Liskavec modrouchý (Lamprotornis chalybaeus)

Sturnidae (škorcovité)

Liskavec modrouchý

Lamprotornis chalybaeus — kovovo lesklý africký škorec s modrozeleným perím, modrou ušnou škvrnou a oranžovo-žltým okom — družný, odolný a hlasný voliérový mäkkožravec subsaharskej Afriky

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern; druh NIE je v CITES. Liskavec modrouchý má mimoriadne rozsiahly areál v subsaharskej Afrike (vyše 22 miliónov km²) a je lokálne jedným z najbežnejších a najnápadnejších vtákov saván a svetlých lesov — nie je ohrozený.
Veľkosť~22 cm (21–24 cm)
HlučnosťVysoká (4/5)
NapodobňovanieNízke (1/5) — nie je „rozprávajúci"
Životnosť~10–15 rokov
PôvodSubsaharská Afrika
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

45% 30% 15% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, kobylky, mravce, termity, larvy (zber zo zeme aj zo stromov, základ a kŕmenie mláďat) 45%
Ovocie a bobule — figy, plody a dozreté ovocie (frugivor) 30%
Semená, zrno a kŕmenie pri ľudských sídlach (oportúnne) 15%
Nektár a kvetná šťava (sezónne, oportúnne) 6%
Ľudské zvyšky a odpad — komenzál okolo dedín, fariem a sídiel 4%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitné softbill / mäkkožravé pelety ako základ klietkovej diéty (pestrá, vyvážená, s rozumným obsahom železa)
  • Hmyz a živé krmivo — cvrčky, múčne červy, zophobas (v prírode sezónny základ a hlavná potrava mláďat)
  • Pestré nakrájané ovocie — figy, papája, banán, hrozno, mango, jablko bez jadrovníka, čučoriedky
  • Bobule a dozreté plody — komerčné softbill bobuľové zmesi v chove
  • Drobné množstvo vareného vajca alebo vaječnej zmesi (bielkoviny v období pelichania a odchovu)
  • Listová zelenina a klíčky — šalát, púpava, naklíčené semená (vitamíny, v malom)
  • Občasné semienka, zrno či namočené granule ako doplnok (oportúnny všežravec — striedmo)
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — liskavec sa rád kúpe (voda s nízkym obsahom železa)

