Kvetár lysý (Philemon corniculatus)

Meliphagidae (medárikovité)

Kvetár lysý

Philemon corniculatus — veľký austrálsky nektárovca s úplne holou čiernou hlavou, hrbolom na zobáku a drsným výkrikom four-o-clock — najhlučnejší a najagresívnejší fráter eukalyptových lesov, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma rozsiahly areal a stabilny populacny trend. Nie su doklady o vyznamnom poklese populacie. Lokalny tlak pochádza zo straty habitatu (odstranovanie kvetnatych stromov), predacie introdukovanymi mackami a liskami a obcasnych konfliktov s ovocnymi zahradami. Druh nie je zaradzeny v ziadnej prilohe CITES. Austrálska legislativa (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vyvoz divych australskych zivocichov.
Dĺžka31–36 cm
Hmotnosť85–136 g (priemer cca 103 g)
Dožitiemax. 9,8 r vo voľnej prírode (ABBBS); bežne cca 10 r
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieVýchodná a JV Austrália; JV Nová Guinea
BiotopEukalyptové lesy, kroviny, záhrady s kvetnatými drevinami
StravaNektár eukalyptov, bánksií, grevílií; hmyz; ovocie
Hniezdenie2–4 vajcia; inkubácia 16–18 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 16–18 dňoch
Poddruhov3 (corniculatus, ellioti, monachus)
HlasDrsný hlboký four-o-clock, tobacco, owk owk — jeden z najhlučnejších vtákov Austrálie
🔊
Hlučnosť
5/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 22% 10% STRAVA zloženie
Nektár kvetov — primárna energetická zložka; extrahovaný z eukalyptov, bánksií (Banksia), grevílií (Grevillea) a ďalšej endemickej austrálskej flóry dlhým zakriveným jazykom 65%
Hmyz a bezstavovce — nevyhnutná bielkovinová zložka, chytaný za letu aj zbieraný z vegetácie; cikády patria k obľúbenej koristi 22%
Ovocie a bobule — natívne aj introdukované; príležitostný sezónny doplnok vrátane vinohradníckych plodín (v oblastiach s ovocnými sadmi môže byť škodcom) 10%
Príležitostné zložky — vajcia a mláďatá iných vtákov, nektár a peľ z rozličných kvetov; výnimočná a oportunistická zložka 3%

Odporúčané potraviny

  • Nektár kvetov — primárna potrava v prírode; eukalypty, bánksie (Banksia), grevílie (Grevillea) a ďalšia endemická austrálska flóra
  • Hmyz — cikády, larvy, chrobáky, drobný lietajúci hmyz; kľúčový proteínový zdroj najmä pri kŕmení mláďat
  • Ovocie a bobule — natívne australské plody aj introdukované (v záhradách, sadoch); sezónny doplnok
  • Peľ — vedľajší produkt návštev kvetov; konzumovaný súčasne s nektárom
  • Čerstvá pitná voda — prístupná celoročne; druh sa pravidelne napája

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené ľudské potraviny — poškodzujú obličky
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a infekcií
Tip od odborníka Kvetár lysý je v prírode predovšetkým nektárovka — jeho dlhý zakrivený zobák a dlhý štetkovitý jazyk sú prispôsobené na ťaženie nektáru z hlbokých kvetov eukalyptov, bánksií a grevílií. Nektár tvorí základ stravy, pričom hmyz a bezstavovce (vrátane cikád) sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou, predovšetkým pri odchove mláďat. Príležitostne konzumuje ovocie, peľ a niekedy aj vajcia či mláďatá iných vtákov. Druh sa v bežnej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Akákoľvek starostlivosť o zranené jedince patrí výhradne do rúk vyškolených austrálskych záchranárov.

