Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik bradavičnatý

Anthochaera carunculata — druhý najväčší austrálsky medárik s mäsitými ružovočervenými lalôčikmi, bielymi prúžkami a žltou škvrnou na bruchu — dominant nektárových stromov a dôležitý opeľovač, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh má široký areál v južnej Austrálii a je bežný v otvorených lesných biotopoch aj suburbánnych záhradách. Populačný trend je stabilný — nie sú doklady o výraznom poklese. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Hlavnými miestnymi hrozbami sú predácia introdukovanými mačkami a líškami a strata pôvodnej nektárovej vegetácie urbanizáciou.
Dĺžka33–37 cm
Hmotnosť100–120 g
Rozpätie krídiel45–50 cm
Dožitiemax. 13,3 r (divočina, ABBS)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieJužná a JV Austrália (stály, nesťahovavý)
BiotopEukalyptové lesy, vresoviská, záhrady s pôvodnými rastlinami
StravaPrevažne nektár (banksie, eukalypty), doplnený hmyzom
Hniezdna sezónaJúl–december; inkubácia 16–21 dní
Poddruhy3 (carunculata, woodwardi, clelandi)

Výživa

  • Nektár kvitnúcich rastlín — eukalyptusy, banksie, grevilley, Xanthorrhoea (emu bush); hlavná celoročná zložka stravy; druh má špecializovaný štetinový jazyk s asi 120 chĺpkami na zber nektáru
  • Hmyz a bezstavovce — chytaný v lete (hawking), zbieraný z listov a kôry; kriticky dôležitý pri kŕmení mláďat (zdroj bielkovín)
  • Bobule a drobné plody — sezónny doplnok; druh uprednostňuje pôvodné druhy pred nepôvodnými
  • Honeydew (sladká výlučina drobného hmyzu) — príležitostná zložka v sezóne nižšej kvitnutia
Tip od odborníka Medárik bradavičnatý je v prírode primárne nektarivórny druh — základ jeho stravy tvorí nektár z kvitnúcich pôvodných austrálskych rastlín (banksie, eukalyptusy, grevilley), pričom disponuje špecializovaným štetinovým jazykom s asi 120 chĺpkami na efektívny zber nektáru (zdroj: Wikipedia EN). Hmyz je kriticky dôležitý pri kŕmení mláďat ako zdroj živočíšnych bielkovín. Druh sa v SR a EÚ bežne nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Pre záhradkárov v Austrálii: medárik bradavičnatý aktívne navštevuje záhrady s pôvodnými austrálskymi krovitými rastlinami; Botanická záhrada Melbourne vyčleňuje špeciálne sekcie práve pre tieto nektarové druhy. V záhrade mu prospieva výsadba pôvodných bánksií a grevillei a prístup k čistej plytké vode. Pozor: jeho agresivita pri kŕmnych stromoch môže vyháňať menšie vtáky zo záhrady.

Hlasový prejav

Medárik bradavičnatý má bohatý, no výrazne nehudební hlasový repertoár — jeho volania sú hlasné, chraptivé a kráčavé. Základným volaním je drsné yac-a-yac (alebo yak-yak) — opakovane vydávané pri obrane teritória a vzrušení. Bežnou komunikačnou hláskou je jednorázové chok (tiež kwok alebo chock) ako kontaktné volanie. Pri alarme a mobingovaní vydáva kašľovité a chrčiace sekvencie. Samce produkujú hlasité chrčavé volania (frekvencia 1–3 kHz), samice krátke stúpajúce píšťalky. Oba pohlavia používajú jednotlivé chok ako kontaktnú hlásku. Druh nie je melodickým spevákom — jeho vokálny prejav je unisono porovnávaný s kašľom alebo chrčaním. V australskych záhradách sú jeho skoré ranné volania dobre počuteľným javom.

