Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik škraboškový

Lichenostomus melanops — australský medárik s čiernou tvárovou maskou, žltým temenom a zlatými ušnými chumáčmi — ikonický druh eukalyptových lesov JV Austrálie; poddruh cassidix je kriticky ohrozený faunový emblém Viktórie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh ako celok ma rozsiahly areal v JV Australii a stabilnu populaciu, preto je hodnoteny ako najmenej ohrozeny. Paradoxne, poddruh cassidix (Helmeted Honeyeater) je kriticky ohrozeny pod australskym zakonom EPBC Act 1999 aj viktorianskeho FFG Act 1988 — jedna z najohrozenejsich populacii australskeho vtactva s maximom okolo 240 divych jedincov (2020) a poklesom na 168 (2022). Zaradenie druhu ako celku do LC neodrazuje kriticku situaciu toho poddruhu. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Australsky zakon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt a vyvoz divych australskych vtakov.
Dĺžka17–23 cm
Hmotnosť20–40 g (cassidix: 28–32 g)
Dožitiedo cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený); cassidix: kriticky ohrozený
RozšírenieJV Queensland, Nový Južný Wales, Viktória (stály endemit)
BiotopSuché eukalyptové lesy a kroviny; cassidix: riečne pobrežné porasty
StravaLerpy, medovica, nektár, hmyz, pavúky, sap
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia 14–16 dní; vyletenie 13–15 dní
EmblémCassidix = faunový emblém štátu Viktória (od 1971)
Hlastsup/shup/jik (kontakt); weet-weet-weet (teritórium)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

40% 30% 20% STRAVA zloženie
Hmyz, pavúky a ďalšie článkonožce — gleaning v kôre, lístí a na zemi; nevyhnutná bielkovinová zložka, obzvlášť pri kŕmení mláďat 40%
Lerpy (cukrové kryty psyllid lariev na listoch eukalyptov), medovica (honeydew) a manna (sekréty kôry eukalyptov) — dôležitý zdroj energie pri gleaning-u v korunách stromov 30%
Nektár kvetov — eukalypty a ďalšie austrálske nektárové rastliny; druh funguje ako opeľovač 20%
Sap (miazga vytekajúca z rán eukalyptov) a príležitostné ovocie a mäkkýše (slimáky) — doplnok, najmä u poddruhu cassidix 7%
Príležitostné rastlinné a iné zdroje — drobné plody, hmyzí sekréty 3%

Odporúčané potraviny

  • Nektár kvetov austrálskych endemitov — eukalypty, banksie, grevílie; druh je dôležitým opeľovačom
  • Lerpy — cukrové kryty lariev psyllid (Psyllidae) na listoch eukalyptov; dôležitý zdroj energie pri gleaning-u
  • Medovica a manna — cukrové sekréty z listov a rán eukalyptovej kôry
  • Hmyz a pavúky — gleaning v kôre, lístí a na zemi; nevyhnutná bielkovina najmä pri odchove mláďat
  • Miazga eukalyptov — sap z rán kôry; najmä poddruh cassidix ho aktívne vyhľadáva
  • Príležitostné drobné plody a slimáky — sezónny doplnok
  • Čerstvá pitná voda — každodenne prístupná; druh využíva prírodné vodné zdroje aj záhradné misky

