Medárik hnedohrdlý (Acanthagenys rufogularis)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik hnedohrdlý

Acanthagenys rufogularis — veľký austrálsky medárik s nápadným škoricovým hrdlom, pichľavými bielymi pierkami na lícach a dvojfarebným zobákom — jediný druh rodu Acanthagenys, všežravec suchého vnútrozemia, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN, hodnotenie november 2021. Druh je bezny a rozsireny v kontinentalnej Australii. Populacny trend nie je presne kvantitatívne zdokumentovany v dostupnych zdrojoch, celkovo sa druh povazuje za stabilny. Nie su doklady o vyznamnom celkovom poklase. Hlavnymi miestnymi hrozbami su predacia introdukovanymi mackami a listkami, strata habitatu a fragmentacia krovinatych biotopov. Druh nie je zaradzeny v ziadnej prilohe CITES.
Dĺžka22–27 cm
Hmotnosť37–57 g (typicky cca 52 g)
Dožitiemax. 13 rokov (oiseaux.net)
IUCNLC (najmenej ohrozený, hodnotenie november 2021)
RozšírenieSuché vnútrozemie Austrálie (stály na juhu, nomádsky na severe)
BiotopSuché lesy, acacia kroviny, mallee, púštne okraje so spinifexom
StravaNektár (cca 38 %), ovocie, hmyz, lerp, príležitostne jašterice a vajcia
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia cca 14 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch
Poddruhy2 (rufogularis + parkeri)
HlasMelodické grgotanie a flautové tóny; ostré tock; najhlasnejší za úsvitu
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

38% 30% 25% STRAVA zloženie
Nektár kvetov — cca 38 % stravy (zdroj: Wikipedia EN, štúdie žalúdkového obsahu); navštevuje Callistemon, Grevillea, Banksia, eukalyptus, Hakea a ďalšiu austrálsku flóru 38%
Ovocie a bobule — dôležitá energetická zložka; fíkusy, drobné domorodé plody, červené bobule; fledglings boli pozorované kŕmené bobuľami (zdroj: Wikipedia EN) 30%
Hmyz, pavúky a bezstavovce — grasshoppers, larvy, chrobáky; nevyhnutný proteínový zdroj, kľúčový pri kŕmení mláďat; chytá aj vo vzduchu 25%
Lerp a medovica — voštinové sekréty psylíd (Psyllidae) na listoch eukalyptov; sladký energetický doplnok v období nízkeho kvitnutia 5%
Drobné stavovce a vajcia iných vtákov — príležitostná príloha; zaznamenaná predácia jašteríc a vajec vtákov (zdroj: Birds in Backyards) 2%

Odporúčané potraviny

  • Nektár kvetov — v prírode tvorí jadro sacharidovej zložky; Callistemon, Grevillea, Banksia, Hakea, eukalyptus, Acacia
  • Ovocie a bobule — drobné domorodé plody, fíkusy, červené bobule; dôležitý energetický doplnok
  • Hmyz a bezstavovce — grasshoppers, larvy, chrobáky, pavúky; nevyhnutný proteínový zdroj, najmä pre mláďatá
  • Lerp (voštinové sekréty psylíd na listoch eukalyptov) — prirodzený sladký doplnok
  • Čerstvá pitná voda — pravidelne sa napája a kúpe v plytkej vode

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené ľudské jedlá — poškodzujú obličky
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a plesňových infekcií
  • Umelo farbené alebo konzervované potravinárske výrobky — nie sú prirodzenou súčasťou stravy
Tip od odborníka Medárik hnedohrdlý je v prírode výrazne všežravec s prekvapivo širokým jedálničkom — na rozdiel od niektorých prísne nektárových medárikov konzumuje nielen nektár kvetov (cca 38 % potravy, zdroj: Wikipedia EN na základe analýzy žalúdkového obsahu), ale aj ovocie a bobule, hmyz a bezstavovce (grasshoppers, larvy, pavúky), lerp (psylídové sekréty na eukalyptoch), a príležitostne dokonca drobné jašterice a vajcia iných vtákov — čo z neho robí jedného z najväčších oportunistov medzi austrálskymi medárikmi. Dlhý, ľahko zahnutý zobák s ružovým základom a čiernou špičkou a lepiaci jazyk sú prispôsobené na ťaženie nektáru, no druh rovnako efektívne loví hmyz vo vzduchu aj v krovinách. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová; táto stránka má atlasový charakter. Starostlivosť o zranené jedince patrí do rúk vyškolených austrálskych záchranárov (WIRES, Wildlife Victoria).

