Medárik modrolíci (Entomyzon cyanotis)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik modrolíci

Entomyzon cyanotis — velky austrálsky medárik s nápadnou modrou holou kožou okolo oka — jediný zástupca rodu Entomyzon, prezývaný banana-bird pre záľubu v banánoch, smelý a hlasný druh záhrad a parkov severnej a východnej Austrálie, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh je bezny a rozsireny v celej severnej a vychodnej Australii a v juhozapadnej Novej Guinei. Populacny trend je stabilny — nie su doklady o vyraznom poklese ani o podstatnych hrozbách pre dlhodoby prizivot druhu. Populacna velkost nebola presne kvantifikovana, ale druh sa neblizi k prahovym hodnotam pre kategoriu Vulnerable. Lokalné hrozby zahŕňajú ubytoky kvitnucich stromov (eucalyptus, banksia, grevillea) v rozvijajucich sa obciach a mestach, predaciu introdukovanymi mackami a liskami (hlavne mladat a inkubujucich samic), znizenie dostupnosti hmyznej potravy v dosledku pouzivanie insekticidov v sadoch a plantazach, a dlhodobu zmenu klimatu ovplyvnujucu fenologiu kvitnúcich drevín. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES.
Dĺžka26–32 cm
Hmotnosť80–130 g (priemer cca 101 g)
Dožitiemax. 9,1 r vo voľnej prírode (krúžkovanie)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieSeverná a východná Austrália; jz. Nová Guinea
BiotopOtvorené lesy, záhrady, parky, sady, mangrovy
StravaPredovšetkým hmyz; doplnkovo nektár a ovocie (banány)
HniezdenieJún–január; 2 vajcia; recykluje cudzie hniezda
HlasHlasné piping ki-owt; spieva pred svitaním
RodEntomyzon — monotypický; sesterský k Melithreptus
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 25% 9% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — šváby, termity, kobylky, chrobáky, muchy, mravce, osy, pavúky; zbieraný v kôre, na vetvách, v kvetoch a vo vegetácii; absolútne dominantná zložka, dôležitá najmä pri odchove mláďat 65%
Nektár — z kvetov eucalyptov, bankzií, greviliej, pandánov a ďalších austrálskych rastlín; prispieva k opeľovaniu, dôležitý v období kvitnutia 25%
Ovocie — banány (aj z plantáží), hrozno, plody voľne rastúcich a kultivarných rastlín; sezónne, prípadne celoročne pri dostupnosti 9%
Príležitostne malé plazy (jašterce) a iné živočíchy — minoritná zložka zaznamenaná v literatúre 1%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a bezstavovce — šváby, termity, kobylky, chrobáky, muchy, mravce, pavúky; základ prirodzenej stravy, nevyhnutný najmä pri odchove mláďat
  • Nektár z kvetov eucalyptov, bankzií, greviliej, pandánov a ďalších austrálskych i záhradných kvitnúcich rastlín
  • Ovocie — banány (prezývka banana-bird), hrozno, plody voľne rastúcich rastlín; druh aj poľnohospodársky škodca v plantážach
  • Čerstvá pitná voda — vyhľadáva plytkú vodu na pitie a kúpanie; záhradné vtáčie misočky sú pre tento druh mimoriadne atraktívne
  • Drobné zelené plody a bobule záhradných rastlín — sezónny doplnok