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, silne korenené ľudské potraviny — poškodzujú obličky
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
  • Cukorné roztoky z domácej kuchyne ako náhrada nektáru — nenahrádzajú minerály a stopové prvky z prírodného nektáru; môžu narušiť črevnú mikroflóru
Tip od odborníka Medárik škraboškový je v prírode všestranný potravný oportunista — väčšinu aktivity trávi gleaning-om v korunách a kôre eukalyptov, kde zbiera lerpy (cukrové kryty psyllid lariev), medovicu, mannu a hmyz, pričom navštevuje kvety kvôli nektáru. Výnimočný je poddruh cassidix, ktorý výrazne využíva aj mliazgu (sap) vytekajúcu z poranení eukalyptovej kôry. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (záchranná stanica v Austrálii), základom je komerčná nektárová zmes pre medárikovité, čerstvý hmyz a prístup k vode. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk vyškoleného záchranára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik škraboškový je stredne hlasný aktívny druh — vydáva rôznorodé kontaktné hlásky, poplašné volania a mäkký teritoriálny spev; kolónia vie byť hlučnejšia. Keďže sa v bežnej avikultúre nechová, hodnotenie domácej rušivosti je len hypotetické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik škraboškový je voľne žijúci divoký druh — nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V austrálskych záhradách s nektárovými rastlinami môže byť odvážny a bežne sa pohybuje blízko ľudí, no fyzický kontakt je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a energický druh — medárik škraboškový neustále prehľadáva koruny stromov, agresívne háji teritóriá okolo kvitnúcich eukalyptov a koordinuje obranu v rámci kolónie. Je to živý a pohyblivý vták s vysokou energetickou potrebou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik škraboškový nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a zahŕňa kontaktné hlásky, poplašné volania a teritoriálny spev. Nenapodobňuje hlasy; ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Medárik škraboškový má rôznorodý hlasový repertoár — hlasitosť je stredná, no kolónia vie byť živá. Najcharakteristickejší je ostrý jednoznvukový kontaktný alebo poplašný hlas: tsup, shup, jik, chow alebo scow — rôzne varianty podľa situácie. Mäkký teritoriálny spev samca znie ako weet-weet-weet alebo tui-t-tui-t-tui. Počuteľný je aj piskľavý poplašný hvizd wheit-wheit a ostré querk. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a druhovo špecifický. Nahrávky nájdete na xeno-canto (20 zvukových nahrávok druhu) a v databáze Macaulay Library.

