Meliphagidae (medárikovité)
Medárik šarlátový má nezameniteľný zvonivý hlas — primárnym prejavom je tuneful tinkling call (melodický cinkot) zložený zo sady šiestich nôt stúpajúcich alebo klesajúcich v tóne. Druh je oveľa viac počuteľný, než viditeľný — práve hlas ho prezrádza skôr než červené sfarbenie v korunách stromov. Samec spieva z viditeľného bidla; hlas bol prirovnávaný k drhnutiu korku po skle. Okrem tohto ústredného cinkotu vydávajú obidve pohlavia kontaktné hlásky chiew-chiew a samice čivkajú a piskajú pri alarme. Medárik má bohatší hlasový repertoár ako väčšina medárikov porovnateľnej veľkosti (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards).
Samec medárika šarlátového háji nektárové stromy a tokuje spevom — zvonivý šestinótový cinkot vydávaný z prominentného bidla v korunách stromov je zároveň teritóriálnym signálom aj dvorením. Žiarivočervené sfarbenie samca slúži ako vizuálny signál kvalitného partnera; samec sa predvádza a prenasleduje súperov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje pre tento druh nie sú spoľahlivo overené).
Pár buduje malé pohárové hniezdo (priemer ~5 cm) z kúskov kôry, trávy a pavučiny, zvesené z vetvy alebo vo vidlici v korune stromu, dobre ukryté v listovej hmote. Znáška obsahuje 2 vajcia (ojedinele 3), biele s červenohnedými alebo sivofialovými škvrnami na tupom konci (rozmery cca 16 × 12,1 mm — zdroj: Wikipedia EN). Vajcia sú kladené s denným odstupom. Za sezónu možné 1–3 znášky (tretia pri neúspechu hniezda).
Samica inkubuje sama po dobu 11–12 dní (zdroj: Wikipedia EN, birdsinbackyards.net; oba zdroje sa zhodujú v rozmedzí 11–12 dní). Samec neinbkubuje, ale aktívne hájí prístup k nektárovým zdrojom v okolí hniezda a varuje pred predátormi. Predácia hniezd väčšími vtákmi a plazmi je hlavnou príčinou reprodukčného neúspechu.
Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Oba rodičia kŕmia mláďatá v hniezde. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch (fledging — zdroj: Wikipedia EN, birdsinbackyards.net); rodičia ich dokrmujú ešte aproximálne 10 dní po vyletení (zdroj: Birds Queensland). Kľúčový je hmyz ako zdroj bielkovín pri raste mláďat — v tomto období stúpa podiel hmyzu v strave výrazne nad bežné množstvo.
Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení hnedé s belavým spodkom — podobné samici a neodlíšiteľné od nej v terénnom pozorovaní. Mladé samce začínajú pelichaním nadobúdať šarlátové perie na hlave a hrudi; plné dospelé sfarbenie dosiahnu postupne (presný vek nie je spoľahlivo overený). Samice zostávajú hnedé po celý život. Dospelé juvenilné samce pred dosiahnutím plného šarlátového šatu môžu vyzerať ako samica s niekoľkými červenými perami.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre medárika šarlátového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými medárikmi sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je tesne nad 10 rokov podľa okrúžkovania (zdroj: Wikipedia EN). Inde uvádzaná hodnota 10 rokov (oiseaux.net) je konzistentná s týmto číslom.
Medárik šarlátový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie v záhradách a parkoch počas návštevy Austrálie.
Neusiluj sa o ochočenie — medárik šarlátový je voľne žijúci austrálsky nektárivór; v SR a EÚ sa bežne nechová
Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho v kvitnúcich záhradách a parkoch východnej Austrálie — samce sú nápadné a aktívne
Ak pozoruješ zranené mláďa, odovzdaj ho austrálskej záchrannej stanici — nemanipuluj s ním
Odmietni produkty z nelegálneho vývozu austrálskych divých vtákov a podporuj ochranu kvitnúcich biotopov
Medárik šarlátový nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva zakazuje vývoz divých austrálskych vtákov. V NSW vyžaduje chov tejto skupiny licenciu triedy B2 (Advanced Bird). V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.
