Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik bielosluchý

Nesoptilotis leucotis — australský medárik so sivým temenom, čiernou maskou a bielou ušnou škvrnou — pozoruhodný zberač srstí zo živých zvierat; stály endemit austrálskych eukalyptových lesov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma rozsiahly areal v pevninskej Australii a celkovo pomerne velku populaciu, preto je hodnoteny ako najmenej ohrozeny. Populacny trend je vsak hodnoteny ako klesajuci — ubytkovy vyvoj dokumentuju pozorovania v niektorych oblastiach arealu, spojeny so stratou a fragmentaciou eukalyptovych lesov a kroviskoveho biotopu. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Australskeho zakona EPBC Act 1999 zakazuje odchyt a vyvoz divych australskych vtakov. Poddruh N. l. thomasi (Kangaroo Island White-eared Honeyeater) bol zaradeny pod EPBC Act ako ohrozeny poddruh s ucinnostou od 14. decembra 2021 — hlavnymi hrozbami su strata biotopu, divoky macky a fragmentacia populacie na ostrove.
Dĺžka19–22 cm
Hmotnosť~20–30 g (zdroje sa mierne líšia)
Dožitiemax. 9 rokov zaznamenané (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený); thomasi: ohrozený
RozšíreniePevninská Austrália — JV Queensland, NSW, Viktória, J Austrália, JZ Austrália
BiotopSuché eukalyptové lesy, mallee a vresoviskové kroviny
StravaHmyz, pavúky, lerpy, medovica, nektár kvetov
Hniezdenie2 vajcia; hniezdna sezóna júl–marec; hniezdo vystlané srsťou
UnikátZbiera srsť priamo zo živých cicavcov vrátane ľudí
HlasKovový chwok-chwok-chwok; ostrý poplašný chwik!
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

40% 30% 20% STRAVA zloženie
Hmyz a pavúky — gleaning pod odlupujúcou sa kôrou eukalyptov a v trhlinách; nevyhnutná bielkovinová zložka, obzvlášť pri odchove mláďat; druh sa živí hmyzom počas celého roka 40%
Lerpy (cukrové kryty lariev psillidov na listoch eukalyptov), medovica a manna — dôležité energeticky bohaté zdroje získavané preskúmavaním listov a kôry eukalyptov 30%
Nektár kvetov austrálskych rastlín — eukalypty, banksie a ďalšie nektárové rastliny; druh plní ekologickú funkciu opeľovača 20%
Ovocie a ďalšie rastlinné zdroje — príležitostný doplnok potravy v prírode 7%
Minerály, voda a príležitostné iné zdroje — každodenná čerstvá voda nevyhnutná 3%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a pavúky — gleaning pod kôrou a v trhlinách eukalyptov; nevyhnutná bielkovinová zložka celoročne, zvlášť pri kŕmení mláďat
  • Lerpy — cukrové kryty lariev psillidov (Psyllidae) na listoch eukalyptov; energeticky vydatná zložka potravy
  • Medovica a manna — cukrové sekréty z listov a ran eukalyptovej kôry
  • Nektár kvetov — eukalypty, banksie, grevílie; druh je dôležitým opeľovačom
  • Ovocie — príležitostný sezónny doplnok
  • Čerstvá pitná voda — každodenne prístupná; druh využíva prírodné vodné zdroje

