Ľabtuška okrová (Anthus rubescens)

Motacillidae (trasochvostovité)

Ľabtuška okrová

Anthus rubescens — pozemný spevavec severoamerickej tundry a polí s okrovým spodkom a typickým povihovovaním chvosta — dlhý migrant, najbližší ku európskej ľabtušky lúčnej

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2019). Druh má extrémne rozsiahly areál a veľkú populáciu, takže nespĺňa prahové kritériá pre zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Napriek tomu je populačný trend hodnotený ako klesajúci. Hlavnými hrozbami sú pesticídy a insekticídy na zimoviskách (orné polia), strata trávnatých biotopov a potenciálny nepriaznivý vplyv klimatickej zmeny na fenológiu arktickej tundry (desynchronizácia príchodu na hniezdiska so špičkou dostupnosti hmyzu). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka15–17 cm (20–32 g)
PôvodTundra a alpínske lúky Severnej Ameriky
PovahaVoľne žijúci, plachý, pozemný migrant v kŕdloch
StravaHmyz (leto), semená tráv a bylín (zima)
Dožitiemax. 5,1 r doložené (orientačne do 7 r)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

60% 35% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — dominantná zložka v hniezdnej sezóne (muchy, chrobáky, húsenice, vošky, pavúky, mnohonôžky, kliešte); nevyhnutná bielkovina pre rast mláďat 60%
Semená tráv a bylín — základ jedálnička na jeseň a v zime, tvorí takmer polovicu potravy mimo hniezdneho obdobia 35%
Riasy, vodné bezstavovce a drobné mäkkýše — príležitostný doplnok na zimoviskách pri pobrežiach a bahniskách 5%

Odporúčané potraviny

  • Voľne žijúci druh — nehodí sa do klietkového chovu; v prírode žerie prevažne hmyz (muchy, chrobáky, húsenice) a semená tráv a bylín
  • V hniezdnej sezóne je hmyz a drobné bezstavovce dominantnou zložkou — muchy, chrobáky, húsenice, vošky, pavúky, kliešte
  • Na jeseň a v zime prechádza prevažne na semená tráv, bylín a ostríc — tvoria takmer polovicu potravy
  • Na zimoviskách pri pobrežiach a bahniskách dopĺňa stravu rôznymi vodnými bezstavovcami a drobnými mäkkýšmi
  • Potravu hľadá výlučne chôdzou a behom po zemi — nikdy nepásca v krovine ani na stromoch
  • Vodu prijíma priamo z prostredí (plytké kaluže, rosa, potôčiky) — nekrmí sa vo vzduchom

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené jedlá, spracované ľudské potraviny — zaťažujú obličky
  • Pesticídmi kontaminované semená a hmyz — priame riziko otravy (hlavná hrozba druhu na poliach)
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko aspergilózy
Tip od odborníka Ľabtuška okrová je vo voľnej prírode prevažne hmyzožravý druh s dôležitou semennou zložkou — v hniezdnej sezóne na arktickej tundre tvorí hmyz (muchy, chrobáky, húsenice, pavúky) väčšinu potravy a je nevyhnutný pre rast mláďat. Na jeseň a v zime sa pomer mení a semená tráv, bylín a ostríc tvoria takmer polovicu jedálnička. Na zimoviskách pri pobrežiach a bahniskách dopĺňa stravu drobnými vodnými bezstavovcami. Celý čas kŕmi sa výlučne chôdzou po zemi, nikdy na stromoch. Tento druh sa v európskej avikultúre nechová — informácie sú uvedené výlučne pre atlasové a poznávacie účely.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Ľabtuška okrová je pomerne nenápadný a tichý spevavec — jej primárny prejav tvorí krátke, ostré, squeaky hlášky „tsip“ vydávané za letu a pri pohybe. Pieseň samca v tokovaní je opakovaná séria krátkych frázičiek, prednášaná vo vzdušnom toku nad hniezdiskami. Nepatrí medzi hlasité speváky a v prírode ju človek skôr prehliadne.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ľabtuška okrová nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúceho plachého vtáka tundry a polí, ktorý sa v zajatí nechová a fyzický kontakt s človekom ho stresuje.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny pozemný druh — ľabtuška okrová trávi väčšinu dňa rýchlou chôdzou a behom po zemi pri hľadaní potravy, pričom neustále povihovanie chvosta je jej typickým poznávacím znakom. Druhy sú dlhé migrujúce vtáky preletávajúce tisíce kilometrov každoročne.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Ľabtuška okrová nenapodobňuje ľudskú reč — príslušníci rodu Anthus túto schopnosť nemajú. Jej repertoár je vrodený a tvorí ho opakovaná pesnička tokovaní a ostré kontaktné hlásky.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Ľabtuška okrová patrí medzi nenápadnejšie spevavcov — jej najčastejším prejavom je krátke, ostré squeaky „tsip“ (alebo „sip“), vydávané za letu, počas kŕmenia a ako kontaktná hláska v kŕdliku. Pesnička samca zaznieva počas tokového letu nad hniezdiskami: ide o opakovanú sériu krátkych, vysokých frázičiek, odlíšiteľnú od iných ľabtušiek melódiou. Druh migráciou vo veľkých kŕdloch vydáva hromadné „cinkanie“, keď sa kŕdel pohybuje nad poľom. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V prírode je hlas dobrým vodítkom pri identifikácii.

