Medárik eukalyptový (Melithreptus lunatus)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik eukalyptový

Melithreptus lunatus — malý austrálsky nektárovce z eucalyptových lesov s čiernou hlavou, bielym záhlavným mesačným pásikom a charakteristickým červeno-oranžovým kosáčikom nad okom — kľúčový znak odlišujúci ho od príbuzných medárikov, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh je bežný a rozšírený v eukalyptových lesoch a riedkolistých porastoch východnej a juhovýchodnej pevninskej Austrálie. Populačný trend je stabilný. Niektoré lokálne populácie (napr. región Adelaide a Mount Lofty Ranges) sú opisované ako zrejme ubúdajúce v dôsledku straty eukalyptového habitatu a zmeny klimatických podmienok. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES; austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov.
Dĺžka13–15 cm
Hmotnosť11–20 g
Dožitie6–12 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieVýchodná a JV pevninská Austrália, eucalyptové lesy
BiotopOtvorené eucalyptové lesy a riedkolisté porasty
StravaNektár eucalyptov, hmyz, lerp, manna, medovica
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia 14 dní; vyletenie 14–16 dní; kooperatívne
SťahovavosťČiastočne sťahovavý (JV populácie)
Avibase IDE4C4AC3179986357

Výživa

  • Nektár eucalyptov a ďalších domorodých kvetov — primárna sacharidová zložka; druh lieta prevažne vo vyšších korunách eucalyptov za nektárom (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
  • Hmyz a bezstavovce — nevyhnutná bielkovinová zložka; lov hmyzu vo vegetácii, príležitostne pod kôrou; kľúčový pri kŕmení mláďat (zdroj: Australian Museum, M. Dahlem)
  • Lerp, manna a medovica — sladké výlučky hmyzu a rastlinné sekréty na listoch eucalyptov; dôležitý doplnok (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
  • Drobné plody a iné rastlinné zdroje — príležitostný sezónny doplnok (zdroj: Birds in Backyards)
Tip od odborníka Medárik eukalyptový je v prírode predovšetkým nektárovka a hmyzožravec horných korunových vrstiev. Kŕmi sa prevažne nektárom eucalyptov a dopĺňa ho hmyzom, lerpom (sladké voskové výlučky psylíd na listoch eucalyptov), mannou (rastlinné sekréty z poranení kôry) a medovicou vošiek — oveľa rôznorodejšou paletou sladkých rastlinných produktov než väčšina medárikov. Hmyz je nevyhnutný pri odchove mláďat. Druh sa v SR ani EÚ bežne nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca by bolo ideálne nektárový prípravok pre medáriky (Wombaroo Lorikeet and Honeyeater Food alebo ekvivalent) spolu s čerstvým hmyzom; akákoľvek starostlivosť patrí do rúk vyškoleného záchranára.

Hlasový prejav

Medárik eukalyptový má stredne hlasný a charakteristický vokálny prejav. Najčastejším volaním je chrčivé opakované „shersh-shersh-shersh“ — typické foraging volanie pri zbere lerpu a hmyzu (zdroj: Birds in Backyards). Vydáva tiež ostré, jemné pisknutie ako kontaktná hláska a alarmové volania pri ohrození. Druh je hlučný v kŕdľoch pri migrácii, kde sa zhromažďuje s ďalšími druhmi medárikov. Spev nie je zložitý — nejde o virtuózneho speváka ako niektoré iné austrálske druhy, ale jeho hlas je dôležitou zložkou zvukovej scenérie eucalyptových lesov.

