Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik bielooký

Phylidonyris novaehollandiae — aktívny austrálsky nektárovca s kontrastným čierno-bielym perím, žltými krídelními pásmi a diagnostickým bielym okom — kľúčový opeľovač endemickej austrálskej flóry, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie november 2021). Druh je bežný a rozšírený v celej južnej Austrálii a Tasmánii. Populačný trend je stabilný — nie sú doklady o významnom poklese. Hlavnými miestnymi hrozbami sú predácia introdukovanými mačkami a líškami, strata habitatu urbanizáciou, odstraňovanie domorodej vegetácie a zmena klimatických podmienok ovplyvňujúca fenológiu kvitnutia. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka17–19 cm
Hmotnosť17–25 g (priemer 18,5 g)
Dožitie5–10 r bežne; max. 22,9 r (ABBBS)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieJužná Austrália a Tasmánia (prevažne stály)
BiotopVresoviská, kroviny, záhrady s domorodými rastlinami
StravaNektár (hlavne Banksia, Grevillea), hmyz a pavúky
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia 18 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 16 dňoch
Poddruhov5 (novaehollandiae, canescens, campbelli, caudatus, longirostris)
HlasOstrý kovový chik alebo chik-up; skupinové alarmové volania

Výživa

  • Nektár kvetov — primárna sacharidová zložka; extrahovaný špeciálnym štetkovitým jazykom z hlbokých kvetov bánksií, grevílií, hákovníkov (Hakea), tráv-stromov (Xanthorrhoea) a ďalšej endemickej austrálskej flóry
  • Hmyz a pavúky — nevyhnutná bielkovinová zložka, dôležitá najmä pri kŕmení mláďat; lov hmyzu vo vzduchu aj zo vegetácie
  • Medovica (honeydew) — sladké sekréty vošiek (Psyllidae); doplnok v obdobiach, keď je nektár menej dostupný
  • Drobné plody a semená — príležitostný sezónny doplnok
Tip od odborníka Medárik bielooký je v prírode predovšetkým nektárovka — dlhý mierne zaoblený zobák a štetkovitý jazyk (vyčnievajúci za špičku zobáka) sú špeciálne prispôsobené na ťaženie nektáru z hlbokých trúbkovitých kvetov. Kvetový nektár z bánksií, grevílií a hákovníkov tvorí jadro stravy a poskytuje rýchlo dostupnú energiu. Hmyz a pavúky sú nevyhnutným proteínovým doplnkom, zvlášť pri kŕmení mláďat. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by bol jedinec dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený, záchranná stanica), základnou zásadou je komerčný medárikový nektárový prípravok (dostupné v ZOO-obchodoch v Austrálii a Británii) a čerstvý hmyz; akákoľvek starostlivosť patrí výhradne do rúk vyškoleného záchranára.

Hlasový prejav

Medárik bielooký má výrazný a charakteristický hlas. Najčastejším prejavom je ostrý kovový výkrik „chik“ alebo „chik-up“, ktorý sa rýchlo opakuje a je dobre počuteľný na niekoľko metrov (zdroj: Australian Museum, BirdLife Australia). Druh vydáva aj jemnejšiu hlásku „pseet“ a krátke štebotavé noty. Skupiny koordinovane vydávajú hlasné alarmové zvolania pri ohrození predátorom (dravý vták, had, mačka) — vtáky sa zhromaždia a kolektívne mobingujú útočníka. Hlas je bežnou kulisou austrálskych vresovísk a záhrad s domorodými rastlinami.

