Meliphagidae (medárikovité)
Kvetár lysý patrí medzi najhlučnejšie a najrozmanitejšie vokalizujúce vtáky austrálskych lesov a záhrad. Hlas je drsný, hrčavý a razantný — typické volania sa opisujú ako zvuky pripomínajúce slová four-o-clock alebo tobacco (hlboký honking), ako aj ostré owk owk alebo yak-yak. Volania majú viaceré funkcie: oznamujú bohatý nektárový zdroj iným vtákom (nie len kvetárom), identifikujú teritórium a varujú pred predátormi. Druh je vokálne aktívny počas celého dňa. V austrálskych záhradách je jeho hlas nezameniteľnou a neodmysliteľnou kulisou, predovšetkým na jar počas hniezdenia.
Kvetár lysý je dlhodobo monogamný druh s vysokou vernosťou hniezdisku (philopatria) — páry sa vracajú na to isté hniezdo v nasledujúcich rokoch (dokladujú to dlhodobé krúžkovanie). Samce hlasno a agresívne bránia nektárové zdroje aj hniezdne teritórium, preplašujúce aj podstatne väčšie vtáky. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; presné druh-špecifické údaje nie sú overené).
Samica stavia veľké, hlboké pohárové hniezdo z kôry, tráv a konárikov viazaných pavučinou; umiestené vo vidlici konárov alebo na horizontálnom konári vo výške 1–35 m (stredne 9,1 m). Znáša 2–4 (výnimočne 5) vajcia — bledoružové s tmavohnedými/nachovo-hnedými škvrnami; rozmery cca 22 x 33 mm (zdroj: Wikipedia EN). Páry môžu hniezdiť 1–2-krát ročne.
Samica inkubuje vajcia sama — samec bráni hniezdo a teritórium, ale na vajciach nesedí (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Dĺžka inkubácie je cca 16–18 dní — rôzne zdroje uvádzajú mierne odlišné čísla (birdsinbackyards.net: 18 dní; CSIRO vedecká štúdia o austrálskych medárikovitých: cca 16 dní), presné druh-špecifické overené číslo preto uvádzame ako rozsah.
Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — hmyz a bezstavovce sú v tomto období nevyhnutnou bielkovinovou zložkou. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 16–18 dňoch a rodičia ich dokrmujú ešte asi 3 týždne po vyletení (zdroj: Australian Museum).
Mladé vtáky sú celkovo bledšie a menej kontrastné než dospelci — casque (hrboľ) je menej výrazný a holá hlava je menšia. Červené oko dospelca sa vyvíja postupne. Dospelé sfarbenie a plne vyvinutý casque sa naplno objavujú v priebehu prvého roka pelichaním. Po definitívnom osamostatnení sa mláďatá pridávajú k voľnejším skupinám.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 9,8 roka (krúžkovaný jedinec, Australian Bird and Bat Banding Scheme — ABBBS; zdroj: AnAge); oiseaux.net uvádza cca 10 rokov. Druh vykazuje vysokú vernosť hniezdiskovej lokalite a dlhodobé páry.
Kvetár lysý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Je to agresívny, hlučný a teritoriálny vták s výraznými naturálnymi inštinktmi — nie spoločenský maznáčik. Nie je to vták na ruku ani klietkový chovanec. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode alebo v záhrade s kvetnatými drevinami počas návštevy Austrálie.
Neusiluj sa o ochočenie — kvetár lysý je voľne žijúci endemit Austrálie; v SR a EÚ sa bežne nechová
Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode počas cestovania do Austrálie — v záhradách s eukalyptmi, bánksiami a grevíliami je bežný a odvážny
Ak pozoruješ zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho austrálskej záchrannej stanici (napr. WIRES) — nemanipuluj s ním bez odbornej pomoci
Odmietni produkty z nelegálneho vývozu austrálskych divých vtákov a podporuj výsadbu domorodých rastlín ako opeľovacieho habitatu
Kvetár lysý nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.
