Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik bradavičnatý

Anthochaera carunculata — druhý najväčší austrálsky medárik s mäsitými ružovočervenými lalôčikmi, bielymi prúžkami a žltou škvrnou na bruchu — dominant nektárových stromov a dôležitý opeľovač, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma siroky areal v juznej Australii a je bezny v otvorene lesnych biotopoch aj suburbannych zahradach. Populacny trend je stabilny — nie su doklady o vyraznom poklese. Druh nie je zaradzeny v ziadnej prilohe CITES. Austrálska legislativa (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vyvoz divych australskych zivocichov. Hlavnymi miestymi hrozbami su predacia introdukovanymi mackami a liskami a strata pôvodnej nektarovej vegetacie urbanizaciou.
Dĺžka33–37 cm
Hmotnosť100–120 g
Rozpätie krídiel45–50 cm
Dožitiemax. 13,3 r (divočina, ABBS)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieJužná a JV Austrália (stály, nesťahovavý)
BiotopEukalyptové lesy, vresoviská, záhrady s pôvodnými rastlinami
StravaPrevažne nektár (banksie, eukalypty), doplnený hmyzom
Hniezdna sezónaJúl–december; inkubácia 16–21 dní
Poddruhy3 (carunculata, woodwardi, clelandi)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

60% 25% 10% STRAVA zloženie
Nektár kvitnúcich rastlín — eukalyptusy, banksie, grevilley, Xanthorrhoea (emu bush); hlavná celoročná zložka stravy; druh má špecializovaný štetinový jazyk s asi 120 chĺpkami na zber nektáru 60%
Hmyz a bezstavovce — chytaný v lete (hawking), zbieraný z listov a kôry; kriticky dôležitý pri kŕmení mláďat (zdroj bielkovín) 25%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok; druh uprednostňuje pôvodné druhy pred nepôvodnými 10%
Honeydew (sladká výlučina drobného hmyzu) — príležitostná zložka v sezóne nižšej kvitnutia 5%

Odporúčané potraviny

  • Nektár z pôvodných austrálskych rastlín — banksie, eukalyptusy, grevilley, Xanthorrhoea; základ celoročnej stravy (60 %)
  • Hmyz — chytaný v lete (hawking) alebo zbieraný z listov a kôry; nevyhnutný pri kŕmení mláďat ako zdroj bielkovín
  • Bobule a drobné plody pôvodných druhov — sezónny doplnok
  • Honeydew — sladká výlučina drobného hmyzu, príležitostný zdroj energie
  • Čerstvá pitná voda — druh pravidelne navštevuje vodné plochy na napájanie a kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky toxický aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — poškodzujú červené krvinky vtákov
  • Soľ, slané a korenené ľudské potraviny — zaťažujú obličky
  • Plesnivé, skazené krmivo — riziko mykotoxínov a infekcií
  • Nekvalitný alebo nepôvodný nektár z exotických rastlín — druh ho znáša horšie; uprednostňuje pôvodné austrálske kvetné druhy
  • Nadmerné kŕmenie cukrovým roztokom (napr. v záhrade) bez pestrosti — neprirodzene jednostranná strava
Tip od odborníka Medárik bradavičnatý je v prírode primárne nektarivórny druh — základ jeho stravy tvorí nektár z kvitnúcich pôvodných austrálskych rastlín (banksie, eukalyptusy, grevilley), pričom disponuje špecializovaným štetinovým jazykom s asi 120 chĺpkami na efektívny zber nektáru (zdroj: Wikipedia EN). Hmyz je kriticky dôležitý pri kŕmení mláďat ako zdroj živočíšnych bielkovín. Druh sa v SR a EÚ bežne nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pre záhradkárov v Austrálii: medárik bradavičnatý aktívne navštevuje záhrady s pôvodnými austrálskymi krovitými rastlinami; Botanická záhrada Melbourne vyčleňuje špeciálne sekcie práve pre tieto nektarové druhy. V záhrade mu prospieva výsadba pôvodných bánksií a grevillei a prístup k čistej plytké vode. Pozor: jeho agresivita pri kŕmnych stromoch môže vyháňať menšie vtáky zo záhrady.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik bradavičnatý je hlasný a chraptivý vták — jeho kráčavé, kašľové a drsné volania (yac-a-yac, chok, cough) sú charakteristickým zvukovým prejavom austrálskych lesov a záhrad. Druh vokalizuje frekventovane počas celého dňa, najmä pri obrane kŕmnych teritórií. Nie je to melodický spevavec — jeho hlas je unisono označovaný za nepríjemný a nehudební.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik bradavičnatý je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. V austrálskych záhradách sú medáriky tolerantné voči prítomnosti ľudí, no fyzický kontakt nie je vhodný ani možný. Ide o agresívny, energický druh s výraznou teritorialitou; kontakt s človekom je preň stresujúci.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne energický a dominantný druh — medárik bradavičnatý je jeden z najagresívnejších austrálskych honeyeaterov. Aktívne prenasleduje a vyháňa menšie druhy (iné honeyeater, thornbilly, fantails) z kŕmnych stromov; výskumy zaznamenali 28 útokov za 4 hodiny pri jedinom eukalypte. V zime sa zoskupuje do skupín niekoľkých stoviek jedincov, inak je prevažne solitérny alebo v páre.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik bradavičnatý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a zahŕňa chraptivé volania, kašle a kontaktné hlásky. Nie je to hovoriaci vták. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci divý austrálsky druh.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Medárik bradavičnatý má bohatý, no výrazne nehudební hlasový repertoár — jeho volania sú hlasné, chraptivé a kráčavé. Základným volaním je drsné yac-a-yac (alebo yak-yak) — opakovane vydávané pri obrane teritória a vzrušení. Bežnou komunikačnou hláskou je jednorázové chok (tiež kwok alebo chock) ako kontaktné volanie. Pri alarme a mobingovaní vydáva kašľovité a chrčiace sekvencie. Samce produkujú hlasité chrčavé volania (frekvencia 1–3 kHz), samice krátke stúpajúce píšťalky. Oba pohlavia používajú jednotlivé chok ako kontaktnú hlásku. Druh nie je melodickým spevákom — jeho vokálny prejav je unisono porovnávaný s kašľom alebo chrčaním. V australskych záhradách sú jeho skoré ranné volania dobre počuteľným javom.

