Medárik smútočný (Sugomel nigrum)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik smútočný

Sugomel nigrum — drobný nomádsky medárik suchého vnútrozemia Austrálie — samec lesklo čierny s diagnostickou čiernou líniou na bielom spodku, sleduje kvitnutie emu-bush a zrážky, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma rozsiahly areal v aridnom vnutrozemí Australie a stabilnu populáciu; nie su doklady o vyraznom poklese dosahujucom prahy pre NT. Hlavnymi hrozbami su predácia introducovanymi mackami a liskami, strata krovineho biotopu s Eremophila, degradácia aridnych stanovist a klimaticka zmena ovplyvnujuca fenologiu kvitnutia klucovych potravnych rastlin. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Australska legislativa (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vyvoz divych australskych vtakov.
Dĺžka10–13 cm
Hmotnosť~9–10 g
Dožitiepresné údaje neoverené
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieAridné vnútrozemie Austrálie (nomádsky)
BiotopEmu-bush kroviny, mulga, mallee, polosuché pláne
StravaNektár Eremophila a imela, hmyz, u samíc popol ako vápnik
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia ~15–16 dní; nestling ~16–18 dní
NomadizmusSleduje kvitnutie Eremophila a zrážky
DimorfizmusSamec čierny s čiernou líniou, samica sivohnedá
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 30% STRAVA zloženie
Nektár z rúrkovitých kvetov — primárna potravná zložka; kľúčová rastlina emu-bush (Eremophila longifolia a príbuzné druhy), imelo, grevílie a ďalšie suchomilné nektárové kry; druh funguje ako opeľovač 65%
Hmyz a drobné článkonožce — chytaný za letu (hawking) aj zbieraný na vegetácii; dôležitá bielkovinová zložka, obzvlášť v hniezdnom období 30%
Popol a uhlie z táborových ohnísk — zaznamenané predovšetkým u samíc; popol ako zdroj vápnika na tvorbu škrupiny vajec (náhrada medullárneho vápnika) 5%

Odporúčané potraviny

  • Nektár z kvetov emu-bush (Eremophila) — kľúčová potravná rastlina; druh ju dokáže vyhľadať aj v ojedinelých trsoch vzdialených kilometre
  • Nektár z imela (Loranthaceae/Viscaceae) a grevilií — dôležité doplnkové nektárové zdroje v suchých australských krovinách
  • Hmyz chytaný za letu (hawking) a zbieraný zo stoniek kvetov — nevyhnutná bielkovina, obzvlášť pri odchove mláďat
  • Popol a uhlie z táborových ohnísk — zaznamenané u samíc ako zdroj vápnika na tvorbu škrupiny vajec (medullárny vápnik)
  • Čerstvá pitná voda — vyhľadáva plytkú vodu v aridnom prostredí; druh sa aj kúpe

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ a slané potraviny — záťaž pre obličky drobných spevavcov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
  • Umelé cukorné roztoky ako náhrada nektáru — nenahrádzajú minerály a stopové prvky prírodného nektáru; riziko narušenia črevnej mikroflóry
Tip od odborníka Medárik smútočný je v prírode predovšetkým nektárivore — väčšinu aktivity venuje saniu nektáru z rúrkovitých kvetov emu-bush (Eremophila), imela a grevilií; jemný nadol zahnutý zobák a štetkovitý jazyk (adaptácia čeľade Meliphagidae) sú pre to ideálne. Hmyz chytaný za letu (hawking) tvorí dôležitú bielkovinovú zložku, predovšetkým v hniezdnom období. Pozoruhodné je zaznamenané správanie samíc: konzumácia popola a uhlia z táborových ohnísk ako zdroj vápnika potrebného na tvorbu vajec. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Akákoľvek záchranná starostlivosť o jedinca patrí výhradne do rúk vyškolených austrálskych záchranárov.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik smútočný je pomerne tichý a diskrétny druh — samec vydáva slabý, vysoký hlas, kontaktné hlásky sú jemné. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie hlasnosti v domácom prostredí je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik smútočný je voľne žijúci divoký druh — nie je klietkový maznáčik. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode Austrálie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a neustále pohybujúci sa nomád — medárik smútočný je vo svojom prostredí neustále v pohybe, prelietava od kvetu k kvetu, sonduje hlboko do rúrkovitých kvetov, loví hmyz za letu a samce vykonávajú energické spevné lety.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik smútočný nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený. Ide o voľne žijúci divoký druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Medárik smútočný má jemný a nie veľmi nápadný hlasový prejav. Najcharakteristickejší je slabý, vysoký tón „peeee“ vydávaný hniezdiacimi samcami — dlhý, rovnomerný hvizd. Kontaktné hlásky sú mäkké kovové „chwit, chwit“ alebo čistejší „tieee“. Samec v hniezdnom období vydáva tieto hlásky počas charakteristických spevných letov (song flights) — cik-cakových stúpaní so sústavným volaním. Druh nenapodobňuje ľudskú reč a jeho repertoár je jednoduchý a vrodený. Xeno-canto eviduje 24 nahrávok (Sugomel niger).

