Tangarovité
Kňažík obojkový patrí medzi obľúbených klietkových spevákov v Mexiku. Spev samca je melodický a kanárikový — krátke opakujúce sa strofy s čistými píšťalovými tónmi (zdroj: Wikipedia ES, sdakotabirds.com). V Mexiku sa hodnotia rôzne typy a kvality spevu samcov. Samica je prakticky nemá. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — spev je vrodený.
Samec sa pred samicou predvádza a intenzívne spieva. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok krmiva vrátane živej potravy.
Pár stavia miskovité hniezdo z jemných rastlinných vlákien a koreňov, upevnené nízko v krovine alebo tráve. Samica kladie zvyčajne 2 vajíčka.
Inkubačná doba cca 13 dní (zdroj: Skutch 1945 pre komplex torqueola/morelleti; pre torqueola samostatné údaje neoverené). Na hniezde sedí samica.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10 až 11 dňoch (zdroj: odborná literatúra komplexu torqueola/morelleti). Kŕmia ich obaja rodičia. V hniezdnej sezóne je živá potrava nevyhnutná — bielkoviny pre rast mláďat.
Juvenilné jedince sa podobajú hnedej samici; samce nadobúdajú dospelé sfarbenie postupne pri línaniach. V zajatí pri dobrých podmienkach pár zvládne 2 až 3 hniezdenia ročne.
Kňažík obojkový je plachý spevavec — pri pravidelnom kľudnom zaobchádzaní si zvyká na prítomnosť chovateľa. Manipulácia ho stresuje. Kľúč: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, pokojné pohyby, tiché prostredie.
Po prevoze nechaj vtáka 2 až 3 týždne aklimatizovať v tichom prostredí — minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby tlmia spev
Kŕm v rovnaký čas, ponúkaj metličky — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou a začne dôverovať
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z manipulácie spomaľuje aklimatizáciu
Kňažík obojkový sa v SR a ČR bežne neobchoduje. V Európe je vzácne dostupný na špecializovaných burzách exotických vtákov. Konkrétne aktuálne ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť — presné údaje neoverené. Kúpiť možno iba od registrovaného chovateľa s preukazom pôvodu.
| Kňažík obojkový | Kňažík golierikatý (Sporophila americana) | Kňažík bronzový (Sporophila collaris) | Kňažík čiernobiely (Sporophila luctuosa) | Kňažík hrdzavý (Sporophila minuta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 10 až 12 cm | 11 až 12 cm | 11 až 12 cm | 10 až 11 cm | 9 až 10 cm |
| Váha | ~8 g | 10 až 13 g | 11 až 14 g | 9 až 12 g | 7 až 9 g |
| Dožitie | ~11 r (v zajatí) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Samec: čierna hlava a chrbát, biely golier, škoricový trtáč; samica uniformne hnedá. Mexický endemit. | Samec čierny s bielym golierom a dvoma bielymi pruhmi na krídle (wing-barred); biely trtáč, nie škoricový. | Samec čierno-žltohnedý s nápadným bielym golierom a žltkastým spodkom; samica okrovohnedá. | Samec kontrastne čierno-biely (čierna hlava, chrbát a hruď, biele brucho), bez goliera a bez škoricového trtáča. | Drobný; samec sivý chrbát so sýto hrdzavočerveným spodkom a trtáčom, bez bieleho goliera. |
| Areál | Západné Mexiko (Sinaloa až Oaxaca, Baja California Sur); stálysediaci; obľúbený klietkový spevák | Severovýchodná Južná Amerika (Guyany, sev. Brazília); odlišuje sa bielym trtáčom a krídlovými pruhmi | Juhovýchodná Južná Amerika (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj); väčší a robustnejší ako obojkový | Andy a Južná Amerika (Kolumbia po Bolíviu, Brazília); čiastočne sťahovavý; tiež cenený spevák | Mexiko po sev. Južnú Ameriku; jeden z najmenších kňažíkov; odlišuje sa hrdzavým bruchom bez goliera |
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, opuch okolo kloaky
Akútny, život ohrozujúci stav pri nedostatku vápnika alebo v chlade. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, vhodná teplota. Pri príznakoch okamžitá veterinárna pomoc.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé suché krmivo, hygienická klietka, dobrá ventilácia.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie
Druh nepochádza z chladných oblastí — neznáša teploty pod 10 °C a prievan. Optimum 18 až 28 °C, bez prievanu.
Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršená kondícia peria
Aktívny druh v malej klietke trpí nedostatkom pohybu. Prevencia: priestranná klietka, pestrá strava bez nadbytku tučných semien.