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, silne korenené ľudské potraviny — poškodzujú obličky
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
  • Cukorné roztoky z domácej kuchyne ako náhrada nektáru — nenahrádzajú minerály a stopové prvky z prírodného nektáru
Tip od odborníka Medárik bielosluchý je v prírode všestranný potravný oportunista — väčšinu aktívneho času trávi gleaning-om pod odlupujúcou sa kôrou eukalyptov, kde hľadá hmyz a pavúky, a súčasne zbiera lerpy, medovicu a mannu z listov a kôry stromov. Popri tom navštevuje kvety kvôli nektáru a plní tak ekologickú funkciu opeľovača. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (záchranná stanica v Austrálii), základom je komerčná nektárová zmes pre medárikovité, čerstvý hmyz a prístup k vode. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk vyškoleného záchranára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik bielosluchý je stredne hlasný a pomerne zreteľný druh — vydáva hlasité a mierne kovové kontaktné hlásky, ktoré sú v austrálskych eukalyptových lesoch dobre počuteľné. Keďže sa v avikultúre nechová, hodnotenie domácej rušivosti je len hypotetické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik bielosluchý je voľne žijúci divoký druh — nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V austrálskych záhradách a vresovinách môže byť odvážny (napr. pri zbieraní vlasov zo živých ľudí), no fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a neustále pohyblivý druh — medárik bielosluchý strávi väčšinu dňa energickým prehľadávaním kôry a koruniek eukalyptov, obhajuje teritórium a navštevuje kvitnúce stromy. Je to živý a pohyblivý vták s vysokou energetickou potrebou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik bielosluchý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a zahŕňa druhovo špecifické kontaktné hlásky a poplašné volania. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Medárik bielosluchý má charakteristický hlboký a mierne kovový hlas — hlasitosťou je to stredne výrazný vták, dobre počuteľný v austrálskych eukalyptových lesoch. Najcharakteristickejší je kovový kontaktný hlas chwok, chwok, chwok alebo variácie chwok-whit a kwitchu, kwitchu. Ostrý a škrabľavý poplašný jednoznak chwik! je výrazný a nesie sa na väčšiu vzdialenosť. Druh vydáva aj mäkčie volania, popísané ako hlasné chew chew chew alebo dvojdielne tch-tchew, tch-tchew. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a druhovo špecifický. Nahrávky nájdete na xeno-canto (kľúčové slová Nesoptilotis leucotis) a v databáze Macaulay Library.