Dokáže hovoriť? Medárik bradavičnatý nenapodobňuje ľudskú reč. Ide o voľne žijúci druh s vrodenými vokálnymi vzormi (yac-a-yac, chok, alarmové volania); tieto prejavy sú inštinktívne a nie sú napodobiteľné tréningom. Nie je to hovoriaci vták.

Typické zvuky

  • Drsné yac-a-yac (yak-yak) — hlavné hlasné chraptivé volanie vydávané pri obrane kŕmneho teritória a vzrušení; opakované v rýchlom slede; najcharakteristickejší zvuk druhu (zdroj: Australian Museum)
  • Kontaktné chok (kwok) — kratšie, jednotlivé kašľovité volanie ako bežná kontaktná hláska pri pohybe a komunikácii; počuteľné celoročne (zdroj: Birds in Backyards)
  • Kráčavé alarmové sekvencie — chrčiace a kašľovité séquencie vydávané pri ohrození alebo mobingovaní predátorov (dravce, kurkatí); oba pohlavia striedajú dva typy alarmových volaní
  • Krátke stúpajúce píšťalky samice — samice vydávajú namiesto drsných yac-a-yac krátke výstupné píšťaly ako odpoveď samcovi alebo pri komunikácii v páre

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (júl–december) — jedná až dve znášky za sezónu; hniezdo je misovité z konárikov a kôry vystlané jemným materiálom, umiestnené 2–16 m nad zemou
Tok a nadväzovanie párov (jún–júl) pred začatím hniezdnej sezóny — samec je agresívny pri obrane kŕmnych teritórií aj v tomto období
Odchov mláďat (august–január) — mláďatá vyletujú 15–20 dní po vyliahnutí; rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne
Prevažne stály, nesťahovavý druh — miestna nomádnosť podľa kvitoenia rastlín; v zime sa niekedy zhromažďuje v skupinách niekoľkých stoviek jedincov pri bohatých zdrojoch nektáru

