Lastovička purpurová (Progne subis)

Hirundinidae (lastovičkovité)

Lastovička purpurová

Progne subis — najväčšia severoamerická lastovičkovitá so samcom rovnomerne lesklým v modrofialovom — koloniálny vzdušný hmyzožravec závislý na ľudských búdkových domčekoch, zimujúci v Amazónii

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený). Hodnotenie BirdLife International / IUCN. Populácia odhadovaná ako veľká a stabilná s rozsiahlym hniezdnym areálom naprieč Severnou Amerikou a zimoviskách v Amazónii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act of 1918 (MBTA, USA) a Migratory Birds Convention Act (MBCA, Kanada) — odchyt, chov, transport a obchodovanie bez licencie zakázané. Napriek LC statusu čelí jedinečnej dlhodobej hrozbe: nominátny poddruh P. s. subis je takmer úplne závislý na búdkovom programe udržiavanom dobrovoľníkmi (väčšina 50+ rokov) a záujem mladých generácií klesá. Pesticídy a strata hmyzu v poľnohospodárskej krajine sú ďalšou kľúčovou hrozbou. Rok presného IUCN hodnotenia pre Progne subis: orientačne 2019 na základe dostupných zdrojov — presné údaje neoverené.
Dĺžka19–20 cm
Hmotnosť45–60 g
Dožitiepriemer 4–5 r, max. 13 r 9 mes.
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný)
AreálHniezdi v S Amerike (USA, Kanada), zimuje v Amazónii
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

97% STRAVA zloženie
Vzdušný hmyz — blanokrídlovce (vosy, mravce; ~23 %), dvojkrídlovce (muchy, komáre; ~16 %), plošticovité (~15 %), chrobáky (~12 %), vážky, cvrčky, cikády, koníky, motýle a iné lietajúce druhy; všetka potrava sa loví výlučne za letu (zdroj: ADW) 97%
Požierky piesku a malé kamienky — príležitostne prijímané pri zemi ako grit na trávenie a zdroj minerálov; vzácna pozemná aktivita (zdroj: ADW, Wikipedia EN) 3%

Odporúčané potraviny

  • Vzdušný hmyz — muchy, komáre, vážky, vosy, mravce, motýle, chrobáky; lastovičky purpurové lovia výlučne za letu a nezbierajú potravu zo zeme
  • Blanokrídlovce (vosy, mravce, včely) — tvoria zhruba 23 % prirodzenej potravy; dominantná zložka v Severnej Amerike (zdroj: ADW)
  • Dvojkrídlovce (muchy všetkých druhov, komáre, muchnice) — okolo 16 %; napriek mýtu martíny nelikvidujú komáre efektívne (loví sa príliš vysoko)
  • Vážky a väčší hmyz — obľúbená potrava; aj juvenily preferujú vážky
  • Grit a minerálny piesk — príležitostne prijímané pri zemi ako pomôcka trávenia
  • Čistá voda — pijú za letu preletom tesne nad hladinou; záhradné misy na kúpanie ignorujú

Zakázané potraviny

  • Zrninová zmes (proso, kanárske semeno, slnečnica) — lastovičkovité sú striktní hmyzožravci, semená neprijímajú
  • Červy alebo larvy v miske — druh zbiera potravu výlučne za letu, nie zo zeme ani z misiek
  • Akékoľvek ľudské jedlá — chlieb, syr, mäso, sladkosti — absolútne nevhodné pre hmyzožravý druh
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín)
  • Napadnutý alebo kontaminovaný hmyz (pesticídy) — pesticídy v potrave spôsobujú otravu a sú hlavnou hrozbou v poľnohospodárskej krajine
Tip od odborníka Lastovička purpurová je striktný vzdušný hmyzožravec — celú potravu loví výlučne za letu nad otvorenými biotopmi. Nie je možné ju kŕmiť v miske ako drozdovité vtáky. Napriek populárnemu mýtu lastovičky purpurové nelikvidujú komáre efektívne — lovia vo výške 30–40 m, kde komáre nie sú prítomné; ich lovnou korisťou sú predovšetkým väčšie lietajúce blanokrídlovce, muchy, vážky a chrobáky (zdroj: CWF Kanada, Wikipedia EN, ADW). Druh sa v zajatí nechová — zmysluplnou podporou je búdkový program v otvorenom biotopu pri vode.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Lastovička purpurová je stredne hlasný koloniálny druh — hlasový repertoár je bohatý (11 rozlíšených typov hlasov), kolónie pri búdkových domčekoch bývajú ráno výrazne hlučnejšie. V prírode alebo záhrade sú prejavy príjemným zvukovým sprievodom, no v blízkej zástavbe môže kolónia v máji–júni ruší. Druh sa nechová v klietke.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Lastovička purpurová nie je vták na ruku — ide o voľne žijúci koloniálny migrant, ktorý sa v zajatí nechová. Chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (USA) a Migratory Birds Convention Act (Kanada). Kontakt s ľuďmi je pre ňu stresujúci.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vysoko energický, neustále aktívny letec — lastovička purpurová trávi väčšinu svetlého dňa vo vzduchu lovom hmyzu, dvorením a obranou teritória. Absolvuje diaľkové ťahy medzi Severnou Amerikou a Amazóniou. Jej let je charakterizovaný rýchlym mávaním striedaním s kĺzaním.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Lastovička purpurová nenapodobňuje ľudskú reč — lastovičkovité túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: 11 rozlíšených typov hlasov vrátane ranného dvorivého spevu a kontaktných hlások.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Lastovička purpurová je výrazne hlasná a vokálne bohatá — odborníci rozlišujú 11 typov hlasov (Wikipedia EN, ADW), od jemných kontaktných hlások po hlasný ranný dvorivý spev (dawnsong). Typickými prejavmi sú tchew-wew, pew pew, choo, cher, zweet a zwrack (Wikipedia EN) — prehrkotaté, bohaté a hrdlové. Ranný dawnsong predvádza samec z bidla pri búdke ešte za tmy; slúži na privádzanie samíc a udržanie teritória. Hlas je ľahko rozoznateľný medzi inými lastovičkovitými — bohatší a prehrkotatejší než čisté tvirikanie lastovičky domovej.