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky toxický, aj malé množstvo môže spôsobiť vážne poškodenie srdca
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre všetky vtáky
  • Cibuľa, cesnak a príbuzné — poškodzujú červené krvinky vtákov
  • Soľ, slané a silne korenené potraviny — nadmerná záťaž pre obličky
  • Plesnivé alebo pokazené ovocie — riziko mykotoxínov a črevných infekcií
  • Syntetické sladidlá a spracované cukry — nevhodné pre insektivórno-nektarický metabolizmus
Tip od odborníka Medárik modrolíci je v prírode predovšetkým hmyzožravec, pričom nektár tvorí dôležitý energetický doplnok a ovocie je sezónny bonus. Hmyz a bezstavovce — šváby, termity, kobylky, chrobáky, muchy, mravce, pavúky — predstavujú gro potravy, obzvlášť pri odchove mláďat, keď je živočíšna bielkovina nevyhnutná. Nektár zbiera z eucalyptov, bankzií a greviliej a zároveň opeluje tieto rastliny. Druh je pozoruhodný záľubou v banánoch, pre čo ho v tropickej Austrálii nazývajú „banana-bird“ — v plantážach môže byť aj poľnohospodárskym škodcom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — v bežnej európskej avikultúre sa druh nechová. Ak sa s ním stretnete v záhrade v Austrálii, najlepší spôsob pozvať ho je inštalovať vtáčiu misočku s čistou vodou a ponechať kvitnúce domorodé kríky.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik modrolíci je hlasný a ľahko počuteľný druh — je jedným z prvých vtákov volajúcich pred svitaním (až 30 minút pred východom slnka) a svoje piping volania, štekotavé hlučné skupinové hlasy a drsné varovné kvičanie vydáva výrazne počas celého dňa. V záhradách Austrálie ho ľudia radi vítajú, no je to jednoznačne hlasný druh.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik modrolíci je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. V austrálskych záhradách a piknikových miestach je pozoruhodne smelý a blízky ľuďom, no fyzický kontakt ho stresuje. Ide o pozorovací, nie kontaktný vzťah.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, smelý a hlasný druh — medárik modrolíci je denný pracant, ktorý agresívne háji kvitnúce stromy pred inými nektarivórmi, loví hmyz pri pobehovaní po kôre a konároch, a v skupinách mob (kolektívne ohrozujú) dravých vtákov. Ranné koncerty pred svitaním svedčia o vysokej energetickej hladine.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik modrolíci nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a tvorí ho séria piping volaní, drsných kvákaní a tiché kontaktné hlásky. Neučí sa cudzím zvukom; nie je to hovoriaci vták.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Medárik modrolíci má výrazný a dobre rozoznateľný hlas — je jedným z prvých vtákov, ktoré sa ozývajú až 30 minút pred svitaním (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Základné volanie je piping call, rôzne opísané ako ki-owt, woik, queet, peet alebo weet — zreteľné, prenikavé a ľahko pamätateľné. Počas letu vydáva mäkké piskľavé hlásky. Pri obhajobe hniezda alebo keď mob dravého vtáka (jastrab vrabčiar, sova, kukučka tichomorská) vydáva drsné štekotavé kvákanie a hvízdavé alarmy. Skupiny sa navzájom dorozumievajú kontaktnými hláskmi. Vokálny repertoár je pestrý a hlasný — druh zanecháva v austrálskych záhradách výraznú akustickú stopu.

Dokáže hovoriť? Medárik modrolíci nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho vokálny repertoár — piping volania, piskľavé letové hlásky a drsné alarmové kvákanie — je vrodený. Nie je to hovoriaci vták a neučí sa cudzím zvukom alebo melódiám.

Typické zvuky

  • Piping call pred svitaním — prenikavé volanie rôzne opisované ako ki-owt, woik, queet, peet alebo weet; jeden z prvých hlasov v rannom vtáctve Austrálie, ozýva sa až 30 minút pred východom slnka (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
  • Piskľavé hlásky počas letu — mäkký, rýchly piskot vydávaný pri premiesťovaní medzi stromami a počas kŕmenia v skupinách; kontaktná funkcia
  • Drsné štekotavé kvákanie pri alarme a mob správaní — keď druh v skupine mob dravých vtákov (jastrab vrabčiar, rufous owl, kukučka tichomorská) alebo chráni hniezdo, vydáva hlasné, ostrí a opakujúce sa kvákanie (zdroj: Wikipedia EN)
  • Skupinové kontaktné hlásky — tiché hlásky na krátke vzdialenosti medzi členmi skupiny počas spoločného kŕmenia a pohybu v teritóriu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (jún–január; zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards) — v tropickejších oblastiach variabilná v závislosti od zrážok a dostupnosti potravy
Tok a obhajoba teritória — párenie, výber hniezda (adaptácia cudzieho hniezda), hlasná komunikácia páru
Odchov mláďat — obaja rodičia, niekedy s pomocníkmi (kooperatívne hniezdenie) kŕmia hmyzom; mláďatá vyletujú po cca 16–17 dňoch v hniezde
Pelichanie a mimohniezdne obdobie — skupiny sa združujú a kŕmia v kvitnúcich stromoch a záhradách
Celoročne stály druh — nesťahovavý, nerobí pravidelné dlhé migrácie; páry a skupiny udržiavajú stále teritória; v záhradách a parcoch bežný celoročne