Zakázané potraviny

  • Výhradne suché zrno / semená samotné — liskavec je všežravec, nie zrnožravec; monotónna suchá zrnná strava vedie k deficitom a obezite
  • Krmivá s veľmi vysokým obsahom železa ako základ — pri mäkkožravcoch riziko hromadenia železa v pečeni; pelety voľte s nízkym/rozumným obsahom železa
  • Avokádo — toxické pre vtáky (perzín)
  • Slané, sladené a ľudské spracované potraviny — pečivo, sušienky, čokoláda, kofeín, alkohol
  • Nadbytok potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (zvyšuje vstrebávanie železa)
  • Plesnivé ovocie, skazené zvyšky a znečistená voda — riziko črevných, parazitárnych a plesňových infekcií
Tip od odborníka Liskavec modrouchý je oportúnny všežravec (omnivor) — v prírode zbiera hmyz a bezstavovce (chrobáky, kobylky, mravce, termity, larvy — hlavná potrava pri kŕmení mláďat) zo zeme aj z konárov, dopĺňa ovocie, bobule, semená a nektár a ako smelý komenzál sa zdržiava okolo dedín, fariem a ľudských sídiel, kde zbiera zvyšky. V chove zostavte pestrú a vyváženú stravu: základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, doplnené nakrájaným ovocím (figy, papája, banán, hrozno), hmyzom / živým krmivom (cvrčky, múčne červy — zvlášť pri odchove a v zime) a drobným množstvom zeleniny či vareného vajca. Ako u všetkých mäkkožravcov a škorcovitých dbajte na nízky až rozumný obsah železa v peletách aj vode a vyhýbajte sa extrémne železitým krmivám a nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom — práve škorce a majny patria medzi druhy najnáchylnejšie na hromadenie železa v pečeni. Liskavec veľa pije a rád sa kúpe, preto denne čerstvá voda a kúpeľ. Keďže žerie ovocie a kŕmi sa aj na zemi, trus je riedky a voliéra sa rýchlo znečisťuje — nutná je každodenná hygiena a pravidelné odčervovanie (na zemi ľahko prijíma črevné parazity). Pestrá živočíšno-ovocná strava je zároveň kľúčom k sýtemu kovovému lesku peria.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Liskavec modrouchý je hlasný a živý druh — jeho repertoár tvorí pestrá zmes škrekotu, štebotu, klokotania, hvizdov a vrieskania, ktorá sa ozýva často počas dňa, najmä ráno a pri sociálnych interakciách v skupine. Keďže ide o spoločenský, kŕdľový druh, vtáky sa medzi sebou neustále hlasovo „dohovárajú" — a práve táto družnosť robí liskavca hlasnejším než drobné zrnožravé spevavce. V klietke a voliére je preto vhodné zvážiť citlivé susedstvo. Hlučnosť súvisí so spoločenskou povahou druhu — nedá sa „odnaučiť", len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Liskavec je smelý, zvedavý a interaktívny, no nie typicky „maznavý" v zmysle túlenia a hladkania ako papagáj. Ručne odchovaný a denne socializovaný liskavec si na človeka silno zvykne, je dôverčivý, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom a pohybom — jeho hlavnou formou náklonnosti je spoločenská a hlasová interakcia, nie fyzický kontakt. Mnohé jedince znášajú dotyk len obmedzene. Pre dobré puto je dôležitý každodenný kontakt a stimulácia; zanedbaný a osamotený liskavec sa stáva plachým alebo hlučne dožadujúcim sa pozornosti. Vhodný je pre majiteľa, ktorý ocení živú osobnosť, kovový lesk, hlas a inteligenciu než maznanie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, čulý a smelý druh — liskavec modrouchý je v prírode neúnavný obyvateľ otvorenej lesnatej krajiny, saván a okolia ľudských sídiel, ktorý prehľadáva zem aj koruny stromov pri love hmyzu, lieta a smelo si privlastňuje zdroje (okolo fariem a dedín je všadeprítomný). V chove vyžaduje veľkú klietku alebo (lepšie) priestrannú voliéru s bohatým vetvením, priestor na poskakovanie po zemi aj lietanie a denný čas na podnety. Liskavec sa rád kúpe a manipuluje s predmetmi. Nedostatok priestoru a stimulácie vedie k nude, stresu a hlasovému aj behaviorálnemu nepokoju. Vysoká aktivita a družnosť patria k základným črtám tohto kŕdľového druhu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Liskavec modrouchý nie je typický „hovoriaci" vták ako beo posvätný — patrí však medzi vokálne nadané škorcovité a dokáže napodobniť rôzne zvuky prostredia, hvizdy a hlasy iných vtákov; jeho prirodzeným prejavom je hlasná, premenlivá vrava a škrekot. Cielené učenie ľudských slov je oveľa menej spoľahlivé a zriedkavejšie než u beo či majny; liskavec je skôr charizmatický, hlasný a štebotavý spoločník než imitátor reči. Najlepšie sa hlasovo „rozvíjajú" ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom a v podnetnom prostredí.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Liskavec modrouchý má hlasný, pestrý a premenlivý repertoár — kombináciu škrekotu, štebotu, klokotania, hvizdov, cvrlikania a vrieskavých volaní, ktorá sa ozýva často počas dňa, najintenzívnejšie ráno a pri sociálnych interakciách v kŕdli. Keďže ide o spoločenský, kŕdľový druh (mimo hniezdenia sa združuje do väčších kŕdľov, niekedy aj s inými škorcami), volania slúžia na neustály kontakt, koordináciu skupiny, varovanie aj teritoriálnu komunikáciu. Druh okrem prirodzených volaní dokáže napodobniť zvuky prostredia a hlasy iných vtákov, hoci cielené „rozprávanie" ľudských slov je u neho zriedkavé a menej spoľahlivé než u beo posvätného. Hlasový prejav je celoročný a je neoddeliteľnou súčasťou družnej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.

Dokáže hovoriť? Liskavec modrouchý dokáže napodobniť zvuky prostredia, hvizdy a hlasy iných vtákov a je hlasovo nadaným škorcom, no cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a menej spoľahlivé než u beo posvätného alebo majny. Skôr než „rozprávajúci" vták je to charizmatický, hlasný štebotavý spoločník; najlepšie sa hlasovo prejavujú ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom.

Typické zvuky

  • Škrekot a vrieskavé volania — hlasné kontaktné, varovné a teritoriálne zvuky, najmä ráno a v skupine
  • Štebot, klokotanie a cvrlikanie — bohatá a premenlivá zmes melodických aj chrčivých prvkov
  • Prenikavé hvizdy a píšťaly — kontaktné signály medzi členmi kŕdľa
  • Napodobňovanie zvukov prostredia a hlasov iných vtákov — vokálne nadanie škorcovitých
  • Hromadná vrava kŕdľa — pri zhromaždeniach, kŕmení a nocovaní (často spolu s inými škorcami)
  • Žobravé a kontaktné volania mláďat — pri kŕmení rodičmi (lokálne aj pomocníkmi pri hniezde)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — naviazaný na obdobie dažďov (časovanie sa líši v rámci rozsiahleho areálu), v chove na jar pri predĺžení dňa
Hniezdenie v dutinách (stromové dutiny, staré ďatľoviská, budky) — hlavne v daždivých mesiacoch; lokálne aj s pomocníkmi pri hniezde
Inkubácia (~13–15 dní) + odchov mláďat (~3 týždne do vyletenia); kŕmia rodičia, lokálne aj pomocníci
Prevažne rezidentný druh — bez pravidelnej migrácie, celoročne aktívny, mimo hniezdenia v kŕdľoch
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (viac bielkovín v strave)
Hlasový prejav celoročný — hlasný škrekot, štebot, hvizdy a vrava; najintenzívnejší ráno a v skupine

