Lastovička dvojfarebná (Tachycineta bicolor)

Hirundinidae (lastovičkovité)

Lastovička dvojfarebná

Tachycineta bicolor — severoamerická lastovičkovitá s lesklým kovovým modrozeleným chrbtom samca a snehobielym spodkom — dutinohniezdič pri vode, jediná lastovica stráviaca voskaté plody voskovníka

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený). Hodnotenie BirdLife International / IUCN. Populácia odhadovaná na 20 miliónov jedincov so stabilným trendom (zdroje: Wikipedia EN, ADW, BirdLife DataZone). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA chránený Migratory Bird Treaty Act of 1918 (MBTA), v Kanade Migratory Birds Convention Act (MBCA) — odchyt, chov, obchodovanie bez licencie zakázané. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú: strata mokraďových biotopov, úbytok dutých stromov v kultúrnej krajine, pesticídy znižujúce dostupnosť hmyzu a klimatické zmeny ovplyvňujúce fenológiu hmyzu počas hniezdnej sezóny. Búdkové programy sú overený nástroj podpory populácií. Presný rok posledného formálneho hodnotenia IUCN pre Tachycineta bicolor: presné údaje neoverené — uvedený rok 2019 je orientačný na základe dostupných zdrojov.
Dĺžka12–14 cm
Hmotnosť17–25,5 g
Dožitiemax. 12 r (vo voľnej prírode)
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný)
AreálS Amerika — hniezdi od Aljašky po J USA, zimuje v Mexiku a Strednej Amerike
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

80% 12% STRAVA zloženie
Vzdušný hmyz — muchy (Diptera), chrobáky, mravce, vážky, pošvatky, jednodennky, chrostíky; hlavná zložka počas celého aktívneho obdobia, loví sa výlučne za letu 80%
Plody voskovníka (Morella caroliniensis, M. cerifera) a iných rastlín bohatých na vosk — zimná a migračná zložka, tvoriaca odhadovaných 90 % všetkej rastlinnej potravy; jedinečná schopnosť stráviť voskaté plody odlišuje druh od iných lastovíc 12%
Vodný hmyz — potočníky, pakomáre a larvy vodného hmyzu pri vodných plochách; dôležitý zdroj omega-3 mastných kyselín pre mláďatá 5%
Pavúky, mäkkýše a iné bezstavovce — príležitostná zložka, zaznamenaná najmä v chladnom počasí, keď je vzdušný hmyz vzácny 3%

Odporúčané potraviny

  • Vzdušný hmyz — druh loví výlučne za letu, nezbiera potravu zo zeme ani z vegetácie; v chove ani pri kŕmení búdkovej populácie priame doplnkové kŕmenie hmyzom nie je efektívne
  • Plody voskovníka (Morella/Myrica) a iných voskových rastlín — v zimnom období tvorí túto rastlinnú zložku odhadovaných 90 % stravy; schopnosť tráviť voskaté plody je unikátna spomedzi lastovíc
  • Muchy, chrobáky a mravce — najdôležitejší hmyz v hniezdnom areáli; muchy tvoria asi 40 % potravy v Severnej Amerike (Wikipedia EN)
  • Vodný hmyz pri mokradiach a potokov — pošvatky, jednodennky, chrostíky; bohaté na omega-3 mastné kyseliny, kľúčové pre vývoj mláďat
  • Pavúky a mäkkýše — príležitostný doplnok, najmä pri nedostatku vzdušného hmyzu v chladnom počasí
  • Čerstvá pitná voda — v prírode pijú aj sa kúpu za letu preletom ponad hladinu vody

Zakázané potraviny

  • Suchá zrninová zmes (proso, kanárske semeno, slnečnica) — lastovičkovité sú striktní hmyzožravci/ovocožravci, semená neprijímajú a pri búdkovom programe ich ignorujú
  • Červy (tenebrio/superworms) v miske — na rozdiel od drozdom a salašníkov lastovičky nezbierajú potravu zo zeme; kŕmenie mealwormami v miske je neefektívne
  • Akékoľvek ľudské jedlá (syr, chlieb, škvarky) — úplne nevhodné pre hmyzožravý druh; druh sa navyše v zajatí nechová
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
Tip od odborníka Lastovička dvojfarebná je striktný letový hmyzožravec — celú potravu loví výlučne za letu v otvorenom vzduchu nad vodnou plochou alebo poliami. Nie je možné ju kŕmiť v miske ako drozdovité vtáky. Jej unikátna schopnosť stráviť voskové plody voskovníka (Morella caroliniensis, M. cerifera) jej umožňuje zimovať oveľa ďalej na severe než ostatné lastovice — 90 % jej zimnej rastlinnej stravy tvorí práve tento zdroj. Rodina spotrebuje za hniezdnu sezónu odhadom 300 000 kusov hmyzu (sialis.org). Druh sa v zajatí nechová a kŕmne odporúčania preň nie sú relevanté — správna forma podpory je búdkový program v otvorenom biotopu blízko vody, ktorý zabezpečí hniezdne miesta pre divé populácie.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Lastovička dvojfarebná je stredne hlučný druh — vydáva hlasné, bystré tvirikavé hlásky a spev predovšetkým ráno a počas toku. Kolónie pri búdkach môžu byť v hniezdnej sezóne výrazne hlasnejšie. V prírode alebo záhrade je hlas príjemným zvukovým kulisou, nie rušivým hlukom.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Lastovička dvojfarebná nie je vták na ruku — ide o voľne žijúci migrujúci druh, ktorý sa v zajatí nechová. Chránený zákonom MBTA (USA) a Migratory Birds Convention Act (Kanada). Kontakt s ľuďmi je pre ňu stresujúci.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vysoko energický, neustále aktívny letec — lastovička dvojfarebná trávi väčšinu svetlého dňa vo vzduchu, kde loví hmyz, dvorí sa, háji teritórium a komunikuje s partnerom. Rýchlosť a obratnosť jej letu je pozoruhodná; zhromažďuje sa v obrovských predmigračných hejnách a absolvuje diaľkové ťahy medzi Kanadou a Strednou Amerikou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Lastovička dvojfarebná nenapodobňuje ľudskú reč — lastovičkovité túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: tvirikavé kontaktné hlásky a jednoduchý spev samca.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Lastovička dvojfarebná vydáva jasné, bystré tvirikavé hlásky — najcharakteristickejší je opakovaný pokrik veet alebo chi-veet (kontaktná hláska v páre a v kolónii), rýchle chatter serie pri vzrušení a ochrane hniezda, a jednoduché bublajúce spev samca predvádzaný ráno pri búdke. Hlas je energický a ľahko rozoznateľný — odlišný od hlbšieho spievania drozda alebo suchého tvirikania špačka. V hniezdnej sezóne je kolónia búdok pomerne hlučná, najmä ráno. Mimo sezóny vtáky komunikujú krátkymi hlásky v letiacom hejne.

