Cardinalidae (kardinálovité)
Kardinál červený patrí medzi najhudobnejšie spevavy Severnej Ameriky — aj samica spieva po celý rok, čo je u spevavcov zriedkavé. Spev samca je hlasný, opakovaný a melodický — séria čistých pískaných fráz: „cheer-cheer-cheer", „purdy-purdy-purdy", „woit-woit-woit", prednášaných z vyvýšeného, dobre viditeľného miesta. Samec aj samica majú zásobu 8–12 rôznych fráz, ktoré kombinujú; samica spieva tichšie a menej, ale počas hniezdenia spieva priamo z hniezda — pravdepodobne komunikuje so samcom, kedy priniesť potravu. Okrem spevu vydáva ostré „chink" poplašné volanie a jemné kontaktné hlásky.
Tok začína od februára predlžovaním dňa — samec intenzívne spieva z exponovaného miesta a kŕmi samicu (courtship feeding), čo je typické pre Cardinalidae. Obe pohlavia spolu spievajú a samec ju sprevádzá. Samec je v hniezdnej sezóne agresívny voči iným samcom a voči vlastnému odrazu v zrkadle (napadá sklo). Pohlavná dospelosť nastáva v prvom roku života.
Samica stavia misovité hniezdo sama, 3–5 dní z trávy, vetvičiek a listov vystlané jemnými vláknami. Znáša 2–5 vajec (zvyčajne 3–4), belasobiela až nazelenalá škvrnitá s hnedými a purpurovými škvrnami. Samec v tomto čase háji teritórium a kŕmi samicu. Za sezónu je bežné 2–3, výnimočne 4 znášky.
Na vajciach sedí prevažne samica (12–13 dní), samec ju v tomto čase pravidelne kŕmi. Samica opúšťa hniezdo len krátko na jedenie a hygienu. Samec zriedka inkubuje. V zajatí je dôležitý pokoj okolo hniezda — časté rušenie môže spôsobiť opustenie znášky.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia, pričom v prvých dňoch prevláda hmyz a mäkká živočíšna potrava (húsenice, larvy, mäkké bezstavovce). Pre chov je v tejto fáze nevyhnutný dostatok živej potravy — svrčky, múčne červy, živé larvy. Samec preberá kŕmenie vyletencov kým samica sedí na ďalšej znáške — efektívny dvojvlakový systém reprodukcie.
Mláďatá opúšťajú hniezdo za 7–13 dní (priemerné 9–10 dní) od vyliahnutia. Juvenily sú celkovo hnedé s charakteristickým čiernym zobákom (nie ružovohnedým ako u dospelých), ktorý postupne svetlie na ružovohnedú farbu. Chochol je prítomný od počiatku. Červené sfarbenie samca sa vyvíja postupne počas prvého roka pelichaním — nie je hneď plne červený.
Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — mladé vtáky môžu hniezdnuť hneď v prvej sezóne. Plné žiarivo červené dospelé sfarbenie samca sa dosiahne až po prvom celkovom pelichaní (jeseň/zima prvého roku) a nasledujúcej hniezdnej sezóny. Maximálne dožitie v zajatí: 28,5 roka (overený rekord); vo voľnej prírode: 15 rokov 9 mesiacov (banding record).
Kardinál červený si na ošetrovateľa zvykne a v zajatí sa správa pokojne, no nie je to vták, ktorý by vyhľadával fyzický kontakt. Pri dlhodobom chove a pravidelnom tichom kontakte od mláďaťa môže zobrať krmivo z ruky, ale väčšinou si udržuje prirodzený odstup. Hlavnou hodnotou tohto druhu je krásny zjav a melodický spev, nie maznavosť. Správne socializované jedince nijako agresívne nereagujú na ruky chovateľa pri čistení a kŕmení — tolerujú prítomnosť, ale nevyhľadávajú dotyk.