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci austrálsky druh — v SR sa nechová. Medárik modrolíci je divoký spevavec severnej a východnej Austrálie; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, birdingovú turistiku a prírodnú históriu. Druh nie je v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nepôvodný druh), no austrálska legislatíva reguluje odchyt a vývoz divých živočíchov.
Priestor Druh sa v SR nechová; overený priestorový štandard pre avikultúru neexistuje. V prírode zaberá teritóriá v otvorených lesoch, lesoparkoch, záhradách a sadoch — vyžaduje prístup ku kvitnúcim stromom, ovocným stromom a zdrojom hmyzu. Je to energicky aktívny druh, ktorý potrebuje dostatočný pohybový priestor.
Deti v domácnosti Medárik modrolíci nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako zaujímavého austrálskeho vtáka s modrou maskou — môžu ho vidieť v záhradách a piknikových miestach Austrálie, kde je odvážny a zvedavý. Je pozoruhodný tým, že kradne banány z plantáží, čo mu vyslúžilo prezývku banana-bird. Najlepší spôsob stretnutia s týmto druhom je návšteva Austrálie alebo sledovanie dokumentov o austrálskej prírode.
Hlučnosť V záhrade alebo parku Austrálie je hlas medárika modrolíceho bežnou a vítanou kulisou. Predkoncertné vítanie slnka pred svitaním môže niekoho v blízkosti zobudiť. Keďže druh sa v bežnom zajatí nechová a v SR sa nevyskytuje, hodnotenie rušivosti v interiéri je len informatívne.
Verdikt odborníka Medárik modrolíci (Entomyzon cyanotis) je veľký a nápadný spevavec (26–32 cm, 80–130 g) z čeľade Meliphagidae, bežný v severnej a východnej Austrálii a juhozápadnej Novej Guinei. Druh je nezameniteľný: dospelé jedince majú čiernu hlavu a hrdlo s bielym záhlavným pásikom a bielym líčnym pásikom, olivovo-zelený chrbát, biele brucho a predovšetkým veľkú nápadnú modrú holú kožu okolo oka — tento znak juvenilom chýba (majú žlto-zelené líce, ktoré modrejú do veku asi 16 mesiacov). Pohlavný dimorfizmus je minimálny. Je jediným zástupcom rodu Entomyzon, fylogeneticky sesterského k rodu Melithreptus (rod opísal Swainson 1825). Tri poddruhy: cyanotis (nominát, vých. Austrália), albipennis (sz. Austrália, bielokrídlová forma), griseigularis (Nová Guinea, menší). Druh je sociálny, hlasný a smelý — v skupinách obhajuje kvitnúce stromy, mob dravcov a podniká hlučné ranné koncerty 30 minút pred svitaním. Živí sa prevažne hmyzom (termity, šváby, kobylky, chrobáky, muchy, mravce, pavúky), doplnkovo nektárom a ovocím (vrátane banánov — odtiaľ prezývka banana-bird). Hniezdna sezóna trvá jún–január (variabilné); typicky adaptuje staré hniezda iných druhov (šedohlavý babbler, friary, medáre); znáška 2, zriedkavo 3 vajcia (bufovo-ružové so škvrnami), inkubácia 16–17 dní samicou. Príležitostne kooperatívne hniezdi — staršie mláďatá pomáhajú kŕmiť súrodencov. Maximálne zaznamenané dožitie: 9,1 roka (krúžkovanie, zdroj: AnAge). IUCN: Least Concern (LC), stabilný populačný trend; druh nie je v CITES.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Tropické, subtropické a vlhkejšie temperátne lesy a otvorené lesy, kroviny pri vode, panánové porasty, mangrovy, pobrežné vresoviská, záhrady, parky, golfové ihriská; výška 0–1 000 m n. m.
Medárik modrolíci obýva rozmanité biotopy s výskytom väčších kvitnúcich stromov — od tropických pralesov a monzúnových lesov po otvorené eukalyptové lesy, kroviny pozdĺž vodných tokov a suburbanné záhrady (zdroj: Australian Museum). Kľúčovým habitatovým požiadavkom je dostupnosť eucalyptov, bankzií, greviliej a iných nektárovo bohatých stromov a prítomnosť starých stromov s väčšími konármi ako substrátu pre hmyz a hniezda hostiteľských druhov (šedohlavý babbler). V plantážach banánov a sadoch je druh bežným a niekedy nežiadaným návštevníkom.
Sociálna štruktúra
Páry a rodinné skupiny; niekedy skupiny až 30 jedincov; kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi z predchádzajúcich hniezdení
Druh je sociálny — bežne žije v pároch alebo rodinných skupinách, príležitostne sa zhromažďuje v skupinách až 30 jedincov pri bohatých zdrojoch potravy (kvitnúce stromy, ovocné sady). Kooperatívne hniezdenie bolo potvrdené — staršie mláďatá z predchádzajúcich znášok niekedy pomáhajú rodičom kŕmiť mladšie súrodencov. Skupiny spoločne mob dravých vtákov (jastrab vrabčiar, rufous owl, kukučka tichomorská) a spoločne bránia teritórium.
Podnebie a klimatické nároky
Tropický až mierny klimát severnej a východnej Austrálie; stály nesťahovavý druh
Druh je adaptovaný na tropické, subtropické a vlhkejšie temperátne podnebie Austrálie — od vlhkého tropického severu (Kimberley, Darwin, Cape York) po miernejší juhovýchod (okolie Adelaide). Nie je to sťahovavý druh a výrazné sezónne migrácie nevykonáva; lokálne pohyby súvisia s dostupnosťou kvitnúcich stromov a zrážkami v tropickejších oblastiach.
Hniezdo a hniezdna štruktúra
Typicky adaptuje opustené hniezda iných druhov — šedohlavý babbler, friary, medáre; upravuje a prelemuje; zriedkavo stavia vlastné, misovité hniezdo z kôry a tráv
Medárik modrolíci je pozoruhodný recykláciou cudzích hniezd — najčastejšie využíva opustené hniezda šedohlavého babblera (Pomatostomus temporalis), hlučného, strieborne korunovaného a malého friarabirda, hlučného minera, červeného wattlebirda, austrálskeho svrčiaka a iných (zdroj: Birds in Backyards, Australian Museum). Hniezdo adaptuje podľa potreby — prelemuje a dokončí. Niekedy hniezdo vôbec neprefabrikuje. Keď stavia vlastné hniezdo, ide o misovitú konštrukciu z drsnej kôry previazanej jemnejšou kôrou a trávou. Hniezdna sezóna jún–január (variabilná v závislosti od oblasti a zrážok); znáška 2 (zriedkavo 3) vajcia (22×32 mm, bufffovo-ružové so škvrnitou červenohnedou kresbou); inkubácia 16–17 dní vykonáva samica; obaja rodičia kŕmia mláďatá.
Kúpanie a hygiena
Záľuba v kúpaní — pravidelný návštevník plytších zdrojov vody; vtáčie misočky v záhradách Austrálie sú preň mimoriadne atraktívne
Medárik modrolíci rád sa kúpe v plytkej vode — záhradné misočky, kaluže, fontány a plytkú okraje potokov. Kúpanie je dôležité pre hygienu peria a termoreguláciu. Je to jeden z dôvodov, prečo je druh veľmi bežný v záhradách, kde majitelia udržiavajú vtáčie napájadlá. Dočasná starostlivosť o zranené jedince: plytká miska s čistou vlažnou vodou.
Denná aktivita a aktivita pred svitaním
Striktne denný vták; jedným z prvých vtákov spievajúcich pred svitaním — až 30 minút pred východom slnka; aktívny od svitania do súmraku
Medárik modrolíci je striktne denný vták s výraznou aktivitou pred svitaním — je zaznamenaný ako jeden z prvých vtákov, ktoré začínajú volať v predsvitnich hodinách (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Ranné vokalizácie začínajú až 30 minút pred východom slnka. Počas dňa aktívne kŕmi, háji teritórium a sociálne komunikuje v skupinách.