Typické zvuky

  • Ostrý kovový výkrik chik alebo chik-up — najcharakteristickejší hlas, rýchlo sa opakuje; nesie sa dobre otvorenom priestore (zdroj: Australian Museum, BirdLife Australia)
  • Jemnejšia hláska pseet — tichší kontaktný prejav, počuteľný v blízkosti skupiny
  • Krátke štebotavé noty — rôznorodé chattering zvuky pri kŕmení a pohybe skupiny
  • Hlasné skupinové alarmové zvolania — kolektívna odpoveď na predátora; skupiny vtákov sa mobilizujú a spoločne mobingujú hrozbu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (jún–január, vrchol jeseň a jar) — možné 2–3 znášky za rok
Tok — samce aktívne bránia územie a nektárové zdroje, intenzívne vokalizujú
Odchov mláďat — inkubácia 18 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 16 dňoch; hmyz nevyhnutný
Celoročne stály druh s lokálnymi pohybmi za nektárom pri výkyvoch v dostupnosti potravy

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Vresoviská, krovinaté stanoviská, eukalyptové lesy s hustým podrastom, pobrežné porasty a záhrady s domorodými rastlinami (Banksia, Grevillea, Callistemon) vo výške 0–1 000 m n. m. v južnej Austrálii a Tasmánii
Medárik bielooký obýva rozmanité biotopy s hustou nízkou vegetáciou a dostupnosťou kvetov nektárovitých rastlín. Dominuje v heathland (vresoviskách) a mállee heath, bežný je tiež v eukalyptových lesoch s hustým krovinistým podrastom, záhradách, parkoch a pobrežných strmých porastoch. Je mimoriadne adaptabilný na suburbanné prostredie a patrí k bežným vtákom záhrad v Perthu, Adelaidei, Melbourne a Sydneyi, kde sú vysadené domorodé rastliny. Kľúčovým habitatovým požiadavkom je dostupnosť nektárových kvetov počas celého roka.
Sociálna štruktúra — skupiny a teritórium
Prevažne vo voľných skupinách; sociálne monogamný druh (bez kooperatívneho hniezdenia); samce aktívne bránia nektárové zdroje
Medárik bielooký je sociálne monogamný bez znakov kooperatívneho hniezdenia (zdroj: Wikipedia EN). Žije vo voľných skupinách, ale pri hniezdení tvoria sociálne monogamné páry. Samce aktívne bránia nektárové zdroje a hniezdne teritórium; skupiny spoločne mobingujú predátorov. Niekedy sa živí v spoločnosti iných druhov medárikov.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až submediteránny klimát južnej Austrálie; celoročne stály, nesťahovavý druh s lokálnymi pohybmi
Druh je prispôsobený na mierny klimát južnej Austrálie — horúce suché léta a chladné zimy v mediteránnych oblastiach, miernejší klimát vo viktoriánskych vresoviaskách a chladnejší klimát Tasmánie (poddruh canescens). Je prevažne stálym druhom, no podniká miestne sezónne pohyby v reakcii na dostupnosť nektáru pri sezónnom kvitnutí rastlín.
Hniezdo a hniezdny typ
Pohárkovité hniezdo z kôry, tráv a pavučiny vystlané mäkkým materiálom; umiestené v krovine alebo nízkom strome od úrovne zeme po 6 m výšky; 2–3 vajcia
Samica stavia pohárkovité hniezdo z kôry, tráv a pavučiny, vystlané mäkkým rastlinným materiálom; umiestené typicky v krovine alebo nízkom strome, od úrovne zeme až po 6 m výšky (zdroj: Australian Museum). Znáša 2–3 vajcia. Hniezdna sezóna trvá jún–január s vrcholom v jeseni a na jar; páry môžu odchovať 2–3 znášky ročne. Inkubácia trvá 18 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 16 dňoch (zdroj: Australian Museum).
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; bežný návštevník záhradných misiek s vodou
Medáriky sa pravidelne kúpajú v plytkej vode — kaluže, záhradné napájadlá, potôčiky. V austrálskych záhradách sú vítanými hosťami vtáčích misiek. Kúpanie je dôležité pre hygienu peria. Pri dočasnej starostlivosti o zranené jedince ponúkni plytkú misku s čistou vodou.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania do súmraku; intenzita aktivity súvisí s dostupnosťou kvetov
Medárik bielooký je striktne denný vták — aktívny od svitania do súmraku. Ranné hodiny sú zvlášť intenzívne, keď sú kvety ešte plné nektáru. Druh nevykonáva nočné ani dlhé sezónne migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Počas hniezdnej sezóny (jún–január); samce intenzívne bránia teritórium

Samce medárika bielookého aktívne bránia nektárové zdroje a hniezdne teritórium, vokalizujú a zahán̈ajú súperníkov. Druh je sociálne monogamný bez znakov kooperatívneho hniezdenia (zdroj: Wikipedia EN). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s podobnými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch overené).