Správanie a komunikácia

5 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.4
5/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Kvetár lysý je jeden z najhlučnejších austrálskych vtákov — jeho meno Noisy Friarbird (Hlučný fráter) hovorí za všetko. Vydáva drsné, hrčavé a rázne výkriky, ktoré sú počuteľné na veľkú vzdialenosť. Typické hlasy sa prirovnávajú k slovám four-o-clock, tobacco alebo ostrému owk owk. V prírode hlasným krikom oznamuje zdroje potravy a bráni teritórium. Keďže sa v zajatí bežne nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Kvetár lysý je voľne žijúci divoký druh — hoci je v austrálskych záhradách a parcoch odvážny a zvedavý, ide o agresívny a teritoriálny vták, nie o maznavého spoločníka. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Nie je to klietkový maznáčik.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a bojovný druh — kvetár lysý je jedným z najagresívnejších nektároviek Austrálie. Neustále patroluje medzi kvitnúcimi stromami, preplašuje ostatné vtáky (aj podstatne väčšie druhy) a hlasno oznamuje svoju prítomnosť. Takáto vysoká aktivita je nevyhnutná pri obrane a využívaní nektárových zdrojov, ktoré sú sezónne a lokálne premenlivé.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Kvetár lysý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho séria drsných hrčavých výkrikov, nie napodobňovanie. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

5/5 hlasitosť

Kvetár lysý patrí medzi najhlučnejšie a najrozmanitejšie vokalizujúce vtáky austrálskych lesov a záhrad. Hlas je drsný, hrčavý a razantný — typické volania sa opisujú ako zvuky pripomínajúce slová four-o-clock alebo tobacco (hlboký honking), ako aj ostré owk owk alebo yak-yak. Volania majú viaceré funkcie: oznamujú bohatý nektárový zdroj iným vtákom (nie len kvetárom), identifikujú teritórium a varujú pred predátormi. Druh je vokálne aktívny počas celého dňa. V austrálskych záhradách je jeho hlas nezameniteľnou a neodmysliteľnou kulisou, predovšetkým na jar počas hniezdenia.

Dokáže hovoriť? Kvetár lysý nenapodobňuje ľudskú reč. Ide o voľne žijúci druh so zrodenými vokálnymi vzormi — drsné hrčavé výkriky sú inštinktívne a nie sú prejavom učenia. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Drsný hlboký hrčavý výkrik opisovaný ako four-o-clock alebo tobacco — najcharakteristickejší hlas; oznamuje polohu a nektárové zdroje, nesie sa na veľkú vzdialenosť (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
  • Ostré owk owk alebo yak-yak — rýchle, razantné poplašné a kontaktné hlásky; vydávané najmä pri ohrození alebo agresívnom stretnutí s iným vtákom
  • Neustále hlasité cackling a chattering — stály hlučný doprovod pri kŕmení v skupinách; kombinuje drsné oznamovacie tóny s variabilnými chaterovaciemi sekvenciami
  • Alarmové a agresívne demonštračné volania pri obrane hniezda — razantné, zosilnené, prednášané s rozopätými krídlami a otvorenými ústami smerom k narušiteľom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (júl–január, podľa Wikipédie EN a BirdLife; birdsinbackyards.net uvádza aug–mar) — možné 1–2 znášky za sezónu
Tok — samec hlasno a agresívne háji teritórium aj nektárové zdroje, demonštruje vrčivé a hrčavé vokalizácie
Odchov mláďat — inkubácia cca 16–18 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 16–18 dňoch; obaja rodičia dokrmujú do 3 týždňov
Mimohniezdne obdobie / presúvanie — juhoaustrálske populácie sa na jeseň presúvajú na sever, na jar sa vracajú; kočovné pohyby za kvitnúcimi stromami
Celoročne prítomný v severnej časti areálu; čiastočne sťahovavý na juhu — jar prílet na hniezdiská, jeseň odlet na sever

