Lúčnik žltohrdlý (Sturnella neglecta)

Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)

Lúčnik žltohrdlý

Sturnella neglecta — ikonický spevák severoamerických prérií so žltým hruďovým prsníkom a čiernym V-tvarom — štátny vták šiestich štátov USA, slávny flautovým bublavým spevom

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený). Napriek tomuto statusu je populačný trend hodnotený ako klesajúci — od roku 1970 ubudla populácia o viac ako 40 %, čo dokumentuje North American Breeding Bird Survey. Celkový odhad populácie je cca 100 miliónov jedincov (ABC, Audubon). Pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Hlavnými hrozbami sú intenzívne poľnohospodárstvo (skorá senokosa, orba, monokultúry), pesticídy a strata prériovych biotopov. Druh nie je v žiadnej prílohe CITES. (Pozn.: IUCN rok hodnotenia overovaný prostredníctvom BirdLife DataZone — presný rok poslednej revízie označený ako orientačný; zdroj: datazone.birdlife.org.)
Dĺžka19–26 cm (89–116 g)
PôvodPrérie a lúky strednej a záp. Severnej Ameriky
PovahaVoľne žijúci, plachý, výrazný spevák
StravaHmyz (55 %), semená a obilie (33 %)
Dožitie5–8 r vo voľnej prírode (max. 10 r)

Výživa

  • Hmyz — chrobáky, kobylky, cvrčky, húsenice; dominantná zložka v hniezdnej sezóne a pre odchov mláďat nevyhnutná bielkovina
  • Semená tráv, plodín a bylín — základ jedálnička na jeseň a v zime, „odpadové obilie“ zo sklizne
  • Bobule a drobné plody — sezónny doplnok
  • Pavúky a iné bezstavovce — príležitostná zložka, najmä na jar
Tip od odborníka Lúčnik žltohrdlý je vo voľnej prírode prevažne insektivorný druh s dôležitou semennou zložkou — v hniezdnej sezóne tvorí hmyz (chrobáky, kobylky, cvrčky, húsenice) viac než polovicu potravy, keďže mláďatá vyžadujú živočíšnu bielkovinu. Na jeseň a v zime sa pomer otáča a prevládajú semená tráv a obilia. Tento druh sa v európskej avikultúre nechová — ide o voľne žijúceho severoamerického vtáka; informácie o strave sú uvedené výlučne pre atlasové a poznávacie účely.

Hlasový prejav

Lúčnik žltohrdlý patrí medzi najslávnejších spevákov Severnej Ameriky — jeho spev je séria flautových, bublavých fráz klesajúcich nadol po stupnici, opisovaných ako „watery“ alebo „gurgling“ (prebublávajúci, vlnitý). Samec spieva z výrazného bidzla (kôl, drôtený plot, strom, elektrické vedenie) a jeho melódia sa nesie ďaleko po otvorenom teréne prérie. Repertoár obsahuje 6–13 rôznych fráz. Okrem spevu vydáva ostré „krtčeky“ a brnkavé poplašné hlásky. Spev lúčnika žltohrdlého je odlišný od východného lúčnika (S. magna) — je komplexnejší a flautovejší, čo bolo historicky hlavným spôsobom, ako tieto dva podobné druhy terénne odlíšiť.

Typické zvuky

  • Flautový bublavý spev klesajúci nadol po stupnici — séria 6–13 čistých flautových fráz; nesie sa ďaleko naprieč prérii
  • Ostré brnkavé krtčanie (chuck / rattle) — poplašná hláska vydávaná pri vyrušení alebo obranom správaní
  • Tichšie kontaktné hlásky — jemné syčavé tóny pri pohybe vo vegetácii alebo medzi jedincami páru
  • Trill (trilkovanie) — krátke rýchle třasavé frázy v niektorých sekvenciách tok-spevu; samice vydávajú tlmené vrčivé hlásky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec obsadzuje teritórium a spieva z výrazného bidzla (kôl, drôty); polygýnny, drží 2–3 samice naraz
Hniezdna sezóna — samica buduje skryté pozemné hniezdo; 2 znášky ročne; inkubácia 13–16 dní (len samica)
Odchov mláďat — mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–12 dňoch; schopnosť letu nastupuje okolo 21. dňa
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou severných populácií
Zimovanie — severné populácie migrujú na juh do S Mexika; južné populácie sú stále alebo len lokálne preletáva
Čiastočný migrant (krátke vzdialenosti) — juhozápadné a stredné populácie USA zostávajú celoročne, severné kanadské populácie zimujú v severnom Mexiku

