Medárik pásikavý (Plectorhyncha lanceolata)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik pásikavý

Plectorhyncha lanceolata — stredne veľký austrálsky medárik s jedinečným pruhovaním temena a šije — hmyzožravec medzi nektárovkami, IUCN LC, endemit suchých lesov V Austrálie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh má široké rozloženie a stabilnú populáciu v V Austrálii. Populačný trend je hodnotený ako stabilný. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 chráni všetky pôvodné austrálske vtáky pred odchytom a vývozom.
Dĺžka22–23 cm
Hmotnosť33–48 g (priemer ~40 g)
Rozpätie krídiel28–36 cm (zdroj: mdahlem.net)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieVnútrozemská V Austrália + pobrežné pásy od JV QLD po centrálne NSW
BiotopSuché eukalyptové lesy, ripariánne lesy, kazuarinové pobrežné lesy, záhrady
StravaPredovšetkým hmyz a pavúky; doplnok nektár, ovocie, semená
Hniezdenie3 vajcia; inkubácia 16–17 dní (oba rodičia); sezóna august–január
TaxonómiaMonotypický rod Plectorhyncha (jediný druh), John Gould 1838
HlasMelodické chirp, chirp, cherry, cherry; kontaktný chewee

Výživa

  • Hmyz a pavúky — primárna zložka stravy; gleaning z listov, mŕtvych vetiev a pod kôrou; druh drží korisť nohou pri jej rozdeľovaní, čo je pre medárikovité netypické správanie
  • Nektár — z plytkých kvetov (bottlebrush, grevília, eukalyptus); štetkovitý jazyk umožňuje zber, no druh nektár nevyužíva v takej miere ako väčšina ostatných medárikovitých
  • Ovocie, bobule a drobné plody — sezónny doplnok; druh navštevuje ovocné záhrady, rezervácie a parky
  • Semená a iná rastlinná hmota — príležitostný doplnok počas nedostatku inej potravy
Tip od odborníka Medárik pásikavý je napriek zaradeniu do čeľade medárikovitých predovšetkým hmyzožravec — väčšinu energie získava gleaning-om hmyzu a pavúkov z listov, mŕtvych vetiev a kôry. Nektár, ovocie a semená sú doplnkom. Táto preferencie hmyzu sa odzrkadľuje aj na morfológii: krátky zavalitý sivomodrý zobák je prispôsobený na chytanie hmyzu, nie na dlhé vnikanie do kvetov. Pozoruhodné správanie: korisť drží nohou a rozdeľuje ju zobákom ešte pred prehltnutím — čo je pre medárikovité netypické. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová, takže konkrétne chovateľské recepty preň neexistujú; táto stránka má atlasový a poznávací charakter.

Hlasový prejav

Medárik pásikavý má melodický a hlasný spev, ktorý ornitológovia opísali ako silnú, valcujúcu sériu tónov — najčastejšie popisovanú ako „chirp, chirp, cherry, cherry“ (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards). Spev sa nesie z hustej vegetácie na značnú vzdialenosť a je ľahko rozpoznateľný v teréne. Kontaktný hlas je ostrý „chewee“ — vydávaný pri komunikácii páru alebo skupiny. Alarmový hlas je ostrý piskot (shrill whistle). Druh tiež praktizuje duetový spev s partnerom a allopreening (vzájomné upravovanie peria). Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V porovnaní s medárikom krikľavým (Manorina melanocephala) je menej krikľavý a agresívny, ale jeho hlas je melodickejší.

