Kvetár lysý (Philemon corniculatus)

Meliphagidae (medárikovité)

Kvetár lysý

Philemon corniculatus — veľký austrálsky nektárovca s úplne holou čiernou hlavou, hrboľom na zobáku a drsným výkrikom four-o-clock — najhlučnejší a najagresívnejší fráter eukalyptových lesov, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh má rozsiahly areál a stabilný populačný trend. Nie sú doklady o významnom poklese populácie. Lokálny tlak pochádza zo straty habitatu (odstraňovanie kvetnatých stromov), predácie introdukovanými mačkami a líškami a občasných konfliktov s ovocnými záhradami. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov.
Dĺžka31–36 cm
Hmotnosť85–136 g (priemer cca 103 g)
Dožitiemax. 9,8 r vo voľnej prírode (ABBBS); bežne cca 10 r
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieVýchodná a JV Austrália; JV Nová Guinea
BiotopEukalyptové lesy, kroviny, záhrady s kvetnatými drevinami
StravaNektár eukalyptov, bánksií, grevílií; hmyz; ovocie
Hniezdenie2–4 vajcia; inkubácia 16–18 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 16–18 dňoch
Poddruhov3 (corniculatus, ellioti, monachus)
HlasDrsný hlboký four-o-clock, tobacco, owk owk — jeden z najhlučnejších vtákov Austrálie

Výživa

  • Nektár kvetov — primárna energetická zložka; extrahovaný z eukalyptov, bánksií (Banksia), grevílií (Grevillea) a ďalšej endemickej austrálskej flóry dlhým zakriveným jazykom
  • Hmyz a bezstavovce — nevyhnutná bielkovinová zložka, chytaný za letu aj zbieraný z vegetácie; cikády patria k obľúbenej koristi
  • Ovocie a bobule — natívne aj introdukované; príležitostný sezónny doplnok vrátane vinohradníckych plodín (v oblastiach s ovocnými sadmi môže byť škodcom)
  • Príležitostné zložky — vajcia a mláďatá iných vtákov, nektár a peľ z rozličných kvetov; výnimočná a oportunistická zložka
Tip od odborníka Kvetár lysý je v prírode predovšetkým nektárovka — jeho dlhý zakrivený zobák a dlhý štetkovitý jazyk sú prispôsobené na ťaženie nektáru z hlbokých kvetov eukalyptov, bánksií a grevílií. Nektár tvorí základ stravy, pričom hmyz a bezstavovce (vrátane cikád) sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou, predovšetkým pri odchove mláďat. Príležitostne konzumuje ovocie, peľ a niekedy aj vajcia či mláďatá iných vtákov. Druh sa v bežnej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Akákoľvek starostlivosť o zranené jedince patrí výhradne do rúk vyškolených austrálskych záchranárov.

Hlasový prejav

Kvetár lysý patrí medzi najhlučnejšie a najrozmanitejšie vokalizujúce vtáky austrálskych lesov a záhrad. Hlas je drsný, hrčavý a razantný — typické volania sa opisujú ako zvuky pripomínajúce slová four-o-clock alebo tobacco (hlboký honking), ako aj ostré owk owk alebo yak-yak. Volania majú viaceré funkcie: oznamujú bohatý nektárový zdroj iným vtákom (nie len kvetárom), identifikujú teritórium a varujú pred predátormi. Druh je vokálne aktívny počas celého dňa. V austrálskych záhradách je jeho hlas nezameniteľnou a neodmysliteľnou kulisou, predovšetkým na jar počas hniezdenia.