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa bežne nechová. Medárik bradavičnatý je divoký austrálsky vták; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, birdingovú turistiku a ekológiu opeľovania. Druh nie je v CITES, avšak austrálska legislatíva (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999 — EPBC Act) reguluje odchyt a vývoz divých živočíchov. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nepôvodný druh).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard pre avikultúru neexistuje. V prírode obýva otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, pobrežné zárasty a záhrady s pôvodnými kvitnúcimi rastlinami. Teritoriálne páry bránia rozsiahle kŕmne teritoriá obklopujúce kvitnúce stromy. V zimnom období sa zoskupuje nomádsky podľa dostupnosti nektáru.
Deti v domácnosti Medárik bradavičnatý nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad ekologickej sily — vták, ktorý ovplyvňuje celé austrálske ekosystémy tým, že opeľuje banksie a eukalyptusy. Zaujímavosťou pre deti je jeho agresivita: napriek veľkosti (ako veľký drozd) vyháňa z kŕmnych stromov aj väčšie vtáky. Záhradkári v Austrálii môžu deťom ukázať, ako medárik navštevuje banksiové záhrady. Najlepšou interakciou je sledovanie v prírode alebo v dokumentoch o austrálskej fauně.
Hlučnosť Medárik bradavičnatý patrí medzi hlasnejšie austrálske vtáky — jeho chraptivé, kašľovité volania môžu rušiť v bezprostrednej blízkosti. V záhrade je bežnou kulisou austrálskeho rána; v meste si ho obyvatelia buď obľúbia, alebo nárekujú na jeho ranné volania. Keďže sa v bežnej európskej avikultúre nechová, hodnotenie nie je prakticky relevantné pre SR.
Verdikt odborníka Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata) je druhý najväčší austrálsky medárik (33–37 cm, 100–120 g, rozpätie krídiel 45–50 cm) z čeľade Meliphagidae. Jeho sfarbenie je sivohnedé s nápadnými bielymi prúžkami na hrudi a hrdle, výraznou žltou škvrnou na spodku brucha a bielou kresbou na tvári; najdistinktívnejším znakom sú mäsité ružovočervené lalôčiky (karunkulae) visiace po oboch stranách krku, červenohnedé dúhovky a čierny zahnutý zobák. Pohlavný dimorfizmus je nevýrazný — samec je len mierne väčší, sfarbením sú obe pohlavia prakticky identické. Juvenily majú bledšie lalôčiky a hnedé oči. Druh je agresívny a dominantný pri kŕmnych stromoch — aktívne vyháňa menšie honeyeaterové druhy z kvitnúcich banksia, eukalyptov a grevillei a patrí k najagresívnejším Meliphagidae. Zároveň je dôležitým opeľovačom pôvodných austrálskych rastlín. Diéta je prevažne nektarivórna (60 %) doplnená hmyzom (25 %), bobuľami (10 %) a honeydew (5 %); špecializovaný štetinový jazyk umožňuje efektívny zber nektáru. Hniezdna sezóna trvá júl–december; pár stavia misovité hniezdo z konárikov vystlané kôrou a jemnými vláknami, 2–16 m nad zemou v konároch stromu; znáška zahŕňa 2–3 bledoružové vajcia s hnedohnedými škvrnami; inkubácia trvá 16–21 dní; mláďatá vyletujú po 15–20 dňoch a rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne. Druh je prevažne stály (nesťahovavý) s miestnou nomádnosťou podľa kvitnutia; v zime sa môže zoskupovať do skupín niekoľkých stoviek jedincov. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 13,3 roka (Australian Bird and Bat Banding Scheme). Tri poddruhy: nominát carunculata, woodwardi (JZ a J Austrália) a clelandi (ostrov Kangaroo). IUCN: Least Concern (LC), stabilný populačný trend.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorené eukalyptové lesy a riedke lesoparky, krovité vresoviská, záhrady a parky s pôvodnými kvitnúcimi rastlinami, sady a vinohrady (sezónne) — vo výške 0 až 1 900 m n.m. v južnej a juhovýchodnej Austrálii
Medárik bradavičnatý obýva rozmanité otvorené biotopy s prítomnosťou kvitnúcich pôvodných rastlín — od suchých banksia vresovísk po pobrežné zárasty, eukalyptové riedke lesy a mestské záhrady (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards). Je mimoriadne adaptabilný na suburbanné prostredie a patrí k bežným obyvateľom záhrad v mestách ako Adelaide, Perth, Melbourne a Sydney. Kľúčovým habitatovým požiadavkom je prítomnosť kvitnúcich rastlín ako banksia, grevillea a eukalyptus — bez nektárových zdrojov druh lokalitu opúšťa. Chýba na Tasmánii (kde ho nahrádza žltý medárik, Anthochaera paradoxa) a v hustom tropickom pralese.
Sociálna štruktúra a teritorialita
Prevažne solitérne alebo v pároch počas hniezdenia; agresívny obranca kŕmneho teritória; v zime nomádske skupiny stoviek jedincov
Mimo hniezdnej sezóny sa medárik bradavičnatý zdržiava solitérne alebo v malých skupinách. Počas hniezdenia páry aktívne bránia kŕmne teritórium okolo kvitnúcich stromov pred inými honeyeatery; útočia aj na väčšie druhy, nielen na príbuzné menšie honeyeaterové druhy. V zime sa môže nomádsky zoskupovať do skupín niekoľkých stoviek jedincov pri bohatých zdrojoch nektáru (zdroj: Wikipedia EN). Druh nie je typicky spoločenský mimo zimnej nomádskej fázy.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny mediteránsky a oceánický klimát južnej Austrálie; stály nesťahovavý druh s miestnou nomádnosťou
Druh je prispôsobený na mierny klimát južnej Austrálie — mediteránske podnebie JZ Austrálie (Perth, Adelaide) a oceánicky mierny JV (Melbourne, Sydney). Výskyt siaha do nadmorskej výšky až 1 900 m v pohoriach (zdroj: Wikipedia EN). Druh nevykonáva pravidelné dlhé sezónne migrácie — jeho pohyby sú dané sezónnym kvitnutím rastlín, nie teplotou ako takou.
Hniezdo a hniezdne správanie
Misovité hniezdo z konárikov a kôry vystlané jemnými vláknami, 2–16 m nad zemou v konároch stromu; 2–3 vajcia; inkubácia 16–21 dní; fledging 15–20 dní
Pár stavia misovité (cup-shaped) hniezdo z konárikov a kôry, vystlané trávou, papierom alebo srsťou; umiestnené 2–16 m nad zemou v rozkonárení stromov (zdroj: Wikipedia EN). Znáška zahŕňa 2–3 bledoružové alebo bledohnedé vajcia s lavendovými a hnedo-červenými škvrnami. Inkubácia trvá 16–21 dní — inkubujú oba rodičia (alebo výhradne samica, zdroje sa líšia v detailoch). Mláďatá vyletujú po 15–20 dňoch a rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne. Hniezdna sezóna trvá júl–december; možné sú jedno až dve znášky za sezónu.
Kúpanie a hygiena
Pravidelne vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; bežný návštevník záhradných vtáčích napájadiel v Austrálii
Medárik bradavičnatý pravidelne navštevuje plytkú vodu — kaluže, záhradné misočky, potôčiky. V záhradách s vtáčími napajedlami je bežným a výrazným návštevníkom. Kúpanie je dôležité pre hygienu peria.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania; hniezdna sezóna kopíruje austrálsku zimu a jar (júl–december)
Medárik bradavičnatý je striktne denný vták — aktívny od svitania do súmraku. Hniezdna sezóna (júl–december) zodpovedá austrálskej zime a jari, keď kvitne väčšina banksia a eukalyptov. Ranné vokalizovanie (yac-a-yac) je typickým prejavom skorého rána v austrálskych záhradách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obraná teritória
Jún–júl (pred začatím hniezdenia); agresívna obrana kŕmneho teritória celoročne