Typické zvuky

  • Drsné yac-a-yac (yak-yak) — hlavné hlasné chraptivé volanie vydávané pri obrane kŕmneho teritória a vzrušení; opakované v rýchlom slede; najcharakteristickejší zvuk druhu (zdroj: Australian Museum)
  • Kontaktné chok (kwok) — kratšie, jednotlivé kašľovité volanie ako bežná kontaktná hláska pri pohybe a komunikácii; počuteľné celoročne (zdroj: Birds in Backyards)
  • Kráčavé alarmové sekvencie — chrčiace a kašľovité séquencie vydávané pri ohrození alebo mobingovaní predátorov (dravce, kurkatí); oba pohlavia striedajú dva typy alarmových volaní
  • Krátke stúpajúce píšťalky samice — samice vydávajú namiesto drsných yac-a-yac krátke výstupné píšťaly ako odpoveď samcovi alebo pri komunikácii v páre

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (júl–december) — jedná až dve znášky za sezónu; hniezdo je misovité z konárikov a kôry vystlané jemným materiálom, umiestnené 2–16 m nad zemou
Tok a nadväzovanie párov (jún–júl) pred začatím hniezdnej sezóny — samec je agresívny pri obrane kŕmnych teritórií aj v tomto období
Odchov mláďat (august–január) — mláďatá vyletujú 15–20 dní po vyliahnutí; rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne
Prevažne stály, nesťahovavý druh — miestna nomádnosť podľa kvitoenia rastlín; v zime sa niekedy zhromažďuje v skupinách niekoľkých stoviek jedincov pri bohatých zdrojoch nektáru

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorené eukalyptové lesy a riedke lesoparky, krovité vresoviská, záhrady a parky s pôvodnými kvitnúcimi rastlinami, sady a vinohrady (sezónne) — vo výške 0 až 1 900 m n.m. v južnej a juhovýchodnej Austrálii
Medárik bradavičnatý obýva rozmanité otvorené biotopy s prítomnosťou kvitnúcich pôvodných rastlín — od suchých banksia vresovísk po pobrežné zárasty, eukalyptové riedke lesy a mestské záhrady (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards). Je mimoriadne adaptabilný na suburbanné prostredie a patrí k bežným obyvateľom záhrad v mestách ako Adelaide, Perth, Melbourne a Sydney. Kľúčovým habitatovým požiadavkom je prítomnosť kvitnúcich rastlín ako banksia, grevillea a eukalyptus — bez nektárových zdrojov druh lokalitu opúšťa. Chýba na Tasmánii (kde ho nahrádza žltý medárik, Anthochaera paradoxa) a v hustom tropickom pralese.
Sociálna štruktúra a teritorialita
Prevažne solitérne alebo v pároch počas hniezdenia; agresívny obranca kŕmneho teritória; v zime nomádske skupiny stoviek jedincov
Mimo hniezdnej sezóny sa medárik bradavičnatý zdržiava solitérne alebo v malých skupinách. Počas hniezdenia páry aktívne bránia kŕmne teritórium okolo kvitnúcich stromov pred inými honeyeatery; útočia aj na väčšie druhy, nielen na príbuzné menšie honeyeaterové druhy. V zime sa môže nomádsky zoskupovať do skupín niekoľkých stoviek jedincov pri bohatých zdrojoch nektáru (zdroj: Wikipedia EN). Druh nie je typicky spoločenský mimo zimnej nomádskej fázy.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny mediteránsky a oceánický klimát južnej Austrálie; stály nesťahovavý druh s miestnou nomádnosťou
Druh je prispôsobený na mierny klimát južnej Austrálie — mediteránske podnebie JZ Austrálie (Perth, Adelaide) a oceánicky mierny JV (Melbourne, Sydney). Výskyt siaha do nadmorskej výšky až 1 900 m v pohoriach (zdroj: Wikipedia EN). Druh nevykonáva pravidelné dlhé sezónne migrácie — jeho pohyby sú dané sezónnym kvitnutím rastlín, nie teplotou ako takou.
Hniezdo a hniezdne správanie
Misovité hniezdo z konárikov a kôry vystlané jemnými vláknami, 2–16 m nad zemou v konároch stromu; 2–3 vajcia; inkubácia 16–21 dní; fledging 15–20 dní
Pár stavia misovité (cup-shaped) hniezdo z konárikov a kôry, vystlané trávou, papierom alebo srsťou; umiestnené 2–16 m nad zemou v rozkonárení stromov (zdroj: Wikipedia EN). Znáška zahŕňa 2–3 bledoružové alebo bledohnedé vajcia s lavendovými a hnedo-červenými škvrnami. Inkubácia trvá 16–21 dní — inkubujú oba rodičia (alebo výhradne samica, zdroje sa líšia v detailoch). Mláďatá vyletujú po 15–20 dňoch a rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne. Hniezdna sezóna trvá júl–december; možné sú jedno až dve znášky za sezónu.
Kúpanie a hygiena
Pravidelne vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; bežný návštevník záhradných vtáčích napájadiel v Austrálii
Medárik bradavičnatý pravidelne navštevuje plytkú vodu — kaluže, záhradné misočky, potôčiky. V záhradách s vtáčími napajedlami je bežným a výrazným návštevníkom. Kúpanie je dôležité pre hygienu peria.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania; hniezdna sezóna kopíruje austrálsku zimu a jar (júl–december)
Medárik bradavičnatý je striktne denný vták — aktívny od svitania do súmraku. Hniezdna sezóna (júl–december) zodpovedá austrálskej zime a jari, keď kvitne väčšina banksia a eukalyptov. Ranné vokalizovanie (yac-a-yac) je typickým prejavom skorého rána v austrálskych záhradách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obraná teritória
Jún–júl (pred začatím hniezdenia); agresívna obrana kŕmneho teritória celoročne