Dokáže hovoriť? Ľabtuška okrová nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Príslušníci rodu Anthus túto schopnosť nemajú — repertoár krátkej pesničky a tichých hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci migrujúci druh.

Typické zvuky

  • Ostré squeaky „tsip“ (alebo „sip“) — najčastejšia kontaktná a letová hláska, vydávaná pri pohybe po zemi aj za migračného letu
  • Pesnička samca v tokovaní — opakovaná séria krátkych, vysokých frázičiek prednášaná vo vzdušnom toku nad hniezdiskami tundry
  • Hromadné cinkanie kŕdla — pri prelete alebo vzliete veľkého zimoviskového kŕdla vydávajú jedince zborový kontaktný zvuk
  • Poplašná hláska — hlasnejšie, raz alebo dvakrát opakované „tsip-tsip“ pri vyplašení z miesta kŕmenia

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec vydáva letnú piesničku počas vzdušného tokového letu nad hniezdnou túndrou alebo alpínskou lúkou
Hniezdna sezóna (máj–júl) — krátke arktické/alpínske leto; samica stavia pozemné hniezdo pod trávnym prevísom alebo skale
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 14. dňa, rodičia ich dokrmujú ďalšie 2 týždne
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou na juh
Zimovanie (október–marec) — kŕdle na poliach, plážach, bahniskách a trávnatých plochách južných USA, Mexika a Strednej Ameriky
Sťahovavý druh (dlhá migrácia): jarný prílet na hniezdiska (apríl–máj), jesenný odlet na zimoviská (september–október); v kŕdloch po stovkách až tisícoch jedincov