Dokáže hovoriť? Medárik smútočný nenapodobňuje ľudskú reč. Je to voľne žijúci divoký druh s vrodeným jednoduchým repertoárom — slabý hvizd peeee, kovové chwit/tieee. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Slabý dlhý hvizd peeee — charakteristický hlas hniezdiacich samcov; vydávaný počas spevných letov a pri hájaní teritória okolo kvitnúceho emu-bush; jemný a vysokofrekvenčný (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
  • Kovové kontaktné hlásky chwit, chwit — krátke, metalické, vydávané pri pohybe a nektárovom forážovaní; slúžia na udržanie kontaktu páru; menej nápadné ako hvizd (zdroj: Wikipedia EN)
  • Čistý tón tieee s rovnomernou výškou — vydávaný v rôznych situáciách; zdroj xeno-canto uvádza 24 nahrávok druhu s charakteristikou long high-pitched whistle (https://xeno-canto.org/species/Sugomel-niger)
  • Cvaknutie zobákom pri love hmyzu za letu (bill-snap) — mechanický zvuk produkovaný pri hawkingu; doplnok hlasového repertoáru počas lovu (zdroj: Wikipedia EN)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (júl–december, vrchol august–november); hniezdenie nomádsky viazané na dostupnosť kvitnúcich Eremophila a zrážky — môže nastať takmer kedykoľvek po daždi (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
Tok a obrana teritória — samce vykonávajú charakteristické spevné lety (song flights) cik-cakov vzletu so sústavným volaním; háji kvitnúce kry emu-bush
Odchov mláďat — inkubácia ~15–16 dní (prevažne alebo výhradne samica); nestling ~16–18 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
Nomádsky druh — celoročne sleduje dostupnosť kvitnúcich krov (predovšetkým Eremophila) a zrážok; objavuje sa nepravidelne aj v oblastiach, kde dlho nebol zaznamenaný
Mimo hniezdnej sezóny — nomádsky pohyb za nektárovými zdrojmi; v nepríznivom suchu sa sťahuje do vlhších oblastí alebo na okraje kontinentu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci austrálsky endemit — v SR sa bežne nechová. Medárik smútočný je divoký nomádsky vták suchého vnútrozemia Austrálie; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, ekológiu, ornitológiu a birdingové cestovanie. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov; druh nie je v CITES.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode je to nomádsky vták prelietavajúci rozľahlé aridné plochy za kvitnúcimi Eremophila; jeho potreby (obrovský priestor, sucho-step biotop, sezónna nomádska mobilita) sa v zajatí nedajú napodobniť.
Deti v domácnosti Medárik smútočný nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúceho austrálskeho nomáda: samec v čierno-bielom kontraste s jemným zahnutým zobákom je nezabudnuteľnou podívanou; jeho schopnosť lokalizovať ojedinelé trsy emu-bush uprostred púšte a konzumácia popola ako zdroja vápnika sú pozoruhodné fakty o prežívaní v extrémnom prostredí.
Hlučnosť Druh vydáva slabý vysoký tón a tiché kovové hlásky; nie je krikľavý. Keďže sa v SR nechová, ide len o teoretické hodnotenie.
Verdikt odborníka Medárik smútočný (Sugomel nigrum) je drobný spevavec (10–13 cm, ~9–10 g) z čeľade Meliphagidae (medárikovité) — jediný druh monotypického rodu Sugomel, endemit Austrálie. Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je lesklo čierny na hlave, krku, chrbte a krídle; spodok tela je biely, ale čierna línia vedie stredom hrude a brucha a delí biele boky a brucho — táto čierna prúžka je diagnostickým znakom. Samica a mláďatá sú škvrnito sivohnedé s bledým nadočným prúžkom a škvrnato-striekaným spodkom. Jemný, dlhý, nadol zahnutý zobák (decurved bill) a štetkovitý jazyk sú dokonale prispôsobené na sanie nektáru z rúrkovitých kvetov — predovšetkým emu-bush (Eremophila longifolia a príbuzné druhy). Druh obýva suché až polosuché vnútrozemie Austrálie — mulga, mallee, kroviny a savany so spinifexom. Je vysoko nomádsky: nepravidelne sleduje dostupnosť kvitnúceho emu-bush a zrážky — dokáže lokalizovať ojedinelé trsy vzdialené kilometre; pri hojnom kvitnutí sa môže zhromaždiť až 50 jedincov. Hniezdenie trvá júl–december (nomádsky podmienené kvitnutím a zrážkami); samica stavia pohárkovité hniezdo zo jemných vetvičiek, trávy a pavučín; znáška 2–3 vajcia (buffy biele s červenohnedými škvrnami, ~15 × 12 mm); inkubácia ~15–16 dní (prevažne samica); nestling ~16–18 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá. Pozoruhodné je zaznamenané požieranie popola a uhlia z táborových ohnísk samicami — ako zdroj vápnika pre tvorbu vajec. Druh je dôležitým opeľovačom emu-bush. Samce vykonávajú charakteristické spevné lety (song flights) počas toku. IUCN: Least Concern (LC), stabilná populácia. V SR sa nechová — ide o atlasový voľne žijúci druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Suché až polosuché vnútrozemie Austrálie — kroviny s emu-bush (Eremophila), mulga (Acacia aneura), mallee, savany so spinifexom; pomerne otvorené stanoviská s kvitnúcimi krovitými rastlinami