Typické zvuky

  • Melodický valcujúci spev — charakteristická séria tónov popisovaná ako chirp, chirp, cherry, cherry; prednášaná z hustej vegetácie, nesie sa na veľkú vzdialenosť; druh spieva duetovo s partnerom (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
  • Kontaktný hlas chewee — ostrý krátky výkrik vydávaný pri komunikácii páru alebo skupiny; počuteľný pri kŕmení a pohybe v korunách stromov (zdroj: Wikipedia EN)
  • Alarmový piskot — ostrý piskotavý tón vydávaný pri ohrození predátorom; signalizuje nebezpečenstvo partnerovi alebo blízkym vtákom (zdroj: Wikipedia EN)
  • Allopreening a duetový spev — pár si navzájom upravuje perie a spieva duetom; sociálne správanie charakteristické pre tento druh, menej bežné u ostatných austrálskych medárikovitých (zdroj: Wikipedia EN)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (august–január); možné aj skôr, od júla (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)
Tok — páry bránia hniezdne teritórium; samec spieva z hustej vegetácie charakteristickým hlasitým „chirp, chirp, cherry, cherry“
Odchov mláďat — inkubácia 16–17 dní (oba rodičia), vyletenie po cca 16 dňoch; obaja rodičia kŕmia mláďatá
Mimo hniezdnej sezóny — druh sa pohybuje v pároch alebo menších skupinách, krmí sa v korunách stromov; nominálne stály, v suchých oblastiach čiastočne nomádsky
Celoročne prítomný v areáli — stály nesťahovavý druh (v najsuchších oblastiach vnútrozemskej Austrálie môže byť čiastočne nomádsky za potravou)

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Suché eukalyptové a Callitris lesy, mallee, ripariánne lesy (river red gum, bimble box, black box s lignum/saltbush), pobrežné kazuarinové a papierkovníkové lesy, krovinaté záhrady s natívnymi rastlinami; vo výške 0–600 m n. m.
Medárik pásikavý obýva rozmanité biotopy otvorených lesov a redín s prístupom k hmyzu v korunách stromov. Preferuje suché eukalyptové a Callitris lesy vnútrozemskej V Austrálie, no pravidelne sa vyskytuje aj v pobrežných kazuarinových a papierkovníkových lesoch (mangroves, swamp forest) od JV Queenslandu po centrálne NSW. Je výrazne adaptabilný — od roku 2000 sa rozšíril do záhradných a parkových prostredí juhovýchodného Queenslandu vrátane okolia Brisbanu. Kľúčovým faktorom habitatu sú stromy s poniknutými vetvami (eukalypty, kazuariny, Callitris, Melaleuca) potrebnými na zavesenie hniezda.
Sociálne správanie
Prevažne v pároch alebo malých skupinách; mimo hniezdenia v skupinách; nezakladá veľké kolónie ako niektoré iné medárikovité
Medárik pásikavý žije prevažne v pároch, ktoré spoločne hájia hniezdne teritórium a striedajú sa v inkubácii. Mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v malých skupinách (kŕdlikoch), kde je zaznamenané spoločné kŕmenie v korunách stromov. Na rozdiel od koloniálneho medárika krikľavého (Manorina melanocephala) nezakladá veľké hlučné kolónie — jeho sociálna štruktúra je omnoho diskrétnejšia. Bol zaznamenaný aj kooperatívny chov (cooperative breeding), hoci nie je pravidlom.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až semiaridný klimát vnútrozemskej V Austrálie; stály, nesťahovavý druh; v suchších oblastiach môže byť čiastočne nomádsky
Druh je prispôsobený na suchý až semiaridný klimát vnútrozemskej Austrálie s horúcimi letami a miernymi zimami. Je prevažne stálym (nesťahovavým) vtákom; v najsuchších oblastiach (napr. vnútro NSW a SA) môže podnikať krátkodobé nomádske pohyby za potravou a vhodným habitatom. Pobrežné populácie (JV Queensland, centrálne NSW) žijú v miernejšom klimáte.
Hniezdo a hniezdny typ
Hlboké visiacie pohárkovité hniezdo z tráv, koreňov a paučín (niekedy aj vlna, perie emu); zavesené na konci poniknutých vetví; výška 1–6 m; sezóna august–január
Hniezdo medárika pásikavého je charakteristicky hlboké a visiace — zavesené na konci poniknutých vetiev eukalyptov, kazuarín (Casuarina), Callitris alebo Melaleuca vo výške 1–6 m. Konštrukcia je zo suchej trávy, koreňov, paučín, niekedy s vlnou alebo perím emu; steny sú hrubé a teplé. Hniezdo je tak hlboké, že sediaci vták vyčnieva iba zobákom nad okraj. Hniezdo stavajú oba pohlavie. Hniezdna sezóna trvá od augusta do januára (zdroj: Wikipedia EN), niekedy od júla. Znáška číta spravidla 3 vajcia (4 zriedkavejšie) krémovej farby s červenohnedými škvrnami, rozmeru cca 24 × 17 mm (zdroj: mdahlem.net).
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu; bežný návštevník záhradných misiek s vodou a plytkých kaluží; ponoril sa celým telom pri kúpaní
Druh sa pravidelne celkom ponorí pri kúpaní — čo je v porovnaní s inými medárikovitými nápadné správanie (zdroj: mdahlem.net). V záhradách s natívnymi rastlinami navštevuje vtáčie misky s vodou. Kúpanie je hygiena i sociálne správanie páru.
Denná aktivita
Striktne denný vták; aktívny od svitania po súmrak; ranné hodiny sú najhlasnejšie (spev a tok)
Medárik pásikavý je striktne denný vták. Najaktívnejší je skoro ráno, kedy prebieha intenzívny spev a hájenie teritória. Kŕmi sa prevažne v korunách stromov a na spodných konároch, kde gleaninguje hmyz. Nie je nočný ani sezónne migrujúci.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obrana teritória
August–január (hlavná sezóna), niekedy od júla (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)