Prvých 1–2 týždne nechaj vtáka vydýchnuť — ticho, minimum ruchu, kryté tri strany voliéry
Kŕm v rovnaký čas každý deň — vták si rýchlo spája príchod ošetrovateľa so jedlom
Nabídni obľúbené pamlsky (slnečnica, bobule) rukou cez mreže — postupne od vzdialenosti
Nikdy nechytaj, neľakaj ani neplaš — stres narúša dôveru a môže spôsobiť stratu peria (stres-molt)
V záhradnej voliéri si zvyknú rýchlejšie než v izolovanej interiérovej klietke — viac priestoru = menej stresu
Kardinál červený sa na slovenskom a českom trhu objavuje zriedkavo — nie je to bežne dostupný klietkový vták. Historické záznamy z roku 2008 na iFauna.cz uvádzajú ceny 10 000–20 000 CZK za pár na českom trhu a 300–450 EUR za pár na európskych burzách (Zwolle, Straubing). Aktuálne ceny môžu byť iné — overiť priamo u európskych chovateľov alebo na špecializovaných burzách spevavcov. Druh nie je v prílohe CITES, takže obchod so zajatne chovanými jedincami nie je obmedzený CITES povoleníami; uplatnenie veterinárnych a dovozných pravidiel EÚ je samozrejmosťou.
| Kardinál červený | Kardinál červenochochlatý (Paroaria coronata) | Kardinál dominikánsky (Paroaria dominicana) | Kardinál žltozobý (Paroaria capitata) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 21–23,5 cm | 18–19 cm | 16–17 cm | 16 cm |
| Váha | 42–48 g | cca 40–44 g | cca 30–35 g | cca 28–32 g |
| Dožitie | do 28,5 r v zajatí (rekord); vo voľnej prírode do 15 r 9 mes. | do 10–15 r v zajatí | do 10 r v zajatí | do 8–12 r v zajatí |
| Hlučnosť | stredne náročný — voliéra, karotenoidová strava, živá potrava | stredne náročný — zrninová zmes, voliéra, živá potrava pri hniezdení | stredne ľahký — nenáročnejší na stravu ako Cardinalis | stredne ľahký |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES, ~100 miliónov jedincov | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Samec celý žiarivo červený so vzpriameným chocholom a čiernou maskou; samica béžovohnedá s červenými nádychmi a vzpriameným chocholom; hrubý oranžovočervený (samec) alebo ružovohnedý (samica) zobák | Červená hlava s chocholom, sýto sivý chrbát a krídla, biely spodok — žiadna čierna maska; obe pohlavia podobné (menší dimorfizmus ako Cardinalis) | Červená hlava bez chocholíka, biely spodok, hnedasto-sivý chrbát — menší než Cardinalis cardinalis, bez čiernej masky | Červená hlava, čierny chrbát a krídla, biely spodok a bočné pruhy, žltý zobák — kompaktný a kontrastný |
| Areál | Stály, nesťahovavý druh juhovýchodnej Kanady, USA, Mexika, Guatemaly a Belize; introdukovaný Havaj (1929) a Bermudy (1700); štátny vták 7 štátov USA | Juhovýchodná Južná Amerika (Argentina, Uruguaj, Bolívia, Brazília); populárny klietkový vták v Európe, bežnejší na trhu ako Cardinalis cardinalis | Brazília (semiaridná kaatinga); na trhu dostupnejší a lacnejší než Cardinalis cardinalis | Stredná Južná Amerika (Argentína, Paraguaj, Brazília, Bolívia); dostupný na európskom trhu |
Príznaky: Opuchnuté, zápalovo začervené viečka, kôrky okolo oka, čiastočné alebo úplné zatvorenie oka, šilhavosť, znížená aktivita
Zápal spojiviek — u kardinála červeného dokumentovaný predovšetkým pri stiesnenom chove a spoločných kŕmidlách kde sa druh nakazí od iných vtákov (Mycoplasma gallisepticum). V zajatí sa šíri kontaktom so sliznicu zo spoločných perch alebo kŕmidiel. Prevencia: hygiena kŕmidiel (čistiť každé 1–2 týždne) a izolácia chorých jedincov. Liečba antibiotikami (doxycyklín) patrí veterinárovi.
Príznaky: Bradavičnaté, hnedo-čierne kôrkovité krusty na nezoperenom koži (zobák, viečka, nohy), letargia, nechutenstvo
Najčastejšia virová hrozba pre kardinály podľa dostupných zdrojov — poxvírus sa šíri najmä cez uhryznutia komárov (v záhradných voliérach) a priamy kontakt s nakazenými vtákmi alebo ich sekrétmi. Pox lézie môžu zaslepiť oko alebo zablokovať zobák. Liečba je podporná (antiseptické ošetrenie krust); prevencia = kvalitný voliér chrániaci pred komármi a karanténa nových jedincov.
Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, chudnutie, sipot, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy. Kardinály sú náchylnejšie pri strese alebo imunnosupresii. Prevencia: čerstvé suché krmivo, suchá podestielka, dobré vetranie. Liečba antifungálnymi liekmi (vorikonazol, itrakonazol) patrí výlučne do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Samec pelichá do bledooranžovej alebo ružovohnedej namiesto žiarivočervenej; znížená vitalita
Nie je to choroba v pravom zmysle, ale nutričný deficit — kardinál červený nevie syntetizovať červené karotenoidy a musí ich prijímať z potravy. Bez dostatku karotenoidov (bobule, červená paprika, šípky, hmyz) v strave počas jesenného pelichania samec pelichá do bledooranžova a stráca atraktivitu. Prevencia: celoročné bobule a ovocie v strave, počas pelichania pridať šípkový prášok alebo komerčný karotenoidový doplnok.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, letargia
Pri chove vo vonkajšej záhradnej voliéri je riziko parazitárnych a bakteriálnych črevných infekcií zvýšené kontaktom so zemou a divými vtákmi. Pravidelná koprologická kontrola trusu (aspoň 1× ročne), hygiena podlahy voliéry a karanténa nových jedincov sú základnou prevenciou. Liečba cielenými antiparazitikami alebo antibiotikami patrí veterinárovi.
Nezameniteľný červený samec — samec kardinála červeného patrí medzi najfotogenickejšie vtáky Severnej Ameriky: celé telo je žiarivo karmazínové, hlavu zdobí vzpriamený chochol a tvár obklopuje čierna maska okolo hrubého oranžovo-červeného zobáka. Samica je béžovohnedá s červenými nádychmi — menej nápadná, ale rovnako charakteristická so vzpriameným chocholom.
Štátny vták 7 štátov USA — kardinál červený je štátnym vtákom Virgínie, Severnej Karolíny, Ohia, Indiany, Illinois, Kentucky a Západnej Virgínie — viac ako akýkoľvek iný severoamerický vták. Toto rozšírené uznanie odráža jeho obľúbenosť pri kŕmidlách a jeho hojnosť.
Aj samica spieva — u väčšiny spevavcov spieva iba samec; kardinál červený je vzácnou výnimkou kde aj samica spieva po celý rok. Samica spieva priamo z hniezda počas inkubácie — pravdepodobne komunikuje so samcom, kedy priniesť potravu.
Červená farba závisí od stravy — kardinál nevie syntetizovať červené pigmenty (karotenoidy) vlastným telom; musí ich prijímať z potravy. Ak v strave chýbajú bobule, červené ovocie a hmyz počas jesenného pelichania, samec pelichá do bledej ružovohnedej. Preto je pestrá strava bohatá na karotenoidy v zajatí kľúčová.
Rekordná dlhovekosť v zajatí: 28,5 roka — vo voľnej prírode je priemerná ročná prežívateľnosť dospelých iba 60–65 % a typický vek sú 3–5 rokov; najstarší kroužkovaný divý kardinál žil 15 rokov a 9 mesiacov. V zajatí pri správnej starostlivosti však môže dosiahnuť výnimočných 28,5 roka — zaznamenané v starostlivo vedených kolekciách.
Nesťahovavý a teritoriálny — na rozdiel od väčšiny drobných spevavcov, kardinál červený nemigruje; trvalo obýva teritórium po celý rok a aktívne ho bráni. Samec útočí dokonca na vlastný odraz v zrkadle či okne, keďže ho považuje za rivala. Tento typ teritoriality sa zachováva aj v zajatí.
Introdukovaný na Havaji od roku 1929 — do roku 1929 chýbal kardinál červený na Havajskom súostroví; po zámernom vysadení sa tam tak dobre usadil, že dnes patrí k bežným vtákom havajských záhrad a parkov — historicky prvý prípad úspešnej introdukcie tohto druhu mimo jeho prirodzeného areálu.
Hmyz takmer výlučne pre mláďatá — napriek tomu, že dospelý kardinál prijíma až 90 % semien, mláďatá sú prví dni kŕmené takmer výhradne hmyzom a larvy — bielkoviny a tuky z hmyzu sú nevyhnutné pre rýchly rast kosterného systému a svalstva. Bez živej potravy v chove hniezdenie zlyhá.