Typické zvuky

  • Drsný hlboký hrčavý výkrik opisovaný ako four-o-clock alebo tobacco — najcharakteristickejší hlas; oznamuje polohu a nektárové zdroje, nesie sa na veľkú vzdialenosť (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
  • Ostré owk owk alebo yak-yak — rýchle, razantné poplašné a kontaktné hlásky; vydávané najmä pri ohrození alebo agresívnom stretnutí s iným vtákom
  • Neustále hlasité cackling a chattering — stály hlučný doprovod pri kŕmení v skupinách; kombinuje drsné oznamovacie tóny s variabilnými chaterovaciemi sekvenciami
  • Alarmové a agresívne demonštračné volania pri obrane hniezda — razantné, zosilnené, prednášané s rozopätými krídlami a otvorenými ústami smerom k narušiteľom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (júl–január, podľa Wikipédie EN a BirdLife; birdsinbackyards.net uvádza aug–mar) — možné 1–2 znášky za sezónu
Tok — samec hlasno a agresívne háji teritórium aj nektárové zdroje, demonštruje vrčivé a hrčavé vokalizácie
Odchov mláďat — inkubácia cca 16–18 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 16–18 dňoch; obaja rodičia dokrmujú do 3 týždňov
Mimohniezdne obdobie / presúvanie — juhoaustrálske populácie sa na jeseň presúvajú na sever, na jar sa vracajú; kočovné pohyby za kvitnúcimi stromami
Celoročne prítomný v severnej časti areálu; čiastočne sťahovavý na juhu — jar prílet na hniezdiská, jeseň odlet na sever

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Eukalyptové lesy a suché lesy, otvorené listnaté lesy, pobrežné kroviny, vresoviská (heathland), záhrady a parky s kvetnatými drevinami; vo výške od 0 do cca 1 500 m n. m.
Kvetár lysý uprednostňuje otvorené eukalyptové lesy a suché listnaté lesy s bohatou ponukou kvetnatých drevín. Bežný je aj v pobrežných krovinách, vresoviaskách a nivných habitatoch popri riekach s eukalyptmi. Výborne sa prispôsobuje suburbanskému prostrediu — záhrady, parky a mestské stromy s bánksiami, grevíliami a kallistémonmi. Kľúčovým habitatovým požiadavkom je dostupnosť nektárových kvetov počas celého roka. Trávi väčšinu času v korunách stromov, na zem zostupuje len príležitostne.
Sociálna štruktúra — agresivita a teritórium
Páry, malé skupiny, niekedy hlučné väčšie zhluky pri bohatých nektárových zdrojoch; agresívny obranca potravy
Kvetár lysý je sociálny druh — bežne sa zdržiava v pároch alebo malých skupinách, no pri bohatých kvitnúcich eukalyptoch sa zhromažďujú väčšie hlučné skupiny, niekedy spolu s inými medárikovitými. Je mimoriadne agresívnym obrancom nektárových zdrojov — preplašuje nielen menšie druhy, ale aj podstatne väčšie vtáky. Páry sú dlhodobo monogamné a viažu sa na hniezdisko (vysoká philopatria — dlhodobé krúžkovanie dokladuje návrat na to isté hniezdiská v nasledujúcich rokoch).
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až subtropický klimát východnej Austrálie; čiastočne sťahovavý na juhu areálu
Druh je prispôsobený na mierny až subtropický klimát východnej Austrálie. Juhoaustrálske populácie (poddruh monachus) sú čiastočne sťahovavé — na jeseň sa presúvajú na sever a v neskorej zime sa vracajú na hniezdiská. Táto migrácia sa riadi dostupnosťou nektáru pri sezónnom kvitnutí stromov. V severnej časti areálu (Queensland, Nová Guinea) sú jedince prevažne stále.
Hniezdo a hniezdny typ
Veľký, hlboký pohárový košík z kôry a tráv viazaných pavučinou; zavesený vo vidlici konárov alebo na horizontálnom konári 1–35 m nad zemou; 2–4 vajcia
Samica stavia veľké, hlboké pohárové hniezdo z kôry, tráv a konárikov, viazaných pavučinou, vystlané jemnými listami alebo vlnou. Hniezdo je zavesené vo vidlici konárov alebo na horizontálnom konári, typicky vo výške 1–35 m (priemer 9,1 m podľa Wikipédie EN). Znáša 2–4 (výnimočne 5) vajcia — bledoružové s tmavohnedými alebo nachovo-hnedými škvrnami, rozmery cca 22 x 33 mm. Samica inkubuje vajcia sama, zatiaľ čo obaja rodičia spoločne bránia teritórium. Po vyletení obaja rodičia dokrmujú mláďatá ešte asi 3 týždne (zdroj: Australian Museum).
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; záhradné kaluže a napájadlá
Medárikovité vtáky sa pravidelne kúpajú v plytkej vode — kaluže, záhradné vtáčie misky, potôčiky. Kúpanie je dôležité pre hygienu peria. Pri dočasnej starostlivosti o zranené jedince ponúkni plytkú misku s čistou vodou.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania do súmraku; ranné a podvečerné hodiny vrchol aktivity
Kvetár lysý je striktne denný vták — aktívny od svitania do súmraku. Ranné hodiny sú zvlášť intenzívne pri vyhľadávaní nektáru v čerstvo otvorených kvetoch. Nevykonáva nočné ani dlhé ďaleké migrácie — juhoaustrálska migrácia je sezónna a nie extrémne dlhá.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Počas hniezdnej sezóny (júl–január); samce agresívne bránia teritórium