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorené trávnaté roviny, prérie, pastviny, poľnohospodárske plochy a opustené polia — stredná a západná Severná Amerika
Lúčnik žltohrdlý nevyhnutne vyžaduje otvorený terén s nízkou až stredne vysokou vegetáciou — prérie, trávnaté roviny, pastviny a poľnohospodárske plochy. Aktívne sa vyhýba zalesneniu a hustému kroviu. Uprednostňuje suchšie, riedkejšie trávne porasty oproti vlhkým lúkam (kde je viac rozšírený S. magna). Druh sa v zajatí nechová.
Spoločenské správanie
Polygýnny samec (2–3 samice), samice hniezdí separátne; mimo sezóny voľné zoskupenia
Samec je výrazne polygýnny — udržiava 2–3 samice súčasne v rámci svojho teritória, pričom každá samica si buduje vlastné hniezdo a inkubuje samostatne. Samec kŕmi mláďatá všetkých samíc. Mimo hniezdnej sezóny sa vtáky združujú vo voľných kŕdloch na potraviskách.
Podnebie a migrácia
Mierny pás Severnej Ameriky; severné populácie sú čiastočnými migrantmi zimujúcimi v S Mexiku
Druh obýva mierny pás Severnej Ameriky od Britskej Kolumbie a Manitoby po severné Mexiko. Severné kanadské populácie sú čiastočnými migrantmi — zimujú v severnom Mexiku a na juhu USA. Juhozápadné a stredné populácie USA sú prevažne stále alebo len lokálne preletávajú. Migrácia prebieha na kratšie vzdialenosti (short-distance migrant).
Hniezdenie na zemi
Skryté miskovité hniezdo na zemi, buduje samica; trávnatá kupola, niekedy tunel ako vchod
Samica sama buduje pozemné hniezdo — miskovitú jamku vyhrabáva v zemi (niekedy využíva odtlačok kopyta dobytka), do ktorej vplieta trávu. Hniezdo je skryté v nízkej vegetácii a zakryté trávnatou kupolou, niekedy s trávnatým tunelom ako vstupom. Hniezdo je výborne zamaskované a ťažko objaviteľné.
Kúpanie a hygiena
V prírode kúpanie v plytčinách, pracho-kúpele; denný vták s aktívnou starostlivosťou o perie
Ako pozemný druh lúčnik využíva plytké vodné plôšky na kúpanie a pracho-kúpele v suchom pôde prérie na starostlivosť o perie a kontrolu parazitov. Pravidelná hygiena peria je kľúčová pre termoreguláciu a let.
Svetlo a denná aktivita
Aktívny denný druh; samec spieva intenzívne od svitania, typické pre otvorené biotopy
Lúčnik žltohrdlý je typický denný vták aktívny od svitania do súmraku. Samec spieva intenzívne ráno z výrazných bidiel a teritórium obhajuje celý deň. Denná aktivita je podmienená dostupnosťou hmyzej potravy v otvorenom teréne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a polygýnia
Marec–máj (zdroj: Audubon Field Guide, Wikipedia EN)

Samec obsadzuje veľké teritórium a spieva z výrazných bidiel (kôlov, drôteného plotu, stromov) — jeho flautový spev je hlavným prostriedkom príťažlivosti samíc a obrany územia. Samec je polygýnny: udržiava súčasne 2–3 samice v rámci teritória. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (AnAge: sexual maturity 1 rok).

Hniezdo a znáška
3–7 vajec (typicky 5–6); 2 znášky ročne (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, ABC)

Samica sama buduje pozemné hniezdo — miskovitú trávnatú štruktúru v nízkej vegetácii, niekedy s kupolou a tunelom ako vchodom. Znáša 3–7 vajec (typicky 5–6), biele s hnedastými škvrnami a škvrnkami, veľkosť vajec priemerne 28 × 21 mm (zdroj: Wikipedia EN). Druh hniezdí dvakrát ročne.