Dokáže hovoriť? Lastovička dvojfarebná nenapodobňuje ľudskú reč — lastovičkovité túto schopnosť nemajú. Repertoár tvoríkoní vrodené tvirikavé hlásky a jednoduchý spev samca. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci migrujúci druh.

Typické zvuky

  • veet / chi-veet — bystré, ostré kontaktné tvirikanie oboch pohlaví; najčastejšia hláska v páre, počas letu a v kolónii
  • chatter — rýchla série tvirikavých slabík pri vzrušení, poplašnom stave alebo ochrane hniezdnej dutiny pred votrelcom
  • spev samca — jemné bublajúce tóny (weet, weet, chi-ri-ri) predvádzané ráno zo vstupu búdky alebo zo sedadla v blízkosti dutiny počas toku a hniezdenia
  • migračné kontaktné hlásky — krátke, opakujúce sa veet-hlásky vydávané vtákmi v predmigračných hejnách desiatok tisíc jedincov; charakteristický zvuk jesene pri brehoch a trstinoviskách

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (apríl–júl): stavba hniezda koncom apríla–začiatok mája, kladenie vajec koniec apríla–polovica mája, takmer vždy jedna znáška ročne (zdroj: sialis.org, Wikipedia EN)
Tok a prílet: samce prichádzajú skôr, zaberajú dutiny; dvorenie zahŕňa hlasové prejavy, aerobatické prenasledovanie a prehliadky pri búdke
Odchov mláďat (máj–august): inkubácia 14–15 dní, mláďatá vyletávajú 18–22 dní po vyliahnutí; obaja rodičia kŕmia; rodina spotrebuje odhadom 300 000 kusov hmyzu za sezónu
Zimovanie (november–február): húfne zimuje pri pobreží južných USA, v Mexiku, Strednej Amerike a na Karibiku; žerie plody voskovníka
Pelichanie a príprava na migráciu: po hniezdnej sezóne dospelé vtáky pelichajú pred jesenným ťahom; zhromažďujú sa do obrovských poletujúcich hejn pred nočnou migráciou
Sťahovavý druh: jarná migrácia február–apríl, jesenná migrácia august–november; v obrovských hejnach zhromažďujúcich sa pri brehoch a mokradiach

