Kutia himalájska (Cutia nipalensis)

Timáliovité

Kutia himalájska

Cutia nipalensis — zavalitý farebný himalájsky timáliovec — samec s modrosivou korunou, čiernou maskou, gaštanovým chrbtom a bielym spodkom s čiernym škvrnitým pruhovaním; lezie po kmeňoch ako brhlík

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh so stabilnou populáciou rozšírený v horských lesoch Himalájí a juhovýchodnej Ázie. Status LC bol zachovaný aj po taxonomickom vyčlenení vietnamskej kutie (Cutia legalleni) ako samostatného druhu. Presné číslo populácie nie je publikované. Druh nie je aktuálne ohrozený, hoci horské lesy sú miestami degradované — hlavnou potenciálnou hrozbou je odlesňovanie a fragmentácia habitatu. V Thajsku je lokálne vzácny (národná klasifikácia Vulnerable), v Bhutáne pomerne bežný rezident. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES, v krajinách pôvodu je chránený národnou legislatívou.
Dĺžka17–19 cm (40–56 g)
PôvodHimaláje a juhovýchodná Ázia
PovahaAktívny, plachý, lezie po kmeňoch ako brhlík
StravaPrevažne hmyzožravý + semená a bobule
Dožitie~10 rokov (odhad, 1 zdroj)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 12% 18% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a jeho vývojové štádiá — chrobáky, larvy, kukly a vajíčka hmyzu zbierané z kôry a konárov; základ stravy 55%
Mäkkýše (slimáky a ulitníky) — doplnok živočíšnej zložky zbieraný z vlhkej kôry a machu 12%
Semená a bobule — rastlinná zložka stravy, sezónne dostupná v horských lesoch 18%
Šišky ihličnanov a ich semená — vyhľadávané najmä v zmiešaných dub-borových porastoch 10%
Štrk (grit) — prehĺtaný ako pomoc pri mechanickom trávení tvrdej potravy 3%
Minerály a vápnik — sépiová kosť, drvené lastúry; nevyhnutné najmä pre samice v hniezdnej sezóne (chov) 2%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitné živé krmivo — cvrčky, šváby, drobné chrobáky, larvy múčneho červa a zophoby; základ stravy hmyzožravej kutie
  • Mravenčie kukly (vaječné kukly) a drobné larvy — vysoko hodnotná živá potrava, kľúčová v hniezdnej sezóne a pri odchove
  • Mäkký hmyzožravý miešanec (univerzálne krmivo pre mäkkožravce) — denná súčasť stravy voliérového vtáka
  • Mäkké ovocie a bobule — drobné kúsky jabĺk, hrušiek, hrozna, lesných plodov; rastlinný doplnok
  • Semená ihličnanov a drobné semená — sezónny doplnok podľa preferencií jedinca
  • Vaječná (vajcová) zmes — zdroj bielkovín pri hniezdení, odchove a pelichaní
  • Štrk (grit) — trvalo k dispozícii ako pomoc pri trávení tvrdej potravy
  • Sépiová kosť a minerálna zmes — zdroj vápnika, dôležitý najmä pre samice
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — denná výmena vody