| Kvetár lysý | Kvetár malý (Philemon citreogularis, Little Friarbird) | Kvetár striebornokorunový (Philemon argenticeps, Silver-crowned Friarbird) | Medárik červenolalôčikový (Anthochaera carunculata, Red Wattlebird) | Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae, New Holland Honeyeater) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 31–36 cm | 25–27 cm | 27–32 cm | 33–37 cm | 17–19 cm |
| Váha | 85–136 g (priemer cca 103 g) | cca 38–50 g | cca 80–100 g (presné údaje neoverené) | 80–130 g | 17–25 g |
| Dožitie | max. 9,8 r vo voľnej prírode (ABBBS); bežne cca 10 r | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | max. 22,9 r (ABBBS); bežne 5–10 r |
| Hlučnosť | voľne žijúci endemit V. Austrálie a JV Novej Guiney — v SR sa bežne nechová | voľne žijúci endemit V. Austrálie a JV Novej Guiney — v SR sa nechová | voľne žijúci endemit severnej Austrálie — v SR sa nechová | voľne žijúci endemit J. Austrálie — v SR sa nechová | voľne žijúci endemit J. Austrálie a Tasmánie — v SR sa bežne nechová |
| Stav IUCN | IUCN LC (stabilný trend); nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES |
| Povaha | Úplne holá čierna hlava a horný krk bez peria; výrazný kostnatý hrboľ (casque) na koreni silného zakriveného zobáka; chrbát hnedosivý; hrdlo a hruď so striebristobielymi nacestrenými pierkami; chvost s bielym lemom; oči sýto červené | Podstatne menší; holá koža len na tvári (modrasto-sivá), temeno a vrch hlavy majú pierka; CHÝBA casque (hrboľ) na zobáku; oči hnedé (nie červené) — kľúčové rozlišovacie znaky oproti kvetárovi lysému | Holá čierna hlava podobná kvetárovi lysému, ALE s nápadnou striebornou (bielou) korunou na temene; menší casque; celkovo sivohnedší; hrdlo bez výraznej bielej berty | Podobná veľkosť ale úplne iný vzhľad — pernatá hlava, červené lalôčiky na krku (wattles), prúžkovaný sivohnedý chrbát, žltá škvrna na bruchu; žiadna holá hlava ani casque; červené oko; veľmi hlasný raucous hlas | Oveľa menší; kontrastné čierno-biele sfarbenie s žltými krídelními pásmi; biele dúhovky (biely iris) — kľúčový znak; pernatá hlava; žiadna holá koža ani casque; aktívny a neklidný |
| Areál | Východná a juhovýchodná Austrália (NE Queensland po NE Victoriu) a JV Nová Guinea; eukalyptové lesy, kroviny, záhrady; čiastočne sťahovavý (juhoaustrálske pop. kočujú za kvitnutím); agresívny opeľovač | Východná Austrália a JV Nová Guinea; otvorené lesy a kroviny; bežne sympatrický s kvetárom lysým — od neho ho odlíši menšia veľkosť, absencia casque a modrastá tvárová škvrna namiesto úplne holej hlavy | Severná Austrália (Kimberley po Queenslandské zálivy) — druh Severného územia; nenachádza sa v JV Austrálii kde dominuje kvetár lysý; sympatrický len na severe Queenslandu | Južná a juhovýchodná Austrália; eukalyptové lesy, záhrady, parky; dominantný agresívny nektárovca schopný preplašiť aj kvetára lysého pri bohatých zdrojoch potravy | Južná Austrália a Tasmánia; heathland, kroviny, záhrady; prevažne stály s lokálnymi pohybmi; dôležitý opeľovač bánksií a grevílií |
Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn
Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynov u spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej austrálskej záchrannej stanici (WIRES, Wildlife Victoria a pod.).
Príznaky: Poranenia od predátorov; hniezda ničené; lokálny pokles populácií
Introdukované mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) sú v Austrálii hlavnou príčinou úhynu vtákov; ohrozujú najmä mláďatá po opustení hniezda. Ochrana: mačky v interiéri v noci, odchyt líšok, hustá nízka vegetácia ako úkryt.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého alebo plesnivého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť
Voľne žijúce medárikovité môžu niesť črevné parazity, ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti pomáha hygiena a koprologická kontrola; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové jedince drž oddelene v karanténe.