Dokáže hovoriť? Lastovička purpurová nenapodobňuje ľudskú reč — lastovičkovité túto schopnosť nemajú. Repertoár 11 rozlíšených hlasových typov je vrodený. Nenaučí sa hovoriť; ide o voľne žijúci koloniálny druh.

Typické zvuky

  • Tchew-wew / pew pew — bystré, prehrkotaté kontaktné hlásky vydávané oboma pohlaviami v lete a v kolónii; najčastejší zvukový prejav pri búdkových kolóniách (zdroj: Wikipedia EN)
  • Dawnsong (ranný dvorivý spev) — hlboký, grgotavý a bohatý spev samca predvádzaný z bidla pri búdke ešte pred svitaním; slúži na privádzanie samíc a obhajovanie búdky; typický pre hniezdnu sezónu (zdroj: Wikipedia EN, ADW)
  • Zweet / cher / chortle — prenikavé poplašné a vzrušené hlásky pri ohrození hniezda, pri stretnutí s predátorom (sova, had, enot) alebo pri invázii cudzieho samca do kolónie (zdroj: ADW)
  • Subsong a koniec sezóny — jemné, tiché bublajúce prejavy samca koncom hniezdnej sezóny pred odletom; kontrastujú s hlasným ranným spevom a naznačujú ukončenie reprodukčného obdobia (zdroj: ADW)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a prílet: samce prichádzajú 1–2 týždne pred samicami; zaberajú búdky, spievajú ranný spev (dawnsong) a dvorenie zahŕňa aerobatické lety a ukazovanie dutiny (zdroj: Wikipedia EN, ADW)
Hniezdna sezóna (apríl–júl): stavba hniezda koncom apríla, kladenie vajec máj–jún; 1 znáška ročne; kolónie pri búdkových domčekoch v otvorenom teréne pri vode (zdroj: ADW, Wikipedia EN)
Odchov mláďat (máj–august): inkubácia 15–18 dní, mláďatá v hniezde 26–35 dní, rodičia kŕmia mláďatá až 60-krát denne (zdroj: CWF Kanada, ADW)
Zimovanie (október–marec): Amazónia (Brazília, Bolívia, Peru, Ecuador a priľahlé krajiny), nocové roje desiatok tisíc jedincov detekovateľné na Dopplerovom radare (zdroj: Wikipedia EN, ADW)
Pelichanie a predmigračné zhromaždovanie: po odchove mláďat sa kolónie zhromažďujú do veľkých nocúvajúcich rojov; odlet z hniezdisk júl–september (zdroj: Wikipedia EN)
Dlhý sťahovavý migrant: prílet do Floridy a Texasu od januára; do severnej Kanady v máji; odlet júl–október. Starší vtáci prichádzajú skôr — až 2 mesiace pred prvoplecými (zdroj: ADW, Wikipedia EN)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Lastovička purpurová sa v klietke nechová a nie je domácim vtákom. Je to voľne žijúci koloniálny sťahovavý druh chránený zákonom MBTA (USA) a Migratory Birds Convention Act (Kanada) — odchyt, chov, transport ani obchodovanie bez špeciálnej licencie sú zakázané. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Zmysluplnou formou interakcie je búdkový program v otvorenom biotopu pri vode v Severnej Amerike — búdkové kolónie sú výsledkom stáročnej tradície a sú nevyhnutné pre prežitie východného podruhu.
Priestor Lastovička purpurová nepotrebuje klietku — potrebuje otvorený vzdušný priestor a búdkový domček. Pre búdkový program: viackomarový martinovský domček (komory aspoň 15 × 15 cm, vstup 5,7 cm) alebo vydlabané tekvice vo výške aspoň 4–6 m; otvorená plocha bez vysokých stromov v okruhu 30 m; pri vode. Pre klietkový chov neexistujú štandardy — druh sa takto nechová.
Deti v domácnosti Lastovička purpurová je fascinujúci vták pre deti — nie ako klietkový maznáčik, ale ako nebeský akrobat záhradnej kolónie. Búdkový program (inštalácia domčeka, pozorovanie samcov, sledovanie mláďat ďalekohľadom) je skvelá prírodovedná edukácia. Deti sa učia o hniezdení v kolóniách, o transatlantickom ťahu a o tom, prečo ľudská pomoc (búdky) zachraňuje celý druh. Fyzický kontakt nie je cieľom — radosť je z pozorovania.
Hlučnosť Lastovička purpurová sa nechová v klietke — hlasové prejavy vydáva v prírode alebo pri záhradnej búdkovej kolónii, kde sú pre väčšinu ľudí vítané. Ranný koloniálny ruch v máji–júni môže byť v mestskej zástavbe hlasnejší.
Verdikt odborníka Lastovička purpurová (Progne subis) je najväčší severoamerický zástupca čeľade Hirundinidae (19–20 cm, 45–60 g, rozpätie 39–41 cm). Dospelý samec je jediný severoamerický lastovičkovitý vták s rovnomerne lesklým modrofialovým (purpurovým) sfarbením celého tela — farba pochádza zo štruktúrnej iridescencie peria a v závislosti od uhla svetla mení tón od fialovomodrého po zelenkavý. Samica má tmavý vrch s oceľovým nádychom a sivasto biele, tmavo škvrnaté spodné časti; juvenily sú sivé navrchu s bielym bruchom. Plné samčie sfarbenie sa dosahuje po dvoch rokoch. Druh je striktný vzdušný hmyzožravec — celú potravu loví za letu. V Severnej Amerike (USA, Kanada) hniezdi koloniálne v ľudských búdkových domčekoch — táto závislosť na ľudskej starostlivosti je unikátna spomedzi vtákov a je výsledkom stáročnej tradície (pôvodné národy Cherokee a Chickasaw vydlabávali tekvice pre martíny stovky rokov). Západ Severnej Ameriky (poddruhy P. s. arboricola a P. s. hesperia) stále využíva prirodzené dutiny. Hniezdna sezóna: znáška 3–8 vajec, inkubácia 15–18 dní (prevažne samica), mláďatá vyletávajú po 26–35 dňoch; iba jedna znáška ročne. Zimuje v Amazónii v obrovských nočných rojoch. Maximálne zaznamenané dožitie 13 rokov 9 mesiacov (kroužkovanie, Texas); väčšina martínov sa dožíva 4–5 rokov. IUCN LC (najmenej ohrozený, stabilný trend). Chránený zákonom MBTA (USA) a MBCA (Kanada). V zajatí sa nechová.