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Lastovička dvojfarebná sa v klietke nechová a nie je domácim vtákom. Je to voľne žijúci sťahovavý druh chránený zákonom MBTA (USA) a Migratory Birds Convention Act (Kanada) — odchyt, chov ani obchodovanie bez špeciálnej licencie sú zakázané. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Zmysluplná forma interakcie s týmto druhom je búdkový program v záhrade, sade alebo na pastvinách pri vode — búdky chétne obsadzujú a ich monitorovanie je prínosom pre ochranu druhu i pre pozorovateľa.
Priestor Lastovička dvojfarebná nepotrebuje klietku — potrebuje búdku a otvorený vzdušný priestor. Pre búdkový program platia overené rozmery: podlaha cca 14 × 14 cm (5,5 × 5,5 palca), vletový otvor priemer 3,5–3,8 cm (1,375–1,5 palca), hĺbka interiéru 20–23 cm (8–9 palcov), montáž 150–180 cm nad zemou na tyči s ochranou pred predátormi, orientácia smerom na juh alebo východ. Búdky možno umiestniť 10–15 m od seba. Pre klietkový chov neexistujú štandardy — druh sa takto nechová (zdroje: sialis.org, NestWatch Cornell).
Deti v domácnosti Lastovička dvojfarebná je vynikajúci vták pre deti — nie ako klietkový maznáčik, ale ako fascinujúci hosť záhradnej búdky. Búdkový program (zavesiť búdku, sledovať prílet samcov, pozorovať kladenie vajec, počítať mláďatá) je skvelá prírodovedecká edukácia. Deti sa učia o letovom hmyzožravectve, o migrácii, o dôležitosti dutín pre vtáky a o tom, prečo sú búdky ochranárskym nástrojom. Letnú sezónu v búdke možno sledovať aj kamerou. Fyzický kontakt nie je cieľom — radosť pochádza z pozorovania ďalekohľadom a z kamery v búdke.
Hlučnosť Lastovička dvojfarebná sa nechová v klietke — hlasové prejavy vydáva v prírode alebo pri záhradnej búdke, kde sú pre väčšinu ľudí vítané. Kolónia búdok môže byť v máji–júni aktívna a hlasnejšia.
Verdikt odborníka Lastovička dvojfarebná (Tachycineta bicolor) je aerobatická severoamerická lastovičkovitá (12–14 cm, 17–25,5 g) z čeľade Hirundinidae s nápadným kovovým modrozeleným sfarbením chrbta dospelého samca a snehobielym spodkom — kontrast, od ktorého pochádza druhové meno bicolor. Samica je tlmenejšia, druhé ročné samice môžu mať vrch hlavy hnedý; mláďatá sú hnedé navrchu so sivohnedou kefou na hrudi. Je to striktný dutinohniezdič, ktorý nedokáže si sám vykopať dutinu a závisí od dutín po ďatloch alebo umelých búdok — búdkové programy výrazne pomohli populáciám druhu. Hniezdny areál siaha od strednej Aljašky a severnej Kanady po Tennessee, Californiu a Nové Mexiko; zimuje pri pobreží južných USA, v Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku. Unikátnou vlastnosťou druhu je schopnosť stráviť voskové plody voskovníka (Morella/Myrica), čo mu umožňuje zimovať ďalej na severe ako ostatné lastovice; 90 % zimnej rastlinnej zložky stravy tvoria práve tieto plody. Loví výlučne vzdušný hmyz, rodina spotrebuje za sezónu odhadovaných 300 000 kusov hmyzu. Hniezdna sezóna: znáška 4–7 čistobielych vajec (apríl–máj), inkubácia 14–15 dní (sedí samica), mláďatá vyletávajú po 18–22 dňoch. Maximálne zaznamenané dožitie 12 rokov, priemerné vo voľnej prírode ~2,7 roka. IUCN LC (najmenej ohrozený), populácia ~20 miliónov jedincov, stabilný trend. Chránený zákonom MBTA (USA) a MBCA (Kanada). V zajatí sa nechová.

Prostredie a požiadavky

Biotop — voľná príroda pri vode (nie klietka)
Otvorené a polootvorené biotopy pri vode: lúky, mokrade, brehy jazier a riek, polia, staré sady a pastvy so starými stromami s dutinami; od mora po 3 000 m n. m.
Lastovička dvojfarebná obýva otvorené biotopy s prístupom k vode — nevyhnutná je blízkosť jazier, riek, mokradí alebo pobrežia pre dostatok vodného hmyzu. Kľúčovým prvkom sú duté stromy (dutiny po ďatloch) alebo búdky ako hniezdne miesta — bez vhodných dutín druh v oblasti nehniezdí. Vyhýba sa uzatvoreným hustým lesom. V hniezdnej sezóne je viazaná na okruh niekoľko stoviek metrov od búdky.
Spoločenské správanie
Polo-koloniálny hniezdič: búdky toleruje 10–15 m od seba; mimo sezóny obrovské hejna desiatok tisíc jedincov pri migračných roviach a zimoviskách
Počas hniezdenia je samec teritoriálny okolo búdky, no búdky v kolónii znáša relatívne blízko (10–15 m). Na rozdiel od mnohých dutinohniezdičov netreba búdky umiestňovať veľmi ďaleko od seba. Mimo sezóny sa vtáky združujú do obrovských hejn — predmigračné a zimné zhluky pri brehoch atlantického pobrežia môžu čítať desiatky tisíc jedincov.
Teplota a podnebie
Sťahovavý druh: hniezdi v miernom až boreálnom podnebí severnej Ameriky; zimuje v teplom subtropickom podnebí pobrežia južných USA, Mexika, Strednej Ameriky a Karibiku
Lastovička dvojfarebná je sťahovavý druh prispôsobený na miernu klímu hniezdneho areálu. Pri predĺžených chladných a daždivých periódach, keď je vzdušný hmyz nedostupný, môžu vtáky hynúť na hypotermiu a vyhladovanie — to je dôvod, prečo schopnosť konzumovať voskové plody voskovníka je pre druh životne dôležitá počas migrácie a zimovania.
Búdka a hniezdna dutina
Dutina po ďatľovi alebo búdka: podlaha 14×14 cm, vletový otvor priemer 3,5–3,8 cm, hĺbka interiéru 20–23 cm; montáž 150–180 cm nad zemou na tyči s ochranou pred predátormi (zdroje: sialis.org, NestWatch Cornell)
Lastovička dvojfarebná je striktný dutinohniezdič — bez vhodnej dutiny alebo búdky v oblasti nehniezdí. Samica stavia hniezdo zo suchej trávy a výrazne ho vystýla perím (vtáčím alebo hydinárinskym) — chlpy v hniezde pomáhajú termoregulácii mláďat. Búdky s otvorom nad 4 cm sú napadnuteľné škorcom európskym. Búdky by nemali mať prítom (verandičku) — uľahčuje prístup predátorom. Hniezda sa každoročne čistia po vyletení mláďat.
Kúpanie a hygiena
Pijú a kúpu sa za letu — preletom tesne nad hladinou vody; záhradná fontána alebo plytkú misku ignorujú
Lastovičky pijú a kúpu sa za letu preletom tesne nad vodnou hladinou — nezastavujú sa pri miskách s vodou na zemi ako drozdovité vtáky. Búdkový program preto nevyžaduje osobitné vybavenie na kúpanie; stačí, že je hniezdiská blízko vodnej plochy.
Svetlo, migrácia a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným migračným sezónnym rytmom: prílet február–apríl, odlet august–november; obrovské predmigračné hejna pri brehoch a trstinoviskách
Sezónny rytmus je riadený dĺžkou dňa a teplotou — skracovanie dní vyvoláva predmigračnú hyperaktivitu a zhromažďovanie do hejn. Jarná migrácia je jednou z najskorších spomedzi hmyzožravých vtákov v Severnej Amerike (február–apríl), čo je umožnené práve schopnosťou konzumovať voskovníkové plody ako zálohu pri nedostatku hmyzu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a výber dutiny
Február–apríl (závisí od zemepisnej šírky); samce prichádzajú týždeň pred samicami