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia; hniezdna sezóna jún–január; možné 2–3 znášky ročne (zdroj: Australian Museum)

Samica stavia pohárkovité hniezdo z kôry, tráv a pavučiny, vystlané mäkkým rastlinným materiálom; umiestené v krovine alebo nízkom strome, od úrovne zeme až po 6 m výšky (zdroj: Australian Museum). Znáša 2–3 vajcia (bledoružové s tmavočervenými a sivastými škvrnami; rozmery približne 20 × 14 mm podľa Birdfact). Hniezdna sezóna trvá jún–január s vrcholom v jeseni a na jar; páry môžu odchovať 2–3 znášky ročne.

Inkubácia
18 dní; inkubuje samica, samec pomáha pri straze (zdroj: Australian Museum)

Inkubácia trvá 18 dní (zdroj: Australian Museum). Samec bráni hniezdo a teritórium, samica sa primárne stará o inkubáciu, hoci roly nie sú úplne striktné — samec pomáha aj pri kŕmení mláďat (zdroj: Wikipedia EN). Predácia hniezd introdukovanými mačkami a líškami je hlavnou príčinou reprodukčného neúspechu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 16 dňoch (zdroj: Australian Museum); oba rodičia kŕmia

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Oba rodičia kŕmia mláďatá — samec zabezpečuje aj ochranu teritória (zdroj: Wikipedia EN). Hmyz a bezstavovce sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou pri kŕmení mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 16 dňoch (zdroj: Australian Museum). Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú.

Vývoj mláďat
Juvenily so sivými okami; dospelé biele dúhovky sa vyvíjajú postupne

Mláďatá sú celkovo hnedastejšie než dospelci a majú sivé dúhovky namiesto charakteristického bieleho iris dospelca (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum). Juvenily majú tiež žlté „fúziky“ pri nozdrách (odlišné od tenkého bieleho fúzika dospelca). Biely iris sa vyvíja postupne a stáva sa plne bielym v priebehu prvého roka.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; maximálne zaznamenané dožitie 22,9 r (ABBBS)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými drobnými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 22,9 roka (krúžkovaný jedinec, Australian Bird and Bat Banding Scheme — ABBBS; zdroj: AnAge/senescence.info). Bežný rozsah dožitia je 5–10 rokov (zdroj: Birdfact). Priemer tela v banding databáze: 18,5 g (zdroj: AnAge).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik bielooký 17–19 cm Bielolíci medárik 17–19 cm Vretieňák východný / Trnáčik … 13–16 cm Medárik červenokrídly 33–37 cm
Medárik bielooký Bielolíci medárik (Phylidonyris niger) Vretieňák východný / Trnáčik Acanthorhynchus tenuirostris (Eastern Spinebill) Medárik červenokrídly (Anthochaera carunculata, Red Wattlebird)
Dĺžka17–19 cm17–19 cm13–16 cm33–37 cm
Váha17–25 g (priemer 18,5 g)14–20 g8–11 g80–130 g
Dožitiemax. 22,9 r (ABBBS); bežne 5–10 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
Charakteristikakontrastne čiernobiely s výraznými žltými pásmi na krídle a bokoch chvosta; biele dúhovky (biely iris) u dospelca; malá biela škvrna na uchu a tenký biely fúzik pri základni zobáka; juvenily majú sivé okoveľmi podobný čierno-bielemu sfarbeniu a žltým pásmi na krídlach, ALE tmavé (hnedočierne) oko — kľúčový rozlišovací znak; jedna väčšia biela líčna škvrna namiesto dvoch menších; chýba tenký biely fúzikpodstatne menší; samec má čiernu hlavu, biele hrdlo s gaštanovým náprsenníkom, sivohnedý chrbát a červené oko; samica hnedastá s hnedým okom; DÔLEŽITÉ: červené oko (nie biele) a gaštanové sfarbenie odlišujú od medárika bielookého; dlhý tenký zahnutý zobák (dlhší relatívne k telu než u medárika)oveľa väčší než medárik bielooký; prevažne sivohnedý so svetlými pruhmi na hrudi, červené lalôčikovité ozdoby na krku (wattles), červené oko a výrazná žltá škvrna na bruchu; žiadne žlté krídlové pásy ani biely iris; hlasitý chraptivý hlas
Areáljužná Austrália, Tasmánia, ostrovy Bassovho prielivu; heathland, krovinaté biotopy, eukalyptové lesy s krovinatým podrastom, záhrady; stály druh s lokálnymi pohybmi za nektárom; kľúčový opeľovač flóry (Banksia, Grevillea, Hakea)juhovýchodná Austrália (Queensland po Viktóriu) a juhozápadná Austrália; heathland a kroviny; nektárovca na bánksiách a grevíliách; niekedy sympatrický s bielookým medárikom — rozlíšenie podľa farby okaJV Austrália od Queenslandu po Tasmániu; záhrady, vresoviská, mokré eukalyptové lesy; nektárovca na hlboko trúbkovitých kvetoch; miestne stály i čiastočne nomádskyjužná Austrália od Queenslandu po Západnú Austráliu; parky, záhrady, eukalyptové lesy; dominantný a agresívny nektarivor, ktorý vytláča menšie druhy pri bohatých nektárových zdrojoch