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre chovateľov mäkkožravcov — vyžaduje veľký priestor, pestrú všežravú softbill diétu s nízkym obsahom železa, toleranciu k hluku a špine a každodennú stimuláciu. Pre začiatočníka len pri vážnom záujme o softbill chov a pripravenosti na hlasný, dlhovekejší druh; do malého bytu sa nehodí.
Priestor Veľká klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi, priestor na poskakovanie po zemi aj lietanie, miska na kúpanie. Čím viac priestoru, tým lepšie — pre voliérový chov ideálne rozmery od ~2 × 1 × 2 m. Teplé, bezprievanové prostredie; liskavec je pomerne odolný, no v chladnej časti roka potrebuje bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko.
Deti v domácnosti Vďačný druh pre rodiny, ktoré ocenia živého, pestrofarebného a „ukecaného" vtáka — liskavec modrouchý deti zaujme kovovým modrozeleným leskom peria, modrou ušnou škvrnou a žiarivo oranžovým okom, smelou osobnosťou a hlasovým prejavom. Je spoločenský a interaktívny, takže pri dennej komunikácii sa stáva členom domácnosti. Treba však počítať s tým, že je hlasný a špinivý (riedky trus pri ovocnej strave) a vyžaduje skúsenejšiu starostlivosť (pestrá softbill diéta s nízkym obsahom železa, veľký priestor) — preto je vhodný skôr do rodín s odrastenejšími deťmi, ktoré rešpektujú pokojné zaobchádzanie. Mimoriadne hodnotné témy: prečo majú mäkkožravce citlivú pečeň na železo, ako vzniká kovový lesk peria (štruktúrne sfarbenie), rozdiel medzi škorcovitými a papagájmi a ako vtáky hniezdia v dutinách stromov a budkách.
Hlučnosť Skôr nie do bytov s tenkými stenami — liskavec modrouchý je hlasný a družný druh s pestrým škrekotom, štebotom, hvizdmi a vravou, najmä ráno a pri sociálnych interakciách. Hluk sa nedá odnaučiť, len manažovať umiestnením klietky/voliéry mimo spálne a stien susedov. Vhodný je skôr do rodinného domu, k priestrannej voliére alebo do prostredia, kde hlasitejší, štebotavý vták neprekáža.
Verdikt odborníka Liskavec modrouchý (Lamprotornis chalybaeus, syn. Spreo chalybaeus) je kovovo lesklý africký škorcovitý spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (vrabcotvaré) — vzdialený príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného aj majny obyčajnej. Telo meria ~22 cm (približne 21–24 cm) a váži zhruba 80–110 g. Sfarbenie je nápadné: celé operenie je iridescentne modrozelené a lesklé, charakteristická je tmavšia sýtomodrá škvrna na ušných krovkách (ear-coverts) pod okom, modrastejšie (modro-fialové) boky a brucho a žiarivo oranžovo-žlté oko (dúhovka), ktoré dospelého vtáka neomylne prezradí. Pohlavia sú na pohľad podobné; mladé vtáky majú matnejšie perie a tmavšie, hnedasté bruško. Druh obýva subsaharskú Afriku — savanový pás od Senegalu a Mauretánie cez Sahel po Etiópiu a Keňu a na juh cez Angolu, Zambiu a Mozambik až po severovýchod Južnej Afriky — kde žije v otvorených savanách, svetlých lesoch, akáciových porastoch a v okolí ľudských sídiel a často je smelým komenzálom človeka. Má obrovský areál (vyše 22 miliónov km²) a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern); druh nie je zaradený do CITES. Na rozdiel od príbuzného liskavca nádherného (L. superbus) hniezdi v dutinách — využíva stromové dutiny, staré ďatľoviská a v chove rád prijíma búdky; znáša typicky 3–5 modrozelených vajec s hnednastým bodkovaním, inkubácia trvá približne 13–15 dní a sedí na nej najmä samica, ktorú samec dokrmuje. Lokálne bolo zaznamenané aj kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi pri hniezde. V chove patrí liskavec medzi obľúbené voliérové mäkkožravce — je spoločenský, odolný a vďačný, no zároveň hlasný (škrekot, štebot a vrava), špinivý (riedky trus pri ovocnej strave) a veľmi aktívny. Potrebuje veľkú klietku alebo voliéru, bohaté vetvenie, dennú stimuláciu a kontakt. Je všežravec (hmyz, ovocie, mäkká potrava, softbill granule), pričom ako u všetkých škorcovitých a mäkkožravcov treba prísne strážiť obsah železa v krmive aj vode — práve škorce a majny patria medzi druhy najnáchylnejšie na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease / hemochromatóza). Keďže sa kŕmi aj na zemi, je vhodné pravidelné odčervovanie. Dožíva sa ~10–15 rokov, takže ide o dlhodobejší záväzok. Cielené „rozprávanie" ľudských slov je uňho zriedkavé — je to skôr charizmatický, hlasný štebotavý spoločník než imitátor reči. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je liskavec modrouchý nádherný, živý a odolný voliérový vták; pre malé byty a citlivé susedstvá ideálny nie je.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorené savany, svetlé lesy, akáciové porasty, riečne porasty a okolie ľudských sídiel subsaharskej Afriky