| Medárik šarlátový | Medárik červenohlavý (Myzomela erythrocephala) | Medárik novoholandský (Phylidonyris novaehollandiae) | Nektárik vychádzajúceho slnka (Acanthorhynchus tenuirostris) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 9–11 cm | 10–12 cm | 17–19 cm | 15–16 cm |
| Váha | ~8 g | ~9–10 g | ~20 g | ~10 g |
| Dožitie | max. >10 r (okrúžkovanie vo voľnej prírode) | presné údaje neoverené | do ~7 r (vo voľnej prírode) | do cca 6–7 r (orientačne) |
| Hlučnosť | voľne žijúci nomádsky nektárivór, austrálsky endemit — v SR sa nechová | voľne žijúci austrálsky a novogvinejský druh | voľne žijúci austrálsky druh, bežný v záhradách | voľne žijúci austrálsky druh |
| Stav IUCN | IUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES |
| Povaha | samec: žiarivočervená hlava, hruď a chrbát, čiernohnedé krídla, belavý spodok; samica a juvenily: celkovo hnedé, belavý spodok, slabý ružovkastý nádych na brade; najmenší austrálsky medárik | samec: červená len na hlave a kostrci (trupci), chrbát čierny — KĽÚČOVÝ ROZDIEL od šarlátového, u ktorého je chrbát tiež červený; samica hnedá s niekedy malým červeným na tvári, bez červeného kostrca | čiernobiely, s nápadnou žltou škvrnou na krídle a bielym trsíkom za okom (špičatý biely fúz); miesto červenej dominuje kontrastná čiernobiela kresba; dominantný druh krmovísk, vytláča medárika šarlátového | samec: čierna hlava, biely krk, hrdzavý hrudný pás, biely spodok, červené oko — odlišný od šarlátového, no taktiež malý nektárivór s dlhým zakrútením zobákom; samica hnedošedá; oba pohlavia s dlhším a tenším zobákom než medárik šarlátový |
| Areál | východné pobrežie Austrálie od Cooktown (QLD) po Gippsland (VIC); nomádsky za kvitnutím; severné populácie stále, južné migrujú; kvitnúce eukalyptové lesy, záhrady, parky | tropické pobrežie Austrálie (NT, QLD), Nová Guinea a priľahlé ostrovy; na Cape York Peninsula prekrýva areál s medárikom šarlátovým — tam nutné odlíšenie chrbáta | JV Austrália a JZ Austrália, Tasmánia; heathland, záhrady, riedke lesy; nesťahovavý alebo len lokálne nomádsky; agresívne hájia kvitnúce stromy voči menším druhom | JV Austrália a Tasmánia, záhrady, banksové húštiny, heathland, eukalyptové lesy; ako medárik šarlátový vytláčaný dominantnejším novoholandským medárikom; niekedy sympatrický so šarlátovým v NSW/VIC |
Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn
Najväčšie riziko pre voľne žijúci nektárivór v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou smrti u malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer k austrálskej záchrannej stanici.
Príznaky: Biely plak v zobáku a hrdle, nechutenstvo, oslabenie, problémy s prehĺtaním
Nektár a cukrové roztoky v zajetí rýchlo kvaselia, čo podporuje rast kvasiniek (Candida). Nektárové zmesi je potrebné vymieňať niekoľkokrát denne a kŕmidlá sterilizovať. Pri príznakoch kandidózy vyhľadaj aviárneho veterinára. Hlavná hrozba pre nektárivórov v zajatí.
Príznaky: Vylúčenie z krmovíšť, zranenia od väčších druhov, stresovaný vták vyhýbajúci sa kvietkam
Vo voľnej prírode medárika šarlátového ako najmenší druh skupiny pravidelne vytláčajú väčší medzidruhovo agresívni medárike (New Holland, Lewinov, bielovrkúbrikový, hnedý medárik) a hlukavé frátery. Druh je nútený hľadať kvitnúce stromy s nižšou konkurenciou alebo sa kŕmiť na periférii skupín.