Príznaky: Dezorientácia, nehybnosť, poranenie zobáka alebo hlavy, šok
Veľké, aktívne a rýchle vtáky ako kvetár lysý sú náchylné na kolízie so sklenenými plochami v suburbannom prostredí. Pri náleze omráčeného jedinca: umiestni ho v tmavej, vetranej krabici na tichom mieste a čo najskôr kontaktuj záchrancu (WIRES).
Holá čierna hlava — adaptácia na nektárové kŕmenie — kompletná absencia peria na hlave a hornom krku je pre rod Philemon charakteristická a zrejme zabraňuje zašpineniu peria nektárom alebo ovocnou šťavou pri kŕmení. Toto riešenie konvergentne vzniklo aj u iných nektárových vtákov, no u medárikovitých je najnápadnejšie práve u frátrov rodu Philemon.
Casque (hrboľ na zobáku) — jedinečný aj medzi frármi — kvetár lysý je spomedzi austrálskych frátrov (Noisy, Silver-crowned, Helmeted, Little Friarbird) ten, ktorý má najvýraznejší kostnatý hrboľ na koreni zobáka; kvetár malý (Little Friarbird) ho nemá vôbec a kvetár striebornokorunový (Silver-crowned) ho má len naznačený. Funkcia casque nie je úplne objasnená — môže hrať úlohu pri akustickej rezonancii alebo sexuálnej selekcii.
Four-o-clock — volanie s hodinou v mene — typické volanie kvetára lysého opisujú austrálski pozorovatelia ako zvuk pripomínajúci slová four-o-clock alebo tobacco; hodinový odkaz odráža fakt, že tieto hlasné drsné výkriky sú počuteľné takmer v každú hodinu dňa v blízkosti kvitnúcich eukalyptov, čím sa vták stal neprehliadnuteľnou súčasťou zvukovej krajiny austrálskych lesov a predmestí.
Agresivita bez hraníc — kvetár lysý je hodnotený ako jeden z najagresívnejších nektárožravých vtákov Austrálie. Hlasno preplašuje nielen menšie druhy, ale aj podstatne väčšie vtáky (vrátane červenolalôčika väčšieho, Anthochaera carunculata). Táto agresivita ho robí výrazne dominantným pri bohatých nektárových zdrojoch a má priamy vplyv na kompozíciu vtáčieho spoločenstva v okolí kvitnúcich stromov.
Kočovník sledujúci kvitnutie — juhoaustrálske populácie nie sú striktne sťahovavé, ale vykazujú výraznú kočovnosť za nektárom — sledujú sezónne vlny kvitnutia stromov (eukalypty v rôznych oblastiach kvitnú v rôznych ročných obdobiach). Táto mobilita umožňuje druhu efektívne využívať rozptýlené a premenlivé nektárové zdroje v celom rozsahu areálu.
Dôležitý opeľovač — ekologická kľúčová väzba — kvetár lysý prenáša peľ medzi kvetmi eukalyptov, bánksií a grevílií počas návštev za nektárom. Mnohé z týchto austrálskych endemitov sa vyvinuli v koevolúcii s medárikovitými vtákmi a sú na vtáčom opelení závislé. Pokles počtu kvetárov teda priamo ohrozuje reprodukciu endemickej flóry.
Philopatria — vernosť hniezdisku — dlhodobé krúžkovanie dokladuje, že páry kvetárov lysých sa pravidelne vracajú na to isté hniezdiská v nasledujúcich rokoch. Táto vernosť hniezdisku je pozoruhodná u sčasti kočovného druhu a poukazuje na silné väzby medzi pármi aj konkrétnou lokalitou.
Opísal ho John Latham (1790) — kvetár lysý patrí medzi prvé austrálske vtáky vedecky opísané európskymi prírodovedcami. Anglický ornitológ John Latham ho opísal roku 1790 pod menom Merops corniculatus (Supplementum Indicis Ornithologici); druhové meno corniculatus (lat. s malým rohom) odkazuje priamo na výrazný casque na zobáku.