Samec prichádza na hniezdisko skôr než samica a zaberá búdku alebo dutinu. Tok zahŕňa hlasové prejavy (chi-veet, chatter) z bidla pri búdke, aerobatické prenasledovanie samice vo vzduchu a ukazovanie dutiny. Samica rozhoduje o výbere búdky. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (Wikipedia EN). Druh je sociálne monogamný s vysokou mierou mimopárového otcovstva — štúdie uvádzajú 38–69 % hniezd so mláďatami iného biologického otca (Wikipedia EN).

Stavba hniezda a znáška
Stavba hniezda koniec apríla–začiatok mája (2–4 týždne); znáška 4–7 vajec, jedno vajce denne

Samica stavia hniezdo sama zo suchej trávy, výrazne ho vystýla perím (hydinárinské, pierko z iných vtákov) — perie pomáha mláďatám v termoregulácii. Samica znáša 2–8 vajec, typicky 4–7, vždy čistobiele (bez škvŕn, na rozdiel od mnohých strnádok). Takmer vždy jedna znáška ročne. Hniezdna sezóna: kladenie vajec koniec apríla–polovica mája v Severovýchodných USA (zdroje: Wikipedia EN, sialis.org).

Inkubácia
11–20 dní, typicky 14–15 dní; sedí výlučne samica

Na vajciach sedí výlučne samica po znesení posledného vajca. Dĺžka inkubácie je 11–20 dní, typicky 14–15 dní (zdroje: ADW, Wikipedia EN, sialis.org — tri zdroje sa zhodujú na typickej hodnote 14–15 dní). Samec v tomto období stráži teritórium, nosí samici potravu a oháňa búdku pred votrelcami.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá sú krmivé (altriciálne); obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletávajú 18–22 dní po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — obaja rodičia ich intenzívne kŕmia vzdušným hmyzom, ktorý donášajú vo forme gulôčok veľkosti brokov (~18 kusov hmyzu na dávku). Celá rodina (2 rodičia + mláďatá) skonzumuje za sezónu odhadovaných 300 000 kusov hmyzu (sialis.org). Mláďatá opúšťajú dutinu 18–22 dní po vyliahnutí (zdroje: Wikipedia EN, sialis.org — oba zdroje sa zhodujú).

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie 18–22 dní; rodičia dokrmujú mláďatá ešte ~1 týždeň po vyletení

Mláďatá (juvenily) sú po vyletení hnedé navrchu so sivohnedou kefou (pruhom) na hrudi — podobné banskej lastovičke, no bez výrazného tmavého prsného pása. Dospelé modrozelené sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte krátko dokrmujú. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — mladé vtáky hniezdia už v nasledujúcej hniezdnej sezóne po vyliahnutí.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť v 1. roku; maximálne dožitie vo voľnej prírode 12 rokov; priemerné ~2,7 roka

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku (Wikipedia EN). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 12 rokov (Wikipedia EN); priemerné dožitie vo voľnej prírode je ~2,7 roka (ADW) — prvý rok prežije len asi 21 % vyliahnutých vtákov, ročná mortalita dospelých je 40–60 %. V zajatí sa nechová, dáta o dožití v zajatí nie sú k dispozícii.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová a neochočuje — chov je zakázaný zákonom MBTA (USA) a MBCA (Kanada). Zmysluplný kontakt je búdkový program, kde si vtáky časom zvyknú na tichého pozorovateľa.

Lastovička dvojfarebná je voľne žijúci migrujúci druh, ktorý sa neochočuje — je chránený zákonom a jej chov bez špeciálnej licencie je nezákonný v USA aj Kanade. Jedinou legálnou a etickou formou interakcie s týmto druhom je búdkový program: zabezpeč vhodné búdky v správnom biotopu, sleduj z odstupu, monitoruj hniezdenie a zaznamenávaj dáta pre občianske vedy. Ak náhodou nájdeš zraneného jedinca, okamžite ho odovzdaj certifikovanej záchrannej stanici — manipulácia bez povolenia je nezákonná.