Prostredie a požiadavky

Biotop — otvorený vzdušný priestor (nie klietka)
Otvorené a polootvorené biotopy s priľahlou vodou: lúky, mokrade, poľnohospodárska krajina, okraje miest a obcí; búdkové domčeky vo výške 4–6 m na stĺpoch bez okolitých stromov
Lastovička purpurová obýva otvorené biotopy s blízkosťou vody — nevyhnutná je blízkosť jazier, riek alebo mokradí pre dostatok vzdušného hmyzu. Kľúčovým prvkom sú búdkové domčeky, vydlabané tekvice alebo viackomarové príbytky ako hniezdne miesta; v prirodzenom prostredí dutiny v kaktusom sahuaro a odumretých stromoch. Vyhýba sa uzatvoreným lesom. Hniezdiska sa nachádzajú vo výške nad 1 m nad zemou (zdroje: ADW, Wikipedia EN).
Koloniálne správanie
Výrazne koloniálny hniezdič: kolónie čítajú desiatky až stovky párov; mimo sezóny nocúvajúce roje desaťtisíc až statisíc jedincov v Amazónii
Lastovička purpurová je výrazne koloniálna — búdkové domčeky s desiatkami komôr sú optimálne; samce tolerujú blízke susedstvo a aktívne privádzajú ďalšie jedince do kolónie šírením dawnsong. Mimo sezóny a na zimoviskách sa zhromažďujú do obrovských nocúvajúcich rojov detekovaných Dopplerovým radarom (zdroj: Wikipedia EN).
Teplota a migrácia
Sťahovavý druh: hniezdi v miernom podnebí Severnej a Strednej Ameriky (január–september); zimuje v tropickom podnebí Amazónie
Lastovička purpurová je dlhý sťahovavý migrant — hniezdi pri rôznych podnebných podmienkach (od Kanady po Mexiko) a zimuje v tropickej Amazónii. Pri predĺženej chladnej jari je ohrozená vyhladovaním (vzdušný hmyz je nedostupný). Starší vtáci prichádzajú na hniezdiska skôr a obsadzujú lepšie búdky.
Búdka a hniezdna dutina
Viackomarový martinovský domček (komory min. 15 × 15 cm, vstup 5,7 cm) alebo vydlabané tekvice; výška 4–6 m; orientácia smerom od stromov k otvorenej vode
Lastovička purpurová (nominátny poddruh P. s. subis) hniezdi takmer výlučne v ľudských búdkových príbytkoch — bez nich by druh v USA a Kanade pravdepodobne vymizol. Hniezdo je trojvrstvové: základ z konárikov, hliny a kamienkov; stredná vrstva z trávy a jemných vetvičiek; vnútro vystlané zelenými listami (zdroj: Wikipedia EN). Hniezda sa každoročne čistia po vyletení.
Kúpanie a hygiena
Pijú a kúpu sa za letu — preletom tesne nad hladinou vody; záhradné misky ignorujú
Martíny pijú a kúpu sa za letu preletom tesne nad vodnou hladinou — nezbierajú vodu zo stojaceho pohára ani z misy na zemi. Búdkový program preto nevyžaduje osobitné vybavenie na kúpanie; stačí blízkosť vodnej plochy.
Svetlo, migrácia a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným migračným rytmom: prílet január–máj (závisí od šírky), odlet júl–október; nocúvajúce roje v Amazónii
Sezónny rytmus je riadený dĺžkou dňa — starší vtáci prichádzajú na hniezdiska až o 2 mesiace skôr ako prvoroční (zdroj: Wikipedia EN). Nočná migrácia je ohrozená kolíziami s osvetlenými budovami. Fenológia príletov je citlivá na klimatické zmeny (posun hmyzej sezóny).