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Hniezdisko: arktická tundra a alpínske lúky nad hranicou lesa; zimoviská: holá orná pôda, trávnaté plochy, pláže, bahniská, riečne piesky
Ľabtuška okrová výhradne obýva otvorené, bezlesé biotopy — v hniezdnej sezóne arktickú tundru a alpínske lúky nad hranicou lesa (oba suché i vlhké typy), v zime orné polia, skosené trávnaté plochy, pláže, bahniská a riečne piesky. Výrazne sa vyhýba zalesneniu a hustej vegetácii. Druh sa v zajatí nechová.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej kŕdle po stovkách až tisícoch jedincov
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry roztrúsené po tundre. Mimo sezóny a počas migrácie sa vtáky združujú v kŕdloch po stovkách až tisícoch jedincov, ktoré sa koordinovane pohybujú po poliach a plážach. Zimovanie v kŕdloch je charakteristickým znakom druhu — hromadný presuv kŕdla nad poľom je nezabudnuteľný pohľad.
Podnebie a migrácia
Dlhý migrant — hniezdisko v arktickej/alpínskej zóne; zimovisko v miernom až subtropickom pásme južných USA, Mexika a Strednej Ameriky
Ľabtuška okrová je dlhý migrant prelietavajúci každoročne tisíce kilometrov. Hniezdi v arktickej tundre a nad hranicou lesa (krátke chladné leto); zimuje v miernom až subtropickom pásme južných USA, Mexika a Strednej Ameriky až po Salvador. Migrácia prebieha prevažne cez deň v kŕdloch.
Hniezdenie na zemi
Miskovité pozemné hniezdo pod trávnym prevísom, skalným výčnelkom alebo kúskom drna; buduje samica
Samica sama buduje miskovité pozemné hniezdo z tráv, ostríc a bylín, vystlané jemnejšou trávou. Hniezdo je ukryté pod prevísom trávy, malou skalkou alebo kúskom drna (Audubon Field Guide). Hniezdo je výborne zamaskované a ťažko objaviteľné.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach, potôčikoch a pobrežných plytčinách
Ako pozemný druh ľabtuška využíva plytké vodné plôšky na kúpanie — kaluže, okraje potôčikov, pobrežné plytčiny. Pravidelná starostlivosť o perie je kľúčová pre termoreguláciu a let pri dlhých migráciách.
Svetlo, migrácia a denný režim
Aktívny denný druh; migrácia prevažne cez deň v kŕdloch; sezónny rytmus riadi prílet na hniezdiska a odlet na zimoviská
Ľabtuška okrová je typický denný vták aktívny od svitania. Migrácia prebieha prevažne cez deň — kŕdle sú pozorovateľné v pohybe cez deň na jeseň a jar. Sezónny ritmus (dĺžka dňa) riadi migračný inštinkt: jar (apríl–máj) prílet na hniezdiska, jeseň (september–október) odlet na zimoviská.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (po prílete na hniezdiska; zdroj: Audubon, simplybirding.com)

Po jarnom prílete na hniezdiska na tundre alebo alpínskych lúkach (apríl–máj) samec vydáva tokovú pesničku počas vzdušného tokového letu nad teritóriom. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (AnAge: sexual maturity 365 dní). Druh je monogamný — tvorí páry na hniezdnu sezónu.

Hniezdo a znáška
3–7 vajec (typicky 4–6); 1 znáška ročne (zdroj: Audubon, AnAge, Wikipedia EN)

Samica sama buduje pozemné hniezdo z tráv a ostríc, ukryté pod trávnym prevísom, skalným výčnelkom alebo kúskom drna. Znáša 3–7 vajec (typicky 4–6, AnAge uvádza priemer 5), sfarbenie vajec je tmavosivé až nahnedastosivé so škvrnkami (zdroj: Audubon). Hniezdna sezóna: máj–júl, podmienená krátkym arktickým letom. Spravidla 1 znáška ročne (AnAge).

Inkubácia
13–16 dní, výlučne samica (zdroj: Audubon; AnAge: 14 dní; sdakotabirds.com: 12–14 dní)

Inkubuje výlučne samica po dobu 13–16 dní (Audubon uvádza 13–16 dní; AnAge 14 dní; sdakotabirds.com 12–14 dní — prezentujeme overený rozsah z viacerých zdrojov). Samec zabezpečuje ochranu teritória. Vajcia sú tmavosivé so škvrnkami, čo im dáva výbornú kamufláž v tundrovom substráte.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 14. dňa; rodičia kŕmia ďalšie 2 týždne (zdroj: Wikipedia EN, Audubon)

Mláďatá sú krmivé (holé, slepé pri vyliahnutí); obaja rodičia ich kŕmia živým hmyzom, ktorý je v tomto období nevyhnutný. Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 14. dňa (Wikipedia EN) a rodičia ich dokrmujú ďalšie 2 týždne po opustení hniezda (Audubon Field Guide).

Vyletenie a vývoj
Opustenie hniezda: okolo 14. dňa; rodičia dokrmujú ďalšie 2 týždne

Mláďatá po opustení hniezda (okolo 14. dňa) ešte nemajú plnú schopnosť letu — skrývajú sa v nízkej vegetácii tundry a rodičia ich dokrmujú. Juvenilné vtáky sú sfarbením podobné dospelým, no škvrnkovanie je výraznejšie. Plné dospelé sfarbenie sa dosiahne po prvom pelichaní.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života (zdroj: AnAge database)

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (AnAge: sexual maturity 365 dní). Maximálne doložené dožitie vo voľnej prírode je 5,1 roka (AnAge — vzorka malá „tiny“, kvalita dát „acceptable“). Oiseaux.net uvádza orientačne 7 rokov; AnAge dáta sú striktne zdokumentované. Rozdiel zdrojov je prezentovaný transparentne: doložené maximum 5,1 r (AnAge banding), odhad do 7 r (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová — nie je to voliérový ani klietkový vták; aklimatizácia nie je relevantná.