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa bežne nechová. Kvetár lysý je divoký austrálsky vták; v európskej avikultúre nie je etablovaný a táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, birdwatching a prírodnú ekológiu. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nepôvodný druh); austrálska legislatíva reguluje odchyt a vývoz divých živočíchov.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard pre avikultúru neexistuje. V prírode kvetár lysý ovláda rozsiahle potravné teritórium v eukalyptových lesoch a záhradách s kvetnatými stromami. Je to vysoko mobilný, aktívny a agresívny vták; jeho prirodzené správanie nemožno naplniť v klietkovom prostredí.
Deti v domácnosti Kvetár lysý nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúceho vtáka s neobvyklou holou hlavou a hrbolom — jeho výzor je ojedinelý medzi všetkými spevavcami sveta. Je to jeden z hlavných opeľovačov austrálskych lesov a plní v ekosystéme podobnú rolu ako včely v Európe. Jeho hlasné výkriky four-o-clock sú nezabudnuteľnou austrálskou kulisou. Najlepšou interakciou s týmto druhom je sledovanie v záhradách s kvetnatými drevinami počas návštevy Austrálie.
Hlučnosť Kvetár lysý je mimoriadne hlučný druh — drsné a rázne výkriky nesú sa na veľkú vzdialenosť a sú nezameniteľné. Keďže sa v európskej avikultúre bežne nechová, hodnotenie nie je pre domáce chovy relevantné.
Verdikt odborníka Kvetár lysý (Philemon corniculatus) je veľký austrálsky spevavec (31–36 cm, 85–136 g) z čeľade Meliphagidae (medárikovité), rozšírený vo východnej a juhovýchodnej Austrálii a v juhovýchodnej Novej Guinei. Najnápadnejším znakom je úplne holá čierna hlava bez peria — tonsura, ktorá dala druh meno Friarbird (Fráter) aj leatherhead (Koženohlavý). Na koreni silného zakriveného zobáka je výrazný kostnatý hrboľ (casque), ktorý je jedinečný aj medzi frármi. Chrbát a krídla sú hnedosivé, hrdlo a hruď pokrývajú charakteristické striebristobiele nacestrené pierka, chvost zakončuje biely lem. Oči dospelca sú sýto červené. Pohlavný dimorfizmus je minimálny — samice sú mierne menšie. Druh je preslávený mimoriadnou hlučnosťou: typické hlásky four-o-clock alebo tobacco sú drsné, hrčavé a nesú sa na veľkú vzdialenosť. Je to jeden z najagresívnejších nektároviek Austrálie — aktívne preplašuje iné vtáky vrátane podstatne väčších druhov. Živí sa primárne nektárom eukalyptov, bánksií a grevílií, dopĺňa hmyzom (vrátane cikád) a ovocím; je dôležitým opeľovačom endemickej flóry. Hniezdi júl–január, samica sama inkubuje 2–4 vajcia v pohárkovitom hniezde zavesenom v konároch, inkubácia trvá cca 16–18 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 16–18 dňoch; obaja rodičia dokrmujú mláďatá ešte asi 3 týždne po vyletení. Juhoaustrálske populácie sú čiastočne sťahovavé — sledujú sezónne kvitnutie stromov. Maximálne zaznamenaná dĺžka života je 9,8 roka (ABBBS). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Eukalyptové lesy a suché lesy, otvorené listnaté lesy, pobrežné kroviny, vresoviská (heathland), záhrady a parky s kvetnatými drevinami; vo výške od 0 do cca 1 500 m n. m.
Kvetár lysý uprednostňuje otvorené eukalyptové lesy a suché listnaté lesy s bohatou ponukou kvetnatých drevín. Bežný je aj v pobrežných krovinách, vresoviaskách a nivných habitatoch popri riekach s eukalyptmi. Výborne sa prispôsobuje suburbanskému prostrediu — záhrady, parky a mestské stromy s bánksiami, grevíliami a kallistémonmi. Kľúčovým habitatovým požiadavkom je dostupnosť nektárových kvetov počas celého roka. Trávi väčšinu času v korunách stromov, na zem zostupuje len príležitostne.
Sociálna štruktúra — agresivita a teritórium
Páry, malé skupiny, niekedy hlučné väčšie zhluky pri bohatých nektárových zdrojoch; agresívny obranca potravy
Kvetár lysý je sociálny druh — bežne sa zdržiava v pároch alebo malých skupinách, no pri bohatých kvitnúcich eukalyptoch sa zhromažďujú väčšie hlučné skupiny, niekedy spolu s inými medárikovitými. Je mimoriadne agresívnym obrancom nektárových zdrojov — preplašuje nielen menšie druhy, ale aj podstatne väčšie vtáky. Páry sú dlhodobo monogamné a viažu sa na hniezdisko (vysoká philopatria — dlhodobé krúžkovanie dokladuje návrat na to isté hniezdiská v nasledujúcich rokoch).
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až subtropický klimát východnej Austrálie; čiastočne sťahovavý na juhu areálu
Druh je prispôsobený na mierny až subtropický klimát východnej Austrálie. Juhoaustrálske populácie (poddruh monachus) sú čiastočne sťahovavé — na jeseň sa presúvajú na sever a v neskorej zime sa vracajú na hniezdiská. Táto migrácia sa riadi dostupnosťou nektáru pri sezónnom kvitnutí stromov. V severnej časti areálu (Queensland, Nová Guinea) sú jedince prevažne stále.
Hniezdo a hniezdny typ
Veľký, hlboký pohárový košík z kôry a tráv viazaných pavučinou; zavesený vo vidlici konárov alebo na horizontálnom konári 1–35 m nad zemou; 2–4 vajcia
Samica stavia veľké, hlboké pohárové hniezdo z kôry, tráv a konárikov, viazaných pavučinou, vystlané jemnými listami alebo vlnou. Hniezdo je zavesené vo vidlici konárov alebo na horizontálnom konári, typicky vo výške 1–35 m (priemer 9,1 m podľa Wikipédie EN). Znáša 2–4 (výnimočne 5) vajcia — bledoružové s tmavohnedými alebo nachovo-hnedými škvrnami, rozmery cca 22 x 33 mm. Samica inkubuje vajcia sama, zatiaľ čo obaja rodičia spoločne bránia teritórium. Po vyletení obaja rodičia dokrmujú mláďatá ešte asi 3 týždne (zdroj: Australian Museum).
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; záhradné kaluže a napájadlá
Medárikovité vtáky sa pravidelne kúpajú v plytkej vode — kaluže, záhradné vtáčie misky, potôčiky. Kúpanie je dôležité pre hygienu peria. Pri dočasnej starostlivosti o zranené jedince ponúkni plytkú misku s čistou vodou.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania do súmraku; ranné a podvečerné hodiny vrchol aktivity
Kvetár lysý je striktne denný vták — aktívny od svitania do súmraku. Ranné hodiny sú zvlášť intenzívne pri vyhľadávaní nektáru v čerstvo otvorených kvetoch. Nevykonáva nočné ani dlhé ďaleké migrácie — juhoaustrálska migrácia je sezónna a nie extrémne dlhá.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Počas hniezdnej sezóny (júl–január); samce agresívne bránia teritórium

