Medárik maľovaný (Grantiella picta)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik maľovaný

Grantiella picta — austrálsky nomád s ružovočerveným zobákom a žltými krídlami — jediný zástupca rodu Grantiella; špecialistom na imelo, IUCN VU

IUCN: VU (Vulnerable, 2021) | Vulnerable (zraniteľný), hodnotenie IUCN / BirdLife International (november 2021). Druh bol zaradený ako Vulnerable v Austrálii pod EPBC Act 1999 od 8. júla 2015. Odhadovaná populácia: menej ako 10 000 dospelých jedincov. Trend: klesajúci — populácie v juhu a centrálnom Queenslande sú už extrémne nízke; používanie biotopu v sz Queenslande sa znižuje. Hlavné hrozby: strata a fragmentácia biotopu (výrub drevinnej vegetácie s imelom, poľnohospodárstvo, ťažba nerastov, mestský rozvoj), agresia a kompetícia medárika krikľavého (Manorina melanocephala), priamy účinok sucha a zmeny klímy na populácie imela a eukalyptov. Druh je zaradený ako Vulnerable tiež v NSW, VIC, ACT, QLD a NT. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov.
Dĺžka15–16 cm
Hmotnosť18–25 g
Dožitiemax. 10,1 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNVU (zraniteľný)
RozšírenieVnútrozemie a V Austrália (NSW, VIC, QLD, NT, ACT)
BiotopSuché eukalyptové lesy a kroviny s imelom (Amyema)
StravaBobule imela (Amyema), nektár, hmyz
Hniezdenie2 vajcia; inkubácia 13 dní; mláďatá v hniezde 20 dní
HlasHlasné georgie-georgie (dvojslabičné piskľavé volanie)
NomádskySleduje imelo; juh v lete (X–II), sever v zime

Výživa

  • Bobule imela (Amyema spp. a príbuzné rody mistletoe) — primárna potrava; druh je najväčším špecialistom na imelo spomedzi všetkých austrálskych medárikovitých
  • Nektár kvetov — imelo (kvitnúce Amyema), eukalypty, Acacia a ďalšie austrálske nektárové rastliny; druh funguje aj ako opeľovač
  • Hmyz a bezstavovce — dôležitá bielkovinová zložka, najmä mimo hniezdneho obdobia a pri odchove mláďat; zbieraný gleaning-om v korunách stromov
  • Ostatné drobné plody a sap — príležitostný doplnok
Tip od odborníka Medárik maľovaný je najväčším špecialistom na imelo spomedzi všetkých austrálskych medárikovitých — viac ako dve tretiny jeho potravy tvoria bobule poloparazitického imela (rod Amyema a príbuzné rody), pričom využíva najmenej 5 rôznych druhov imela. Táto úzka potravná špecializácia determinuje celý spôsob jeho života: nomádske pohyby sledujú cyklus plodenia imela, teritóriá sa budujú okolo stromov bohatých na imelo a úbytok imela v krajine priamo ohrozuje prežívanie druhu. Doplnkovo druh zbiera nektár kvetov (vrátane kvitnúceho imela, eukalyptov, akácií) a hmyz a bezstavovce gleaning-om v korunách — tieto zložky sú obzvlášť dôležité na jar a pri kŕmení mláďat. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Prípadná starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk vyškolenej záchrannej stanice (WIRES, Wildlife Queensland).

Hlasový prejav

Medárik maľovaný má výrazný a ľahko zapamätateľný hlas. Ústredným vokálnym prejavom je hlasité opakované dvojslabičné piskľavé volanie georgie — znie ako geor-gie alebo georg-EEE, opakované v sérii georgie-georgie-georgie; práve od tohto zvuku pochádza austrálsky ľudový názov druhu (georgie). Samce sú zvlášť vokálne počas toku — vykonávajú strmé tokové lety so spevom. Ďalším prejavom je hrdlovitý „chur" pri vstupe a výstupe z hniezda a žaľostné poplašné volania rôznej intenzity. Druh nenapodobňuje ľudskú reč. Nahrávky nájdete na xeno-canto.org (druh: Grantiella picta, viaceré nahrávky z Austrálie).