Ľabtuška okrová je voľne žijúci migrujúci vták, ktorý sa v európskej avikultúre nechová a neochočuje. Nie je vhodná na chov; akýkoľvek kontakt s človekom je preň stresujúci. Jediným zmysluplným vzťahom k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode v jej severoamerickom areáli.

1

Druh sa nechová v zajatí — nie je vhodným klietkovým ani voliérovým vtákom

2

V prírode ho pozoruj z odstupu s ďalekohľadom — všímaj si typické pokyvovanie chvosta a chôdzu (nie poskakovanie)

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver ornitologickej záchrannej stanici; minimalizuj kontakt a stres

4

Podpor ochranu otvorených biotopov (trávnaté plochy, orná pôda bez pesticídov) — hlavná hrozba je strata habitatu a pesticídové znečistenie

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Ľabtuška okrová 15–17 cm Ľabtuška lúčna 14,5–15 cm Trasochvost biely 16,5–19 cm Spraguova ľabtuška 14–17 cm Ľabtuška stromová 14,5–16 cm
Ľabtuška okrová Ľabtuška lúčna (Anthus pratensis) Trasochvost biely (Motacilla alba) Spraguova ľabtuška (Anthus spragueii) Ľabtuška stromová (Anthus trivialis)
Dĺžka15–17 cm14,5–15 cm16,5–19 cm14–17 cm14,5–16 cm
Váha20–32 g15–22 g17–25 g19–28 g18–26 g
Dožitiemax. 5,1 r doložené vo voľnej prírode (AnAge); oiseaux.net orientačne do 7 rdo cca 5–8 rdo cca 5–12 rpresné údaje neoverenédo cca 6–8 r
Hlučnosťvoľne žijúci severoamerický migrant — v Európe sa nechovávoľne žijúci druh SRvoliérový aj voľne žijúci v SRvoľne žijúci severoamerický druh prérievoľne žijúci hniezdny druh SR
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), nie je v CITESIUCN NT (takmer ohrozená, klesajúci trend), nie je v CITES; v SR zákon 543/2002IUCN LC, nie je v CITES; v SR zákon 543/2002IUCN VU (zraniteľná, klesajúci trend), nie je v CITESIUCN LC, nie je v CITES; v SR zákon 543/2002
PovahaPohlavne jednotypová (monomorofná); šedo-hnedý vrch, okrové až béžové spodok so škvrnkovaním, tmavé nohy, biele vonkajšie riadiace perá chvosta; neustále povihovanie chvosta pri chôdziVeľmi podobná ľabtušky okrovej — hnedá, škvrnkovaná; v teréne ťažko odlíšiteľná; mierne menej okrové sfarbenie spodku, iná melódia hlasuRovnaká čeľaď Motacillidae — tiež povihovanie chvosta a chôdza; no výrazne iné sfarbenie: čierno-biely vzor (čierne hrdlo samca, biele čelo a líca); oveľa kontrastnejší než ľabtuškyVeľmi podobná ľabtušky okrovej, no s VÝRAZNE škvrnkovaným chrbtom (šupinatý vzor), blandnou tvárou bez výraznej kresby, svetloružovými nohami (nie tmavými); ľabtuška okrová má tmavé nohy a menej škvrnkovaný chrbátPodobná ľabtušky okrovej — hnedá, škvrnkovaná; rozlišuje sa výraznejším škvrnkovaním hrude, viac olivovým odtieňom chrbta, bledými nohami (nie tmavými ako u okrovej) a hlasom; hniezdí na okrajoch lesov
AreálHniezdí na arktickej tundre a alpínskych lúkach S Ameriky; zimuje na poliach, plážach a bahniskách J USA, Mexika a Strednej Ameriky; dlhý migrant v kŕdlochBežný druh vlhkých lúk, vresovísk a alpínskych plôch celej Európy vrátane Slovenska; hniezdny i zimujúci druh SRNáš domáci druh blízko vody, ľudských sídiel, parciel; bežný druh celej Európy a SlovenskaHniezdí na prériách strednej Severnej Ameriky (Veľké roviny); zimuje na juhozápade USA a severnom Mexiku; en danger, ubudla o viac ako 70 % od roku 1966Bežný hniezdny druh Slovenska (okraje lesov, pasienky s krovinami); zimuje v subsaharskej Afrike

