Medárik šarlátový (Myzomela sanguinolenta)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik šarlátový

Myzomela sanguinolenta — najmensi austrálsky medárik so ziarivocervenym samcom — nektarivór a opelovat kvitnucich eukalyptov, nomadsky sledujuci vlny kvitnutia, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma rozsiahly areal (~1 960 000 km2) a stabilnu populaciu bez znakov vyrazneho poklesu. Pocet jedincov nebol presne kvantifikovany, ale populacia sa neblizi k prahovym hodnotam pre kategoriu Vulnerable. Hlavnymi miestymi hrozbami su strata kvitnucich eukalyptovych porastov, zmena fenologie kvitnutia v dosledku klimatickych zmien a mezidruhovya konkurencia s vacsimi medarikami o nektarove zdroje. Druh nie je zaradzeny v ziadnej prilohe CITES. Federalne a statne hodnotenie v Australii: Secure (QLD, NSW, VIC).
Dĺžka9–11 cm (najmenší austrálsky medárik)
Hmotnosť~8 g
Dožitiemax. >10 r vo voľnej prírode (okrúžkovanie)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieVých. pobrežie Austrálie (QLD po VIC)
BiotopEukalyptové lesy, záhrady, kvitnúce porasty
StravaNektár (70 %), hmyz (25 %), ovocie (5 %)
PohybNomádsky — sleduje vlny kvitnutia
Hniezdna sezónaJúl–január; inkubácia 11–12 dní
DimorfizmusSamec šarlátový, samica hnedá
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 25% STRAVA zloženie
Nektár z eukalyptov, banksií, flanelovej trpasličej kveteny (Callistemon), melaleúk, grevillíí a angofory — primárna a celoročná potrava; vták sa pohybuje medzi korunami stromov a dlhým zakriveným zobákom preniká do kvetov 70%
Hmyz — chrobáky, muchy, ploštice, húsenice; dôležitý zdroj bielkovín, zvlášť počas hniezdenia a odchovu mláďat; loví v korunách stromov a na kvitnúcej vegetácii 25%
Drobné ovocie a mäkké plody — malý príležitostný doplnok stravy 5%

Odporúčané potraviny

  • Nektár z eukalyptových, banksových a melaleukových kvetov — primárna a celoročná potrava; kvet preniká dlhým zakriveným zobákom
  • Nektár z bottlebrush (Callistemon/Melaleuca), grevillíí, angofory — vyhľadáva kvitnúce stromy v záhradách a parkoch
  • Hmyz — chrobáky, muchy, ploštice a húsenice; kľúčová bielkovina počas hniezdenia a kŕmenia mláďat
  • Drobné ovocie a mäkké plody — príležitostný doplnok; nie je primárnym zdrojom stravy
  • Čerstvá pitná voda — pravidelne sa napája; vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky toxický aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené potraviny — záťaž pre obličky
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a infekcií
  • Zrninové zmesi ako základ stravy — medárik je nektárivór; granivórna strava by viedla k vážnej podvýžive a úhynu
Tip od odborníka Medárik šarlátový je v prírode primárne nektárivórom — základ jeho stravy tvorí nektár z eukalyptových, banksových, melaleukových a grevilliových kvetov, ku ktorému sa pridáva hmyz ako nenahraditeľný zdroj bielkovín (zvlášť pri kŕmení mláďat). Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by bol jedinec dočasne v ľudskej starostlivosti, základnou zásadou je čerstvý nektárový roztok (med zriedený teplou vodou 1:4 alebo komerčný nektárový preparát pre medárike), živý hmyz (mušie larvy, drobné svrčky) a prísna absencia zrninových zmesí. Kaloricky bohaté sladké roztoky musia byť vymieňané niekoľkokrát denne, aby nevykvasili.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik šarlátový patrí medzi výrazne vokálne druhy — samec spieva počas celého roka charakteristický zvonivý cinkot zo viditeľného bidla v korunách stromov. Je to druh, ktorý sa oveľa viac počuje, než vidí. Hlas je melodický a tenký, no v záhradách a parkoch nesie dobre. Keďže sa bežne nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti je len informatívne.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik šarlátový je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. V záhradách a parkoch je aktívny a nápadný vďaka šarlátovému sfarbeniu samca, no fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Ide o malý plachý nektárivór, nie spoločenský vták na ruku.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a čiperný druh — medárik šarlátový neustále preskakuje medzi kvetnými vrcholmi, preniká zobákom do kvetov a zároveň hájí prístup k nektáru voči iným honeyeaterom. Samec ešte k tomu spieva z prominentného bidla; druh v záhradách pôsobí neustále v pohybe.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik šarlátový nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho charakteristický zvonivý cinkot a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Medárik šarlátový má nezameniteľný zvonivý hlas — primárnym prejavom je tuneful tinkling call (melodický cinkot) zložený zo sady šiestich nôt stúpajúcich alebo klesajúcich v tóne. Druh je oveľa viac počuteľný, než viditeľný — práve hlas ho prezrádza skôr než červené sfarbenie v korunách stromov. Samec spieva z viditeľného bidla; hlas bol prirovnávaný k drhnutiu korku po skle. Okrem tohto ústredného cinkotu vydávajú obidve pohlavia kontaktné hlásky chiew-chiew a samice čivkajú a piskajú pri alarme. Medárik má bohatší hlasový repertoár ako väčšina medárikov porovnateľnej veľkosti (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards).