Inkubácia
13–16 dní, výlučne samica (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, ABC)

Inkubuje výlučne samica po znesení posledného vajca po dobu 13–16 dní (rôzne zdroje uvádzajú rozsah 13–15 alebo 13–16 dní — prezentujeme overený rozsah z viacerých zdrojov). Samec kŕmi inkubujúce samice, no na vajcia nesadá. Brown-headed Cowbird parazituje hniezda v niektorých oblastiach až v 30 % prípadov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–12 dňoch (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)

Mláďatá sú krmivé (holé, slepé pri vyliahnutí); obaja rodičia ich kŕmia — samec zásobuje mláďatá všetkých svojich samíc. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–12 dňoch, schopnosť plného letu nastupuje okolo 21. dňa (zdroj: Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú ešte ďalšie 2 týždne po vyletení.

Vyletenie a vývoj
Let: okolo 21. dňa; 2 generácie ročne

Mláďatá po opustení hniezda (10–12 dní) ešte nemajú plnú schopnosť letu — skrývajú sa v nízkej vegetácii a rodičia ich dokrmujú. Plný let nastupuje okolo 21. dňa. Juvenilné vtáky sú sfarbením podobné samici — prúžkovaný hnedý vrch, žltý spodok s menej výrazným V-tvarom; plné dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života (zdroj: AnAge database)

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (AnAge: sexual maturity 1 rok). Dožitie vo voľnej prírode je 5–8 rokov (NHPBS NatureWorks); maximálne doložené dožitie v zajatí je 10 rokov (AnAge database — vzorka malá, „tiny“; dáta „acceptable“).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Lúčnik žltohrdlý 19–26 cm Lúčnik východný 19–28 cm Červienka severoamerická / Ro… 23–28 cm Červienka obyčajná 12,5–14 cm
Lúčnik žltohrdlý Lúčnik východný (Sturnella magna) Červienka severoamerická / Robin (Turdus migratorius) Červienka obyčajná (Erithacus rubecula)
Dĺžka19–26 cm19–28 cm23–28 cm12,5–14 cm
Váha89–116 g76–150 g72–94 g14–21 g
Dožitie5–8 r vo voľnej prírode (max. 10 r v zajatí)do 9 r vo voľnej prírodedo 6 r vo voľnej prírodedo 5 r vo voľnej prírode
OchranaIUCN LC (klesajúci trend), nie je v CITESIUCN LC, nie je v CITESIUCN LC, nie je v CITESIUCN LC, nie je v CITES; v SR zákon 543/2002
CharakteristikaŽltý spodok s čiernym V-náhrdelníkom na hrudi, prúžkovaný hnedý vrch, biele okraje chvostových pier; samec a samica sfarbením takmer zhodníVizuálne takmer totožný s lúčnikom žltohrdlým — žltý spodok, čierne V na hrudi, prúžkovaný vrch; odlišuje sa predovšetkým jednoduchším jasným tónovým piskotom (spev)Červeno-oranžový spodok, tmavošedý vrch a čierna hlava; nemá žltý spodok ani V-vzor; ikonický severoamerický drozd, nie lúčnikMalý európsky drozd s oranžovo-červenou tvárou a hruďou — porovnanie ukazuje rozdiel v mierke, biotope a pôvode oproti lúčnikovi
AreálOtvorené prérie, trávnaté roviny, pastviny a poľnohospodárske plochy strednej a západnej Severnej Ameriky (Kanada až severné Mexiko); čiastočný migrantVýchodná Severná Amerika, Stredná Amerika, severozápadná Južná Amerika; na západe areálu sa prekrýva s lúčnikom žltohrdlýmCelá Severná Amerika; jeden z najznámejších severoamerických spevavcov, čiastočný migrantEurópa, severná Afrika, západná Ázia; bežný druh Slovenska

Zaujímavosti

1

Čierne V na žltom hrudi — najcharakteristickejším znakom lúčnika žltohrdlého je nápadný čierny V-tvar (čierny prsný V-náhrdelník) na jasne žltom spodku tela. Tento vzor je viditeľný na diaľku a odlišuje druh od jeho blízkeho príbuzného, východného lúčnika (Sturnella magna), u ktorého má V-tvar podobnú, no inou melódiou sprevádzanú podobu.

