Králik satrapa (Regulus satrapa)

Regulidae (králikovité)

Králik satrapa

Regulus satrapa — jeden z najmenších severoamerických spevavcov so zlatou korunou, ohraničenou čiernym pruhom — malý ihličnanový špecialista zimujúci aj v mrazoch pod –40 stupňov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populačný trend celkovo stabilný, hoci západné populácie zaznamenali pokles cca 67 % medzi rokmi 1966 a 2010 (Breeding Bird Survey). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Chránený zákonom v USA a Kanade (Migratory Bird Treaty Act). Zdroj: BirdLife DataZone a Wikipedia EN (IUCN 3.1, hodnotenie 2018).
Dĺžka8–11 cm (4,5–7,8 g)
PôvodIhličnaté lesy Kanady, severných a horských USA, Mexiko a Stredná Amerika
PovahaNeúnavne aktívny, neposedný hmyzožravec ihličnanov; zimovzdorný
StravaDrobný hmyz, pavúky a vajíčka hmyzu zbierané z ihličia a kôry
Dožitiemax. 6,3 roka vo voľnej prírode

Výživa

  • Drobný hmyz a vajíčka hmyzu (voošky, drobné chrobáky, dvojkrídlovce, motýlice, larvy) — základná zložka po celý rok, zberaná prehľadávaním ihličia a kôry
  • Pavúky a roztočovce — celoročný dôležitý zdroj bielkovín, najmä v zime, keď hmyz chýba
  • Vajíčka a kukly hmyzu — zásoby ukryté v ihličí a kôre stromov, kritické v zime
  • Semená a drobné plody — príležitostný doplnok najmä počas migrácie
  • Minerály a minerálne látky — prijímané z kôry a podkladu
Tip od odborníka Králik satrapa je vysoko špecializovaný hmyzožravec so štíhlym, tenkým zobákom prispôsobeným na zbieranie miniatúrneho hmyzu, vajíčok a pavúkov z povrchu ihličia a kôry ihličnanov. V zimnom období, keď je aktívny hmyz vzácny, prežíva na vajíčkach hmyzu, kuklách a roztočoch ukrytých v kôre a ihličí — práve táto schopnosť nájsť „zimné zásoby“ prírody mu umožňuje prezimovanie vo veľkých mrazoch. V ľudskom chove sa tento druh nechová — je to chránený divý vták; akékoľvek kŕmne odporúčania na tejto stránke sú len pre informáciu o jeho prirodzenej ekológii. Pri záhradnom pozorovani v Severnej Amerike druh nezavítava k bežným kŕmidlám, no zastaví sa pri suetových (lojových) kekoch alebo keď nájde bohatý biotop ihličnanov.

Hlasový prejav

Králik satrapa má jeden z najvyšších a najtenkejších hlasov spomedzi všetkých severoamerických vtákov. Kontaktné hlásky sú séria 2–3 extrémne tenkých, nitkovitých „tsee“ alebo „see-see“ zvukov, ktoré sa pohybujú okolo 7 000–8 500 Hz — to je frekvencia, pri ktorej mnohí ľudia nad 50 rokov prestávajú počuť. Pieseň samca je vzostupná, zrýchľujúca sa séria až 14 tenkých tsee tónov trvajúca až 3 sekundy, ktorá dramaticky klesá o oktávu a prechádza do jemného hudobného štebotania. Druh je hlasovo aktívny po celý rok, no jeho vokalizáciu ľudia veľmi často jednoducho nepočujú ani nespájajú s vtákom.

Typické zvuky

  • tsee-tsee-tsee — kontaktná hláska: série 2–3 nitkovito tenkých zvukov pri ~7 000–8 500 Hz, oboma pohlaviami celoročne; pre starších ľudí často nepočuteľná
  • Pieseň samca — vzostupná zrýchľujúca sa séria až 14 tenkých tsee tónov (až 3 sekundy), ktorá náhle klesá o oktávu a prechádza do melismatického štebotania; prednášaná z vrcholkov ihličnanov v tokavej sezóne
  • Kratšie tsit alebo si hlásky — poplašné a kontaktné volania počas zimovania a migrácie, vydávané v skupinkách vtákov pohybujúcich sa lesným porastom
  • Znížená hlasitosť v závislosti od veku poslucháča — hlas królika satrapu je klinicky používaný ako test sluchu, pretože frekvencia presahuje práh počuteľnosti starších osôb

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (máj–júl) — hniezdo zavesené v ihličnane, 8–9 vajec, dve hniezdenia za sezónu
Tok a párenie — samec spieva vzostupnú sériu tenkých tsee tónov a háji teritórium vo vrcholkoch ihličnanov
Odchov mláďat — inkubácia 14–15 dní (samica), vyletenie 16–19 dní po vyliahnutí; pri druhej znáške samec kŕmi prvú skupinu mláďat
Zimovanie — druh zimuje od južnej Kanady po Strednú Ameriku; skupinové nocovanie v ihličnanoch znižuje tepelné straty
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou
Jesenná migrácia (september–november) — druh sa presúva na juh; časť populácie zostáva aj v chladných oblastiach s výraznými mrazmi

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Ihličnaté lesy (smrek, jedľa, borovica) od nížin po horské polohy (do 3 300 m n. m.) v Kanade, severných a horských USA a pohoriach Mexika a Strednej Ameriky
Králik satrapa je ihličnanový špecialista — uprednostňuje husté smrekové a jedľové lesy s bohatým podrastom. V zime sa pohybuje v mixoch ihličnatých a opadavých stromov na nižších nadmorských výškach. V Severnej Amerike hniezdi od hladiny mora (v prímestských lesoch pacifického severozápadu) po 3 300 m n. m. v pohoriach Mexika. Druh sa nevyskytuje v SR ani v EÚ.
Spoločenské správanie
Mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje jednotlivo alebo v zmiešaných kŕdlikoch s inými malými spevavcami; v hniezdnej sezóne teritoriálne páry
Počas zimovania a migrácie sa králik satrapa pridáva k zmiešaným pohyblivým kŕdlikom (mixed-species foraging flocks) s inými drobnými spevavcami — sýkorkami, brhlíkmi a zlatohlávkami. V hniezdnej sezóne sa pár izoluje na teritórium vo vrcholkoch ihličnanov. Zimné skupinové nocovanie (2–4 jedince schumlané k sebe) znižuje tepelné straty.
Zimná odolnosť
Prezimuje v mrazoch pod –40 °C; skupinové nocovanie v hustých ihličnanoch je klucovou adaptáciou
Králik satrapa je rekordér zimy medzi americkými drobnými vtákmi — zimuje podstatne severnejšie než príbuzný králik rubínový. Toleruje nočné mrazy výrazne pod –40 °C, pričom skupiny 2–4 vtákov sú stiesnené k sebe v hustom ihličí, aby znížili tepelné straty. Druh zrejme nepoužíva torpor (metabolický útlm), ale kombináciu skupinového tepla a energeticky úsporného správania.
Hniezdenie
Visiacka guľovitá misa z machu a pavučín zavesená pod konárom ihličnana vo výške 9–18 m; 8–9 vajec, dve hniezdenia za sezónu
Hniezdo králika satrapu je unikátna visiacka guľovitá misa skonštruovaná z machu, lišajníkov, pavučín a rastlinného vlákna, vystlaná pierkami a srsťou — typicky zavesená pod konárom smreka alebo jedľe vo výške 9 až 18 m. Mimoriadne dôkladne zamaskovaná kôrou a lišajníkmi. Hniezdenie prebieha v dvoch kolách: po vyliahnutí prvej znášky samec preberá starostlivosť o prvých mláďatá, kým samica inkubuje druhú znášku.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode, rose a kvapkách topiaceho sa snehu na vegetácii
Králik satrapa sa vo voľnej prírode kúpe v drobných plytkých vodných plochách, kvapkách rosy a topiaceho sa snehu na ihličí a kôre. Je to nevyhnutné na udržanie peria v dobrej kondícii, čo je pre extrémne malý druh s vysokou tepelnou stratou kľúčové. Druh sa nechová v zajatí.
Denný rytmus a migrácia
Denný druh so sezónnym migračným rytmom; čiastočne sťahovavý — severné populácie migrujú, niektoré zostávajú aj v silných mrazoch
Králik satrapa je výlučne denný vták s výrazným sezónnym rytmom. Väčšina populácie migruje na juh (September–november), no niektoré jedince zostávajú aj v oblastiach s extrémnym chladom. Na jar sa vracia na hniezdiská apríl–máj. Tento druh patrí medzi tzv. čiastočne sťahovavých: niektoré subpopulácie sú takmer stálymi obyvateľmi (napr. v pacifickom severozápade), iné sú dlhodobo migrujúce.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská); samec spieva z vrcholkov ihličnanov

Samec prednáša vzostupnú sériu tenkých tsee tónov z viditeľného bidla vo vrcholku ihličnana a aktívne bráni hniezdne teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: Animal Diversity Web — pohlavná dospelosť u oboch pohlaví pri 365 dňoch). Páry sú monogamné počas sezóny.

Hniezdo a znáška
Znáška 8–9 vajec (zdroj: Wikipedia EN, ADW); hniezdna sezóna máj–júl; dve hniezdenia

Hniezdo je visiacka guľovitá misa z machu, lišajníkov, pavučín a rastlinného vlákna, vystlaná pierkami, zavesená pod konárom ihličnana vo výške 9–18 m. Samica znáša 8–9 vajec (výnimočne 5–11) s jemnou krémovo-béžovou farbou a bledými škvrnkami. Dve hniezdenia za sezónu sú typické — pri druhej znáške samec kŕmi mláďatá z prvej, zatiaľ čo samica inkubuje druhú znášku (zdroj: Wikipedia EN, ADW).

Inkubácia
14–15 dní (zdroj: Wikipedia EN, ADW); inkubuje výlučne samica

Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 14–15 dní (zdroj: Wikipedia EN, ADW). Počas inkubácie ju samec pravidelne kŕmi — prináša drobný hmyz a pavúky do hniezda. Hniezdo je výborne maskované a ťažko nájditeľné pre predátorov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 16–19 dní po vyliahnutí (zdroj: ADW); kŕmia obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a ostávajú v hniezde 16–19 dní po vyliahnutí (zdroj: ADW). Obaja rodičia ich intenzívne kŕmia prevažne drobnými hmyzmi a pavúkmi. Po vyletení sú mláďatá závislé od rodičov ešte istý čas. V prípade dvoch hniezdení za sezónu preberie samec starostlivosť o prvú skupinu mláďat, kým samica inkubuje druhú znášku.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie 16–19 dní po vyliahnutí (zdroj: ADW); plná nezávislosť po cca 33–36 dňoch od vyliahnutia

Mláďatá vyletia z hniezda 16–19 dní po vyliahnutí a rodičia ich dokrmujú, kým nedosiahnu plnú nezávislosť (orientačne po 33–36 dňoch od vyliahnutia, ADW). Juvenilní jedinci postrádajú žltú alebo oranžovú korunu — majú hnedé temenné sfarbenie bez čierneho ohraničenia. Dospelé sfarbenie s korunou nadobúdajú pri prvom pelichaní.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť v prvom roku (365 dní, zdroj: ADW); max. dožitie 6,3 roka vo voľnej prírode (zdroj: senescence.info)

Králik satrapa dosahuje pohlavnú dospelosť v prvom roku života — u oboch pohlaví pri 365 dňoch (zdroj: Animal Diversity Web). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 6,3 roka (zdroj: longevity database senescence.info). Dožitie v zajatí nie je v dostupných zdrojoch doložené — druh sa v avikultúre bežne nechová (presné údaje neoverené).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Králik satrapa 8–11 cm Králik rubínový 9–11 cm Králik zlatohlavý 8–9 cm Sýkorka uhliarka 10–11,5 cm Ohniváčik 9–10 cm
Králik satrapa Králik rubínový (Corthylio calendula) Králik zlatohlavý (Regulus regulus) Sýkorka uhliarka (Periparus ater) Ohniváčik (Regulus ignicapilla)
Dĺžka8–11 cm9–11 cm8–9 cm10–11,5 cm9–10 cm
Váha4,5–7,8 g5–10 g5–7 g8–10 g5–7 g
Dožitiemax. 6,3 r vo voľnej prírode (zdroj: senescence.info)max. cca 4–5 r vo voľnej prírodemax. cca 5–6 r vo voľnej prírodemax. cca 9 rmax. cca 5 r vo voľnej prírode
OchranaIUCN LC, bez CITES; chránený Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada)IUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaOlivovo-sivé sfarbenie, dve biele krídlové pásy, biele obočie, čierny očný pruh; koruna zlatožltá (samica) alebo oranžová v strede (samec) ohraničená čiernym pásom; miniatúrna veľkosťOlivovo-zelené sfarbenie, dve biele krídlové pásy, biely krúžok okolo oka (nie obočie); samica bez farebn koruny; samec má skrytú červenú korunu (viditeľnú len pri vzrušení); tvár bez čierneho vzoruOlivovo-zelené sfarbenie, dve biele krídlové pásy, žltá (samica) alebo oranžovožltá (samec) koruna bez čierneho ohraničenia po stranách (len tmavé línie); bez výrazného bieleho obočiaČierna čiapka a podbradník, biely oblúk na šiji (diagnostický znak), sivý chrbtom, bez farebnej koruny; väčšia a robustnejšia než králik satrapaOlivovo-zelené sfarbenie, dve biele krídlové pásy; koruna oranžová/červená (samec) alebo žltá (samica) s čiernym ohraničením; výrazne biele dlhé obočie a čierny líčny pruh — bližší farebný vzor k satrapa ako zlatohlavý
AreálIhličnaté lesy Kanady, severných a horských USA, pohoria Mexika a Strednej Ameriky; čiastočne sťahovavý, zimuje farther south ale aj v mrazoch pod –40 °C; skupinové nocovanieSeverná Amerika — hniezdenie v boreálnych lesoch, zimovanie na juhu USA a v Strednej Amerike; migruje ďalej na juh než satrapa a nezimuje v extrémnych mrazochIhličnaté lesy Eurázie vrátane Slovenska; stály a sťahovavý; bežný druh smrekových lesov Karpát; európsky náprotivok satrapu na inom kontinenteIhličnaté lesy Eurázie vrátane SR; bežná, predovšetkým v smrekových porastoch horského pásma; ekologicky podobný biotop ako satrapa, no iný rod a čeľaďIhličnaté a zmiešané lesy južnej a strednej Európy vrátane SR (zriedkavejší než zlatohlavý); v SR najmä nižšie polohy s jedľou

Zaujímavosti

1

Zlatá koruna so sakrálnou výzdobou — najvýraznejší znak druhu je koruna: zlatožltý pruh ohraničený čiernym obrubníkom na temene. U samca je stred koruny živooranžový (ako plameň), u samice žltý. Koreňom latinského druhového mena satrapa (satrap) je perzský kráľovský miestodržiteľ — odkaz na zlatú „korunu“.

2

Jeden z najmenších spevavcov Severnej Ameriky — dĺžkou 8–11 cm a hmotnosťou 4,5–7,8 g patrí králik satrapa k najmenším vtákom celého amerického kontinentu. Napriek tejto miniatúrnej veľkosti prezimuje v podmienkach, kde mnohé väčšie vtáky pred zimou utiekajú na juh.

3

Extrémna zimná odolnosť — králik satrapa zimuje v oblastiach s nočnými mrazmi pod –40 °C, kde žiadny iný jemu príbuzný druh neprezimuje. Kľúčom k prežitiu je skupinové nocovanie 2–4 vtákov stisnutých k sebe v hustom ihličnanom, čím sa znižujú tepelné straty. Druh podľa dostupných zdrojov zrejme nepoužíva torpor.

4

Hlas neviditeľný pre starších — kontaktné tsee-tsee-tsee hlásky a spev sa pohybujú pri 7 000–8 500 Hz. Táto frekvencia je jednou z prvých, ktoré ľudia strácajú so starnutím — preto mnohí skúsení pozorovatelia tohto vtáka neviditeľne minie, hoci sú v rovnakom lese. Spev je klinicky používaný ako prírodný test sluchu.

5

Dve hniezdenia za sezónu s vyspelou deľbou práce — pri druhom hniezdení preberie samec plnú zodpovednosť za kŕmenie mláďat z prvej znásky, zatiaľ čo samica inkubuje druhú. Tento paralelný systém dvoch generácií súčasne je pozoruhodnou adaptáciou na krátku severnú hniezdnu sezónu.

6

Visiacka guľovitá misa — inžinierske majstrovstvo — hniezdo je zavesené pod konárom ihličnana vo výške 9–18 m a navonok maskované lišajníkmi a kôrou. Pavučiny slúžia ako pružný lepidlo, vďaka ktorému sa hniezdo rozťahuje s rastúcimi mláďatami. Ide o jedno z najzložitejšie skonštruovaných hniezd severoamerických spevavcov.

7

Čeľaď Regulidae — najmenšie vtáky Starého aj Nového sveta — králikovité (Regulidae) zahŕňajú len 5–6 druhov rodu Regulus a príbuzného Corthylio (králik rubínový, preradený do samostatného rodu v roku 2021). Európskym príbuzným je králik zlatohlavý (Regulus regulus, u nás bežný v ihličnanoch) a ohniváčik (Regulus ignicapilla). Celá čeľaď pozostáva z mimoriadne malých, aktívnych hmyzožravcov ihličnanových lesov.

8

Odlíšenie od králika rubínového — nejčastejšia zámena je s králikom rubínovým (Corthylio calendula): ten má biely krúžok okolo oka (nie biele obočie), nemá čierny okraj koruny a samci majú skrytú červenú (nie zlatú) korunu. Kľúčom je teda biele obočie verzus biely krúžok okolo oka a prítomnosť čierneho obroubenia koruny.

9

Hmyzožravec-hoviar — králik satrapa zbiera hmyz unikátnou kombináciou metód: prehľadáva ihličie a kôru, ale aj pravidelne hoví (flitteruje na mieste pred konárom, podobne ako kolibríky). Toto chovanie mu umožňuje prístup ku koristi, ktorá je pre ostatné vtáky ťažko dostupná.

Taxonomická klasifikácia

species Králik satrapa (Regulus satrapa)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Regulidae (králikovité)
Rod Regulus Cuvier, 1800
Druh Regulus satrapa Lichtenstein, 1823
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severoamerický druh; v Európe sa nechová ani nežije vo voľnej prírode
Poddruhy Druh má niekoľko uznaných poddruhov (Avibase uvádza 6, Wikipedia EN 5 migrujúcich skupín). Najvýznamnejšie: R. s. satrapa (nominátny — väčšina Kanady a severovýchodné USA, krátky zobák, chrbtová olivová s šedastou prímesou), R. s. olivaceus (Tichomorský severozápad — pobrežná JV Aljaška po JZ Oregón, tmavoolivovo-zelená, stredne dlhý zobák), R. s. apache (juhozápadné pohoria — Arizona, zimuje v Texase a Novom Mexiku, väčší, bledší chrbtom). Pôvodne opísal H. Lichtenstein v roku 1823; druhové meno satrapa (satrap, perzský miestodržiteľ) odkazuje na zlatú korunu vtáka. Niektoré novšie klasifikácie (IOC) rozoznávajú iba 3 migrujúce subspeciálne skupiny.
Avibase_ID 154BCCAE37AE70E9

? Často kladené otázky

Nie. Králik satrapa je výlučne severoamerický druh chránený zákonom (Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade). V SR ani v EÚ sa nevyskytuje ani nechová. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujíma nás jeho fascinujúca biológia a ekológia ihličnanových lesov.

Vďaka skupinovému nocovaniu — 2–4 jedince sa stisnú k sebe v hustom ihličnanom, čím sa výrazne znižujú tepelné straty. Okrem toho druh neustále zbiera energeticky bohaté krmivo (vajíčka hmyzu, pavúkov) ukryté v kôre a ihličí počas celého dňa. Podľa dostupných zdrojov zrejme nepoužíva torpor (metabolický útlm) — kombinuje aktívne hľadanie potravy s passívnou tepelnou úsporou.

Jeho hlas sa pohybuje pri 7 000–8 500 Hz — to je frekvencia, ktorú starší ľudia (a mnohí nad 50 rokov) jednoducho nepočujú. Je to jedna z prvých frekvencií strácaných s vekom. Práve preto môžeš byť uprostred kŕdlika králikov a nevedieť o tom. Riešenie: nahrávky hlasov vtákov v aplikáciách (Merlin, BirdNET) ti pomôžu nájsť a identifikovať druh.

Kľúčové sú dva znaky: (1) Biela linca nad okom (obočie) u satrapu verzus biely krúžok okolo oka u rubínového — obočie prechádza nad okom, krúžok ho obkolesuje. (2) Koruna ohraničená čiernym pásom u satrapu — rubínový má tvár bez výrazného čierneho vzoru a červenú/červeno-oranžovú korunu ukrytú (viditeľnú len pri vzrušení). Samice rubínového nemajú žiadnu farebnú korunu.

Je to vysoko špecializovaný hmyzožravec — zbiera drobné hmyzy, pavúky, vajíčka a kukly hmyzu z povrchu ihličia a kôry ihličnanov. Robí tak prehľadávaním a hovením (flitterovaním na mieste). V zimnom období, keď aktívny hmyz chýba, prežíva na vajíčkach a kuklách ukrytých v kôre. Príležitostne požiera drobné bobule alebo semená počas migrácie, no to nie je jeho primárna strava.

Hniezdi v ihličnatých lesoch (smrek, jedľa) od Aljašky a Kanady po hornatý severný Mexiko a Strednú Ameriku. Hniezdo — visiacka guľovitá misa z machu a pavučín — je zavesená pod konárom ihličnana vo výške 9–18 m. Samica znáša 8–9 vajec a vychováva dve znásky za sezónu — celkovo teda potenciálne 16–18 mláďat za rok (ak sú obe znásky úspešné).

Nie — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC), čo znamená najmenej ohrozený. Populácie sú celkovo stabilné, hoci v niektorých regiónoch bol zaznamenaný pokles (napr. západ USA pokles ~67 % medzi 1966–2010 podľa Breeding Bird Survey). Druh nie je v CITES. Chránený zákonom v USA a Kanade (Migratory Bird Treaty Act).

Oba patria do rovnakej čeľade Regulidae (králikovité) a rovnakého rodu Regulus — sú si teda pomerne blízki príbuzní. Európsky králik zlatohlavý (Regulus regulus) je bežný druh ihličnatých lesov Slovenska a Európy; od satrapu ho odlišuje absencia bieleho obočia (zlatohlavý má iba žltú korunu bez čierneho okraja a biele obočie má výraznejšie zbavené čierneho). Oba druhy zdieľajú rovnaké správanie (ihličnanový biotop, hovenie, tenký hlas), no žijú na rôznych kontinentoch.

ZDROJ: Wikipedia EN (Golden-crowned kinglet — dĺžka 8–11 cm, hmotnosť 4,5–7,8 g, rozpätie krídiel 14–18 cm, 5–6 poddruhov, popis samca/samice/juvenila, biotop, strava, hlas, rozmnožovanie, IUCN LC — https://

 Video — Králik satrapa

Králik satrapa (Regulus satrapa) — spev a hlas v prírode

Králik satrapa (Regulus satrapa) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Golden-crowned Kinglet, Česky:   králíček satrapa, Nemecky:   Indianergoldhähnchen, Španielsky:   Reyezuelo Sátrapa, Francúzsky:   Roitelet à couronne dorée, Taliansky:   Regolo capodorato, Holandsky:   Amerikaanse Goudhaan, Poľsky:   mysikrólik zlotoglowy, Maďarsky:   kanadai királyka, Rusky:   Золотоголовый королёк, Japonsky:   アメリカキクイタダキ, Švédsky:   Guldkronad kungsfågel, Latinsky:   Regulus satrapa Lichtenstein, 1823