Dokáže hovoriť? Medárik škraboškový nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho vokálny repertoár zahŕňa kontaktné hlásky (tsup/shup/jik/chow), teritoriálny spev (weet-weet-weet) a poplašné volania — všetko vrodené a druhovo špecifické. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Ostrý kontaktný a poplašný jednoznvuk — tsup, shup, jik, chow alebo scow; najčastejší hlasový prejav, varianty závisia od situácie (kontakt, alarm); počuteľný v austrálskych eukalyptových lesoch po celý deň (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN)
  • Mäkký teritoriálny spev — weet-weet-weet alebo tui-t-tui-t-tui; vydáva ho samec pri hájaní teritória okolo kvitnúcich eukalyptov; menej hlasný než kontaktné hlásky (zdroj: Birds in Backyards)
  • Piskľavý poplašný hvizd — wheit-wheit a ostré querk; vydávané pri väčšom ohrození alebo vzájomnej interakcii v kolónii; počuteľné na väčšiu vzdialenosť (zdroj: Wikipedia EN)
  • Koloniálna hlasová aktivita — skupina jedincov spolu produkuje nepretržitú mozaiku kontaktných hlások, čo je typickým prejavom tohto koloniálneho druhu; xeno-canto eviduje 20 zvukových nahrávok (xeno-canto.org/species/Lichenostomus-melanops)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (júl–január, vrchol september–január); jedna až dve znášky za sezónu; pohárkovité hniezdo zavesené v podraste (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
Tok a energická obrana teritória — samec agresívne háji plochy okolo kvitnúcich eukalyptov; koloniálne skupiny koordinujú obranu spoločne
Odchov mláďat — inkubácia 14–16 dní (prevažne samica); vyletenie 13–15 dní; nezávislosť asi vo veku 6 týždňov; pomocníci pri kŕmení mláďat (zdroj: Wikipedia EN)
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — bez sezónnych dlhých migrácií; lokálne pohyby za nektárom podľa sezónneho kvitnutia eukalyptov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa bežne nechová. Medárik škraboškový je divoký austrálsky vták; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, ornitológiu, ekológiu a birdingovú turistiku. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých vtákov; druh nie je v CITES.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode skupiny obhajujú teritóriá okolo kvitnúcich eukalyptov, pričom každé teritórium má plochu asi 5 000 m² (zdroj: Wikipedia EN). Druh vyžaduje veľký otvorený priestor s nektárovými eukalyptovými stromami.
Deti v domácnosti Medárik škraboškový nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad austrálskej divočiny: zlaté chumáče na ušiach, čierna maska a energická obrana teritória ho robia ľahko rozpoznateľným. Obzvlášť pôsobivý je príbeh poddruhu cassidix — príilbového medárika — faunového emblému Viktórie a jedného z najviac záchranných programov v Austrálii. Pre deti je to vynikajúci príklad toho, ako ochrana prírody dokáže zachrániť druh na okraji vyhynutia.
Hlučnosť Druh vydáva stredne hlasné rôznorodé volania — ostrý kontaktný tsup/shup/jik a mäkký teritoriálny weet-weet-weet; kolónia je hlučnejšia než sólo jedinec. Keďže sa v SR nechová, ide len o hypotetické hodnotenie.
Verdikt odborníka Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops) je stredne veľký spevavec (17–23 cm, 20–40 g) z čeľade Meliphagidae (medárikovité), endemický v juhovýchodnej Austrálii. Dospelý vták má jasne žlté temeno a hrdlo, výraznú čiernu tvárovú masku prechádzajúcu cez oko (preto „škraboškový“) a zlatožlté ušné chumáčiky — táto trojica znakov je v austrálskej avifaune jedinečná. Telo je olivovozelené až olivovohnedé; zobák čierny; pohlavný dimorfizmus je minimálny. Štyri poddruhy sa líšia veľkosťou a intenzitou sfarbenia: najnápadnejší a najväčší je L. m. cassidix (Príilbový medárik) so vztýčeným čelným chocholom (28–32 g), ktorý je faunovým emblémom štátu Viktória (od 1971) a kriticky ohrozený — dnes žije menej ako 250 jedincov v divočine. Druh obýva suché otvorené sklerofylné lesy a kroviny s dominanciou eukalyptov, kde koloniálne skupiny (pár jedincov až ~100) agresívne hája teritóriá okolo kvitnúcich stromov. Potrava zahŕňa lerpy (cukrové kryty psyllid lariev), medovicu, mannu, nektár, hmyz a pavúky — druh plní dôležitú ekologickú funkciu opeľovača. Hniezdna sezóna trvá júl–január; samica kladie 2–3 vajcia do pohárkovitého hniezda zaveseného v podraste, inkubácia trvá 14–16 dní a mláďatá vyletia po 13–15 dňoch; nezávislosť nastáva asi o 6 týždňov po vyletení. Kooperatívny odchov s pomocníkmi bol zdokumentovaný. Hniezdnymi parazitmi sú viacerí druhy strapcháčov (kukučiek). Druh je stálym, nesťahovavým s lokálnymi pohybmi za nektárom. IUCN hodnotí druh (ako celok) ako najmenej ohrozený (LC). V SR sa nechová — ide o atlasový voľne žijúci druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Suché otvorené sklerofylné lesy a kroviny s dominanciou eukalyptov (vrátane mallee a box woodlands) s krovitým podrastom; poddruh cassidix obýva husté riečne pobrežné vegetácie (Mountain Swamp Gum, Woolly Tea-tree, papierkovník vonný) v údolných mokradiach
Medárik škraboškový primárne osídľuje suché otvorené eukalyptové lesy a kroviny juhovýchodnej Austrálie — od nížin po výšky asi 1 000 m n. m. Uprednostňuje stanoviská s kvitnúcimi eukalyptmi, kde skupiny agresívne bránia teritóriá (každé ~5 000 m²). Poddruh cassidix má zásadne odlišné nároky: vyhľadáva husté vlhké pobrežné porasty pozdĺž riek a v mokradiach — montánna bažinová guma (Mountain Swamp Gum, Eucalyptus camphora), vlnená čajovníčka (Leptospermum lanigerum), vonný papierkovník (Melaleuca squarrosa), paprade a trstinové trávnaté plochy. Práve táto úzko špecifická habitatová väzba robí cassidix mimoriadne zraniteľným.
Sociálna štruktúra — koloniálne skupiny
Koloniálny druh žijúci v skupinách od pár jedincov po cca 100; skupiny spoločne háji teritóriá a napomáhajú si pri hniezdení
Medárik škraboškový žije v koloniálnych skupinách rôznej veľkosti — od pára až po zhruba 100 jedincov. Kolónia koordinuje agresívnu obranu teritórií okolo kvitnúcich eukalyptov, kde sú sústredené nektárové a lerpové zdroje. Pri hniezdení sa angažujú aj pomocníci mimo daného páru — fenomén kooperatívneho hniezdenia je pre rod charakteristický.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až submediteránny klimát juhovýchodnej Austrálie; celoročne stálý druh s lokálnymi pohybmi za nektárom
Druh je prispôsobený na mierny klimát juhovýchodnej Austrálie — vrátane teplých letných sezón a miernejších zím. Je stálym (nesťahovavým) vtákom bez dlhých migračných trás; pohybuje sa lokálne podľa sezónneho kvitnutia eukalyptov.
Hniezdo a hniezdny typ
Pohárkovité hniezdo z vysušených tráv, kôry a rastlinného materiálu, spletené pavučinou, vystlané srsťou a perím; zavesené v podraste alebo krovine; znáška 2–3 vajcia krémovej farby s červenohnedými škvrnami
Samica stavia pohárkovité hniezdo z vysušených tráv, kôry a rastlinných vlákien spletených pavučinou, vystlaných mäkkou srsťou a perím. Hniezdo sa zakladá v podraste alebo krovine, zavesené medzi vetvičkami. Znáška pozostáva z 2–3 vajec (zvyčajne 2) ružovkastej farby s bledočervenastými alebo buff-hnedastými škvrnami, rozmermi cca 23 × 17 mm (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna júl–január; možná jedna až dve znášky za sezónu.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje; v austrálskych záhradách bežný návštevník vtáčích misiek a plytkých kaluží
Medáriky sa pravidelne kúpajú v plytkých prírodných vodných zdrojoch — kaluže, potoky, záhradné napájadlá. Kúpanie je bežným správaním; čistota peria je nevyhnutná pre termoreguláciu a integritu letových štruktúr.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania; ranné hodiny najintenzívnejšie — kŕmenie v korunách eukalyptov a obrana teritória
Medárik škraboškový je striktne denný vták s najintenzívnejšou aktivitou skoro ráno — vtedy prebieha intenzívne kŕmenie gleaning-om v korunách eukalyptov a teritoriálna obrana kolónie. Nevykonáva nočné ani dlhé sezónne migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obrana teritória
Júl–január (hlavná sezóna); celoročná aktivita pri obrane teritória kolónie (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Kolónia medárikov škraboškových spoločne háji teritóriá okolo kvitnúcich eukalyptov — kľúčových zdrojov nektáru a lerpov. Samce aktívne a agresívne vyháňajú súperníkov z nektárových zdrojov. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch pre nominátnu formu detailne overené). Dospelý pár v rámci kolónie si vymedzuje hniezdne teritórium.