Medárik smútočný primárne obýva aridné a semiaridné biotopy s nízkou krovitou vegetáciou — predovšetkým kroviny s emu-bush (Eremophila), mulga a mallee eucalypty. Druh je vysoko nomádsky a jeho výskyt na lokalite závisí od aktuálneho kvitnutia Eremophila; dokáže lokalizovať ojedinelé trsy vzdialené kilometre. V suchých obdobiach sa presúva bližšie k pobrežiu alebo do vlhších oblastí. Kľúčovým habitatovým požiadavkom je dostupnosť kvitnúcich rúrkovitých kvetov.
Sociálna štruktúra
Zvyčajne sám alebo v pároch; pri hojnom kvitnutí sa môže zhromaždiť až 50 jedincov na jednom kvitnúcom kre
Medárik smútočný je prevažne solitérny alebo žijúci v pároch — typicky ho stretnete samého alebo s partnerom. Pri výnimočne bohatom kvitnutí Eremophila alebo imela sa môžu zhromaždiť až ~50 jedincov na jednom kvitnúcom kre (zdroj: Wikipedia EN). Koloniálne hniezdenie nie je typické; páry si háji teritórium okolo kvitnúcich krov.
Klimatické nároky
Znáša extrémne sucho a teplo austrálskeho aridného vnútrozemia; nomádsky pohyb kompenzuje nedostatok stabilných mikroklimatických podmienok
Druh je prispôsobený na extrémne suché a horúce prostredie austrálskeho vnútrozemia — znáša vysoké letné teploty a dlhé suchá. Svoju nomádsku strategiou sleduje dažde a vlny kvitnutia, čo mu umožňuje celoročné prežitie bez pevnej zimnej migrácie. Je to stály australský endemit bez dlhých sezónnych migrácií, avšak s rozsiahlymi nomádskymi pohybmi.
Hniezdo a hniezdny typ
Plytké pohárkovité hniezdo zo jemných vetvičiek, trávy a pavučín, v rozvidlení konárikov malého stromu alebo kra; 2–3 vajcia buffy bielej farby s červenohnedými a sivými škvrnami, ~15 × 12 mm; inkubácia ~15–16 dní
Samica stavia plytké pohárkovité hniezdo zo jemných vetvičiek, trávy a ďalšieho rastlinného materiálu späté pavučinami, umiestené v rozvidlení konárikov malého stromu alebo kra — zvyčajne nízko nad zemou v krovinách. Znáška: 2–3 vajcia (zvyčajne 2) buffy bielej farby s červenohnedými a sivými škvrnami; rozmery ~15 × 12 mm (zdroj: Wikipedia EN). Inkubácia ~15–16 dní — prevažne alebo výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards uvádza 15 dní, Wikipedia EN ~16 dní). Nestling trvá ~16–18 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdenie je podmienené kvitnutím a zrážkami — nie pevným sezónnym kalendárom.
Kúpanie a hygiena
V aridnom prostredí vyhľadáva plytkú vodu pri kalužiach a vodných zdrojoch; kúpanie bolo zaznamenané
Medárik smútočný vyhľadáva plytkú vodu na napájanie a kúpanie v aridnom prostredí. Vodné zdroje sú v jeho suchom biotope vzácne a slúžia ako dôležité zhromaždisko.
Denná aktivita a nomádsky rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania; pohyb a hniezdenie priamo viazané na dostupnosť kvitnúcich krov a zrážky, nie na pevný sezónny kalendár
Medárik smútočný je striktne denný vták — aktívny od svitania, keď začína nektárové forážovanie. Jeho ročný rytmus je nomádsky a nepravidelný: nasleduje dostupnosť kvitnúcich Eremophila a príchod zrážok. Táto stratégia kladie na druh vysoké nároky na orientáciu a mobilitu v rozsiahlom aridnom krajine.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Júl–december (nomádsky podmienené kvitnutím a zrážkami; zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Samec medárika smútočného vykonáva spevné lety (song flights) počas toku — cik-cakové stúpanie s nepretržitým hlasom (slabý hvizd peeee a kovové hlásky). Tieto lety slúžia na inzerciu teritória a vystavenie lesklo čierneho sfarbenia samca. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými Meliphagidae; druh-špecifické údaje nie sú dostupné). Hniezdenie nie je viazané na pevný sezónny kalendár, ale na dostupnosť kvitnúcich krov a zrážok.