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik hnedohrdlý je stredne hlasný druh — jeho spev je melodický a cvrlikavy (gurgling/chortling + flautové tóny), volaním je krátke ostré „tock“. Najhlasnejší je za úsvitu; skupiny pri hniezdiskách alebo nektárových zdrojoch sú výraznejšie. Nie je krikľavý. Keďže sa v bežnej avikultúre nechová, hodnotenie v domácom prostredí je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik hnedohrdlý je voľne žijúci divoký druh — hoci môže byť odvážny pri kŕmidlách v záhradách, nejde o vták na ruku. Fyzický kontakt s ľuďmi je pre neho stresujúci. Nie je to klietkový maznáčik.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a agresívny druh — medárik hnedohrdlý je pozoruhodne energický, sociálny a dominantný v nektárových zdrojoch, kde vyháňa menšie druhy vtákov. Vytvára skupiny až do 20 jedincov pri bohatých kvetoch. Nomádske pohyby v severnom areáli — druh niekedy preletáva značné vzdialenosti za kvitnutím a plodnosťou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik hnedohrdlý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho hlasový repertoár je vrodený. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Medárik hnedohrdlý má výrazný a rozmanitý hlas. Spev tvorí bohaté melodické grgotanie a cvrlikanie (gurgling, chortling) prelínané s flautovými a piskľavými tónmi — charakteristický zvuk austrálskeho suchého vnútrozemského lesa. Bežnou kontaktnou hláškou je krátke ostré 'tock' (zdroj: Birds in Backyards). Druh vydáva aj tiché cvrlikavé (churring) hlásky a tekuté rachotenie (liquid rattling), zdokumentované nahrávkami na Wild Ambience. Zaznamenané boli aj párovité otázko-odpoveďové výmeny medzi partnermi a imitovanie iných druhov (zdroj: mdahlem.net). Najaktívnejší spev nastáva za úsvitu, kedy samce intenzívne signalizujú teritórium; hlas je dobre počuteľný na niekoľko desiatok metrov v otvorenom lese.