Medárik pásikavý je prevažne monogamný párový chovateľ — pár spoločne bráni hniezdne teritórium. Samec spieva charakteristický valcujúci spev „chirp, chirp, cherry, cherry“ z hustej vegetácie, čím signalizuje prítomnosť páru. Druh praktizuje allopreening (vzájomné upravovanie peria) a duetový spev — čo je v rámci austrálskych medárikovitých pozoruhodné. Bol zaznamenaný aj kooperatívny chov (viac ako 2 dospelci starajúci sa o mláďatá), hoci nie je pravidlom. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch overené).

Hniezdo a znáška
Spravidla 3 vajcia (zriedkavo 4); hniezdna sezóna august–január (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Pár stavia hlboké visiacie pohárkovité hniezdo zo suchej trávy, koreňov a paučín, niekedy s vlnou alebo perím emu — zavesené na konci poniknutých vetiev eukalyptov, kazuarín (Casuarina), Callitris alebo Melaleuca vo výške 1–6 m. Hniezdo je tak hlboké, že sediaci vták vyčnieva iba zobákom nad okraj. Znáška obsahuje spravidla 3 vajcia (výnimočne 4) krémovej farby s červenohnedými škvrnami; rozmery vajca cca 24 × 17 mm (zdroj: mdahlem.net). Vajcia sú oválneho pretiahnutého tvaru.

Inkubácia
16–17 dní; oba rodičia (zdroj: Wikipedia EN); niektoré zdroje uvádzajú 14 dní (mdahlem.net) — prezentujeme ako rozsah 14–17 dní

Inkubácia je jednou z najvýraznejších odlišností medárika pásikavého — oba rodičia sa striedajú v sedení na vajciach v intervaloch cca 20 minút (zdroj: Wikipedia EN). Toto je medzi austrálskymi medárikovitými pomerne neobvyklé. Wikipedia EN uvádza 16–17 dní, mdahlem.net 14 dní — uvádzame rozsah 14–17 dní ako najspoľahlivejší odhad. Druh-špecifický overený údaj pre slovenské zdroje nie je k dispozícii. Po vyliahnutí kŕmia mláďatá obaja rodičia.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; vyletenie po cca 16 dňoch (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia — hlavne hmyzom a pavúkmi, čo zodpovedá primárne hmyzožravej orientácii druhu. Vyletenie nastáva po cca 16 dňoch (zdroj: Wikipedia EN). Po opustení hniezda rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú. Bol zaznamenaný aj kooperatívny odchov s pomocníkmi, hoci nie je pravidlom.

Vývoj mláďat
Juvenily celkovo hnedastejšie a s tlmenejším pruhovaním; presné údaje o vývoji nedefinované v dostupných zdrojoch

Juvenilné jedince sú celkovo hnedastejšie než dospelci, s menej kontrastným a tlmenejším pruhovaním na hlave a krku. Dospelé sfarbenie sa vyvíja po prvom pelichaní. Samice sú podľa niektorých zdrojov (mdahlem.net) hnedastejšie s tmavšími podchvostnými krytkami než samce — hoci druh je považovaný za monomorfný. Presné druh-špecifické údaje o vývoji mláďat nie sú v dostupných zdrojoch podrobne overené.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok — presné druh-špecifické údaje neoverené; dožitie vo voľnej prírode nie je štandardizované