Dokáže hovoriť? Medárik bielosluchý nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho vokálny repertoár zahŕňa kontaktné hlásky (chwok/kwitchu/chew) a poplašné volania (chwik!) — všetko vrodené a druhovo špecifické. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Hlboký kovový kontaktný hlas chwok, chwok, chwok alebo chwok-whit — najcharakteristickejší hlasový prejav druhu, vydávaný opakovane počas pohybu v korunách a kôre eukalyptov; popisovaný ako hlboký a mierne kovový (zdroj: Wikipedia EN)
  • Ostrý škrabľavý poplašný jednoznak chwik! — vydávaný pri vyrušení alebo ohrození; intenzívnejší a prenikavejší než bežný kontaktný hlas; nesie sa na väčšiu vzdialenosť (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
  • Hlasné chew chew chew alebo dvojdielne tch-tchew, tch-tchew — mäkšia varianta kontaktného hlasu, popisovaná austrálskym zdrojom Birds in Backyards; vydávaná v pároch a malých rodinných skupinách
  • Kontaktné volanie kwitchu, kwitchu — ďalšia varianta hlasu, uvádzaná Wikipediou EN pre tento druh; celkovo má druh pestrý repertoár hlasových variácií vrátane krátkych melódických prvkov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (júl–marec, juhozápadná hemisféra); v Sydney vrchol august–október; možné viaceré znášky za sezónu (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
Tok a hájaní teritória — samec energicky bráni krovinaté teritórium s nektárovými zdrojmi; v pároch alebo malých rodinných skupinách
Odchov mláďat — inkubácia ~14–15 dní (samíca); vyletenie ~15–17 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: mdahlem.net)
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — bez dlhých migrácie; lokálne pohyby za nektárom podľa sezónneho kvitnutia eukalyptov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa nechová. Medárik bielosluchý je divoký austrálsky vták; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, ornitológiu, ekológiu a birdingovú turistiku. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých vtákov; druh nie je v CITES.
Priestor Druh sa v SR nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode si jedince háji teritóriá v krovinatých lesoch a scrube s eukalyptovým porastom. Druh vyžaduje otvorený priestor s rozvinutým krovitým podrastom a prítomnosťou eukalyptov.
Deti v domácnosti Medárik bielosluchý nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad austrálskej divočiny: biela ušná škvrna na čiernej maske, zbieranie vlasov priamo z hláv ľudí na hniezdo a pohyb v eukalyptových lesoch ho robia nezabudnuteľným. Obzvlášť pôsobivý je príbeh ohrozeného poddruhu thomasi z ostrova Kangaroo Island. Pre deti je to vynikajúci príklad toho, prečo je ochrana biotopov a austrálskej fauny dôležitá.
Hlučnosť Druh vydáva hlboké, mierne kovové hlásky chwok, chwok, chwok-whit a kwitchu, kwitchu; poplašný ostrý chwik! je výrazný. Je to stredne hlasný aktívny vták. Keďže sa v SR nechová, ide len o hypotetické hodnotenie.
Verdikt odborníka Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis) je stredne veľký spevavec (19–22 cm, orientačne 20–30 g) z čeľade Meliphagidae (medárikovité), endemický v pevninskej Austrálii. Dospelý vták má sivé temeno, výraznú čiernu tvárovú masku siahajúcu cez líca a hrdlo a nápadnú bielu ušnú škvrnu (biele ušné krovky) — práve táto škvrna dáva druhu slovenský a anglický názov. Telo je olivovozelené zhora a svetlejšie zelené zdola; oko červenohnedé až červené; pohlavný dimorfizmus je minimálny. Päť poddruhov sa líši veľkosťou a odtieňom sfarbenia: najmenší je novaenorciae (JZ Austrália) a najohrozenejší je thomasi (Kangaroo Island), chránený austrálskym zákonom EPBC Act od roku 2021. Druh obýva suché eukalyptové lesy, dúbravy, mallee a vresoviskové kroviny s rozvinutým krovitým podrastom, kde sa pohybuje solitérne alebo v pároch. Potrava zahŕňa hmyz a pavúky (gleaning pod kôrou eukalyptov), lerpy, medovicu, mannu a nektár — druh plní ekologickú funkciu opeľovača. Druh je celosvetovo preslávený zbieraním srstí a vlny priamo zo živých cicavcov (vrátane ľudí) na výstelku hniezda. Hniezdna sezóna trvá júl–marec; samica kladie typicky 2 vajcia (niekedy 3) do hlbokého pohárkovitého hniezda zaveseného v krovine. Hniezdnymi parazitmi sú viacerí austrálski strapcháči (kukučky). Druh je stálym, nesťahovavým vtákom s lokálnymi pohybmi za nektárom. IUCN hodnotí druh (ako celok) ako najmenej ohrozený (LC). V SR sa nechová — ide o atlasový voľne žijúci druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Suché eukalyptové lesy, dúbravy a kroviny, mallee, vresoviskový scrub a heathland; vyžaduje rozvinutý krovitý podrast a prítomnosť eukalyptov s hrubou, odlupujúcou sa kôrou
Medárik bielosluchý primárne osídľuje suché eukalyptové lesy a kroviny pevninskej Austrálie — od nížin po nadmorské výšky asi 1 000 m n. m. Vyžaduje eukalypty s hrubou, odlupujúcou sa kôrou (zdroj: Wikipedia EN) a hustý krovitý podrast — tieto dve prvky sú kľúčové pre jeho spôsob získavania potravy (gleaning pod kôrou) a hniezdenie. Druh nerad preletuje nad otvoreným priestorom — uprednostňuje koridory so stromovým krytom. V Sydney ho možno pozorovať aj v mangrovoch a príležitostne v záhradách a sadoch.
Sociálna štruktúra — solitér alebo pár
Zvyčajne solitérny vták alebo v pároch; malé rodinné skupiny; neskoloniálny druh na rozdiel od mnohých príbuzných medárikov
Medárik bielosluchý žije solitérne alebo v pároch a malých rodinných skupinách — na rozdiel od koloniálneho medárika škraboškového ide o podstatne menej spoločenský druh. V hniezdnom období si pár háji teritórium. Druh je podľa Wikipédie EN opisovaný ako pomerne hlasný a nápadný — ľahšie ho počuť než vidieť v hustom podraste.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až semiaridný klimát juhovýchodnej a južnej Austrálie; celoročne stálý druh s lokálnymi pohybmi
Druh je prispôsobený na mierny až semiaridný klimát Austrálie — zahŕňa teplé letné sezóny aj mierne zimy. Je stálym (nesťahovavým) vtákom; pohybuje sa lokálne podľa sezónneho kvitnutia eukalyptov a dostupnosti lerpov. Nepodniká dlhé sezónne migrácie.
Hniezdo a hniezdny typ
Hlboké pohárkovité hniezdo z tráv, tenkých prúžkov kôry a pavučiny, vystlané srsťou a vlnou cicavcov; umiestnené 0,3–3 m (niekedy až 5 m) vysoko v krovine alebo medzi listami
Samica stavia hlboké pohárkovité hniezdo z vysušených tráv, tenkých prúžkov kôry a rastlinných vlákien spletených pavučinou, vystlané srsťou a vlnou cicavcov — vrátane vlasov ľudí, srsti klokanů, oviec a iných zvierat (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum). Druh je preto preslávený aktívnym zbieraním srstí priamo zo živých cicavcov. Hniezdo je zavesené medzi vetvičkami v krovine alebo medzi listami vo výške 0,3–5 m (zdroj: mdahlem.net). Znáška pozostáva z 2 (niekedy 3) vajec bielej farby s hnedastými škvrnami; rozmery vajca sú cca 21 × 15 mm (zdroj: mdahlem.net).
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje; v austrálskych záhradách bežný návštevník vtáčích misiek
Medáriky sa pravidelne kúpajú v plytkých prírodných vodných zdrojoch — kaluže, potoky, záhradné napájadlá. Kúpanie je bežným správaním; čistota peria je nevyhnutná pre termoreguláciu a integritu letových štruktúr. Čerstvá voda je pre druh nevyhnutná každý deň.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania; ranné hodiny najintenzívnejšie — kŕmenie gleaning-om v kôre a korunách eukalyptov a obrana teritória
Medárik bielosluchý je striktne denný vták s najintenzívnejšou aktivitou skoro ráno — vtedy prebieha intenzívne kŕmenie gleaning-om v kôre eukalyptov a teritoriálna obrana páru. Nevykonáva nočné ani dlhé sezónne migrácie. Pohybuje sa prednostne v lesných koridoroch a nerad preletuje nad otvoreným terénom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a hájaní teritória
Júl–marec (hlavná sezóna); teritória háji celoročne (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)