Medárik bradavičnatý aktívne bráni kŕmne teritórium pri kvitnúcich stromoch a krovoch — napadá menšie honeyeaterové druhy (thornbilly, sunbirdsy, wattle-birds), no útočí aj na väčšie vtáky. Výzkumy zaznamenali 28 útokov za 4 hodiny pri jedinom eukalypte (zdroj: Corella 1993). Tok a naväzovanie párov prebieha pred začiatkom hniezdnej sezóny. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje nie sú dostupné (analógiou s príbuznými Meliphagidae).

Hniezdo a znáška
Júl–december; 2–3 vajcia; 1–2 znášky ročne (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Pár stavia misovité hniezdo z konárikov a kôry, vystlané trávou, srsťou alebo jemnými vláknami; umiestnené 2–16 m nad zemou v konároch stromu (zdroj: Wikipedia EN). Samica znáša 2–3 bledoružové alebo bledohnedé vajcia s lavendovými škvrnami a hnedo-červenými škvrnami. Za sezónu je možných jedna až dve znášky. Hniezdo môžu neparazitovať kukučany (Cacomantis pallidus, Eudynamys orientalis).

Inkubácia
16–21 dní; inkubujú oba rodičia alebo prevažne samica (zdroje sa mierne líšia v detailoch)

Inkubácia trvá 16–21 dní (zdroj: Wikipedia EN — uvádza rozsah 16–21 dní; Birdfact uvádza 16 dní — možné rozdiely medzi populáciami alebo zdrojmi). Podľa väčšiny zdrojov inkubujú oba rodičia, no niektoré pramene (Birds in Backyards) uvádzajú, že samica inkubuje prevažne alebo sama. V každom prípade obaja rodičia sa podieľajú na odchove mláďat.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú 15–20 dní po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu altriciálne — holé s minimálnym sivým páperím na hlave a tele; oči sa otvárajú okolo 7. dňa (zdroj: Wikipedia EN). Kŕmia ich obaja rodičia — hmyz je v tomto období kriticky dôležitý ako zdroj živočíšnych bielkovín. Mláďatá opúšťajú hniezdo 15–20 dní po vyliahnutí; rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne (zdroj: Wikipedia EN, Birdfact — oba zdroje sa zhodujú).