Dokáže hovoriť? Medárik hnedohrdlý nenapodobňuje ľudskú reč. Niektoré záznamy dokumentujú imitovanie hlasov iných druhov vtákov, no nie ľudskú reč. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Melodické grgotanie a cvrlikanie (gurgling/chortling) s flautovými tónmi — charakteristický dlhý spev, typický zvuk austrálskeho suchého vnútrozemia (zdroj: Birds in Backyards, Wild Ambience)
  • Krátke ostré 'tock' — najčastejšia kontaktná a alarmová hláska; jednotlivé ostré noty nesúce sa v otvorenom teréne (zdroj: Birds in Backyards)
  • Tiché tekuté rachotenie a churring hlásky — kontaktný prejav v skupinách pri kŕmení; niekedy pripomína hlas kukučky (Pallid Cuckoo) (zdroj: Wild Ambience, xeno-canto XC609590)
  • Intenzívny úsvitový spev — opakujúce sa melodické frázy predvádzané samcom na exponovanom bidlíku; najhlasnejší prejav dňa, zaznamenaný v Sturt National Park NSW a Alice Springs (zdroj: mdahlem.net, xeno-canto XC681677)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Vrchol hniezdnej sezóny (august–november) vo východnom areáli — 75 % nájdených vajec; hniezdenie zaznamenané vo všetkých mesiacoch (zdroj: Wikipedia EN)
Tok a hajtanie teritória — samce prehnáňajú súperníkov a vokalizujú intenzívne, najhlasnejší za úsvitu (zdroj: mdahlem.net)
Odchov mláďat — inkubácia 14 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch; obaja rodičia kŕmia (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net)
Prevažne stály druh s nomádskymi pohybmi na severe Austrálie za kvitnutím — prítomný celoročne v južných častiach areálu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa bežne nechová. Medárik hnedohrdlý je divoký austrálsky vták z čeľade Meliphagidae; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené záujemcom o austrálske vtáctvo, prírodnú ekológiu a birdwatching. Austrálska legislatíva zakazuje odchyt a vývoz divých vtákov. Zákon SR 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nepôvodný druh).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová. V prírode obýva rozsiahle plochy suchých lesov a krovín, podniká nomádske pohyby v severnom areáli. Pre súkromníka v SR nie je vhodným chovateľským vtákom.
Deti v domácnosti Medárik hnedohrdlý nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako zaujímavý príklad austrálskeho opeľovača s netradičným jedálničkom — vták, ktorý okrem nektáru konzumuje aj jašterice a vajcia iných vtákov, čím ilustruje, ako prispôsobivá môže byť strava spevavcov v surovom australskom vnútrozemí. Najlepšou 'interakciou' s týmto druhom je sledovanie vo voľnej prírode pri návšteve Austrálie.
Hlučnosť Hlas medárika hnedohrdlého tvorí melodické grgotanie, flautové píšťaly a kratšie ostré 'tock'. Je stredne hlasný — nenápadnejší než veľké vranky, avšak aktívny spev za úsvitu je dobre počuteľný. Druh sa v bežnom chove nechová.
Verdikt odborníka Medárik hnedohrdlý (Acanthagenys rufogularis) je veľký austrálsky medárik (22–27 cm, 37–57 g) z čeľade Meliphagidae a jediný druh monotypického rodu Acanthagenys. Opísal ho John Gould v roku 1838. Najnápadnejším identifikačným znakom je škoricovobéžové (hnedočervenkasté) hrdlo a vrchná hruď, biele pichľavé štetinovité pierka na lícach (odtiaľ anglický názov „spiny-cheeked“), dvojfarebný zobák ružový pri koreni a čierny na špičke, a modrá dúhovka obkolesená holou ružovou kožou. Chrbát a krídla sú sivohnedé, spodok tela krémovobiely s hnedými prúžkami. Juvenily majú namiesto bielych žlté pichľavé pierka a hnedú dúhovku. Pohlavný dimorfizmus je minimálny — samce a samice sú sfarbené prakticky rovnako. Druh je všežravec s výnimočne širokým jedálničkom: nektár (cca 38 % potravy), ovocie a bobule, hmyz a bezstavovce, lerp (psylídové sekréty), a príležitostne drobné jašterice či vajcia iných vtákov — čo z neho robí jedného z najväčších oportunistov medzi medárikmi. Habitat: suché otvorené lesy, kroviny s acaciou, mallee, púštne okraje so spinifexovým podrastom, príbrežné kroviny, príležitostne mangrovy a sady. Chýba v Tasmánii, na tropickom severe a na juhovýchodnom pobreží. Sezóna hniezdenia prebieha počas celého roka s vrcholom od augusta do novembra; hniezdo je hlboká pohárkovitá konštrukcia zavesená medzi vetvami vo výške 1–13 m; znáška 2–3 vajcia (krémové so sivastohnedými škvrnami, cca 24 × 18 mm); inkubácia trvá cca 14 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net). Druh je prevažne stály v južnom areáli a nomádsky na severe. Maximálne zaznamenané dožitie je 13 rokov (oiseaux.net). IUCN: najmenej ohrozený (LC), hodnotenie november 2021. Dva poddruhy: A. r. rufogularis a A. r. parkeri.