Pár medárikov bielosluchých háji krovinaté teritórium s nektárovými zdrojmi a vhodným biotopom. Samec aktívne a hlasne bráni teritórium pred súperníkmi. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch detailne overené). Druh je neskoloniálny — každý pár žije na vlastnom teritóriu.

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 2 vajcia (niekedy 3); hniezdna sezóna júl–marec, možné viaceré znášky (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)

Samica stavia hlboké pohárkovité hniezdo z tráv, tenkých prúžkov kôry a pavučiny, vystlané srsťou a vlnou cicavcov (aj ľudskými vlasmi). Hniezdo je zavesené 0,3–5 m vysoko v krovine alebo medzi listami. Znáška pozostáva typicky z 2 vajec (niekedy 3) bielej farby s hnedastými škvrnami; rozmery vajca sú cca 21 × 15 mm (zdroj: mdahlem.net). Hniezdna sezóna trvá júl–marec; v Sydney vrcholí august–október. Možné sú viaceré znášky za sezónu.

Inkubácia
Orientačne 14–15 dní; inkubuje prevažne samica (zdroj: mdahlem.net, orientačné)

Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — mdahlem.net udáva orientačne ~14–15 dní a inkubuje prevažne samica. Hniezdnymi parazitmi sú: strapcháč vejárovitý (Cacomantis flabelliformis), strapcháč bledý (C. pallidus), strapcháč Horsfielda (Chrysococcyx basalis) a strapcháč bronzový (C. lucidus) — kladú vajcia do hniezd tohto druhu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz a článkonožce sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou krmiva mláďat — práve preto druh intenzívne gleaning-uje pod kôrou eukalyptov aj počas hniezdnej sezóny. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je druh-špecificky overená.

Vývoj mláďat
Orientačne ~15–17 dní do vyletenia; juvenily bledšie (zdroj: mdahlem.net, orientačné)