2

Štátny vták šiestich štátov USA — lúčnik žltohrdlý je úradným štátnym vtákom štátov Kansas, Montana, Nebraska, Severná Dakota, Oregon a Wyoming — viac štátov než akýkoľvek iný americký vták. Je symbolom prériovej kultúry a otvorenéj krajiny Západu.

3

Flautový spev — legenda prérie — spev lúčnika je sériou flautových, bublavých fráz klesajúcich po stupnici, opisovaných ako „watery“ a „gurgling“. Každý samec má repertoár 6–13 rôznych fráz a spieva ich z výrazného bidzla viditeľného na diaľku naprieč plání. Je to jeden z najikonickejších zvukov Severnej Ameriky.

4

Hniezdo s kupolou na zemi — samica buduje výnimočne dômyselné pozemné hniezdo skryté v nízkej vegetácii: miskovitá stavba je zakrytá trávnatou kupolou a môže mať trávnatý tunel ako vchod — takmer nezistiteľný aj pri priamom pohľade z niekoľkých centimetrov.

5

Polygýnia — samec lúčnika udržiava súčasne 2–3 samice na svojom teritóriu; každá si sama stavia hniezdo, inkubuje vajcia a prvotne sa stará o mláďatá; samec ich kŕmi. Tento polygýnny systém je neobvyklý medzi spevavce.

6

Preliadnutý Audubonovi — druhové meno neglecta (latinský výraz pre „prehliadnutý, ignorovaný“) dal vtákovi ornitológ John James Audubon v roku 1844 — na znak, že vtáka dlho odborníci prehliadali a zamieňali ho s východným lúčnikom (S. magna), s ktorým sa v pozdĺžnom pruhu strednej Ameriky prekrýva areál.

7

Kamufláž zhora — prúžkovaný hnedý vzor na vrchnej strane tela je dokonalou kamufláží v suchom trávnom poraste pri pohľade dravca zhora; samec je tak z hora neviditeľný napriek svojej žiarivej žltej prsnej ploche.

8

Populácia klesá o 40 % od roku 1970 — napriek statusu LC a odhadovanej populácii cca 100 miliónov jedincov zaznamenávajú všetky dlhodobé monitorovacie programy (North American Breeding Bird Survey) štatisticky signifikantný pokles v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva, pesticídov a straty prérií.

9

Diagnostika spevu — hlavnou terénnou pomôckou pri odlišovaní lúčnika žltohrdlého od takmer zhodného lúčnika východného je práve spev: žltohrdlý má komplexnejší flautový bublavý spev (sada melodických fráz), kým východný má jednoduchší jasný tónový piskot — bola to práve táto rozdielnosť spevu, ktorú Audubon rozpoznal ako prvú.

10

Dvakrát hniezdi ročne — druh hniezdí zvyčajne dvakrát ročne (dvojité hniezdenie), čo je adaptácia na sezónnu dostupnosť potravy v prérii; pri prvom neúspešnom hniezde samica znáša náhradnú znášku. Druhú znášku robí spoľahlivo, ak podmienky dovolujú.

Taxonomická klasifikácia

species Lúčnik žltohrdlý (Sturnella neglecta)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)
Rod Sturnella Vieillot, 1816
Druh Sturnella neglecta Audubon, 1844
Poddruh SR Na Slovensku sa nevyskytuje — severoamerický druh prérií a otvorených trávnych porastov
Poddruhy Druh má dva poddruhy: Sturnella neglecta neglecta (JV Britská Kolumbia cez veľké prérie až po Texas a Mexiko) a Sturnella neglecta confluenta (JZ a stredná Britská Kolumbia po Z Idaho a S Kaliforniu — bledší, menej prúžkovaný). Druh opísal John James Audubon v roku 1844; latinské meno neglecta (prehliadaný) odkazuje na to, že vták bol dlho zamieňaný s východným lúčnikom (S. magna) a ornitológmi ignorovaný.
Avibase_ID 4A5B488366FC0784

? Často kladené otázky

V praxi nie. Lúčnik žltohrdlý je voľne žijúci severoamerický druh prérií, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Patrí do čeľade Icteridae a jeho nároky — rozsiahle teritóriá, otvorená trávnatá krajina, polygýnne správanie, migračný inštinkt — klietka ani voliéra nedokáže naplniť. Stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepšou „interakciou“ s týmto vtákom je navštíviť prérie Severnej Ameriky a počuť jeho slávny flautový spev naživo.