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia (zvyčajne 2); hniezdo v rozvidlení konárikov kra; júl–december (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Samica stavia plytké pohárkovité hniezdo zo jemných vetvičiek, trávy a rastlinného materiálu späté pavučinami, umiestené v rozvidlení konárikov malého stromu alebo kra — zvyčajne nízko v krovinách. Znáška: 2–3 vajcia (zvyčajne 2) buffy bielej farby s červenohnedými a sivými škvrnami; rozmery ~15 × 12 mm (zdroj: Wikipedia EN). Vajcia sú kladené s krátkym odstupom.

Inkubácia
~15–16 dní; inkubuje prevažne alebo výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards 15 d, Wikipedia EN ~16 d)

Inkubácia trvá ~15–16 dní — Birds in Backyards uvádza 15 dní, Wikipedia EN ~16 dní; nepatrná diskrepancia medzi zdrojmi, prezentujeme rozsah. Na vajciach sedí prevažne alebo výhradne samica. V tomto období samec háji teritórium a zásobuje samicu potravou. Hniezdenie je podmienené nomádskymi pohybmi — keď Eremophila odkvitne, pár sa presúva.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Nestling ~16–18 dní; obaja rodičia kŕmia (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — nektárom aj hmyzom (zdroj: Wikipedia EN). Mláďatá zostávajú v hniezde ~16–18 dní (Birds in Backyards uvádza 16 dní, Wikipedia EN ~18 dní — prezentujeme rozsah). Samec pomáha s kŕmením mláďat po vyliahnutí (zdroj: simplybirding.com). Hmyz je v tomto období nevyhnutnou bielkovinovou zložkou krmiva mláďat.

Vývoj mláďat
Juvenily sivohnedé ako samica; samce nadobúdajú čierne perie postupne pelichaním

Juvenily oboch pohlaví sú po vyletení sivohnedé s škvrnastým spodkom — podobné samici. Mladé samce nadobúdajú lesklo čierne perie postupne pelichaním; plné dospelé samčie sfarbenie dosahujú pravdepodobne v prvom roku (druh-špecifické údaje presnej doby neoverené). Samica zostáva sivohnedá po celý život. Diagnostická čierna línia na spodku samca sa vyvíja s vekom.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok — presné údaje neoverené; dožitie vo voľnej prírode: presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými Meliphagidae sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode pre Sugomel nigrum nie je v štandardných zdrojoch (IUCN, oiseaux.net, AnAge) presne uvedené a je preto označené ako presné údaje neoverené. Pre drobné australské medárikovité sa typicky uvádza 5–8 rokov, avšak tento odhad nie je druh-špecificky overený.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho nomádskeho endemita Austrálie. Aklimatizácia na fyzický kontakt nie je reálnym cieľom.