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia (zvyčajne 2); hniezdna sezóna júl–január, vrchol september–január; viaceré znášky za sezónu možné (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Samica stavia pohárkovité hniezdo z vysušených tráv, kôry a rastlinného materiálu, spletené pavučinou, vystlané srsťou a perím. Hniezdo je zavesené v podraste alebo krovine. Znáška pozostáva z 2–3 vajec (zvyčajne 2) ružovkastej krémovej farby s bledočervenastými škvrnami; rozmery 23 × 17 mm (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna trvá júl–január s vrcholom september–január; páry môžu za sezónu odchovať jednu až dve znášky.

Inkubácia
14–16 dní; inkubuje prevažne samica (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Inkubácia trvá 14–16 dní a vykonáva ju prevažne samica (zdroj: Wikipedia EN). V tomto období samec a ďalší členovia kolónie bránia okolie hniezda pred predátormi a hniezdnymi parazitmi (strapcháče/kukučky). Hniezdnymi parazitmi sú strapcháč veľký (Cacomantis flabelliformis), strapcháč bledý (C. pallidus) a strapcháč bronzový (Chrysococcyx lucidus).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia obaja rodičia; kooperatívny odchov s pomocníkmi zdokumentovaný (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia, pričom bol zdokumentovaný aj kooperatívny odchov s pomocníkmi z kolónie. Hmyz a článkonožce sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou krmiva mláďat. Mláďatá opustia hniezdo po 13–15 dňoch (vyletenie), no plnú nezávislosť dosahujú až okolo 6 týždňov po vyletení (zdroj: Wikipedia EN).