Zaujímavosti

1

Biely iris ako diagnostický znak — biela dúhovka dospelca je kľúčovým identifikačným znakom, ktorý okamžite odlišuje medárika bielookého od príbuzného bielolíceho medárika (Phylidonyris niger). Bielolíci medárik má tmavé (hnedočierne) oko, no väčšiu bielu líčnu škvrnu a chýba mu charakteristický tenký fúzik pri základni zobáka. Juvenily medárika bielookého majú sivé oko — biely iris sa vyvíja v priebehu prvého roka.

2

Jeden z prvých vedecky opísaných austrálskych vtákov — medárika bielookého opísal anglický ornitológ John Latham roku 1790 pod menom Certhia novaehollandiae, pričom vychádzal z ilustrácie v denníku írského chirurga Johna Whitea z cesty do Nového Južného Walesu. Zaradil ho k lezčíkom rodu Certhia. Neskôr ho René Lesson roku 1830 presunul do nového rodu Phylidonyris, ktorý zaviedol práve pre tento druh.

3

Kľúčový opeľovač austrálskej flóry — medárik bielooký je jedným z najdôležitejších vtáčích opeľovačov endemickej austrálskej flóry. Kvety rodu Banksia, Grevillea, Hakea, Xanthorrhoea (trávy-stromy) a Acacia sa vyvíjali koevoluciou práve s medárikovitými, pričom ich hlboké trúbkovité kvety sú prispôsobené dlhému zakrivenému zobáku a štetkovitému jazyku (presahuje za špičku zobáka) týchto vtákov. Bez medárika bielookého by niektoré endemické rastlinné spoločenstvá zaznamenali výrazný pokles reprodukcie.

4

Maximálne dožitie 22,9 roka — podľa databázy AnAge (Australian Bird and Bat Banding Scheme) bol jeden okrúžkovaný jedinec zaznamenaný vo veku 22,9 roka vo voľnej prírode, čo z medárika bielookého robí jeden z dlhovekovejších malých spevavcov. Bežný rozsah dožitia je 5–10 rokov; predácia introdukovanými mačkami a líškami je hlavnou príčinou skrátenia života.