1

Namontuj vhodne dimenzovanú búdku (podlaha 14×14 cm, otvor 3,5–3,8 cm) na tyči s predátorovým štítom v otvorenom biotopu pri vode — nie v lese

2

Sleduj búdku pravidelne a ticho z odstupu — samce prichádzajú skôr a zaberajú dutiny; samice si vyberajú partnera aj búdku

3

Nepokúšaj sa búdku otvárať počas inkubácie; po vyletení mláďat búdku vyčisti horúcou vodou — prevencia parazitov a pripravenosť na ďalší rok

4

Nájdeného zraneného jedinca odovzdaj certifikovanej záchrannej stanici — akýkoľvek chov bez MBTA-licencie je v USA a Kanade nezákonný

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — trhová cena neexistuje; chov je zakázaný zákonom (MBTA/MBCA)

Lastovička dvojfarebná sa v avikultúre nechová — je to voľne žijúci sťahovavý druh chránený americkým Migratory Bird Treaty Act (1918) a kanadským Migratory Birds Convention Act, ktoré zakazujú odchyt, chov, transport aj obchodovanie bez špeciálnej federálnej licencie. Žiadna trhová cena neexistuje — ponuka na predaj tohto druhu by bola priamo protiprávna. Nie je zaradený v CITES. V SR ani v EÚ sa nevyskytuje a prípadný import by bol bez relevantných povolení nezákonný. Jedinou legálnou interakciou s týmto druhom je búdkový program pri jeho prirodzenom výskyte v Severnej Amerike.

Druh sa bežne nepredáva — jeho odchyt a chov bez licencie je zakázaný zákonom MBTA (USA) a MBCA (Kanada); akákoľvek ponuka na predaj je podozrivá
Búdky pre lastovičky trojfarebné podľa overených rozmerov (otvor 3,5–3,8 cm, podlaha 14×14 cm) sú dostupné v záhradníckych centrách v Severnej Amerike alebo vyrobiteľné z dreva
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Cornell All About Birds, sialis.org) — najlepší zdroj poznatkov o tomto druhu
Na čo si dať pozor Lastovička dvojfarebná nie je vták na predaj ani na chov — je to voľne žijúci druh chránený zákonom a akákoľvek ponuka na predaj je priamo protiprávna (MBTA/MBCA). Ak ťa druh zaujíma, búdkový program v záhrade alebo na statku pri vode je najlepší spôsob, ako prispieť k jeho ochrane a súčasne si vychutnať jeho prítomnosť. V SR sa druh nevyskytuje — kontakt s ním ponúkne návšteva Severnej Ameriky v jarno-letnej sezóne alebo štúdium databáz Cornell Lab of Ornithology a eBird.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Lastovička dvojfarebná 12–14 cm Lastovička domová 17–21 cm Violet-green Swallow 11–14 cm Bank Swallow (Riparia riparia… 12–14 cm Jaskuľa riečna / Belorítka ob… 13–15 cm
Lastovička dvojfarebná Lastovička domová (Hirundo rustica) Violet-green Swallow (Tachycineta thalassina) Bank Swallow (Riparia riparia) — brehárik hnedastý Jaskuľa riečna / Belorítka obyčajná (Delichon urbicum)
Dĺžka12–14 cm17–21 cm11–14 cm12–14 cm13–15 cm
Váha17–25,5 g17–20 g14–18 g11–19 g14–23 g
Dožitiemax. 12 r (vo voľnej prírode); priem. ~2,7 rmax. cca 16 rmax. cca 9 rmax. cca 9 rmax. cca 14 r
Hlučnosťvoľne žijúci — búdkový program; nechová sa v klietke; MBTA/MBCA ochranavoľne žijúci — v SR bežný hniezdiaci druh; hniezdi vo vnútri stajní a budovvoľne žijúci — západ Severnej Ameriky; obsadzuje búdkyvoľne žijúci — hniezdič v SR (IUCN LC, v SR zákon 543/2002)voľne žijúci — v SR bežný hniezdiaci druh; hniezdi pod strechami budov
Stav IUCNIUCN LC (stabilný), bez CITES; MBTA USA + MBCA KanadaIUCN LC, bez CITES; v SR chránená zákonom 543/2002IUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES; v SR zákon 543/2002
PovahaSamec: lesklý kovový modrozelený vrch, čiernasté letky, snehobiely spodok a hrdlo. Samica: tlmenejšia, prvé ročné samice prevažne hnedé navrchu. Mláďa: hnedé navrchu, sivohnedá kepa na hrudi.Samec: modročierny vrch, hrdzavé čelo a hrdlo, svetlý spodok, dlhé nožnicovité krajné riadiace perá chvosta — kľúčový znak. Odlišuje sa od lastovičky dvojfarebnej hrdzavým hrdlom a hlboko rozstrihnutým chvostom.Samec: zeleno-fialový lesk navrchu (kovové fialové riadiace perá a remenné), biele líca a biele záplaty siahajúce na boky riti (saddlebags) — kľúčový rozlišovací znak oproti lastovičke dvojfarebnej, u ktorej biela na bokoch riti nedosahujeHnedý navrchu s výrazným tmavým PRSNÝM PÁSOM na bielom spodku — kľúčový rozlišovací znak oproti lastovičke dvojfarebnej (tá je modrozelená navrchu bez prsného pása). Najdrobnejšia z uvedenýchModroczierny vrch, výrazná biela riť a biely spodok — odlíšiteľná od lastovičky dvojfarebnej bielou ritu (dvojfarebná má modrý vrch riti) a kratším chvostom. Hniezdi v bahnitých miskovitých hniezdach pod strechami.
AreálHniezdny areál: S Aljaška – S Kanada po Tennessee, Californiu a N Mexiko; zimuje pri pobreží J USA, Mexika, Strednej Ameriky a Karibiku; dutinohniezdič, polo-koloniálny, búdkové programy kľúčovéCelosvetovo rozšírená, hniezdi v Európe vrátane SR pri ľudských sídlach (stajne, stodoly), zimuje v subsaharskej Afrike; na rozdiel od dvojfarebnej nehniezdí v dutinách/búdkachZápad Severnej Ameriky (Aljaška po Mexiko); v hniezdnom areáli sympatrická s lastovičkou dvojfarebnou, preferuje hornatejšie lesnaté biotopyCelosvetovo rozšírená; hniezdi v kolóniách v pieskových brehoch riek a pieskovní; v SR hniezdiaci druh; zimuje v tropickej Afrike a Južnej AmerikeCelosvetovo (Eurázia); v SR bežná pri ľudských sídlach, zimuje v tropickej Afrike; hniezdenie v skupinách pod strechami — na rozdiel od dutinového hniezdenia dvojfarebnej