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadenie búdky
Január (Florida/Texas) až máj (Canada); samce prichádzajú 1–2 týždne pred samicami

Samec prichádza na hniezdisko skôr než samica a obsadzuje komory búdkového domčeka. Tok zahŕňa ranný dawnsong predvádzaný ešte za tmy (hlboký, grgotavý spev z vchodu búdky), aerobatické lety a koprezenciu samíc pri búdke. Sociálne monogamný pár, no mimopárové kopulácie sú bežné. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku (ADW, Wikipedia EN). Samce sa plne vyfarbia až v druhom roku — prvoroční samci sa podobajú samiciam.

Stavba hniezda a znáška
Stavba hniezda apríl–máj; znáška 3–8 vajec (priemer 4–5), jedno vajce denne

Obaja rodičia stavajú hniezdo v troch vrstvách: základ z konárikov, hliny a kamienkov; stredná vrstva z trávy a jemných vetvičiek; vnútro výrazne vystlané zelenými listami (zdroj: Wikipedia EN) — zelené listy sú pravidelne dopĺňané počas celej hniezdnej sezóny (funkcia antiparazitická). Samica znáša 3–8 vajec (priemer 4–5), vždy čistobiele, oválne (~2,4 × 1,7 cm). Znáška každoročne jedna; mladšie samice kladú menej vajec.

Inkubácia
15–18 dní; sedí prevažne samica, samec vypomáha

Na vajciach sedí prevažne samica (70–80 % svetlého dňa; zdroj: ADW) s miernou pomocou samca. Inkubácia začína pred posledným vajíčkom (penultimate egg) — mláďatá sa liahnu asynchronne v priebehu 2–3 dní. Dĺžka inkubácie: 15–18 dní (zdroje ADW a CWF Kanada sa zhodujú).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; až 60-krát denne; mláďatá závislé 5–10 dní po vyletení

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — obaja rodičia ich intenzívne kŕmia vzdušným hmyzom prineseným v hrdle. Kŕmenie v peaku dosahuje každých 30 sekúnd okolo dní 17–21 (zdroj: ADW). Kanadský zdroj (CWF) uvádza až 60 kŕmení denne. Rodičia konzumujú výkaly (fecal sacs) ako hygiena hniezda.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie 26–35 dní od vyliahnutia; rodičia dokrmujú ešte 5–10 dní

Mláďatá (juvenily) opúšťajú búdku po 26–35 dňoch (ADW: 26–31 dní; CWF: 28–35 dní; zdroje sa mierne líšia, akceptujeme rozsah). Po vyletení sú stále závislé 5–10 dní — rodičia ich dokrmujú. Juvenily sú sivé navrchu s bielym bruchom a sivým škvrnitým hrdlom; samčie plné dospelé sfarbenie sa dosahuje až v druhom roku (zdroj: Wikipedia EN).

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť v 1. roku; max. dožitie vo voľnej prírode 13 r 9 mes.; priemer 4–5 rokov

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku (ADW, Wikipedia EN). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode: 13 rokov a 9 mesiacov (krúžkovaný jedinec, Texas; zdroj: AnAge / Genomics of Senescence). Väčšina martínov sa dožíva priemerne 4–5 rokov (CWF Kanada). V zajatí sa druh nechová, dáta o dožití v zajatí nie sú k dispozícii. Ročná mortalita je vysoká najmä pri prvej migrácii.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová a neochočuje — chov je zakázaný zákonom MBTA (USA) a MBCA (Kanada). Zmysluplný kontakt je búdkový program, kde si vtáky postupne zvyknú na tichého pozorovateľa blízko domčeka.

Lastovička purpurová je voľne žijúci koloniálny sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje — je chránená zákonom a jej chov bez špeciálnej licencie je nezákonný v USA aj Kanade. Jedinou legálnou a etickou formou interakcie je búdkový program v záhrade alebo otvorenom teréne pri vode. Ak náhodou nájdeš zraneného jedinca, odovzdaj ho certifikovanej záchrannej stanici — manipulácia bez povolenia je nezákonná.

1

Namontuj viackomarový martinovský domček (komory min. 15 × 15 cm, vstup 5,7 cm) alebo vydlabané tekvice vo výške 4–6 m v otvorenom priestore pri vode — nie v lese ani v tieni stromov

2

Sleduj domček pravidelne a ticho z odstupu — samce prichádzajú týždne pred samicami a zaberajú komory; samice si vyberajú partnera aj hniezdo

3

Po odchode kolónie v júli domček vyčisti a dezinfikuj horúcou vodou — prevencia roztočov Dermanyssus prognephilus pred ďalšou sezónou

4

Zraneného jedinca odovzdaj certifikovanej záchrannej stanici — akýkoľvek chov bez MBTA-licencie je v USA a Kanade nezákonný

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — trhová cena neexistuje; chov je zakázaný zákonom (MBTA/MBCA)

Lastovička purpurová sa v avikultúre nechová — je to voľne žijúci sťahovavý druh chránený americkým Migratory Bird Treaty Act (1918) a kanadským Migratory Birds Convention Act, ktoré zakazujú odchyt, chov, transport aj obchodovanie bez špeciálnej federálnej licencie. Žiadna trhová cena neexistuje — ponuka na predaj by bola priamo protiprávna. Nie je zaradený v CITES. V SR ani v EÚ sa nevyskytuje. Jedinou legálnou interakciou s týmto druhom je búdkový program pri jeho prirodzenom výskyte v Severnej Amerike alebo pozorovanie v prírode.