Typické zvuky

  • Hlasné opakované georgie — dvojslabičné piskľavé volanie geor-gie alebo georg-EEE, vydávané v rýchlej sérii; najcharakteristickejší a najhlasnejší hlas druhu, od ktorého pochádza austrálsky ľudový názov georgie; dobre počuteľný na väčšiu vzdialenosť (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
  • Hrdlovité hniezdo-hlásky chur — krátky hrdlovitý zvuk vydávaný samcom alebo samicou pri priblížení sa k hniezdu alebo pri jeho opúšťaní; tiché a kontextovo špecifické (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN)
  • Žaľostné poplašné volania — vydávané pri ohrození hniezda alebo mláďat; intenzita závisí od stupňa hrozby; slúžia na varovanie a mobilizáciu partnera (zdroj: Birds in Backyards)
  • Tokový spev samca — vydávaný počas strmých tokových letov; kombinuje georgie-varianty so špecifickými tokovo-motivačnými prvkami; samce prichádzajú na hniezdiská niekoľko týždňov pred samicami a intenzívne spievajú (zdroj: Wikipedia EN)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (október–február na juhu areálu, august–február na severe); voľné kolónie párov; obaja rodičia stavajú hniezdo, inkubujú a kŕmia mláďatá (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
Tok a zálet samcov na hniezdiská — samce prichádzajú niekoľko týždňov pred samicami, vykonávajú strmé tokové lety so spevom, hájia teritóriá
Odchov mláďat — inkubácia 13 dní, mláďatá v hniezde 20 dní; za sezónu možné 2 znášky; rodičia spoločne kŕmia (zdroj: Birds in Backyards)
Zimovanie a nomádske pohyby (máj–august) — druh sa sťahuje na sever do Queenslandu a Severného teritória, kde nasleduje dostupnosť plodov zimného imela
Celoročne nomádsky/migrujúci druh — pohyby úzko sledujú cyklus kvitnutia a plodenia imela (Amyema spp.); v niektorých oblastiach nepravidelný, vzácny

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Suché otvorené eukalyptové lesy a kroviny vnútrozemskej a východnej Austrálie bohaté na imelo (Amyema spp.); tiež rieky, nížinné lesy so solitérnymi stromami, farmárska krajina so zvyškami vegetácie
Medárik maľovaný je úzko viazaný na prítomnosť imela (poloparazitické rastliny rodu Amyema) v drevinových ekosystémoch. Uprednostňuje suché otvorené lesy a kroviny s dominanciou eukalyptov — najmä kovy (ironbark, box-eucalypts) a kasuarínami, kde imelo hojne rastie. Vyskytuje sa v nížinách aj na svahoch Veľkého Predielového pohoria. Druh sa vyhýba hustým vlhkým lesom a pobrežným oblastiam. Biotop sa výrazne zúžil po európskej kolonizácii Austrálie vplyvom odlesňovania, pasenia dobytka a rozvoja poľnohospodárstva.
Sociálna štruktúra — nomádske páry a voľné kolónie
Vyskytuje sa jednotlivo, v pároch alebo v skupinách do 6 jedincov; v hniezdnom období tvorí voľné kolónie; agresívna interakcia s inými druhmi medárikov pri zdrojoch imela
Druh je prevažne solitérny alebo žijúci v pároch a malých skupinách (do cca 6 jedincov), pričom v hniezdnom období sa páry združujú do voľných kolónií. Aktívne bráni imelo-bohaté teritóriá pred inými medárikmi; obzvlášť agresívny je voči nemu medárik krikľavý (Manorina melanocephala), ktorý druh môže úplne vytlačiť z vhodného biotopu.
Podnebie a nomádske pohyby
Mierny až subtropický klimát vnútrozemskej a východnej Austrálie; sezónne nomádske pohyby — hniezdi na juhu (VIC, NSW) v lete, zimuje na severe (QLD, NT) kde nasleduje plodenie zimného imela
Druh je prispôsobený na suchý a teplý klimát austrálskeho vnútrozemska. Nie je striktne sťahovavý (migrujúci), ale nomádsky — pohybuje sa nepravidelne podľa dostupnosti plodov imela. Zimovanie na severe je späté s dostupnosťou zimného imela v Queenslande a Severnom teritóriu; hniezdny areál na juhu zodpovedá letnej dostupnosti imela na NSW a Viktórii.
Hniezdo a typ hniezdenia
Tenkostenné miskovité hniezdo z tenkých trávnych stebiel a korienkov spletených pavučinou; zavesené v korunách stromov alebo priamo v imelových trávach vo výške 3–20 m; znáška 2 vajcia (vzácne 1–3)
Obaja rodičia stavajú tenkostenné miskovité hniezdo zo suchých tráv, jemných korienkov a rastlinných vlákien, spletených pavučinou — charakteristická krehká konštrukcia. Hniezdo je zavesené v konároch stromov alebo priamo v imelových trávach, typicky vo výške 3–20 m nad zemou; až 46 % všetkých hniezd je umiestňovaných priamo v imele (napriek tomu, že imelo tvorí malý podiel stromovej plochy). Znáška pozostáva z 2 vajec (vzácne 1–3) oválneho tvaru, svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami koncentrovanými pri väčšom konci; rozmery asi 2 cm. Hniezdna sezóna: október–február na juhu, august–február na severe (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards).
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva potoky, rieky a plytké vodné zdroje; kúpanie je pravidelnou súčasťou dennej aktivity
Medáriky sa pravidelne kúpajú v plytkých prírodných vodných zdrojoch — potoky a riečky v blízkosti eukalyptových lesov sú typickými miestami kúpania aj doplňovania vody. Čistota peria je dôležitá pre integritu letových štruktúr a termoreguláciu.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Striktne denný vták; najaktívnejší v ranných hodinách; nomádsky rytmus sleduje fenológiu imela (čas kvitnutia a plodenia)
Medárik maľovaný je striktne denný vták s najintenzívnejšou aktivitou skoro ráno, kedy prebieha gleaning v korunách imela a eukalyptov. Nie je nočnou ani dlhomigračnou druhou — sezónne pohyby sú riadené skôr dostupnosťou potravy (imelo) než fotoperiódom. Tokové lety samcov sú taktiež denné.