Medárik smútočný je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode — v suchých vnútrozemských oblastiach Austrálie pri kvitnúcich krovinách emu-bush.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik smútočný je voľne žijúci nomádsky endemit Austrálie; austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — v aridnom vnútrozemí Austrálie pri kvitnúcich krovinách Eremophila, v mallee a mulga prostredí

3

Pri náleze zraneného jedinca v Austrálii ho odovzdaj záchrannej stanici (WIRES alebo iná austrálska wildlife záchranná organizácia) — minimalizuj manipuláciu

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu austrálskych divých vtákov a podporuj ochranu aridného vnútrozemského biotopu

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Medárik smútočný nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho endemita suchého vnútrozemia Austrálie; EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — pri kvitnúcich krovinách emu-bush v aridnom vnútrozemí (stredná Austrália, juhozápad Queenslandu, západ NSW, Južná Austrália, Severné teritórium pri Alice Springs)
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a aktuálnych záznamov výskytu
Na čo si dať pozor Medárik smútočný nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v austrálskych suchých vnútrozemských oblastiach pri kvitnúcich krovinách emu-bush je samec v čierno-bielom kontraste okamžite nápadný. Sledujte eBird pre aktuálne záznamy nomádskeho výskytu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik smútočný 10–13 cm Pied Honeyeater 15–20 cm Fantomka trojfarebná 10–13 cm Medárik škraboškový 17–23 cm
Medárik smútočný (Sugomel nigrum) Pied Honeyeater (Certhionyx variegatus, strakatý medárik) Fantomka trojfarebná (Epthianura tricolor, Crimson Chat) Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops, Yellow-tufted Honeyeater)
Dĺžka10–13 cm15–20 cm10–13 cm17–23 cm
Váha~9–10 g~27 g10–11 g20–40 g
Dožitiepresné údaje neoverenépresné údaje neoverené~7 r (orientačne)do ~7 r vo voľnej prírode (orientačne)
Hlučnosťvoľne žijúci nomádsky endemit aridného vnútrozemia Austrálie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci nomádsky endemit Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci nomádsky endemit suchého vnútrozemia Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci staly endemit JV Australie — v SR sa nechova
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES (VU v NSW)IUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (druh); poddruh cassidix: kriticky ohrozeny; nie je v CITES
PovahaSamec lesklo čierny na hlave, krku, chrbte a krídle; biely spodok so zreteľnou čiernou líniou stredom hrude a brucha; jemný dlhý nadol zahnutý zobák; samica a mláďatá sivohnedé s škvrnastým spodkom a bledým obočímSamec čierna hlava+chrbát, biely spodok, výrazný biely krídlový pás (zrkadlo na krídle), biely dolný trtáč; oba pohlavia so zreteľným modrým holým kožným lalokom pod okom (polkruhový u samca, oblúkovitý u samice); dlhý zahnutý zobák; väčší a ťažší než smútočnýSamec: karmínovo-cervene temeno, hrud a trtac, cierna maska cez oko, biele hrdlo, tmavohnedy chrbat; dlhe tenke nohy, kraca (neskace); samica hnedosivasiva s bielym hrdlom; pozemny druh (nie nektarivore) aj ked ma stetkovity jazyk MeliphagidaeZlte temeno a hrdlo, cierna tvarova maska (skraboska) cez oko, zltozlte usne chumaciky (tufts), olivovozelene telo; kolonialne skupiny; potrava lerpy+medovica+nektár+hmyz; väčší a výrazne farebnejší než smútočný
AreálAridné a semiaridné vnútrozemie Austrálie — od záp. Queenslandu a záp. NSW, cez SA, NT (Alice Springs) po záp.-severozáp. WA; kroviny s Eremophila, mulga, mallee; vysoko nomádskyAridné a semiaridné vnútrozemie Austrálie — čiastočne sympatrický so smútočným pri Eremophila krovinách a grevilliách; stredná a záp. Austrália; nomádskySuche az polosuche vnutrozemie Australie — saltbush/bluebush kroviny, pustinne plany; vysoko nomadsky za dazdom a kvitnutim; cas. sympatricka s medarikom smutocnymSuche otvorene eukalyptove lesy a kroviny JV Australie (JV Queensland, NSW, Viktoria); staly nesazahovsky druh; cassidix kriticky ohrozeny v Yellingbo NCR

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci drobný druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres je priamou príčinou úhynu malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej austrálskej záchrannej stanici (WIRES a pod.). Cieľom je vždy návrat do prírody.