Druh sa bežne nepredáva — jeho odchyt a chov bez licencie je zakázaný zákonom MBTA (USA) a MBCA (Kanada); akákoľvek ponuka na predaj je podozrivá
Búdkové domčeky pre martíny (viackomarové, komory 15 × 15 cm, vstup 5,7 cm) dostupné v záhradníckych centrách alebo na výrobu
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, Cornell All About Birds, purplemartin.org) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Na čo si dať pozor Lastovička purpurová nie je vták na predaj ani na chov — je to voľne žijúci druh chránený zákonom a akákoľvek ponuka na predaj je priamo protiprávna (MBTA/MBCA). Ak ťa druh zaujíma, búdkový program v záhrade alebo statku pri vode v Severnej Amerike je najlepší spôsob, ako prispieť k jeho ochrane. V SR sa druh nevyskytuje — kontakt ponúkne návšteva Severnej Ameriky v jarno-letnej sezóne alebo štúdium databáz Cornell Lab of Ornithology.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Lastovička purpurová 19–20 cm Lastovička dvojfarebná (Tachy… 12–14 cm Lastovička domová (Hirundo ru… 17–21 cm Martín karibský (Progne domin… 19–20 cm Martín sivohrudý (Progne chal… 17–19 cm
Lastovička purpurová Lastovička dvojfarebná (Tachycineta bicolor) — Tree Swallow Lastovička domová (Hirundo rustica) — Barn Swallow Martín karibský (Progne dominicensis) — Caribbean Martin Martín sivohrudý (Progne chalybea) — Gray-breasted Martin
Dĺžka19–20 cm12–14 cm17–21 cm19–20 cm17–19 cm
Váha45–60 g17–25,5 g17–20 g43–60 g35–52 g
Dožitiepriemer 4–5 r; max. 13 r 9 mes. (vo voľnej prírode)max. 12 r (vo voľnej prírode)max. cca 16 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci — búdkový program; nechová sa v klietke; MBTA/MBCA ochranavoľne žijúci — búdkový program; nechová sa v klietke; MBTA/MBCA ochranavoľne žijúci — v SR bežný hniezdiaci druh; hniezdi v stajniach a budováchvoľne žijúcivoľne žijúci
Stav IUCNIUCN LC (stabilný), bez CITES; MBTA USA + MBCA KanadaIUCN LC (stabilný), bez CITES; MBTA USA + MBCA KanadaIUCN LC, bez CITES; v SR chránená zákonom 543/2002IUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: rovnomerne lesklý modrofialový (purpurový) celý vták vrátane spodku — unikum. Samica: tmavý vrch s oceľovým nádychom, sivasto biele a škvrnaté hrdlo a hruď. Juvenil: sivý navrchu, biele brucho, sivočierne hrdlo. Plné sfarbenie samca dosahuje sa po 2 rokoch.Samec: lesklý kovový modrozelený vrch, snehobiely spodok — výrazný tuxedo kontrast; samica tlmenejšia. Odlišuje sa od lastovičky purpurovej čistobielym bruchom a kovovozeleným (nie purpurovým) chrbtom; je podstatne menšia a ľahšia.Samec: modročierny vrch, hrdzavé čelo a hrdlo, svetlý spodok, dlhé nožnicovité krajné riadiace perá chvosta. Oveľa menšia ako lastovička purpurová; odlišuje sa hrdzavým hrdlom, nožnicovým chvostom a nerovnomerným sfarbením (vrch tmavý, spodok svetlý).Samec: lesklý čiernofialový vrch, biele brucho a bok — nápadný dvojfarebný kontrast (čierny vrch, biele brucho), čo ho odlišuje od lastovičky purpurovej (tá má fialový aj spodok). Samica podobnejšia lastovičke purpurovej ale s ostrejším prechodom na hrudi.Samec: lesklý modrooceľový vrch, sivohnedé hrdlo a hruď, biele brucho — oproti lastovičke purpurovej má výrazne BLEDŠÍ spodok (sivohnedé nie purpurové hrdlo). Samica podobnejšia samcovi ako u purpurovej.
AreálHniezdny areál: väčšina USA a J Kanady, západ Strednej Ameriky; nominátny poddruh závislý na búdkových domčekoch. Zimuje v Amazónii (Brazília, Bolívia, Peru). Dlhý migrant. V SR nevyskytuje.Hniezdny areál: S Aljaška – S Kanada po Tennessee, Californiu; zimuje pri pobreží J USA, v Mexiku a na Karibiku. Dutinohniezdič, polo-koloniálny; unikátne: jediná lastovičkovitá čo žerie voskové plody voskovníkaCelosvetovo rozšírená; v Európe vrátane SR hniezdičná pri ľudských sídlach (stajne, stodoly); zimuje v subsaharskej Afrike. Nehniezdí v dutinách/búdkach — hniezdo z blata na tráme.Karibik (väčší Antily, Malé Antily, Trinidad); sťahovavý. Najbližší príbuzný lastovičky purpurovej; miestami sympatrický na Floride pri migrácii.Stredná a Južná Amerika (Mexiko po Argentínu); rozšírený tropický martin, hniezdi v mestách a na vidieku. Zimovisko lastovičiek purpurových v Amazónii sa s ním územne prekrýva.