Typické zvuky

  • Chrčivé opakovane shersh-shersh-shersh — najcharakteristickejšie foraging volanie pri zbere lerpu a hmyzu v korunách eucalyptov; slúži aj na kontakt v skupine (zdroj: Birds in Backyards, Australian Museum)
  • Ostré jemné pisknutie — kontaktná hláska pri pohybe skupiny alebo páru; tiché, ľahko prehliadnuteľné
  • Alarmové volania — výraznejší a nástojčivejší výkrik pri ohrození predátorom (dravý vták, plaz); mobilizuje skupinu
  • Kŕdľový hluk pri migrácii — pri jesennom a jarnom sťahovaní sa zhromažďuje vo väčších skupinách s inými medárikmi; spoločne vydávajú hlasnejší zmätok kontaktných hlások

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (august–január, vrchol sept.–nov.); možné aspoň dve znášky ročne; kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
Tok — samce hánia teritórium a nektárové zdroje, vokalizujú; intenzívne prejavy v korunách eucalyptov
Odchov mláďat — inkubácia 14 dní (samica); vyletenie 14–16 dní po vyliahnutí; kŕmia obaja rodičia aj pomocníci (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem)
Pohyb/migrácia (marec–máj) — juhovýchodné populácie (Viktória, S NSW) sa presúvajú na sever na zimu; sú pozorované vo veľkých kŕdľoch (zdroj: Australian Museum, Museum Victoria)
Pelichanie po hniezdnej sezóne (február–apríl, orientačne)
Celoročne prítomný v severnej časti areálu (Queensland, sev. NSW); v juhovýchodnej Austrálii čiastočne sťahovavý — jar prílet (august–september), jeseň odlet (apríl–máj)

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorené eucalyptové lesy a riedkolisté porasty (dry sclerophyll woodland), záhrady s domorodými rastlinami; prevažne vo výške 0–1 500 m n. m. vo východnej a JV Austrálii
Medárik eukalyptový vyhľadáva otvorené eucalyptové lesy a háje, riedkolisté porasty (sclerophyll woodland) s dostupnosťou kvetov a lerpu. Dominuje mu temperátna zóna: od pobrežných lesov po suché vnútrozemské eucalyptové porasty. Je adaptabilný na suburbanné prostredie a pravidelný hosť záhrad s domorodými rastlinami (eucalypty, bánksie, grevílie). Pohybuje sa prevažne vo vyšších korunách stromov a zriedkavo zostupuje k zemi (zdroj: Australian Museum). Kľúčovým habitatovým požiadavkom je dostupnosť nektáru a lerpu v korunách eucalyptov.
Sociálna štruktúra — skupiny a migrácia
Páry a malé skupiny počas hniezdenia; veľké kŕdle pri migrácii — zmiešané s inými medárikmi; kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi
Počas hniezdenia tvoria páry s pomocníkmi (cooperative breeding) — hniezdo striehnu a mláďatá kŕmia okrem rodičov aj ďalší jedinci. Mimo hniezdenia a pri migrácii sa zhromažďujú do veľkých kŕdľov spolu s inými druhmi medárikov (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Juhovýchodné populácie sú čiastočne sťahovavé — presuny prebehajú v jeseni (apríl–máj) a jar (august–september).
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až submediteránny klimát východnej Austrálie; čiastočne sťahovavý druh s sezónnymi presunmi
Druh je prispôsobený na mierny klimát temperátnej zóny Austrálie — horúce suché léta a chladnejšie zimy. Juhovýchodné populácie sú čiastočne sťahovavé a reagujú na sezónnu dostupnosť nektáru. Druh nie je schopný vydržať dlhé chladné zimy bez nektárových zdrojov — migrácia je potravnou nutnosťou.
Hniezdo a hniezdny typ
Pohárkovité hniezdo z tráv, kôry a pavučiny vysoko v korune stromu; 2–3 vajcia; inkubácia 14 dní; vyletenie 14–16 dní
Samica stavia pohárkovité (cup-shaped) hniezdo z tráv, prúžkov kôry a pavučiny vysoko v korune stromu alebo saplingy (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Podľa M. Dahlem je hniezdo umiestnené 3–15 m nad zemou. Znáša 2–3 vajcia (svetlohnedé s hnedými škvrnami, rozmery 18–20 × 14 mm). Samica inkubuje sama 14 dní (zdroj: Birds in Backyards); pri kŕmení mláďat sa zapájajú obaja rodičia aj pomocníci. Mláďatá vyletujú 14–16 dní po vyliahnutí. Hniezda sú parazitované kukučkami (Pallid Cuckoo, Fan-tailed Cuckoo).
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; pravidelný návštevník záhradných napájadiel
Medáriky sa pravidelne kúpajú v plytkej vode — kaluže, záhradné napájadlá, potôčiky. Pravidelný prísun čistej čerstvej vody je pre druh dôležitý najmä počas horúceho austrálskeho leta.
Denná aktivita a migračný rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania do súmraku; čiastočne sťahovavý — sezonalita závisí od dostupnosti nektáru
Medárik eukalyptový je striktne denný vták — aktívny od svitania do súmraku s najintenzívnejším kŕmením v ranných hodinách. Čiastočné migrácie sú regulované sezónnou dostupnosťou nektáru a lerpu v eucalyptoch, nie len dĺžkou dňa.