Rozmnožovací cyklus

Párovanie a výber hniezda
Jún–január (hniezdna sezóna, variabilné podľa regiónu a zrážok; zdroj: Australian Museum)

Medárik modrolíci je monogamný počas hniezdnej sezóny. Párovanie prebieha hlasnou vokálnou aktivitou a obhajobou teritória. Kľúčovým krokom je výber alebo nájdenie vhodného cudzieho hniezda — druh typicky obsadzuje opustené hniezdo šedohlavého babblera, friarov alebo iných druhov; obaja partneri ho spoločne adaptujú a prelemujú. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — druh-špecifické údaje nie sú podrobne overené.

Hniezdo a znáška
2 (zriedkavo 3) vajcia; 22×32 mm, buffovo-ružové so červenohnedými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum)

Medárik modrolíci typicky preberá opustené hniezda šedohlavého babblera (Pomatostomus temporalis), hlučného, strieborne korunovaného a malého friarabirda, hlučného minera, červeného wattlebirda, austrálskeho svrčiaka, havranookeho vtáka a iných (zdroj: Birds in Backyards). Hniezda adaptuje, prelemuje a niekedy doplní materiálom. Keď stavia vlastné hniezdo, ide o misovitú konštrukciu z kôry a tráv. Znáška: 2 vajcia (zriedkavo 3), rozmer 22×32 mm, sfarbenie buffovo-ružové so škvrnami červenohnedej alebo fialovohnedej farby. Hniezdna sezóna: jún–január (variabilné podľa oblasti a ročných zrážok), možné až dve znášky za sezónu.

Inkubácia
16–17 dní; inkubuje samica (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum)

Inkubuje predovšetkým samica po dobu 16–17 dní (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum — oba zdroje sa zhodujú). Samec stráži okolie hniezda a aktívne mob potenciálnych predátorov. Predácia hniezd introdukovanými mačkami a líškami je hlavnou príčinou reprodukčného neúspechu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia, niekedy s pomocníkmi; hmyz nevyhnutný; mláďatá vyletujú po cca 16 dňoch

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá, pričom bol zaznamenaný aj kooperatívny systém — staršie mláďatá z predchádzajúcich hniezdení príležitostne pomáhajú kŕmiť mladšie súrodencov (zdroj: Birds in Backyards, Australian Museum). Živočíšna bielkovina — predovšetkým hmyz (termity, šváby, muchy, kobylky) — je v tomto období kľúčová. Oči mláďat sa otvárajú do 4. dňa; pinkové perie sa objaví od 6. dňa. Mláďatá opúšťajú hniezdo po aproximatívne 16 dňoch (presné údaje z rôznych zdrojov sa líšia, orientačné).