Liskavec modrouchý obýva otvorené savany, svetlé a suché lesy, akáciové porasty, riečne (galériové) porasty, polosuché oblasti aj kultúrnu krajinu a záhrady subsaharskej Afriky. Areál tvorí široký východo-západný pás od Senegalu a Mauretánie cez Sahel po Etiópiu a Keňu a na juh cez Angolu, Zambiu a Mozambik po severovýchod Južnej Afriky. Je bežný až hojný a družný — často sa zdržiava okolo dedín, fariem a sídiel, kde zbiera zvyšky, a patrí k nápadným a ľahko pozorovateľným vtákom regiónu. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.
Nadmorská výška
Od nížin po vysoké polohy (lokálne približne až do ~4 300 m n. m.)
Liskavec modrouchý obýva veľmi široký výškový rozsah — od nížinných saván po vysoko položené plošiny a hory (lokálne približne až do ~4 300 m n. m.), čomu zodpovedá aj jeho rozsiahly areál a prispôsobivosť. Dôležitejšia než nadmorská výška je preňho otvorená lesnatá krajina s dostatkom hmyzu, plodov a často aj prítomnosť človeka.
Klietka / voliéra
Veľká klietka alebo voliéra s bohatým vetvením a búdkou; pre voliéru ideálne od ~2 × 1 × 2 m
Liskavec je veľmi aktívny a potrebuje priestor — minimom je veľká klietka, no jednoznačne sa odporúča priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi rôznych priemerov na poskakovanie a priestorom na lietanie. Ako dutinový hniezdič rád prijíma búdku alebo polobúdku v krytej, pokojnej časti. Nutná je miska na kúpanie a hračky/podnety proti nude. Keďže sa kŕmi aj na zemi a má riedky trus (ovocná zložka stravy), treba ľahko čistiteľné dno a každodennú hygienu. Voliéra by mala byť teplá a bezprievanová; liskavec je pomerne odolný, ale v zime potrebuje bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko.
Teplota
Odolný druh — pohoda pri ~18–28 °C; pri bezmrazovom úkryte znesie aj chladnejšie, no neznáša mráz, prievan a vlhko
Liskavec modrouchý je pomerne odolný a prispôsobivý — pri zabezpečenom bezmrazovom (frost-free) úkryte na nocovanie znáša aj chladnejšie obdobie a v miernom podnebí sa dá držať vo vonkajšej voliére. Optimum v chove je ~18–28 °C. Mráz, prievan a vlhký chlad sú však nebezpečné, preto cez chladnú časť roka potrebuje bezmrazovú, ideálne vykurovanú vnútornú časť. Náhle ochladenia a prievan vedú k respiračným problémom.
Voda a vlhkosť
Denne čerstvá pitná voda (najlepšie s nízkym obsahom železa) a možnosť kúpania; voda sa pri ovocnej strave rýchlo znečisťuje
Liskavec veľa pije a rád sa kúpe — denne potrebuje čerstvú pitnú vodu a misku alebo kúpeľ na kúpanie. U mäkkožravcov sa odporúča voda s nízkym obsahom železa (vyhnúť sa silne železitej vode) ako súčasť prevencie hromadenia železa. Vzhľadom na ovocnú a všežravú stravu sa voda rýchlo znečisťuje, preto je nutná každodenná výmena a čistenie.
Spoločnosť
Spoločenský, kŕdľový druh — mimo hniezdenia sa združuje do kŕdľov (aj s inými škorcami); v chove v páre alebo skupine vo voliére
Liskavec modrouchý je výrazne spoločenský a družný druh — mimo hniezdnej sezóny sa združuje do väčších kŕdľov, ktoré sa pri kŕmení a nocovaní často miešajú aj s inými druhmi škorcov. Lokálne hniezdi kooperatívne s pomocníkmi pri hniezde. Vo voliére sa preto najlepšie cíti v páre alebo menšej skupine, kde prejavuje prirodzené sociálne správanie a môže aj hniezdiť. Pri chove jednotlivo sa silno naviaže na človeka, no o to dôležitejší je každodenný kontakt a stimulácia — osamotený a zanedbaný liskavec trpí nudou, stresom a hlasovým nepokojom. V hniezdnej sezóne môžu byť páry teritoriálne, preto dbajte na dostatok priestoru a hniezdnych dutín, aby sa obmedzili konflikty.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Naviazaný na obdobie dažďov (časovanie sa líši v rámci areálu), v chove na jar pri predĺžení dňa