Kvetár lysý je dlhodobo monogamný druh s vysokou vernosťou hniezdisku (philopatria) — páry sa vracajú na to isté hniezdo v nasledujúcich rokoch (dokladujú to dlhodobé krúžkovanie). Samce hlasno a agresívne bránia nektárové zdroje aj hniezdne teritórium, preplašujúce aj podstatne väčšie vtáky. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; presné druh-špecifické údaje nie sú overené).

Hniezdo a znáška
2–4 vajcia (zvyčajne 3); hniezdna sezóna júl–január; možné 1–2 znášky ročne (zdroj: Wikipedia EN)

Samica stavia veľké, hlboké pohárové hniezdo z kôry, tráv a konárikov viazaných pavučinou; umiestené vo vidlici konárov alebo na horizontálnom konári vo výške 1–35 m (stredne 9,1 m). Znáša 2–4 (výnimočne 5) vajcia — bledoružové s tmavohnedými/nachovo-hnedými škvrnami; rozmery cca 22 x 33 mm (zdroj: Wikipedia EN). Páry môžu hniezdiť 1–2-krát ročne.

Inkubácia
Cca 16–18 dní; inkubuje samica sama (zdroj: Birds in Backyards 18 dní; CSIRO Zoology cca 16 dní)

Samica inkubuje vajcia sama — samec bráni hniezdo a teritórium, ale na vajciach nesedí (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Dĺžka inkubácie je cca 16–18 dní — rôzne zdroje uvádzajú mierne odlišné čísla (birdsinbackyards.net: 18 dní; CSIRO vedecká štúdia o austrálskych medárikovitých: cca 16 dní), presné druh-špecifické overené číslo preto uvádzame ako rozsah.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 16–18 dňoch; obaja rodičia kŕmia až 3 týždne po vyletení (zdroj: Australian Museum)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — hmyz a bezstavovce sú v tomto období nevyhnutnou bielkovinovou zložkou. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 16–18 dňoch a rodičia ich dokrmujú ešte asi 3 týždne po vyletení (zdroj: Australian Museum).

Vývoj mláďat
Juvenily podobné dospelcom, ale s menej vyvinutým casque a menej intenzívnymi farbami

