Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik bielosluchý

Nesoptilotis leucotis — australský medárik so sivým temenom, čiernou maskou a bielou ušnou škvrnou — pozoruhodný zberač srstí zo živých zvierat; stály endemit austrálskych eukalyptových lesov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh má rozsiahly areál v pevninskej Austrálii a celkovo pomerne veľkú populáciu, preto je hodnotený ako najmenej ohrozený. Populačný trend je však hodnotený ako klesajúci — úbytkový vývoj dokumentujú pozorovania v niektorých oblastiach areálu, spojený so stratou a fragmentáciou eukalyptových lesov a kroviskového biotopu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. Poddruh N. l. thomasi (Kangaroo Island White-eared Honeyeater) bol zaradený pod EPBC Act ako ohrozený poddruh s účinnosťou od 14. decembra 2021 — hlavnými hrozbami sú strata biotopu, divoké mačky a fragmentácia populácie na ostrove.
Dĺžka19–22 cm
Hmotnosť~20–30 g (zdroje sa mierne líšia)
Dožitiemax. 9 rokov zaznamenané (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený); thomasi: ohrozený
RozšíreniePevninská Austrália — JV Queensland, NSW, Viktória, J Austrália, JZ Austrália
BiotopSuché eukalyptové lesy, mallee a vresoviskové kroviny
StravaHmyz, pavúky, lerpy, medovica, nektár kvetov
Hniezdenie2 vajcia; hniezdna sezóna júl–marec; hniezdo vystlané srsťou
UnikátZbiera srsť priamo zo živých cicavcov vrátane ľudí
HlasKovový chwok-chwok-chwok; ostrý poplašný chwik!

Výživa

  • Hmyz a pavúky — gleaning pod odlupujúcou sa kôrou eukalyptov a v trhlinách; nevyhnutná bielkovinová zložka, obzvlášť pri odchove mláďat; druh sa živí hmyzom počas celého roka
  • Lerpy (cukrové kryty lariev psillidov na listoch eukalyptov), medovica a manna — dôležité energeticky bohaté zdroje získavané preskúmavaním listov a kôry eukalyptov
  • Nektár kvetov austrálskych rastlín — eukalypty, banksie a ďalšie nektárové rastliny; druh plní ekologickú funkciu opeľovača
  • Ovocie a ďalšie rastlinné zdroje — príležitostný doplnok potravy v prírode
  • Minerály, voda a príležitostné iné zdroje — každodenná čerstvá voda nevyhnutná
Tip od odborníka Medárik bielosluchý je v prírode všestranný potravný oportunista — väčšinu aktívneho času trávi gleaning-om pod odlupujúcou sa kôrou eukalyptov, kde hľadá hmyz a pavúky, a súčasne zbiera lerpy, medovicu a mannu z listov a kôry stromov. Popri tom navštevuje kvety kvôli nektáru a plní tak ekologickú funkciu opeľovača. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (záchranná stanica v Austrálii), základom je komerčná nektárová zmes pre medárikovité, čerstvý hmyz a prístup k vode. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk vyškoleného záchranára.

Hlasový prejav

Medárik bielosluchý má charakteristický hlboký a mierne kovový hlas — hlasitosťou je to stredne výrazný vták, dobre počuteľný v austrálskych eukalyptových lesoch. Najcharakteristickejší je kovový kontaktný hlas chwok, chwok, chwok alebo variácie chwok-whit a kwitchu, kwitchu. Ostrý a škrabľavý poplašný jednoznak chwik! je výrazný a nesie sa na väčšiu vzdialenosť. Druh vydáva aj mäkčie volania, popísané ako hlasné chew chew chew alebo dvojdielne tch-tchew, tch-tchew. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a druhovo špecifický. Nahrávky nájdete na xeno-canto (kľúčové slová Nesoptilotis leucotis) a v databáze Macaulay Library.