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Suché otvorené lesy a kroviny s acaciou, mallee, púštne okraje so spinifexovým podrastom, saltbush, mulga, tea-tree porasty; príbrežné kroviny, príležitostne mangrovy a sady; vo výške 0–800 m n. m., prevažne suché vnútrozemie Austrálie
Medárik hnedohrdlý obýva rozmanité suché habitaty austrálskeho vnútrozemia — dominujú mu otvorené xerofytné lesy a kroviny s acaciou, mallee (nízkorasúcimi eukalyptami), mulga a spinifexovitými trávami v podraste (zdroj: Birds in Backyards, ausemade.com.au). Vyhýba sa húštinám a vlhkým pobrežným lesom. Adaptabilný — objavuje sa v mestských parkoch a záhradách s domorodými rastlinami (zdroj: mdahlem.net). Kľúčovým požiadavkom sú kvitnúce nektárové rastliny dostupné v dostatočnom množstve.
Sociálna štruktúra a správanie
Sociálny a agresívny druh; pri nektárových zdrojoch sa zhromažďuje až 20 jedincov; vyháňa menšie druhy vtákov; mimo hniezdenia aj väčšie skupiny
Druh je sociálny, ale dominantný — pri bohatých nektárových zdrojoch (kvitnúce stromy, záhradné kŕmidlá) sa zhromažďuje v skupinách až 20 jedincov a aktívne vyháňa menšie druhy medárikov (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net). Počas hniezdenia sú páry teritoriálne. Nomádske skupiny v severnom areáli môžu byť väčšie.
Podnebie a klimatické nároky
Suché semiaridné a aridné oblasti kontinentálnej Austrálie; celoročne stály v južných častiach, nomádsky na severe za kvitnutím
Druh je prispôsobený na horúce a suché podnebie austrálskeho vnútrozemia — toleruje extrémne letné teploty (nad 40 °C v Streli Austrálie). V južnom areáli je prevažne stálym druhom, na severe a severozápade je nomádsky — pohybuje sa za sezónnym kvitnutím a fruktifikáciou (zdroj: Birds in Backyards, animalia.bio).
Hniezdo a hniezdenie
Hlboká pohárkovitá konštrukcia zavesená medzi vetvami vo výške 1–13 m; zhotovená z tráv, rastlinných vlákien a pavučiny; znáška 2–3 vajcia (krémové so hnedými škvrnami, cca 24 × 18 mm); inkubácia cca 14 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch
Hniezdo je hlboká pohárkovitá (basket-like) konštrukcia z tráv, rastlinných vlákien a pavučiny, zavesená medzi vetvami vo výške 1–13 m (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards). Vajcia sú krémové s hnedosivými škvrnami, rozmery cca 24 × 18 mm (zdroj: mdahlem.net). Znáška: 2–3 vajcia. Inkubácia trvá cca 14 dní (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net); mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch. Obaja rodičia kŕmia mláďatá. Hniezdenie zaznamenané vo všetkých mesiacoch s vrcholom august–november (zdroj: Wikipedia EN).
Kúpanie a hygiena
Pravidelne sa kúpe v plytkej vode — kaluže, potôčiky, záhradné misie; dôležité pre hygienu peria
Medáriky sa pravidelne kúpajú v plytkej vode — kaluže, záhradné napájadlá, potôčiky. V austrálskych záhradách sú bežnými návštevníkmi vtáčích misiek s vodou. Kúpanie je dôležité pre hygienu peria, najmä v prašných suchých habitatoch vnútrozemia.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; najaktívnejší za úsvitu, kedy spev dosahuje vrchol intenzity; aktívny po celý deň
Medárik hnedohrdlý je striktne denný vták aktívny od svitania do súmraku. Úsvitový spev je zvlášť intenzívny a melodický — samce predvádzajú repertoár z exponovaných bidlíkov (zdroj: mdahlem.net). Druh nevykonáva nočnú aktivitu ani ďaleké sezónne migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
August–november (vrchol); zaznamenané vo všetkých mesiacoch (zdroj: Wikipedia EN)