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenilné sfarbenie: žlto-zelené líce modrejú do veku cca 16 mesiacov (zdroj: Wikipedia EN)

Juvenilné jedince majú šedú hlavu a bradu, hnedastejší chrbát a predovšetkým žlto-zelené líce namiesto modrej holej kože dospelcov (zdroj: Wikipedia EN). Táto žlto-zelená farba kože okolo oka postupne modrie a plné modré adulné sfarbenie dosahujú vtáky vo veku approximately 16 mesiacov — relatívne dlhý proces plumage development typický pre väčšie Meliphagidae. Subadultné jedince tak možno odlíšiť od plne dospelých podľa menej intenzívnej modrej farby líc.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1.–2. roku; max. dožitie 9,1 roka (zdroj: AnAge/senescence.info)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — vzhľadom na relatívne dlhý vývoj adulného sfarbenia (modré líce až okolo 16 mesiacov) sa predpokladá pohlavná dospelosť v prvom alebo druhom roku života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode: 9,1 roka (okrúžkovaný jedince, Australian Bird and Bat Banding Scheme; zdroj: AnAge/senescence.info). Priemerná hmotnosť v databáze: ~101,4 g (AnAge). Iné zdroje uvádzajú hmotnostné rozpätie 80–130 g.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho divého austrálskeho vtáka. Aklimatizácia na ľudský kontakt nie je reálnym cieľom.

Medárik modrolíci je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Hoci je v austrálskych záhradách a piknikových miestach pozoruhodne smelý a tolerantný voči ľuďom, táto odvaha pramení z návyku na suburbanné prostredie — nie z ochočenia. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob, ako sa s ním stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik modrolíci je voľne žijúci austrálsky druh; v SR a EÚ sa bežne nechová

2

V záhradách Austrálie ho možno pozorovať zblízka — je smelý pri zdrojoch potravy (kvitnúce stromy, vtáčie napájadlá, ovocné stromy) a toleruje prítomnosť ľudí

3

Ak pozoruješ zranené mláďa v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici WIRES alebo Wildlife Rescue — nemanipuluj s ním

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu austrálskych divých vtákov a podporuj ochranu ich biotopov

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje

Medárik modrolíci nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR bežne nepredáva — ide o voľne žijúceho divého austrálskeho vtáka; austrálsky zákon zakazuje vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom (záhrady, parky, piknikové miesta severu a východu Austrálie)
Dokumentárne filmy a databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj hlasov, fotografií a biológie medárika modrolíceho
Na čo si dať pozor Medárik modrolíci nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v austrálskych záhradách, parcoch a piknikových miestach severnej a východnej Austrálie je druh pozoruhodne bežný, hlasný a odvážny. V SR ho možno obdivovať ako fascinujúci príklad austrálskeho diverzifikovaného ekosystému medárikovitých vtákov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik modrolíci 26–32 cm Červenolíci medár 33–37 cm Novozélandský medárik 17–20 cm Červená myzomela 10–11 cm
Medárik modrolíci Červenolíci medár (Anthochaera carunculata) Novozélandský medárik (Phylidonyris novaehollandiae) Červená myzomela (Myzomela sanguinolenta)
Dĺžka26–32 cm33–37 cm17–20 cm10–11 cm
Váha80–130 g (priem. cca 101 g)100–170 g11–22 g7–11 g
Dožitiemax. 9,1 r vo voľnej prírode (krúžkovanie, AnAge)presné údaje neoverené; dlhoveký druhpresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci endemit severnej a východnej Austrálie + jz. Nová Guinea — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit jz. Austrálievoľne žijúci druh juhu Austrálievoľne žijúci druh vých. Austrálie a ostrova Bougainville
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
Povahaciserna hlava a hrdlo, biely záhlavný a líčny pásik, olivovo-zelený chrbát, biele brucho; veľká modrá holá koža okolo oka (dospelci), žlto-zelená u juvenilov; minimálny pohlavný dimorfizmusveľký šedohnedý medárik s ČERVENOU bradavicou (wattle) na líci — kľúčový rozlišovací znak; biely pruh na krídlach; čierne prúžky na hrudi; červená koža na líci (NIE modrá ako u cyanotis; väčší druh)výrazne MENŠÍ medárik (half-size oproti cyanotis); čiernohlý s bielym líčnym pásikom a ŽLTÝM kridlovým panelom; tiez čiernobiely vzor hlavy, no chýba modrá holá koža a olivový chrbát — odlíšenie podľa veľkosti, žltého krídla a bielych pruhov na bruchudrobná myzomela (štvrtina veľkosti cyanotis); samec JASNOĊERVENY s čiernym krídlom a chvostom; samica hnedástá s nádychom červenej; úzky zahnutý zobák na nektár; chýba holá modrá tvárová koža; zbierka červenej — ľahko odlíšiteľná od čiernobieleho cyanotis
Areálsev. a vých. Austrália (Kimberley po Adelaide), jz. Nová Guinea; otvorené lesy, záhrady, sady, mangrovy; sociálny, hlasný, smelý pri piknikových miestach; kooperatívne hniezdenie; nesťahovavýjz. Austrália (od sz. Austrálie po Viktóriu a Tasmániu); otvorené lesy a vresoviská s bankziami; bežný záhradný druh; agresívny obhajca kvitnúcich stromovjuh a vých. Austrália, Tasmánia; vresoviská, bankziové lesy; nektarívory, dôležití opeľovači; výrazné nomádske pohyby za kvitnúcimi stromamipobrežné a horské lesy severnej NSw a Queenslandu; sezónne lokálne pohyby; prísne nektarívora; samice hnezdia samy bez pomoci samca