Typické zvuky

  • Hlboký kovový kontaktný hlas chwok, chwok, chwok alebo chwok-whit — najcharakteristickejší hlasový prejav druhu, vydávaný opakovane počas pohybu v korunách a kôre eukalyptov; popisovaný ako hlboký a mierne kovový (zdroj: Wikipedia EN)
  • Ostrý škrabľavý poplašný jednoznak chwik! — vydávaný pri vyrušení alebo ohrození; intenzívnejší a prenikavejší než bežný kontaktný hlas; nesie sa na väčšiu vzdialenosť (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
  • Hlasné chew chew chew alebo dvojdielne tch-tchew, tch-tchew — mäkšia varianta kontaktného hlasu, popisovaná austrálskym zdrojom Birds in Backyards; vydávaná v pároch a malých rodinných skupinách
  • Kontaktné volanie kwitchu, kwitchu — ďalšia varianta hlasu, uvádzaná Wikipediou EN pre tento druh; celkovo má druh pestrý repertoár hlasových variácií vrátane krátkych melódických prvkov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (júl–marec, juhozápadná hemisféra); v Sydney vrchol august–október; možné viaceré znášky za sezónu (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
Tok a hájaní teritória — samec energicky bráni krovinaté teritórium s nektárovými zdrojmi; v pároch alebo malých rodinných skupinách
Odchov mláďat — inkubácia ~14–15 dní (samíca); vyletenie ~15–17 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: mdahlem.net)
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — bez dlhých migrácie; lokálne pohyby za nektárom podľa sezónneho kvitnutia eukalyptov

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Suché eukalyptové lesy, dúbravy a kroviny, mallee, vresoviskový scrub a heathland; vyžaduje rozvinutý krovitý podrast a prítomnosť eukalyptov s hrubou, odlupujúcou sa kôrou
Medárik bielosluchý primárne osídľuje suché eukalyptové lesy a kroviny pevninskej Austrálie — od nížin po nadmorské výšky asi 1 000 m n. m. Vyžaduje eukalypty s hrubou, odlupujúcou sa kôrou (zdroj: Wikipedia EN) a hustý krovitý podrast — tieto dve prvky sú kľúčové pre jeho spôsob získavania potravy (gleaning pod kôrou) a hniezdenie. Druh nerad preletuje nad otvoreným priestorom — uprednostňuje koridory so stromovým krytom. V Sydney ho možno pozorovať aj v mangrovoch a príležitostne v záhradách a sadoch.
Sociálna štruktúra — solitér alebo pár
Zvyčajne solitérny vták alebo v pároch; malé rodinné skupiny; neskoloniálny druh na rozdiel od mnohých príbuzných medárikov
Medárik bielosluchý žije solitérne alebo v pároch a malých rodinných skupinách — na rozdiel od koloniálneho medárika škraboškového ide o podstatne menej spoločenský druh. V hniezdnom období si pár háji teritórium. Druh je podľa Wikipédie EN opisovaný ako pomerne hlasný a nápadný — ľahšie ho počuť než vidieť v hustom podraste.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až semiaridný klimát juhovýchodnej a južnej Austrálie; celoročne stálý druh s lokálnymi pohybmi
Druh je prispôsobený na mierny až semiaridný klimát Austrálie — zahŕňa teplé letné sezóny aj mierne zimy. Je stálym (nesťahovavým) vtákom; pohybuje sa lokálne podľa sezónneho kvitnutia eukalyptov a dostupnosti lerpov. Nepodniká dlhé sezónne migrácie.
Hniezdo a hniezdny typ
Hlboké pohárkovité hniezdo z tráv, tenkých prúžkov kôry a pavučiny, vystlané srsťou a vlnou cicavcov; umiestnené 0,3–3 m (niekedy až 5 m) vysoko v krovine alebo medzi listami
Samica stavia hlboké pohárkovité hniezdo z vysušených tráv, tenkých prúžkov kôry a rastlinných vlákien spletených pavučinou, vystlané srsťou a vlnou cicavcov — vrátane vlasov ľudí, srsti klokanů, oviec a iných zvierat (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum). Druh je preto preslávený aktívnym zbieraním srstí priamo zo živých cicavcov. Hniezdo je zavesené medzi vetvičkami v krovine alebo medzi listami vo výške 0,3–5 m (zdroj: mdahlem.net). Znáška pozostáva z 2 (niekedy 3) vajec bielej farby s hnedastými škvrnami; rozmery vajca sú cca 21 × 15 mm (zdroj: mdahlem.net).
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje; v austrálskych záhradách bežný návštevník vtáčích misiek
Medáriky sa pravidelne kúpajú v plytkých prírodných vodných zdrojoch — kaluže, potoky, záhradné napájadlá. Kúpanie je bežným správaním; čistota peria je nevyhnutná pre termoreguláciu a integritu letových štruktúr. Čerstvá voda je pre druh nevyhnutná každý deň.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania; ranné hodiny najintenzívnejšie — kŕmenie gleaning-om v kôre a korunách eukalyptov a obrana teritória
Medárik bielosluchý je striktne denný vták s najintenzívnejšou aktivitou skoro ráno — vtedy prebieha intenzívne kŕmenie gleaning-om v kôre eukalyptov a teritoriálna obrana páru. Nevykonáva nočné ani dlhé sezónne migrácie. Pohybuje sa prednostne v lesných koridoroch a nerad preletuje nad otvoreným terénom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a hájaní teritória
Júl–marec (hlavná sezóna); teritória háji celoročne (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Pár medárikov bielosluchých háji krovinaté teritórium s nektárovými zdrojmi a vhodným biotopom. Samec aktívne a hlasne bráni teritórium pred súperníkmi. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch detailne overené). Druh je neskoloniálny — každý pár žije na vlastnom teritóriu.