Rozmnožovací cyklus

Tok a prílet na hniezdiská
September–október (samce prichádzajú niekoľko týždňov pred samicami; zdroj: Wikipedia EN)

Samce medárika maľovaného prichádzajú na hniezdne lokality niekoľko týždňov pred samicami a intenzívne hájia teritóriá spevom a strmými tokové letmi pri súčasnom vokálnom prejave. Vytvárajú sa voľné hniezdne kolónie v oblastiach bohatých na imelo. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch overené).

Hniezdo a znáška
Október–február (juh), august–február (sever); znáška 2 vajcia; možné 2 znášky za sezónu (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Obaja rodičia spolu stavajú tenkostenné miskovité hniezdo zo suchých tráv, jemných korienkov a rastlinných vlákien spletených pavučinou, zavesené v konároch stromov alebo priamo v imele vo výške 3–20 m. Znáška pozostáva z 2 vajec (vzácne 1–3) svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami koncentrovanými pri väčšom konci; vajcia sú oválne, asi 2 cm dlhé. Páry môžu za sezónu odchovať dve znášky.

Inkubácia
13 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN)

Inkubácia trvá 13 dní a vykonávajú ju obaja rodičia (zdroj: Birds in Backyards). V tomto období partner aktívne bráni okolie hniezda — vrátane odháňania hniezdnych parazitov (kukučkovité) a agresívnych súperov (medárik krikľavý).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 20 dní; kŕmia obaja rodičia (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne) — holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia. Krmivo tvorí kombinácia bobúľ imela a hmyzu a bezstavovcov — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Mláďatá zostávajú v hniezde 20 dní pred vyletením (zdroj: Birds in Backyards). Presný vek dosiahnutia nezávislosti po vyletení nie je v dostupných zdrojoch detailne overený.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily bledšie a hnedastejšie; dospelé sfarbenie po prvom pelichaní

Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a hnedastejšie než dospelé — žlté polia na krídlach sú menej výrazné, spodná časť tela má hnedastý nádych a zobák je sivastý (nie ružovkastý). Dospelé sfarbenie, vrátane charakteristického ružovočerveného zobáka a nápadných žltých políčok, sa vyvíja postupne po prvom pelichaní. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode 10,1 roka (orientačne)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je uvádzané orientačne ako 10,1 roka (zdroj: birda.org species guide). Priemerná životnosť v divočine je pravdepodobne výrazne kratšia z dôvodu predácie, konkurencie a nomádskeho spôsobu života.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik maľovaný 15–16 cm Medárik škraboškový 17–23 cm Medárik krikľavý 24–28 cm Medárik zlatokrídly 15–18 cm
Medárik maľovaný Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops, Yellow-tufted Honeyeater) Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner) Medárik zlatokrídly (Melithreptus laetior, Golden-backed Honeyeater)
Dĺžka15–16 cm17–23 cm24–28 cm15–18 cm
Váha18–25 g20–40 g60–80 gpresné údaje neoverené
Dožitiemax. 10,1 r vo voľnej prírode (orientačne)do cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)max. 12,4 r (ABBBS banding)presné údaje neoverené
OchranaIUCN VU (zraniteľný); EPBC Act 1999 Vulnerable; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES; poddruh cassidix kriticky ohrozený (EPBC Act 1999)IUCN LC; nie je v CITES; premnoženie klasifikované ako EPBC Key Threatening ProcessIUCN LC; nie je v CITES
CharakteristikaSamec: čierne temeno a vrch tela, biele brucho s tmavými bočnými prúžkami, rozsiahle jasno žlté polia v leticiach a chvostových perách, výrazný ružovkastý (ružovočervený) zobák so sivým hrotom; samica a juvenily bledšie/hnedastejšie so sivastejším zobákomOlivovozelené telo; žlté temeno a hrdlo; čierna tvárová maska (škraboška) cez oko; zlatožlté ušné chumáčiky; čierny zobák — chýba ružovočervený zobák a rozsiahle žlté polia krídel medárika maľovanéhoSivé telo; čierne temeno a tvárová maska; žlto-oranžový zobák a nožičky; žltá holá koža za okom; bez žltých krídlových políčok; výrazne väčší než medárik maľovanýČierna hlava, biely polkruhový pás na záhlaví, zlatý/oranžový chrbát, biele brucho; zobák nie je ružovočervený a nemá žlté krídlové políčka charakteristické pre medárika maľovaného
AreálVnútrozemie a V Austrália: NSW, VIC, ACT, QLD, NT; nomádsky sleduje imelo; hniezdi na juhu (X–II), zimuje na severe; endemický; vzácny v celom areáliJV Queensland, Nový Južný Wales, Viktória; suché otvorené eukalyptové lesy; stály nesťahovavý druh s lokálnymi pohybmiQueensland, NSW, Victoria, Južná Austrália, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, suburbanné parky; stálý agresívny koloniálny druh; hrozba pre medárika maľovanéhoSeverná Austrália (NT, západ QLD, sever WA); otvorené lesy; stály druh; čiastočne sympatrický s medárikom maľovaným na severe

Zaujímavosti

1

Ružovočervený zobák a žlté krídla — nezameniteľná kombinácia — medárik maľovaný je jedným z najľahšie identifikovateľných austrálskych vtákov: samec kombinuje čierne temeno a vrch tela, rozsiahle jasno žlté polia v leticiach a okrajoch chvostových pier a ružovkastý (ružovočervený) zobák so sivým hrotom. Táto trojica znakov je v austrálskej avifaune absolútne jedinečná — žiadny iný druh nemá všetky tri naraz.

2

Monotypický rod bez blízkych príbuzných — druh patrí do monotypického rodu Grantiella, ktorý nemá blízkych príbuzných v rámci čeľade Meliphagidae. Rod opísal Gregory Mathews v roku 1911 na počesť škótskeho taxidermisty Roberta Granta; druhové meno picta pochádza z latinského pictus (maľovaný), čo odkazuje na žlté kresby krídel. Pôvodne druh opísal John Gould v roku 1838 ako Entomophila picta.