Predácia — introdukované mačky a líšky
vysoká

Príznaky: Priame poranenia, straty pri hniezdení, pokles lokálnych populácií

Introdukované mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) sú v Austrálii hlavnou príčinou strát malých vtákov. Pohárkovité hniezdo umiestnené nízko v krovine je osobitne zraniteľné. Druh nemá evolučné adaptácie na tieto predátory.

Strata biotopu a zmena režimu kvitnutia Eremophila
stredná

Príznaky: Pokles lokálnych populácií, strata výskytu v oblastiach s vyklčovanou vegetáciou

Medárik smútočný je mimoriadne závislý od kvitnutia krov rodu Eremophila. Vyklčovanie krovín, zmena požiarneho manažmentu a klimatická zmena (menej zrážok, zmena fenológie kvitnutia) ovplyvňujú dostupnosť nektáru. Degradácia aridného vnútrozemského biotopu je dlhodobou hrozbou pre nomádske australské vtáky.

Aspergilóza a plesňové infekcie
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo alebo vlhké a nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, čisté, vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Deficit vápnika — zvlášť u samíc v hniezdnom období
stredná

Príznaky: Krehkosť vajec, zlyhanie tvorby škrupiny, slabosť samice v hniezdnom období

Samice medárika smútočného majú zdokumentovanú potrebu vápnika v hniezdnom období — v prírode ju riešia konzumáciou popola a uhlia z táborových ohnísk (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards). Toto správanie je priamym dôkazom nutričnej potreby. V dočasnej záchrannej starostlivosti musí byť vápnik súčasťou stravy; komerčné nektárové zmesi pre Meliphagidae obsahujú vyvážené minerály.

Prevencia Medárik smútočný sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince (záchranná stanica v Austrálii): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre malé spevavce priamou príčinou úhynu. (2) Špecializovaná nektárová strava — komerčná nektárová zmes pre medárikovité, čerstvý hmyz; žiadne domáce cukorné roztoky; dostatočný vápnik (obzvlášť pre samice). (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo austrálsku záchrannú stanicu (WIRES).

Zaujímavosti

1

Lesklo čierny samec so záhadnou čiernou líniou — samec medárika smútočného je jedným z najjednoduchšie sfarbených, no zároveň najnápadnejších medárikov Austrálie: celá hlava, krk, chrbát a krídla sú lesklo čierne; spodok tela je biely, ale čierna línia vedie stredom hrude a brucha — táto čierna prúžka je diagnostickým znakom, ktorý ho odlišuje od Pied Honeyeater aj od všetkých ostatných austrálskych medárikov.

2

Vysoko nomádsky — sleduje emu-bush — medárik smútočný nie je sezónny migrant s pevnými trasami. Sleduje dostupnosť kvitnúceho emu-bush (Eremophila) a zrážky, objavuje sa nepravidelne v oblastiach, kde ho mesiace nebolo. Pozoruhodne dokáže lokalizovať ojedinelé trsy Eremophila vzdialené kilometre — toto je jednou z najfascinujúcejších adaptácií nomádskych austrálskych nektárivorov.

3

Popol a uhlie ako zdroj vápnika — u samíc bolo opätovne zaznamenané požieranie popola a uhlia z táborových ohnísk. Vedci sa zhodujú, že ide o zámerný zdroj vápnika na tvorbu medullárnej kosti, z ktorej sa čerpá pri produkcii vajec. Toto pozoruhodné správanie zdokumentovala austrálska ornitológia a patrí medzi najzaujímavejšie potravné adaptácie tohto druhu.

4

Spevné lety (song flights) — samec medárika smútočného bráni teritórium okolo kvitnúceho emu-bush pomocou charakteristických spevných letov: cik-cakové stúpanie s nepretržitým volaním (slabý hvizd peeee). Tieto lety sú ekvivalentom spevu z bidla u iných spevavcov a sú kľúčovým behaviorálnym znakom pre identifikáciu v teréne.