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou smrti u mnohých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer k austrálskej záchrannej stanici (napr. WIRES). Druh sa nechová v zajatí — stresová terapia nemá miesto.

Predácia a zranenia od introdukovaných predátorov
vysoká

Príznaky: Rany po uhryznutí, stratené perie, znehybnenenie, šok, poranenia krídel a nôh

Introdukované mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) sú hlavnými príčinami úhynu v suburbannom prostredí; ohrozené sú najmä mláďatá a inkubujúce samice na hniezde. Ochrana biotopu (husté kroviny ako úkryt), nočné zadržiavanie domácich mačiek a odchyt líšok znižujú riziko.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého alebo plesnivého prostredia — riziko pri stresovaných jedincoch v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity — kokcídie, hlísty, krvné parazity
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce medárikovité bežne nesú črevné a krvné parazity. U jedincov v dočasnej starostlivosti pomáha hygienická karanténa a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Úbytok biotopu — odstraňovanie kvitnúcich stromov a krovinových stanovíšť
stredná

Príznaky: Pokles lokálnych populácií, absencia v oblastiach s intenzívnou zástavbou a bez domorodej vegetácie

Druh potrebuje prístup k veľkým kvitnúcim stromom (eucalyptus, bankzia, grevillea) ako zdroj nektáru a hniezdobytkovým druhom (babbler hniezda). Odstraňovanie starých stromov, intenzívna záhradná kultúra a zástavba redukujú vhodné biotopy. Podpora: výsadba domorodých kvitnúcich stromov, ponechanie starých dutinových a vetvovitých stromov.

Hrozba od pesticídov — úbytok hmyznej potravy
stredná

Príznaky: Zhoršená reprodukčná úspešnosť, podvýživa mláďat, pokles lokálnych populácií v intenzívne ošetrovaných záhradách a sadoch

Ako prevažne hmyzožravý druh je medárik modrolíci zraniteľný voči úbytku hmyzu spôsobenému insekticídmi v záhradách a poľnohospodárstve (najmä v plantážach banánov a iného ovocia, ktoré navštevuje). Znižovanie používania chemickej ochrany rastlín v záhradách a výsadba hmyzí-friendly rastlín pomáha.

Prevencia Medárik modrolíci sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince (v Austrálii): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre divé spevavcov priamou príčinou smrti. (2) Vhodná potrava — čerstvý hmyz (sverepce, voskovky, mušie larvy), dilutovaný nektárový roztok (cukorný roztok 1:4 voda) a kúsky mäkkého ovocia; žiadne tučné semená. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa pri podozrení na parazity. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. Kontaktuj WIRES (Wildlife Rescue) alebo miestnu záchranársku organizáciu.

Zaujímavosti

1

Modrá maska ako diagnostický znak — nápadná modrá holá koža okolo oka je absolútne diagnostickým znakom dospelého medárika modrolíceho a robí ho nezameniteľným medzi austrálskymi spevavce. Juvenily majú žlto-zelené líce, ktoré modrejú postupne do veku asi 16 mesiacov. Okrem tejto masky sú charakteristické aj biely záhlavný pásik a biely líčny pásik na čiernej hlave — kombinácia viditeľná na veľkú vzdialenosť.

2

Banana-bird — prezývka s chuťou — v tropickej Austrálii nesie prezývku banana-bird (banánový vták) pre svoju záľubu v banánoch a kvetoch banánovníka. V plantážach môže druh spôsobovať poľnohospodárske škody — vrší sa do dozretých banánov. Zároveň je však dôležitý ako opeľovač domorodých rastlín (eucalyptus, bankzia, grevillea), takže jeho ekologická bilancia je celkovo pozitívna.