3

Nápadná závislosť na imele — medárik maľovaný je najväčším potravným špecialistom na imelo spomedzi všetkých austrálskych medárikovitých. Viac ako dve tretiny jeho potravy tvoria bobule imela (rod Amyema a príbuzné — v literatúre je zdokumentovaných najmenej 5 druhov). Pri konzumácii bobúľ používa charakteristickú techniku olúpavania šupky a má dôležitú ekologickú funkciu: rozširuje semená imela (výkalom) a pomáha udržiavať jeho populácie v krajine.

4

Nomád sledujúci imelo — druh nevykonáva klasickú jednosmernú migráciu, ale nomádsky nasleduje cyklus plodenia imela: hniezdi na juhu (NSW, VIC, ACT) keď tam imelo plodí v austrálskom lete (október–február) a v zime sa presúva na sever (QLD, NT) za zimným imelom. Táto flexibilita mu umožňuje celoročne využívať dostupné zdroje.

5

IUCN VU — menej ako 10 000 dospelých jedincov — druh bol v roku 2015 zaradený medzi zákonom chránené na základe austrálskeho EPBC Act 1999 (Vulnerable). V čase zaradenia sa odhadovalo menej ako 10 000 dospelých jedincov v populácii. Druh je zraniteľný v NSW, VIC, ACT, QLD aj NT. Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia biotopov (výrub drevinnej vegetácie, poľnohospodárstvo, ťažba) a agresia medárika krikľavého (Manorina melanocephala).

6

Hniezdo v samotnom imele — zaujímavou adaptáciou je to, že druh umiestňuje až 46 % všetkých hniezd priamo do imelových trávnikov (t. j. do imela rastúceho na hostiteľských stromoch), hoci imelo tvorí len malý podiel celkovej drevinnej plochy. Hniezdo je navyše výnimočne tenkostenné (zbudované z tráv a pavučín), čo mu umožňuje viesť k nemu nenápadné prístupy.

7

Georgie — ľudový austrálsky názov — charakteristické hlasné piskľavé dvojslabičné volanie geor-gie alebo georg-EEE, vydávané v rýchlej sérii, mu v austrálskej angličtine prinieslo ľudový názov georgie. Tento zvuk dobre slúži na identifikáciu druhu v teréne — vtáka možno ľahšie počuť, ako vidieť, keďže sa pohybuje vysoko v korunách stromov.

8

Opeľovač imela a eukalyptov — okrem konzumácie bobúľ imela druh aktívne navštevuje kvety imela, eukalyptov a akácií kvôli nektáru, pričom plní dôležitú opeliacu funkciu. Vzájomná závislosť medárika maľovaného a imela je klasickým príkladom koevolúcie: imelo závisí od druhu na rozširovaní semien, druh závisí od imela na potrave.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik maľovaný (Grantiella picta)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Grantiella Mathews, 1911
Druh Grantiella picta (Gould, 1838)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit vnútrozemskej a východnej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Monotypický druh — nerozoznávajú sa žiadne poddruhy (zdroj: Wikipedia EN, Avibase, IOC World Bird Names). Pôvodne opísal druh John Gould v roku 1838 pod menom Entomophila picta; rod Grantiella vytvoril Gregory Mathews v roku 1911 na počesť Roberta Granta, škótskeho taxidermisty. Druhové meno picta pochádza z latinčiny (pictus = maľovaný) a odkazuje na nápadné žlté kresby krídel a chvosta. Grantiella picta je jediným druhom svojho rodu.
Avibase_ID 56DDD0967C9EA91A

? Často kladené otázky

Medárik maľovaný má tri diagnostické znaky, ktoré ho v austrálskej avifaune jednoznačne odlišujú: (1) ružovkastý (ružovočervený) zobák so sivým hrotom, (2) rozsiahle jasno žlté polia v leticiach a okrajoch chvostových pier (viditeľné aj v pokoji), (3) čierne temeno a vrch tela s bielym bruchom. Žiadny iný austrálsky medárik nemá kombináciu červeného zobáka a žltých krídel naraz. Samica a juvenily sú bledšie a hnedastejšie so sivastejším zobákom, no žlté krídla sú zachované.