Mladé vtáky sú celkovo bledšie a menej kontrastné než dospelci — casque (hrboľ) je menej výrazný a holá hlava je menšia. Červené oko dospelca sa vyvíja postupne. Dospelé sfarbenie a plne vyvinutý casque sa naplno objavujú v priebehu prvého roka pelichaním. Po definitívnom osamostatnení sa mláďatá pridávajú k voľnejším skupinám.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; max. zaznamenaná dĺžka života 9,8 roka (ABBBS, AnAge)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 9,8 roka (krúžkovaný jedinec, Australian Bird and Bat Banding Scheme — ABBBS; zdroj: AnAge); oiseaux.net uvádza cca 10 rokov. Druh vykazuje vysokú vernosť hniezdiskovej lokalite a dlhodobé páry.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kvetár lysý 31–36 cm Kvetár malý 25–27 cm Kvetár striebornokorunový 27–32 cm Medárik červenolalôčikový 33–37 cm Medárik bielooký 17–19 cm
Kvetár lysý Kvetár malý (Philemon citreogularis, Little Friarbird) Kvetár striebornokorunový (Philemon argenticeps, Silver-crowned Friarbird) Medárik červenolalôčikový (Anthochaera carunculata, Red Wattlebird) Medárik bielooký (Phylidonyris novaehollandiae, New Holland Honeyeater)
Dĺžka31–36 cm25–27 cm27–32 cm33–37 cm17–19 cm
Váha85–136 g (priemer cca 103 g)cca 38–50 gcca 80–100 g (presné údaje neoverené)80–130 g17–25 g
Dožitiemax. 9,8 r vo voľnej prírode (ABBBS); bežne cca 10 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenémax. 22,9 r (ABBBS); bežne 5–10 r
OchranaIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
CharakteristikaÚplne holá čierna hlava a horný krk bez peria; výrazný kostnatý hrboľ (casque) na koreni silného zakriveného zobáka; chrbát hnedosivý; hrdlo a hruď so striebristobielymi nacestrenými pierkami; chvost s bielym lemom; oči sýto červenéPodstatne menší; holá koža len na tvári (modrasto-sivá), temeno a vrch hlavy majú pierka; CHÝBA casque (hrboľ) na zobáku; oči hnedé (nie červené) — kľúčové rozlišovacie znaky oproti kvetárovi lysémuHolá čierna hlava podobná kvetárovi lysému, ALE s nápadnou striebornou (bielou) korunou na temene; menší casque; celkovo sivohnedší; hrdlo bez výraznej bielej bertyPodobná veľkosť ale úplne iný vzhľad — pernatá hlava, červené lalôčiky na krku (wattles), prúžkovaný sivohnedý chrbát, žltá škvrna na bruchu; žiadna holá hlava ani casque; červené oko; veľmi hlasný raucous hlasOveľa menší; kontrastné čierno-biele sfarbenie s žltými krídelními pásmi; biele dúhovky (biely iris) — kľúčový znak; pernatá hlava; žiadna holá koža ani casque; aktívny a neklidný
AreálVýchodná a juhovýchodná Austrália (NE Queensland po NE Victoriu) a JV Nová Guinea; eukalyptové lesy, kroviny, záhrady; čiastočne sťahovavý (juhoaustrálske pop. kočujú za kvitnutím); agresívny opeľovačVýchodná Austrália a JV Nová Guinea; otvorené lesy a kroviny; bežne sympatrický s kvetárom lysým — od neho ho odlíši menšia veľkosť, absencia casque a modrastá tvárová škvrna namiesto úplne holej hlavySeverná Austrália (Kimberley po Queenslandské zálivy) — druh Severného územia; nenachádza sa v JV Austrálii kde dominuje kvetár lysý; sympatrický len na severe QueenslanduJužná a juhovýchodná Austrália; eukalyptové lesy, záhrady, parky; dominantný agresívny nektárovca schopný preplašiť aj kvetára lysého pri bohatých zdrojoch potravyJužná Austrália a Tasmánia; heathland, kroviny, záhrady; prevažne stály s lokálnymi pohybmi; dôležitý opeľovač bánksií a grevílií

Zaujímavosti

1

Holá čierna hlava — adaptácia na nektárové kŕmenie — kompletná absencia peria na hlave a hornom krku je pre rod Philemon charakteristická a zrejme zabraňuje zašpineniu peria nektárom alebo ovocnou šťavou pri kŕmení. Toto riešenie konvergentne vzniklo aj u iných nektárových vtákov, no u medárikovitých je najnápadnejšie práve u frátrov rodu Philemon.

2

Casque (hrboľ na zobáku) — jedinečný aj medzi frármi — kvetár lysý je spomedzi austrálskych frátrov (Noisy, Silver-crowned, Helmeted, Little Friarbird) ten, ktorý má najvýraznejší kostnatý hrboľ na koreni zobáka; kvetár malý (Little Friarbird) ho nemá vôbec a kvetár striebornokorunový (Silver-crowned) ho má len naznačený. Funkcia casque nie je úplne objasnená — môže hrať úlohu pri akustickej rezonancii alebo sexuálnej selekcii.