Choroby a prevencia

Roztoče hniezda — Dermanyssus prognephilus (martinové roztoče)
vysoká

Príznaky: Mláďatá v búdke chudokrvné, podvyživené a slabé; roztoče viditeľné voľným okom v materiáli hniezda; pri silnom zamorení kolónia opustí búdkový domček

Najčastejší parazit búdok lastovičiek purpurových — druh roztočov Dermanyssus prognephilus je pre martíny druhovo špecifický. Larvy v noci cicajú krv mláďatám a môžu znížiť veľkosť znášky a spôsobiť zánik kolónie (zdroj: ADW, Wikipedia EN). Prevencia: po každej sezóne domček vyčistiť, hniezdo odstrániť v plastovom vrecku a domček dezinfikovať horúcou vodou. Výskum ukázal, že kolónie s výraznou záťažou roztočov majú nižšiu reprodukčnú úspešnosť. (Zdroj: ResearchGate/A parasite reduction conservation intervention 2020)

Krvné prvoky — Haemoproteus prognei
stredná

Príznaky: Znížená kondícia, vyčerpanie pri migrácii, vyššia mortalita prvoročných vtákov počas prvého sezónneho ťahu

Prvoky Haemoproteus prognei sú druhovo špecifickým krvným parazitom martínov. Sú patogénnejšie pre imunologicky naivné prvoročné jedince počas stresu prvej migrácie. Štúdie z American Ornithological Society (Auk 1993, 2006) ukazujú, že infekcia znižuje mieru prežívania, najmä v kombinácii s filárnymi červami — krížová infekcia oboma typmi parazitov bola v 90 % prípadov smrteľná (zdroj: Oxford Academic Auk). Prevencia: udržiavanie zdravej kolónie v čistom domčeku znižuje stres a sekundárne infekcie.

Predácia búdky — hady, enioti, veverice, európsky škorec, vrabec domový
vysoká

Príznaky: Pohryzené alebo chýbajúce vajcia, mŕtve mláďatá alebo dospelé vtáky vo vnútri, opustená búdka, zničené hniezdo

Predácia a hniezdobéra sú hlavnými príčinami strát v kolóniách. Európsky škorec a vrabec domový súperia o dutiny; škorce môžu zabiť martinov vo vlastnej búdke. Hady (najmä ratsnakes) sú obávaní lezci. Prevencia: búdka na hladkej kovaj tyči s antihadovým/antienerátovým štítom; vstupný otvor 5,7 cm (bráni škorcom). Monitorovanie búdky 1–2× týždenne v sezóne (zdroj: Wikipedia EN, ADW).

Hypotermia a vyhladovanie pri chladnom a daždivom počasí
stredná

Príznaky: Vtáky sa hromadia nehybne v búdkach; torpor; mŕtve vtáky v komoriach; opustené znášky

Lastovička purpurová je striktný letový hmyzožravec — pri predĺžených chladných, daždivých alebo hmyzích-chudobných periódach (cold snap na jar) hynú na hypotermiu a vyhladovanie. Toto je prirodzené riziko v Kanade a severných USA pri neskorom jarnom mrazení. Búdkový manažment ho nedokáže priamo eliminovať; v kritických situáciách v USA niektorí nadšenci ponúkajú živé larvy na otvorenom priestranstve, no efekt je obmedzený (zdroj: CWF Kanada, Wikipedia EN).

Kolízia s oknami, budovami a veternými turbínami
stredná

Príznaky: Omráčený vták nájdený pod oknom alebo turbínou, poranenia krídel a hlavy, smrť

Martíny sa pohybujú rýchlo a pri nočnej migrácii sú ohrození kolíziou s budovami osvetlenými zvnútra a so sklenenými fasádami. Veterné turbíny v migračnom koridore predstavujú priame riziko. V prípade nájdenia omráčeného jedinca ho premiestni na tiché, tmavé a bezpečné miesto a po obnovení pohybov ho pusť; ak sa nezotaví do hodiny, odovzdaj záchrannej stanici (zdroj: Wikipedia EN, U.S. FWS).

Prevencia Zdravotná starostlivosť o lastovičku purpurovú sa obmedzuje na správny manažment búdkového programu: (1) Čistenie búdky po každej sezóne — odstráň celé hniezdo, dezinfikuj domček horúcou vodou, sucho pred zimou — prevencia roztočov Dermanyssus; (2) Ochrana pred predátormi — hladká kovová tyč s antihadovým štítom je základ; správny rozmer vstupu (5,7 cm) bráni škorcom; (3) Monitorovanie kolónie — kontrola 1–2× týždenne nepodnietí opustenie; (4) Nepokúšaj sa vyliečiť choré vtáky sám — odovzdaj certifikovanej záchrannej stanici. V bežnom živote je najlepšou starostlivosťou o tento druh udržiavanie búdkového programu a odmietanie pesticídov v záhrade.

Zaujímavosti

1

Najväčší severoamerický lastovičkovitý vták. Lastovička purpurová (19–20 cm, 45–60 g) je najväčší zástupca čeľade Hirundinidae v Severnej Amerike — oveľa väčší ako naša domová lastovička (17–21 cm, 17–20 g) a takmer trojnásobok hmotnosti lastovičky dvojfarebnej (17–25,5 g). Jej veľké rozmery umožňujú lov väčšieho koristního hmyzu než väčšina iných lastovíc.