Presný vek vyletenia mláďat (fledging) je mdahlem.net odhadovaný orientačne na ~15–17 dní — tieto údaje nie sú druh-špecificky overené z primárnej vedeckej literatúry. Juvenilné jedince sú celkovo bledšie a hnedšie než dospelci — čierna maska je u nich menej kontrastná a biela ušná škvrna menej výrazná. Dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; max. zaznamenaná dĺžka života 9 rokov (zdroj: oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálna zaznamenaná dlžka života je podľa oiseaux.net 9 rokov. Poznámka k hmotnosti: Wikipedia EN udáva ~20 g, mdahlem.net 18–30 g a oiseaux.net 23–30 g — keďže zdroje sa líšia o viac než 20 %, uvádzame orientačný rozsah 20–30 g pre dospelých jedincov; presné druh-špecifické priemerné hmotnosti nie sú jednotne overené.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho endemita Austrálie. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Medárik bielosluchý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. V austrálskych záhradách a lesoch s nektárovými rastlinami môžu byť jedince odvážne (napr. pri zbieraní vlasov zo živých ľudí na hniezdo), no táto odvaha nie je ochočením — je to vrodený instinkt stavby hniezda. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode v eukalyptových lesoch a krovinách Austrálie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik bielosluchý je voľne žijúci endemit Austrálie; v SR a EÚ sa bežne nechová a EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — v austrálskych záhradách a lesoch s eukalyptami je druh bežnou kulisou

3

Ak pozoruješ zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici (WIRES alebo RSPCA Austrália) — nemanipuluj bez odbornej pomoci

4

Pre poddruh thomasi na ostrove Kangaroo Island sa obráť na DCCEEW alebo miestne záchranné organizácie — ide o zákonom chránený poddruh (EPBC Act)

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Medárik bielosluchý nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho endemita Austrálie; EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — v záhradách a lesoch s eukalyptami, mallee a vresovísk od JV Queenslandu po JZ Austráliu
Databázy eBird, Avibase, xeno-canto a Macaulay Library — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a máp rozšírenia druhu
Pre poddruh thomasi: lokalita ostrov Kangaroo Island, Južná Austrália
Na čo si dať pozor Medárik bielosluchý nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v austrálskych záhradách a lesoch s kvitnúcimi eukalyptami a krovinami je biela ušná škvrna na čiernej maske okamžite rozpoznateľná.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik bielosluchý 19–22 cm Medárik žltohrdlý 20–23 cm Medárik škraboškový 17–23 cm Medárik bielolíci 17–19 cm Medárik krikľavý 24–28 cm
Medárik bielosluchý Medárik žltohrdlý (Nesoptilotis flavicollis, Yellow-throated Honeyeater) Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops, Yellow-tufted Honeyeater) Medárik bielolíci (Phylidonyris niger, White-cheeked Honeyeater) Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner)
Dĺžka19–22 cm20–23 cm17–23 cm17–19 cm24–28 cm
Váha~20–30 g (zdroje sa líšia: Wikipedia ~20 g, oiseaux.net 23–30 g)20–30 g (orientačne)20–40 g (cassidix: 28–32 g)14–17 g (orientačne)60–80 g
Dožitiemax. 9 rokov zaznamenané (oiseaux.net)presné údaje neoverenédo cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)presné údaje neoverenémax. 12,4 r (ABBBS banding)
Hlučnosťvoľne žijúci endemit pevninskej Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit Tasmánie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit JV Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit V a JV Austrálie — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend); thomasi: ohrozený (EPBC Act 2021); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (druh); cassidix: kriticky ohrozený (EPBC Act 1999); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES; premnoženie klasifikované ako EPBC Key Threatening Process
PovahaOlivovozelené telo; sivé temeno; čierna tvárová maska a hrdlo; biela ušná škvrna; červenohnedé oko; čierny zobák; pohlavný dimorfizmus minimálnyOlivovozelené telo; sivá hlava; ŽLTÉ hrdlo (nie čierne — kľúčový rozdiel); biela ušná škvrna (podobná, ale menšia); žltkasté tóny na spodku; sesterský druh N. leucotisŽLTÉ temeno a hrdlo; čierna tvárová maska; ZLATOŽLTÉ ušné chumáčiky (tufts) — zásadne odlišné od bielej ušnej škvrny bielosluchého; olivovozelené telo; cassidix má navyše vzpriamený čelný chocholČiernobiely kontrastný vzor; veľká biela LÍCNA škvrna (nie ušná ako u bielosluchého); čierne temeno; biely spodok; žlto-bielo-čierne krídla; inak úplne iný farebný vzorSivé telo; čierne temeno a tvárová maska; žlto-oranžový zobák a nožičky; žltá holá koža za okom; BEZ bielej ušnej škvrny a bez olivového sfarbenia — výrazne iný vzor ako bielosluchý
AreálPevninská Austrália: JV Queensland, NSW, Viktória, Južná Austrália, JZ Austrália; poddruh thomasi: Kangaroo Island; suché eukalyptové lesy, mallee, vresoviskové kroviny; stály nesťahovavý druhEndemit Tasmánie a priľahlých ostrovov; suché eukalyptové lesy a kroviny; stály nesťahovavý; iný areál ako bielosluchý (ostrovný endemit)JV Queensland, NSW, Viktória; suché eukalyptové lesy a kroviny (cassidix: riečne vlhké porasty Yellingbo NCR); stály nesťahovavý; 4 poddruhyVresoviskové kroviny, banksie a eukalyptové lesíky pozdĺž pobrežia V a Z Austrálie; stály alebo lokálne sťahovavý; iný biotop ako bielosluchýQueensland, NSW, Viktória, Južná Austrália, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, suburbanné parky; stály, mimoriadne agresívny koloniálny druh