Samec vykonáva teritoriálne lety, intenzívne vokalizuje a zahána súperníkov. Druh je pohlavne dospelý pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch overené). Hniezdenie prebieha počas celého roka — v dolnom areáli prevažne v jesenných a zimných mesiacoch, vo východnom areáli s vrcholom od augusta do novembra (75 % nájdených vajec; zdroj: Wikipedia EN).

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia; hniezdna sezóna celoročne s vrcholom august–november

Hniezdo je hlboká pohárkovitá konštrukcia z tráv, rastlinných vlákien a pavučiny, zavesená medzi vetvami vo výške 1–13 metrov (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards). Vajcia sú krémové (off-white) so sivastohnedými škvrnami, rozmery cca 24 × 18 mm (zdroj: mdahlem.net). Znáška: 2–3 vajcia. Hniezdenie zaznamenané počas celého roka; 75 % nájdených vajec vo východnom areáli pochádzalo z obdobia august–polovica novembra (zdroj: Wikipedia EN).

Inkubácia
Cca 14 dní; obaja rodičia inkubujú (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net)

Inkubácia trvá cca 14 dní (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net — oba zdroje sa zhodujú). Obaja rodičia sa podieľajú na inkubácii a na kŕmení mláďat. Hniezdo je zavesené vo výške 1–13 m, čo ho čiastočne chráni pred pozemnou predáciou.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — predovšetkým hmyzom (grasshoppers a larvy sú kľúčový proteínový zdroj) a neskôr aj bobuľami (zdroj: Wikipedia EN — fledglings kŕmené červenými bobuľami). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net). Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú.

Vývoj mláďat
Juvenily so žltými pichľavými pierkami a hnedou dúhovkou; dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne

Mláďatá a juvenily majú žlté (nie biele) pichľavé štetinovité pierka na lícach a hnedú dúhovku — odlíšenie od dospelcov s bielymi pierkami a modrou dúhovkou (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net, Birds in Backyards). Dospelé sfarbenie s bielymi pichľavými pierkami a modrou dúhovkou sa vyvíja počas prvého roka. Hnedastejšie celkové sfarbenie juvenilov v kontexte s opisom dospelcov.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; max. dožitie 13 rokov (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie je 13 rokov (zdroj: oiseaux.net). Iné zdroje uvádzajú typicky kratšiu dĺžku života bez presnej citácie — 13 rokov je jediná konkrétne overiteľná hodnota z dostupných zdrojov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho divého endemita Austrálie. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Medárik hnedohrdlý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. V austrálskych záhradách môžu byť jedince odvážne pri kŕmidlách, avšak táto otvorenosť je podmienená navyknutím na suburbanné prostredie — nie ochočením. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode pri návšteve Austrálie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik hnedohrdlý je voľne žijúci endemit Austrálie a v SR a EÚ sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode počas cestovania do Austrálie — v záhradách s domorodými rastlinami a v suchých lesoch vnútrozemía je druh bežný

3

Ak nájdeš zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici (WIRES, Wildlife Victoria) — nemanipuluj s ním bez odbornej pomoci

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu austrálskych divých vtákov a podporuj ochranu habitatov suchého vnútrozemia

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Medárik hnedohrdlý nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Táto stránka má atlasový charakter.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho divého endemita Austrálie; austrálsky zákon zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — suchý les vnútrozemia, acacia kroviny a záhrady s domorodými rastlinami sú najlepším miestom stretnutia
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj hlasov, fotografií a rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Medárik hnedohrdlý nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode v Austrálii alebo štúdium prostredníctvom atlasov a databáz.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik hnedohrdlý 22–27 cm Malý vranník 27–34 cm Bradavičnatý vranník 33–37 cm Medárik bielooký 17–19 cm
Medárik hnedohrdlý Malý vranník (Anthochaera chrysoptera, Little Wattlebird) Bradavičnatý vranník (Anthochaera carunculata, Red Wattlebird) Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae, New Holland Honeyeater)
Dĺžka22–27 cm27–34 cm33–37 cm17–19 cm
Váha37–57 g (typicky cca 52 g)60–120 g80–130 g17–25 g
Dožitiemax. 13 r (oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenémax. 22,9 r (ABBBS); bežne 5–10 r
Hlučnosťvoľne žijúci endemit Austrálie — suché vnútrozemie, kroviny, mallee; v SR sa bežne nechovávoľne žijúci endemit JV Austrálie a TAS — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit J. Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit J. Austrálie a TAS — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC (najmenej ohrozený, hodnotenie 2021); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES
PovahaŠkoricovobézové hrdlo a hruď; biele pichľavé štetinovité pierka na lícach; dvojfarebný zobák ružový pri koreni + čierny na špičke; modrá dúhovka s holou ružovou kožou; sivohnedý chrbát; krémovobiely spodok s hnedými prúžkami; minimálny pohlavný dimorfizmus; juvenily so žltými pierkami a hnedou dúhovkouSivohnedý s jemnými bielymi prúžkami na hrudi a bokoch; chýba mu výrazné škoricové hrdlo aj pichľavé líčne pierka; bielo zakončené chvostové perá; žiadne laloky (na rozdiel od červenonohého vranníka); podobné biotopy ako hnedohrdlýOveľa väčší nez hnedohrdlý; sivohnedý so žlto-červenou škvrnou na bruchu; červené lalocikovité ozdoby (wattles) na krku; červené oko; žiadne škoricové hrdlo ani pichľavé líčne pierka; hlasný, razantný hlasPodstatne menší a ľahší; kontrastné čierno-biele sfarbenie so žltými pásmi na krídle a chvoste; biele dúhovky (biely iris); malá biela škvrna na uchu + biely fuzik pri základni zobaka; chýba akékoľvek škoricové hrdlo a pichľavý líčny vzor hnedohrdlého
AreálVäčšina kontinentálnej Austrálie (suché vnútrozemie, acacia kroviny, mallee, mulga); chýba v Tasmánii, tropickom severe (Top End, Kimberley, Cape York) a vlhkých JV pobrežných lesoch; stály na juhu, nomádsky na severeJuhovýchodná Austrália od Queenslandu po Tasmániu; kroviny, vresoviská, záhrady s domorodými rastlinami; sympatrický s hnedohrdlým na JV okraji jeho areálu — odlíšenie podľa farby hrdla a chýbajúceho spiny znakuJužná Austrália od Queenslandu po Západnú Austráliu; parky, záhrady, eukalyptové lesy; dominantný a agresívny nektárovca, vyháňa menšie druhyJužná Austrália, Tasmánia, ostrovy Bassovho prielivu; heathland, kroviny, záhrady; kľúčový opeľovač austrálskej flóry; stálý druh s lokálnymi pohybmi