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily majú bledšie lalôčiky a hnedé oči; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním

Juvenilné jedince sa líšia od dospelých bledšími alebo nevýraznými lalôčikmi a hnedými (nie červenohnedými) dúhovkami. Celkovo je sfarbenie tlmenejšie a menej kontrastné (zdroj: Wikipedia EN). Plné dospelé sfarbenie vrátane červenohnedých dúhoviek a výrazných ružovočervených lalôčikov nadobúdajú postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne v prvom roku; maximálne dožitie 13,3 r (divočina)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch druh-špecificky overený — analógiou s porovnateľnými veľkými honeyeatery sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 13,3 roka (Australian Bird and Bat Banding Scheme — zdroj: genomics.senescence.info). Birdfact uvádza typické dožitie 8–10 rokov s maximálnymi záznamami 13–15 rokov — čísla sú konzistentné so ABBS údajmi (13,3 r je jeden verifikovaný rekord).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho divého austrálskeho endemita. Aklimatizácia na ľudský kontakt nie je reálnym cieľom.

Medárik bradavičnatý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. V austrálskych záhradách sú medáriky habituované na ľudskú prítomnosť, no ide o agresívny, energický a teritoriálny vták — nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Fyzický kontakt je preň stresujúci. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých živočíchov. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode alebo v austrálskych záhradách s pôvodnými kvitnúcimi rastlinami.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik bradavičnatý je voľne žijúci endemit Austrálie; v SR a EÚ sa bežne nechová a austrálsky zákon zakazuje vývoz divých jedincov

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode pri návšteve Austrálie — je bežným obyvateľom záhrad s pôvodnými kvitnúcimi banksiami a eukalyptami

3

Ak pozoruješ zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici WIRES (Wildlife Information, Rescue and Education Service) — nemanipuluj s ním sám

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu austrálskych divých vtákov a podporuj ochranu ich biotopov — výsadba pôvodných austrálskych kvetnatých rastlín v záhradách pomáha tomuto druhu

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Medárik bradavičnatý nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999 — EPBC Act) zakazuje vývoz divých austrálskych živočíchov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Táto stránka je atlasový voľne žijúci druh — nie je to chovateľský inzerát.

Druh sa v SR bežne nepredáva — ide o voľne žijúceho divého endemita Austrálie; austrálsky zákon (EPBC Act 1999) zakazuje vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — záhrady s pôvodnými banksiami a eukalyptami, národné parky JV Austrálie (Viktória, NSW, Južná Austrália, JZ Západná Austrália)
Dokumentárne filmy a databázy (Avibase, eBird, xeno-canto, Australian Museum) — najlepší zdroj hlasov, fotografií a biológie medárika bradavičnatého
Na čo si dať pozor Medárik bradavičnatý nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v záhradách a lesoch južnej Austrálie je to bežný a výrazný vták. Austrálski záhradkári ho priťahujú výsadbou pôvodných kvitnúcich rastlín (banksie, grevilley, eukalyptusy).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik bradavičnatý 33–37 cm Regent Honeyeater 20–24 cm Malý medárik 26–30 cm Blue-faced Honeyeater — medár… 26–32 cm
Medárik bradavičnatý Regent Honeyeater (Anthochaera phrygia) Malý medárik (Anthochaera chrysoptera) Blue-faced Honeyeater — medárik modrotváry (Entomyzon cyanotis)
Dĺžka33–37 cm20–24 cm26–30 cm26–32 cm
Váha100–120 g35–55 g55–75 g75–130 g
Dožitiemax. 13,3 r vo voľnej prírode (AnAge / ABBS)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci endemit južnej Austrálie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci endemit JV Austrálie — IUCN CR (kriticky ohrozený)voľne žijúci endemit JV Austrálie — bežný druhvoľne žijúci druh S a JV Austrálie a Nová Guinea — bežný druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN CR (kriticky ohrozený); nie je v CITESIUCN LC (stabilný); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
Povahasivohnedé sfarbenie s bielymi prúžkami na hrudi/hrdle, žltá škvrna na spodnom bruchu, biela kresba tváre, červenohnedé dúhovky; mäsité ružovočervené lalôčiky po bokoch krku — hlavný identifikačný znak; pohlavný dimorfizmus nevýrazný (samec mierne väčší)čierna hlava a hrdlo, biele a žlté šupinovité vzory na krídlach a hrudi, oranžovočervené dúhovky — výrazne odlišný od medárika bradavičnatého; ŽIADNE lalôčiky (kľúčový rozdiel); menšísivohnedé sfarbenie s iridiscentnými (striebristými) prúžkami na hrudi (nie bielymi ako u A. carunculata); ŽIADNE lalôčiky; ŽIADNA žltá škvrna na bruchu — tieto tri rozdiely sú kľúčovými identifikačnými znakmi oproti medárikovi bradavičnatému; menšívýrazná neoperená MODRÁ KOŽA okolo oka (kľúčový identifikačný znak); čierna hlava a hrdlo, biele brucho, zelenkasté a žltavé tóny na chrbtovej strane; ŽIADNE lalôčiky — celkovo výrazne odlišné sfarbenie od A. carunculata
AreálJV Queensland, NSW, Viktória, Južná Austrália a JZ Západná Austrália (južná Austrália); otvorené eukalyptové lesy, záhrady a parky; 3 poddruhy; stály s miestnou nomádnosťou; dôležitý opeľovačJV Austrália (Viktória, NSW, JV Queensland); eukalyptové lesy; výrazne ohrozený stratou biotopu a znižovaním populácie — v roku 2021 odhadovaných len asi 300 jedincov vo voľnej prírode; kriticky odlišný od A. carunculata sfarbenímpobrežie JV Austrálie od QLD po JZ WA; otvorené lesy, záhrady; sympatrický s A. carunculata v časti areálu; menej agresívny ako A. carunculata a zvyčajne z kŕmnych stromov vytlačovaný nímS a JV Austrália a Nová Guinea; otvorené lesy, záhrady, savany s eukalyptami; rovnako agresívny a dominantný pri kŕmnych zdrojoch; sympatrický s A. carunculata v časti areálu