Choroby a prevencia

Parazity hniezda — bzučivky (Protocalliphora) a roztoče (Dermanyssus spp.)
stredná

Príznaky: Mláďatá v búdke sú chudokrvné, podvyživené a slabé; larvy bzučiviek viditeľné v materiáli hniezda; zvýšená mortalita mláďat pri silnom zamorení; roztoče viditeľné voľným okom v hniezde

Najčastejší parazit búdok lastovičiek — bzučivky kladú vajíčka do hniezda, larvy v noci cicajú krv mláďatám. Prevencia: po každom vyletení hniezdo z búdky odstrániť (v plastovom vrecku), búdku vydezinfikovať horúcou vodou pred ďalšou sezónou. sialis.org uvádza, že chlpy v hniezde môžu zvýšiť prežitie mláďat (termoregulácia) a znížiť dopad parazitov. (Zdroje: sialis.org, nestwatch.org)

Predácia búdky (hady, enóty, veverice, kuny, škorce, vrabce domové)
vysoká

Príznaky: Ničenie hniezda, pohryzené alebo chýbajúce vajcia, mŕtve mláďatá alebo dospelé vtáky vnútri búdky; opustená búdka

Predácia je hlavnou príčinou strát v búdkových kolóniách lastovičiek. Škorec európsky a vrabec domový súperia o búdky a môžu ničiť hniezda alebo zabíjať vtáky. Prevencia: búdka na hladkej tyči s antihadom/antienerátovým štítom, pravidelné monitorovanie, odstraňovanie nedokončených hniezd nežiaducich druhov. Búdky by nemali mať prítom (verandičku), lebo uľahčuje predátorom prístup.

West Nile vírus a aviárne hemaparazity
stredná

Príznaky: Letargia, slabosť, nestabilný let, neurologické príznaky; znížená reprodukčná úspešnosť a zvýšená smrtnosť pri séropozitívnych jedincoch

Lastovičky dvojfarebné sú vystavené West Nile vírusu prenášanému komármi Culex — štúdie dokumentujú séropozitivitu u divých populácií. Schopnosť vyvinúť imunitu sa zdá byť čiastočná; starší vtáci môžu byť zraniteľnejší. Prevencia (pre hniezdiská): minimalizovať stojaté vody v okolí búdok (komáre). Akúkoľvek liečbu zverujte certifikovanej záchrannej stanici.

Hypotermia a smrť z hladovania pri chladnom a daždivom počasí v hniezdnom areáli
vysoká

Príznaky: Dospelé vtáky a mláďatá zhŕknuté nehybne v búdke; torpor; mŕtve vtáky nájdené v búdke; opustené znášky

Lastovička dvojfarebná je striktný letový hmyzožravec — pri predĺženom chladnom a daždivom počasí (keď je vzdušný hmyz nedostupný) môže umrieť na hypotermiu a vyhladovanie. Toto je prirodzené riziko v Kanade a severných USA pri neskorom jarnom mrazení. Nič sa s tým spraviť nedá, búdkový program toto riziko nijako ovplyvniť. Je to dôvod, prečo je schopnosť konzumovať voskovníkové plody pre druh životne dôležitá pri migráciách.

Stres, poranenia a infekcie pri nelegálnom odchyte alebo neodbornej manipulácii
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Odchyt a manipulácia bez licencie sú nezákonné (MBTA/MBCA) a pre druh extrémne stresujúce. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu infekciám. Zranené alebo oslabené jedince (napr. po náraze do skla) odovzdaj okamžite certifikovanej záchrannej stanici a sám s nimi nemanipuluj viac, než je nevyhnutné pri transporte.

Prevencia Zdravotná starostlivosť o lastovičku dvojfarebnej sa obmedzuje na správny manažment búdkového programu: (1) Pravidelné monitorovanie búdky — kontroluj stav hniezda a mláďat 1–2× týždenne (rýchla kontrola nespôsobuje opustenie búdky); (2) Čistenie búdky po každom vyletení — odstráň celé hniezdo v plastovom vrecku, búdku dezinfikuj horúcou vodou ako prevencia bzučiviek a roztočov; (3) Ochrana pred predátormi — hladká tyč s antihadovým/antienerátovým štítom je základom úspešného búdkového programu; (4) Správne rozmery búdky — menší otvor (3,5–3,8 cm) zabraňuje vstupu škorec európskych; (5) Nemanipuluj so zranenými jedincami — odovzdaj ich certifikovanej záchrannej stanici.