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú organizmus drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a hmyz z neznámeho zdroja — riziko otravy
Tip od odborníka Kutia himalájska je prevažne hmyzožravý druh — v prírode tvorí jadro jej stravy hmyz (chrobáky, larvy, kukly, vajíčka hmyzu), ktorý zbiera z kôry a konárov po spôsobe brhlíka, doplnený o mäkkýše, semená, bobule a šišky ihličnanov. Vo voliérovom chove preto nestačí semenná zmes — základom musí byť kvalitné živé krmivo (cvrčky, drobné chrobáky, larvy) a mäkký hmyzožravý miešanec. Sezónne pridávaj mäkké ovocie, bobule a drobné semená. V hniezdnej sezóne je živá potrava nevyhnutná — bez bielkovín živočíšneho pôvodu môžu rodičia znášku opustiť. Druh prehĺta štrk (grit), ktorý mu pomáha tráviť tvrdú potravu — musí byť trvalo k dispozícii rovnako ako sépiová kosť (vápnik). Presné množstvá a pomery pre chov tohto vzácneho druhu nie sú v literatúre dôkladne zdokumentované — vychádzaj z osvedčených postupov pre mäkkožravé timáliovité a prispôsob stravu kondícii vtáka.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Kutia himalájska má silný a prenikavý hlas — samec spieva sériu melodických píšťalových tónov a vydáva hlasné „chee!" volania, ktoré rezonujú v porastoch. Vo voliére je počuteľná, najmä počas toku. Nie je to však trvalo hlučný druh — spev je sezónny a viazaný najmä na hniezdne obdobie.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Kutia himalájska nie je maznavý vták na ruku — je to plachý lesný druh primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt ju stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie jej charakteristického brhlíkovitého lezenia po kmeňoch v priestrannej, zalesnenej voliére.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, neúnavne hľadajúci druh — kutia himalájska je celý deň v pohybe, prehľadáva kôru a konáre po spôsobe brhlíka. Hoci sú jej pohyby pri lezení pomalé a ťažkopádne, je vytrvalo činná a v prírode prejde značnú časť stromu. Potrebuje priestrannú voliéru s členitou štruktúrou (kmene, konáre), kde môže prirodzene loziť a hľadať potravu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Kutia himalájska nenapodobňuje ľudskú reč — timáliovité tohto typu túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený repertoár melodických píšťalových tónov a prenikavých volaní; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Kutia himalájska patrí medzi hlasovo nápadnejšie timáliovité — samec spieva sériu melodických píšťalových tónov, ktoré rezonujú v horských porastoch, a vydáva silné, prenikavé „chee!" volania, často z exponovaných konárov. Samičie hlasy sú popisované ako tiché cvrlikavé (chipping) volania. Spev je viazaný najmä na tok a hniezdne obdobie — mimo neho je druh tichší. Vták nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Kutia himalájska nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timáliovité tohto typu túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený repertoár melodických píšťalových tónov a prenikavých volaní; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Melodický píšťalový spev samca — séria zvučných tónov rezonujúcich v porastoch, predvádzaná z exponovaných konárov počas toku
  • Silné, prenikavé „chee!" volania — hlasné kontaktné a teritoriálne tóny počuteľné aj na väčšiu vzdialenosť
  • Tiché cvrlikavé (chipping) volania samice — jemnejšie zvuky používané pri kontakte v rámci páru či skupiny
  • Kontaktné volania v skupine — vták žije v skupinách do 12 jedincov, ktoré medzi sebou udržiavajú hlasový kontakt počas hľadania potravy

