Meliphagidae (medárikovité)
Medárik eukalyptový má stredne hlasný a charakteristický vokálny prejav. Najčastejším volaním je chrčivé opakované „shersh-shersh-shersh“ — typické foraging volanie pri zbere lerpu a hmyzu (zdroj: Birds in Backyards). Vydáva tiež ostré, jemné pisknutie ako kontaktná hláska a alarmové volania pri ohrození. Druh je hlučný v kŕdľoch pri migrácii, kde sa zhromažďuje s ďalšími druhmi medárikov. Spev nie je zložitý — nejde o virtuózneho speváka ako niektoré iné austrálske druhy, ale jeho hlas je dôležitou zložkou zvukovej scenérie eucalyptových lesov.
Medárik eukalyptový je pozoruhodný kooperatívnym hniezdením — popri chovnom páre sa o hniezdo, vajcia a mláďatá starajú aj pomocníci (jedinci z predošlých znášok alebo iní príbuzní), pričom samica inkubuje vajcia sama (zdroj: Australian Museum). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú spoľahlivo overené). Druh háji nektárové teritórium a hniezdo.
Samica stavia pohárkovité hniezdo z tráv, prúžkov kôry a pavučiny vysoko v korune stromu (3–15 m nad zemou; zdroj: M. Dahlem). Znáša 2–3 vajcia (svetlohnedé s hnedými škvrnami; rozmery 18–20 × 14 mm; zdroj: Wikipedia EN, M. Dahlem). Hniezdna sezóna trvá august–január s vrcholom v septembri–novembri; páry môžu odchovať aspoň dve znášky ročne (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Hniezda sú parazitované kukučkami Pallid Cuckoo a Fan-tailed Cuckoo.
Inkubácia trvá 14 dní (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem). Inkubuje výlučne samica — samec a prípadní pomocníci sa starajú o ochranu teritória a hniezda (zdroj: Australian Museum). Predácia hniezd mačkami a líškami (introdukované predátory) je hlavnou príčinou reprodukčného neúspechu. Kooperatívna ochrana hniezda pomocníkmi môže znižovať straty.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Rodičia aj pomocníci kŕmia mláďatá — kooperatívny systém zvyšuje úspešnosť odchovu (zdroj: Australian Museum). Hmyz je nevyhnutnou bielkovinovou zložkou pri kŕmení mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo 14–16 dní po vyliahnutí (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem); po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú.
Mláďatá sú celkovo brunastejšie než dospelci — korunná časť je skôr hnedastá než čierna a biely záhlavný pásik je menej výrazný alebo chýba (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum). Červeno-oranžová holá koža nad okom sa vyvíja postupne — u juvenilov môže byť bledšia. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými drobnými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode: BirdBuddy uvádza orientačne 6–8 rokov, oiseaux.net 12 rokov — zdroje sa líšia a druh-špecifické banding dáta nie sú v ľahko dostupných zdrojoch overené (presné údaje neoverené). Rozmedzie 6–12 rokov je orientačné.
| Medárik eukalyptový | Bielohrdlý medárik (Melithreptus albogularis) | Gilbertov medárik (Melithreptus chloropsis) | Čiernohlavý medárik (Melithreptus affinis) | Medárik modrolíci (Entomyzon cyanotis) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–15 cm | 14–16 cm | 13–15 cm | 13–15 cm | 26–32 cm |
| Váha | 11–20 g | 10–15 g | 11–18 g | 10–14 g | 75–110 g |
| Dožitie | 6–12 r vo voľnej prírode (orientačne; presné údaje neoverené) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES |
| Charakteristika | Olivovozelený chrbát, biely spodok, čierna hlava s bielym kosáčikovým pásikom cez záhlavie (lunatus = mesiac); červeno-oranžová holá koža nad okom je kľúčový identifikačný znak; juvenily hnedastejšie s tlmenou bielou záhlavnou kresbou | Veľmi podobný — čierna hlava s bielym záhlavným pásikom a olivovozelený chrbát; ROZDIEL: nad okom má bielu alebo svetlo modrastú holú kožu (nie červenú); biele hrdlo siaha výraznejšie ku zobáku | Prakticky identické sfarbenie ako medárik eukalyptový; KĽÚČOVÝ ROZDIEL: nad okom má bielu (nie červenú) holú kožu; historicky považovaný za poddruh lunatus až do molekulárnej štúdie 2010 | Čierna hlava, biely záhlavný pásik, olivovozelený chrbát — podobný ako lunatus; ROZDIEL: červená holá koža nad okom je výrazne menšieho rozsahu alebo svetlejšia než u M. lunatus; endemit Tasmánie | Oveľa väčší než lunatus; čierna, biela a žltá farba; nápadná modrá lysina okolo oka (nie červená); mohutnosť a hlučnosť ho odlišujú od drobného M. lunatus; sesterský rod Melithreptus |
| Areál | Eukalyptové lesy a riedkolisté porasty V a JV pevninskej Austrálie (Queensland až JV Južná Austrália); čiastočne sťahovavý — JV populácie sa na jeseň presúvajú na sever; pohybuje sa prevažne vo vyšších korunách eukalyptov; kooperatívne hniezdi s pomocníkmi | Sever a severovýchod Austrálie (Queensland, NT, záp. Austrália); eukalyptové lesy nižších polôh; niekedy sympatrický s medárikom eukalyptovým — rozlíšenie podľa farby kosáčika nad okom | Len juhozápadná Záp. Austrália vrátane okolia Perthu — allopatrický (neoverlap) s M. lunatus; eukalyptové lesy oblasti Swan River; odštiepený ako samostatný druh 2010 (molekulárna fylogenetika) | Iba Tasmánia; fylogeneticky najbližšie príbuzný k M. lunatus v rámci východoaustrálskeho kladu; eukalyptové lesy a krovinaté biotopy ostrova | Severná a východná Austrália, Nová Guinea; lesy a záhrady; sesterský rod Melithreptus — rozišli sa v Miocéne pred 12,8–6,4 mil. rokov (Wikipedia EN Melithreptus) |
Biely kosáčikovitý záhlavný pásik — kľúčový a menovitý znak — biely mesačný (kosáčikovitý) prúžok cez záhlavie (zátylok) dal druhu anglické meno White-naped Honeyeater aj latinský prívlastok lunatus (z lat. luna = mesiac). Práve tento prúžok vyčleňuje druh spomedzi iných austrálskych medárikov s čiernou hlavou.
Červeno-oranžový kosáčik nad okom — identifikačná pomôcka číslo jedna — červeno-oranžová holá koža (bare skin patch) nad okom je najspoľahlivejším poľným znakom v rámci rodu Melithreptus. Bielohrdlý medárik (M. albogularis) má túto kožu bielosivú alebo svetlo modrú; Gilbertov medárik (M. chloropsis) má kožu nad okom bielu — obom týmto druhom teda červená farba chýba (zdroj: Birds in Backyards, M. Dahlem, Wikipedia EN).
Strava zahŕňa lerp, mannu a medovicu — popri nektári patrí medárik eukalyptový medzi druhy aktívne vyberajúce lerp (voskové štíty psylíd priľnuté na eucalyptových listoch), mannu (rastlinné sekréty vytekajúce z poranení kôry eucalyptov) a medovicu (výlučky vošiek) — teda rôzne sladké produkty viazané na eucalypty, čo ho spája s eucalyptovým ekosystémom omnoho hlbšie než väčšina nektárovcov.
Kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi — medárik eukalyptový je jedným z austrálskych vtákov praktizujúcich cooperative breeding: popri chovnom páre sa o mláďatá starajú aj ďalší jedinci (pomocníci, helpers), čo zvyšuje reprodukčnú úspešnosť. Samica napriek tomu inkubuje vajcia výlučne sama — pomocníci pomáhajú predovšetkým pri kŕmení a ochrane hniezda (zdroj: Australian Museum).
Čiastočná migrácia — juhovýchodné populácie (Viktória, juh NSW) sú čiastočne sťahovavé: na jeseň sa presúvajú do severnejších oblastí, na jar sa vracajú. Počas migrácie tvorí druh veľké zmiešané kŕdle s inými druhmi medárikov — vtedy je najlepšie pozorovateľný vo väčšom počte. Druh nie je dlhý migrant, ide skôr o regionálnu sezónnu dispersiu za potravou.
Gilbertov medárik — odštiepený sister-taxon — dlho sa považovalo, že M. chloropsis (Swan River Honeyeater, teraz Gilbertov medárik) je poddruhom medárika eukalyptového. Molekulárna štúdia z roku 2010 preukázala, že chloropsis divergoval skôr než sa populácie východnej Austrálie rozdelili na lunatus a affinis — teda nejde o vzájomne najbližšie príbuzné formy. Chloropsis má navyše bielu (nie červenú) kožu nad okom.