Populácia ~100 miliónov jedincov, trend stabilný — napriek tomu, že sa mnohé druhy amerických spevavcov počtom znižujú, kardinál červený je podľa všetkých dostupných zdrojov stabilný alebo mierne narastajúci: adaptoval sa na záhrady, parky a mestské prostredie a profituje z rozšíreného kŕmenia vtákov ľuďmi v USA.
Nie je to typický začiatočnícky vták. Kardinál červený vyžaduje priestrannú záhradnú voliéru (min. 3 × 1,5 × 2 m pre pár), pravidelnú živú potravu v hniezdnej sezóne, karotenoidové doplnky v strave pre zachovanie červeného sfarbenia a veterinárny dohľad. Pre začiatočníka je vhodnejšia napr. zebrička, kanárik alebo iný druh z čeľade Estrildidae. Kardinál červený je odmeňujúci druh pre skúsenejšieho chovateľa s priestorom a záujmom o hniezdenie.
Kardinál nevie sám syntetizovať červené pigmenty — karotenoidy musí prijímať z potravy. Ak strave chýbajú bobule, červené ovocie, šípky alebo hmyz počas jesenného pelichania (júl–október), samec pelichá do bledooranžovej alebo ružovohnedej namiesto žiarivo červenej. Prevencia: celoročné bobule a ovocie v strave, počas pelichania pridať šípkový prášok, červenú mletú papriku alebo komerčný karotenoidový doplnok pre spevavcov. Farba sa obnoví po ďalšom správne výživenom pelichaní.
Kardinál červený nie je v prílohe CITES a nie je chráneným druhom podľa zákona č. 543/2002 Z. z. (nejde o pôvodný slovenský ani európsky druh). Chov zajatne chovaných jedincov je na Slovensku a v EÚ prípustný pri dodržaní platných veterinárnych a dovozných predpisov. Nezabúdaj na doklady o pôvode — vtáky musia pochádzať z legálneho chovu, nie z divej prírody. V USA je chov divokých jedincov prísne zakázaný (Migratory Bird Treaty Act), no toto sa nevzťahuje na európsky chov.
Obaja pohlavie spievajú — to je pre kardinálov výnimočné. Samec spieva hlasno a intenzívne po celý rok, hlavne ráno, pri hájaní teritória a pri toku. Samica spieva tichšie, no tiež celoročne a dokonca spieva priamo z hniezda počas inkubácie — predpokladá sa, že tak komunikuje so samcom, kedy priniesť potravu. Vokálny repertoár obsahuje 8–12 rôznych pískaných fráz.
Vo voľnej prírode je priemerná dĺžka života dospelého kardinála skromná — ročná prežívateľnosť je 60–65 %, takže typický vek je 3–5 rokov; najstarší kroužkovaný divý jedináč žil 15 rokov 9 mesiacov. V zajatí pri správnej starostlivosti môže dosiahnuť omnoho vyšší vek: zaznamenaný rekord je 28,5 roka. Dlhovekosť v zajatí závisí od kvality stravy (karotenoidy!), hygieny, priestoru voliéry a veterinárneho dohľadu.
Vo voľnej prírode tvoria základ stravy semená (až 90 %) — predovšetkým slnečnica, trávy, obiloviny, buriny — doplnené bobuľami a plodmi. Hmyz (chrobáky, húsenice, cvrčky, pavúky) je dôležitý najmä pri odchove mláďat a na jar. V zajatí odporúčame pestrú zrninovú zmes (slnečnica, proso, kanárske semeno, šaflor) ako základ, sezónne bobule a ovocie (mrkva, šípky, maliny, čučoriedky) pre karotenoidy, živú potravu (svrčky, múčne červy) v hniezdnej sezóne a mäkké krmivo (eggfood) ako bielkovinový doplnok.
Kardinál červený je veľmi produktívny — za hniezdnu sezónu (marec–august) odchová bežne 2–3 znášky, výnimočne 4. Každá znáška obsahuje 2–5 vajec (zvyčajne 3–4), inkubácia trvá 12–13 dní a inkubuje prevažne samica kým samec kŕmi. Mláďatá vyletujú za 7–13 dní od vyliahnutia a samec ich kŕmi ešte 25–56 dní kým samica sedí na ďalšej znáške — efektívny systém viacnásobného hniezdenia. Pre úspešný odchov je v zajatí nevyhnutná živá potrava (svrčky, larvy) a pokojné hniezdne prostredie s hustou vegetáciou.