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres výrazne oslabuje imunitu a môže byť priamou príčinou smrti. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer k austrálskej záchrannej stanici (napr. WIRES).

Predácia — mačky, líšky, vrana australská, currawongy, vrany, sovy, hadi a vačkovce
vysoká

Príznaky: Poranenia od predátorov; hniezda ničené; dospelé jedince oslabené pri obrane hniezda

Introdukované šelmy (domáce a zdivočelé mačky Felis catus, líšky Vulpes vulpes) sú dôležitými predátormi v suburbannom prostredí. Pôvodné druhy — currawongy (Strepera), vrany, sovy a vačkovce — predávajú vajcia a mláďatá v hniezde. Dospelé jedince sú ohrození najmä raptormi (sokolik, jastrab). Ochrana v záhrade: mačky v noci v interiéri, hustá vegetácia v okolí hniezda.

Hniezdny parazitizmus — bledý kukučan a tichomorský kukučan
stredná

Príznaky: Strata znášky (vyhadzovanie vajec cuckulom), odchov cudzieho kukučieho mláďaťa namiesto vlastných; úplná strata reprodukcie v parazitovaných hniezdach

Medárik bradavičnatý je hostiteľom bledého kukučana (Cacomantis pallidus) a tichomorského kukučana (Eudynamys orientalis), ktorí kladú vajcia do jeho hniezd. Hniezdny parazitizmus je pre tento druh prirodzenou, evolučne zakorenenou hrozbou — druh vyvinul niektoré schopnosti rozoznávania cudzích vajec, no nie vždy úspešne. (Zdroj: Wikipedia EN)

Aspergilóza a bakteriálne respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest (Aspergillus spp.) z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Strata a fragmentácia biotopu — urbanizácia, odstraňovanie pôvodnej vegetácie
nízka

Príznaky: Pokles lokálnych populácií, obmedzenie kŕmnych zdrojov, znížená reprodukčná úspešnosť

Druh je adaptabilný na suburbanné prostredie a navštevuje záhrady s pôvodnými kvitnúcimi rastlinami. Napriek tomu odstraňovanie banksia, eukalyptov a grevillei zo záhrad a parkov znižuje dostupnosť nektáru. Podpora biotopu: výsadba pôvodných austrálskych nektárových rastlín, zachovanie riedkeho otvorené lesa.