3

Four-o-clock — volanie s hodinou v mene — typické volanie kvetára lysého opisujú austrálski pozorovatelia ako zvuk pripomínajúci slová four-o-clock alebo tobacco; hodinový odkaz odráža fakt, že tieto hlasné drsné výkriky sú počuteľné takmer v každú hodinu dňa v blízkosti kvitnúcich eukalyptov, čím sa vták stal neprehliadnuteľnou súčasťou zvukovej krajiny austrálskych lesov a predmestí.

4

Agresivita bez hraníc — kvetár lysý je hodnotený ako jeden z najagresívnejších nektárožravých vtákov Austrálie. Hlasno preplašuje nielen menšie druhy, ale aj podstatne väčšie vtáky (vrátane červenolalôčika väčšieho, Anthochaera carunculata). Táto agresivita ho robí výrazne dominantným pri bohatých nektárových zdrojoch a má priamy vplyv na kompozíciu vtáčieho spoločenstva v okolí kvitnúcich stromov.

5

Kočovník sledujúci kvitnutie — juhoaustrálske populácie nie sú striktne sťahovavé, ale vykazujú výraznú kočovnosť za nektárom — sledujú sezónne vlny kvitnutia stromov (eukalypty v rôznych oblastiach kvitnú v rôznych ročných obdobiach). Táto mobilita umožňuje druhu efektívne využívať rozptýlené a premenlivé nektárové zdroje v celom rozsahu areálu.

6

Dôležitý opeľovač — ekologická kľúčová väzba — kvetár lysý prenáša peľ medzi kvetmi eukalyptov, bánksií a grevílií počas návštev za nektárom. Mnohé z týchto austrálskych endemitov sa vyvinuli v koevolúcii s medárikovitými vtákmi a sú na vtáčom opelení závislé. Pokles počtu kvetárov teda priamo ohrozuje reprodukciu endemickej flóry.

7

Philopatria — vernosť hniezdisku — dlhodobé krúžkovanie dokladuje, že páry kvetárov lysých sa pravidelne vracajú na to isté hniezdiská v nasledujúcich rokoch. Táto vernosť hniezdisku je pozoruhodná u sčasti kočovného druhu a poukazuje na silné väzby medzi pármi aj konkrétnou lokalitou.

8

Opísal ho John Latham (1790) — kvetár lysý patrí medzi prvé austrálske vtáky vedecky opísané európskymi prírodovedcami. Anglický ornitológ John Latham ho opísal roku 1790 pod menom Merops corniculatus (Supplementum Indicis Ornithologici); druhové meno corniculatus (lat. s malým rohom) odkazuje priamo na výrazný casque na zobáku.

Taxonomická klasifikácia

species Kvetár lysý (Philemon corniculatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Philemon Vieillot, 1816
Druh Philemon corniculatus (Latham, J, 1790)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit východnej Austrálie a juhovýchodnej Novej Guiney; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy (Wikipedia EN, Avibase): P. c. corniculatus (nominát — severný Queensland a juhovýchodná Nová Guinea, Cape York Peninsula po rieku Burdekin); P. c. ellioti (trans-fly nížiny JV Novej Guiney); P. c. monachus (východná a juhovýchodná Austrália — stredný Queensland po centrálnu Victoriu a západ po Milduru, zimuje na severe po Cape York). Niektoré zdroje (oiseaux.net) uvádzajú len 2 poddruhy, neuznávajúc ellioti — taxonomická platnosť tohto poddruhu nie je jednoznačná.
Avibase_ID 6AD860B6C7BA1359

? Často kladené otázky

Holá hlava je adaptáciou na nektárové a ovocné kŕmenie — pri zanáraní hlavy do veľkých kvetov alebo ovocných plodov by perie rýchlo zachytilo lepivý nektár, šťavy a peľ, ktoré by bolo ťažko vyčistiť a mohli by sa stať živnou pôdou pre baktérie. Holá koža sa čistí oveľa ľahšie. Táto adaptácia konvergentne vznikla aj u iných nektárových vtákov, no u frátrov rodu Philemon je najnápadnejšia. Anglická prezývka leatherhead (koženohlavý) priamo opisuje tento neobvyklý vzhľad.