2

Rovnomerne purpurový samec — unikum. Dospelý samec lastovičky purpurovej je jediný severoamerický lastovičkovitý vták s rovnomerne lesklým modrofialovým sfarbením celého tela vrátane spodku — nie len chrbta. Purpurovo-oceľová farba pochádza zo štruktúrnej iridescencie peria (nie pigmentu) a v závislosti od uhla svetla môže pôsobiť od modrofialovej cez modrozelenú. Samice a prvoroční samce sú výrazne bledšie.

3

Stáročná ľudská symbioza — búdky ako záchrana druhu. Cherokee, Chickasaw, Choctaw a ďalšie pôvodné americké národy vydlabávali tekvice a vešali ich na stĺpy pre martíny stovky rokov pred európskou kolonizáciou (zdroj: Wikipedia EN). Dnes nominátny poddruh P. s. subis hniezdi takmer výlučne v ľudských búdkových domčekoch — bez búdkového programu by druh z USA a Kanady pravdepodobne vymizol. Je to jedna z najvýraznejších simbióz vtáka a človeka v Amerike.

4

Ranný dawnsong pred svitaním. Samec lastovičky purpurovej začína hlboký, grgotavý dvorivý spev (dawnsong) ešte za tmy, hodinu pred svitaním — spev slúži na privádzanie samíc do kolónie aj z veľkej diaľky. ADW rozlišuje až 11 typov hlasov druhu: tchew-wew, pew pew, choo, cher, zweet, zwrack, chortles, croak songs, subsongs, dawnsong a clicking sounds. Repertoár je bohatší než u väčšiny lastovičkovitých.

5

Amazónske nočné roje detekovateľné radarom. V zimoviskách v Amazónii (Brazília, Bolívia, Peru) sa lastovičky purpurové zhromažďujú do obrovských nocúvajúcich rojov, ktoré pri vzlietaní ráno vytvárajú charakteristické krúžkové obrazce ("roost rings") detekovateľné na Dopplerovom meteorologickom radare (zdroj: Wikipedia EN). Roje môžu čítať desiatky tisíc jedincov.

6

Zelené listy ako antiparazitická medicina. Obaja rodičia pravidelne prinášajú zelené listy do hniezda počas celej sezóny — vnitro búdky je tak trvalo vystlané čerstvou vegetáciou. Vedci predpokladajú, že prchavé látky z čerstvých listov pôsobia antiparaziticky voči roztočom Dermanyssus prognephilus a iným parazitom hniezda (zdroj: Wikipedia EN).

7

Západ vs. východ — rozdielna závislosť. Nominátny poddruh P. s. subis (východná S Amerika) hniezdi dnes takmer výhradne v búdkových domčekoch — len málokde si nájde prirodzenú dutinu. Naopak, P. s. arboricola (západ, Tichomorské pobrežie) a P. s. hesperia (juhozápad, púšte) dodnes využívajú prirodzené dutiny v kaktusom sahuaro a odumretých stromoch — sú oveľa menej závislé na ľuďoch (zdroj: Wikipedia EN, ADW).

8

Prognóza mena z gréckej mytológie. Rodové meno Progne odkazuje na gréckej mytológii na postavu Prokné (dcéra aténskeho kráľa Pandiona), ktorá bola premenená na lastovičku. Druhové meno subis odkazuje na starorímskeho autora Nigidiusa Figulusa, ktorý opísal vtáka rozbíjajúceho orlie vajcia — agresívne obranné správanie martínov voči dravcom tak inšpirovalo vedecké pomenovanie (zdroj: Wikipedia EN).

9

Maximálne dožitie 13 rokov 9 mesiacov. Krúžkovacie štúdie v USA zaznamenali maximálne dožitie vo voľnej prírode 13 rokov a 9 mesiacov (Texas; zdroj: AnAge). Väčšina martínov sa však dožíva iba 4–5 rokov (CWF Kanada) — prvoroční vtáci majú obzvlášť vysokú mortalitu pri prvej transatlantickej migrácii do Amazónie, keď sú oslaboví krvnými prvokmi Haemoproteus prognei.

Taxonomická klasifikácia

species Lastovička purpurová (Progne subis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Hirundinidae (lastovičkovité)
Rod Progne Boie, 1826
Druh Progne subis Linnaeus, 1758
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — výlučne severoamerický druh; v európskej avikultúre sa nechová. Druh bol pôvodne opísaný Linnaeusom v roku 1758 ako Hirundo subis; do rodu Progne ho zaradil Friedrich Boie v roku 1826. Rodové meno Progne pochádza z gréckej mytológie (Prokné premenená na lastovičku). Druhové meno subis odkazuje na vtáka, ktorý podľa rímskeho autora Nigidiusa Figulusa rozrábal orlie vajíčka — tento agresívny obranný postoj martínov voči dravcom inšpiroval pomenovanie.
Poddruhy Uznávajú sa 3 poddruhy (Wikipedia EN, ADW): P. s. subis (nominátny) — juhozápadná Kanada, východné a stredné USA, východné Mexiko; P. s. hesperia — JZ USA (Arizona, Baja California), SZ Mexiko; P. s. arboricola — západné USA a severné Mexiko (pobrežie Tichého oceánu). Kým P. s. subis hniezdi takmer výlučne v ľudských búdkových domčekoch, P. s. arboricola a P. s. hesperia využívajú prirodzené dutiny v kaktusom sahuaro, starých drevách a skalných puklinách. Západné samice sú bledšie, čo sa vysvetľuje ako adaptácia na teplejší klimát.
Avibase_ID ACB9D1C6AB7F3371

? Často kladené otázky

Nie — v klietke sa nechová a jej chov je nezákonný. Lastovička purpurová je voľne žijúci sťahovavý druh chránený americkým Migratory Bird Treaty Act (1918) a kanadským Migratory Birds Convention Act — bez špeciálnej federálnej licencie je odchyt, chov, transport aj obchodovanie s týmto druhom nezákonné. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Legálnou a etickou formou interakcie je búdkový program v otvorenom biotopu pri vode.