Zaujímavosti

1

Tuxedo vták severnej Ameriky. Dospelý samec lastovičky dvojfarebnej má na bruchu a hrdle snehobiely a na chrbte kovový modrozelený irizujúci záblesk — nápadný kontrast, od ktorého pochádza druhové meno bicolor (dvojfarebný). Farba chrbta sa v závislosti od uhla svetla mení od modrej po zelenú, čo je jav typický pre štrukturálnu iridescenciu peria (nie pigmentovú farbu). Samice sú tlmenejšie a prvé ročné samice môžu byť hnedé navrchu s prímesou modrých pier.

2

Jediná lastovica, ktorá zje plod voskovníka. Lastovička dvojfarebná je jediný bežný severoamerický druh lastovičkovitých, ktorý dokáže stráviť a metabolizovať voskové plody voskovníka (Morella caroliniensis, M. cerifera). Tieto voskaté bobule tvorí až 90 % jej zimnej rastlinnej stravy. Práve táto schopnosť jej umožňuje zimovať na atlantickom pobreží USA oveľa ďalej na severe ako ostatné lastovice, ktoré sú odkázané výlučne na hmyz.

3

Dutinohniezdič závislý od búdok. Lastovička dvojfarebná si nedokáže sama vykopať dutinu — závisí od dutín po ďatloch alebo od umelých búdok. Búdkové programy od 20. storočia výrazne rozšírili jej hniezdny areál a prispeli k stabilite populácií. Búdky je možné umiestniť len 10–15 m od seba (polokoloniálny druh), čo z nej robí ideálneho kandidáta pre riadený búdkový manažment v záhradách, farmách a prírodných rezerváciách.

4

300 000 kusov hmyzu za sezónu. Rodina lastovičiek dvojfarebných (pár + mláďatá) konzumuje počas hniezdnej sezóny odhadovaných 300 000 kusov hmyzu — rodičia donášajú jedlo v gulôčkach (~18 kusov hmyzu/kŕmenie) zhruba 2 000-krát denne počas 45-dňového hniezdneho obdobia (sialis.org). Druh je preto cenným regulátorom hmyzu nad mokraďami, pastvinami a poliami.

5

Mimopárové otcovstvo rekordných 38–69 %. Napriek sociálnej monogamii sú 38–69 % mláďat v hniezdach lastovičky dvojfarebnej biologicky potomkami iného samca, než ktorý búdku háji (Wikipedia EN). Ide o jednu z najvyšších mier mimopárového otcovstva spomedzi vtákov. Samice aktívne hľadajú kopulácie mimo páru, pravdepodobne pre genetické výhody potomkov.

6

Skoro jarný migrant. Lastovička dvojfarebná je jednou z najskôr sa vraciajúcich lastovíc na severe Ameriky — v mnohých oblastiach Kanady a severných USA prichádza v februári–marci, keď sú noci ešte mrazivé a vzdušný hmyz vzácny. Schopnosť konzumovať voskovníkové plody je preto kľúčová aj pri jarnej migrácii, nielen v zime.

7

Predmigračné hejna desiatok tisíc. Pred jesennou migráciou sa lastovičky dvojfarebné zhromažďujú na atlantickom pobreží a pri trstinoviskách do obrovských hejn, ktoré pri pohybe vzduchom pripomínajú hejna škorcov (murmurácie). Tieto hejna môžu čítať desiatky tisíc až stovky tisíc jedincov — jeden z pozoruhodných spektáklov migrácie vtákov v Severnej Amerike.

8

Prvé ročné samice (brown morph) — identifikačná záhada. Mláďatá a prvé ročné samice lastovičky dvojfarebnej sú hnedé navrchu a môžu byť zameniteľné s banskou lastovičkou alebo severnou drsnokreslou lastovičkou. Kľúčový rozlišovací znak: banská lastovička má jednoznačný tmavý prsný pás, zatiaľ čo prvé ročné samice dvojfarebnej majú len nevýraznú sivohnedú kefu. Dospelé samice môžu mať prímesou modrých pier navrchu.

9

Omega-3 mláďatám z vodného hmyzu. Štúdie zistili, že mláďatá lastovičky dvojfarebnej chované pri vodách bohatých na vodný hmyz (pošvatky, jednodennky, chrostíky) majú výrazne lepšiu telesnú kondíciu ako mláďatá z biotopov s dominantne suchozemským hmyzom — vodný hmyz je bohatý na omega-3 mastné kyseliny, kľúčové pre vývoj nervovej sústavy a peria mláďat.