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranení jedinci v záchrannej stanici). Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára. Druh sa bežne nechová — ide o všeobecné riziko spevavcov v zajatí.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, Trichomonas)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce ľabtušky bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese alebo stiesnenom prostredí premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky drž oddelene v karanténe.

Otrava pesticídmi a insekticídmi
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky (krúženie, kŕče), oslabenie, poruchy orientácie

Hlavná hrozba vo voľnej prírode — ľabtuška okrová zimuje na orných poliach a trávnatých plochách, kde sú pesticídy a insekticídy bežne používané. Priama otrava organofosfátmi je doložená u pozemne kŕmiacich vtákov. Strava na pesticídmi ošetrených poliach ničí aj zásobu hmyzej potravy. Táto hrozba existuje výlučne vo voľnej prírode.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pri dočasnej starostlivosti — ľabtušky sú plachí, rýchli vtáci, pre ktorých je odchyt, transport a manipulácia mimoriadne stresujúce. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Klimatická zmena — zmena načasovania tundry a migrácie
stredná

Príznaky: Nesynchónnosť príchodu na hniezdiska so špičkou hmyzu, znižovanie hniezdneho úspechu

Klimatická zmena posúva fenológiu arktickej tundry — topenie snehu a vrchol hmyzu nastáva skôr, než ľabtušky priletia. Nesúlad medzi migračným načasovaním a dostupnosťou potravy môže znižovať hniezdny úspech. BirdLife International identifikuje klimatickú zmenu ako jednu z rastúcich hrozieb pre druhy arktického biotopu.

Prevencia Ľabtuška okrová sa v zajatí nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince (napr. v záchrannej stanici): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý migrujúci druh najväčšou hrozbou. (2) Pestrá a primeraná strava — živý hmyz a drobné bezstavovce (dominantná letná zložka) plus semená tráv; čistá voda denne. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy a respiračných infekcií. (4) Karanténa pri príznakoch parazitov. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Neustále pokyvovanie chvosta — najnápadnejším správaním ľabtušky okrovej (a ľabtušiek vo všeobecnosti) je rytmické pokyvovanie chvosta pri každom kroku. Toto správanie je typické pre celú čeľaď Motacillidae (trasochvostovité) a pomáha identifikovať vtáka na diaľku, ešte pred tým, ako vidíme jeho sfarbenie — presne ako náš trasochvost biely.

2

Biele vonkajšie riadiace perá — za letu sú jasne viditeľné biele vonkajšie riadiace perá chvosta, čo je dôležitý identifikačný znak, ktorý odlišuje ľabtušku okrovú od väčšiny vrabcov. Tento znak je viditeľný aj vtedy, keď vták vzlieta z poľa.

3

Monomorofný druh — samec = samica — na rozdiel od mnohých spevavcov je ľabtuška okrová pohlavne jednotypová: samec a samica sú sfarbené rovnako. Niet teda výraznej bieleho „obočia“ ani farebného náprsenníka, ktorý by odlíšil pohlavia; oba jedince vyzerajú rovnako.

4

Chôdza, nie poskakovanie — ľabtušky a trasochvosty (Motacillidae) sú jednou z mála skupín spevavcov, ktoré sa pohybujú výlučne chôdzou — nie poskakovanie ako vrabce. Tento pohybový vzor je diagnostický: ak vták na poli kráča rýchlo a pritom povihovuje chvostom, pravdepodobne ide o ľabtušku alebo trasochvost.