Kvetár lysý je dlhodobo monogamný druh s vysokou vernosťou hniezdisku (philopatria) — páry sa vracajú na to isté hniezdo v nasledujúcich rokoch (dokladujú to dlhodobé krúžkovanie). Samce hlasno a agresívne bránia nektárové zdroje aj hniezdne teritórium, preplašujúce aj podstatne väčšie vtáky. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; presné druh-špecifické údaje nie sú overené).

Hniezdo a znáška
2–4 vajcia (zvyčajne 3); hniezdna sezóna júl–január; možné 1–2 znášky ročne (zdroj: Wikipedia EN)

Samica stavia veľké, hlboké pohárové hniezdo z kôry, tráv a konárikov viazaných pavučinou; umiestené vo vidlici konárov alebo na horizontálnom konári vo výške 1–35 m (stredne 9,1 m). Znáša 2–4 (výnimočne 5) vajcia — bledoružové s tmavohnedými/nachovo-hnedými škvrnami; rozmery cca 22 x 33 mm (zdroj: Wikipedia EN). Páry môžu hniezdiť 1–2-krát ročne.

Inkubácia
Cca 16–18 dní; inkubuje samica sama (zdroj: Birds in Backyards 18 dní; CSIRO Zoology cca 16 dní)

Samica inkubuje vajcia sama — samec bráni hniezdo a teritórium, ale na vajciach nesedí (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Dĺžka inkubácie je cca 16–18 dní — rôzne zdroje uvádzajú mierne odlišné čísla (birdsinbackyards.net: 18 dní; CSIRO vedecká štúdia o austrálskych medárikovitých: cca 16 dní), presné druh-špecifické overené číslo preto uvádzame ako rozsah.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 16–18 dňoch; obaja rodičia kŕmia až 3 týždne po vyletení (zdroj: Australian Museum)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — hmyz a bezstavovce sú v tomto období nevyhnutnou bielkovinovou zložkou. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 16–18 dňoch a rodičia ich dokrmujú ešte asi 3 týždne po vyletení (zdroj: Australian Museum).