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v areáli — apríl až jún (niektoré zdroje uvádzajú marec–jún); pár stavia otvorené pohárovité hniezdo
Tok — samec spieva sériu melodických píšťalových tónov z exponovaných konárov, jeho hlas je silný a prenikavý
Inkubácia približne 2 týždne (presné dni neoverené), inkubuje samica, samec prináša potravu; mláďatá kŕmené hmyzom
Pokojové obdobie — v zime lokálne zostupuje do nižších polôh (až cca 700 m); kratší deň a pokoj, v chove obmedz tučné krmivo
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; v chove zvýš bielkoviny (hmyz, vaječná zmes) a vápnik (sépiová kosť)
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, štrk a sépiová kosť trvalo k dispozícii, plytká miska na kúpanie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Náročný voliérový druh pre skúseného chovateľa mäkkožravých vtákov — kutia himalájska nie je vhodná pre začiatočníka. Je to vzácne chovaný hmyzožravý timáliovec, ktorý vyžaduje priestrannú, členitú a zalesnenú voliéru, kvalitné živé krmivo a stabilné podmienky. Pochádza z horských lesov mierneho až subtropického pásma, preto znáša chladnejšie počasie lepšie ako tropické pinky, no potrebuje bezprievanové a suché prostredie. Presné chovateľské postupy nie sú v literatúre dôkladne zdokumentované — chov si vyžaduje skúsenosti a improvizáciu podľa príbuzných timáliovitých.
Priestor Pár alebo malá skupinka: priestranná, členitá voliéra s množstvom konárov, kmeňov a hustej vegetácie, kde môže vták prirodzene loziť a hľadať potravu po spôsobe brhlíka. Trvalý chov v malej klietke je nevhodný. Voliéra by mala byť dostatočne dlhá na let, vybavená pevnými bidielkami a kmeňmi rôznej hrúbky, hustou vegetáciou na úkryt, plytkou miskou na kúpanie a krytou, bezprievanovou časťou. Druh znáša chladnejšie počasie lepšie ako tropické druhy, ale potrebuje suché a bezprievanové prostredie.
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére, nie na maznanie. Deti zaujme nápadným sfarbením a najmä charakteristickým lezením po kmeňoch po spôsobe brhlíka. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj ho, nepoklepávaj voliéru; (2) pozorovanie a opatrné kŕmenie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk. Ide o vzácny a citlivý druh — pozorovanie z odstupu je najlepšou cestou.
Hlučnosť Skôr áno — hlas je sezónny a viazaný na tok, no samec vie byť prenikavý. Vo voliére na záhrade nevyrušuje; do malého bytu so susedmi citlivými na zvuk vták s prenikavým píšťalovým spevom nie je ideálnou voľbou.
Verdikt odborníka Kutia himalájska (Cutia nipalensis) je zavalitý, výrazne sfarbený timáliovcovitý vták s dĺžkou 17–19 cm a hmotnosťou približne 40–56 g, ktorý obýva horské lesy Himalájí a priľahlých pohorí južnej a juhovýchodnej Ázie. Samec nominátnej rasy má modrosivé temeno, širokú čiernu masku, jasný ryšavo-gaštanový chrbát, prevažne čierny chvost a biely spodok tela s nápadným čiernym škvrnitým bočným pruhovaním na krémovo-ryšavých bokoch — táto kombinácia je v rámci jeho čeľade unikátna. Samica je výrazne bledšia, bez výraznej masky, s kvapkovitými čiernymi škvrnami na žlto-oranžovo-olivovom chrbte. Druh sa charakteristicky pohybuje po kmeňoch a konároch po spôsobe brhlíka — pomaly a ťažkopádne prehľadáva borku stromov a zbiera potravu. Žije v skupinách do 12 jedincov alebo v zmiešaných hejnách, v horských opadavých aj stálozelených listnatých lesoch s bohatými epifytmi, typicky v dubových a dub-borových porastoch vo výške 1 200–2 800 m n. m. Je prevažne hmyzožravý — živí sa chrobákmi, larvami, mäkkýšmi, doplnenými o semená, bobule a šišky ihličnanov, a prehĺta štrk na trávenie. Hlas samca je silný a prenikavý — séria melodických píšťalových tónov viazaná najmä na tok. V chove je to vzácny voliérový druh pre skúseného chovateľa mäkkožravých vtákov — nie je bežným klietkovým vtákom a vyžaduje priestrannú, zalesnenú voliéru a kvalitné živé krmivo. Hniezdi v apríli až júni, stavia otvorené pohárovité hniezdo z machu a borovicových ihličí, kladie zvyčajne 3–4 vajcia, inkubuje samica približne 2 týždne a samec prináša potravu. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES, hlavnou potenciálnou hrozbou je odlesňovanie a fragmentácia habitatu.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Priestranná, členitá a zalesnená voliéra s kmeňmi a konármi — trvalý chov v malej klietke je nevhodný
Kutia himalájska je aktívny druh, ktorý sa pohybuje po kmeňoch a konároch po spôsobe brhlíka. Potrebuje priestrannú voliéru s množstvom pevných konárov a kmeňov rôznej hrúbky, hustou vegetáciou na úkryt a dostatkom priestoru na let. V stiesnenom a neštruktúrovanom priestore trpí stresom. Ideálna je voliéra s krytou, bezprievanovou časťou a plytkou miskou na kúpanie.
Spoločnosť a chov v skupine
V prírode žije v skupinách do 12 jedincov alebo v zmiešaných hejnách; v chove v páre alebo malej skupinke
Kutia himalájska je sociálny druh — v prírode sa vyskytuje v monospecifických skupinách do 12 jedincov alebo v zmiešaných hejnách horských lesných vtákov. V chove sa jej darí v páre alebo malej skupinke v dostatočne priestrannej voliére. V hniezdnej sezóne môže byť pár teritoriálny.
Teplota a klimatická tolerancia
Druh z horských lesov mierneho až subtropického pásma — znáša chladnejšie počasie lepšie ako tropické vtáky; citlivý na prievan a vlhko
Pochádza z horských lesov vo výške 1 200–2 800 m, v zime lokálne zostupuje až na cca 700 m — je preto otužilejší ako tropické druhy a znáša chladnejšie počasie. Je však citlivý na prievan, vlhko a mráz. V zime zabezpeč suchú, bezprievanovú a pred mrazom chránenú časť voliéry.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Otvorené pohárovité hniezdo z machu a borovicových ihličí, uložené pri kmeni 3–3,5 m nad zemou (v listnatých stromoch aj vyššie)
V prírode pár stavia otvorené pohárovité hniezdo (open cup) z machu a borovicových ihličí, uložené pri základni borovicovej vetvy blízko kmeňa, zvyčajne 3–3,5 m nad zemou; v listnatých stromoch môže byť aj do 20 m. V chove ponúkni vhodné miesta na umiestnenie otvoreného hniezda v hustej vegetácii a dostatok prírodného hniezdneho materiálu (mach, jemné stonky). Kľúčový je pokoj.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s čistou vodou; denná výmena vody a hygiena voliéry
Ponúkni vtákovi plytkú misku na kúpanie s čistou vodou — kúpanie je súčasťou starostlivosti o perie. Pitnú vodu meň denne. Suché a čisté prostredie je u tohto mäkkožravého druhu základom zdravia (prevencia aspergilózy) — pravidelne čisti misky aj substrát.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší jarný deň stimuluje hniezdenie
Kutia himalájska je denný vták aktívny počas celého dňa pri hľadaní potravy. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom nočného pokoja. Dlhší jarný deň spolu s teplom a dostatkom živej potravy stimuluje hniezdnu aktivitu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (marec–máj); hniezdne obdobie apríl–jún