5

Jemný zahnutý zobák a štetkovitý jazyk — zobák medárika smútočného je dlhý, tenký a zreteľne smerom nadol zahnutý (decurved), ideálne prispôsobený na sondovanie hlbokých rúrkovitých kvetov Eremophila. Štetkovitý jazyk je evolučnou adaptáciou celej čeľade Meliphagidae. Druh funguje ako opeľovač emu-bush a ďalších nektárových australských rastlín.

6

Odlíšenie od Pied Honeyeater — medárik smútočný je povrchne podobný väčšiemu Pied Honeyeater (Certhionyx variegatus), no líšia sa v niekoľkých znakoch: smútočný je výrazne menší (10–13 vs 15–20 cm), má jemnejší a kratší zobák, kratší chvost, chýba mu modrý holý kožný lalok pod okom (charakteristický pre Pied) a samec smútočného nemá biele krídlové škvrny (Pied má nápadné biele zrkadlo na krídle).

7

Taxonomická odysea rodu Sugomel — od prvého opisu (Myzomela nigra Gould, 1838) prešiel druh cez rody Cissomela (1913), Sugomel (1922), Certhionyx (1967) a späť do Sugomel (2004). Genetická štúdia z roku 2017 odhadla divergenciu predka druhu od Scaly-crowned Honeyeater (Lichmera lombokia) na cca 1 milión rokov — teda z čias, keď Austrália vyzerala inak. Dnes je aktuálna autorita IOC Sugomel nigrum.

8

Samica a mláďatá — nenápadní sivohnedí obyvatelia aridného biotopu — samec je neprehliadnuteľný, kým samica a juvenily sú jemne sfarbení v odtieňoch sivej a hnedej s bledým nadočným prúžkom a škvrnastým spodkom. V teréne ich možno zameniť so samicami iných drobných medárikov — kľúčovým znakom je spoločnosť s lesklo čiernym samcom a kontextový biotop krovín s emu-bush.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik smútočný (Sugomel nigrum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Sugomel Richmond, 1922
Druh Sugomel nigrum (Gould, 1838)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit suchého vnútrozemia Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List a Avibase nerozoznávajú poddruhov. Historicky boli navrhnuté dva poddruhy, ale žiadny nie je dnes uznávaný. Taxonomická história druhu: prvopis Myzomela nigra Gould, 1838 (typová lokalita New South Wales); 1913 presunutý do rodu Cissomela (Mathews); 1922 Richmond zriadil rod Sugomel (z latinčiny sugo = nasávam a mel = med); 1967 Salomonsen presunul druh do rodu Certhionyx; genetická štúdia (2004) ukázala, že Certhionyx nie je prirodzeným kladom — Black Honeyeater je príbuzný s rodom Myzomela, no dostatočne divergentný na vlastný rod Sugomel; genetická štúdia (2017) odhaduje divergenciu od Scaly-crowned Honeyeater (Lichmera lombokia) na cca 1 milión rokov. Aktuálna platná autorita: Sugomel nigrum (IOC, Avibase, BirdLife).
Avibase_ID 772E19B8E89CE02B

? Často kladené otázky

Tieto dva druhy sa môžu vyskytovať v podobnom biotope, no identifikačné rozdiely sú jednoznačné. Medárik smútočný (Sugomel nigrum) je výrazne menší (10–13 cm vs. 15–20 cm), má jemnejší, kratší a subtílnejší zobák, kratší chvost a samec nemá biele krídlové škvrny ani modrý holý kožný lalok pod okom. Pied Honeyeater (Certhionyx variegatus) je stredne veľký medárik s výrazným bielym krídlovým pásom (viditeľným v lete aj v kľude), modrým holým lalokom pod okom (u samcov polkruhový, u samíc oblúkovitý) a výrazne dlhším chvostom. Obe samice sú sivohnedé, no Pied Honeyeater samica je väčšia a má biele lemy na leteckých perách.