3

Solitérny rod v rámci Meliphagidae — Entomyzon je monotypický rod s jediným druhom. Rod opísal William Swainson v roku 1825 a moderná fylogenetická analýza (molekulárna) potvrdzuje, že je sesterský k rodu Melithreptus — skupine menších medárikovitých s charakteristickým bielym záhlavným pásikom. Historicky bol druh zaraďovaný aj do rodu Melithreptus (synonymum Melithreptus cyanotis).

4

Recyklátor hniezd — medárik modrolíci je majster v adaptovaní cudzích hniezd: typicky obsadí opustené hniezdo šedohlavého babblera (Pomatostomus temporalis) alebo iných druhov (friary, minerálky, wattlebird, magpie-lark), hniezdo prelemuje a využije. Táto stratégia šetrí energiu na stavbu a umožňuje rýchlejší nástup hniezdenia. Niekedy hniezdo vôbec nemodifikuje — priamo použije v pôvodnom stave.

5

Šampión ranného spevu — medárik modrolíci je jedným z prvých vtákov, ktoré sa v Austrálii ozývajú pred svitaním — jeho piping volania (ki-owt, woik, queet) začínajú až 30 minút pred východom slnka (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Táto vlastnosť mu vyslúžila ľudové meno morning-bird v niektorých oblastiach Austrálie.

6

Troj poddruhy s pozoruhodnou variabilitou — nominátny poddruh cyanotis pokrýva väčšinu východnej Austrálie; poddruh albipennis zo severozápadu sa odlišuje bielymi letkami krídla (odtiaľ anglické meno White-quilled Honeyeater pre tento poddruh); poddruh griseigularis z juhozápadnej Novej Guiney je výrazne menší ako pevninské formy — medzidruhová variabilita veľkosti je jednou z väčších v rámci Meliphagidae.

7

Kooperatívne hniezdenie — hoci je základnou sociálnou jednotkou chovný pár, u medárika modrolíceho bol zdokumentovaný systém pomocníkov: staršie mláďatá z predchádzajúcich hniezdení príležitostne pomáhajú rodičom kŕmiť mladšie súrodencov. Skupiny sú tiež spoločensky aktívne — spoločne mob dravých vtákov ako jastrab vrabčiar, rufous owl a kukučka tichomorská.

8

Smelý vták piknikových miest — medárik modrolíci je v Austrálii legendárny svojou odvahou pri ľudských zdrojoch potravy. Bez váhania kradne jedlo z tanierov, pristane na stolov pri piknikoch a priblíži sa k ľuďom na meter. Táto odvaha ho robí mimoriadne populárnym a fotografovateľným — a zároveň niekedy nechceným hosťom pri obede.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik modrolíci (Entomyzon cyanotis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Entomyzon Swainson, 1825
Druh Entomyzon cyanotis (Latham, 1801)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsky druh bez zastúpenia v európskej avikultúre
Poddruhy Tri poddruhy (IOC/Avibase/Wikipedia EN): E. c. cyanotis (nominát, Cape York na juhu cez východnú Austráliu po juhovýchodnú Južnú Austráliu); E. c. albipennis (severozápadná Austrália, Top End, západ Kimberly — bielokrídlová forma); E. c. griseigularis (juhozápadná Nová Guinea, vrátane ostrovov Aru — výrazne menší). Entomyzon je monotypický rod — jeho jediný druh je sesterský rodu Melithreptus (fylogenéza potvrdená molekulárne). Rod opísal William Swainson v roku 1825; druh pôvodne Latham (1801) ako Merops cyanotis; Melithreptus cyanotis je synonymum.
Avibase_ID 3EB7F778B96C5E00

? Často kladené otázky

Medárik modrolíci je nezameniteľný. U dospelých jedincov hľadajte nápadnú modrú holú kožu okolo oka — veľkú, výraznú modrú záplatu na tvári, ktorú nemá žiadny iný austrálsky vták. Hlava a hrdlo sú čierne, s bielym záhlavným pásikom (band through the nape) a bielym pásikom na líci (cheek stripe). Chrbát je olivovo-zelený, spodok biely. Je to veľký medárik (26–32 cm), výrazne väčší než iné honeyeaters. Juvenily majú žlto-zelené líce namiesto modrej kože. Prídavné identifikačné znaky: hlasné volanie (ki-owt/woik) a smelé správanie pri ľudských aktivitách.

Prezývka banana-bird (banánový vták) pochádza z jeho záľuby v banánoch a kvetoch banánovníka — druh sa rád kŕmi zrelými banánmi a v tropickej Austrálii navštevuje banánové plantáže, kde môže ravašiť dozreté plody. V záhradách sa nebojí zabrúsiť do misky s nakrájaným ovocím. Paradoxne, hoci v plantážach môže byť škodcom, vo voľnej prírode je dôležitým opeľovačom eucalyptov, bankzií, greviliej a iných domorodých rastlín vďaka konzumácii nektáru.