Samec predvádza sériu melodických píšťalových tónov z exponovaných konárov a jeho hlas je silný a prenikavý. Hniezdenie stimulujú dlhší jarný deň, teplo a dostatok potravy vrátane živej (hmyzej) zložky. Hlavná hniezdna sezóna pripadá na apríl až jún (niektoré zdroje uvádzajú marec–jún).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 3–4 vajcia (zdroje sa mierne líšia, rozsah 2–4)

Pár stavia otvorené pohárovité hniezdo (open cup) z machu a borovicových ihličí, uložené pri základni vetvy blízko kmeňa, zvyčajne 3–3,5 m nad zemou (v listnatých stromoch aj do 20 m). Samica kladie zvyčajne 3–4 vajcia (zdroje sa mierne líšia, niektoré uvádzajú 2–4). Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
Približne 2 týždne (presné dni neoverené druhou autoritou); inkubuje samica

Na vajíčkach sedí samica, zatiaľ čo samec prináša potravu. Inkubácia trvá približne 2 týždne (údaj pochádza z jediného zdroja, presný počet dní nie je overený druhou autoritou). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok kvalitnej potravy.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené hmyzom; presné údaje o dĺžke neoverené

Mláďatá sa liahnu holé a slepé a sú kŕmené prevažne hmyzom — kvalitná živá potrava je v tomto období nevyhnutná. Presné údaje o priebehu kŕmenia a dĺžke hniezdnej starostlivosti pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch dôkladne zdokumentované — presné údaje neoverené.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Presné údaje neoverené

Dĺžka obdobia do vyletenia mláďat z hniezda a ich osamostatnenia nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaná — presné údaje neoverené. Juvenilné jedince sa vyfarbujú postupne; podrobný opis mláďaťa nie je v literatúre dostupný.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti tohto druhu nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s príbuznými timáliovitými druhmi sa predpokladá dosiahnutie dospelosti zhruba v prvom roku života, no overené údaje pre kutiu himalájsku chýbajú.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa a prostredie trvá niekoľko týždňov až mesiacov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu, ale ostáva plachý. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — kutia himalájska je vták primárne na pozorovanie vo voliére.