Medárik bradavičnatý aktívne bráni kŕmne teritórium pri kvitnúcich stromoch a krovoch — napadá menšie honeyeaterové druhy (thornbilly, sunbirdsy, wattle-birds), no útočí aj na väčšie vtáky. Výzkumy zaznamenali 28 útokov za 4 hodiny pri jedinom eukalypte (zdroj: Corella 1993). Tok a naväzovanie párov prebieha pred začiatkom hniezdnej sezóny. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje nie sú dostupné (analógiou s príbuznými Meliphagidae).

Hniezdo a znáška
Júl–december; 2–3 vajcia; 1–2 znášky ročne (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Pár stavia misovité hniezdo z konárikov a kôry, vystlané trávou, srsťou alebo jemnými vláknami; umiestnené 2–16 m nad zemou v konároch stromu (zdroj: Wikipedia EN). Samica znáša 2–3 bledoružové alebo bledohnedé vajcia s lavendovými škvrnami a hnedo-červenými škvrnami. Za sezónu je možných jedna až dve znášky. Hniezdo môžu neparazitovať kukučany (Cacomantis pallidus, Eudynamys orientalis).

Inkubácia
16–21 dní; inkubujú oba rodičia alebo prevažne samica (zdroje sa mierne líšia v detailoch)

Inkubácia trvá 16–21 dní (zdroj: Wikipedia EN — uvádza rozsah 16–21 dní; Birdfact uvádza 16 dní — možné rozdiely medzi populáciami alebo zdrojmi). Podľa väčšiny zdrojov inkubujú oba rodičia, no niektoré pramene (Birds in Backyards) uvádzajú, že samica inkubuje prevažne alebo sama. V každom prípade obaja rodičia sa podieľajú na odchove mláďat.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú 15–20 dní po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu altriciálne — holé s minimálnym sivým páperím na hlave a tele; oči sa otvárajú okolo 7. dňa (zdroj: Wikipedia EN). Kŕmia ich obaja rodičia — hmyz je v tomto období kriticky dôležitý ako zdroj živočíšnych bielkovín. Mláďatá opúšťajú hniezdo 15–20 dní po vyliahnutí; rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne (zdroj: Wikipedia EN, Birdfact — oba zdroje sa zhodujú).

