľa s mangrovovým medárikom (G. fasciogularis) a rôznorodým medárikom (G. versicolor). Mnohé staršie zdroje ešte uvádzajú starý názov Lichenostomus virescens.

6

Kokcidióza — nový druh parazita popísaný v roku 2024 — u medárika spevavého zo Záp. Austrálie bol v roku 2024 opísaný nový druh kokcídie Isospora gavicalis sp. nov. (Apicomplexa: Eimeriidae), čo je pozoruhodný príspevok k poznaniu parazitofauny čeľade Meliphagidae. Tento nález dokladá, že i bežné rozšírené druhy môžu niesť dosiaľ nepoznané parazity (zdroj: PMC11742968).

7

Štyri geografické poddruhy — druh sa delí na štyri poddruhy: G. v. virescens (nomínát, juhozápadná Austrália), G. v. forresti (severozápadná a centrálna Austrália, Pilbara a Kimberley), G. v. cooperi (severná Austrália vrátane Tiwi Islands) a G. v. sonorus (východná a juhovýchodná Austrália, od Queenslandu po Viktóriu). Typová lokalita bola spresnená na ostrov Bernier (Mees 1961); pôvodný opis pochádza od Vieillota z roku 1817.

8

Opeľovač a kontrolóri hmyzu v jednom — medárik spevavý plní dôležité ekologické funkcie: ako opeľovač navštevuje kvety eukalyptov, grevílií a bánksií a prenáša peľ, čím prispieva k reprodukcii austrálskej flóry. Zároveň ako hmyzožravec (hlbokopátrač kôry a lístia) reguluje populácie hmyzu. Táto dvojitá ekologická úloha robí z neho kľúčový druh otvorených austrálskych ekosystémov.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik spevavý (Gavicalis virescens)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Gavicalis Oates, 1889
Druh Gavicalis virescens (Vieillot, 1817)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Štyri poddruhy (Avibase, Wikipedia EN): G. v. virescens (nominát — juhozápadná Austrália); G. v. forresti (severozápadná až centrálna Austrália, Pilbara a Kimberley); G. v. cooperi (severná Austrália vrátane Tiwi Islands, Severné teritórium); G. v. sonorus (východná a juhovýchodná Austrália, Queensland až Viktória). Typová lokalita spresnená na ostrov Bernier (Mees 1961). Druh bol v roku 2011 premiestnený z parafyletického rodu Lichenostomus do rodu Gavicalis po molekulárnej fylogenetickej analýze (Driskell a kol. 2011).
Avibase_ID ADF91F6088C8201F

? Často kladené otázky

Medárik spevavý (Gavicalis virescens) je austrálsky spevavec z čeľade medárikovitých (Meliphagidae), jeden z najrozšírenejších vtákov v Austrálii. Obýva celú pevninskú Austráliu záp. od Veľkého predelového pohoria — od suchých krovinistých vnútrozemí po pobrežné oblasti a záhrady. Chýba na Tasmánii, Cape York, v severovýchodnom Queenslande a v pásme vlhkých pobrežných lesov.

Diagnostickým znakom je výrazný čierny pruh siahajúci od základne zobáka cez oko dolu po stranu krku, priamo pod ním lemovaný žlto-bielou líniou — v kombinácii so sivohnedým chrbtom a olivovo-žltými krídelňami ide o veľmi nápadnú kresbu. Mangrový medárik (Gavicalis fasciogularis) má podobný vzor, no žije výhradne v mangrovoch pobrežia sev.-vých. Austrálie a má tmavší chrbát a jemne prúžkované hrdlo. Medárik bielochochlatý (Ptilotula penicillata) má namiesto čierneho pruhu biele krčné pierko. V rámci bežného areálu je kombinácia čierno-žlto-biela maska s olivovými letemkami prakticky neomylná.

Potrava je všežravá a premenlivá podľa sezóny: nektár kvetov austrálskych endemitov (eukalypty, grevílie, banksie — druh je dôležitým opeľovačom), hmyz a larvy (základ pre odchov mláďat, gleaning v kôre a lístí), drobné ovocie a bobule. Oportunisticky loví aj vajcia a mláďatá menších vtákov z opustených hniezd — doložené pre zebrí pintailky.

Hniezdna sezóna trvá júl–február (v priaznivých podmienkach celoročne). Samica stavia pohárkovité hniezdo z trávy a pavučiny, zavesené 0,5–5 m nad zemou v krovinách alebo stromoch. Znáška: 2–3 vajcia kremovej farby s hnedastými škvrnkami (cca 23 × 16 mm). Inkubácia: cca 14 dní (zdroje uvádzajú 13–14 dní). Mláďatá vyletia po cca 13–15 dňoch a kŕmia ich obaja rodičia; hmyz je pri odchove nevyhnutný.

Áno — druh je jedným z hlasnejších a melodickejších austrálskych spevavcov. Samec spieva mimoriadne intenzívne pred svitaním a na úsvite; úsvitný chór môže trvať až hodinu a je jedným z charakteristických zvukových zážitkov austrálskych krovinistých biotopov. Repertoár obsahuje veľký počet variabilných čistých melodických hlások, kontaktných trelov a poplašných volaní — je to jeden z prvých vtákov, čo uslyšíte ráno v Austrálii.

Druh je IUCN: Least Concern (LC) so stabilnou populáciou — nie je globálne ohrozený. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov, čo platí pre všetky druhy vrátane medárika spevavého.

V SR a Európe sa bežne nechová — austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je klietkový maznáčik a v európskej avikultúre nie je bežne dostupný. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva záhrad a krovinistých biotopov v pevninskej Austrálii — kde je veľmi bežným a ľahko pozorovateľným druhom.

ZDROJ: Wikipedia EN (Singing honeyeater — taxonómia Gavicalis virescens/Vieillot 1817, presun z Lichenostomus v roku 2011, dĺžka 17–22 cm, štyri poddruhy, areál západ Austrálie po pobrežné ostrovy ZA, biotop

 Video — Medárik spevavý

Medárik spevavý (Gavicalis virescens) — spev a hlas v prírode

Medárik spevavý (Gavicalis virescens) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Singing Honeyeater, Česky:   Medosavka zpěvná, Nemecky:   Pfeifhonigfresser, Španielsky:   Mielero Cantarín, Francúzsky:   Méliphage chanteur, Taliansky:   Succiamiele canoro, Holandsky:   Fluithoningeter, Portugalsky:   Papa-mel-cantor, Poľsky:   Złotouch żółtoskrzydły, Maďarsky:   Kantáros mézevő, Rusky:   Певчий медосос, Japonsky:   ウタイミツスイ, Latinsky:   Gavicalis virescens (Vieillot, 1817)