Liskavec modrouchý je prevažne monogamný — pár sa zohráva hlasom a vzájomným kŕmením. Hniezdenie je naviazané na obdobie dažďov, keď je dostatok hmyzu; v chove nastupuje na jar pri predlžovaní dňa. Na rozdiel od liskavca nádherného nejde o obligátne kooperatívneho hniezdiča, ale kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi pri hniezde bolo u druhu lokálne zaznamenané — pomocníci (často odrastené mláďatá) môžu páru pomáhať pri kŕmení a obrane hniezda.

Znáška a hniezdo
Typicky 3–5 vajec (modrozelené s hnednastým bodkovaním)

Samica znáša typicky 3 až 5 vajec bledomodrej až modrozelenej farby s hnednastým bodkovaním. Liskavec modrouchý je dutinový hniezdič — hniezdi v stromových dutinách, starých ďatľoviskách a niekedy aj v ľudských stavbách; dutinu vystiela trávou a peletkami. V chove veľmi dobre prijíma búdky a polobúdky v krytej, pokojnej časti voliéry. V priaznivej sezóne môže hniezdiť opakovane.

Inkubácia
~13–15 dní

Inkubácia trvá približne 13 až 15 dní a sedí na nej najmä samica, ktorú samec počas sedenia dokrmuje. Pre úspešný odchov je nevyhnutný dostatok živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — liskavec mláďatá kŕmi prevažne potravou bohatou na bielkoviny. Dôležitý je v tomto období pokoj a stabilné teplo.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na dospelých. Kŕmia ich prevažne rodičia, lokálne aj pomocníci skupiny. V tomto období je nutný dostatok živého krmiva, hygiena a pokoj; mláďatá rastú rýchlo na hmyzej diéte.

Mláďatá
~3 týždne v hniezde do vyletenia

Po približne troch týždňoch intenzívneho kŕmenia mláďatá vyletujú z hniezda. Po vyletení ich rodičia (lokálne aj pomocníci) ešte istý čas dokrmujú a chránia; mladé vtáky majú spočiatku matnejšie, menej lesklé perie a tmavšie hnedasté bruško a tmavšie oko než dospelé. Postupne sa zafarbujú do typického kovového lesku a získavajú oranžovo-žlté oko.

Samostatnosť
Osamostatnenie po týždňoch; mladé sa pridávajú do kŕdľov

Po vyletení sa mladé liskavce postupne osamostatňujú a mimo hniezdnej sezóny sa pridávajú do kŕdľov (často spolu s inými škorcami); časť mláďat môže v ďalšej sezóne pomáhať pri hniezde. Liskavec modrouchý sa dožíva ~10–15 rokov, čo z neho robí dlhovekejší a stabilný druh do voliéry.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Týždne až mesiace pri dennej práci — ručne odchované mláďatá si zvyknú rýchlo; je to skôr dôverčivý a družný než „maznavý" vták

Liskavec modrouchý sa najlepšie krotí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaný a denne socializovaný liskavec si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je smelý, zvedavý a dôverčivý, sleduje dianie, sadne na ruku a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (hmyz, kúsky ovocia). Liskavec buduje puto skôr cez spoločný čas, družnosť a hlasovú interakciu než cez maznanie — je to charizmatický, živý spoločník, no nie „maznavý" vták ako papagáj. Keďže je výrazne spoločenský, vo voliére sa cíti najlepšie v páre alebo skupine.

1

Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.

2

Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.

3

Odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z ruky — postupne priučte liskavca sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.

4

Zabezpečte každodenný kontakt a stimuláciu; keďže ide o výrazne spoločenský druh, zvážte chov v páre alebo skupine vo voliére, aby vták netrpel osamelosťou.

5

Buďte trpezliví — liskavec je dôverčivý a družný, no nie typicky „maznavý"; puto staviate cez spoločný čas a hlasovú interakciu, nie cez hladkanie.

Cena a kde kúpiť

Rádovo nižšie až vyššie stovky € za odchované jedince — populárny voliérový mäkkožravec (cena kolíše podľa pôvodu, veku a skrotenosti)

Liskavec modrouchý je obľúbený a pomerne bežne dostupný voliérový mäkkožravec — odchované jedince sa predávajú spravidla v nižších až vyšších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku, skrotenosti a toho, či ide o pár. Keďže druh nie je v CITES, obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu (odchov v zajatí) pred dovozom a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Pri kalkulácii rátajte aj s nemalými nákladmi na priestrannú voliéru, pestrú softbill diétu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života (~10–15 rokov). Pre družný druh sa oplatí počítať s kúpou páru alebo skupiny, čo cenu zvyšuje.