Dokáže hovoriť? Medárik šarlátový nenapodobňuje ľudskú reč. Ide o voľne žijúci nektárivór s vrodeným vokálnym repertoárom (cinkot, kontaktné hlásky); tieto prejavy nie sú trénovateľné. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Tuneful tinkling call — šestinótový cinkot stúpajúci alebo klesajúci v tóne; vydávaný samcom z viditeľného bidla v korunách kvitnúcich stromov; prirovnávaný k drhnutiu korku po skle; primárny identifikačný zvuk druhu (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
  • Kontaktné hlásky chiew-chiew — vydávajú ich obidve pohlavia pri pohybe medzi kvetmi a pri komunikácii v páre; menej výrazné ako ústredný cinkot samca
  • Samičie čivkanie a piskanie — samice a juvenily vydávajú jemnejšie cvrkavé hlásky pri alarme a komunikácii; menej melodické ako samcov spev
  • Bohatý repertoár — medárik šarlátový má podľa zdrojov wider range of notes than most honeyeaters rovnakej veľkosti; v teréne je zvukovo výrazný napriek miniaturnej postave

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (júl–január) — vrchol v južnom Queenslande júl–september; možné 1–3 znášky za sezónu (zdroj: Wikipedia EN, Birds Queensland)
Tok — samec spieva zvonivý cinkot z viditeľného bidla a predvádza sa samiciam; červené sfarbenie slúži ako vizuálny signal
Odchov mláďat — fledging po 11–12 dňoch; rodičia dokrmujú mláďatá ešte ~10 dní po vyletení; pri neúspechu hniezda možná ďalšia znáška
Celoročne nomádsky druh — sleduje vlny kvitnutia; severné populácie stále, južné sa v zime presúvajú severnejšie; v Brisbane výskyt silnejší v zime
Mimo hniezdneho obdobia (apríl–jún na juhu) — nomádske presúvanie za kvitnutím, prílet jarna/skoré leto na juh; zaznamenané náhle masové výskyty v Sydneyi (1902, 1981, 1991, 1994)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci austrálsky druh — v SR sa bežne nechová. Medárik šarlátový je divoký austrálsky nektárivór; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo a prírodoznalecké cestovanie. Druh nie je v CITES, avšak austrálska legislatíva reguluje odchyt a vývoz divých živočíchov; v Novom Južnom Walese vyžaduje chov honeyeaterov licenciu triedy B2 (Advanced Bird) s minimálne dvojročnou praxou. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard pre avikultúru neexistuje. V prírode je tento nomádsky vták viazaný na kvitnúce koruny stromov — pohybuje sa vo výškach a potrebuje rozsiahle kvitnúce porasty. Pre súkromníka v SR nie je vhodným chovateľským vtákom.
Deti v domácnosti Medárik šarlátový nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako živý drahokam austrálskeho lesa — lesklý červeno-čierny samec v korunách kvitnúcich eukalyptov je nezabudnuteľnou podívanou. Druh učí o dôležitosti opeľovačov a o tom, že nie každý farebný vták žije v klietke. Najlepšou interakciou je sledovanie v záhradách a parkoch počas návštevy Austrálie alebo cez dokumentárne filmy.
Hlučnosť V prírode má príjemný zvonivý hlas, nepatri medzi krikľavé vtáky; melodický cinkot v záhrade nepôsobí rušivo. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie hlasnosti v interiéri je len teoretické.
Verdikt odborníka Medárik šarlátový (Myzomela sanguinolenta) je najmenší austrálsky medárik (9–11 cm, ~8 g) z čeľade Meliphagidae s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je okamžite rozoznateľný: hlava, krk, hruď a chrbát sú žiarivočervené (šarlátové), zatiaľ čo krídla a krátky chvost sú čiernohnedé a bruško belavé — tento vzor odlišuje samca od príbuzného medárika červenohlavého (M. erythrocephala), u ktorého je červená obmedzená len na hlavu a kostrc. Samica a juvenily sú celkovo hnedé s belavým spodkom a len slabým ružovkastým nádychom na brade; mladé samce sú spočiatku hnedé ako samice a šarlátové sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Druh je nektárivórom a dôležitým opeľovačom — živí sa prevažne nektárom z eukalyptov, banksíí, melaleúk, bottlebrushu a grevillíí, dlhým zakriveným zobákom preniká do kvetov; hmyz tvorí dôležitý bielkovinový