5

Päť poddruhov s geografickými adaptáciami — nominátna forma (novaehollandiae) pokrýva juhovýchodnú pevninu; poddruh longirostris zo Západnej Austrálie má výrazne dlhší zobák a menší biely fúz; canescens (Tasmánia) a campbelli (Kangaroo Island) sú ostrovné populácie. Poddruhy sa líšia morfometrikou a jemnými znakmi sfarbenia.

6

Aktívny a neposedný — zriedkakedy dlho sedí — medárik bielooký je charakteristický svojou mimoriadnou pohyblivosťou. Zriedkakedy ostane dlho na jednom mieste (zdroj: Wikipedia EN) — bleskovo mení pozíciu, rýchlo prelietava medzi kvetmi a v záhradách sa pohybuje s typicky jerkovitými, energickými pohybmi. Táto aktivita odráža potrebu efektívne navštevovať veľké množstvo kvetov, pretože nektár ako potravina si vyžaduje časté a opakované príjmy.

7

Kolektívna obrana — mobbing predátorov — skupiny medárikov bielookých koordinovane mobingujú predátorov (hadov, dravé vtáky, mačky) hlasným alarmovým výkrikom a intenzívnym obletovaním. Tento alarm rozumejú aj iné druhy malých vtákov v okolí a medárik bielooký tak pôsobí ako sentinel pre miestne vtáčie spoločenstvo.

8

Lokálne pohyby za nektárom — druh je prevažne stály, no podniká lokálne, niekedy sezónne pohyby za dostupnosťou nektáru. V oblastiach, kde nektár nie je dostupný celoročne (napr. vnútrozemie), sa jedince presúvajú do oblastí so sezónnym kvitnutím. Tieto pohyby nie sú ďalekou migráciou, ale skôr nomadizmom v rámci regiónu (zdroj: Birdfact, Birds of the World).

Taxonomická klasifikácia

species Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Phylidonyris Lesson, 1830
Druh Phylidonyris novaehollandiae (Latham, J, 1790)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit južnej Austrálie a Tasmánie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Päť poddruhov (IOC, Wikipedia EN, Avibase): P. n. novaehollandiae (nominát — juhozápadný Queensland po juhozápadnú Južnú Austráliu na pevnine); P. n. caudatus (ostrov King a Furneauxova skupina, Bassov prieliv); P. n. canescens (Tasmánia); P. n. campbelli (ostrov Kangaroo, Južná Austrália); P. n. longirostris (juhozápadná a južná Západná Austrália — s dlhším zobákom a menším bielym fúzom oproti nominátnej forme). Poddruhy sa líšia morfometrikou a jemnými znakmi sfarobenia.
Avibase_ID DF9A1A25DF97BDB8

? Často kladené otázky

Najspoľahlivejším znakom je farba oka: medárik bielooký má biele dúhovky (biely iris), bielolíci medárik má tmavé (hnedočierne) oko. Okrem toho má medárik bielooký dve menšie biele škvrny na tvári (malá škvrna na uchu + tenký fúzik pri základni zobáka), zatiaľ čo bielolíci medárik má jednu veľkú bielu škvrnu na líci. V teréne platí: biele oko = bielooký medárik; tmavé oko = bielolíci medárik. Juvenilné jedince bielookého medárika majú sivé oko — dávaj si preto pozor pri identifikácii mláďat.

Na Slovensku sa medárik bielooký vo voľnej prírode nevyskytuje — je to endemit južnej Austrálie, Tasmánie a ostrovov Bassovho prielivu a v európskej prírode nežije. Najlepšia možnosť je návšteva Austrálie — v záhradách a parkoch Perthu, Adelaidy, Melbourne a Sydneyho, kde sú vysadené domorodé rastliny (bánksie, grevílie), je druh pozoruhodne bežný a odvážny. Na plánovanie lokalít odporúčame databázu eBird.