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 2 vajcia (niekedy 3); hniezdna sezóna júl–marec, možné viaceré znášky (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)

Samica stavia hlboké pohárkovité hniezdo z tráv, tenkých prúžkov kôry a pavučiny, vystlané srsťou a vlnou cicavcov (aj ľudskými vlasmi). Hniezdo je zavesené 0,3–5 m vysoko v krovine alebo medzi listami. Znáška pozostáva typicky z 2 vajec (niekedy 3) bielej farby s hnedastými škvrnami; rozmery vajca sú cca 21 × 15 mm (zdroj: mdahlem.net). Hniezdna sezóna trvá júl–marec; v Sydney vrcholí august–október. Možné sú viaceré znášky za sezónu.

Inkubácia
Orientačne 14–15 dní; inkubuje prevažne samica (zdroj: mdahlem.net, orientačné)

Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — mdahlem.net udáva orientačne ~14–15 dní a inkubuje prevažne samica. Hniezdnymi parazitmi sú: strapcháč vejárovitý (Cacomantis flabelliformis), strapcháč bledý (C. pallidus), strapcháč Horsfielda (Chrysococcyx basalis) a strapcháč bronzový (C. lucidus) — kladú vajcia do hniezd tohto druhu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz a článkonožce sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou krmiva mláďat — práve preto druh intenzívne gleaning-uje pod kôrou eukalyptov aj počas hniezdnej sezóny. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je druh-špecificky overená.

Vývoj mláďat
Orientačne ~15–17 dní do vyletenia; juvenily bledšie (zdroj: mdahlem.net, orientačné)