doplnok, obzvlášť pri kŕmení mláďat. Medárik šarlátový je nomádsky druh: sleduje vlny kvitnutia drevín pozdĺž východného pobrežia Austrálie — severné populácie sú stále, južné sa v zime presúvajú severnejšie; zaznamenané sú náhle masové výskyty pri hromadnom kvitnutí v Sydneyi. Rozšírený je od Cooktown (QLD) po Gippsland (VIC), inland po Charters Towers, Carnarvon Gorge a Warrumbungle Range. Hlas je nezameniteľný — zvonivý cinkot zo šiestich nôt, viac počuteľný ako viditeľný. Hniezdna sezóna trvá júl–január (vrchol v QLD júl–september); hniezdo je malá zvesená čaška z kôry, trávy a pavučiny, znáška 2 vajcia (inkubácia ~11–12 dní, fledging ~11–12 dní); v sezóne možné 1–3 znášky. Maximálne dožitie zaznamenané okrúžkovaním: tesne nad 10 rokov. IUCN: Least Concern (LC), stabilná populácia. V avikultúre sa bežne nechová — ide takmer výlučne o atlasový voľne žijúci druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorené eukalyptové lesy a porasty so zriedkavým podrastom, ripariánne a brestové koridory, heathland, okraje dažďových pralesov, mangrovníky, záhrady a parky s kvitnúcimi drevinami — vo výškach 0–600 m n. m. pozdĺž východného pobrežia Austrálie
Medárik šarlátový je arborikólny nektárivór — trávi väčšinu času v korunách kvitnúcich stromov, kde sa pohybuje od kvetu ku kvetu. Nevyhnutnou podmienkou je dostatok kvitnúcich drevín (eukalypty, banksia, melaleúka). Druh sa dobre adaptoval aj na suburbanné prostredie — záhrady s bottlebrushou, grevilliami a inými nektárovými rastlinami.
Sociálne správanie a nomadizmus
Samotársky alebo v pároch; mimo hniezdenia aj v malých skupinkách; nomádsky — sleduje vlny kvitnutia; pohlavný pomer mierne v prospech samcov (3:2)
Druh sa typicky pohybuje sám alebo v pároch pri hniezdení; mimo sezóny a pri náhlom kvitnutí aj v malých skupinkách. Je nomádsky — migruje za kvetmi podľa sezóny a podmienok. Severné populácie sú sedavé, južné sa v zime presúvajú severnejšie. V Brisbane je výskyt silnejší v zime. Pohlavný pomer je mierne skosený v prospech samcov (cca 3:2 — príčina nie je známa; zdroj: Birds Queensland).
Podnebie a klimatické nároky
Tropické a subtropické podnebné pásy (QLD) až mierny klimát (VIC); nesťahovavý na severe, migrujúci na juhu
Druh je prispôsobený na tropický a subtropický klimát severu (Queensland, severný NSW) až na mierny klimát juhu (Victoria). Sezónna migrácia južných populácií smerom na sever v zime zodpovedá sledovaniu kvitnúcej fenológie eukalyptov, nie úniku pred chladom.
Hniezdo a hniezdna štruktúra
Malá pohárová (zavesená čaška) z lyka, trávy a pavučiny v hustej listovej hmote; zvyčajne vysoko v korune stromu; 2 vajcia (ojedinele 3), biele s červenohnedými alebo sivofialovými škvrnami na tupom konci
Samica buduje malé pohárové hniezdo z kúskov kôry, trávy a pavučiny (priemerný priemer ~5 cm), zavesené z horizontálnej vetvičky alebo vo vidlici, dobre skryté v listovej hmote v korune stromu (zdroj: Wikipedia EN). Vajcia sú biele, na tupom konci flekované červenohnedou alebo sivofialovou farbou; rozmery cca 16 × 12,1 mm. Hniezdia sa oba pohlavie — samica inkubuje sama, oba kŕmia mláďatá.
Kúpanie a hygiena
Pravidelne vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; v záhradách vítaný návštevník vtáčích misoček
Ako väčšina malých spevavcov, medárik šarlátový sa pravidelne kúpe v plytkej vode — kaluže, záhradné misočky, potôčiky. V austrálskych záhradách sú to bežní návštevníci vtáčích napájadiel. Pri dočasnej starostlivosti o zranené jedince ponúkni plytkú misku s čistou vlažnou vodou.
Denná aktivita
Striktne denný vták; aktívny od svitania; najaktívnejší v ranných hodinách a v čase vrcholného kvitnutia
Medárik šarlátový je striktne denný nektárivór — aktívny od svitania do súmraku. Samec spieva a háji prístup k nektárovým zdrojom počas celého dňa; najintenzívnejší je ráno. Druh nevykonáva nočné migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Júl–január (hniezdna sezóna); samec spieva z viditeľného bidla a predvádza šarlátové sfarbenie