5

Tisícové kŕdle v zime — na zimoviskách sa ľabtuška okrová združuje v kŕdloch po stovkách až tisícoch jedincov, ktoré sa koordinovane pohybujú po orných poliach, trávnatých plochách, plážach a bahniskách. Hniezdiace vtáky sú naopak roztrúsené v teritoriálnych pároch po tundre.

6

Traja poddruhy s mierne odlišným zafarbením — druh má tri uznávané poddruhy: nominátny rubescens (sever Kanady–Grónsko), pacificus (Pacifická Kordillera) a alticola (Skalnaté vrchy). Poddruh alticola má v lete výraznejšie okrové sfarbenie spodnej časti tela s redším škvrnkovaním — v zime sú poddruhy ťažko rozlíšiteľné na poli.

7

Hniezdisko na tundre, zimoviská na poliach — ľabtuška okrová je dlhý migrant, ktorý každoročne preletáva tisíce kilometrov od arktickej tundry (leto) na orné polia, bahniská a pláže južných USA, Mexika a Strednej Ameriky (zima). Táto sezónna dvojitosť biotopu je pri druhu výnimočná.

8

Európska sestra — ľabtuška lúčna — najbližším európskym príbuzným je ľabtuška lúčna (Anthus pratensis), bežný hniezdny druh Slovenska, ktorý obýva vlhké lúky a vresoviská. Oba druhy sú si veľmi podobné sfarbením, správaním aj hniezdnym biotopom — ľabtuška okrová je vlastne jej severoamerický pandán, s mierne teplonachádzavejším okrovým sfarbením.

9

Taxonomická história — ľabtuška okrová bola dlho považovaná za poddruh európskej horskej ľabtušky (Anthus spinoletta, water pipit). Molekulárne štúdie a analýza hlasov potvrdili jej štatút samostatného druhu. Druhové meno rubescens pochádza z latinčiny a znamená „rúdnuci, červenastý“ — odkaz na teplé okrové tóny spodnej časti tela.

Taxonomická klasifikácia

species Ľabtuška okrová (Anthus rubescens)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Motacillidae (trasochvostovité)
Rod Anthus Bechstein, 1805
Druh Anthus rubescens (Tunstall, 1771)
Poddruh SR Na Slovensku sa nevyskytuje — severoamerický druh tundry a alpínskych lúk; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh má tri uznávané poddruhy (IOC, Avibase): A. r. rubescens — severná a východná Kanada po Grónsko a SV USA, zimuje do Strednej Ameriky; A. r. pacificus — Pacifická Kordillera od Aljašky po Oregón, zimuje v západnom Mexiku; A. r. alticola — Skalnaté vrchy od Britskej Kolumbie po Kaliforniu, zimuje na JZ USA a v SZ Mexiku. Niektoré zdroje (oiseaux.net) uvádzajú len 2 poddruhy (rubescens + alticola) — rozdiely medzi pacificus a rubescens sú nepatrné. Pôvodne opísaný ako Alauda rubescens (Tunstall, 1771) z Pensylvánie; druhové meno rubescens je z lat. rúdnuci/červenastý.
Avibase_ID CDA2E56B1B283EA8

? Často kladené otázky

V praxi nie. Ľabtuška okrová je voľne žijúci severoamerický migrujúci druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Jej nároky — rozsiahle otvorené biotopy, dlhá migrácia, arktický hniezdny inštinkt — klietka ani voliéra nedokáže naplniť. Stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode — buď na hniezdiskách v Kanade či na Aljašce, alebo na zimoviskách na poliach a plážach južných USA a Mexika.

Od vrabcov sa ľabtuška okrová odlíši troma znakmi: (1) tenký, špicatý zobák (nie krátky, hrubý vrabčí), (2) chôdza, nie poskakovanie — pohybuje sa krokmi, nie hopkanie, (3) pokyvovanie chvosta — neustále vibruje chvostom. Od Spraguovej ľabtušky (Anthus spragueii) ju odlíšia tmavé nohy (Spraguova má svetloružové nohy), jednolitejší chrbát bez výrazného škvrnkovania a výraznú tvárkovú kresbu (ušné krovky). Od európskej ľabtušky lúčnej (A. pratensis) sa na poli ťažko odlíši — obe sú si veľmi podobné, no ľabtuška okrová má tendenciu k teplej okrovej farbe spodku a inej melódii hlasu.