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s príbuznými stredne veľkými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode nie je pre tento druh spoľahlivo zdokumentované; typické dožitie stredne veľkých austrálskych spevavcov v zajatí je 8–15 rokov, avšak pre medárika pásikavého presné číslo neoverené.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik pásikavý 22–23 cm Medárik krikľavý 24–28 cm Medárik bielooký 17–19 cm Medárik žltolichý 16–18 cm Medárik žltohrdlý 25–28 cm
Medárik pásikavý Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner) Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae, New Holland Honeyeater) Medárik žltolichý (Lichenostomus chrysops, Yellow-faced Honeyeater) Medárik žltohrdlý (Manorina flavigula, Yellow-throated Miner)
Dĺžka22–23 cm24–28 cm17–19 cm16–18 cm25–28 cm
Váha33–48 g (~40 g)60–80 g17–25 g12–17 g60–80 g
Dožitiepresné údaje neoverené (typicky 8–15 r pre porovnateľné druhy, druh-špecifické neoverené)max. 12,4 r (ABBBS banding)max. 22,9 r (ABBBS)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES; premnoženie = EPBC Key Threatening ProcessIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
Charakteristikasivohnedé telo s výraznými tmavými prúžkami (tmavé stredy pier); kontrastné čierno-sivobiele pruhované temeno a šija — diagnostické; krátky zavalitý sivomodrý zobák; bez pohlavného dimorfizmu; kopijovité perie na hrdle/hrudiprevažne sivé telo, ČIERNE temeno a čierna tvárová maska (NIE pruhovanie!), žlto-oranžový zobák a nožičky, žltá holá koža za okom; pohlavný dimorfizmus minimálny; koloniálny a agresívnykontrastné ČIERNO-BIELE sfarbenie (bez prúžkov!) s veľkými žltými pásmi na krídle a bokoch chvosta; biely iris (biele dúhovky) = kľúčový znak; malá biela škvrna na uchu; menší než pásikavýolivovozelenkavé-hnedé sfarbenie; nápadná ŽLTÁ tvárová škvrna (lice a línia za okom) ohraničená čiernou — kontrastná tvárová kresba, NIE prúžkovanie temena ako u pásikavého; podobný areál vo V Austrálii, ale odlišný vzorveľmi podobný krikľavému medárikovi, ALE sivé (nie čierne) temeno a biely trtáč (rump) sú kľúčové rozlišovacie znaky; žltá koža za okom; NIE pruhovaný ako pásikavý; porovnateľne veľký, no celkovo bledší dojem
Areálvnútrozemská V Austrália (SA, NSW, QLD) + pobrežné pásma od JV QLD po centrálne NSW; suché eukalyptové lesy, ripariánne lesy, kazuarinové lesy, záhrady s natívnymi rastlinami; stály až nomádsky endemitQueensland, NSW, Victoria, Južná Austrália, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, suburbanné parky; stály endemit; koloniálny nektárovce vytláčajúci menšie druhyJ Austrália, Tasmánia, ostrovy Bassovho prielivu; heathland, kroviny, záhrady s natívnymi rastlinami; nektárovka bánksií a grevílií; nesťahovavý s lokálnymi pohybmiV a JV Austrália; eukalyptové lesy, heathland, záhrady; čiastočne migrujúci (pohyby medzi hniezdiskom a zimoviskom); stredne veľký nektárovcesuché euklayptové savany a mulga vnútrozemskej Austrálie; tiež koloniálny; príbuzný s ohrozeným medárikom čiernouchým (M. melanotis, IUCN EN)

Zaujímavosti

1

Pruhovaná hlava jedinečná medzi austrálskymi medárikovitými — žiadny iný austrálsky medárik nemá také výrazné kontrastné čierno-sivobiele pruhovanie na temene a šiji ako dospelý medárik pásikavý. Toto pruhované temeno je diagnostickým znakom na terénnu identifikáciu — mladé jedince iných druhov môžu mať jemné prúžky, ale výrazné kontrastné pruhovanie je výhradným znakom Plectorhyncha lanceolata.