Samec medárika šarlátového háji nektárové stromy a tokuje spevom — zvonivý šestinótový cinkot vydávaný z prominentného bidla v korunách stromov je zároveň teritóriálnym signálom aj dvorením. Žiarivočervené sfarbenie samca slúži ako vizuálny signál kvalitného partnera; samec sa predvádza a prenasleduje súperov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje pre tento druh nie sú spoľahlivo overené).

Hniezdo a znáška
Znáška 2 vajcia (ojedinele 3); hniezdna sezóna júl–január, 1–3 znášky za sezónu (zdroj: Wikipedia EN, Birds Queensland)

Pár buduje malé pohárové hniezdo (priemer ~5 cm) z kúskov kôry, trávy a pavučiny, zvesené z vetvy alebo vo vidlici v korune stromu, dobre ukryté v listovej hmote. Znáška obsahuje 2 vajcia (ojedinele 3), biele s červenohnedými alebo sivofialovými škvrnami na tupom konci (rozmery cca 16 × 12,1 mm — zdroj: Wikipedia EN). Vajcia sú kladené s denným odstupom. Za sezónu možné 1–3 znášky (tretia pri neúspechu hniezda).

Inkubácia
11–12 dní; inkubuje samica (zdroj: Wikipedia EN; Birds in Backyards uvádza 12 dní)

Samica inkubuje sama po dobu 11–12 dní (zdroj: Wikipedia EN, birdsinbackyards.net; oba zdroje sa zhodujú v rozmedzí 11–12 dní). Samec neinbkubuje, ale aktívne hájí prístup k nektárovým zdrojom v okolí hniezda a varuje pred predátormi. Predácia hniezd väčšími vtákmi a plazmi je hlavnou príčinou reprodukčného neúspechu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Fledging 11–12 dní; dokrmovanie ~10 dní po vyletení (zdroj: Wikipedia EN, Birds Queensland)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Oba rodičia kŕmia mláďatá v hniezde. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch (fledging — zdroj: Wikipedia EN, birdsinbackyards.net); rodičia ich dokrmujú ešte aproximálne 10 dní po vyletení (zdroj: Birds Queensland). Kľúčový je hmyz ako zdroj bielkovín pri raste mláďat — v tomto období stúpa podiel hmyzu v strave výrazne nad bežné množstvo.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily hnedé (ako samica); samce nadobúdajú šarlátové perie postupne pelichaním