Pohlavný dimorfizmus je výrazný a neprehľadnuteľný. Samec je lesklo čierny na hlave, krku, chrbte a krídle; spodok tela je biely, no čierna línia vedie stredom hrude a brucha — táto prúžka je kľúčovým diagnostickým znakom. Samica a mláďatá sú celkovo sivohnedé s škvrnastým spodkom a jemným bledým nadočným prúžkom — bez čiernej a bez bielej prúžky na spodku. Juvenily oboch pohlaví sa podobajú samici; mladé samce nadobúdajú čierne perie postupne pelichaním.

Nomadizmus medárika smútočného je priamou adaptáciou na nepredvídateľné zrážky a kvitnutie emu-bush (Eremophila) v austrálskom aridnom vnútrozemí — zrážky nie sú sezónne pravidelné, ale epizodické. Druh sleduje kvitnúce Eremophila a dokáže lokalizovať ojedinelé trsy vzdialené kilometre. V Austrálii ho nájdete predovšetkým v aridnom vnútrozemí — centrálnom NSW, juhozápadnom Queenslande, Južnej Austrálii, Severnom Teritóriu (Alice Springs) a aridnom západ-severozápadnom WA. Aktuálne záznamy výskytu sú dostupné na eBird — vyhľadajte Black Honeyeater a zobrazte mapu posledných pozorovaní.

Primárnou potravou je nektár z rúrkovitých kvetov — najmä emu-bush (Eremophila), imelo a grevílie. Doplnkovo loví hmyz za letu (hawking) a zbiera ho na vegetácii, obzvlášť v hniezdnom období. Fascinujúcim zistením je, že samice boli opakovane zaznamenané pri požieraní popola a uhlia z táborových ohnísk — vedci to vysvetľujú potrebou vápnika na tvorbu medullárnej kosti, z ktorej sa čerpá pri produkcii vajec. Tento zdroj vápnika nahrádza nedostatok minerálov v aridnom biotope.

IUCN hodnotí medárika smútočného ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou — druh má rozsiahly areál v aridnom vnútrozemí Austrálie a nie sú doklady o výraznom celkovom poklese. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR). Hlavnými hrozbami sú predácia introdukovanými mačkami a líškami, strata biotopu a klimatická zmena ovplyvňujúca fenológiu kvitnutia Eremophila.

Hniezdenie je nomádsky podmienené kvitnutím Eremophila a zrážkami — môže nastať takmer kedykoľvek v rozmedzí júl–december, pričom nie je viazané na pevný sezónny kalendár. Samica stavia plytké pohárkovité hniezdo zo jemných vetvičiek, trávy a pavučín v rozvidlení konárikov kra. Znáška: 2–3 vajcia (zvyčajne 2) buffy bielej farby s červenohnedými škvrnami (~15 × 12 mm). Inkubácia ~15–16 dní (prevažne samica). Mláďatá zostávajú v hniezde ~16–18 dní a kŕmia ich obaja rodičia nektárom aj hmyzom.

Medárik smútočný má jemný a nenápadný hlas. Charakteristický je slabý dlhý hvizd peeee vydávaný hniezdiacimi samcami počas spevných letov (song flights). Kontaktné hlásky sú kovové chwit, chwit alebo čistejší tieee s rovnomernou výškou. Znie diskrétne — vo viditeľnom kontraste s nápadným čiernym sfarbením samca. Nenapodobňuje ľudskú reč. Nahrávky nájdete na xeno-canto (24 nahrávok: https://xeno-canto.org/species/Sugomel-niger).

ZDROJ: Wikipedia EN (Black honeyeater — taxonómia Gould 1838, rod Sugomel, dĺžka 10–13 cm, 9,5 g, dimorfizmus samec čierny/samica sivohnedá, strava nektár+hmyz+popol/popol=vápnik, biotop suché kroviny s Erem

 Video — Medárik smútočný

Medárik smútočný (Sugomel nigrum) — spev a hlas v prírode

Medárik smútočný (Sugomel nigrum) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black Honeyeater, Česky:   medosavka černobílá, Nemecky:   Trauerhonigfresser, Španielsky:   Mielero Blanquinegro, Francúzsky:   Myzomèle cravaté, Taliansky:   Succiamiele nero, Holandsky:   Rouwhoningeter, Portugalsky:   Melífago-preto-e-branco, Poľsky:   Miodopełziec czarnogłowy, Maďarsky:   Fekete mézevő, Rusky:   Чёрный медосос, Japonsky:   シロクロミツスイ, Latinsky:   Sugomel nigrum (Gould, 1838)