Prevencia Medárik bradavičnatý sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince (napr. záchranná stanica): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tohto aktívneho agresívneho druha vražedný. (2) Nektárová a hmyzí potrava — nekvalitný roztok cukru nestačí; druh potrebuje pestrú stravu vrátane hmyzu (živočíšne bielkoviny); čistá voda denne. (3) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Rýchly transfer k záchrannej stanici WIRES v Austrálii. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Lalôčiky ako vizitka — najvýraznejšou telesnou črtou druhu sú mäsité ružovočervené lalôčiky (karunkulae) visiace po oboch stranách krku. Práve tieto lalôčiky dali druhu anglické meno Red Wattlebird. Mladé jedince majú lalôčiky bledé a nevýrazné; plne rozvinuté červené lalôčiky signalizujú dospelého jedinca.

2

Druhý najväčší austrálsky medárik — Anthochaera carunculata je zo všetkých austrálskych honeyeaterov druhý najväčší; väčší je iba žltý medárik (Anthochaera paradoxa) z Tasmánie s dlhými žltými lalôčikmi. Malý medárik (Anthochaera chrysoptera) je výrazne menší a bez lalôčikov.

3

Dominant nektárových stromov — výzkumy zdokumentovali až 28 útokov za 4 hodiny pri jedinom kvitnúcom eukalypte (zdroj: Corella 1993). Medárik bradavičnatý vyháňa nielen menšie honeyeaterové druhy, ale napáda aj väčšie vtáky, ak ohrozujú jeho kŕmny strom.

4

Opeľovač prvého radu — pri každej návšteve banksia alebo eukalyptu prenáša peľ na ďalšie kvety a stromy. Botanici potvrdili, že pravidelné návštevy medárika bradavičnatého podporujú genetickú diverzitu banksia a eukalyptov tým, že krížoopelujú jedince vzdialené od seba.

5

Špecializovaný jazyk — medárik bradavičnatý má štetinový jazyk s asi 120 chĺpkami, ktoré fungujú ako kapilárna pumpa na zber nektáru. Tento anatomický detail ho radí k najefektívnejším nektarivórom Austrálie (zdroj: Wikipedia EN).

6

Hniezdny parazit — druh je hostiteľom dvoch druhov kukučanov: bledého kukučana (Cacomantis pallidus) a tichomorského kukučana (Eudynamys orientalis), ktorí kladú vajcia do jeho hniezd. Medárik vyvinul čiastočnú schopnosť rozoznavať cudzie vajcia, no nie vždy je pri tom úspešný (zdroj: Wikipedia EN).

7

Pohlavný dimorfizmus je minimálny — na rozdiel od mnohých honeyeaterových rodov sú samec a samica medárika bradavičnatého prakticky rovnaké v sfarbení; samec je len mierne väčší. Obe pohlavia vydávajú podobné hlasové prejavy, hoci s miernymi rozdielmi — samce vydávajú drsné yac-a-yac, samice krátke stúpajúce píšťaly.

8

Zimná nomádnosť — hoci je druh prevažne stály, v zime sa niekedy zhromažďuje do skupín niekoľkých stoviek jedincov pri bohatých zdrojoch nektáru. Tieto skupiny sú nomádske a presúvajú sa podľa toho, ktoré stromy práve kvitujú (zdroj: Wikipedia EN).

Taxonomická klasifikácia

species Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Anthochaera Vigors & Horsfield, 1827
Druh Anthochaera carunculata (Shaw, 1790)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit južnej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy (IOC, Wikipedia EN, Avibase): A. c. carunculata (nominát) — juhovýchodný Queensland, Nový Južný Wales a Viktória; A. c. woodwardi — juhozápadná a južná Austrália (JZ Západná Austrália, južná Južná Austrália po Eyre Peninsula); A. c. clelandi — endemit ostrova Kangaroo. Nominátor a woodwardi sa intergradujú v širokej zóne na juhovýchode Južnej Austrálie a v západ Viktórie. Druh prvýkrát opísal George Shaw v roku 1790.
Avibase_ID F8C0016A748A6CAD

? Často kladené otázky

Kľúčové rozdiely: Medárik bradavičnatý (A. carunculata) má mäsité ružovočervené lalôčiky (wattles) po bokoch krku, výraznú žltú škvrnu na spodku brucha a červenohnedé dúhovky. Malý medárik (A. chrysoptera) je výrazne menší (26–30 cm vs 33–37 cm), nemá lalôčiky a nemá žltú škvrnu na bruchu — najľahší rozlišovací znak je práve absencia lalôčikov a žltého brucha. Sivohnedé prúžkovanie majú oba druhy, no u malého medárika sú prúžky vytvorené striebristými perami (iridiscenčné), nie bielymi. Areál sa čiastočne prekrýva v JV Austrálii.