Vývoj mláďat
Juvenily podobné dospelcom, ale s menej vyvinutým casque a menej intenzívnymi farbami

Mladé vtáky sú celkovo bledšie a menej kontrastné než dospelci — casque (hrboľ) je menej výrazný a holá hlava je menšia. Červené oko dospelca sa vyvíja postupne. Dospelé sfarbenie a plne vyvinutý casque sa naplno objavujú v priebehu prvého roka pelichaním. Po definitívnom osamostatnení sa mláďatá pridávajú k voľnejším skupinám.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; max. zaznamenaná dĺžka života 9,8 roka (ABBBS, AnAge)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 9,8 roka (krúžkovaný jedinec, Australian Bird and Bat Banding Scheme — ABBBS; zdroj: AnAge); oiseaux.net uvádza cca 10 rokov. Druh vykazuje vysokú vernosť hniezdiskovej lokalite a dlhodobé páry.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho divého endemita Austrálie. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Kvetár lysý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Je to agresívny, hlučný a teritoriálny vták s výraznými naturálnymi inštinktmi — nie spoločenský maznáčik. Nie je to vták na ruku ani klietkový chovanec. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode alebo v záhrade s kvetnatými drevinami počas návštevy Austrálie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — kvetár lysý je voľne žijúci endemit Austrálie; v SR a EÚ sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode počas cestovania do Austrálie — v záhradách s eukalyptmi, bánksiami a grevíliami je bežný a odvážny

3

Ak pozoruješ zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho austrálskej záchrannej stanici (napr. WIRES) — nemanipuluj s ním bez odbornej pomoci

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu austrálskych divých vtákov a podporuj výsadbu domorodých rastlín ako opeľovacieho habitatu

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Kvetár lysý nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho divého endemita Austrálie; austrálsky zákon zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — záhrady s eukalyptmi, bánksiami a grevíliami; najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom
Databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj hlasov, fotografií a rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Kvetár lysý nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v austrálskych záhradách a lesoch s kvetnatými drevinami. V SR ho možno obdivovať ako jeden z najzaujímavejších príkladov koevolúcie vtáka a austrálskej rastliny.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kvetár lysý 31–36 cm Kvetár malý 25–27 cm Kvetár striebornokorunový 27–32 cm Medárik červenolalôčikový 33–37 cm Medárik bielooký 17–19 cm
Kvetár lysý Kvetár malý (Philemon citreogularis, Little Friarbird) Kvetár striebornokorunový (Philemon argenticeps, Silver-crowned Friarbird) Medárik červenolalôčikový (Anthochaera carunculata, Red Wattlebird) Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae, New Holland Honeyeater)
Dĺžka31–36 cm25–27 cm27–32 cm33–37 cm17–19 cm
Váha85–136 g (priemer cca 103 g)cca 38–50 gcca 80–100 g (presné údaje neoverené)80–130 g17–25 g
Dožitiemax. 9,8 r vo voľnej prírode (ABBBS); bežne cca 10 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenémax. 22,9 r (ABBBS); bežne 5–10 r
Hlučnosťvoľne žijúci endemit V. Austrálie a JV Novej Guiney — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci endemit V. Austrálie a JV Novej Guiney — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit severnej Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit J. Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit J. Austrálie a Tasmánie — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaÚplne holá čierna hlava a horný krk bez peria; výrazný kostnatý hrboľ (casque) na koreni silného zakriveného zobáka; chrbát hnedosivý; hrdlo a hruď so striebristobielymi nacestrenými pierkami; chvost s bielym lemom; oči sýto červenéPodstatne menší; holá koža len na tvári (modrasto-sivá), temeno a vrch hlavy majú pierka; CHÝBA casque (hrboľ) na zobáku; oči hnedé (nie červené) — kľúčové rozlišovacie znaky oproti kvetárovi lysémuHolá čierna hlava podobná kvetárovi lysému, ALE s nápadnou striebornou (bielou) korunou na temene; menší casque; celkovo sivohnedší; hrdlo bez výraznej bielej bertyPodobná veľkosť ale úplne iný vzhľad — pernatá hlava, červené lalôčiky na krku (wattles), prúžkovaný sivohnedý chrbát, žltá škvrna na bruchu; žiadna holá hlava ani casque; červené oko; veľmi hlasný raucous hlasOveľa menší; kontrastné čierno-biele sfarbenie s žltými krídelními pásmi; biele dúhovky (biely iris) — kľúčový znak; pernatá hlava; žiadna holá koža ani casque; aktívny a neklidný
AreálVýchodná a juhovýchodná Austrália (NE Queensland po NE Victoriu) a JV Nová Guinea; eukalyptové lesy, kroviny, záhrady; čiastočne sťahovavý (juhoaustrálske pop. kočujú za kvitnutím); agresívny opeľovačVýchodná Austrália a JV Nová Guinea; otvorené lesy a kroviny; bežne sympatrický s kvetárom lysým — od neho ho odlíši menšia veľkosť, absencia casque a modrastá tvárová škvrna namiesto úplne holej hlavySeverná Austrália (Kimberley po Queenslandské zálivy) — druh Severného územia; nenachádza sa v JV Austrálii kde dominuje kvetár lysý; sympatrický len na severe QueenslanduJužná a juhovýchodná Austrália; eukalyptové lesy, záhrady, parky; dominantný agresívny nektárovca schopný preplašiť aj kvetára lysého pri bohatých zdrojoch potravyJužná Austrália a Tasmánia; heathland, kroviny, záhrady; prevažne stály s lokálnymi pohybmi; dôležitý opeľovač bánksií a grevílií