Nominátny poddruh P. s. subis (USA a Kanada) hniezdi dnes takmer výlučne v ľudských búdkových domčekoch a vydlabaných tekviciach — bez nich by druh pravdepodobne z USA a Kanady vymizol. Táto závislosť sa vyvinula stáročiami vzájomnej simbiózy; pôvodné americké národy (Cherokee, Chickasaw) vešali vydlabané tekvice pre martíny stovky rokov pred európskou kolonizáciou. Západ Ameriky (poddruhy arboricola a hesperia) stále využíva prirodzené dutiny v kaktusom sahuaro a stromoch (zdroj: Wikipedia EN).

Tento mýtus je nesprávny. Lastovičky purpurové lovia hmyz vo výške 30–40 m, kde komáre prakticky nie sú prítomné. Ich skutočná potrava tvoria predovšetkým blanokrídlovce (vosy, mravce, ~23 %), muchy (~16 %), plošticovité (~15 %) a chrobáky (~12 %); komáre tvoria len zanedbateľnú časť stravy (zdroj: ADW, CWF Kanada). Búdkový program napriek tomu prináša inú hodnotu — kontrolu väčšieho a agronomicky škodlivejšieho hmyzu.

Samec (dospelý, 2+ roky): rovnomerne lesklý modrofialový (purpurový) celý vták vrátane hrdla a brucha — jediný severoamerický lastovičkovitý vták s týmto sfarbením. Samica: tmavý vrch s oceľovým nádychom, sivasto biele a tmavo škvrnaté hrdlo a hruď, belavé brucho. Prvoroční samci: podobajú sa samiciam s náhodne roztrúsenými modrými pierkami na hrudi (mozaikový prechod). Juvenily: sivé navrchu s čistobielym bruchom a sivočiernym hrdlom — vyzerajú výrazne inak než dospelé jedince (zdroj: Wikipedia EN, ADW).

Hniezdny areál: väčšina USA a juhozápadnej Kanady, pobrežie Tichého oceánu, Baja California, juhozápadné USA, okrajovo Mexiko a Stredná Amerika. Zimoviská: Amazónia — Brazília, Bolívia, Peru, Ekvádor a ďalšie krajiny južne od Andes. Je to dlhý sťahovavý migrant: prílet do Floridy a Texasu od januára, do severnej Kanady v máji; odlet júl–október. Migrácia nočná, cez Yukatan alebo Kubu. V SR sa nevyskytuje (zdroj: Wikipedia EN, ADW).

Väčšina martínov sa dožíva priemerne 4–5 rokov vo voľnej prírode (zdroj: CWF Kanada). Maximálne zaznamenané dožitie je 13 rokov a 9 mesiacov (krúžkovaný jedincéc, Texas; zdroj: AnAge). Prvoroční vtáci majú obzvlášť vysokú mortalitu — mnohí hynú pri prvej migrácii oslabení krvnými parazitmi. Druh sa v zajatí nechová, dáta o dožití v zajatí nie sú k dispozícii.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom. Je chránený zákonom MBTA (USA) a MBCA (Kanada). Nie je zaradený v CITES. Napriek LC statusu čelí dlhodobej hrozbe: väčšina búdkových programov je závislá od dobrovoľníkov starších ako 50 rokov a záujem mladých generácií o búdkový manažment klesá — bez aktívneho udržiavania búdkových kolónií by nominátny poddruh v USA mohol zaniknúť (zdroj: Wikipedia EN). Ďalšie hrozby: pesticídy (znižujú hmyz), kolízie s budovami.

Samica znáša 3–8 vajec (priemer 4–5), vždy čistobiele a oválne (~2,4 × 1,7 cm). Inkubácia trvá 15–18 dní — sedí prevažne samica (70–80 % svetlého dňa) s miernou pomocou samca. Mláďatá opúšťajú búdku po 26–35 dňoch od vyliahnutia. Iba jedna znáška ročne; mladšie samice kladú menej vajec. Zdroje: ADW, CWF Kanada, Wikipedia EN — zhodujú sa.

ZDROJ: Wikipedia EN (Purple martin — dĺžka 19–20 cm, hmotnosť 45–60 g, rozpätie 39–41 cm, opis samca/samice/juvenila, poddruhy, hniezdenie, migrácia, hlas, IUCN LC, história, https://en.wikipedia.org/wiki/Pu

 Video — Lastovička purpurová

Lastovička purpurová (Progne subis) — spev a hlas v prírode

Lastovička purpurová (Progne subis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Purple Martin, Česky:   jiricka modrolesklá, Nemecky:   Purpurschwalbe, Španielsky:   Golondrina Purpúrea, Francúzsky:   Hirondelle noire, Taliansky:   Rondine purpurea, Holandsky:   Purperzwaluw, Portugalsky:   Andorinha-roxa, Poľsky:   jaskólczak modry, Maďarsky:   Biborfecske, Rusky:   Большая ласточка, Japonsky:   ムラサキツバメ, Latinsky:   Progne subis Linnaeus, 1758