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu u stredne veľkých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici (WIRES, RSPCA Austrália). Cieľom je vždy návrat do prírody.

Predácia — introdukované mačky, líšky a potkany
vysoká

Príznaky: Poranenia od predátorov; hniezda ničené; úbytok mláďat a dospelcov

Introdukované šelmy — domáce a zdivočené mačky (Felis catus), líšky (Vulpes vulpes) a potkany — sú v Austrálii hlavnou príčinou úhynu vtákov, najmä na zemi hniezdiacich a nízko hniezdiacich druhov. Pre poddruh thomasi na Kangaroo Island je predácia divými mačkami priamou hrozbou, preto bol ohrozený poddruh zaradený pod EPBC Act (zákon o ochrane životného prostredia a biodiverzity).

Hniezdny parazitizmus strapcháčov (austrálske kukučky)
stredná

Príznaky: Záhuba vlastných mláďat z hniezda; znížená reprodukčná úspešnosť

Hniezda medárika bielosluchého pravidelne obsadzujú hniezdni paraziti — strapcháč vejárovitý (Cacomantis flabelliformis, Fan-tailed Cuckoo) a strapcháč bledý (Cacomantis pallidus, Pallid Cuckoo) podľa Wikipédie EN, ako aj strapcháč Horsfielda (Chrysococcyx basalis, Horsfield's Bronze-Cuckoo) a strapcháč bronzový (Chrysococcyx lucidus, Shining Bronze-Cuckoo). Ide o prirodzený ekologický vzťah.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Strata a fragmentácia biotopu (ekologická hrozba)
stredná

Príznaky: Pokles počtu jedincov; izolácia populácií; ústup z obývaných území

Druh preferuje suché eukalyptové lesy a kroviny s rozvinutým krovitým podrastom — tieto biotopy sú v Austrálii ohrozené odlesňovaním, intenzívnymi požiarmi a vypaľovaním podrastu. Druh sa vyhýba zle zarasteným plochám, naposledy vyhorením lokalitám a oblastiam bez kôrnatej kôry eukalyptov. Populácia druhu ako celku je LC, no lokálne úbytky sú dokumentované (klesajúci populačný trend).

Prevencia Medárik bielosluchý sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince (záchranná stanica v Austrálii): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je najväčšou hrozbou. (2) Špecializovaná nektárová strava — komerčná nektárová zmes pre medárikovité a čerstvý hmyz; žiadne domáce cukorné roztoky. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo austrálsku záchrannú stanicu (WIRES / RSPCA Austrália).

Zaujímavosti

1

Zbierač srstí zo živých zvierat — medárik bielosluchý je celosvetovo preslávený zbieraním srstí a vlny priamo zo živých cicavcov vrátane ľudí, klokanů, oviec a valabí na mäkkú výstelku hniezda. Toto odvážne správanie bolo opísané mnohými ornitológmi a pozorovateľmi — vták pristáva na hlave alebo chrbte zvieraťa a vytrhne niekoľko vlasov či srstí.