Vývoj mláďat
Vyletenie 13–15 dní; nezávislosť cca 6 týždňov (zdroj: Wikipedia EN)

Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a tmavšie než dospelci — žlté partie majú zelenavý nádych a čierna maska je menej kontrastná. Dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne prvým pelichaním. Po vyletení rodičia (a prípadní pomocníci) mláďatá ešte niekoľko týždňov dokrmujú.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; dožitie vo voľnej prírode do cca 7 rokov (orientačne, zdroj: animalia.bio); cassidix: samce 5,73 r, samice 4,44 r (ResearchGate demography study)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je uvádzané orientačne do asi 7 rokov (zdroj: animalia.bio). Pre poddruh cassidix demografická štúdia (ResearchGate) uvádza priemernú životnú dĺžku samcov ~5,73 roka a samíc ~4,44 roka vo voľnej prírode.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho endemita Austrálie. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Medárik škraboškový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. V austrálskych záhradách a lesoch s nektárovými rastlinami môžu byť jedince odvážne a pohybovať sa blízko ľudí, no táto „dôvernosť“ je adaptáciou na austrálske suburbanné prostredie — nie ochočením. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode alebo návšteva lokalít s kvitnúcimi eukalyptmi v JV Austrálii.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik škraboškový je voľne žijúci endemit Austrálie; v SR a EÚ sa bežne nechová a EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — v parkoch a záhradách NSW, Viktórie a JV Queenslandu s eukalyptmi a nektárovými rastlinami je druh bežnou kulisou

3

Ak pozoruješ zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici (WIRES alebo Wildlife Victoria) — nemanipuluj bez odbornej pomoci

4

Pre poddruh cassidix kontaktuj Healesville Sanctuary alebo Friends of the Helmeted Honeyeater — jedine autorizovaný záchranný program

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Medárik škraboškový nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho endemita JV Austrálie; EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — v záhradách a lesoch s eukalyptami a nektárovými rastlinami je druh bežný a pozoruhodne aktívny
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a máp rozšírenia druhu
Friends of the Helmeted Honeyeater (helmetedhoneyeater.org.au) — pre záujemcov o ochranu kriticky ohrozeného poddruhu cassidix
Na čo si dať pozor Medárik škraboškový nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v austrálskych záhradách a lesoch s kvitnúcimi eukalyptmi a bánksiami je žltá chumáčová maska a čierna škraboška neprehliadnuteľná. Príbeh kriticky ohrozeného poddruhu cassidix — príilbového medárika, faunového emblému Viktórie — je jedným z najpôsobivejších príkladov austrálskej ochrany prírody.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik škraboškový 17–23 cm Medárik krikľavý 24–28 cm Fuscous Honeyeater / Fuský me… 14–17 cm Grey-fronted Honeyeater / Siv… 16–17 cm
Medárik škraboškový Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner) Fuscous Honeyeater / Fuský medárik (Ptilotula fusca) Grey-fronted Honeyeater / Sivočelý medárik (Ptilotula keartlandi)
Dĺžka17–23 cm24–28 cm14–17 cm16–17 cm
Váha20–40 g (cassidix: 28–32 g)60–80 g12–16 g12–15 g
Dožitiedo cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne; cassidix: samce ~5,73 r, samice ~4,44 r)max. 12,4 r (ABBBS banding)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci endemit JV Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit V a JV Austrálie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci endemit V a JV Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit C a SZ Austrálie — v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC (druh); cassidix: kriticky ohrozený (EPBC Act 1999, VIC FFG Act); nie je v CITESIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES; premnoženie klasifikované ako EPBC Key Threatening ProcessIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaOlivovozelené telo; žlté temeno a hrdlo; čierna tvárová maska (škraboška) cez oko; zlatožlté ušné chumáčiky; čierny zobák; pohlavný dimorfizmus minimálny; cassidix má navyše vzpriamený čelný chocholPrevažne sivé telo; čierne temeno a čierna tvárová maska; žlto-oranžový zobák a nožičky; žltá holá koža za okom; biele špičky chvostových pier; žiadne žlté ušné chumáčiky ani žlté temeno — kľúčové rozdiely od škraboškovéhoNajbledší zo škraboškových (tufted) medárikov: buffy sivohnedé telo so žltkastým nádychom; malá, málo výrazná žltá chumáčová strapka za okom (bez čierneho ohraničenia); bez výraznej čiernej masky — to je kľúčový rozdiel od škraboškovéhoSivé čelo a temeno; veľká výrazná žltá chumáčová strapka ohraničená čiernym — väčšia než u fuského; sivohnedé telo s prúžkovaným spodkom; chýba mu masívna čierna maska na tvári (len tenká čierna línia); celkovo iný farebný vzor než škraboškový
AreálJV Queensland, Nový Južný Wales, Viktória; suché otvorené eukalyptové lesy, kroviny; cassidix: len Yellingbo NCR + malá reintrodukovaná kolónia v Bunyip SP; stály nesťahovavý druh; 4 poddruhyQueensland, NSW, Victoria, Južná Austrália, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, suburbanné parky; stálý, mimoriadne agresívny koloniálny druh vytláčajúci menšie druhyVnútrozemie JV Austrálie (suché lesy a kroviny eukalyptov mallee), sev. a záp. NSW, sev. Viktória, JV Južná Austrália; preferuje suchšie biotopy než škraboškový; nesťahovavý alebo lokálne sťahovavýStred a SZ Austrálie (Kimberley, NT, W Austrália, západ NSW/QLD) — iný areál než škraboškový; suché, skalnaté a krovité biotopy; odlišný biom