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily majú bledšie lalôčiky a hnedé oči; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním

Juvenilné jedince sa líšia od dospelých bledšími alebo nevýraznými lalôčikmi a hnedými (nie červenohnedými) dúhovkami. Celkovo je sfarbenie tlmenejšie a menej kontrastné (zdroj: Wikipedia EN). Plné dospelé sfarbenie vrátane červenohnedých dúhoviek a výrazných ružovočervených lalôčikov nadobúdajú postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne v prvom roku; maximálne dožitie 13,3 r (divočina)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch druh-špecificky overený — analógiou s porovnateľnými veľkými honeyeatery sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 13,3 roka (Australian Bird and Bat Banding Scheme — zdroj: genomics.senescence.info). Birdfact uvádza typické dožitie 8–10 rokov s maximálnymi záznamami 13–15 rokov — čísla sú konzistentné so ABBS údajmi (13,3 r je jeden verifikovaný rekord).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik bradavičnatý 33–37 cm Regent Honeyeater 20–24 cm Malý medárik 26–30 cm Blue-faced Honeyeater — medár… 26–32 cm
Medárik bradavičnatý Regent Honeyeater (Anthochaera phrygia) Malý medárik (Anthochaera chrysoptera) Blue-faced Honeyeater — medárik modrotváry (Entomyzon cyanotis)
Dĺžka33–37 cm20–24 cm26–30 cm26–32 cm
Váha100–120 g35–55 g55–75 g75–130 g
Dožitiemax. 13,3 r vo voľnej prírode (AnAge / ABBS)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN CR (kriticky ohrozený); nie je v CITESIUCN LC (stabilný); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
Charakteristikasivohnedé sfarbenie s bielymi prúžkami na hrudi/hrdle, žltá škvrna na spodnom bruchu, biela kresba tváre, červenohnedé dúhovky; mäsité ružovočervené lalôčiky po bokoch krku — hlavný identifikačný znak; pohlavný dimorfizmus nevýrazný (samec mierne väčší)čierna hlava a hrdlo, biele a žlté šupinovité vzory na krídlach a hrudi, oranžovočervené dúhovky — výrazne odlišný od medárika bradavičnatého; ŽIADNE lalôčiky (kľúčový rozdiel); menšísivohnedé sfarbenie s iridiscentnými (striebristými) prúžkami na hrudi (nie bielymi ako u A. carunculata); ŽIADNE lalôčiky; ŽIADNA žltá škvrna na bruchu — tieto tri rozdiely sú kľúčovými identifikačnými znakmi oproti medárikovi bradavičnatému; menšívýrazná neoperená MODRÁ KOŽA okolo oka (kľúčový identifikačný znak); čierna hlava a hrdlo, biele brucho, zelenkasté a žltavé tóny na chrbtovej strane; ŽIADNE lalôčiky — celkovo výrazne odlišné sfarbenie od A. carunculata
AreálJV Queensland, NSW, Viktória, Južná Austrália a JZ Západná Austrália (južná Austrália); otvorené eukalyptové lesy, záhrady a parky; 3 poddruhy; stály s miestnou nomádnosťou; dôležitý opeľovačJV Austrália (Viktória, NSW, JV Queensland); eukalyptové lesy; výrazne ohrozený stratou biotopu a znižovaním populácie — v roku 2021 odhadovaných len asi 300 jedincov vo voľnej prírode; kriticky odlišný od A. carunculata sfarbenímpobrežie JV Austrálie od QLD po JZ WA; otvorené lesy, záhrady; sympatrický s A. carunculata v časti areálu; menej agresívny ako A. carunculata a zvyčajne z kŕmnych stromov vytlačovaný nímS a JV Austrália a Nová Guinea; otvorené lesy, záhrady, savany s eukalyptami; rovnako agresívny a dominantný pri kŕmnych zdrojoch; sympatrický s A. carunculata v časti areálu

Zaujímavosti

1

Lalôčiky ako vizitka — najvýraznejšou telesnou črtou druhu sú mäsité ružovočervené lalôčiky (karunkulae) visiace po oboch stranách krku. Práve tieto lalôčiky dali druhu anglické meno Red Wattlebird. Mladé jedince majú lalôčiky bledé a nevýrazné; plne rozvinuté červené lalôčiky signalizujú dospelého jedinca.

2

Druhý najväčší austrálsky medárik — Anthochaera carunculata je zo všetkých austrálskych honeyeaterov druhý najväčší; väčší je iba žltý medárik (Anthochaera paradoxa) z Tasmánie s dlhými žltými lalôčikmi. Malý medárik (Anthochaera chrysoptera) je výrazne menší a bez lalôčikov.