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynov u spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej austrálskej záchrannej stanici (WIRES, Wildlife Victoria a pod.).

Predácia — mačky a líšky (introdukované predátory v Austrálii)
stredná

Príznaky: Poranenia od predátorov; hniezda ničené; lokálny pokles populácií

Introdukované mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) sú v Austrálii hlavnou príčinou úhynu vtákov; ohrozujú najmä mláďatá po opustení hniezda. Ochrana: mačky v interiéri v noci, odchyt líšok, hustá nízka vegetácia ako úkryt.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého alebo plesnivého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity — kokcídie a hlísty
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce medárikovité môžu niesť črevné parazity, ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti pomáha hygiena a koprologická kontrola; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové jedince drž oddelene v karanténe.

Otras alebo poranenie — nárazy do okien a skla
stredná

Príznaky: Dezorientácia, nehybnosť, poranenie zobáka alebo hlavy, šok

Veľké, aktívne a rýchle vtáky ako kvetár lysý sú náchylné na kolízie so sklenenými plochami v suburbannom prostredí. Pri náleze omráčeného jedinca: umiestni ho v tmavej, vetranej krabici na tichom mieste a čo najskôr kontaktuj záchrancu (WIRES).

Prevencia Kvetár lysý sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince (austrálske záchranné stanice): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, minimum manipulácie; stres je pre tento druh priamou príčinou úhynu. (2) Špecializovaná nektárová strava — komerčný medárikový nektárový prípravok (Wombaroo Lorikeet and Honeyeater Food alebo ekvivalent) a čerstvý hmyz; žiadne cukrové roztoky z domácej kuchyne. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa pri podozrení na parazity. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo záchrancu.

Zaujímavosti

1

Holá čierna hlava — adaptácia na nektárové kŕmenie — kompletná absencia peria na hlave a hornom krku je pre rod Philemon charakteristická a zrejme zabraňuje zašpineniu peria nektárom alebo ovocnou šťavou pri kŕmení. Toto riešenie konvergentne vzniklo aj u iných nektárových vtákov, no u medárikovitých je najnápadnejšie práve u frátrov rodu Philemon.

2

Casque (hrboľ na zobáku) — jedinečný aj medzi frármi — kvetár lysý je spomedzi austrálskych frátrov (Noisy, Silver-crowned, Helmeted, Little Friarbird) ten, ktorý má najvýraznejší kostnatý hrboľ na koreni zobáka; kvetár malý (Little Friarbird) ho nemá vôbec a kvetár striebornokorunový (Silver-crowned) ho má len naznačený. Funkcia casque nie je úplne objasnená — môže hrať úlohu pri akustickej rezonancii alebo sexuálnej selekcii.