Presný vek vyletenia mláďat (fledging) je mdahlem.net odhadovaný orientačne na ~15–17 dní — tieto údaje nie sú druh-špecificky overené z primárnej vedeckej literatúry. Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a hnedšie než dospelci — čierna maska je u nich menej kontrastná a biela ušná škvrna menej výrazná. Dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; max. zaznamenaná dĺžka života 9 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálna zaznamenaná dlžka života je podľa oiseaux.net 9 rokov. Poznámka k hmotnosti: Wikipedia EN udáva ~20 g, mdahlem.net 18–30 g a oiseaux.net 23–30 g — keďže zdroje sa líšia o viac než 20 %, uvádzame orientačný rozsah 20–30 g pre dospelých jedincov; presné druh-špecifické priemerné hmotnosti nie sú jednotne overené.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik bielosluchý 19–22 cm Medárik žltohrdlý 20–23 cm Medárik škraboškový 17–23 cm Medárik bielolíci 17–19 cm Medárik krikľavý 24–28 cm
Medárik bielosluchý Medárik žltohrdlý (Nesoptilotis flavicollis, Yellow-throated Honeyeater) Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops, Yellow-tufted Honeyeater) Medárik bielolíci (Phylidonyris niger, White-cheeked Honeyeater) Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner)
Dĺžka19–22 cm20–23 cm17–23 cm17–19 cm24–28 cm
Váha~20–30 g (zdroje sa líšia: Wikipedia ~20 g, oiseaux.net 23–30 g)20–30 g (orientačne)20–40 g (cassidix: 28–32 g)14–17 g (orientačne)60–80 g
Dožitiemax. 9 rokov zaznamenané (oiseaux.net)presné údaje neoverenédo cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)presné údaje neoverenémax. 12,4 r (ABBBS banding)
OchranaIUCN LC (klesajúci trend); thomasi: ohrozený (EPBC Act 2021); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (druh); cassidix: kriticky ohrozený (EPBC Act 1999); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES; premnoženie klasifikované ako EPBC Key Threatening Process
CharakteristikaOlivovozelené telo; sivé temeno; čierna tvárová maska a hrdlo; biela ušná škvrna; červenohnedé oko; čierny zobák; pohlavný dimorfizmus minimálnyOlivovozelené telo; sivá hlava; ŽLTÉ hrdlo (nie čierne — kľúčový rozdiel); biela ušná škvrna (podobná, ale menšia); žltkasté tóny na spodku; sesterský druh N. leucotisŽLTÉ temeno a hrdlo; čierna tvárová maska; ZLATOŽLTÉ ušné chumáčiky (tufts) — zásadne odlišné od bielej ušnej škvrny bielosluchého; olivovozelené telo; cassidix má navyše vzpriamený čelný chocholČiernobiely kontrastný vzor; veľká biela LÍCNA škvrna (nie ušná ako u bielosluchého); čierne temeno; biely spodok; žlto-bielo-čierne krídla; inak úplne iný farebný vzorSivé telo; čierne temeno a tvárová maska; žlto-oranžový zobák a nožičky; žltá holá koža za okom; BEZ bielej ušnej škvrny a bez olivového sfarbenia — výrazne iný vzor ako bielosluchý
AreálPevninská Austrália: JV Queensland, NSW, Viktória, Južná Austrália, JZ Austrália; poddruh thomasi: Kangaroo Island; suché eukalyptové lesy, mallee, vresoviskové kroviny; stály nesťahovavý druhEndemit Tasmánie a priľahlých ostrovov; suché eukalyptové lesy a kroviny; stály nesťahovavý; iný areál ako bielosluchý (ostrovný endemit)JV Queensland, NSW, Viktória; suché eukalyptové lesy a kroviny (cassidix: riečne vlhké porasty Yellingbo NCR); stály nesťahovavý; 4 poddruhyVresoviskové kroviny, banksie a eukalyptové lesíky pozdĺž pobrežia V a Z Austrálie; stály alebo lokálne sťahovavý; iný biotop ako bielosluchýQueensland, NSW, Viktória, Južná Austrália, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, suburbanné parky; stály, mimoriadne agresívny koloniálny druh

Zaujímavosti

1

Zbierač srstí zo živých zvierat — medárik bielosluchý je celosvetovo preslávený zbieraním srstí a vlny priamo zo živých cicavcov vrátane ľudí, klokanů, oviec a valabí na mäkkú výstelku hniezda. Toto odvážne správanie bolo opísané mnohými ornitológmi a pozorovateľmi — vták pristáva na hlave alebo chrbte zvieraťa a vytrhne niekoľko vlasov či srstí.

2

Tri diagnostické znaky — medárik bielosluchý je ľahko identifikovateľný kombináciou: (1) sivé temeno, (2) čierna tvárová maska siahajúca cez líca a hrdlo a (3) biela ušná škvrna (biele ušné krovky). Táto trojica je v australskej avifaune pre tento druh typická a odlišuje ho od väčšiny iných medárikov.