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení hnedé s belavým spodkom — podobné samici a neodlíšiteľné od nej v terénnom pozorovaní. Mladé samce začínajú pelichaním nadobúdať šarlátové perie na hlave a hrudi; plné dospelé sfarbenie dosiahnu postupne (presný vek nie je spoľahlivo overený). Samice zostávajú hnedé po celý život. Dospelé juvenilné samce pred dosiahnutím plného šarlátového šatu môžu vyzerať ako samica s niekoľkými červenými perami.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok — presné údaje neoverené; max. dožitie >10 r (okrúžkovanie)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre medárika šarlátového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými medárikmi sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je tesne nad 10 rokov podľa okrúžkovania (zdroj: Wikipedia EN). Inde uvádzaná hodnota 10 rokov (oiseaux.net) je konzistentná s týmto číslom.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho divého austrálskeho nektárivóra. Aklimatizácia na ľudský kontakt nie je reálnym cieľom.

Medárik šarlátový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie v záhradách a parkoch počas návštevy Austrálie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik šarlátový je voľne žijúci austrálsky nektárivór; v SR a EÚ sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho v kvitnúcich záhradách a parkoch východnej Austrálie — samce sú nápadné a aktívne

3

Ak pozoruješ zranené mláďa, odovzdaj ho austrálskej záchrannej stanici — nemanipuluj s ním

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu austrálskych divých vtákov a podporuj ochranu kvitnúcich biotopov

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Medárik šarlátový nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva zakazuje vývoz divých austrálskych vtákov. V NSW vyžaduje chov tejto skupiny licenciu triedy B2 (Advanced Bird). V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR bežne nepredáva — ide o voľne žijúceho nektárivóra; austrálsky zákon zakazuje vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — kvitnúce záhrady a parky sú najlepším miestom pozorovania (Cooktown, Brisbane, Sydney, Gippsland)
Dokumentárne filmy a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj informácií o biológii a hlase medárika šarlátového
Na čo si dať pozor Medárik šarlátový nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v kvitnúcich záhradách a stromových radoch východnej Austrálie je samec s jasným šarlátovým sfarbením snadno pozorovateľný.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik šarlátový 9–11 cm Medárik červenohlavý 10–12 cm Medárik novoholandský 17–19 cm Nektárik vychádzajúceho slnka 15–16 cm
Medárik šarlátový Medárik červenohlavý (Myzomela erythrocephala) Medárik novoholandský (Phylidonyris novaehollandiae) Nektárik vychádzajúceho slnka (Acanthorhynchus tenuirostris)
Dĺžka9–11 cm10–12 cm17–19 cm15–16 cm
Váha~8 g~9–10 g~20 g~10 g
Dožitiemax. >10 r (okrúžkovanie vo voľnej prírode)presné údaje neoverenédo ~7 r (vo voľnej prírode)do cca 6–7 r (orientačne)
Hlučnosťvoľne žijúci nomádsky nektárivór, austrálsky endemit — v SR sa nechovávoľne žijúci austrálsky a novogvinejský druhvoľne žijúci austrálsky druh, bežný v záhradáchvoľne žijúci austrálsky druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
Povahasamec: žiarivočervená hlava, hruď a chrbát, čiernohnedé krídla, belavý spodok; samica a juvenily: celkovo hnedé, belavý spodok, slabý ružovkastý nádych na brade; najmenší austrálsky medáriksamec: červená len na hlave a kostrci (trupci), chrbát čierny — KĽÚČOVÝ ROZDIEL od šarlátového, u ktorého je chrbát tiež červený; samica hnedá s niekedy malým červeným na tvári, bez červeného kostrcačiernobiely, s nápadnou žltou škvrnou na krídle a bielym trsíkom za okom (špičatý biely fúz); miesto červenej dominuje kontrastná čiernobiela kresba; dominantný druh krmovísk, vytláča medárika šarlátovéhosamec: čierna hlava, biely krk, hrdzavý hrudný pás, biely spodok, červené oko — odlišný od šarlátového, no taktiež malý nektárivór s dlhým zakrútením zobákom; samica hnedošedá; oba pohlavia s dlhším a tenším zobákom než medárik šarlátový
Areálvýchodné pobrežie Austrálie od Cooktown (QLD) po Gippsland (VIC); nomádsky za kvitnutím; severné populácie stále, južné migrujú; kvitnúce eukalyptové lesy, záhrady, parkytropické pobrežie Austrálie (NT, QLD), Nová Guinea a priľahlé ostrovy; na Cape York Peninsula prekrýva areál s medárikom šarlátovým — tam nutné odlíšenie chrbátaJV Austrália a JZ Austrália, Tasmánia; heathland, záhrady, riedke lesy; nesťahovavý alebo len lokálne nomádsky; agresívne hájia kvitnúce stromy voči menším druhomJV Austrália a Tasmánia, záhrady, banksové húštiny, heathland, eukalyptové lesy; ako medárik šarlátový vytláčaný dominantnejším novoholandským medárikom; niekedy sympatrický so šarlátovým v NSW/VIC

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci nektárivór v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou smrti u malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer k austrálskej záchrannej stanici.