Škoricový trtáč ako kľúčový znak — samec kňažíka obojkového je nezameniteľný kombináciou čiernej hlavy, bieleho goliera okolo krku a nápadného škoricovo-hrdzavého trtáča (rump). Práve tento trtáč dáva druhu anglický názov Cinnamon-rumped Seedeater. Samica je uniformne hnedá, bez goliera.
Taxonomická záhada — druh vznikol rozdelením širšieho komplexu white-collared seedeater v rokoch 2015 až 2016 (IOC/AOS). Genetická štúdia Mason et al. (2018) preukázala, že západomexická vetva (S. torqueola) a stredoamerická vetva (S. morelleti) si nie sú navzájom ani najbližšie príbuzné — každá je bližšia iným druhom rodu Sporophila. Ide o učebnicový prípad kryptickej divergencie.
Mexický endemit — kňažík obojkový je endemický na tichomorskej strane západného Mexika: od Sonoray a Sinaloy na severe po západnú Oaxacu na juhu, vrátane Baja California Sur. Nevyskytuje sa nikde inde na svete vo voľnej prírode.
Cenený spevák v Mexiku — pre melodický, kanárikový spev patrí medzi obľúbených klietkových vtákov v Mexiku a Strednej Amerike. Spev samca je čistý, melodický a vytrvale opakovaný — hodnotí sa kvalita, rytmus a tónové stvárnenie.
Dlhá hniezdna sezóna — v prírode sa hniezdi od apríla do decembra (zdroj: Wikipedia ES) — ide o jednu z najdlhších hniezdnych periód medzi drobnými semenožravcami rodu Sporophila. V znáške sú zvyčajne 2 vajíčka; mláďatá opúšťajú hniezdo po 10 až 11 dňoch.
Adaptovaný na kultúrnu krajinu — napriek endemickosti sa druh dobre prispôsobil ľudskej činnosti. Obýva pastviny, okraje polí, pobrežné kroviny a plochy po odlesnení — vďaka čomu populácia zostáva stabilná aj napriek rozšíreniu poľnohospodárstva. IUCN LC, trend stabilný.
Dva poddruhy — S. t. torqueola (Baja California Sur a severná časť tichomorskej strany Mexika) sa líši od S. t. atriceps (centrálne a juhozápadné Mexiko, do 2 000 m n. m.) sýtejšou čiernou hlavou samca poddruhu atriceps.
Nezamieňať s kňažíkom Moreletovým — v teréne i v chove je dôležité rozlišovať S. torqueola (škoricový trtáč, západné Mexiko) od S. morelleti (biely trtáč, východné Mexiko a Stredná Amerika). V Európe sú oba druhy vzácne — kupovať treba len s overením druhu a pôvodu.
Kňažík obojkový má škoricovo-hrdzavý trtáč (rump), zatiaľ čo kňažík Moreletov má biely trtáč. Obe druhy obývajú rôzne časti Mexika — torqueola je na západe (tichomorská strana), morelleti na východe (Mexický záliv) a v Strednej Amerike. Geneticky si nie sú ani navzájom najbližšie príbuzné.
Druh nie je zaradený v CITES (žiadna príloha). V Mexiku sa chová tradične ako klietkový spevák; problémom je ilegálny divý odchyt. V EÚ môžeš chovať len legálne, v zajatí odchované jedince s preukazom pôvodu od registrovaného chovateľa.
Jednoducho — samec má čiernu hlavu, biely golier a škoricový trtáč a spieva. Samica je uniformne hnedá, bez goliera a prakticky nespieva. Pohlavný dimorfizmus je teda výrazný a určenie pohlavia spoľahlivé.
Pre speváka (samca) postačuje klietka 60 × 40 × 40 cm; na chov páru je odporúčaná voliéra min. 1,5 až 2 m². Druh je aktívny a pohyblivý, preto čím viac priestoru, tým lepšie.
V zajatí pri správnej starostlivosti približne 11 rokov (zdroj: oiseaux.net). Kľúčom je priestranná klietka, vhodná teplota (18 až 28 °C), čistá voda a vyvážená strava so sépiovou kosťou.
Mimo sezóny stačí zmes kanárikových semiačok (alpiste), prosa a semien divých tráv doplnená o metličky a klíčené semená. V hniezdnej sezóne je však nevyhnutná živá potrava (múčne červy, drobný hmyz) a vaječná zmes — bez bielkovín živočíšneho pôvodu môžu rodičia mláďatá opustiť. Sépiová kosť musí byť trvalo k dispozícii.