Na Slovensku sa nevyskytuje — ľabtuška okrová je výlučne severoamerický druh. Hniezdí na arktickej tundre a alpínskych lúkach nad hranicou lesa v Kanade, na Aljašce a v horách zachodnej USA. Zimuje na holej ornej pôde, trávnatých plochách, plážach, bahniskách a riečnych pieskoch južných USA, Mexika a Strednej Ameriky až po Salvador. Migrácia prebieha prevažne cez deň v kŕdloch.

IUCN hodnotí ľabtušku okrovú ako najmenej ohrozenú (LC), no s klesajúcim populačným trendom — pokles zatiaľ nie je dostatočne rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Hlavnými hrozbami sú pesticídy a insekticídy na zimoviskách (orné polia), strata trávnatých biotopov a potenciálne dopady klimatickej zmeny na arktické hniezdne podmienky (posun fenológie tundry). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje — nie je pôvodný druh SR.

Samica znáša 3–7 vajec (typicky 4–6) do pozemného hniezda z tráv, ukrytého pod trávnym prevísom alebo skalným výčnelkom na tundre. Vajcia sú tmavosivé so škvrnkami. Inkubuje výlučne samica 13–16 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 14. dňa a rodičia ich dokrmujú ďalšie 2 týždne po opustení hniezda. Druh hniezdí 1-krát ročne — hniezdna sezóna trvá máj–júl a je podmienená krátkym arktickým letom.

Ľabtuška okrová je prevažne hmyzožravý druh s dôležitou semennou zložkou. V hniezdnej sezóne na tundre tvorí hmyz a bezstavovce (muchy, chrobáky, húsenice, vošky, pavúky, kliešte) väčšinu potravy — sú nevyhnutné pre rast mláďat. Na jeseň a v zime prevládajú semená tráv, bylín a ostríc (tvoria takmer polovicu zimnej potravy). Na zimoviskách pri pobrežiach dopĺňa stravu drobnými vodnými bezstavovcami. Potravu hľadá výlučne chôdzou po zemi — nikdy nepáska na stromoch.

Maximálne doložené dožitie vo voľnej prírode je 5,1 roka (AnAge database — záznamy krúžkovania, vzorka malá). Niektoré zdroje (oiseaux.net) uvádzajú orientačne do 7 rokov. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života. Druh sa v zajatí nechová, takže dlhodobé chovateľské záznamy neexistujú.

Čeľaď Motacillidae (trasochvostovité) zahŕňa trasochvosty (rod Motacilla) a ľabtušky (rod Anthus), ktoré sú charakteristické chôdzou (nie poskakovanie) a povihovovaním chvosta. Na Slovensku sú bežnými druhmi: trasochvost biely (Motacilla alba) (náš „vrablík pri potokoch“), ľabtuška lúčna (Anthus pratensis) (vlhké lúky a vresoviská), ľabtuška stromová (Anthus trivialis) (okraje lesov) a ľabtuška horská (Anthus spinoletta) (horské toky). Ľabtuška okrová je ich severoamerická sesterská línia.

ZDROJ: Avibase (Anthus rubescens, ID CDA2E56B1B283EA8, SK názov ľabtuška okrová, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=CDA2E56B1B283EA8&lang=SK), oiseaux.net (Pipit farlousane — dĺžka 17 cm, hmot

 Video — Ľabtuška okrová

Ľabtuška okrová (Anthus rubescens) — spev a hlas v prírode

Ľabtuška okrová (Anthus rubescens) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   American Pipit (Buff-bellied Pipit), Česky:   linduška tundrová, Nemecky:   Pazifikpieper, Španielsky:   Bisbita norteamericano, Francúzsky:   Pipit farlousane (Pipit d'Amérique), Taliansky:   Spioncello del Pacifico, Holandsky:   Pacifische Waterpieper, Portugalsky:   petinha-fulva, Poľsky:   świergotek bagienny, Maďarsky:   vörhenyes pityer, Rusky:   Гольцовый конёк, Japonsky:   タヒバリ, Čínsky:   黄腹鹨, Latinsky:   Anthus rubescens (Tunstall, 1771)