Rozmnožovací cyklus

Tok a kooperatívne hniezdenie
August–januar; tok a obrana teritória od augusta; kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi (zdroj: Australian Museum)

Medárik eukalyptový je pozoruhodný kooperatívnym hniezdením — popri chovnom páre sa o hniezdo, vajcia a mláďatá starajú aj pomocníci (jedinci z predošlých znášok alebo iní príbuzní), pričom samica inkubuje vajcia sama (zdroj: Australian Museum). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú spoľahlivo overené). Druh háji nektárové teritórium a hniezdo.

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia; hniezdna sezóna august–január; 2 znášky ročne (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)

Samica stavia pohárkovité hniezdo z tráv, prúžkov kôry a pavučiny vysoko v korune stromu (3–15 m nad zemou; zdroj: M. Dahlem). Znáša 2–3 vajcia (svetlohnedé s hnedými škvrnami; rozmery 18–20 × 14 mm; zdroj: Wikipedia EN, M. Dahlem). Hniezdna sezóna trvá august–január s vrcholom v septembri–novembri; páry môžu odchovať aspoň dve znášky ročne (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Hniezda sú parazitované kukučkami Pallid Cuckoo a Fan-tailed Cuckoo.

Inkubácia
14 dní; inkubuje samica; samec a pomocníci strážia teritórium (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem)

Inkubácia trvá 14 dní (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem). Inkubuje výlučne samica — samec a prípadní pomocníci sa starajú o ochranu teritória a hniezda (zdroj: Australian Museum). Predácia hniezd mačkami a líškami (introdukované predátory) je hlavnou príčinou reprodukčného neúspechu. Kooperatívna ochrana hniezda pomocníkmi môže znižovať straty.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo 14–16 dní po vyliahnutí (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem); rodičia aj pomocníci kŕmia

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Rodičia aj pomocníci kŕmia mláďatá — kooperatívny systém zvyšuje úspešnosť odchovu (zdroj: Australian Museum). Hmyz je nevyhnutnou bielkovinovou zložkou pri kŕmení mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo 14–16 dní po vyliahnutí (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem); po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú.

Vývoj mláďat
Juvenily s brunastou korunnou časťou a tlmená biela záhlavná kresba; dospelé znaky sa vyvíjajú postupne