Kutia himalájska je plachý, ostražitý lesný druh — pri pravidelnom a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť, no nikdy sa nestane maznavým vtákom na ruku. Manipulácia ju stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbeného živého krmiva, pokojný a pomalý pohyb pri voliére a dostatok úkrytov v hustej vegetácii, kam sa môže vták stiahnuť.

1

Po prevoze nechaj vtáka niekoľko týždňov v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plachý lesný druh

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené živé krmivo — vták si spojí tvoju prítomnosť s potravou a postupne stratí strach

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania výrazne spomaľuje aklimatizáciu a môže ohroziť zdravie

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — kutia himalájska je v SR a ČR mimoriadne vzácny voliérový druh, ktorý sa v bežnej ponuke prakticky nevyskytuje

Kutia himalájska je v SR a ČR mimoriadne vzácny a v bežnej ponuke prakticky nedostupný voliérový druh — nie je bežným klietkovým vtákom. Presné ceny sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov ani od chovateľov. Druh nie je zaradený v CITES, takže obchod v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no v krajinách pôvodu (India, Nepál) je chránený národnou legislatívou a každý dovoz musí byť riadne dokumentovaný. Pred prípadnou kúpou over legálny pôvod a certifikát o odchove v zajatí (captive-bred) a kontaktuj špecializovaných chovateľov mäkkožravých timáliovitých vtákov. Vzhľadom na vzácnosť a náročnosť chovu je tento druh vhodný len pre skúsených chovateľov.

Špecializovaných chovateľov mäkkožravých timáliovitých a horských ázijských vtákov — druh je vzácny, ponuky sporadické; over legálny pôvod a krúžok
Renomované zoologické a chovateľské zariadenia so skúsenosťami s exotickými mäkkožravcami — možnosť odborného poradenstva
Medzinárodné chovateľské spolky a výstavy exotického vtáctva (COM, špecializované kluby) — over dokumentáciu pôvodu a captive-bred certifikát
Na čo si dať pozor Kutia himalájska je mimoriadne vzácna v chove — ponuky sú výnimočné a druh nie je vhodný pre začiatočníka. Vždy over legálny pôvod a certifikát o odchove v zajatí — druh je chránený národnou legislatívou v krajinách pôvodu. Samec a samica sú odlíšiteľní sfarbením (samec má výraznú čiernu masku a sýtejší gaštanový chrbát, samica je bledšia s kvapkovitými škvrnami). Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Pred kúpou si over podmienky predchádzajúceho chovu a kŕmenie — náhla zmena stravy hmyzožravého druhu môže byť riziková.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kutia himalájska 17–19 cm Minla červenochvostá 13–14 cm Prúžkavec belasý 14–16 cm Mesia striebrolíca 16–18 cm Vestár ušatý 20–24 cm
Kutia himalájska Minla červenochvostá (Minla ignotincta) Prúžkavec belasý (Actinodura cyanouroptera) Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris) Vestár ušatý (Heterophasia auricularis)
Dĺžka17–19 cm13–14 cm14–16 cm16–18 cm20–24 cm
Váha40–56 g13–18 g16–24 g22–30 gpresné údaje neoverené
Dožitie~10 r (odhad, 1 zdroj)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosť4/54/54/53/54/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITES, v krajinách pôvodu chránená národnou legislatívouIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: modrosivé temeno, čierna maska, gaštanový chrbát, biely spodok s čiernym škvrnitým bočným pruhovaním; samica bledšiaDrobnejšia timáliovitá s čiernou hlavou s bielym nadočným pruhom, olivovo-sivým chrbtom a červeným lemom na krídlach a chvosteŠtíhly timáliovec s modrastým krídlom a chvostom, hnedavým telom a jemným tmavým prúžkovaním na hlave a krku; chocholatýVýrazne sfarbený timáliovec so striebristými lícami, oranžovým hrdlom a hruďou, žlto-oranžovými krídlovými škvrnami; čierne temenoŠtíhly dlhochvostý timáliovec s čiernou hlavou a nápadným bielym ušným pruhom, sivohnedým telom a dlhým stupňovitým chvostom
AreálHimaláje a juhovýchodná Ázia, 1 200–2 800 m — vzácne chovaný hmyzožravý timáliovec; lezie po kmeňoch ako brhlík; voliéra nevyhnutnáHimaláje a juhovýchodná Ázia — menšia a pohyblivejšia ako kutia; pohybuje sa v korunách a nelozí po kmeňoch ako brhlíkHimaláje a juhovýchodná Ázia — štíhlejší a sivomodrastý; pohybuje sa v hustom poraste, nezbiera potravu lezením po kôre ako kutiaHimaláje a juhovýchodná Ázia — v chove bežnejšia a dostupnejšia ako kutia; živší a spevavejší; obľúbený voliérový druhEndemit Taiwanu — väčší, štíhlejší a dlhochvostejší ako zavalitá kutia; pohybuje sa živo v korunách a nelozí po kmeňoch