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu u stredne veľkých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici (WIRES, Wildlife Victoria). Cieľom je vždy návrat do prírody.

Predácia — introdukované mačky a líšky
vysoká

Príznaky: Poranenia od predátorov; hniezda ničené; pokles lokálnych populácií

Introdukované šelmy — domáce a zdivočené mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) — sú v Austrálii hlavnou príčinou úhynu vtákov v záhradách a na okrajoch miest. Mláďatá po opustení hniezda sú osobitne zraniteľné. Pre poddruh cassidix je predácia jednou z kritických hrozieb.

Hniezdny parazitizmus strapcháčov (kukučiek)
stredná

Príznaky: Záhuba vlastných mláďat z hniezda; znížená reprodukčná úspešnosť

Medárik škraboškový je zdokumentovaným hostiteľom troch druhov strapcháčov (kukučiek austrálskeho rodu Cacomantis/Chrysococcyx): strapcháč veľký (Cacomantis flabelliformis), strapcháč bledý (C. pallidus) a strapcháč bronzový (Chrysococcyx lucidus) kladú vajcia do hniezd tohto druhu (zdroj: Wikipedia EN). Parazitická kukučka likviduje pôvodné mláďatá. Ide o prirodzený ekologický vzťah.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Strata biotopu a fragmentácia lesov (ekologická hrozba pre cassidix)
vysoká

Príznaky: Pokles počtu jedincov; izolácia populácií; genetická erózia

Pre poddruh cassidix je strata riečneho pobrežného habitátu (Mountain Swamp Gum s podrastom Woolly Tea-tree a Scented Paperbark) hlavnou existenčnou hrozbou. Populácia klesla na minimum cca 50 jedincov (1990) pred vzostupom na ~240 (2020); k 2022 opäť pod 200. Záchranný chovný program v Healesville Sanctuary (od 1989) a reintrodukcie do Bunyip State Park sú aktívnou konzervačnou stratégiou.

Prevencia Medárik škraboškový sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince (záchranná stanica v Austrálii): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je najväčšou hrozbou. (2) Špecializovaná nektárová strava — komerčná nektárová zmes pre medárikovité a čerstvý hmyz; žiadne domáce cukorné roztoky. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo austrálsku záchrannú stanicu (WIRES / Wildlife Victoria).

Zaujímavosti

1

Trojica diagnostických znakov bez paralely — medárik škraboškový je jedným z najľahšie identifikovateľných austrálskych vtákov: žlté temeno a hrdlo, čierna tvárová maska prechádzajúca cez oko a zlatožlté ušné chumáčiky (tufts) tvoria kombináciu, ktorú v austrálskej avifaune nezdieľa žiadny iný druh. Slovenský názov „škraboškový“ priamo odkazuje na čiernu masku — škrabošku.