3

Dominant nektárových stromov — výzkumy zdokumentovali až 28 útokov za 4 hodiny pri jedinom kvitnúcom eukalypte (zdroj: Corella 1993). Medárik bradavičnatý vyháňa nielen menšie honeyeaterové druhy, ale napáda aj väčšie vtáky, ak ohrozujú jeho kŕmny strom.

4

Opeľovač prvého radu — pri každej návšteve banksia alebo eukalyptu prenáša peľ na ďalšie kvety a stromy. Botanici potvrdili, že pravidelné návštevy medárika bradavičnatého podporujú genetickú diverzitu banksia a eukalyptov tým, že krížoopelujú jedince vzdialené od seba.

5

Špecializovaný jazyk — medárik bradavičnatý má štetinový jazyk s asi 120 chĺpkami, ktoré fungujú ako kapilárna pumpa na zber nektáru. Tento anatomický detail ho radí k najefektívnejším nektarivórom Austrálie (zdroj: Wikipedia EN).

6

Hniezdny parazit — druh je hostiteľom dvoch druhov kukučanov: bledého kukučana (Cacomantis pallidus) a tichomorského kukučana (Eudynamys orientalis), ktorí kladú vajcia do jeho hniezd. Medárik vyvinul čiastočnú schopnosť rozoznavať cudzie vajcia, no nie vždy je pri tom úspešný (zdroj: Wikipedia EN).

7

Pohlavný dimorfizmus je minimálny — na rozdiel od mnohých honeyeaterových rodov sú samec a samica medárika bradavičnatého prakticky rovnaké v sfarbení; samec je len mierne väčší. Obe pohlavia vydávajú podobné hlasové prejavy, hoci s miernymi rozdielmi — samce vydávajú drsné yac-a-yac, samice krátke stúpajúce píšťaly.

8

Zimná nomádnosť — hoci je druh prevažne stály, v zime sa niekedy zhromažďuje do skupín niekoľkých stoviek jedincov pri bohatých zdrojoch nektáru. Tieto skupiny sú nomádske a presúvajú sa podľa toho, ktoré stromy práve kvitujú (zdroj: Wikipedia EN).

Taxonomická klasifikácia

species Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Anthochaera Vigors & Horsfield, 1827
Druh Anthochaera carunculata (Shaw, 1790)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit južnej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy (IOC, Wikipedia EN, Avibase): A. c. carunculata (nominát) — juhovýchodný Queensland, Nový Južný Wales a Viktória; A. c. woodwardi — juhozápadná a južná Austrália (JZ Západná Austrália, južná Južná Austrália po Eyre Peninsula); A. c. clelandi — endemit ostrova Kangaroo. Nominátor a woodwardi sa intergradujú v širokej zóne na juhovýchode Južnej Austrálie a v západ Viktórie. Druh prvýkrát opísal George Shaw v roku 1790.
Avibase_ID F8C0016A748A6CAD

? Často kladené otázky

Kľúčové rozdiely: Medárik bradavičnatý (A. carunculata) má mäsité ružovočervené lalôčiky (wattles) po bokoch krku, výraznú žltú škvrnu na spodku brucha a červenohnedé dúhovky. Malý medárik (A. chrysoptera) je výrazne menší (26–30 cm vs 33–37 cm), nemá lalôčiky a nemá žltú škvrnu na bruchu — najľahší rozlišovací znak je práve absencia lalôčikov a žltého brucha. Sivohnedé prúžkovanie majú oba druhy, no u malého medárika sú prúžky vytvorené striebristými perami (iridiscenčné), nie bielymi. Areál sa čiastočne prekrýva v JV Austrálii.

Žltý medárik (A. paradoxa) je endemit Tasmánie — na pevninskej Austrálii ho takmer nestretneš. Je väčší (37,5–48 cm) a má dlhé žlté lalôčiky (nie krátke ružovočervené). Medárik bradavičnatý má kratšie ružovočervené lalôčiky a výraznú žltú škvrnu na bruchu — žltý medárik má tiež žlté brušné partie, ale je celkovo väčší s odlišnými farbami lalôčikov. Na Tasmánii sa žltý medárik vyskytuje, bradavičnatý nie.