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky — u mäkkožravých vtákov chovaných na vlhšom substráte je obzvlášť rizikom. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra, dobrá ventilácia a suché prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi je zdĺhavá a vyžaduje dohľad aviárneho veterinára.

Tráviace ťažkosti a črevné parazity
stredná

Príznaky: Riedky alebo zmenený trus, nafúknuté brucho, chudnutie, nahrbený postoj, znížená aktivita

Hmyzožravé druhy sú náchylné na črevné parazity prenášané živým krmivom z nekontrolovaných zdrojov. Prevencia: živé krmivo z bezpečného chovu, pravidelné rozbory trusu, hygiena misiek a substrátu. Pri zmene trusu vyhľadaj aviárneho veterinára a nechaj urobiť parazitologické vyšetrenie.

Nedostatok vápnika a metabolické poruchy
stredná

Príznaky: Slabosť, problémy s kostrou, u samíc zadržanie vajca, deformácie

Pri nevyváženej strave bez dostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť, jednostranné kŕmenie) hrozia metabolické poruchy, najmä u samíc v hniezdnej sezóne. Prevencia: trvalo dostupná sépiová kosť a minerálna zmes, pestrá strava s vyváženým pomerom vápnika a fosforu, štrk na podporu trávenia.

Podchladenie, prievan a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci kutia pochádza z horských lesov a znáša chladnejšie počasie lepšie ako tropické druhy, je citlivá na prievan a vlhko. Podchladenie a prievan vedú k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám dýchacích ciest. Prevencia: suchá, bezprievanová voliéra s krytou časťou; v zime zabezpeč ochranu pred mrazom a vlhkom.

Stres a samopoškodzovanie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nepokoj, narážanie do drôtu, vytrhávanie peria, znížená aktivita, odmietanie potravy

Plachý lesný druh v stiesnenom, neštruktúrovanom alebo rušnom prostredí trpí chronickým stresom, ktorý oslabuje imunitu a vedie k samopoškodzovaniu. Prevencia: priestranná, členitá a zalesnená voliéra s množstvom úkrytov, pokojné umiestnenie mimo rušných miest a stabilný režim.

Prevencia Kutia himalájska je vzácne chovaný hmyzožravý druh a podrobné veterinárne údaje sú obmedzené — preto je prevencia kľúčová. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Kvalitná hmyzožravá strava — kvalitné živé krmivo z bezpečného zdroja, mäkký miešanec, doplnky ovocia a semien, trvalo dostupný štrk a sépiová kosť. (2) Suché a bezprievanové prostredie — druh znáša chlad lepšie ako tropické vtáky, ale je citlivý na prievan a vlhko, ktoré vedú k aspergilóze a respiračným infekciám. (3) Priestranná, členitá voliéra — dostatok konárov a vegetácie na prirodzené lezenie a úkryt znižuje stres. (4) Hygiena a karanténa — pravidelné čistenie, kontrola trusu na parazity a karanténa nových vtákov. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Brhlíkovité lezenie po kmeňoch — kutia himalájska má pre timáliovité netypický spôsob hľadania potravy: lezie po kmeňoch a konároch po spôsobe brhlíka, pomaly a ťažkopádne prehľadáva borku stromov, odhrýza kôru a zbiera hmyz a mäkkýše zo stredných výšok stromu. Táto ekologická nika ju odlišuje od väčšiny príbuzných druhov.