2

Faunový emblém Viktórie — príilbový medárik — poddruh cassidix je od 10. marca 1971 úradným faunovým emblémom austrálskeho štátu Viktória, vybraný pre svoju výnimočnosť a krásu. Je jediný zo štyroch poddruhov so vztýčeným čelným chocholom na žltom temene. Dnes je kriticky ohrozený: populácia klesla na minimum asi 50 jedincov (1990), vzrástla na cca 240 (2020) a opäť klesla na 168 (2022). Záchranný chovný program v Healesville Sanctuary beží od roku 1989.

3

Lerpy — nezvyčajná potravná špecialita — druh je charakteristickým „gleaner“ (preskúmavač povrchov), ktorý trávi veľkú časť dňa preskúmavaním listov eukalyptov a zhromažďovaním lerpov — cukrových krycích štítkov lariev psyllid (Psyllidae). Tieto chránené cukrové konštrukcie sú energeticky vydatnou a ľahko dostupnou potravou. Taktiež využíva medovicu, mannu (cukrové sekréty kôry) a nektár kvetov.

4

Hniezdni paraziti — strapcháče — hniezda medárika škraboškového pravidelne obsadzujú tri druhy kukučkovitých vtákov: strapcháč veľký (Cacomantis flabelliformis, Fan-tailed Cuckoo), strapcháč bledý (C. pallidus, Pallid Cuckoo) a strapcháč bronzový (Chrysococcyx lucidus, Shining Bronze-Cuckoo). Kukučky kladú vajcia do hniezd, vyliahnuté mláďa eliminuje pôvodné mláďatá a je kŕmené adoptívnymi rodičmi.

5

Štyri poddruhy — od bežného po kriticky ohrozený — druh sa delí na štyri poddruhy: melanops (nomínát, NSW pobrežie), meltoni (vnútrozemská, menšia a bledšia forma), gippslandicus (Gippsland) a cassidix (príilbový, najväčší a najjasnejší, s chocholom, kriticky ohrozený, Yellingbo NCR). Genetická štúdia z roku 2013 potvrdila, že cassidix je geneticky odlišný od ostatných poddruhov.

6

Koloniálna stratégia a agresívna obrana nektáru — medárik škraboškový žije v skupinách a spoločne háji nektárové zdroje (kvitnúce eukalypty), pričom intenzívne vyháňa nielen príslušníkov iných druhov, ale aj jedincov vlastného druhu z iných skupín. Teritórium kolónie má rozlohu asi 5 000 m². Takáto skupinová obrana zvyšuje efektivitu prístupu k nektáru.

7

Kooperatívne hniezdenie — podobne ako medárik krikľavý (Manorina melanocephala), aj medárik škraboškový vykazuje kooperatívne hniezdenie: pri kŕmení mláďat pomáhajú okrem rodičov aj ďalší jedinci z kolónie. Tento fenomén bol zdokumentovaný aj pri chove poddruhu gippslandicus v zajatí ako náhradných rodičov pre mláďatá cassidix.

8

Záchranná genetická záloha — od roku 2019 prebieha genetická záchrana poddruhu cassidix: riadené kríženie s poddruhom gippslandicus má zvýšiť genetickú diverzitu a životaschopnosť kriticky malej populácie. Výsledné hybridy sú následne vypúšťané do prírody — kontroverzná, no vedecky podložená metóda (zdroj: Friends of the Helmeted Honeyeater).

Taxonomická klasifikácia

species Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Lichenostomus Cabanis, 1851
Druh Lichenostomus melanops (Latham, 1801)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit juhovýchodnej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Štyri poddruhy (Wikipedia EN, Avibase): L. m. melanops (nomínát — pobrežná východná Austrália, Grafton až Jervis Bay, centrálny NSW); L. m. meltoni (opisal Mathews 1912 — vnútrozemie JV Austrálie, Blackdown Tablelands cez NSW západ od Veľkého Predielového pohoria až po horu Gambier, JV Južná Austrália; menší a bledší); L. m. gippslandicus (Gippslandský medárik škraboškový, opisal Wakefield 1958); L. m. cassidix (Príilbový medárik — najjasnejší a najväčší poddruh; váha 28–32 g; chochol na čele; obmedzený na cca 5 km2 pobrežnej vegetácie v Yellingbo Nature Conservation Reserve, Viktória; kriticky ohrozený, faunový emblém Viktórie, záchranný chovný program od 1989).
Avibase_ID 871B5A5B

? Často kladené otázky

Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops) je austrálsky spevavec z čeľade medárikovitých (Meliphagidae), endemický v juhovýchodnej Austrálii — od JV Queenslandu cez Nový Južný Wales až po Viktóriu. Žije v suchých otvorených eukalyptových lesoch a krovinách, kde koloniálne skupiny energicky hája nektárové zdroje.