2

Hmyzožravý medárik — paradox čeľade — väčšina medárikovitých (Meliphagidae) je predovšetkým nektárovka; medárik pásikavý je výnimkou: jeho primárnou potravou je hmyz a pavúky, nie nektár. Krátky zavalitý sivomodrý zobák je morfologickým odrazom tohto zamerania — na rozdiel od dlhých zahnutých zobákov nektárovky. Dokonca aj keď druh odoberá nektár, sústreďuje sa na plytké kvety dostupné pre zobák s krátkou cuvette.

3

Korisť drží nohou — medárik pásikavý je jedným z mála medárikovitých, u ktorých bol pozorovaný zvyk podržať korisť (hmyz) nohou a rozdeliť ju zobákom pred prehltnutím. Toto správanie, bežné u dravých vtákov a niektorých spevavcov (napr. strakoše), je pre medárikovité netypické a naznačuje silnú adaptáciu na hmyzožravú stravu.

4

Jediný druh monotypického rodu — Plectorhyncha je monotypický rod (jediný druh); samotný P. lanceolata je tiež monotypický, bez poddruhov. Rod opísal John Gould v roku 1838; rodové meno pochádza z gréčtiny (plēktron = klín/špičasta vec + rhynkhos = zobák) a druhové meno lanceolata odkazuje na kopijovité perá na hrdle a hrudi, ktoré dávajú vtákovi chrapľavý profil.

5

Duetový spev a allopreening — pár medárika pásikavého praktizuje duetový spev (samec a samica spievajú súčasne) a allopreening (vzájomné čistenie peria). Oba tieto prvky sociálneho správania sú v rámci austrálskych medárikovitých pozoruhodné a zrejme posilňujú dlhodobé partnerské väzby páru.

6

Areál sa rozširuje — historicky bol medárik pásikavý prevažne vnitrozemský vták, vzácny v okolí Brisbanu. Po roku 2000 sa výrazne rozšíril do záhrad a parkových prostredí juhovýchodného Queenslandu vrátane Brisbanu, kde je dnes bežným pozorovaním. Toto rozšírenie súvisí pravdepodobne so sadením natívnych rastlín (eukalypty, bottlebrush, grevílie) v predmestských záhradách.

7

Hlboké visiacie hniezdo — hniezdo medárika pásikavého je tak hlboké, že sediaci vták vyčnieva iba zobákom nad okraj. Táto extrémna hĺbka chráni vajcia pred predátormi a klimatickými výkyvmi. Hniezdo stavia na konci poniknutých vetiev eukalyptov, kazuarín, Callitris alebo Melaleuca — poniknuté vetvy ako dynamické pero naviac sťažujú prístup predátorom.

8

Oba rodičia inkubujú — na rozdiel od väčšiny medárikovitých, kde inkubuje prevažne samica, u medárika pásikavého sa na inkubácii striedajú obaja rodičia v krátkych intervaloch (~20 minút). Toto je medzi austrálskymi medárikovitými relatívne neobvyklé a svedčí o silnom partnerskom pute páru.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik pásikavý (Plectorhyncha lanceolata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Plectorhyncha Gould, 1838
Druh Plectorhyncha lanceolata Gould, 1838
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit vnútrozemskej a čiastočne pobrežnej východnej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho John Gould v roku 1838. Rod Plectorhyncha je taktiež monotypický (jediný druh). Rodové meno pochádza z gréčtiny: plēktron (špičasta časť) + rhynkhos (zobák), druhové meno lanceolata (kopijovitý) odkazuje na úzke kopijovité perá na hrdle a hrudi.
Avibase_ID 37E7828E4AF343CB

? Často kladené otázky

Medárik pásikavý je medzi austrálskymi medárikovitými jedinečný výrazným pruhovaním na hlave a krku — tmavé prúžky (tmavé stredy pier) na sivohnedej kresbe, najnápadnejšie na temene a šiji, tvoria kontrastný čierno-sivobiely vzor, ktorý nemá analóg u iných austrálskych medárikovitých. Ďalší kľúčový znak je krátky zavalitý sivomodrý zobák — odlišný od dlhého zahnutého zobáka väčšiny nektároviek. Samec a samica vyzerajú rovnako (monomorfný druh). Kopijovité perie na hrdle a hrudi dáva vtákovi chrapľavý siluetový profil, zvlášť viditeľný zblízka.