Kvasinkové infekcie a výtok z nektárového roztokov (Candida spp.)
stredná

Príznaky: Biely plak v zobáku a hrdle, nechutenstvo, oslabenie, problémy s prehĺtaním

Nektár a cukrové roztoky v zajetí rýchlo kvaselia, čo podporuje rast kvasiniek (Candida). Nektárové zmesi je potrebné vymieňať niekoľkokrát denne a kŕmidlá sterilizovať. Pri príznakoch kandidózy vyhľadaj aviárneho veterinára. Hlavná hrozba pre nektárivórov v zajatí.

Predácia a straty voči agresívnejším medárikom a nektáriovým vtákom
stredná

Príznaky: Vylúčenie z krmovíšť, zranenia od väčších druhov, stresovaný vták vyhýbajúci sa kvietkam

Vo voľnej prírode medárika šarlátového ako najmenší druh skupiny pravidelne vytláčajú väčší medzidruhovo agresívni medárike (New Holland, Lewinov, bielovrkúbrikový, hnedý medárik) a hlukavé frátery. Druh je nútený hľadať kvitnúce stromy s nižšou konkurenciou alebo sa kŕmiť na periférii skupín.

Strata a fragmentácia biotopu — ničenie kvitnúcich eukalyptových lesov a drancovanie nektárových zdrojov
stredná

Príznaky: Pokles lokálnych populácií, absencia vtáka v oblastiach s pozmenenou vegetáciou

Nomádsky nektárivór je priamo závislý na dostupnosti kvitnúcich stromov. Odlesňovanie, urbanizácia bez súvisiacich kvitnúcich rastlín a klimaticky podmienená zmena fenológie kvitnutia môžu narušiť potravné cesty druhu. Podpora biotopu: výsadba pôvodných kvitnúcich drevín (eukalypty, banksia, melaleúka, grevilliá) v záhradách a parkoch.

Aspergilóza a respiračné infekcie v dočasnej ľudskej starostlivosti
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého nektáru, vlhkého prostredia alebo stresovej imunosupresie — riziko u jedincov v dočasnej starostlivosti. Prevencia: výmena nektárového roztoku niekoľkokrát denne, suché vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi.

Prevencia Medárik šarlátový sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je priamou príčinou smrti u malých nektárivórov. (2) Nektárový roztok — komerčný preparát alebo med 1:4 teplou vodou, vymieňaný niekoľkokrát denne; nikdy zrninová zmes. (3) Hygienické kŕmidlá — denná sterilizácia (prevencia kandidy/kvasiniek). (4) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia aspergilózy. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Na ochranu voľne žijúcich jedincov v záhrade: výsadba pôvodných kvitnúcich drevín, zníženie pesticídov, zachovanie prirodzených stromových porastov.

Zaujímavosti

1

Najmenší austrálsky medárik — medárik šarlátový s veľkosťou 9–11 cm a hmotnosťou okolo 8 g drží rekord najmenšieho zástupcu čeľade Meliphagidae na austrálskom kontinente. Aj napriek miniaturnej postave patrí medzi energeticky výrazne aktívne druhy a zvyčajne sa pohybuje v korunách stromov.

2

Šarlátový samec — nezameniteľný vzor farebnosti — červená farba u samca pokrýva hlavu, krk, hruď aj chrbát, čím sa od príbuzného medárika červenohlavého (M. erythrocephala) líši výrazne: u erythrocephala je červená obmedzená len na hlavu a kostrc, chrbát je čierny. Tento rozdiel je kľúčovým terénnym rozlišovacím znakom, keďže areály oboch druhov sa na Cape York Peninsula prekrývajú.