Primárna potrava je nektár kvetov — najmä bánksií, grevílií, hákovníkov (Hakea), tráv-stromov (Xanthorrhoea) a ďalšej endemickej austrálskej flóry. Dlhý mierne zaoblený zobák a štetkovitý jazyk (presahuje za špičku zobáka) sú špeciálne prispôsobené na ťaženie nektáru z hlbokých trúbkovitých kvetov. Stravu dopĺňa hmyzom a pavúkmi (nevyhnutné bielkoviny, obzvlášť pri kŕmení mláďat) a príležitostne medovicou (sladké sekréty vošiek).

IUCN hodnotí medárika bielookého ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (hodnotenie 2021, BirdLife DataZone). Druh je bežný a rozšírený v celej južnej Austrálii a Tasmánii. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Hlavnými miestnymi hrozbami sú predácia introdukovanými mačkami a líškami, strata habitatu urbanizáciou a zmena klimatických podmienok ovplyvňujúca fenológiu kvitnutia.

Biely iris (biele oko) sa vyvíja postupne v priebehu prvého roka života — juvenilné medáriky sa liahnu a opúšťajú hniezdo so sivými okami. Biela farba dúhovky nie je pigmentová, ale je výsledkom štrukturálnych zmien v oku počas rastu. Preto pri identifikácii mláďat alebo juvenilov tento kľúčový znak ešte nemusí byť plne vyvinutý; v takom prípade pomáhajú ostatné znaky — žltý fúzik pri nozdrách u juvenilov (odlišný od bieleho fúzika dospelca) a celkovo tmavohnedastejšie sfarbenie.

Medárik bielooký môže odchovať 2–3 znášky ročne (zdroj: Australian Museum). Hniezdna sezóna trvá jún–január s vrcholom v jeseni a na jar. Každá znáška obsahuje 2–3 vajcia, inkubácia trvá 18 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo po 16 dňoch. Viacnásobné hniezdenie za sezónu je možné vďaka relatívne krátkym cyklom inkubácie a vývoja mláďat.

Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 22,9 roka (krúžkovaný jedinec, Australian Bird and Bat Banding Scheme — ABBBS; zdroj: AnAge/senescence.info). Bežný rozsah dožitia je 5–10 rokov (zdroj: Birdfact). Priemernú dĺžku života výrazne skracuje predácia introdukovanými mačkami a líškami, ako aj strata habitatu. Priemerná hmotnosť dospelca v banding databáze je 18,5 g.

Nie, medárik bielooký je prevažne stálym (nesťahovavým) druhom. Podniká však lokálne pohyby za nektárom — v oblastiach, kde nektár nie je celoročne dostupný, sa jedince presúvajú sezónne do oblastí so sezónnym kvitnutím. Tieto pohyby sú skôr lokálnym alebo regionálnym nomadizmom v odpovedi na dostupnosť potravy, nie ďalekou migráciou (zdroj: Birdfact, Birds of the World abstrakt). V priaznivých habitatoch s celoročnou dostupnosťou nektáru sú jedince pravdepodobne trvalo usadené.

ZDROJ: Wikipedia EN (New Holland honeyeater — taxonómia, John Latham 1790, Certhia novaehollandiae, 5 poddruhov, rozmery, sfarbenie, IUCN LC, biotop, strava, hniezdenie, hlas, https://en.wikipedia.org/wiki/N

 Video — Medárik bielooký

Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae) — spev a hlas v prírode

Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   New Holland Honeyeater (hist. Yellow-winged Honeyeater, White-bearded Honeyeater), Česky:   medosavka žlutokrídlá, Nemecky:   Weißaugen-Honigfresser, Španielsky:   Mielero de Nueva Holanda, Francúzsky:   Méliphage de Nouvelle-Hollande, Taliansky:   Succiamiele di New Holland, Holandsky:   Witooghoningeter, Portugalsky:   Melífago-de-olho-branco, Poľsky:   miodaczek białouchy, Maďarsky:   fehérszemű mézevő, Rusky:   Белоглазый медолюб, Japonsky:   メジロキバネミツスイ, Latinsky:   Phylidonyris novaehollandiae (Latham, J, 1790)