Tangarovité (Thraupidae)
Kardinál červenohlavý patrí medzi stredne hlasné klietkové spevavce — samec spieva premenlivú, opakovane sa opakujúcu melodickú sériu tónov prepisovanú ako suweet-chu, spievanú zo sedy na konári alebo v húštine. Okrem spevu používa ostrý krátky kontaktný a poplašný hlas chep. V hniezdnom období samce spievajú aktívne a hlasnejšie; v austrálnej zime (v Bolívii) sú pomerne tiché. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený.
Samec predvádza melodický spev (séria suweet-chu) zo sedy na konári a pár si zaberá hniezdne teritórium. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok potravy vrátane živého hmyzu. Keďže je druh monomorfný, fungujúci pár sa najistejšie zostaví podľa DNA pohlavia.
Pár stavia plytké mísovité hniezdo (vonkajší priemer ~9–10 cm, vnútorná priehlbina ~7 cm) z koreňových vlákien, tenkých vetvičiek a papradí. Samica kladie zvyčajne 2–3 vajcia belosivej až tmavolivovej farby so sýtymi tmavohnedými fliačkami hustejšími na tupom konci, rozmer asi 21,5 × 16 mm. Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná.
Inkubácia trvá približne 13 dní. Tento údaj pochádza z jediného overenia (birdfyi.com), preto ho uvádzame s rezervou — presné nezávisle potvrdené dáta sú v literatúre obmedzené. V tomto období je kľúčový pokoj a oddelenie páru od ostatných vtákov.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Živá potrava (múčne červy, cvrčky, voskovky) je v tomto období nevyhnutná — bez bielkovín živočíšneho pôvodu môžu rodičia mláďatá zanedbať. Doplň aj vajcovú a mäkkú zmes.
Mláďatá majú po vyletení hnedastosivé horné časti, tmavohnedasto-buff hlavu s tmavšou čiapkou a celý čierny zobák — dospelé červené sfarbenie hlavy nadobúdajú postupne. Presná dĺžka pobytu v hniezde a osamostatnenia nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedená — uvádzame ako neoverené.
Mláďatá dospievajú do plného sfarbenia postupne. Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s rodom Paroaria sa odhaduje orientačne na ~12 mesiacov. Pozor na broodparazitizmus — v pôvodnom areáli je druh hostiteľom lesklého kukučiaka dobytčieho (Molothrus bonariensis).
Kardinál červenohlavý je aktívny, ostražitý druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestane panikáriť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a v hniezdnom období je navyše podráždený. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbeného hmyzu a ovocia, pokojný a pomalý pohyb pri voliére.
Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia tropické spevavce
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbený živý hmyz alebo kúsok ovocia — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
V hniezdnom období rešpektuj teritorialitu — neruš pár pri hniezde a nechytaj vtáky bez nevyhnutného dôvodu
Kardinál červenohlavý je v SR a ČR menej dostupný klietkový spevavec — inzeruje sa zriedkavejšie ako príbuzné druhy P. coronata (kardinál červenochochlatý) či P. capitata (kardinál žltozobý). Druh nie je v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES (pri dovoze z mimo EÚ platí nariadenie EÚ 338/97), no chovateľovi sa odporúča viesť doklady o pôvode. Orientačná cena podľa európskych chovateľských fór je 60–120 EUR za kus (presné údaje neoverené — berte ako orientačné); v USA sa pár inzeruje okolo 252 USD (Novan Birds). Keďže je druh monomorfný, pri zostavovaní páru počítaj s nákladom na DNA sexovanie (~35–40 USD/vtáka). Farebné mutácie nie sú v chove potvrdené — dostupný je nominátny poddruh a cervicalis. