Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus) — drobný spevavec lužných porastov so sivou hlavou a čiernou pirátsou…

Výživa

Hmyz a pavúky — larvy hmyzu, pavúky, vošky (mšice), húsenice; základ potravy počas hniezdnej sezóny; lovené akrobaticky v korunách vŕb a trstinách 70%

Drobné hmyzí larvy zbierané z kôry, trstiny a výhonkov; aj nektar kvetov vŕby na jar 15%

Semená vŕby, topoľa a trsťavca — dôležitý zimný a prechodný zdroj energie; druh je pri semenách granivórny len mimo sezóny 15%

Odporúčané potraviny

Larvy hmyzu — chrobáky, motýle, dvojkrídlovce; základ stravy počas hniezdenia, lovené v lístí vŕb a trstinách
Pavúky — dôležitý zdroj bielkovín pre dospelých aj pre rastúce mláďatá
Mšice (vošky) a ďalšie drobné bezstavovce zbierané z výhonkov a pupienkov vŕby
Nektar kvetov vŕby — sezónny jarný zdroj energie pri rozkvetoní vŕb v apríli
Semená vŕby a topoľa — tvorí zimný granivórny doplnok; druh sa stáva čiastočne semenivórnym mimo hniezdnej sezóny
Semená trsťavca a trstiny — zbierané priamo z klásov v rákosových porastoch

Zakázané potraviny

Kúdeľníčka lužná je voľne žijúci druh — nasledujúce poznámky majú ekologický charakter, nie sú kŕmnym návodom
Pesticídmi kontaminovaný hmyz — chemické látky sa hromadia v potravnom reťazci a ohrozujú schopnosť rozmnožovania
Narušenie potravinových zdrojov odstrihnutím vŕb a trstín pri brehoch vôd — priamy dopad na dostupnosť hniezdneho materiálu aj potravy

Tip od odborníka Kúdeľníčka lužná je prevažne hmyzožravec (insektivórum) počas hniezdnej sezóny — základ tvorí hmyz a pavúky lovené akrobatickým spôsobom medzi výhonkami vŕb a v trsťavci. Na jar využíva aj nektar vŕbových kvetov. Mimo sezóny sa stáva granivórnou a zbiera semená vŕby, topoľa a trsťavca. Druh nie je klietkový — tieto informácie opisujú jeho prirodzenú ekológiu.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Kúdeľníčka lužná vydáva tichý, dlhý a vysokofrekvečný hlas „cííh“ (alebo „siíih“), charakteristický pre lužné porasty pri vode najmä od polovice marca do júna. Hlas je jemný a vysoký — podobný niektorým volaniami sýkory, no trvá dlhšie. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Kúdeľníčka lužná je plne voľne žijúci plaché vták lužných porastov — nie je maznavý druh ani domáci miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Aktívny, čulý a akrobatický vták — neustále sa pohybuje medzi výhonkami vŕb a trstinami, visí hlavou dole, prehľadáva puky a listy. Mimo hniezdenia tvorí malé kŕdľčeky.

Reč

Kúdeľníčka lužná nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca so stereotypným repertoárom hlasov. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Kúdeľníčka lužná vydáva charakteristické dlhé, tenkohlasnté volanie „cííh“ (niekedy opisované ako „siíih“ alebo „tsíih“), ktoré je jej hlavným identifikačným znakom v teréne. Volanie je vysokofrekvečné a jemné, zreteľne dlhšie než podobné hlasy sýkory modrej. Ozýva sa najmä od marca do júna v lužných porastoch pri vodných tokoch. Spev samca je hlasnejší a slúži aj na lákanie samice k rozostavaného hniezdu. Nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Kúdeľníčka lužná nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom — dlhé jemné „cííh“ a kratšie kontaktné hlasy. Schopnosť napodobovať reč nemá.

Typické zvuky

Dlhé vysoké „cííh“ (niekedy „siíih“ alebo „tsíih“) — hlavné volanie, identifikačný hlas druhu; vysokofrekvečný, jemný, dlhší než podobné hlasy sýkory modrej; ozýva sa od marca do júna
Kratšie kontaktné volania v malých kŕdľčekoch mimo hniezdenia — jemné vysoké „tsit-tsit“ alebo „zi-zi“
Tiché hniezdne hlasy samca pri hniezde — snaženie o upútanie samice k práve budovanému hniezdu
Poplašné volanie pri narušení hniezda — dlhšie opakované „cííh-cííh“, niekedy prerušované prestávkami

Sezónny kalendár

Jarný prílet — samce prichádzajú na hniezdiská pribežne od začiatku marca (SR: cca 10. marca); okamžite začínajú stavbu hniezda na upútanie samice

Tok a párovanie (apríl–máj) — samec predvádza rozostavaté hniezdo ako lákadlo; po spárení jeden z partnerov hniezdo opúšťa a hľadá ďalšieho partnera (polygynandria)

Hniezdna sezóna (apríl–júl) — znáška 6–8 bielych vajec; inkubácia 13–14 dní väčšinou jedným rodičom; v sezóne možné viaceré znášky

Odchov mláďat — mláďatá zostávajú v hniezde asi 22 dní; kŕmi ich spravidla len jeden rodič (druhý opustil hniezdo)

Pelichanie a príprava na ťah — po hniezdnej sezóne; druhy zo severných populácií začínajú presun na juhozápad

Jesenný odlet — severné populácie zimujú na Pyrenejskom polostrove, v severnej Afrike (Maroko), Chorvátsku a na Blízkom východe; na juhozápadnom Slovensku vzácne aj zimuje

Zimoviská (november–február) — väčšina populácie zimuje v Španielsku, Maroku, Chorvátsku a na Blízkom východe; v SR zimuje sporadicky 0–40 jedincov ročne

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Lužné a vŕbovo-topoľové porasty pri riekach a stojatých vodách, rákosiny a mokrade s pružnými konármi vŕby a topoľa; do asi 600 m n. m.

Kúdeľníčka lužná je striktne viazaná na blízkosť vody — hniezdenie priamo nad vodnou hladinou na pružných vetvách vŕby (Salix) alebo topoľa (Populus) je jej definičným znakom. Okrem vŕb využíva aj bresty (Ulmus) a brezy (Betula). Rákosiny a trsťavce posytujú materiál na stavbu hniezda (semienka s chlpatými záhybmi — kúdeľ) aj potravu (larvy hmyzu). Vyskytuje sa od nížin po podhorský stupeň; v SR do cca 600 m n. m.

Areál rozšírenia

Západná Paleoarktída — od Dánska a jz. Škandinávie cez strednú a juhovýchodnú Európu, Malú Áziu po Ural a záp. Sibír; izolované populácie v záp. Číne a Mongolsku

Nominátny poddruh R. p. pendulinus obýva celú Európu (hniezdenie potvrdené vo väčšine stredoeurópskych krajín); areál sa v 80. a 90. rokoch 20. stor. rozšíril smerom na západ a sever (hniezdenie vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku). Ďalšie poddruhy pokrývajú Malú Áziu, juhozáp. Rusko, Kazachstan a strednú Áziu. Európska populácia: 420 000–840 000 jedincov (BirdLife DataZone).

Migrácia a zimovanie

Čiastočný sťahovavý druh — stredoeurópske a severné populácie zimujú v Španielsku, Maroku, Chorvátsku a na Blízkom východe; na Slovensku vzácne zimuje 0–40 jedincov

Populácie zo severnejších oblastí (Škandinávie, Pobaltia) sú dôslední migranti zimujúci hlavne v Španielsku a severnom Maroku (prvé zaznamenanie zimovania v Maroku v 80. rokoch). Stredoeurópske populácie vrátane slovenskej sú čiastočne sťahovavé — väčšina jedincov odlieta, no malý počet (0–40 ročne v SR) zimuje na juhozápade Slovenska. Jarný prílet: v SR cca od 10. marca.

Správanie a aktivita

Denný, akrobatický; pohybuje sa v krovinách a na výhonkoch vŕb; mimo hniezdenia tvorí malé kŕdľčeky; pri hniezde samec predvádza hniezdo pri toku

Kúdeľníčka je akrobatický a čulý vták — podobne ako sýkorka visí hlavou dole na tenkých vetvičkách a prehľadáva kôru a pupene. Jej ihlovitý zobák je prispôsobený na lovenie drobného hmyzu z tesných štrbín. Počas hniezdenia je territorálna a samec aktívne obraňuje hniezdo. Mimo sezóny tvorí malé kŕdľčeky pohybujúce sa v trsťavci a vŕbovom krovie.

Hniezdenie a hniezdo

Vakovité závesné hniezdo 25 cm výšky × 17 cm priemeru z rastlinného páperia a vlny; 6–8 bielych vajec; inkubácia 13–14 dní; polygynandria — jeden rodič inkubuje sám

Hniezdo je majstrovským dielom vtáčej architektúry: prepletená vakovitá konštrukcia z páperia vŕbových a topoľových semienok, vlny, chlpov a rastlinných vlákien; váži 75–110 g a má bočný vstupný tubus. Zavesuje sa na konci tenkej pružnej vetvy vŕby alebo topoľa 3–15 m nad vodou — slúži ako ochrana pred predátormi. Stavba trvá asi 20 dní, na stavbe sa zúčastňuje primárne samec. Vajcia sú biela, obdĺžnikovitá, znáška 6–8 (niektoré zdroje uvádzajú až 5–10). Inkubácia trvá 13–14 dní (Wikipedia EN/oiseaux.net uvádzajú 12–15 dní), väčšinou jeden rodič — druhý opúšťa hniezdo. Mláďatá vyletujú po asi 22 dňoch (oiseaux.net: 15–20 dní — rozdiel zdrojov zaznamenaný). V sezóne možné 2–3 znášky.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (stúpajúci trend); zákon SR 543/2002 Z. z.: chránený druh, spoločenská hodnota 1 000 €; CITES: bez zápisu

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stúpajúcim populačným trendom v Európe — európska populácia odhadovaná na 420 000–840 000 jedincov (BirdLife DataZone). V SR chránený zákonom 543/2002 Z. z. s hodnotou 1 000 €. CITES: bez zápisu. V SR hniezdí v 50,90 % mapovacích kvadrátov, odhadovaný počet hniezdiacich párov je 5 000–10 000 (trend: mierny nárast o 20–50 % podľa sk.wikipedia.org).

Rozmnožovací cyklus

Tok a stavba hniezda

Marec–apríl (jarný prílet a začiatok stavby hniezda, zdroj: bird.watching.sk, Wikipedia EN)

Samec prichádzajúci na hniezdiská od začiatku marca (SR: cca 10. marca) okamžite začína stavbu vakovitého hniezda z rastlinného páperia, vlny a vŕbových vlákien; hniezdo zavesuje na konci pružnej vetvy nad vodou. Stavba trvá asi 20 dní. Hotové (alebo rozostavaté) hniezdo je vizuálnym lákadlom pre samicu — samec ho demonštruje pri toku. Po spárení jeden z partnerov hniezdo opúšťa a hľadá ďalšieho partnera.

Znáška

6–8 bielych vajec (niektoré zdroje: 5–10); hniezdna sezóna apríl–júl; možné 2–3 znášky ročne

Vajíčka sú biele, obdĺžnikovité, kladené jedno za dňom. Obvyklá znáška obsahuje 6–8 vajec (Wikipedia EN, antropocene.it); niektoré zdroje uvádzajú rozmedzie 5–10. Druh môže odchovať viacero znášok za sezónu — polygynandria mu to umožňuje, keďže každý z partnerov môže hniezdiť viackrát s rôznymi partnermi.

Inkubácia

13–14 dní (Wikipedia EN: 14 dní; oiseaux.net: 12–15 dní); väčšinou iba jeden rodič

Na vajíčkach sedí väčšinou iba jeden rodič — druhý hniezdo opustil. Samica sama inkubuje v asi 45 % hniezd, samec sám v asi 17 % hniezd; v 28–40 % prípadov hniezdo opustia obaja rodičia a znáška hynie (zdroj: NCBI/BMC Ecology 2008). Inkubácia trvá 13–14 dní podľa väčšiny zdrojov; oiseaux.net uvádza rozmedzie 12–15 dní.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Mláďatá kŕmené zvyčajne jedným rodičom; zostávajú v hniezde asi 22 dní (oiseaux.net: 15–20 dní)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; kŕmene sú prevažne drobným hmyzom a larvami — väčšinou len jedným rodičom (druhý opustil hniezdo). Vyletujú po asi 22 dňoch (Wikipedia EN; oiseaux.net uvádza 15–20 dní — rozdiel zdrojov zaznamenaný). Po vyletení zostávajú závislé na rodičovi ešte krátku dobu.

Juvenilný šat

Juvenilné sfarbenie: podobné samici, maska buď chýba alebo je len naznačená (prechodný šat)

Mladé vtáky v prvom šate sú podobné samici — bez výraznej čiernej masky alebo len s jej náznakmi; chrbát menej sýtohnedý. Pohlavný dimorfizmus nie je u mláďat výrazný. Plné sfarbenie dospelého samca získajú po pelichaní v prvom roku.

Pohlavná dospelosť a dožitie

Pravdepodobne v prvom roku; dožitie vo voľnej prírode: priemer ~3 r, maximálne 7 rokov (zdroj: oiseaux.net; discrepancia zdrojov)

Kúdeľníčka lužná sa rozmnožuje pravdepodobne od prvého roku života (analógiou s príbuznými drobnými spevavcami). Dožitie vo voľnej prírode: priemer okolo 3 rokov (odborné odhady); oiseaux.net uvádza maximálne až 7 rokov — údaje sa medzi zdrojmi líšia, presné dáta z krúžkovania nie sú v bežne dostupnej literatúre detailne zdokumentované.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — kúdeľníčka lužná je voľne žijúci zákonom chránený druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Kúdeľníčka lužná nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho plachého spevavca chráneného zákonom SR 543/2002 Z. z. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode pri vŕbových porastoch slovenských nížin bez rušenia vtáka.

1

Kúdeľníčka lužná sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho chráneného druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa a neruš vtáka pri budovaní hniezda ani pri kŕmení mláďat

3

Nikdy sa nedotýkaj hniezda ani mláďat — opustenie hniezda rodičom pri narušení môže byť pre mláďatá smrteľné

4

Rešpektuj zákon SR 543/2002 Z. z. — chytanie, držba bez povolenia alebo zámerné rušenie hniezda je trestné; spoločenská hodnota druhu je 1 000 €

Porovnanie s podobnými druhmi

	Kúdeľníčka lužná	Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus)	Sýkorka modrá (Cyanistes caeruleus)	Brhlík lesný (Sitta europaea)
Dĺžka	10–11,5 cm	14–15 cm (vrátane dlhého chvosta)	11–12 cm	12–14 cm
Váha	8–11 g	7–9 g	9–12 g	17–28 g
Dožitie	~3–7 r vo voľnej prírode (presné údaje medzi zdrojmi sa líšia)	2–3 r vo voľnej prírode	2–3 r vo voľnej prírode (rekord ~12 r)	2–3 r vo voľnej prírode
Hlučnosť	voľne žijúci čiastočne sťahovavý druh — hniezdič SR, chránený zákonom 543/2002	voľne žijúci stály druh SR	voľne žijúci stály druh SR	voľne žijúci stály druh SR
Stav IUCN	IUCN LC (stúpajúci trend), CITES: bez zápisu; SR: chránený, hodnota 1 000 €	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Sivá hlava s čiernou maskou cez oko; gaštanovohnedý chrbát; samica s užšou maskou; ihlovitý tenký zobák; vakovité závesné hniezdo nad vodou	Charakteristický veľmi dlhý stupňovitý chvost; čierny pruh na bielej hlave (nominátna forma); ružovkastý chrbát; bez čiernej masky; menší zobák	Modrá čiapka, zelenkastý chrbát, žlté brucho; krátky hrubší zobák (nie ihlovitý ako u kúdeľníčky); bez čiernej masky; hniezdič dutín a vtáčích búdok	Sivastý vrch tela, hrdzavé boky a brucho; dlhý silný dlátkový zobák; čierna očná páska; jediný európsky vták schopný leziť dole po kmeni stromu; bez vakovitého hniezda
Areál	Záp. Paleoarktída od Škandinávie po Strednú Áziu; v SR hniezdič lužných porastov nížin; zimovisko: Španielsko, Maroko, Blízky východ	Celá Európa a mierny pás Ázie; v SR stály hniezdič a zimovák lesných okrajov, krovín, záhrad — od nížin po horský stupeň	Celá Európa; v SR hojný stály hniezdič lesov, záhrad a parkov	Celá Európa; v SR hojný stály hniezdič listnatých a zmiešaných lesov od nížin po podhorský stupeň

Choroby a prevencia

Strata hniezdneho biotopu — regulácia riek a odstraňovanie vŕbovo-topoľových porastov

stredná

Príznaky: Pokles hniezdnej hustoty v oblastiach s intenzívnou reguláciou brehov, betonáciou či vyrúbaním brehových porastov

Kúdeľníčka lužná je úplne závislá na prítomnosti pružných vetví vŕb a topoľov nad vodnou hladinou pre stavbu hniezda. Regulácia riek, odstraňovanie brehových porastov a odvodňovanie mokradí priamo znižuje dostupné hniezdne príležitosti. Revitalizácia brehov a zachovanie lužných lesov sú kľúčové pre ochranu druhu.

Pohlavný konflikt a opúšťanie hniezd

stredná

Príznaky: V 28–40 % hniezdnych pokusov obaja rodičia opustia hniezdo pred vyliahnutím mláďat — znáška hynie

Vedecky zdokumentovaný pohlavný konflikt (NCBI/BMC Ecology 2008): každý z partnerov sa snaží presunúť záťaž inkubácie na druhého a súčasne nájsť ďalšieho partnera. Výsledkom je vysoký podiel opustených hniezd — biologická cena polygynandrie. Tento jav je prirodzený a nie je príčinou poklesu populácie, ktorá je naopak stúpajúca.

Predácia hniezda hadmi a drobnými cicavcami

nízka

Príznaky: Strata vajec alebo mláďat; vakovitá konštrukcia hniezda s falošným vstupom čiastočne bráni predátorom

Hniezdo kúdeľníčky je evolučne adaptované voči predátorom: zavesenie na konci tenkej pružnej vetvy nad vodou zabraňuje väčšine suchozemských predátorov (lasice, kuny), falošný vstup mätie menšie predátory. Napriek tomu hady a drobné cicavce môžu hniezdo príležitostne predovať.

Znečistenie mokradí a pokles abundancie hmyzu

nízka

Príznaky: Znížená dostupnosť hmyzu (larvy, vošky, pavúky) v intenzívne poľnohospodárskych oblastiach; možný vplyv na úspešnosť odchovu mláďat

Kúdeľníčka je počas hniezdenia závislá na bohatej ponuke drobného hmyzu v lužných porastoch. Pesticídy aplikované na poliach pri brehoch riek môžu znižovať hmyzí potravný zdroj. Druh má stúpajúci populačný trend, ale lokálny pokles insektivórie je potenciálnou hrozbou.

Prevencia Kúdeľníčka lužná je voľne žijúci chránený druh — nasledujúce informácie opisujú jej prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Hlavnými hrozbami sú strata lužného biotopu a znečistenie mokradí. Ak nájdeš zraneného jedinca, nemanipuluj s ním svojvoľne — kontaktuj Záchranná stanica pre vtáky alebo miestny orgán ochrany prírody.

Zaujímavosti

1

Hniezdo ako umelecké dielo — Kúdeľníčka lužná stavia jedno z najdokonalejších hniezd európskych vtákov: vakovitá závesná konštrukcia z niekoľkých tisíc rastlinných vlákien, páperia vŕbových a topoľových semien, vlny a chlpov váži 75–110 g a má bočný vstupný tubus. Stavba zaberá asi 20 dní. Samotný vtáčik pritom váži len 8–11 g — teda hniezdo je 7- až 13-násobok jeho vlastnej váhy.

2

Nad vodou — bezpečnosť cez architektúru — Kúdeľníčka si úmyselne vyberá miesta na konci tenkých pružných vetví vŕby alebo topoľa priamo nad vodnou hladinou. Táto stratégia je evolučnou ochranou: na tenkú vetvu sa väčšina predátorov nedostane, had alebo kuna by pri pokuse o prístup hrozila pádom do vody, a prípadný pohyb vetvy pri pokuse o prekonanie vchodu je pre predátora varovaním.

3

Polygynandria — pohlavný konflikt v čistej forme — Kúdeľníčka lužná je jednou z mála európskych vtákov s doloženou polygynandriou: každý z partnerov sa po spárení snaží presunúť celú záťaž inkubácie na toho druhého a zároveň hľadá ďalšieho partnera. Výsledkom je, že samica inkubuje sama v asi 45 % hniezd, samec sám v asi 17 %, obaja obstarávajú v asi 18 %, a v dramatických 28–40 % prípadov hniezdo opustia obaja — znáška hynie bez toho, aby sa niekto narodil.

4

Nárast areálu v 20. storočí — Kúdeľníčka lužná bola ešte v polovici 20. storočia stredoeurópskym a juhoeurópskym druhom. V 80. a 90. rokoch sa jej areál výrazne rozšíril na západ a sever: začala pravidelne hniezdniť vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku. V Maroku bolo prvé zaznamenané zimovanie tiež v tomto období. Populačný trend je stúpajúci.

5

Odtiaľ sa volá pendulinus — latinský prívlastok druh dostal od pôvabne sa kolísajúceho hniezda: pendulinus pochádza z latinského pendulus = visuci, kolísajúci. Slovenský ľudový názov „kúdeľníčka“ sa vzťahuje na kúdeľ — páperie rastlinných semien (najmä vŕby a trsťavca), z ktorého druh hniezdo tká ako priadka.

6

Veľmi jemný hlas — Napriek drobnej postave má kúdeľníčka nezameniteľné dlhé, tenkohlasnté volanie „cííh“ (alebo „siíih“), ktoré sa nesie lužnými porastmi od marca do júna. Je to jeden z mála európskych spevavcov, u ktorých hlas svedomito prezrádza prítomnosť skôr, ako vtáčika uvidíš — ukrýva sa totiž v hustom vŕbovom listí.

7

Unikátny stavebný materiál — falošná pavučina — Hniezdo kúdeľníčky sa skladá nielen z rastlinného páperia: druh k spojeniu vlákien využíva tiež pavúčie vlákna, ktoré prepájajú jednotlivé vrstvy hniezda a dodávajú mu pružnosť. Hniezdo tak odolá silnému vietrovi a dažďu bez poškodenia.

8

Zákonom chránený druh so spoločenskou hodnotou 1 000 € — Na Slovensku je kúdeľníčka chránená zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Spoločenská hodnota jediného jedinca je stanovená na 1 000 €. Druh patrí do kategórie S (uspokojivý stav populácie), no stále podlieha prísnej ochrane. CITES: bez zápisu — druh nie je v medzinárodnom obchode.