Kupujte odchované jedince z legálneho chovu (odchov v zajatí) — vyhnite sa vtákom z odchytu (plaché, stresované, eticky problematické).
Vyberajte aktívneho, čistého a zdravého jedinca — sýty kovový modrozelený lesk peria, jasné oranžovo-žlté oko, čistý zobák a kloaka, bez výtokov a nafúknutého posedu; ideálne mladého a socializovaného.
Keďže ide o výrazne spoločenský, kŕdľový druh, zvážte kúpu páru alebo skupiny pre voliéru — osamotený vták potrebuje o to viac kontaktu.
Pred kúpou si zabezpečte veľkú voliéru (s búdkou), pestrú softbill diétu s nízkym obsahom železa a kontakt na vtáčieho veterinára — liskavec je hlasný, aktívny a dlhodobejší záväzok.
Na čo si dať pozor Najlepšie je obstarať si odchovaného liskavca od dôveryhodného chovateľa s dokladom o legálnom pôvode (odchov v zajatí). Uprednostnite vtáka, ktorý je zdravý, aktívny a má sýty kovový modrozelený lesk peria a jasné oranžovo-žlté oko, a vyhnite sa vtákom z odchytu. Keďže ide o družný kŕdľový druh, do voliéry je ideálny pár alebo menšia skupina. Rátajte s tým, že je hlasný, špinivý a aktívny — potrebuje veľký priestor, pestrú softbill stravu s nízkym obsahom železa (prevencia hromadenia železa v pečeni) a prístup k vtáčiemu (exotárskemu) veterinárovi.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Liskavec modrouchý ~22 cm (21–24 cm) Liskavec nádherný ~18–19 cm Majna obyčajná ~23–25 cm Beo posvätný ~25–30 cm
Liskavec modrouchý Liskavec nádherný Majna obyčajná Beo posvätný
Dĺžka~22 cm (21–24 cm)~18–19 cm~23–25 cm~25–30 cm
Váha~80–110 g~50–85 g110–140 g120–250 g
Dožitie~10–15 r~10–15 r~4–12 r~15–25 r
Hlučnosť3/53/53/54/5
Stav IUCNIUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC / CITES II
PovahaCelé telo kovovo modrozelené a lesklé, tmavšia modrá škvrna na ušných krovkách, modrofialové boky/brucho, oranžovo-žlté okoKovovo modrozelená hlava/chrbát/hruď, oranžovo-hrdzavé bruško, úzky BIELY pás, biele krovky pod chvostom, krémovo-biele okoHnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídleLesklé čierne perie, oranžovo-žlté kožné laloky na hlave, žltý zobák a nohy, biela škvrna na krídle
AreálSubsaharská Afrika — dutinový hniezdič, pestrý voliérový mäkkožravec/všežravec, hlasný, slabý imitátor rečiVýchodná Afrika — tá istá čeľaď a rod (Lamprotornis), kooperatívne hniezdiaci všežravec; má biely pás a biele okoJužná a stredná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), všežravec, napodobňuje slová (slabšie než beo), invázny druhJužná a JV Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), najlepší „hovoriaci" spevavec sveta, mäkkožravec

Choroby a prevencia

Hemochromatóza / hromadenie železa v pečeni (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, matné perie, náhle úhyny

Ako iné škorcovité a mäkkožravce (beo, majny, tukany) je aj liskavec modrouchý výrazne náchylný na chorobu z ukladania železa — škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa z potravy, takže pri jeho nadbytku sa železo hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Choroba postupuje roky bez zjavných príznakov. Prevenciou je nízkoželezná softbill strava (zvyčajne sa odporúča krmivo s nízkym obsahom železa), voda s nízkym obsahom železa a obmedzenie potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára; v liečbe sa používa nízkoželezná diéta, prípadne flebotómia a chelátory.

Črevné parazity a infekcie (kŕmenie na zemi)
stredná

Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia

Keďže sa liskavec kŕmi aj na zemi, ľahko prijíma endoparazity (črevné červy) aj bakteriálne a prvokové črevné infekcie. Odporúča sa preto pravidelné odčervovanie, čistá voda, hygiena a kvalitné krmivo bez plesní. Pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika (vyšetrenie trusu).

Obezita a tuková degenerácia pečene (steatóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené a matné perie, problémy s pečeňou

Nevyvážená, monotónna alebo príliš suchá zrnná strava a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Liskavec potrebuje pestrú všežravú softbill stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva energeticky bohatých potravín.

Stres, nuda a behaviorálne problémy
stredná

Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť, agresivita

Liskavec je inteligentný a výrazne spoločenský; pri nedostatku priestoru, podnetov a kontaktu (alebo pri chove osamote bez dostatočnej pozornosti) trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami. Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia, stabilný režim a u družného druhu zváženie chovu v páre/skupine.

Respiračné infekcie z chladu a prievanu
stredná

Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed

Hoci je liskavec pomerne odolný, v našich podmienkach je citlivý na mráz, prievan a vlhký chlad, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.

Prevencia Pre zdravý chov liskavca modrouchého platí: (1) ako u všetkých škorcovitých a mäkkožravcov prísne strážte obsah železa — používajte nízkoželezné softbill pelety a vodu s nízkym obsahom železa a obmedzte potraviny a doplnky bohaté na vitamín C súbežne s jedlom (prevencia hromadenia železa v pečeni, na ktoré sú škorce mimoriadne náchylné); (2) zostavte pestrú a vyváženú všežravú stravu — pelety, nakrájané ovocie, hmyz/živé krmivo a v malom zeleninu; vyhýbajte sa monotónnej suchej zrnnej strave kvôli obezite; (3) keďže sa liskavec kŕmi aj na zemi, pravidelne ho odčervujte a dbajte na hygienu a čistú vodu (riedky trus, ovocná strava) — znižuje to riziko črevných a parazitárnych infekcií; (4) udržujte teplé, bezprievanové prostredie a v zime bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko (prevencia respiračných infekcií); (5) poskytnite veľký priestor, dennú stimuláciu a kontakt (u družného druhu zvážte pár/skupinu), aby ste predišli nude, stresu a vyšklbávaniu peria; (6) majte vopred kontakt na vtáčieho (exotárskeho) veterinára a absolvujte pravidelné kontroly vrátane vyšetrenia trusu.