3

Nomádsky druh poháňaný kvitnutím — medárik šarlátový nesleduje ročné časy kalendára, ale vlny kvitnutia eukalyptov, banksíí a melaleúk. Zaznamenané sú náhle masové výskyty v Sydneyi v rokoch 1902, 1981, 1991 a 1994 — vždy spojené s hromadným kvitnutím nektárových rastlín. Tieto irupcie dokumentujú, ako citlivo druh reaguje na dostupnosť potravy.

4

Dôležitý opeľovač — ako nektárivór navštevujúci eukalypty, banksia a ďalšie austrálske pôvodné rastliny plní medárik šarlátový v ekosystéme kľúčovú úlohu opeľovača. Prenos peľu na dlhom zakriveného zobáka a na hlave medzi kvetmi viacerých stromov prispieva k reprodukcii týchto rastlín.

5

Hierarchia v krmovištiach — napriek energickej povahe a agresívnemu správaniu medzi sebou, medárik šarlátový ako najmenší druh skupiny pravidelne prehráva medzidruhovú konkurenciu s väčšími medárikmi (New Holland, Lewinov, bielovrkúbrikový, hnedý medárik) aj s nektárikami (Eastern Spinebill) a hlukaví frátri ho odhánajú z krmovísk. Je nútený hľadať buď kvetmi bohato zásobené stromy, alebo sa kŕmiť na periférii.

6

Hlas pred pohľadom — hoci šarlátový samec patrí k najnápadnejším austrálskym vtákom, v korunách kvitnúcich eukalyptov ho ľahko prehliadnete. Terénni pozorovatelia ho preto zvyčajne najskôr identifikujú podľa zvonivého cinkotu — šestinótovej melodickej frázy porovnávanej s drhnutím korku po skle — a až potom ho zachytia zrakom.

7

Desaťročná rekordná dĺžka života — napriek drobnej postave dosahuje medárik šarlátový pozoruhodné dožitie: maximálne zaznamenané dožitie podľa okrúžkovacích štúdií je tesne nad 10 rokov (zdroj: Wikipedia EN), čo je výnimočné pre vtáka tejto veľkosti (porovnaj: modrák obyčajný veľký rovnako živý 2–4 roky v divočine).

8

Historická synonymia troch mien — John Latham v roku 1801 pôvodne opísal medárika šarlátového tromi rôznymi menami (Certhia sanguinolenta, C. dibapha, C. erythropygia) na základe odlišne sfarbených jedincov — nevedno, že ide o rovnaký druh v rôznom pohlaví alebo veku. John Gould ich synonymizoval v roku 1843 a established jediné meno Myzomela sanguinolenta (Latham, 1801), dnes všeobecne uznávané.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik šarlátový (Myzomela sanguinolenta)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Myzomela Vigors & Horsfield, 1827
Druh Myzomela sanguinolenta (Latham, J, 1801)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsky endemit; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je podľa IOC a väčšiny moderných autoritít monotypický — žiadne poddruhy sa nerozoznávajú a farebné rozdiely medzi populáciami sú pripisované opotrebovanému perie po línani. Historicky opisovaný pod troma menami (Certhia sanguinolenta, C. dibapha, C. erythropygia — John Latham, 1801), ktoré John Gould v roku 1843 synonymizoval. Niektoré staršie zdroje uvádzajú poddruhy sanguinolenta, dibapha a stephensi. Novokaledonská populácia je niekedy vyčleňovaná ako samostatný druh Myzomela caledonica.
Avibase_ID F3E41C5147624148

? Často kladené otázky

Toto je najdôležitejšia identifikačná otázka, lebo oba druhy sa vyskytujú na Cape York Peninsula v Queenslande. Medárik šarlátový (samec): červená farba pokrýva hlavu, krk, hruď aj chrbát — chrbát je teda červený. Medárik červenohlavý (samec): červená je obmedzená len na hlavu a kostrc (trupec) — chrbát je čierny. Stručne: červený chrbát = šarlátový; čierny chrbát = červenohlavý. Samice oboch druhov sú hnedé a ich rozlíšenie v teréne je náročnejšie — medárik červenohlavý je mierne väčší a hnedší, samica šarlátového má niekedy jemný ružovkastý nádych na brade.