Taxonomická klasifikácia

species Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Remizidae (kúdeľníčkovité)

Rod Remiz Jarocki, 1819

Druh Remiz pendulinus (Linnaeus, 1758)

Poddruh SR Nominátny poddruh R. p. pendulinus (Linnaeus, 1758) — hniezdič celej Európy vrátane Slovenska po Ural

Poddruhy Štyri uznávané poddruhy (IOC World Bird List / Wikispecies): R. p. pendulinus (Linnaeus, 1758) — Európa po pohorie Ural, Kaukaz a záp. Turecko; R. p. menzbieri (Zarudny, 1913) — juh a vých. Turecka, Sýria, Arménsko, sz. Irán; R. p. caspius (Peltzam, 1870) — jz. Rusko a sz. Kazachstan; R. p. jaxarticus — Stredná Ázia.

Avibase_ID F81EB04951AA84BB

Často kladené otázky

Nie — kúdeľníčka lužná nie je klietkový druh a v avikultúre sa nechová. Je chránená zákonom SR č. 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 1 000 € za jedinca. Chytanie, držba bez povolenia a zámerné rušenie hniezda sú trestné. CITES: bez zápisu. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode.

Kúdeľníčku lužnú hľadaj pri vŕbových a topoľových porastoch pozdĺž riek, kanálov a stojatých vôd slovenských nížin — najmä na Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Hniezdenie bolo potvrdené v 50,90 % mapovacích kvadrátov SR. Ideálne obdobie: apríl až jún, keď samec stavia hniezdo. Dlhé vysoké volanie cííh ťa k nej privedie skôr, ako ju uvidíš.

Hniezdo kúdeľníčky je vakovitá závesná konštrukcia z páperia vŕbových a topoľových semienok, vlny, chlpov a pavúčích vlákien so vstupným tubusom na boku — váži 75–110 g a stavba trvá asi 20 dní. Zavesuje sa na koniec tenkej pružnej vetvy vŕby alebo topoľa priamo nad vodou, čo poskytuje ochranu pred väčšinou predátorov. Ide o jedno z najdokonalejších hniezd európskych vtákov.

Áno — kúdeľníčka lužná je jedným z mála európskych vtákov s doloženou polygynandriou a pohlavným konfliktom. Samica inkubuje sama v asi 45 % hniezd, samec sám v asi 17 %. V dramatických 28–40 % prípadov opustia hniezdo s vajíčkami obaja rodičia — každý hľadá ďalšieho partnera — a znáška hynie. Je to výsledok evolučného pohlavného konfliktu, pri ktorom sa každý partner snaží presunúť celú záťaž starostlivosti na toho druhého.

Nie — IUCN hodnotí kúdeľníčku lužnú ako najmenej ohrozený druh (LC) so stúpajúcim populačným trendom. Európska populácia sa odhaduje na 420 000–840 000 jedincov. V SR je trendovo stabilná až mierne rastúca (nárast o 20–50 %). Druh nie je zaradený v prílohách CITES. V SR je zákonom chránená (543/2002 Z. z., spoločenská hodnota 1 000 €).

Kúdeľníčku lužnú najľahšie spoznáš podľa troch znakov: (1) sivá hlava so čiernou maskou cez oko, (2) gaštanovohnedý chrbát, (3) charakteristické dlhé vysoké volanie cííh alebo siíih. Od mlynárky dlhochvostej (Aegithalos caudatus) ju odlíšiš kratším chvostom a absenciou bielo-čierneho sfarbenia; od sýkorky modrej (Cyanistes caeruleus) absenciou modrého sfarbenia a oveľa tenším ihlovitým zobákom.

Kúdeľníčka lužná

Remiz pendulinus — drobný spevavec lužných porastov so sivou hlavou a čiernou pirátsou maskou — staviteľ vakovitého závesného hniezda z rastlinného páperia priamo nad vodnou hladinou; hniezdič slovenských nížin, zákonom chránený