Zaujímavosti

1

Modrá škvrna na ušných krovkách dala druhu meno — anglické „blue-eared" aj slovenské „modrouchý" odkazujú na tmavšiu sýtomodrú škvrnu na ušných krovkách (ear-coverts) pod okom. Celé telo je pritom kovovo modrozelené a lesklé a boky a brucho sú modrofialové, takže liskavec patrí medzi najlesklejších afrických škorcov.

2

Žiarivo oranžovo-žlté oko — dospelého liskavca modrouchého neomylne prezradí výrazná oranžovo-žltá dúhovka (oko), ktorá svieti na pozadí tmavého lesklého operenia. Mladé vtáky majú tmavšie oko, matnejšie perie a hnedasté bruško a typické sfarbenie získavajú až dospievaním.

3

Hniezdi v dutinách stromov a v budkách — na rozdiel od mnohých škorcov, ktoré stavajú objemné hniezda, je liskavec modrouchý dutinový hniezdič: využíva stromové dutiny, staré ďatľoviská, niekedy aj ľudské stavby, a v chove rád prijíma búdky. Znáša typicky 3–5 modrozelených vajec s hnednastým bodkovaním.

4

Smelý komenzál človeka — liskavec je nebojácny a družný; bežne sa zdržiava okolo dedín, fariem a ľudských sídiel, kde zbiera zvyšky, a patrí k najnápadnejším a najľahšie pozorovateľným vtákom regiónu. Je oportúnny všežravec — hmyz, ovocie, semená, nektár aj ľudské zvyšky.

5

Synonymum Spreo chalybaeus — druh bol kedysi radený do rodu Spreo (odtiaľ staršie meno Spreo chalybaeus), neskôr bol zlúčený do rodu Lamprotornis (liskavce/lesklece). Opísali ho Hemprich a Ehrenberg v roku 1828; po česky sa nazýva leskoptev kovová.

6

Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek hlasovému nadaniu je liskavec spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — vzdialený príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného aj majny obyčajnej. Dokáže napodobniť zvuky, no nie je typický „rozprávajúci" vták ako beo.

7

Pozor na hromadenie železa v pečeni — ako škorcovitý mäkkožravec je liskavec náchylný na iron storage disease (hemochromatózu): škorce a majny nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa, preto sa pri jeho nadbytku hromadí v pečeni. Kľúčom k zdraviu je nízkoželezná softbill strava a voda s nízkym obsahom železa.

8

Mimoriadne rozsiahly areál — liskavec modrouchý obýva široký pás subsaharskej Afriky od Senegalu po Etiópiu a na juh až po severovýchod Južnej Afriky, s areálom vyše 22 miliónov km² a výškovým rozsahom od nížin lokálne až do ~4 300 m n. m. Je bežný až hojný a prispôsobivý.

9

Odlíš ho od podobných príbuzných — od liskavca menšieho modrouchého (L. chloropterus) je väčší, má jemne odlišný odtieň, väčšiu ušnú škvrnu a modré brucho mu siaha viac dopredu (pred nohy). Od liskavca nádherného (L. superbus) sa líši tým, že nemá biely pás medzi hruďou a bruchom ani biele oko (superb má biely pás a krémovo-biele oko).

10

NIE je v CITES, IUCN: Least Concern — liskavec modrouchý nie je zaradený do CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) s veľkým a stabilným areálom. Lokálne je dokonca jedným z najbežnejších a najnápadnejších vtákov afrických saván a svetlých lesov.

Taxonomická klasifikácia

species Liskavec modrouchý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sturnidae (škorcovité)
Rod Lamprotornis Temminck, 1820
Druh L. chalybaeus (Hemprich & Ehrenberg, 1828)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh; u nás len klietkový/voliérový chov mäkkožravcov
Poddruhy Liskavec modrouchý je polytypický druh — rozlišuje sa niekoľko poddruhov (napríklad L. ch. chalybaeus, L. ch. cyaniventris, L. ch. sycobius, L. ch. nordmanni), ktoré sa líšia odtieňom lesku a rozsahom modrých partií tela. Druh opísali Hemprich & Ehrenberg v roku 1828; v staršej literatúre a chovateľskej praxi sa uvádza aj pod synonymom Spreo chalybaeus (rod Spreo bol neskôr zlúčený do rodu Lamprotornis). Rod Lamprotornis (v slovenčine liskavec, niekde aj lesklec, po česky leskoptev) zahŕňa ďalšie kovovo lesklé africké škorce — napríklad liskavca nádherného (Lamprotornis superbus) či liskavca smaragdového (Lamprotornis iris). Najpodobnejším príbuzným je liskavec menší modrouchý (Lamprotornis chloropterus), ktorý je menší, má jemnejší zobák, menšiu ušnú škvrnu a modrá farba brucha mu nesiaha tak ďaleko dopredu. Patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité) spolu so škorcom obyčajným, beom posvätným aj majnou obyčajnou. Slovenský rodový názov liskavec odkazuje na lesklé („liskavé") perie; v chovateľskej praxi sa pre druhy rodu používa aj zaužívané pomenovanie lesklec a anglické Greater blue-eared starling.