Zaradenie do čeľade Meliphagidae (medárikovité) je taxonomické — druh zdieľa fylogenetickú líniu s ostatnými medárikovitými, hoci svoju potravinovú stratégiu výrazne preorientoval na hmyz a pavúky ako primárny zdroj energie. Štetkovitý jazyk (bežný u nektároviek) je u tohto druhu menej vyvinutý a krátky zavalitý zobák odzrkadľuje hmyzožravú adaptáciu. Nektár konzumuje prevažne z plytkých kvetov (bottlebrush, grevílie), nie z hlbokých trubicovitých kvetov. Tento prechod na hmyzožravosť je zaujímavým príkladom ekologickej diverzifikácie v rámci čeľade.

Druh sa vyskytuje v vnútrozemskej V Austrálii (od Yorke Peninsula v SA cez NSW vnútrozemie po Charters Towers v QLD) a v pobrežných pásoch od JV Queenslandu po centrálne NSW. Preferuje suché eukalyptové lesy, mallee, ripariánne lesy (river red gum, bimble box, black box s lignum/saltbush) a pobrežné kazuarinové a papierkovníkové lesy. Je stálym až nomádskym vtákom — v najsuchšom vnútrozemí môže podnikať krátkodobé nomádske pohyby za potravou. Od roku 2000 sa výrazne rozšíril do záhrad JV Queenslandu.

Hniezdo je charakteristicky hlboké a visiacie — zavesené na konci poniknutých vetiev eukalyptov, kazuarín, Callitris alebo Melaleuca vo výške 1–6 m. Stavia ho z tráv, koreňov a paučín (niekedy aj vlna, perie emu); je tak hlboké, že sediaci vták vyčnieva len zobákom nad okraj. Znáška obsahuje spravidla 3 vajcia krémovej farby s červenohnedými škvrnami. Na inkubácii sa striedajú obaja rodičia v krátkych intervaloch — toto je medzi austrálskymi medárikovitými neobvyklé. Inkubácia trvá 16–17 dní (zdroj: Wikipedia EN).

Spev je melodický a hlasný — charakteristická valcujúca séria tónov, najčastejšie popisovaná ako „chirp, chirp, cherry, cherry“ (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards). Spev sa nesie z hustej vegetácie na značnú vzdialenosť. Kontaktný hlas je ostrý „chewee“, alarmový hlas je ostrý piskot. Druh praktizuje duetový spev s partnerom — samec a samica spievajú súčasne. Nenapodobňuje ľudskú reč.

Druh je IUCN: Least Concern (LC) — nie je ohrozený a jeho populácia je stabilná. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) ho chráni ako natívny druh pred odchytom a vývozom. V SR žiadna osobitná legislatívna ochrana nie je relevantná (druh sa tu nevyskytuje). Areál sa dokonca od roku 2000 rozširuje do pobrežných oblastí Queenslandu.

V praxi nie. Medárik pásikavý je voľne žijúci endemit Austrálie — austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V európskej avikultúre sa tento druh bežne nechová a nie je to etablovaný chovateľský druh. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode v Austrálii — v záhradách s natívnymi rastlinami a eukalyptových lesoch V Austrálie.

ZDROJ: Avibase (Plectorhyncha lanceolata, Avibase ID 37E7828E4AF343CB, SK: medárik pásikavý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=37E7828E4AF343CB&lang=SK), Wikipedia EN (Striped honeyeater — ta

 Video — Medárik pásikavý

Medárik pásikavý (Plectorhyncha lanceolata) — spev a hlas v prírode

Medárik pásikavý (Plectorhyncha lanceolata) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Striped Honeyeater, Česky:   medosavka carkovaná, Nemecky:   Strichelhonigfresser, Španielsky:   Mielero Lanceolado, Francúzsky:   Méliphage lancéolé, Taliansky:   Succiamiele striato, Holandsky:   Gestreepte Honingeter, Portugalsky:   papa-mel-listrado, Poľsky:   miodziarek, Maďarsky:   vonalkázott mézevo, Rusky:   Пестроспинный медосос, Japonsky:   ヒヨミツスイ, Latinsky:   Plectorhyncha lanceolata Gould, 1838