Sturnidae (škorcovité)
Liskavec ametystový má pomerne tichý a jemný hlasový repertoár — kombináciu melodického štebotu, cvrlikania, tichého klokotania a nevýrazných hvizdov. Na škorcovitého ide o nenápadného speváka; nepatrí medzi hlučné, vtieravé druhy ako liskavec nádherný či majna, čo z neho robí jedného z hlasovo znesiteľnejších mäkkožravcov aj do zmiešanej voliéry. Hlas zosilnie najmä v hniezdnej sezóne a pri sociálnych interakciách v kŕdli, ktorý je v prírode často zložený prevažne z jedného pohlavia. Druh dokáže do spevu votkať napodobnené prvky a zvuky prostredia, no cielené „rozprávanie" ľudských slov je uňho zriedkavé a nespoľahlivé. Hlasový prejav je celoročný, ale celkovo pokojný — pri citlivom susedstve je liskavec ametystový vhodnejší než mnohé iné škorcovité.
Na rozdiel od niektorých afrických škorcov liskavec ametystový nie je kooperatívne hniezdiaci druh — hniezdi v pároch, nie v skupinách s pomocníkmi. Pár sa zohráva pred sezónou, ktorá je naviazaná na obdobie dažďov, keď je dostatok plodov a hmyzu; v chove nastupuje na jar pri predlžovaní dňa. Samec je v tomto období v plnom ametystovom lesku, kým samica zostáva hnedá a maskovaná. Pre úspešné hniezdenie je dôležitý pokoj, priestranná osadená voliéra a vhodné hniezdne dutiny.
Samica znáša typicky 2 až 4 bledomodré vajcia s červenohnedými (hrdzavými) škvrnami. Hniezdi v dutine stromu alebo v opustenom hniezde iných vtákov, často len niekoľko metrov nad zemou; hniezdo vystiela zelenými listami a trusom. V chove preto prijíma hniezdne búdky, polobúdky a dutiny umiestnené v pokojnej, krytej časti voliéry. V priaznivej sezóne môže pár hniezdiť opakovane.
Inkubácia trvá približne 12 až 14 dní a na vajciach sedí najmä samica. Pre úspešný odchov je nevyhnutný dostatok živočíšnej potravy (hmyz, larvy) popri ovocí — mláďatá sú spočiatku kŕmené bielkovinami bohatou potravou. Dôležitý je v tomto období pokoj a stabilné teplo, keďže ide o tropický druh.
Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na rodičov. Kŕmi ich samica aj samec (samec pomáha kŕmiť) — nejde teda o systém s pomocníkmi pri hniezde ako u liskavca nádherného, ale o klasickú starostlivosť páru. V tomto období je nutný dostatok živého krmiva, hygiena a pokoj.
Po približne 21 dňoch kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z hniezda. Mladé vtáky majú spočiatku hnedé, streakované perie podobné samici (oboje pohlavia pripomínajú samicu), takže mladé samce nie sú hneď fialové. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú. Mladé samce získavajú typický ametystový lesk až postupným pelichaním v ďalšom období.
Po vyletení sa mladé liskavce postupne osamostatňujú a pripájajú k (často jednopohlavným) kočovným kŕdľom. Mladé samce sa do oslnivého ametystového šatu prefarbujú postupne ďalším pelichaním — preto môže chovateľ istý čas vidieť „hnedé" jedince, ktoré sa neskôr ukážu ako samce. Liskavec sa dožíva ~8–12 rokov (vo voľnej prírode do ~11 r, v dobrej starostlivosti v chove dlhšie), čo z neho robí dlhodobejší druh do voliéry.
Liskavec ametystový sa najlepšie skrotí ako ručne odchované alebo v zajatí odchované mláďa. Pokojne vedený a denne navykaný liskavec si na opatrovateľa zvykne, sleduje dianie a je dôverčivejší a menej plachý, no zostáva skôr pokojným pozorovateľom než maznavým vtákom. Importovaný divoký jedinec je naopak plachší a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si v zajatí odchované jedince. Krotenie je založené na pokoji, stabilnom režime a odmeňovaní obľúbenou potravou (kúsky ovocia, hmyz) z bezpečnej vzdialenosti, bez naháňania. Liskavec buduje dôveru skôr cez pokojné spolužitie než cez fyzický kontakt — je to krásny, družný, no diskrétny vták. Keďže je neagresívny a spoločenský, vo voliére sa cíti dobre v páre alebo v zmiešanej spoločnosti.
Začnite s v zajatí odchovaným (ideálne mladým) jedincom z legálneho chovu — importovaný divoký vták sa krotí ťažko a je stresovaný.
Dajte vtákovi pokoj na aklimatizáciu v tichej, teplej a priestrannej (ideálne osadenej) voliére; nestresujte ho naháňaním ani častými zásahmi.