? Často kladené otázky

Liskavec modrouchý je stredne veľký vták (~22 cm, približne 21–24 cm, ~80–110 g) s celkovo kovovo modrozeleným, lesklým operením. Charakteristická je tmavšia sýtomodrá škvrna na ušných krovkách (ear-coverts) pod okom (odtiaľ meno „modrouchý"), modrofialové boky a brucho a žiarivo oranžovo-žlté oko (dúhovka), ktoré dospelého vtáka neomylne prezradí. Pohlavia sú na pohľad podobné; mladé vtáky majú tmavšie oko, matnejšie perie a hnedasté bruško. Od veľmi podobného liskavca menšieho modrouchého (Lamprotornis chloropterus) ho odlíšite tým, že je väčší, má väčšiu ušnú škvrnu a modré brucho mu siaha viac dopredu (pred nohy). Od liskavca nádherného (L. superbus) ho odlíšite tým, že nemá biely pás medzi hruďou a bruchom ani biele oko.

Liskavec modrouchý je africký druh — obýva široký pás subsaharskej Afriky: od Senegalu a Mauretánie cez Sahel po Etiópiu a Keňu a na juh cez Angolu, Zambiu a Mozambik až po severovýchod Južnej Afriky. Žije v otvorených savanách, svetlých a suchých lesoch, akáciových a riečnych porastoch aj v kultúrnej krajine a záhradách, často v okolí ľudských sídiel. Má obrovský areál (vyše 22 miliónov km²) a výškový rozsah od nížin lokálne až do ~4 300 m n. m., je bežný až hojný a prispôsobivý. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.

Liskavec modrouchý nie je typický „hovoriaci" vták ako beo posvätný či majna. Je to však vokálne nadaný škorec s hlasným, premenlivým repertoárom (škrekot, štebot, klokotanie, hvizdy), ktorý dokáže napodobniť rôzne zvuky prostredia a hlasy iných vtákov. Cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a oveľa menej spoľahlivé než u beo alebo majny. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", vhodnejší je beo; liskavec je skôr charizmatický, hlasný a štebotavý spoločník, ktorého hodnota je v kráse, družnosti a živej osobnosti. Najlepšie sa hlasovo prejavujú ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom a v podnetnom prostredí.

Liskavec je oportúnny všežravec, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie suché zrno. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) pestrým nakrájaným ovocím — figy, papája, banán, hrozno, mango, jablko bez jadrovníka; (2) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (3) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom. Mimoriadne dôležité je strážiť obsah železa: škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa, a preto sú veľmi náchylné na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease). Voľte preto nízkoželezné pelety a vodu s nízkym obsahom železa a obmedzte potraviny a doplnky bohaté na vitamín C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Liskavec veľa pije a rád sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ.

Liskavec modrouchý je stredne náročný druh — pre úplného začiatočníka ani do malého bytu nie je ideálny. Dôvody: (1) je hlasný — škrekot, štebot a vrava najmä ráno a pri sociálnych interakciách, čo treba pri citlivých susedoch zvážiť; (2) je špinivý — kŕmi sa aj na zemi a ovocná zložka stravy znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľmi aktívny a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu s nízkym obsahom železa, nie len semená, a pravidelné odčervovanie; (5) je dlhodobejší záväzok (~10–15 rokov) a ako družný kŕdľový druh sa najlepšie cíti v páre alebo skupine. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je to však nádherný, živý, odolný a inteligentný voliérový vták.

Liskavec modrouchý nie je zaradený do CITES, takže medzinárodný obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom (na rozdiel napríklad od beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES). IUCN ho navyše hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) s veľkým areálom — lokálne je dokonca jedným z najbežnejších vtákov afrických saván. Chov je teda legálne nenáročný, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu (odchov v zajatí) pred dovozom a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Keďže ide o družný kŕdľový druh, do voliéry je ideálny pár alebo menšia skupina, ktorej poskytnite aj búdku na hniezdenie. Pri kúpe žiadajte doklad o legálnom pôvode a počítajte s nárokmi na priestor, pestrú softbill stravu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Lamprotornis chalybaeus — Least Concern), BirdLife DataZone (Greater Blue-eared Starling — distribution, population), Cornell Lab Birds of the World a eBird (

 Video — Liskavec modrouchý

Liskavec modrouchý (Lamprotornis chalybaeus) — video o speve a chove

Liskavec modrouchý (Lamprotornis chalybaeus) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Vedecké synonymum:   Spreo chalybaeus, Česky:   Leskoptev kovová, Anglicky:   Greater blue-eared starling, Nemecky:   Grünschwanz-Glanzstar, Francúzsky:   Choucador à oreillons bleus, Španielsky:   Estornino orejiazul grande, Rusky:   Синеухий блестящий скворец