Rod Melithreptus a sesterský rod Entomyzon — rod Melithreptus (7 druhov) je sesterský voči Entomyzon (medárik modrolíci), s ktorým sa oddelil v Miocéne pred 12,8–6,4 miliónmi rokov. Entomyzon je väčší, výraznejšie sfarbený a výrazne spoločenskejší vták s rozsiahlou modrou lysinou okolo oka.
Parazitizmus kukučkami — hniezda medárika eukalyptového sú v Austrálii pravidelným terčom hniezdneho parazitizmu Pallid Cuckoo (Cuculus pallidus) a Fan-tailed Cuckoo (Cacomantis flabelliformis) — kukučie mláďatá vytlačia vlastné mláďatá a rodičia živia cudzie potomstvo (zdroj: Australian Museum). Kooperatívna stráž hniezda pomocníkmi môže čiastočne znižovať úspešnosť kukučiek.
Najspoľahlivejším znakom je farba holej kože nad okom: medárik eukalyptový má červeno-oranžovú kožu (kosáčik), zatiaľ čo bielohrdlý medárik (M. albogularis) má nad okom bielu alebo svetlo modrastú kožu. Biely záhlavný pásik majú oba druhy, avšak bielohrdlý medárik má biele hrdlo siahajúce výraznejšie vyššie ku zobáku. U bielohrdlého medárika je taktiež biele hrdlové sfarbenie výraznejšie, u lunatus je hrdlo viac čierne. V zmiešaných kŕdľoch stačí sledovať farbu kosáčika nad okom: červená = lunatus, biela/modrá = albogularis.
Gilbertov medárik (M. chloropsis) sa vyskytuje výlučne v juhozápadnej Západnej Austrálii (okolie Perthu a juh) — teda v úplne inej geografickej oblasti ako lunatus (východ). V teréne má chloropsis bielu (nie červenú) holú kožu nad okom, čo je hlavný vizuálny rozdiel. Bol dlho považovaný za poddruh lunatus, ale molekulárna štúdia (2010) ho odštiepila ako samostatný druh — ukázalo sa, že divergoval pred rozdelením východoaustrálskych populácií.
Strava je pestrá a výnimočná aj medzi medárikmi: primárna je nektár eucalyptov a iných domorodých kvetov, doplnený hmyzom (nevyhnutný pri kŕmení mláďat), lerpom (voskové výlučky psylíd na eucalyptových listoch), mannou (rastlinné sekréty z poranení kôry eucalyptov) a medovicou vošiek. Kŕmi sa prevažne vo vyšších korunách eucalyptov a na zem zostupuje zriedkavo (zdroj: Australian Museum).
Je čiastočne sťahovavý. Populácie v severnejších častiach areálu (Queensland, sever NSW) sú prevažne stále. Populácie juhovýchodnej Austrálie (Viktória, juh NSW) sa na jeseň (apríl–máj) presúvajú smerom na sever a na jar (august–september) sa vracajú. Počas migrácie sú vtáky vidieť vo veľkých kŕdľoch zmiešaných s inými druhmi medárikov (zdroj: Australian Museum, Museum Victoria).
Medárik eukalyptový praktizuje cooperative breeding (kooperatívne hniezdenie) — popri chovnom páre sa o mláďatá starajú aj pomocníci (helpers). Tí pomáhajú predovšetkým pri kŕmení mláďat a ochrane hniezda. Samica napriek tomu inkubuje vajcia výlučne sama. Kooperatívne hniezdenie zvyšuje reprodukčnú úspešnosť, najmä v prostredí s vysokou predačnou záťažou a hniezdnym parazitizmom kukučiek (zdroj: Australian Museum).
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Niektoré lokálne populácie (napr. región Adelaide a Mount Lofty Ranges) sú opisované ako zrejme ubúdajúce v dôsledku straty eucalyptového habitatu. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).
Lerp sú voskové štíty (útočiská) vytvorené larvami drobných skokavcov rodu Psyllidae priľnuté na listoch eucalyptov. Larvy pod štítmi produkujú sladkú tekutinu, ktorá priťahuje mnohé austrálske vtáky vrátane medárika eukalyptového. Lerp je sezónne dôležitý sladký a energetický zdroj, ktorý medáriky systematicky zbierajú z listov — javia sa dokonca agilnejšie pri zbere lerpu než pri zbere nektáru (zdroj: Australian Museum). Závislosti na lerpe a manne robí z medárika eukalyptového druh hlboko spätý s eucalyptovým ekosystémom.
Porovnanie všetkých 19 druhov medárikov — veľkosť, ohrozenie a podľa čoho ich rozoznáte →