Budujte dôveru pokojnou prítomnosťou a tichým hlasom; odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z bezpečnej vzdialenosti, postupne bližšie.
Zabezpečte stabilný denný režim, priestor na lietanie a kúpanie; keďže ide o spoločenský a neagresívny druh, zvážte chov v páre alebo v zmiešanej voliére.
Buďte trpezliví a realistickí — liskavec je dôverčivý a pokojný, no nie typicky „maznavý"; jeho prednosťou je krása a družná povaha, nie hladkanie či rozprávanie.
Liskavec ametystový je žiadaný, no nie úplne bežný voliérový mäkkožravec — odchované jedince sa predávajú spravidla v nižších až vyšších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), pohlavia (oslnivé samce bývajú žiadanejšie) a toho, či ide o pár. Druh sa v menšom množstve stále importuje, no chovatelia by mali podporiť budovanie domácich (v zajatí odchovaných) línií, kým je k tomu materiál. Keďže druh nie je v CITES, obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu pred dovozom a vyhnúť sa stresovaným importovaným vtákom. Pri kalkulácii rátajte aj s nemalými nákladmi na priestrannú (ideálne osadenú) voliéru, prevažne ovocnú softbill diétu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života (~8–12 rokov).
| Liskavec ametystový | Liskavec nádherný | Majna obyčajná | Beo posvätný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~17 cm | ~18–19 cm | ~23–25 cm | ~25–30 cm |
| Váha | ~45–55 g | ~50–85 g | 110–140 g | 120–250 g |
| Dožitie | ~8–12 r | ~10–15 r | ~4–12 r | ~15–25 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC (nie CITES) | IUCN LC (nie CITES) | IUCN LC (nie CITES) | IUCN LC / CITES II |
| Povaha | Samec iridescentne fialovo-ametystový (hlava/chrbát/hruď/krídla) s bielym bruškom a žltým okom; samica hnedá so streakovaním | Kovovo modrozelená hlava/chrbát/hruď, oranžovo-hrdzavé bruško, biely pás, biele oko; pohlavia podobné | Hnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídle | Lesklé čierne perie, oranžovo-žlté kožné laloky na hlave, žltý zobák a nohy, biela škvrna na krídle |
| Areál | Subsaharská Afrika — prevažne frugivor (loví aj ako muchár), stromový, tichý a neagresívny voliérový mäkkožravec, slabý imitátor | Východná Afrika — tá istá čeľaď (Sturnidae), kooperatívne hniezdiaci všežravec, hlasný, kŕmi sa na zemi | Južná a stredná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), všežravec, napodobňuje slová (slabšie než beo), hlučný invázny druh | Južná a JV Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), najlepší „hovoriaci" spevavec sveta, mäkkožravec |
Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, matné perie, náhle úhyny
Ako iné škorcovité a mäkkožravce (beo, majny, tukany) je aj liskavec ametystový výrazne náchylný na chorobu z ukladania železa — škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu obmedziť (down-regulovať) vstrebávanie železa z potravy, takže pri jeho nadbytku sa železo hromadí v pečeni a postupne vedie k jej zlyhaniu. Choroba sa vyvíja roky bez zjavných príznakov, kým nie je poškodenie pečene závažné. Prevenciou je nízkoželezná softbill strava (existujú špeciálne nízkoželezné softbill pelety), voda s nízkym obsahom železa a obmedzenie potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára; v liečbe sa využíva nízkoželezná diéta, prípadne flebotómia (púšťanie krvi) a chelátory.
Príznaky: Apatia, zhoršené trávenie, riedky trus, regurgitácia, dýchacie ťažkosti (pri aspergilóze), úbytok kondície
Keďže liskavec žerie veľa ovocia a má riedky trus, vo vlhkom a teplom prostredí voliéry ľahko dochádza k množeniu plesní a kvasiniek na skvasenom ovocí a v znečistenom krmive či vode (riziko kandidózy aj plesňových infekcií dýchacích ciest typu aspergilózy). Prevenciou je každodenné odstraňovanie zvyškov ovocia, čistá voda, hygiena a kvalitné krmivo bez plesní. Pri pretrvávajúcich tráviacich či dýchacích ťažkostiach je nutná veterinárna diagnostika.
Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené a matné perie, problémy s pečeňou
Nevyvážená alebo príliš energeticky bohatá strava (nadbytok sladkého ovocia bez pohybu, prípadne nevhodná suchá zrnná strava) a nedostatok priestoru vedú k obezite a stukovateniu pečene. Liskavec potrebuje vyváženú prevažne ovocno-hmyziu softbill stravu, priestrannú voliéru a dostatok pohybu (je to aktívny letec) a kontrolu množstva energeticky bohatých potravín.
Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed, plachosť
Liskavec ametystový je tropický druh citlivý na mráz, prievan a vlhký chlad, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám; importované a stresované vtáky sú náchylnejšie. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť a stabilné teplo.
Príznaky: Nepokoj, stres, zhoršené perie, znížená aktivita, plachosť
Liskavec je aktívny letec a spoločenský druh; pri nedostatku priestoru a podnetov (najmä v holej, tesnej klietke) trpí nudou a stresom. Prevenciou je priestranná, ideálne osadená voliéra s vetvením a možnosťou lietať, kúpeľ, stabilný režim a u spoločenského druhu zváženie chovu v páre alebo v zmiešanej voliére.
Žiarivý samec verzus nenápadná samica — liskavec ametystový má jeden z najvýraznejších pohlavných dimorfizmov medzi voliérovými vtákmi: samec je oslnivo iridescentne fialovo-ametystový na hlave, chrbte, hrudi a krídlach (s čisto bielym bruškom a žltou dúhovkou), kým samica je úplne odlišná — hnedá s tmavým streakovaním, pripomínajúca veľkú hnedú pinku. Mnohí pozorovatelia by ich bez znalosti považovali za dva rôzne druhy.
Farba, ktorá sa mení podľa svetla — fialovo-ametystové perie samca je iridescentné (štruktúrne sfarbenie), takže podľa uhla dopadu svetla prechádza od slivkovo-fialovej po purpurovo-modrú a v plnom slnku doslova žiari. Odtiaľ aj anglické mená amethyst (ametystový) a plum-coloured (slivkový) starling.
Prevažne plodožravec, ktorý loví aj ako muchár — liskavec je prevažne frugivor (figy, bobule, mäkké ovocie), no hmyz nielen zbiera z lístia — chytá ho aj v krátkych vzdušných výpadoch ako muchár (flycatcher). Je pritom výrazne stromový a na zem zlieta len zriedka, čím sa líši od mnohých iných škorcov.
Vnútroafrický migrant za plodmi — väčšina populácií liskavca kočuje alebo migruje v rámci Afriky a presuny sú úzko naviazané na dozrievanie plodov. Druh sa preto na mnohých miestach objavuje len sezónne; v kŕdľoch sa pritom často zoskupujú vtáky prevažne jedného pohlavia.
Monotypický rod s tromi poddruhmi — liskavec ametystový je jediným druhom rodu Cinnyricinclus, no sám sa delí na tri poddruhy (leucogaster, arabicus, verreauxi), ktoré spolu pokrývajú väčšinu subsaharskej Afriky a okraj Arabského polostrova. Druh opísal Pieter Boddaert v roku 1783 pod menom Turdus leucogaster.
Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek tomu, že je to nádherný klietkový vták, liskavec je spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — vzdialený príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného aj majny obyčajnej. Nie je to typický „rozprávajúci" vták ako beo.
Pozor na hromadenie železa v pečeni — ako škorcovitý mäkkožravec je liskavec náchylný na iron storage disease (hemochromatózu): škorce a majny nedokážu obmedziť vstrebávanie železa, preto sa pri jeho nadbytku roky nenápadne hromadí v pečeni. Kľúčom k zdraviu je nízkoželezná softbill strava a voda s nízkym obsahom železa.
Tichý a neagresívny do zmiešanej voliéry — na rozdiel od hlučných škorcov (liskavec nádherný, majna) je liskavec ametystový pomerne tichý a neagresívny, takže ho možno chovať v zmiešanej osadenej voliére s inými pokojnými druhmi. To z neho robí jedného z hlasovo znesiteľnejších mäkkožravcov.
Hniezdi v dutinách — a kŕmi pár, nie pomocníci — liskavec hniezdi v dutinách stromov alebo v opustených hniezdach iných vtákov, ktoré samica vystiela zelenými listami a trusom. Znáša 2–4 bledomodré vajcia s hrdzavými škvrnami, inkubuje ich ~12–14 dní a mláďatá kŕmi pár (samica aj samec) — nie je to kooperatívny druh s pomocníkmi pri hniezde.
NIE je v CITES, IUCN: Least Concern — liskavec ametystový nie je zaradený do CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) s veľkým areálom naprieč subsaharskou Afrikou. Dožíva sa ~8–12 rokov (vo voľnej prírode do ~11 r, v chove dlhšie).