Medárik maľovaný je najväčším špecialistom na imelo spomedzi všetkých austrálskych medárikov — viac ako dve tretiny jeho potravy tvoria bobule poloparazitického imela (rod Amyema). Táto potravná špecializácia determinuje celý jeho spôsob života: nomádske pohyby sledujú dostupnosť plodov imela, hniezda sú často umiestňované priamo v imele, a úbytok imela v krajine priamo ohrozuje prežívanie druhu. Druh zároveň rozširuje semená imela výkalom, čím prispieva k udržiavaniu jeho populácií — ide teda o obojstranný (mutualistický) vzťah.

Druh je nomádsky a relatívne vzácny v celom areáli. Hniezdi na juhu (NSW, VIC, ACT) od októbra do februára v eukalyptových lesoch a krovinách s imelom. V zime (máj–august) sa sťahuje na sever do Queenslandu a Severného teritória. Jednou z najspoľahlivejších lokalít je Capertee Valley (NSW) — pozorovatelia vtákov sem špeciálne prichádzajú za týmto druhom. Najlepší spôsob nájdenia druhu je sledovanie imela v korunách eukalyptov a počúvanie charakteristického georgie-georgie volania.

Druh je IUCN VU (Vulnerable — zraniteľný) a austrálsky federálny zákon EPBC Act 1999 ho od 8. júla 2015 zaradil medzi zákonom chránené ako zraniteľný druh. Druh je zraniteľný tiež podľa zákonov Nového Južného Walesu, Viktórie, ACT, Queenslandu a Severného teritória. V čase zaradenia sa odhadovalo menej ako 10 000 dospelých jedincov. Hlavné hrozby sú strata biotopu (výrub drevinnej vegetácie bohatej na imelo) a agresia medárika krikľavého (Manorina melanocephala, Noisy Miner). Druh nie je zaradený v CITES.

Hniezdna sezóna trvá október–február (juh) alebo august–február (sever). Obaja rodičia stavajú tenkostenné miskovité hniezdo z tráv a pavučín, zavesené 3–20 m vysoko v korunách stromov alebo priamo v imele. Znáška: 2 vajcia (vzácne 1–3) svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami. Inkubácia: 13 dní (inkubujú obaja). Mláďatá zostávajú v hniezde 20 dní. Za sezónu sú možné dve znášky.

Nie. Medárik maľovaný je zákonom chránený australský druh — austrálsky EPBC Act 1999 zakazuje odchyt, držanie a vývoz divých jedincov. V SR ani EÚ sa bežne nechová. Ide o nomádsky, vysoko špecializovaný druh závislý od prítomnosti živého imela (Amyema) v krajine — podmienky, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Táto stránka má výlučne atlasový a poznávací charakter.

Medárik krikľavý (Manorina melanocephala) je veľmi agresívny koloniálny druh, ktorý systematicky vypudzuje menšie vtáky z otvorených drevinových ekosystémov. Jeho populácia sa v 20.–21. storočí prudko rozrástla vďaka odlesňovaniu — preferuje práve narušené a fragmentované krajiny s otvorenými plochami. V oblastiach dominovaných medárikom krikľavým môžu byť medárik maľovaný aj mistletoebird vytlačené zo svojich hniezdisk, čo navyše vedie k nepriamemu poklesu imela (mistletoebird tiež rozširuje semená imela). Táto hrozba je explicitne zahrnutá v Národnom ozdravovacom pláne pre medárika maľovaného (DCCEEW, Recovery Plan).

ZDROJ: Wikipedia EN (Painted honeyeater — taxonómia, Rod Grantiella Mathews 1911, popis samca, samica, juvenily, potrava mistletoe Amyema, hniezdenie október–február, hniezdo z trávy a pavučín, znáška 2 vajc

 Video — Medárik maľovaný

Medárik maľovaný (Grantiella picta) — spev a hlas v prírode

Medárik maľovaný (Grantiella picta) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Painted Honeyeater, Česky:   medosavka ozdobná, Nemecky:   Rotschnabel-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Pintado, Francúzsky:   Méliphage peint, Taliansky:   Succiamiele pittato, Holandsky:   Bonte Honingeter, Portugalsky:   Melífago-pintado, Poľsky:   złotolotek, Maďarsky:   piroscsőrű mézevő, Rusky:   Расписной медосос, Japonsky:   ミミジロセグロミツスイ, Latinsky:   Grantiella picta (Gould, 1838)