2

Tri diagnostické znaky — medárik bielosluchý je ľahko identifikovateľný kombináciou: (1) sivé temeno, (2) čierna tvárová maska siahajúca cez líca a hrdlo a (3) biela ušná škvrna (biele ušné krovky). Táto trojica je v australskej avifaune pre tento druh typická a odlišuje ho od väčšiny iných medárikov.

3

Sestra Yellow-throated Honeyeater — medárik bielosluchý je sesterský druh voči medárikovi žltohrdlému (Nesoptilotis flavicollis), endemitovi Tasmánie. Oba druhy tvoria rod Nesoptilotis. Hlavný rozlišovací znak: žltohrdlý má žlté hrdlo namiesto čierneho, iné areálové rozšírenie (len Tasmánia) a odlišné ušné krovky.

4

Gleaning specialist — potravnou stratégiou je druh špecialista na gleaning pod kôrou: väčšinu aktívneho dňa trávi preskúmavaním odlupujúcej sa kôry eukalyptov a ťahom po trhlínách, kde hľadá skrytý hmyz, pavúky a larvy. Táto stratégia ho odlišuje od mnohých iných medárikov, ktoré sa spoliehajú predovšetkým na nektár.

5

Ohrozený poddruh thomasi na Kangaroo Island — poddruh N. l. thomasi (Kangaroo Island White-eared Honeyeater), opisaný Mathewsom v roku 1912, je ohrozený — od 14. decembra 2021 je zaradený pod austrálsky zákon EPBC Act 1999 ako ohrozený poddruh. Hlavné hrozby sú strata biotopu, divé mačky a fragmentácia populácie na ostrove.

6

Pět poddruhov s geografickou variabilitou — druh má podľa niektorých zdrojov päť poddruhov (leucotis, schoddei, depauperata, novaenorciae, thomasi), pričom najmenší je poddruh novaenorciae (JZ Austrália, asi o 20 % menší než nomínát). Hlboká genetická divergencia medzi západnými a východnými populáciami bola preukázaná fylogeografickou štúdiou.

7

Stály nesťahovavý endemit — na rozdiel od mnohých európskych spevavcov je medárik bielosluchý striktne stálym, nesťahovavým vtákom — nekoná dlhé sezónne migrácie, len lokálne pohyby za nektárom podľa sezónneho kvitnutia eukalyptov v rámci svojho teritória.

8

Hlboký kovový hlas — druh vydáva charakteristický hlboký, mierne kovový hlas chwok, chwok, chwok alebo kwitchu, kwitchu a ostrý poplašný chwik! — zvuky, ktoré sú v austrálskych eukalyptových lesoch dobre rozpoznateľné. Hlas bol opísaný ako hlboký a mierny škrabľavý a kovový (zdroj: Wikipedia EN).

Taxonomická klasifikácia

species Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Nesoptilotis Mathews, 1925
Druh Nesoptilotis leucotis (Latham, 1801)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit pevninskej Austrálie; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Wikipedia EN uvádza 4 poddruhy; Avibase a oiseaux.net 5 (navyše depauperata). Uznávané poddruhy: N. l. leucotis (nomínát — pobrežná JV Austrália, Queensland–NSW–Viktória–JV Južná Austrália); N. l. schoddei (Polostrov Eyre a priľahlé vnútrozemie, opisal Schodde 2019); N. l. depauperata (JV Austrália, vnútrozemie — niektoré klasifikácie); N. l. novaenorciae (JZ Austrália a záp. Viktória, asi o 20 % menší); N. l. thomasi (Kangaroo Island, opisal Mathews 1912 — ohrozený poddruh, chránený EPBC Act od 14. decembra 2021). Druh opísal John Latham v roku 1801 pod pôvodným menom Turdus leucotis; neskôr bol zaradený do rodu Lichenostomus, dnes do rodu Nesoptilotis.
Avibase_ID 6897E78D122E5D6F

? Často kladené otázky

Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis) je austrálsky spevavec z čeľade medárikovitých (Meliphagidae), endemický v pevninskej Austrálii. Žije v suchých eukalyptových lesoch, dúbravách, mallee a vresoviskových krovinách od JV Queenslandu cez NSW, Viktóriu a Južnú Austráliu až po JZ Austráliu. Poddruh thomasi je endemický na ostrove Kangaroo Island.