3

Four-o-clock — volanie s hodinou v mene — typické volanie kvetára lysého opisujú austrálski pozorovatelia ako zvuk pripomínajúci slová four-o-clock alebo tobacco; hodinový odkaz odráža fakt, že tieto hlasné drsné výkriky sú počuteľné takmer v každú hodinu dňa v blízkosti kvitnúcich eukalyptov, čím sa vták stal neprehliadnuteľnou súčasťou zvukovej krajiny austrálskych lesov a predmestí.

4

Agresivita bez hraníc — kvetár lysý je hodnotený ako jeden z najagresívnejších nektárožravých vtákov Austrálie. Hlasno preplašuje nielen menšie druhy, ale aj podstatne väčšie vtáky (vrátane červenolalôčika väčšieho, Anthochaera carunculata). Táto agresivita ho robí výrazne dominantným pri bohatých nektárových zdrojoch a má priamy vplyv na kompozíciu vtáčieho spoločenstva v okolí kvitnúcich stromov.

5

Kočovník sledujúci kvitnutie — juhoaustrálske populácie nie sú striktne sťahovavé, ale vykazujú výraznú kočovnosť za nektárom — sledujú sezónne vlny kvitnutia stromov (eukalypty v rôznych oblastiach kvitnú v rôznych ročných obdobiach). Táto mobilita umožňuje druhu efektívne využívať rozptýlené a premenlivé nektárové zdroje v celom rozsahu areálu.

6

Dôležitý opeľovač — ekologická kľúčová väzba — kvetár lysý prenáša peľ medzi kvetmi eukalyptov, bánksií a grevílií počas návštev za nektárom. Mnohé z týchto austrálskych endemitov sa vyvinuli v koevolúcii s medárikovitými vtákmi a sú na vtáčom opelení závislé. Pokles počtu kvetárov teda priamo ohrozuje reprodukciu endemickej flóry.

7

Philopatria — vernosť hniezdisku — dlhodobé krúžkovanie dokladuje, že páry kvetárov lysých sa pravidelne vracajú na to isté hniezdiská v nasledujúcich rokoch. Táto vernosť hniezdisku je pozoruhodná u sčasti kočovného druhu a poukazuje na silné väzby medzi pármi aj konkrétnou lokalitou.

8

Opísal ho John Latham (1790) — kvetár lysý patrí medzi prvé austrálske vtáky vedecky opísané európskymi prírodovedcami. Anglický ornitológ John Latham ho opísal roku 1790 pod menom Merops corniculatus (Supplementum Indicis Ornithologici); druhové meno corniculatus (lat. s malým rohom) odkazuje priamo na výrazný casque na zobáku.

Taxonomická klasifikácia

species Kvetár lysý (Philemon corniculatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Philemon Vieillot, 1816
Druh Philemon corniculatus (Latham, J, 1790)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit východnej Austrálie a juhovýchodnej Novej Guiney; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy (Wikipedia EN, Avibase): P. c. corniculatus (nominát — severný Queensland a juhovýchodná Nová Guinea, Cape York Peninsula po rieku Burdekin); P. c. ellioti (trans-fly nížiny JV Novej Guiney); P. c. monachus (východná a juhovýchodná Austrália — stredný Queensland po centrálnu Victoriu a západ po Milduru, zimuje na severe po Cape York). Niektoré zdroje (oiseaux.net) uvádzajú len 2 poddruhy, neuznávajúc ellioti — taxonomická platnosť tohto poddruhu nie je jednoznačná.
Avibase_ID 6AD860B6C7BA1359

? Často kladené otázky

Holá hlava je adaptáciou na nektárové a ovocné kŕmenie — pri zanáraní hlavy do veľkých kvetov alebo ovocných plodov by perie rýchlo zachytilo lepivý nektár, šťavy a peľ, ktoré by bolo ťažko vyčistiť a mohli by sa stať živnou pôdou pre baktérie. Holá koža sa čistí oveľa ľahšie. Táto adaptácia konvergentne vznikla aj u iných nektárových vtákov, no u frátrov rodu Philemon je najnápadnejšia. Anglická prezývka leatherhead (koženohlavý) priamo opisuje tento neobvyklý vzhľad.