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úmrtí u malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici (WIRES, Wildlife Victoria a pod.).

Predácia introdukovanými druhmi (mačky, líšky)
vysoká

Príznaky: Poranenia od predátorov; ničenie hniezd; pokles lokálnych populácií

Introdukované šelmy — domáce a zdivočené mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) — sú v Austrálii hlavnou príčinou úhynu malých vtákov vrátane medárikov. Hniezda zavesené vo výške 1–13 m sú čiastočne chránené, avšak dospelí jedinci a mláďatá po vyletení zostávajú zraniteľní pri zemi.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého alebo plesnivého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity — kokcídie, hlísty
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce medáriky môžu niesť črevné parazity, ktoré sa pri strese alebo v dočasnom zajatí premnožia. Hygienická starostlivosť a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Prevencia Medárik hnedohrdlý sa v SR bežne nechová; nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené jedince v záchrannej stanici: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, minimum manipulácie. (2) Pestrá a primeraná strava — nektárový prípravok (Wombaroo Lorikeet and Honeyeater Food alebo ekvivalent) + čerstvé ovocie + hmyz; žiadne domáce cukrové roztoky. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo záchrancu.

Zaujímavosti

1

Monotypický rod Acanthagenys — medárik hnedohrdlý je jediným druhom v rode Acanthagenys, ktorý opísal John Gould roku 1838. Druhové meno rufogularis pochádza z latinčiny: rufus (červenohnedý) + gula (hrdlo). Rodové meno Acanthagenys vychádza z gréčtiny: akantha (tŕň) + genys (líce/čeľusť) — odkazuje na charakteristické pichľavé štetinovité pierka.

2

Pichľavé pierka na lícach — unikátny znak — biela (u dospelcov) alebo žltá (u juvenilov) škvrna na lícach tvorí zväzok drobných tuhých štetinovitých pieriek, ktoré sa nazývajú 'spiny' (pichľavé). Tento znak dal druhu anglický názov 'Spiny-cheeked Honeyeater' a je absolútne jednoznačným identifikačným znakom v kombinácii s ružovočiernym zobákom a modrou dúhovkou.

3

Dvojfarebný zobák ako kľúčový identifikačný znak — zobák medárika hnedohrdlého je ružový pri koreni a náhle čierny na špičke, čo ho okamžite odlišuje od príbuzných druhov. Zobák je dlhý a mierne zahnutý — prispôsobený na ťaženie nektáru, no vďaka sile a veľkosti slúži aj na manipuláciu s väčšou korisťou (ovocie, jašterice, vajcia).