Áno — medárik bradavičnatý je jeden z najagresívnejších australských medárikovitých. Aktívne vyháňa nielen menšie druhy (thornbilly, smaller honeyeaters), ale útočí aj na väčšie vtáky pri svojich kŕmnych stromoch. Výzkumy zaznamenali 28 útokov za 4 hodiny pri jedinom kvitnúcom eukalypte (zdroj: Corella 1993). Táto agresivita má ekologické dôsledky: v oblastiach s vysokou hustotou medárika bradavičnatého sú menšie honeyeaterové druhy tlačené na okraj biotopu.

Primárne je nektarivórum — základ stravy tvorí nektár z pôvodných austrálskych rastlín, najmä banksia, eucalyptus, grevillea a Xanthorrhoea (emu bush). Disponuje špecializovaným štetinovým jazykom s asi 120 chĺpkami na efektívny zber nektáru. Druhotne konzumuje hmyz (chytaný za letu alebo zbieraný z listov), čo je kriticky dôležité pri odchove mláďat. Dopĺňa tiež bobule, ovocie a honeydew (sladká výlučina drobného hmyzu). Druh uprednostňuje pôvodné austrálske rastliny pred záhradnými exotmi.

Hniezdna sezóna trvá júl–december (austrálska zima–jar). Pár stavia misovité hniezdo z konárikov a kôry, vystlané jemnými vláknami, 2–16 m nad zemou. Samica znáša 2–3 vajcia — bledoružové alebo bledohnedé s lavendovými a hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 16–21 dní; inkubujú oba rodičia. Mláďatá vyletujú 15–20 dní po vyliahnutí a rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne. Za sezónu sú možné jedna až dve znášky.

IUCN hodnotí medárika bradavičnatého ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (zdroj: BirdLife DataZone). Druh je bežný a rozšírený v celej južnej Austrálii a je adaptabilný na suburbanné prostredie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999 — EPBC Act) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Hlavné lokálne hrozby sú predácia introdukovanými mačkami a líškami a strata pôvodnej nektárovej vegetácie urbanizáciou.

Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 13,3 roka podľa Australian Bird and Bat Banding Scheme (zdroj: genomics.senescence.info / AnAge database). Birdfact uvádza typické dožitie 8–10 rokov a maximálne záznamy 13–15 rokov — tieto čísla sú konzistentné. Priemerné dožitie je pravdepodobne nižšie vzhľadom na predáciu a iné faktory; presný priemerný vek pre populáciu nie je v dostupných zdrojoch uvedený.

V SR sa medárik bradavičnatý vo voľnej prírode nevyskytuje — je to endemit južnej a juhovýchodnej Austrálie. Na Slovensku ho nie je možné stretnúť ani vo väčšine zoologických záhrad (v bežných európskych ZOO sa nechová). Jedinou možnosťou je návšteva Austrálie — v záhradách a lesoch miest ako Adelaide, Perth, Melbourne a Sydney je druh bežný a ľahko pozorovateľný pri kvitnúcich banksiách a eukalyptoch. Odporúčame eBird na mapovanie lokalít a Australian Museum online pre identifikáciu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Red wattlebird — taxonómia Shaw 1790, 3 poddruhy, dĺžka 33–37 cm, hmotnosť 100–120 g, opis sfarbenia, biotop, kŕmenie, hniezdenie júl–december, 2–3 vajcia, inkubácia 16–21 dní, odlet mlá

 Video — Medárik bradavičnatý

Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata) — spev a hlas v prírode

Medárik bradavičnatý (Anthochaera carunculata) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red Wattlebird, Česky:   laločnatka jihoaustralská, Nemecky:   Rotlappen-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Carunculado, Francúzsky:   Méliphage barbe-rouge, Taliansky:   Bargigliuto rosso, Holandsky:   Roodlelhoningeter, Portugalsky:   papa-mel-de-barbela-vermelha, Poľsky:   koralicowiec czerwony, Maďarsky:   piroscsüngős lebenyesmadár, Rusky:   Краснолопастный серёжкоух, Japonsky:   アカミミダレミツスイ, Latinsky:   Anthochaera carunculata (Shaw, 1790)