Lúčnik žltohrdlý má jasne žltý spodok tela s čiernym V-náhrdelníkom na hrudi, prúžkovaný hnedý vrch a krátke chvostové perá s bielymi okrajmi. Samec a samica sú sfarbením takmer totožní. Od blízkeho príbuzného lúčnika východného (Sturnella magna) ho v praxi najspoľahlivejšie odlíši spev — žltohrdlý má komplexnejší flautový bublavý spev (séria melodických fráz klesajúcich po stupnici), kým východný má jednoduchší jasný tónový piskot. Vizuálne sú druhy takmer identické, hoci žltohrdlý má tendenciu mať viac žltej na lícach a bledší prúžok cez oko.

Na Slovensku sa nevyskytuje — lúčnik žltohrdlý je výlučne severoamerický druh. Obýva otvorené trávnaté roviny, prérie, pastviny a poľnohospodárske plochy od Britskej Kolumbie a Manitoby (Kanada) po severné Mexiko, v USA predovšetkým západne od Mississippie. Severné populácie sú čiastočnými migrantmi zimujúcimi v severnom Mexiku; južné populácie sú prevažne stále.

IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC), no populácia od roku 1970 klesla o viac než 40 % (zdroj: North American Breeding Bird Survey, ABC). Odhadovaná celková populácia je cca 100 miliónov jedincov. Hlavnými hrozbami sú strata trávnatých biotopov (intenzívne poľnohospodárstvo, skorá senokosa, orba), pesticídy (úbytok hmyzej potravy, priama otrava) a klimatická zmena (suchá, požiare). Hniezdnym parazitom je Brown-headed Cowbird, ktorý kladie vajcia do hniezdnych mís lúčnika.

Samica znáša 3–7 vajec (typicky 5–6), bielych s hnedastými škvrnami, do skrytého pozemného hniezda s trávnatou kupolou. Inkubuje výlučne samica 13–16 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–12 dňoch, schopnosť plného letu nastupuje okolo 21. dňa. Druh hniezdí dvakrát ročne. Samec je polygýnny — súčasne udržiava 2–3 samice, pričom každá si stavia hniezdo a inkubuje sama; samec kŕmi mláďatá všetkých samíc.

Lúčnik žltohrdlý je prevažne hmyzožravý druh s dôležitou semennou zložkou. V hniezdnej sezóne tvorí hmyz (chrobáky, kobylky, cvrčky, húsenice) viac ako polovicu potravy — je nevyhnutný pre rast mláďat. Na jeseň a v zime prevládajú semená tráv, obilnín a bylín (vrátane odpadového obilia zo sklizne). Potravu hľadá chôdzou po zemi alebo v nízkej vegetácii.

Lúčnik žltohrdlý je štátnym vtákom šiestich štátov USA: Kansas, Montana, Nebraska, Severná Dakota, Oregon a Wyoming — viac štátov než akýkoľvek iný americký vták. Je symbolom otvorených prérie a farmerskej krajiny Divokého Západu. Výber odrážal dôležitosť vtáka pre miestnu kultúru a krajinu; Oklahoma ho tiež dlho uznávala, kým prešla na karolínskeho stehlíka. Jeho ikonický spev je neoddeliteľnou súčasťou zvukového obrazu americkej prérie.

ZDROJ: Avibase (Sturnella neglecta, ID 4A5B488366FC0784, SK názov lúčnik žltohrdlý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4A5B488366FC0784&lang=SK), Wikipedia EN (Western meadowlark — dĺžka 16–26

 Video — Lúčnik žltohrdlý

Lúčnik žltohrdlý (Sturnella neglecta) — spev a hlas v prírode

Lúčnik žltohrdlý (Sturnella neglecta) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Western Meadowlark, Česky:   Vlhovec západní, Nemecky:   Wiesenstärling, Španielsky:   Pradero Occidental, Francúzsky:   Sturnelle de l'Ouest, Taliansky:   Sturnella occidentale, Holandsky:   Geelkaakweidespreeuw, Portugalsky:   Pedro-celouro-ocidental, Poľsky:   wojak żółtogardły, Maďarsky:   nyugati réticsiröge, Rusky:   Западный луговой трупиал, Japonsky:   ニシマキバドリ, Latinsky:   Sturnella neglecta Audubon, 1844