4

Všežravec medzi medárikmi — kým mnohé iné druhy medárikov sú špecializované na nektár alebo hmyz, medárik hnedohrdlý konzumuje nektár (cca 38 %), ovocie a bobule, hmyz, lerp a príležitostne dokonca drobné jašterice a vajcia iných vtákov (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN). Táto potravná flexibilita mu umožňuje prežiť aj v aridných oblastiach s premenlivou dostupnosťou potravy.

5

Agresívny dominantný nektárovca — medárik hnedohrdlý je jeden z najagresívnejších druhov pri nektárových zdrojoch. Pri kvitnúcich stromoch a kŕmidlách aktívne vyháňa menšie druhy medárikov a iných vtákov, pričom sa zhromažďuje v skupinách až 20 jedincov. Táto agresívna obrana zdrojov je typickým správaním.

6

Nomáda vnútrozemia — kým v jižnom a pobrežnom areáli je druh prevažne stálym usadeným vtákom, v severnom a severozápadnom vnútrozemí je nomádsky — sleduje sezónne vlny kvitnutia a plodnosti a pohybuje sa za zdrojmi potravy. Táto flexibilita pohybu je kľúčovým adaptáciou na premenlivosť austrálskeho suchého vnútrozemia.

7

Hniezdenie počas celého roka — na rozdiel od mnohých druhov mierneho pásma hniezdi medárik hnedohrdlý vo všetkých mesiacoch roka, pričom vo východnom areáli vrcholí hniezdenie od augusta do novembra (75 % vajec). Táto flexibilita hniezdnej fenológie je odpoveďou na nepravidelnosť zrážok a kvitnutia v aridnej Austrálii.

8

Podobný vranníkom (wattlebirds) — morfologicky je medárik hnedohrdlý veľmi podobný drobnejším vranníkom (Anthochaera spp.) a v teréne ho možno s nimi zameniť. Kľúčové odlíšenie: hnedohrdlý má škoricové/béžové hrdlo + biele pichľavé pierka + ružovočierny zobák, zatiaľ čo malý vranník (Anthochaera chrysoptera) je sivohnedý bez nápadného hrdla a má na hlave drobné biele prúžky bez výraznej 'spiny' škvrny.

9

Modrá dúhovka — vzácny znak medárikov — modrá (modrastosivá) dúhovka obkolesená holou ružovkastou kožou je vzácnym znakom medzi austrálskymi medárikmi a spolu s biely pichľavými pierkami tvorí najistejšiu kombináciu identifikačných znakov v teréne. Dospelci s modrou dúhovkou, juvenily s hnedou — farebná zmena prebieha v prvom roku.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik hnedohrdlý (Acanthagenys rufogularis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Acanthagenys Gould, 1838
Druh Acanthagenys rufogularis Gould, 1838
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Dva poddruhy (Wikipedia EN, Avibase): A. r. rufogularis Gould, 1838 — nominátna forma, väčšina areálu; A. r. parkeri K. C. Parkes, 1980 — opisaný podľa materiálu zo severozápadnej Austrálie. Rod Acanthagenys je monotypický (jediný druh v rode). Druhové meno rufogularis pochádza z latinčiny: rufus (červenohnedý) + gula (hrdlo).
Avibase_ID BFB1C22E3E0ED8C7

? Často kladené otázky

Medárik hnedohrdlý je podobný drobnejším vranníkom (Anthochaera), no odlíšiť ho možno podľa troch spoľahlivých znakov: (1) Hnedoškoricové hrdlo a vrchná hruď — výrazné a kontraustné oproti sivohnedému chrbtu; (2) Biele pichľavé štetinovité pierka na lícach (spiny cheek patch) — unikátne pre tento druh; (3) Dvojfarebný zobák ružový pri koreni, čierny na špičke — kombinovaný s modrou dúhovkou obkolesenou holou ružovou kožou. Malý vranník (Anthochaera chrysoptera) je sivohnedý bez nápadného hrdla a bez pichľavého líčneho znaku.

Juvenily sa od dospelcov líšia dvomi kľúčovými znakmi: (1) Žlté (nie biele) pichľavé pierka na lícach — u dospelcov sú biele; (2) Hnedá dúhovka namiesto modrastosivej dúhovky dospelca. Celkovo sú juvenily tiež o niečo hnedastejšie. Biela farba pichľavých pieriek a modrá dúhovka sa vyvíjajú počas prvého roku života (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net, Birds in Backyards).