Mláďatá sú celkovo brunastejšie než dospelci — korunná časť je skôr hnedastá než čierna a biely záhlavný pásik je menej výrazný alebo chýba (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum). Červeno-oranžová holá koža nad okom sa vyvíja postupne — u juvenilov môže byť bledšia. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; dožitie odhadované na 6–12 rokov (zdroj rôzne — pozri poznámku)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými drobnými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode: BirdBuddy uvádza orientačne 6–8 rokov, oiseaux.net 12 rokov — zdroje sa líšia a druh-špecifické banding dáta nie sú v ľahko dostupných zdrojoch overené (presné údaje neoverené). Rozmedzie 6–12 rokov je orientačné.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik eukalyptový 13–15 cm Bielohrdlý medárik 14–16 cm Gilbertov medárik 13–15 cm Čiernohlavý medárik 13–15 cm Medárik modrolíci 26–32 cm
Medárik eukalyptový Bielohrdlý medárik (Melithreptus albogularis) Gilbertov medárik (Melithreptus chloropsis) Čiernohlavý medárik (Melithreptus affinis) Medárik modrolíci (Entomyzon cyanotis)
Dĺžka13–15 cm14–16 cm13–15 cm13–15 cm26–32 cm
Váha11–20 g10–15 g11–18 g10–14 g75–110 g
Dožitie6–12 r vo voľnej prírode (orientačne; presné údaje neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
CharakteristikaOlivovozelený chrbát, biely spodok, čierna hlava s bielym kosáčikovým pásikom cez záhlavie (lunatus = mesiac); červeno-oranžová holá koža nad okom je kľúčový identifikačný znak; juvenily hnedastejšie s tlmenou bielou záhlavnou kresbouVeľmi podobný — čierna hlava s bielym záhlavným pásikom a olivovozelený chrbát; ROZDIEL: nad okom má bielu alebo svetlo modrastú holú kožu (nie červenú); biele hrdlo siaha výraznejšie ku zobákuPrakticky identické sfarbenie ako medárik eukalyptový; KĽÚČOVÝ ROZDIEL: nad okom má bielu (nie červenú) holú kožu; historicky považovaný za poddruh lunatus až do molekulárnej štúdie 2010Čierna hlava, biely záhlavný pásik, olivovozelený chrbát — podobný ako lunatus; ROZDIEL: červená holá koža nad okom je výrazne menšieho rozsahu alebo svetlejšia než u M. lunatus; endemit TasmánieOveľa väčší než lunatus; čierna, biela a žltá farba; nápadná modrá lysina okolo oka (nie červená); mohutnosť a hlučnosť ho odlišujú od drobného M. lunatus; sesterský rod Melithreptus
AreálEukalyptové lesy a riedkolisté porasty V a JV pevninskej Austrálie (Queensland až JV Južná Austrália); čiastočne sťahovavý — JV populácie sa na jeseň presúvajú na sever; pohybuje sa prevažne vo vyšších korunách eukalyptov; kooperatívne hniezdi s pomocníkmiSever a severovýchod Austrálie (Queensland, NT, záp. Austrália); eukalyptové lesy nižších polôh; niekedy sympatrický s medárikom eukalyptovým — rozlíšenie podľa farby kosáčika nad okomLen juhozápadná Záp. Austrália vrátane okolia Perthu — allopatrický (neoverlap) s M. lunatus; eukalyptové lesy oblasti Swan River; odštiepený ako samostatný druh 2010 (molekulárna fylogenetika)Iba Tasmánia; fylogeneticky najbližšie príbuzný k M. lunatus v rámci východoaustrálskeho kladu; eukalyptové lesy a krovinaté biotopy ostrovaSeverná a východná Austrália, Nová Guinea; lesy a záhrady; sesterský rod Melithreptus — rozišli sa v Miocéne pred 12,8–6,4 mil. rokov (Wikipedia EN Melithreptus)

Zaujímavosti

1

Biely kosáčikovitý záhlavný pásik — kľúčový a menovitý znak — biely mesačný (kosáčikovitý) prúžok cez záhlavie (zátylok) dal druhu anglické meno White-naped Honeyeater aj latinský prívlastok lunatus (z lat. luna = mesiac). Práve tento prúžok vyčleňuje druh spomedzi iných austrálskych medárikov s čiernou hlavou.

2

Červeno-oranžový kosáčik nad okom — identifikačná pomôcka číslo jedna — červeno-oranžová holá koža (bare skin patch) nad okom je najspoľahlivejším poľným znakom v rámci rodu Melithreptus. Bielohrdlý medárik (M. albogularis) má túto kožu bielosivú alebo svetlo modrú; Gilbertov medárik (M. chloropsis) má kožu nad okom bielu — obom týmto druhom teda červená farba chýba (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem, Wikipedia EN).

3

Strava zahŕňa lerp, mannu a medovicu — popri nektári patrí medárik eukalyptový medzi druhy aktívne vyberajúce lerp (voskové štíty psylíd priľnuté na eucalyptových listoch), mannu (rastlinné sekréty vytekajúce z poranení kôry eucalyptov) a medovicu (výlučky vošiek) — teda rôzne sladké produkty viazané na eucalypty, čo ho spája s eucalyptovým ekosystémom omnoho hlbšie než väčšina nektárovcov.