Existujú tri spoľahlivé znaky: (1) Veľkosť — kvetár lysý je výrazne väčší (31–36 cm oproti 25–27 cm); (2) Casque — kvetár lysý má výrazný kostnatý hrboľ na koreni zobáka, kvetár malý ho úplne postrádá; (3) Holá koža na hlave — u kvetára lysého je úplne holá čierna hlava a krk, u kvetára malého je holá len modrasto-sivá tvárová škvrna, pričom temeno a vrch hlavy majú pierka. Oči kvetára lysého sú červené, kvetára malého hnedé.

Kvetár lysý je mimoriadne agresívny pri obrane hniezda a nektárových zdrojov. V blízkosti hniezda môže strmo zostupovať (swooping) na narušiteľov vrátane ľudí — podobne ako hlasník sivý v Európe. Zobák a drápy môžu pri priamom útoku spôsobiť škrabance. V austrálskych záhradách je preto múdre neblížiť sa k aktívnemu hniezdnomu miestu. Mimo hniezdnej sezóny je agresivita namierená predovšetkým voči iným vtákom.

Anglickí pozorovatelia prirovnávajú typický hlboký hrčavý výkrik tohto druhu k slovám four-o-clock (štyri hodiny). Hlučnosť má funkčné dôvody: volania oznámujú bohatý nektárový zdroj (čím sa k nemu zbehnú ďalší jedinci, čo kvetárovi paradoxne pomáha — väčšia skupina lepšie bráni kvet), identifikujú teritórium a varujú pred predátormi. Druh vokalizuje takmer neprestajne — hlasy sú razantné a nesú sa na veľkú vzdialenosť v otvorenom eukalyptovom lese.

Druh je čiastočne sťahovavý — populácie zo severnej časti areálu (Queensland, Nová Guinea) sú prevažne stále, zatiaľ čo juhoaustrálske populácie (poddruh monachus) sa na jeseň presúvajú na sever a v neskorej zime sa vracajú na hniezdiská. Tieto pohyby nie sú dlhými migráciami, ale sú riadené dostupnosťou nektáru — druh sleduje sezónne vlny kvitnutia eukalyptov v rôznych oblastiach. Je teda skôr kočovníkom za nektárom než pravým sťahovavým vtákom.

Kvetár lysý je bežný vták východnej a juhovýchodnej Austrálie — vyskytuje sa od Cape York Peninsula na severe po severovýchodnú Victoriu na juhu, vrátane celého pobrežného pásu New South Walesu a Queenslandu. Bežný je v eukalyptových lesoch, predmestiach, záhradách a parkoch so kvetnatými drevinami (eukalypty, bánksie, grevílie). Je to jeden z najľahšie pozorovateľných veľkých nektárových vtákov Austrálie — nie je plachý a oznamuje svoju prítomnosť hlasno. Na plánovanie lokalít odporúčame databázu eBird.

IUCN hodnotí kvetára lysého ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (BirdLife International). Druh je bežný a rozšírený naprieč veľkou časťou Austrálie a Novej Guiney. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Lokálnymi hrozbami sú strata habitatu (odstraňovanie kvetnatých stromov), predácia introdukovanými mačkami a líškami a niekedy konflikty s ovocnými záhradami.

ZDROJ: Wikipedia EN (Noisy friarbird — taxonómia, John Latham 1790 Merops corniculatus, 3 poddruhy corniculatus/ellioti/monachus, rozmery 31–36 cm, hniezdenie júl–január, znáška 2–4 vajca 22 x 33 mm, biotop,

 Video — Kvetár lysý

Kvetár lysý (Philemon corniculatus) — spev a hlas v prírode

Kvetár lysý (Philemon corniculatus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Noisy Friarbird, Leatherhead, Bald Friarbird, Česky:   zoborožík křiklavý, Nemecky:   Lärmlederkopf, Španielsky:   Filemón chillón, Francúzsky:   Polochion criard, Taliansky:   Uccello frate chiassoso, Holandsky:   Schreeuwlederkop, Portugalsky:   Pássaro-monge-barulhento, Poľsky:   Filemon sępiogłowy, Maďarsky:   Orrszarvúmézevő, Rusky:   Крикливый филемон, Japonsky:   ズグロハゲミツスイ, Latinsky:   Philemon corniculatus (Latham, J, 1790)