Medárik hnedohrdlý je výnimočne prispôsobivý všežravec s jedným z najširších jedálničkov spomedzi austrálskych medárikov. Konzumuje: nektár (cca 38 % potravy, zdroj: Wikipedia EN na základe analýzy žalúdkového obsahu), ovocie a bobule (fíkusy, drobné domorodé plody), hmyz a bezstavovce (grasshoppers, larvy, chrobáky, pavúky), lerp (voštinové sekréty psylíd na eukalyptoch) a príležitostne dokonca drobné jašterice a vajcia iných vtákov (zdroj: Birds in Backyards). Táto potravná flexibilita mu umožňuje prežiť v suchom vnútrozemí s premenlivou dostupnosťou potravy.

Druh je prevažne stály v južnom a pobrežnom areáli, kde zostáva na rovnakom území po celý rok. V severnom a severozápadnom vnútrozemí je nomádsky — sleduje sezónne vlny kvitnutia a fruktifikácie a pohybuje sa za zdrojmi potravy. Nejde teda o ďaleký migračný ťah, ale o regionálne pohyby za potravou v závislosti od dostupnosti kvetov a plodov (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN, animalia.bio).

Druh obýva väčšinu kontinentálnej Austrálie s výnimkou tropického severu (Top End, Cape York, Kimberley), juhozápadného rohu Západnej Austrálie, vlhkých pobrežných lesov juhovýchodného pobrežia (východne od Great Dividing Range) a Tasmánie. Najhojnejší je v suchom vnútrozemí — acacia kroviny, mallee, mulga. V rozšírenom areáli ho možno pozorovať aj v mestských parkoch a záhradách s domorodými rastlinami. Databáza eBird ponúka aktuálne záznamy a lokality.

Medárik hnedohrdlý má rozmanitý a melodický hlasový repertoár. Typický spev tvorí melodické grgotanie a cvrlikanie (gurgling/chortling) prelínané s flautovými a piskľavými tónmi — charakteristický zvuk austrálskeho suchého vnútrozemia. Bežnou kontaktnou hláškou je krátke ostré 'tock'. Zaznamenané boli aj tiché churring hlásky (pripomínajúce kukučku), tekuté rachotenie (liquid rattling) a párovité otázko-odpoveďové výmeny medzi partnermi. Najhlasnejší spev nastáva za úsvitu (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net, Wild Ambience). Niekedy napodobňuje iné druhy vtákov.

IUCN hodnotí medárika hnedohrdlého ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC), hodnotenie november 2021 (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone). Druh je bežný a rozšírený v kontinentálnej Austrálii. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nepôvodný druh).

Medárik hnedohrdlý znáša 2–3 vajcia (krémové/off-white so sivastohnedými škvrnami, cca 24 × 18 mm). Inkubácia trvá cca 14 dní (zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net — oba zdroje sa zhodujú). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 15–17 dňoch. Obaja rodičia inkubujú a kŕmia mláďatá. Hniezdenie prebieha počas celého roka s vrcholom august–november vo východnom areáli (zdroj: Wikipedia EN).

ZDROJ: Wikipedia EN (Spiny-cheeked honeyeater — taxonómia, Gould 1838, 2 poddruhy, rozmery 22–27 cm/cca 52 g, hniezdo, vajcia, sezóna, podiel nektáru 38 %, IUCN LC nov. 2021, https://en.wikipedia.org/wiki/Sp

 Video — Medárik hnedohrdlý

Medárik hnedohrdlý (Acanthagenys rufogularis) — spev a hlas v prírode

Medárik hnedohrdlý (Acanthagenys rufogularis) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Spiny-cheeked Honeyeater, Česky:   medosavka modrooká, Nemecky:   Braunkehl-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Golicanelo, Francúzsky:   Meliphage a bavette, Taliansky:   Succiamiele guancespinose, Holandsky:   Goudkeelhoningeter, Portugalsky:   papa-mel-de-garganta-creme, Poľsky:   kolcoliczek, Maďarsky:   vorostorku mezevo, Rusky:   Rozovoklyuvy serezkoukh, Japonsky:   Kemimi Mitsusui, Latinsky:   Acanthagenys rufogularis Gould, 1838