Liskavec ametystový je malý vták (~17 cm) s mimoriadne výrazným pohlavným dimorfizmom — samec a samica vyzerajú natoľko odlišne, že pôsobia ako dva rôzne druhy. Samec je oslnivo iridescentne fialovo-ametystový na hlave, chrbte, hrudi a krídlach; farba sa podľa svetla mení od slivkovo-fialovej po purpurovo-modrú a kontrastuje s čisto bielym bruškom a žltou dúhovkou. Samica je naproti tomu hnedá s tmavým streakovaním na vrchu aj na bielom spodku a pripomína skôr veľkú hnedú pinku. Dôvod je biologický: samica je tak maskovaná na hniezde, kým žiarivý samec slúži na priťahovanie samíc a obhajovanie teritória. Pozor — mladé vtáky a mladé samce sú spočiatku tiež hnedé (podobné samici) a samce sa do ametystového šatu prefarbujú až postupným pelichaním.
Liskavec ametystový je prevažne frugivor (plodožravec) — ťažiskom jeho stravy sú figy, bobule a mäkké dozreté ovocie, ktoré dopĺňa hmyzom. Zaujímavé je, že hmyz nielen zbiera z lístia, ale ho aj loví v krátkych vzdušných výpadoch ako muchár. Od mnohých iných škorcov sa líši tým, že je výrazne stromový (arboreálny) a na zem zlieta len zriedka — potravu hľadá vysoko v korunách a na okrajoch lesa. V chove preto zostavte stravu s ťažiskom na ovocí a bobuliach: nakrájané ovocie (figy, papája, banán, hrozno, mango), komerčné softbill bobuľové zmesi, softbill pelety s nízkym obsahom železa a hmyz / živé krmivo (cvrčky, múčne červy — najmä pri odchove). Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé či skvasené ovocie.
Liskavec ametystový nie je „hovoriaci" vták ako beo posvätný a nie je ani výrazný imitátor. Jeho hlas je pomerne tichý — jemný štebot, cvrlikanie a tiché hvizdy; ako väčšina škorcovitých môže do spevu votkať napodobnené prvky a zvuky prostredia, no cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a nespoľahlivé. Z hľadiska hlučnosti je to jedna z jeho predností: na rozdiel od hlasných škorcov (liskavec nádherný, majna) je tichý a neagresívny, takže je znesiteľnejší aj pri citlivejšom susedstve a vhodný do zmiešanej osadenej voliéry. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", vhodnejší je beo; hodnota liskavca je v jeho oslnivej kráse a pokojnej, družnej povahe.
Liskavec ametystový patrí medzi škorcovité a mäkkožravce, ktoré sú mimoriadne náchylné na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease / hemochromatóza). Dôvod je, že škorce a majny nedokážu obmedziť (down-regulovať) vstrebávanie železa z potravy — pri jeho nadbytku sa železo roky nenápadne ukladá v pečeni, až spôsobí jej poškodenie a zlyhanie, často bez varovných príznakov, kým nie je neskoro. Prevenciou je nízkoželezná softbill strava (existujú špeciálne nízkoželezné softbill pelety), voda s nízkym obsahom železa a obmedzenie potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Keďže ide o ovocný druh s riedkym trusom, dbajte aj na hygienu a čerstvosť ovocia. Pri akýchkoľvek príznakoch (apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho) vyhľadajte vtáčieho veterinára.
Liskavec ametystový je stredne náročný druh — pre úplného začiatočníka s holou klietkou nie je ideálny, no má aj výhody. Náročnejšie stránky: (1) vyžaduje prevažne ovocnú softbill (mäkkožravú) diétu s nízkym obsahom železa, nie semená, plus hmyz; (2) je špinivý — ovocná strava znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je tropický a citlivý na mráz a prievan, takže v zime potrebuje vykurované zimovisko; (4) je aktívny letec a potrebuje priestrannú, ideálne osadenú voliéru. Veľkou výhodou však je, že je pomerne tichý a neagresívny, takže ho možno chovať aj v zmiešanej voliére a je znesiteľnejší pri citlivom susedstve než hlučné škorce. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a ochotou venovať sa ovocnej diéte — je to jeden z najkrajších voliérových mäkkožravcov.
Liskavec ametystový nie je zaradený do CITES, takže medzinárodný obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom (na rozdiel napríklad od beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES). IUCN ho navyše hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) s veľkým areálom naprieč subsaharskou Afrikou. Chov je teda legálne nenáročný, no aj tak treba uprednostniť v zajatí odchované jedince z legálneho európskeho chovu pred importovanými divokými vtákmi — okrem etického hľadiska sú odchované vtáky menej stresované a lepšie sa aklimatizujú. Keďže ide o spoločenský a neagresívny druh, do osadenej voliéry je ideálny pár alebo zmiešaná spoločnosť pokojných druhov. Pri kúpe žiadajte doklad o legálnom pôvode a počítajte s nárokmi na priestor, prevažne ovocnú softbill stravu s nízkym obsahom železa, vykurované zimovisko a vtáčieho veterinára.