Medárik šarlátový je nektárivórom závislý na kvitnúcich drevinách, preto nesleduje pevný sezónny kalendár, ale pohybuje sa za vlnami kvitnutia eukalyptov, banksíí a melaleúk. Severné populácie (QLD) sú viac sedavé, pretože kvitnutie tu prebieha celoročne. Južné populácie (NSW, VIC) vykonávajú sezónnu migráciu — v zime sa presúvajú na sever a vracajú sa na juh s príchodom jari a kvitnutia. Zaznamenané sú aj náhle masové výskyty v mestách (Sydney, 1902, 1981, 1991, 1994) spojené s hromadným kvitnutím.

Medárik šarlátový znáša spravidla 2 vajcia (ojedinele 3), biele s červenohnedými alebo sivofialovými škvrnami na tupom konci; rozmery cca 16 × 12,1 mm. Inkubuje samica sama po dobu 11–12 dní (zdroj: Wikipedia EN, birdsinbackyards.net). Mláďatá opúšťajú hniezdo po dalších 11–12 dňoch (fledging) a rodičia ich dokrmujú ešte ~10 dní po vyletení. Za sezónu (júl–január) je možných 1–3 znášok.

Áno — medárik šarlátový je výrazne hlasný druh, oveľa viac počuteľný, než viditeľný napriek nápadnému sfarbeniu samca. Primárny spev je zvonivý cinkot zo šiestich nôt stúpajúcich alebo klesajúcich v tóne, prirovnávaný k drhnutiu korku po skle. Tento zvuk je jedným z charakteristických hlasov austrálskych záhrad s kvitnúcimi drevinami. Okrem toho vydávajú obe pohlavia kontaktné hlásky chiew-chiew a samice čivkajú pri alarme. Hlas druhu je podľa zdrojov bohatší na noty ako u väčšiny medárikov porovnateľnej veľkosti.

IUCN hodnotí medárika šarlátového ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou — rozloha areálu je ~1 960 000 km² a nie sú dôkazy o výraznom poklese. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Austrálii je federálne bezpečný (Secure) a rovnako v QLD, NSW a VIC. Austrálska legislatíva však reguluje odchyt a vývoz divých vtákov; v NSW vyžaduje chov medárikov licenciu B2 (Advanced Bird) s minimálne dvoma rokmi praxe. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje.

V SR sa medárik šarlátový vo voľnej prírode nevyskytuje — je to austrálsky endemit východného pobrežia. V Európe ho nemožno stretnúť vo voľnej prírode ani vo väčšine zoologických záhrad. Jediná možnosť je návšteva východnej Austrálie — kvitnúce záhrady a parky Cairns, Brisbane, Sydneyho, kde je druh bežný. Slovenských záujemcov odporúčame eBird na mapovanie lokalít s výskytom.

Ako najmenší austrálsky medárik (9–11 cm) prehráva medzidruhovú konkurenciu o nektár s väčšími, dominantnejšími druhmi. New Holland honeyeater (18 cm), Lewinov, bielovrkúbrikový a hnedý medárik ho aktívne odhánajú, rovnako aj Eastern Spinebill a noisy friarbird. Medárik šarlátový je nútený kŕmiť sa na kvetoch s nižšou konkurenciou, na periférii krmovísk alebo hľadať kvitnúce stromy s menším počtom konkurentov. Táto hierarchia necháva menšiemu druhu menej optimálne nektárové zdroje.

ZDROJ: Wikipedia EN (Scarlet myzomela — taxonómia Latham 1801, veľkosť 9–11 cm, hmotnosť 8 g, rozpätie 18 cm, dožitie >10 r, monotypický, biotop, spev, IUCN LC, distribucia, https://en.wikipedia.org/wiki/Myz

 Video — Medárik šarlátový

Medárik šarlátový (Myzomela sanguinolenta) — spev a hlas v prírode

Medárik šarlátový (Myzomela sanguinolenta) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Scarlet Honeyeater (Scarlet Myzomela), Česky:   medáček šarlatový, Nemecky:   Scharlachhonigfresser, Španielsky:   Mielero Escarlata, Francúzsky:   Myzomèle écarlate, Taliansky:   Mizomela scarlatta, Holandsky:   Scharlaken Dwerghoningeter, Portugalsky:   papa-mel-escarlate, Poľsky:   miodówka pąsowa, Maďarsky:   skarlát mézevő, Rusky:   Алая медовка, Japonsky:   クレナイミツスイ, Latinsky:   Myzomela sanguinolenta (Latham, J, 1801)