2

Unikátna farebná kombinácia samca — samec spája modrosivé temeno, širokú čiernu masku, jasný ryšavo-gaštanový chrbát a biely spodok s nápadným čiernym škvrnitým bočným pruhovaním na krémovo-ryšavých bokoch. Táto kombinácia je v rámci jeho čeľade jedinečná a robí ho ľahko rozpoznateľným. Oči má tmavočervené a nohy oranžové až hnedožlté.

3

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samica je nápadne bledšia ako samec: má matnohnedú tvár, žlto-oranžovo-olivový chrbát s kvapkovitými oválnymi čiernymi škvrnami a chýba jej výrazná čierna maska samca. Pohlavia sa preto dajú spoľahlivo rozlíšiť podľa sfarbenia.

4

Tri uznávané poddruhy — druh sa delí na tri poddruhy: nominátny C. n. nipalensis (Himaláje až južná Čína), C. n. melanchima (juhovýchodná Ázia) a C. n. cervinicrissa (polostrovná Malajzia). Vietnamská kutia (C. legalleni) bola pôvodne považovaná za poddruh, dnes je väčšinou uznaná ako samostatný druh.

5

Horský lesný špecialista — kutia obýva horské opadavé aj stálozelené listnaté lesy s bohatými epifytmi (machy, lišajníky na kmeňoch), typicky dubové (Quercus) a zmiešané dub-borové porasty vo výške 1 200–2 800 m n. m. Nie je vtákom najvyšších polôh nad 2 500 m; v zime lokálne zostupuje až na cca 700 m.

6

Život v skupinách — druh sa vyskytuje v monospecifických skupinách do 12 jedincov alebo v zmiešaných hejnách horských lesných vtákov, ktoré spoločne prečesávajú koruny stromov za potravou. Skupiny medzi sebou udržiavajú hlasový kontakt.

7

Prevažne hmyzožravá strava so štrkom na trávenie — jadro stravy tvoria chrobáky, larvy, kukly a vajíčka hmyzu zbierané z kôry, doplnené o mäkkýše, semená, bobule a šišky ihličnanov. Vták zámerne prehĺta štrk (grit), ktorý mu pomáha mechanicky tráviť tvrdú potravu.

8

Otvorené pohárovité hniezdo z machu — na rozdiel od mnohých timáliovitých stavia kutia otvorené pohárovité hniezdo z machu a borovicových ihličí, uložené pri základni vetvy blízko kmeňa, zvyčajne 3–3,5 m nad zemou. Inkubuje samica, zatiaľ čo samec jej prináša potravu.

9

Najmenej ohrozený druh bez CITES — IUCN hodnotí kutiu himalájsku ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou; status zostal v platnosti aj po vyčlenení vietnamskej kutie ako samostatného druhu. Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES, no v krajinách pôvodu (India, Nepál) je chránená národnou legislatívou. Hlavnou potenciálnou hrozbou je odlesňovanie a fragmentácia habitatu.

Taxonomická klasifikácia

species Kutia himalájska (Cutia nipalensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Cutia Hodgson, 1837
Druh Cutia nipalensis Hodgson, 1837
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsky horský exot; nie je zaradený do avifauny SR, chovaný len vzácne ako voliérový vták
Poddruhy Uznávané sú tri poddruhy. C. n. nipalensis Hodgson, 1837 — od východného Uttarakhandu cez Bhután, severovýchodnú Indiu, severné Mjanmarsko po južný Sichuan a severozápadný Yunnan. C. n. melanchima Deignan, 1947 — východné a juhovýchodné Mjanmarsko, južná Čína, severné Thajsko, Laos a severozápadný Vietnam. C. n. cervinicrissa — polostrovná Malajzia. Rod Cutia bol dlho monotypický; vietnamská kutia (C. legalleni) bola pôvodne považovaná za poddruh, dnes je väčšinou uznaná ako samostatný druh, hoci niektorí autori oba taxóny stále zlučujú. Typová lokalita je Nepál.
Avibase_ID D7F4C39A9812128C

? Často kladené otázky

Nie — kutia himalájska je náročný druh pre skúseného chovateľa mäkkožravých vtákov. Je to vzácne chovaný hmyzožravý timáliovec, ktorý vyžaduje priestrannú, členitú a zalesnenú voliéru, kvalitné živé krmivo a stabilné prostredie. Presné chovateľské postupy nie sú v literatúre dôkladne zdokumentované, takže chov si vyžaduje skúsenosti. Pre úplného začiatočníka tento druh nie je vhodný.