Príznaky: Pokles lokálnych populácií, absencia vtáka v oblastiach s pozmenenou vegetáciou
Nomádsky nektárivór je priamo závislý na dostupnosti kvitnúcich stromov. Odlesňovanie, urbanizácia bez súvisiacich kvitnúcich rastlín a klimaticky podmienená zmena fenológie kvitnutia môžu narušiť potravné cesty druhu. Podpora biotopu: výsadba pôvodných kvitnúcich drevín (eukalypty, banksia, melaleúka, grevilliá) v záhradách a parkoch.
Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého nektáru, vlhkého prostredia alebo stresovej imunosupresie — riziko u jedincov v dočasnej starostlivosti. Prevencia: výmena nektárového roztoku niekoľkokrát denne, suché vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi.
Najmenší austrálsky medárik — medárik šarlátový s veľkosťou 9–11 cm a hmotnosťou okolo 8 g drží rekord najmenšieho zástupcu čeľade Meliphagidae na austrálskom kontinente. Aj napriek miniaturnej postave patrí medzi energeticky výrazne aktívne druhy a zvyčajne sa pohybuje v korunách stromov.
Šarlátový samec — nezameniteľný vzor farebnosti — červená farba u samca pokrýva hlavu, krk, hruď aj chrbát, čím sa od príbuzného medárika červenohlavého (M. erythrocephala) líši výrazne: u erythrocephala je červená obmedzená len na hlavu a kostrc, chrbát je čierny. Tento rozdiel je kľúčovým terénnym rozlišovacím znakom, keďže areály oboch druhov sa na Cape York Peninsula prekrývajú.
Nomádsky druh poháňaný kvitnutím — medárik šarlátový nesleduje ročné časy kalendára, ale vlny kvitnutia eukalyptov, banksíí a melaleúk. Zaznamenané sú náhle masové výskyty v Sydneyi v rokoch 1902, 1981, 1991 a 1994 — vždy spojené s hromadným kvitnutím nektárových rastlín. Tieto irupcie dokumentujú, ako citlivo druh reaguje na dostupnosť potravy.
Dôležitý opeľovač — ako nektárivór navštevujúci eukalypty, banksia a ďalšie austrálske pôvodné rastliny plní medárik šarlátový v ekosystéme kľúčovú úlohu opeľovača. Prenos peľu na dlhom zakriveného zobáka a na hlave medzi kvetmi viacerých stromov prispieva k reprodukcii týchto rastlín.
Hierarchia v krmovištiach — napriek energickej povahe a agresívnemu správaniu medzi sebou, medárik šarlátový ako najmenší druh skupiny pravidelne prehráva medzidruhovú konkurenciu s väčšími medárikmi (New Holland, Lewinov, bielovrkúbrikový, hnedý medárik) aj s nektárikami (Eastern Spinebill) a hlukaví frátri ho odhánajú z krmovísk. Je nútený hľadať buď kvetmi bohato zásobené stromy, alebo sa kŕmiť na periférii.
Hlas pred pohľadom — hoci šarlátový samec patrí k najnápadnejším austrálskym vtákom, v korunách kvitnúcich eukalyptov ho ľahko prehliadnete. Terénni pozorovatelia ho preto zvyčajne najskôr identifikujú podľa zvonivého cinkotu — šestinótovej melodickej frázy porovnávanej s drhnutím korku po skle — a až potom ho zachytia zrakom.
Desaťročná rekordná dĺžka života — napriek drobnej postave dosahuje medárik šarlátový pozoruhodné dožitie: maximálne zaznamenané dožitie podľa okrúžkovacích štúdií je tesne nad 10 rokov (zdroj: Wikipedia EN), čo je výnimočné pre vtáka tejto veľkosti (porovnaj: modrák obyčajný veľký rovnako živý 2–4 roky v divočine).
Historická synonymia troch mien — John Latham v roku 1801 pôvodne opísal medárika šarlátového tromi rôznymi menami (Certhia sanguinolenta, C. dibapha, C. erythropygia) na základe odlišne sfarbených jedincov — nevedno, že ide o rovnaký druh v rôznom pohlaví alebo veku. John Gould ich synonymizoval v roku 1843 a established jediné meno Myzomela sanguinolenta (Latham, 1801), dnes všeobecne uznávané.