Holá hlava je adaptáciou na nektárové a ovocné kŕmenie — pri zanáraní hlavy do veľkých kvetov alebo ovocných plodov by perie rýchlo zachytilo lepivý nektár, šťavy a peľ, ktoré by bolo ťažko vyčistiť a mohli by sa stať živnou pôdou pre baktérie. Holá koža sa čistí oveľa ľahšie. Táto adaptácia konvergentne vznikla aj u iných nektárových vtákov, no u frátrov rodu Philemon je najnápadnejšia. Anglická prezývka leatherhead (koženohlavý) priamo opisuje tento neobvyklý vzhľad.
Existujú tri spoľahlivé znaky: (1) Veľkosť — kvetár lysý je výrazne väčší (31–36 cm oproti 25–27 cm); (2) Casque — kvetár lysý má výrazný kostnatý hrboľ na koreni zobáka, kvetár malý ho úplne postrádá; (3) Holá koža na hlave — u kvetára lysého je úplne holá čierna hlava a krk, u kvetára malého je holá len modrasto-sivá tvárová škvrna, pričom temeno a vrch hlavy majú pierka. Oči kvetára lysého sú červené, kvetára malého hnedé.
Kvetár lysý je mimoriadne agresívny pri obrane hniezda a nektárových zdrojov. V blízkosti hniezda môže strmo zostupovať (swooping) na narušiteľov vrátane ľudí — podobne ako hlasník sivý v Európe. Zobák a drápy môžu pri priamom útoku spôsobiť škrabance. V austrálskych záhradách je preto múdre neblížiť sa k aktívnemu hniezdnomu miestu. Mimo hniezdnej sezóny je agresivita namierená predovšetkým voči iným vtákom.
Anglickí pozorovatelia prirovnávajú typický hlboký hrčavý výkrik tohto druhu k slovám four-o-clock (štyri hodiny). Hlučnosť má funkčné dôvody: volania oznámujú bohatý nektárový zdroj (čím sa k nemu zbehnú ďalší jedinci, čo kvetárovi paradoxne pomáha — väčšia skupina lepšie bráni kvet), identifikujú teritórium a varujú pred predátormi. Druh vokalizuje takmer neprestajne — hlasy sú razantné a nesú sa na veľkú vzdialenosť v otvorenom eukalyptovom lese.
Druh je čiastočne sťahovavý — populácie zo severnej časti areálu (Queensland, Nová Guinea) sú prevažne stále, zatiaľ čo juhoaustrálske populácie (poddruh monachus) sa na jeseň presúvajú na sever a v neskorej zime sa vracajú na hniezdiská. Tieto pohyby nie sú dlhými migráciami, ale sú riadené dostupnosťou nektáru — druh sleduje sezónne vlny kvitnutia eukalyptov v rôznych oblastiach. Je teda skôr kočovníkom za nektárom než pravým sťahovavým vtákom.
Kvetár lysý je bežný vták východnej a juhovýchodnej Austrálie — vyskytuje sa od Cape York Peninsula na severe po severovýchodnú Victoriu na juhu, vrátane celého pobrežného pásu New South Walesu a Queenslandu. Bežný je v eukalyptových lesoch, predmestiach, záhradách a parkoch so kvetnatými drevinami (eukalypty, bánksie, grevílie). Je to jeden z najľahšie pozorovateľných veľkých nektárových vtákov Austrálie — nie je plachý a oznamuje svoju prítomnosť hlasno. Na plánovanie lokalít odporúčame databázu eBird.
IUCN hodnotí kvetára lysého ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (BirdLife International). Druh je bežný a rozšírený naprieč veľkou časťou Austrálie a Novej Guiney. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Lokálnymi hrozbami sú strata habitatu (odstraňovanie kvetnatých stromov), predácia introdukovanými mačkami a líškami a niekedy konflikty s ovocnými záhradami.