Kombinácia troch znakov je jedinečná: (1) žlté temeno a hrdlo, (2) výrazná čierna tvárová maska (škraboška) prechádzajúca cez oko, (3) zlatožlté ušné chumáčiky. Žiadny iný austrálsky medárik nemá všetky tri naraz. Fuský medárik (Ptilotula fusca) nemá masku; sivočelý medárik (Ptilotula keartlandi) má iný vzor. Poddruh cassidix — príilbový medárik — navyše nosí vztýčený čelný chochol.

Príilbový medárik (Lichenostomus melanops cassidix) je poddruh medárika škraboškového s jedinečným vztýčeným žltým čelným chocholom. Je faunovým emblémom štátu Viktória od roku 1971 a patrí medzi najohrozenejšie austrálske vtáky — populácia nikdy nepresiahla ~240 divých jedincov a v roku 2022 klesla na 168. Záchranný chovný program (Healesville Sanctuary, od 1989) a reintrodukcie do Bunyip State Park sú aktívnymi konzervačnými opatreniami.

Potrava je rôznorodá: lerpy (cukrové kryty psyllid lariev na listoch eukalyptov), medovica a manna (cukrové produkty kôry eukalyptov), nektár kvetov, hmyz a pavúky (gleaning). Poddruh cassidix využíva aj sap (mliazgu) vytekajúcu z rán eukalyptovej kôry. Druh plní ekologickú funkciu opeľovača pri navštevovaní kvetov.

Druh ako celok je IUCN: Least Concern (LC) — nie je globálne ohrozený. Avšak poddruh cassidix (Príilbový medárik) je kriticky ohrozený podľa austrálskeho zákona EPBC Act 1999 aj podľa viktóriánskeho Flora and Fauna Guarantee Act 1988. Austrálska legislatíva zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je v CITES.

Hniezdna sezóna trvá júl–január (vrchol september–január); možné sú jedna až dve znášky za sezónu. Samica stavia pohárkovité hniezdo z tráv a pavučiny, zavesené v podraste. Znáška: 2–3 vajcia ružovkasté s červenohnedými škvrnami (23 × 17 mm). Inkubácia: 14–16 dní (prevažne samica). Mláďatá vyletia po 13–15 dňoch a nezávislosť dosahujú asi o 6 týždňov po vyletení. Pri kŕmení mláďat pomáhajú aj pomocníci z kolónie.

V SR a Európe sa nechová — austrálska legislatíva (EPBC Act) zakazuje vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je ani klietkový maznáčik. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva juhovýchodnej Austrálie (NSW, Viktória, JV Queensland) — v záhradách a eukalyptových lesoch s kvitnúcimi stromami je bežnou kulisou. Pre príilbového medárika cassidix je kľúčová lokalita Yellingbo Nature Conservation Reserve vo Viktórii, vzdialená asi 50 km od Melbourne.

ZDROJ: Wikipedia EN (Yellow-tufted honeyeater — taxonómia, 4 poddruhy, rozmery 17–23 cm, hmotnosť cassidix 28–32 g, popis sfarbenia, biotop suché sklerofylné lesy, potrava arthropody+lerp+honeydew+nektár, hn

 Video — Medárik škraboškový

Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops) — spev a hlas v prírode

Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-tufted Honeyeater, Česky:   medosavka zlatohrdlá, Nemecky:   Gelbstirn-Honigfresser, Španielsky:   Melífago de Moño Amarillo, Francúzsky:   Méliphage cornu, Taliansky:   Mangiamiele dai mustacchi gialli, Holandsky:   Geelpluimhoningeter, Portugalsky:   Melifagideo-de-capacete, Poľsky:   miodojad żółtoczelny, Maďarsky:   sárgaüstökű mézevő, Rusky:   Желтохохлый медосос, Japonsky:   キムネミツスイ, Latinsky:   Lichenostomus melanops (Latham, 1801)