Toto je najdôležitejšia identifikačná otázka, lebo oba druhy sa vyskytujú na Cape York Peninsula v Queenslande. Medárik šarlátový (samec): červená farba pokrýva hlavu, krk, hruď aj chrbát — chrbát je teda červený. Medárik červenohlavý (samec): červená je obmedzená len na hlavu a kostrc (trupec) — chrbát je čierny. Stručne: červený chrbát = šarlátový; čierny chrbát = červenohlavý. Samice oboch druhov sú hnedé a ich rozlíšenie v teréne je náročnejšie — medárik červenohlavý je mierne väčší a hnedší, samica šarlátového má niekedy jemný ružovkastý nádych na brade.
Medárik šarlátový je nektárivórom závislý na kvitnúcich drevinách, preto nesleduje pevný sezónny kalendár, ale pohybuje sa za vlnami kvitnutia eukalyptov, banksíí a melaleúk. Severné populácie (QLD) sú viac sedavé, pretože kvitnutie tu prebieha celoročne. Južné populácie (NSW, VIC) vykonávajú sezónnu migráciu — v zime sa presúvajú na sever a vracajú sa na juh s príchodom jari a kvitnutia. Zaznamenané sú aj náhle masové výskyty v mestách (Sydney, 1902, 1981, 1991, 1994) spojené s hromadným kvitnutím.
Medárik šarlátový znáša spravidla 2 vajcia (ojedinele 3), biele s červenohnedými alebo sivofialovými škvrnami na tupom konci; rozmery cca 16 × 12,1 mm. Inkubuje samica sama po dobu 11–12 dní (zdroj: Wikipedia EN, birdsinbackyards.net). Mláďatá opúšťajú hniezdo po dalších 11–12 dňoch (fledging) a rodičia ich dokrmujú ešte ~10 dní po vyletení. Za sezónu (júl–január) je možných 1–3 znášok.
Áno — medárik šarlátový je výrazne hlasný druh, oveľa viac počuteľný, než viditeľný napriek nápadnému sfarbeniu samca. Primárny spev je zvonivý cinkot zo šiestich nôt stúpajúcich alebo klesajúcich v tóne, prirovnávaný k drhnutiu korku po skle. Tento zvuk je jedným z charakteristických hlasov austrálskych záhrad s kvitnúcimi drevinami. Okrem toho vydávajú obe pohlavia kontaktné hlásky chiew-chiew a samice čivkajú pri alarme. Hlas druhu je podľa zdrojov bohatší na noty ako u väčšiny medárikov porovnateľnej veľkosti.
IUCN hodnotí medárika šarlátového ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou — rozloha areálu je ~1 960 000 km² a nie sú dôkazy o výraznom poklese. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Austrálii je federálne bezpečný (Secure) a rovnako v QLD, NSW a VIC. Austrálska legislatíva však reguluje odchyt a vývoz divých vtákov; v NSW vyžaduje chov medárikov licenciu B2 (Advanced Bird) s minimálne dvoma rokmi praxe. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje.
V SR sa medárik šarlátový vo voľnej prírode nevyskytuje — je to austrálsky endemit východného pobrežia. V Európe ho nemožno stretnúť vo voľnej prírode ani vo väčšine zoologických záhrad. Jediná možnosť je návšteva východnej Austrálie — kvitnúce záhrady a parky Cairns, Brisbane, Sydneyho, kde je druh bežný. Slovenských záujemcov odporúčame eBird na mapovanie lokalít s výskytom.
Ako najmenší austrálsky medárik (9–11 cm) prehráva medzidruhovú konkurenciu o nektár s väčšími, dominantnejšími druhmi. New Holland honeyeater (18 cm), Lewinov, bielovrkúbrikový a hnedý medárik ho aktívne odhánajú, rovnako aj Eastern Spinebill a noisy friarbird. Medárik šarlátový je nútený kŕmiť sa na kvetoch s nižšou konkurenciou, na periférii krmovísk alebo hľadať kvitnúce stromy s menším počtom konkurentov. Táto hierarchia necháva menšiemu druhu menej optimálne nektárové zdroje.