Nie, semenná zmes nestačí — kutia je prevažne hmyzožravý druh. V prírode tvoria jadro jej stravy chrobáky, larvy, kukly a vajíčka hmyzu zbierané z kôry, doplnené o mäkkýše, semená, bobule a šišky ihličnanov. V chove je základom kvalitné živé krmivo (cvrčky, drobné chrobáky, larvy) a mäkký hmyzožravý miešanec, doplnené sezónne o mäkké ovocie a drobné semená. Vták prehĺta aj štrk, ktorý mu pomáha tráviť.

Kutia si v horských lesoch osvojila ekologickú niku podobnú brhlíkovi — pohybuje sa po kmeňoch a konároch, pomaly a ťažkopádne prehľadáva borku, odhrýza kôru a zbiera hmyz a mäkkýše skryté v štrbinách. Tento spôsob hľadania potravy je pre timáliovité netypický a robí druh ľahko rozpoznateľným už podľa správania. Vo voliére preto potrebuje kmene a konáre, po ktorých môže prirodzene loziť.

Kutia himalájska má výrazný pohlavný dimorfizmus, takže pohlavia sa dajú spoľahlivo rozlíšiť podľa sfarbenia. Samec má modrosivé temeno, širokú čiernu masku cez oko, sýty ryšavo-gaštanový chrbát a biely spodok s nápadným čiernym pruhovaním na bokoch. Samica je výrazne bledšia — má matnohnedú tvár, žlto-oranžovo-olivový chrbát s kvapkovitými čiernymi škvrnami a chýba jej výrazná čierna maska samca.

Áno, znáša chladnejšie počasie lepšie ako tropické druhy — pochádza z horských lesov vo výške 1 200–2 800 m, v zime lokálne zostupuje až na cca 700 m, takže je prirodzene otužilejšia. Je však citlivá na prievan, vlhko a mráz. V zime jej zabezpeč suchú, bezprievanovú a pred mrazom chránenú časť voliéry. Prievan a vlhko vedú k aspergilóze a respiračným infekciám.

Kutia himalájska nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES — obchod v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES. V krajinách pôvodu (India, Nepál) je však chránená národnou legislatívou, takže každý dovoz musí byť riadne dokumentovaný a mal by mať certifikát o odchove v zajatí (captive-bred). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa na tento druh nevzťahuje — nevyskytuje sa na území SR a nie je európskou voľne žijúcou formou. IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC).

Jeden zdroj (oiseaux.net) uvádza dožitie v zajatí približne 10 rokov, no tento údaj nie je potvrdený druhou autoritou, preto ho treba brať ako orientačný. Dožitie vo voľnej prírode nie je v dostupných zdrojoch špecifikované — presné údaje neoverené. Pri správnej starostlivosti (kvalitná hmyzožravá strava, priestranná voliéra, suché a bezprievanové prostredie) je predpoklad dlhšieho života reálny.

ZDROJ: Wikipedia EN (Himalayan cutia, https://en.wikipedia.org/wiki/Himalayan_cutia), Avibase SK (Cutia nipalensis, ID D7F4C39A9812128C, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=D7F4C39A9812128C&lan

 Video — Kutia himalájska

Kutia himalájska (Cutia nipalensis) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Himalayan Cutia, Česky:   timálie proužkoboká, Nemecky:   Himalajacutia, Španielsky:   Cutia Nepalesa, Francúzsky:   Cutie du Népal, Taliansky:   Cutia, Holandsky:   Himalayacutia, Portugalsky:   cutia-do-himalaia, Poľsky:   zebrobrzuszek himalajski, Maďarsky:   erdei timália, Rusky:   Гималайская кутия, Japonsky:   セアカチメドリ, Čínsky:   斑胁姬鹛, Latinsky:   Cutia nipalensis Hodgson, 1837