4

Kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi — medárik eukalyptový je jedným z austrálskych vtákov praktizujúcich cooperative breeding: popri chovnom páre sa o mláďatá starajú aj ďalší jedinci (pomocníci, helpers), čo zvyšuje reprodukčnú úspešnosť. Samica napriek tomu inkubuje vajcia výlučne sama — pomocníci pomáhajú predovšetkým pri kŕmení a ochrane hniezda (zdroj: Australian Museum).

5

Čiastočná migrácia — juhovýchodné populácie (Viktória, juh NSW) sú čiastočne sťahovavé: na jeseň sa presúvajú do severnejších oblastí, na jar sa vracajú. Počas migrácie tvorí druh veľké zmiešané kŕdle s inými druhmi medárikov — vtedy je najlepšie pozorovateľný vo väčšom počte. Druh nie je dlhý migrant, ide skôr o regionálnu sezónnu dispersiu za potravou.

6

Gilbertov medárik — odštiepený sister-taxon — dlho sa považovalo, že M. chloropsis (Swan River Honeyeater, teraz Gilbertov medárik) je poddruhom medárika eukalyptového. Molekulárna štúdia z roku 2010 preukázala, že chloropsis divergoval skôr než sa populácie východnej Austrálie rozdelili na lunatus a affinis — teda nejde o vzájomne najbližšie príbuzné formy. Chloropsis má navyše bielu (nie červenú) kožu nad okom.

7

Rod Melithreptus a sesterský rod Entomyzon — rod Melithreptus (7 druhov) je sesterský voči Entomyzon (medárik modrolíci), s ktorým sa oddelil v Miocéne pred 12,8–6,4 miliónmi rokov. Entomyzon je väčší, výraznejšie sfarbený a výrazne spoločenskejší vták s rozsiahlou modrou lysinou okolo oka.

8

Parazitizmus kukučkami — hniezda medárika eukalyptového sú v Austrálii pravidelným terčom hniezdneho parazitizmu Pallid Cuckoo (Cuculus pallidus) a Fan-tailed Cuckoo (Cacomantis flabelliformis) — kukučie mláďatá vytlačia vlastné mláďatá a rodičia živia cudzie potomstvo (zdroj: Australian Museum). Kooperatívna stráž hniezda pomocníkmi môže čiastočne znižovať úspešnosť kukučiek.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik eukalyptový (Melithreptus lunatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Melithreptus Vieillot, 1816
Druh Melithreptus lunatus (Vieillot, 1802)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit eucalyptových lesov a riedkolistých porastov východnej a juhovýchodnej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je v súčasnosti (IOC, Wikipedia EN, Avibase) považovaný za monotypický — nominátna forma M. l. lunatus pokrýva celý areál od severného Queenslandu po juhovýchodnú Južnú Austráliu. Historický poddruh chloropsis (Swan River Honeyeater zo Záp. Austrálie) bol molekulárnou štúdiou (2010) odštiepený ako samostatný druh Gilbertov medárik (M. chloropsis) — ukázalo sa, že divergoval skôr než sa rozdelili populácie východnej Austrálie na M. lunatus a M. affinis. Druhové meno lunatus pochádza z latinského luna (mesiac) a odkazuje na biely kosáčikovitý pásik na záhlaví (zátylku).
Avibase_ID E4C4AC3179986357

? Často kladené otázky

Najspoľahlivejším znakom je farba holej kože nad okom: medárik eukalyptový má červeno-oranžovú kožu (kosáčik), zatiaľ čo bielohrdlý medárik (M. albogularis) má nad okom bielu alebo svetlo modrastú kožu. Biely záhlavný pásik majú oba druhy, avšak bielohrdlý medárik má biele hrdlo siahajúce výraznejšie vyššie ku zobáku. U bielohrdlého medárika je taktiež biele hrdlové sfarbenie výraznejšie, u lunatus je hrdlo viac čierne. V zmiešaných kŕdľoch stačí sledovať farbu kosáčika nad okom: červená = lunatus, biela/modrá = albogularis.