Dospelí jedinci majú veľkú, jasnomodrú holú kožu okolo oka — najvýraznejší znak druhu. Juvenily majú namiesto modrej kože žlto-zelenú (lemon-yellow to yellow-green) tvárovu kožu, šedastejšiu hlavu a bradu a celkovo menej kontrastný výzor. Juvenilná žlto-zelená koža postupne modrie do veku asi 16 mesiacov, keď jedince dosahujú plné adulné sfarbenie. Subadultné jedince (6–16 mesiacov) môžu mať prechodné sfarbenie s nevýraznými zelenomodrými tónmi.

V prírode je druh predovšetkým hmyzožravý — základ stravy tvorí hmyz a bezstavovce (šváby, termity, kobylky, rôzne chrobáky, muchy, mravce, osy, pavúky), zbieraný aktívnym pohybom po kôre, konároch, v kvetoch a vo vegetácii. Dôležitým energetickým doplnkom je nektár z kvetov eucalyptov, bankzií, greviliej, pandánov a iných rastlín — druh zároveň opeluje tieto rastliny. Sezónne a chute konzumuje aj ovocie (banány, hrozno, rôzne bobule), čo mu prinieslo prezývku banana-bird. Príležitostne bol zaznamenaný aj príjem malých jašteríc.

IUCN hodnotí medárika modrolíceho ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (BirdLife DataZone). Druh je bežný a rozšírený v celej severnej a východnej Austrálii. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nepôvodný druh). Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Lokálne hrozby zahŕňajú úbytok kvitnúcich stromov, predáciu introdukovanými mačkami a líškami a znižovanie dostupnosti hmyzej potravy vplyvom insekticídov.

Medárik modrolíci je bežný v celej severnej a východnej Austrálii — od Kimberley regiónu v Západnej Austrálii cez Northern Territory, Queensland, Nový Južný Wales až po okolie Adelaide v Južnej Austrálii. Je to veľmi bežný záhradný a parkový druh — hľadajte ho pri kvitnúcich eucalyptoch, bankziách a greviliejach, pri vtáčích napájadlách a na piknikových miestach, kde je odvážny a smelý. Taktiež sa vyskytuje v juhozápadnej Novej Guinei (poddruh griseigularis). V Európe, ani na Slovensku sa nevyskytuje.

Medárik modrolíci je pozoruhodný využívaním cudzích hniezd — namiesto stavby vlastného hniezda typicky obsadzuje opustené hniezdo šedohlavého babblera (Pomatostomus temporalis) alebo iných druhov (friary, medáre, minerálky) a adaptuje ho dostavbou a prelemovaním (zdroj: Birds in Backyards, Australian Museum). Hniezdna sezóna trvá jún–január (variabilné). Znáška sú 2 vajcia (zriedkavo 3), buffovo-ružové so červenohnedými škvrnami, rozmer 22×32 mm. Inkubácia 16–17 dní — sedí samica. Obaja rodičia kŕmia mláďatá, niekedy s pomocou starších mláďat z predchádzajúcich hniezdení (kooperatívne hniezdenie).

Áno — medárik modrolíci je jeden z hlasnejších austrálskych spevavcov. Je zaznamenaný ako jeden z prvých vtákov ozývajúcich sa pred svitaním: jeho piping volania (rôzne opísané ako ki-owt, woik, queet, peet alebo weet) začínajú až 30 minút pred východom slnka (zdroj: Australian Museum). Počas letu vydáva mäkké piskľavé hlásky; pri ohrození alebo mob dravého vtáka vydáva drsné štekotavé kvákanie. Skupiny sa dorozumievajú kontaktnými hláskmi. Ide o hlasný, pre Austráliu charakteristický druh, ktorého ľahko identifikujete sluchom aj zrakom.

ZDROJ: Wikipedia EN (Blue-faced honeyeater — taxonómia, dĺžka 26–32 cm, hmotnosť cca 80–130 g, poddruh albipennis/cyanotis/griseigularis, plumage adult/juvenile, distribúcia, hniezdenie, hlas, dožitie 9,1 r,

 Video — Medárik modrolíci

Medárik modrolíci (Entomyzon cyanotis) — spev a hlas v prírode

Medárik modrolíci (Entomyzon cyanotis) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blue-faced Honeyeater (banana-bird, white-quilled honeyeater, morning-bird), Česky:   medosavka modrolící, Nemecky:   Blauohr-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Cariazul, Francúzsky:   Méliphage à oreillons bleus, Taliansky:   Succiamiele guanceblu, Holandsky:   Blauwwanghoningeter, Portugalsky:   Melífago-de-faces-azuis, Poľsky:   Słodnik modrolicy, Maďarsky:   kékarcú mézevő, Rusky:   Синелицая медвянка, Japonsky:   アオツラミツスイ, Latinsky:   Entomyzon cyanotis (Latham, 1801)