Taxonomická klasifikácia

species Lastovička dvojfarebná (Tachycineta bicolor)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Hirundinidae (lastovičkovité)
Rod Tachycineta Cabanis, 1850
Druh Tachycineta bicolor Vieillot, 1807
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; v Európe ani v európskej avikultúre nie je bežne chovaný. Druh je monotypický (bez uznaných poddruhov). Opísal ho Louis Vieillot v roku 1807 ako Hirundo bicolor; do rodu Tachycineta ho zaradil Jean Cabanis v roku 1850. Druhové meno bicolor (dvojfarebný, latinsky) odkazuje na nápadný kontrast modrozeleného vrchu a bieleho spodku. Rod Tachycineta pochádza z gréckeho tachykinetos — pohybujúci sa rýchlo.
Poddruhy Monotypický — IOC World Bird List ani Birds of the World žiadne poddruhy nerozoznávajú.
Avibase_ID BBA2F9DF60AE60BF

? Často kladené otázky

Nie — v klietke sa nechová a jej chov je nezákonný. Lastovička dvojfarebná je voľne žijúci sťahovavý druh chránený americkým Migratory Bird Treaty Act (1918) a kanadským Migratory Birds Convention Act — bez špeciálnej federálnej licencie je odchyt, chov, transport aj obchodovanie s týmto druhom nezákonné. Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Legálna a etická forma interakcie je búdkový program v otvorenom biotopu pri vode.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Dospelý samec má lesklý kovový modrozelený vrch (irizujúci, meniaci farbu so svetlom od modrej po zelenú), čiernasté letky a snehobiely spodok vrátane hrdla a líc — klasický tuxedo vzor. Samica je tlmenejšia — druhé ročné samice môžu mať vrch hlavy hnedý s prímesou modrých pier, inak podobná samcovi, no menej kovová. Prvé ročné samice sú prevažne hnedé navrchu so sivohnedou kefou na hrudi. Mláďatá (juvenily) sú hnedé navrchu so sivohnedou kefou na hrudi.

Tri najčastejšie zameniteľné druhy: (1) Violet-green Swallow — biele líca a biele záplaty siahajúce na boky riti (saddlebags), drobnejšia; lastovička dvojfarebná má tmavšiu tvár a biela na bočných perinách nedosahuje na ritu. (2) Barn Swallow (lastovička domová) — má hrdzavé hrdlo, dlhý hlboko rozstrihnutý chvost nožnicový a tmavejšie líca; u lastovičky dvojfarebnej je hrdlo snehobiele a chvost len mierne zárezovaný. (3) Bank Swallow (pobrežná lastovička) — hnedá navrchu s výrazným tmavým prsným pásom; lastovička dvojfarebná je zeleno-modrá navrchu a bez prsného pása.

Je to striktný letový hmyzožravec — celú potravu loví za letu, prevažne muchy, chrobáky, mravce a vodný hmyz. Unikátnou vlastnosťou druhu je schopnosť stráviť voskové plody voskovníka (Morella/Myrica), ktoré tvorí až 90 % jej zimnej rastlinnej zložky stravy. Táto schopnosť jej umožňuje zimovať oveľa ďalej na severe ako ostatné lastovice odkázané výlučne na hmyz. Rodina spotrebuje za sezónu odhadovaných 300 000 kusov hmyzu.

Hniezdny areál siaha od strednej Aljašky a severnej Kanady po Tennessee, Californiu a Nové Mexiko — obýva otvorené biotopy pri vode (mokrade, jazerá, rieky, lúky). Zimoviská sú pri pobreží južných USA (Florida, Gulf Coast), v Mexiku, Strednej Amerike a na Karibiku. Je to sťahovavý druh: jarná migrácia február–apríl (jedna z najskorších lastovíc), jesenná migrácia august–november. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom a odhadovanou populáciou 20 miliónov jedincov. Je chránený zákonom MBTA (USA) a MBCA (Kanada). Druh nie je zaradený v CITES. Hlavnými hrozbami sú strata vhodných hniezdnych biotopov (mokrade, staré stromy s dutinami), pesticídy (redukujú dostupnosť hmyzu) a klimatické zmeny ovplyvňujúce dostupnosť hmyzu v hniezdnej sezóne. Búdkové programy sú dôležitým nástrojom podpory populácií.

Samica znáša 2–8 vajec, typicky 4–7, vždy čistobiele (bez škvŕn). Inkubácia trvá 11–20 dní, typicky 14–15 dní — sedí výlučne samica. Mláďatá opúšťajú búdku po 18–22 dňoch od vyliahnutia. Takmer vždy je iba jedna znáška ročne. Hniezdna sezóna: kladenie vajec koniec apríla–polovica mája (Severovýchodné USA). Zdroje: Wikipedia EN, ADW, sialis.org — zhodujú sa.

Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 12 rokov (Wikipedia EN); priemerné dožitie vo voľnej prírode je ~2,7 roka (ADW / animaldiversity.org) — prvý rok prežije len ~21 % vtákov, ročná mortalita dospelých je 40–60 %. Druh sa v zajatí nechová, overené dáta o dožití v zajatí nie sú k dispozícii.

ZDROJ: Avibase (Tachycineta bicolor, ID BBA2F9DF60AE60BF, SK názov lastovička dvojfarebná, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=BBA2F9DF60AE60BF&lang=SK), Wikipedia EN (Tree swallow — taxonómia,

 Video — Lastovička dvojfarebná

Lastovička dvojfarebná (Tachycineta bicolor) — spev a hlas v prírode

Lastovička dvojfarebná (Tachycineta bicolor) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Tree Swallow, Česky:   vlaštovka stromová, Nemecky:   Sumpfschwalbe, Španielsky:   Golondrina bicolor, Francúzsky:   Hirondelle bicolore, Taliansky:   Rondine arboricola, Holandsky:   Boomzwaluw, Portugalsky:   Andorinha-das-árvores, Poľsky:   jaskółka drzewna, Maďarsky:   odúfecske, Rusky:   Древесная ласточка, Japonsky:   ミドリツバメ, Latinsky:   Tachycineta bicolor Vieillot, 1807