3

Sestra Yellow-throated Honeyeater — medárik bielosluchý je sesterský druh voči medárikovi žltohrdlému (Nesoptilotis flavicollis), endemitovi Tasmánie. Oba druhy tvoria rod Nesoptilotis. Hlavný rozlišovací znak: žltohrdlý má žlté hrdlo namiesto čierneho, iné areálové rozšírenie (len Tasmánia) a odlišné ušné krovky.

4

Gleaning specialist — potravnou stratégiou je druh špecialista na gleaning pod kôrou: väčšinu aktívneho dňa trávi preskúmavaním odlupujúcej sa kôry eukalyptov a ťahom po trhlínách, kde hľadá skrytý hmyz, pavúky a larvy. Táto stratégia ho odlišuje od mnohých iných medárikov, ktoré sa spoliehajú predovšetkým na nektár.

5

Ohrozený poddruh thomasi na Kangaroo Island — poddruh N. l. thomasi (Kangaroo Island White-eared Honeyeater), opisaný Mathewsom v roku 1912, je ohrozený — od 14. decembra 2021 je zaradený pod austrálsky zákon EPBC Act 1999 ako ohrozený poddruh. Hlavné hrozby sú strata biotopu, divé mačky a fragmentácia populácie na ostrove.

6

Pět poddruhov s geografickou variabilitou — druh má podľa niektorých zdrojov päť poddruhov (leucotis, schoddei, depauperata, novaenorciae, thomasi), pričom najmenší je poddruh novaenorciae (JZ Austrália, asi o 20 % menší než nomínát). Hlboká genetická divergencia medzi západnými a východnými populáciami bola preukázaná fylogeografickou štúdiou.

7

Stály nesťahovavý endemit — na rozdiel od mnohých európskych spevavcov je medárik bielosluchý striktne stálym, nesťahovavým vtákom — nekoná dlhé sezónne migrácie, len lokálne pohyby za nektárom podľa sezónneho kvitnutia eukalyptov v rámci svojho teritória.

8

Hlboký kovový hlas — druh vydáva charakteristický hlboký, mierne kovový hlas chwok, chwok, chwok alebo kwitchu, kwitchu a ostrý poplašný chwik! — zvuky, ktoré sú v austrálskych eukalyptových lesoch dobre rozpoznateľné. Hlas bol opísaný ako hlboký a mierny škrabľavý a kovový (zdroj: Wikipedia EN).

Taxonomická klasifikácia

species Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Nesoptilotis Mathews, 1925
Druh Nesoptilotis leucotis (Latham, 1801)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit pevninskej Austrálie; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Wikipedia EN uvádza 4 poddruhy; Avibase a oiseaux.net 5 (navyše depauperata). Uznávané poddruhy: N. l. leucotis (nomínát — pobrežná JV Austrália, Queensland–NSW–Viktória–JV Južná Austrália); N. l. schoddei (Polostrov Eyre a priľahlé vnútrozemie, opisal Schodde 2019); N. l. depauperata (JV Austrália, vnútrozemie — niektoré klasifikácie); N. l. novaenorciae (JZ Austrália a záp. Viktória, asi o 20 % menší); N. l. thomasi (Kangaroo Island, opisal Mathews 1912 — ohrozený poddruh, chránený EPBC Act od 14. decembra 2021). Druh opísal John Latham v roku 1801 pod pôvodným menom Turdus leucotis; neskôr bol zaradený do rodu Lichenostomus, dnes do rodu Nesoptilotis.
Avibase_ID 6897E78D122E5D6F

? Často kladené otázky

Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis) je austrálsky spevavec z čeľade medárikovitých (Meliphagidae), endemický v pevninskej Austrálii. Žije v suchých eukalyptových lesoch, dúbravách, mallee a vresoviskových krovinách od JV Queenslandu cez NSW, Viktóriu a Južnú Austráliu až po JZ Austráliu. Poddruh thomasi je endemický na ostrove Kangaroo Island.