Existujú tri spoľahlivé znaky: (1) Veľkosť — kvetár lysý je výrazne väčší (31–36 cm oproti 25–27 cm); (2) Casque — kvetár lysý má výrazný kostnatý hrboľ na koreni zobáka, kvetár malý ho úplne postrádá; (3) Holá koža na hlave — u kvetára lysého je úplne holá čierna hlava a krk, u kvetára malého je holá len modrasto-sivá tvárová škvrna, pričom temeno a vrch hlavy majú pierka. Oči kvetára lysého sú červené, kvetára malého hnedé.

Kvetár lysý je mimoriadne agresívny pri obrane hniezda a nektárových zdrojov. V blízkosti hniezda môže strmo zostupovať (swooping) na narušiteľov vrátane ľudí — podobne ako hlasník sivý v Európe. Zobák a drápy môžu pri priamom útoku spôsobiť škrabance. V austrálskych záhradách je preto múdre neblížiť sa k aktívnemu hniezdnomu miestu. Mimo hniezdnej sezóny je agresivita namierená predovšetkým voči iným vtákom.

Anglickí pozorovatelia prirovnávajú typický hlboký hrčavý výkrik tohto druhu k slovám four-o-clock (štyri hodiny). Hlučnosť má funkčné dôvody: volania oznámujú bohatý nektárový zdroj (čím sa k nemu zbehnú ďalší jedinci, čo kvetárovi paradoxne pomáha — väčšia skupina lepšie bráni kvet), identifikujú teritórium a varujú pred predátormi. Druh vokalizuje takmer neprestajne — hlasy sú razantné a nesú sa na veľkú vzdialenosť v otvorenom eukalyptovom lese.

Druh je čiastočne sťahovavý — populácie zo severnej časti areálu (Queensland, Nová Guinea) sú prevažne stále, zatiaľ čo juhoaustrálske populácie (poddruh monachus) sa na jeseň presúvajú na sever a v neskorej zime sa vracajú na hniezdiská. Tieto pohyby nie sú dlhými migráciami, ale sú riadené dostupnosťou nektáru — druh sleduje sezónne vlny kvitnutia eukalyptov v rôznych oblastiach. Je teda skôr kočovníkom za nektárom než pravým sťahovavým vtákom.

Kvetár lysý je bežný vták východnej a juhovýchodnej Austrálie — vyskytuje sa od Cape York Peninsula na severe po severovýchodnú Victoriu na juhu, vrátane celého pobrežného pásu New South Walesu a Queenslandu. Bežný je v eukalyptových lesoch, predmestiach, záhradách a parkoch so kvetnatými drevinami (eukalypty, bánksie, grevílie). Je to jeden z najľahšie pozorovateľných veľkých nektárových vtákov Austrálie — nie je plachý a oznamuje svoju prítomnosť hlasno. Na plánovanie lokalít odporúčame databázu eBird.

IUCN hodnotí kvetára lysého ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (BirdLife International). Druh je bežný a rozšírený naprieč veľkou časťou Austrálie a Novej Guiney. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov. Lokálnymi hrozbami sú strata habitatu (odstraňovanie kvetnatých stromov), predácia introdukovanými mačkami a líškami a niekedy konflikty s ovocnými záhradami.

ZDROJ: Wikipedia EN (Noisy friarbird — taxonómia, John Latham 1790 Merops corniculatus, 3 poddruhy corniculatus/ellioti/monachus, rozmery 31–36 cm, hniezdenie júl–január, znáška 2–4 vajca 22 x 33 mm, biotop,

 Video — Kvetár lysý

Kvetár lysý (Philemon corniculatus) — spev a hlas v prírode

Kvetár lysý (Philemon corniculatus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Noisy Friarbird, Leatherhead, Bald Friarbird, Česky:   zoborožík křiklavý, Nemecky:   Lärmlederkopf, Španielsky:   Filemón chillón, Francúzsky:   Polochion criard, Taliansky:   Uccello frate chiassoso, Holandsky:   Schreeuwlederkop, Portugalsky:   Pássaro-monge-barulhento, Poľsky:   Filemon sępiogłowy, Maďarsky:   Orrszarvúmézevő, Rusky:   Крикливый филемон, Japonsky:   ズグロハゲミツスイ, Latinsky:   Philemon corniculatus (Latham, J, 1790)