Kombinácia troch znakov je diagnostická: (1) sivé temeno, (2) výrazná čierna tvárová maska cez líca a hrdlo a (3) biela ušná škvrna (biele ušné krovky). Najbližším príbuzným je Yellow-throated Honeyeater (Nesoptilotis flavicollis) — ten má žlté hrdlo (nie čierne) a žije len na Tasmánii. Medárik škraboškový (Lichenostomus melanops) má naopak žlté temeno a žlté ušné chumáčiky — nie sivé temeno ani bielu ušnú škvrnu.

Medárik bielosluchý aktívne zbiera srsť a vlnu priamo zo živých cicavcov — vrátane ľudí, klokanů, oviec a valabí — na mäkkú výstelku vnútra hniezda. Ide o vrodený inštinkt: hniezdo so srsťou dobre izoluje vajcia a mláďatá. Vták pristáva na hlave alebo chrbte zvieraťa a behom niekoľkých sekúnd vytrhne niekoľko vlasov. Toto správanie je v Austrálii dobre zdokumentované.

Potrava je pestrá: hmyz a pavúky (gleaning pod odlupujúcou sa kôrou eukalyptov — primárna potravná stratégia), lerpy (cukrové kryty psyllid lariev na listoch eukalyptov), medovica a manna (cukrové produkty kôry eukalyptov) a nektár kvetov austrálskych rastlín. Druh plní ekologickú funkciu opeľovača. Príležitostne konzumuje aj ovocie. Napriek tomu, že je zaradený medzi medárikov (honeyeater), hmyz tvorí rovnako dôležitú — ak nie dôležitejšiu — zložku potravy ako nektár.

Druh ako celok je IUCN: Least Concern (LC) — nie je globálne ohrozený. Avšak poddruh thomasi (Kangaroo Island White-eared Honeyeater) je od 14. decembra 2021 zaradený pod austrálsky zákon EPBC Act 1999 ako ohrozený poddruh — dôvodom sú strata biotopu, predácia divými mačkami a fragmentácia populácie. Austrálska legislatíva zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je v CITES.

Hniezdna sezóna trvá júl–marec (v Sydney august–október); možné sú viaceré znášky za sezónu. Samica stavia hlboké pohárkovité hniezdo z tráv a pavučiny, vystlané srsťou a vlnou cicavcov, zavesené vo výške 0,3–5 m v krovine. Znáška: 2 vajcia (niekedy 3) bielej farby s hnedastými škvrnami (cca 21 × 15 mm). Inkubácia orientačne ~14–15 dní (prevažne samica; presné údaje nie sú druh-špecificky overené). Mláďatá vyletia orientačne po ~15–17 dňoch; kŕmia ich obaja rodičia. Hniezdnymi parazitmi sú viacerí austrálski strapcháči (Cacomantis flabelliformis, C. pallidus, Chrysococcyx basalis, C. lucidus).

V SR a Európe sa nechová — austrálska legislatíva (EPBC Act) zakazuje vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je klietkový maznáčik. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva juhovýchodnej alebo južnej Austrálie — v záhradách a eukalyptových lesoch NSW, Viktórie a Južnej Austrálie s kvitnúcimi stromami je pomerne bežnou kulisou. Poddruh thomasi je možné pozorovať na ostrove Kangaroo Island, Južná Austrália.

ZDROJ: Wikipedia EN (White-eared honeyeater — taxonómia, dĺžka 19–22 cm, hmotnosť ~20 g, 4 poddruhy, popis sfarbenia, biotop, potrava, hniezdenie júl–marec, znáška 2–3 vajcia, hlasy chwok/chwik/kwitchu, IUCN

 Video — Medárik bielosluchý

Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis) — spev a hlas v prírode

Medárik bielosluchý (Nesoptilotis leucotis) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-eared Honeyeater, Česky:   medosavka sedohlavá, Nemecky:   Schwarzkehl-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Orejiblanco, Francúzsky:   Méliphage leucotique, Taliansky:   Succiamiele macchiebianche, Holandsky:   Witoorhoningeter, Portugalsky:   papa-mel-de-orelha-branca, Poľsky:   eukaliptusowiec białouchy, Maďarsky:   fehérfülű mézevő, Rusky:   Белоухая медвянка, Japonsky:   ミミジロミツスイ, Latinsky:   Nesoptilotis leucotis (Latham, 1801)