Kombinácia troch znakov je diagnostická: (1) sivé temeno, (2) výrazná čierna tvárová maska cez líca a hrdlo a (3) biela ušná škvrna (biele ušné krovky). Najbližším príbuzným je Yellow-throated Honeyeater (Nesoptilotis flavicollis) — ten má žlté hrdlo (nie čierne) a žije len na Tasmánii. Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops) má naopak žlté temeno a žlté ušné chumáčiky — nie sivé temeno ani bielu ušnú škvrnu.

Medárik bielosluchý aktívne zbiera srsť a vlnu priamo zo živých cicavcov — vrátane ľudí, klokanů, oviec a valabí — na mäkkú výstelku vnútra hniezda. Ide o vrodený inštinkt: hniezdo so srsťou dobre izoluje vajcia a mláďatá. Vták pristáva na hlave alebo chrbte zvieraťa a behom niekoľkých sekúnd vytrhne niekoľko vlasov. Toto správanie je v Austrálii dobre zdokumentované.

Potrava je pestrá: hmyz a pavúky (gleaning pod odlupujúcou sa kôrou eukalyptov — primárna potravná stratégia), lerpy (cukrové kryty psyllid lariev na listoch eukalyptov), medovica a manna (cukrové produkty kôry eukalyptov) a nektár kvetov austrálskych rastlín. Druh plní ekologickú funkciu opeľovača. Príležitostne konzumuje aj ovocie. Napriek tomu, že je zaradený medzi medárikov (honeyeater), hmyz tvorí rovnako dôležitú — ak nie dôležitejšiu — zložku potravy ako nektár.

Druh ako celok je IUCN: Least Concern (LC) — nie je globálne ohrozený. Avšak poddruh thomasi (Kangaroo Island White-eared Honeyeater) je od 14. decembra 2021 zaradený pod austrálsky zákon EPBC Act 1999 ako ohrozený poddruh — dôvodom sú strata biotopu, predácia divými mačkami a fragmentácia populácie. Austrálska legislatíva zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je v CITES.

Hniezdna sezóna trvá júl–marec (v Sydney august–október); možné sú viaceré znášky za sezónu. Samica stavia hlboké pohárkovité hniezdo z tráv a pavučiny, vystlané srsťou a vlnou cicavcov, zavesené vo výške 0,3–5 m v krovine. Znáška: 2 vajcia (niekedy 3) bielej farby s hnedastými škvrnami (cca 21 × 15 mm). Inkubácia orientačne ~14–15 dní (prevažne samica; presné údaje nie sú druh-špecificky overené). Mláďatá vyletia orientačne po ~15–17 dňoch; kŕmia ich obaja rodičia. Hniezdnymi parazitmi sú viacerí austrálski strapcháči (Cacomantis flabelliformis, C. pallidus, Chrysococcyx basalis, C. lucidus).

V SR a Európe sa nechová — austrálska legislatíva (EPBC Act) zakazuje vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je klietkový maznáčik. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva juhovýchodnej alebo južnej Austrálie — v záhradách a eukalyptových lesoch NSW, Viktórie a Južnej Austrálie s kvitnúcimi stromami je pomerne bežnou kulisou. Poddruh thomasi je možné pozorovať na ostrove Kangaroo Island, Južná Austrália.

ZDROJ: Wikipedia EN (White-eared honeyeater — taxonómia, dĺžka 19–22 cm, hmotnosť ~20 g, 4 poddruhy, popis sfarbenia, biotop, potrava, hniezdenie júl–marec, znáška 2–3 vajcia, hlasy chwok/chwik/kwitchu, IUCN

 Video — Medárik bielosluchý

Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis) — spev a hlas v prírode

Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-eared Honeyeater, Česky:   medosavka sedohlavá, Nemecky:   Schwarzkehl-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Orejiblanco, Francúzsky:   Méliphage leucotique, Taliansky:   Succiamiele macchiebianche, Holandsky:   Witoorhoningeter, Portugalsky:   papa-mel-de-orelha-branca, Poľsky:   eukaliptusowiec białouchy, Maďarsky:   fehérfülű mézevő, Rusky:   Белоухая медвянка, Japonsky:   ミミジロミツスイ, Latinsky:   Nesoptilotis leucotis (Latham, 1801)