Žltý medárik (A. paradoxa) je endemit Tasmánie — na pevninskej Austrálii ho takmer nestretneš. Je väčší (37,5–48 cm) a má dlhé žlté lalôčiky (nie krátke ružovočervené). Medárik bradavičnatý má kratšie ružovočervené lalôčiky a výraznú žltú škvrnu na bruchu — žltý medárik má tiež žlté brušné partie, ale je celkovo väčší s odlišnými farbami lalôčikov. Na Tasmánii sa žltý medárik vyskytuje, bradavičnatý nie.

Áno — medárik bradavičnatý je jeden z najagresívnejších australských medárikovitých. Aktívne vyháňa nielen menšie druhy (thornbilly, smaller honeyeaters), ale útočí aj na väčšie vtáky pri svojich kŕmnych stromoch. Výzkumy zaznamenali 28 útokov za 4 hodiny pri jedinom kvitnúcom eukalypte (zdroj: Corella 1993). Táto agresivita má ekologické dôsledky: v oblastiach s vysokou hustotou medárika bradavičnatého sú menšie honeyeaterové druhy tlačené na okraj biotopu.

Primárne je nektarivórum — základ stravy tvorí nektár z pôvodných austrálskych rastlín, najmä banksia, eucalyptus, grevillea a Xanthorrhoea (emu bush). Disponuje špecializovaným štetinovým jazykom s asi 120 chĺpkami na efektívny zber nektáru. Druhotne konzumuje hmyz (chytaný za letu alebo zbieraný z listov), čo je kriticky dôležité pri odchove mláďat. Dopĺňa tiež bobule, ovocie a honeydew (sladká výlučina drobného hmyzu). Druh uprednostňuje pôvodné austrálske rastliny pred záhradnými exotmi.

Hniezdna sezóna trvá júl–december (austrálska zima–jar). Pár stavia misovité hniezdo z konárikov a kôry, vystlané jemnými vláknami, 2–16 m nad zemou. Samica znáša 2–3 vajcia — bledoružové alebo bledohnedé s lavendovými a hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 16–21 dní; inkubujú oba rodičia. Mláďatá vyletujú 15–20 dní po vyliahnutí a rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne. Za sezónu sú možné jedna až dve znášky.

IUCN hodnotí medárika bradavičnatého ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (zdroj: BirdLife DataZone). Druh je bežný a rozšírený v celej južnej Austrálii a je adaptabilný na suburbanné prostredie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999 — EPBC Act) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Hlavné lokálne hrozby sú predácia introdukovanými mačkami a líškami a strata pôvodnej nektárovej vegetácie urbanizáciou.

Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 13,3 roka podľa Australian Bird and Bat Banding Scheme (zdroj: genomics.senescence.info / AnAge database). Birdfact uvádza typické dožitie 8–10 rokov a maximálne záznamy 13–15 rokov — tieto čísla sú konzistentné. Priemerné dožitie je pravdepodobne nižšie vzhľadom na predáciu a iné faktory; presný priemerný vek pre populáciu nie je v dostupných zdrojoch uvedený.

V SR sa medárik bradavičnatý vo voľnej prírode nevyskytuje — je to endemit južnej a juhovýchodnej Austrálie. Na Slovensku ho nie je možné stretnúť ani vo väčšine zoologických záhrad (v bežných európskych ZOO sa nechová). Jedinou možnosťou je návšteva Austrálie — v záhradách a lesoch miest ako Adelaide, Perth, Melbourne a Sydney je druh bežný a ľahko pozorovateľný pri kvitnúcich banksiách a eukalyptoch. Odporúčame eBird na mapovanie lokalít a Australian Museum online pre identifikáciu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Red wattlebird — taxonómia Shaw 1790, 3 poddruhy, dĺžka 33–37 cm, hmotnosť 100–120 g, opis sfarbenia, biotop, kŕmenie, hniezdenie júl–december, 2–3 vajcia, inkubácia 16–21 dní, odlet mlá

 Video — Medárik bradavičnatý

Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata) — spev a hlas v prírode

Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red Wattlebird, Česky:   laločnatka jihoaustralská, Nemecky:   Rotlappen-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Carunculado, Francúzsky:   Méliphage barbe-rouge, Taliansky:   Bargigliuto rosso, Holandsky:   Roodlelhoningeter, Portugalsky:   papa-mel-de-barbela-vermelha, Poľsky:   koralicowiec czerwony, Maďarsky:   piroscsüngős lebenyesmadár, Rusky:   Краснолопастный серёжкоух, Japonsky:   アカミミダレミツスイ, Latinsky:   Anthochaera carunculata (Shaw, 1790)