Gilbertov medárik (M. chloropsis) sa vyskytuje výlučne v juhozápadnej Západnej Austrálii (okolie Perthu a juh) — teda v úplne inej geografickej oblasti ako lunatus (východ). V teréne má chloropsis bielu (nie červenú) holú kožu nad okom, čo je hlavný vizuálny rozdiel. Bol dlho považovaný za poddruh lunatus, ale molekulárna štúdia (2010) ho odštiepila ako samostatný druh — ukázalo sa, že divergoval pred rozdelením východoaustrálskych populácií.

Strava je pestrá a výnimočná aj medzi medárikmi: primárna je nektár eucalyptov a iných domorodých kvetov, doplnený hmyzom (nevyhnutný pri kŕmení mláďat), lerpom (voskové výlučky psylíd na eucalyptových listoch), mannou (rastlinné sekréty z poranení kôry eucalyptov) a medovicou vošiek. Kŕmi sa prevažne vo vyšších korunách eucalyptov a na zem zostupuje zriedkavo (zdroj: Australian Museum).

Je čiastočne sťahovavý. Populácie v severnejších častiach areálu (Queensland, sever NSW) sú prevažne stále. Populácie juhovýchodnej Austrálie (Viktória, juh NSW) sa na jeseň (apríl–máj) presúvajú smerom na sever a na jar (august–september) sa vracajú. Počas migrácie sú vtáky vidieť vo veľkých kŕdľoch zmiešaných s inými druhmi medárikov (zdroj: Australian Museum, Museum Victoria).

Medárik eukalyptový praktizuje cooperative breeding (kooperatívne hniezdenie) — popri chovnom páre sa o mláďatá starajú aj pomocníci (helpers). Tí pomáhajú predovšetkým pri kŕmení mláďat a ochrane hniezda. Samica napriek tomu inkubuje vajcia výlučne sama. Kooperatívne hniezdenie zvyšuje reprodukčnú úspešnosť, najmä v prostredí s vysokou predačnou záťažou a hniezdnym parazitizmom kukučiek (zdroj: Australian Museum).

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Niektoré lokálne populácie (napr. región Adelaide a Mount Lofty Ranges) sú opisované ako zrejme ubúdajúce v dôsledku straty eucalyptového habitatu. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

Lerp sú voskové štíty (útočiská) vytvorené larvami drobných skokavcov rodu Psyllidae priľnuté na listoch eucalyptov. Larvy pod štítmi produkujú sladkú tekutinu, ktorá priťahuje mnohé austrálske vtáky vrátane medárika eukalyptového. Lerp je sezónne dôležitý sladký a energetický zdroj, ktorý medáriky systematicky zbierajú z listov — javia sa dokonca agilnejšie pri zbere lerpu než pri zbere nektáru (zdroj: Australian Museum). Závislosti na lerpe a manne robí z medárika eukalyptového druh hlboko spätý s eucalyptovým ekosystémom.

ZDROJ: Wikipedia EN (White-naped honeyeater — taxonómia Vieillot 1802, rozmery 13–15 cm, popis olivovozelený + čierna hlava + biely záhlavný pásik + červený kosáčik nad okom, biotop eucalyptový les, 2–3 vajc

 Video — Medárik eukalyptový

Medárik eukalyptový (Melithreptus lunatus) — spev a hlas v prírode

Medárik eukalyptový (Melithreptus lunatus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-naped Honeyeater, Česky:   kystráček blahovičníkový, Nemecky:   Mondstreif-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Nuquiblanco, Francúzsky:   Méliphage à lunule, Taliansky:   Succiamiele nucabianca, Holandsky:   Diadeemhoningeter, Portugalsky:   Melífago-de-nuca-branca, Poľsky:   miodopoik czerwonobrewy, Maďarsky:   holdas mézevő, Rusky:   Краснобровая медвянка, Japonsky:   ハチマキミツスイ, Latinsky:   Melithreptus lunatus (Vieillot, 1802)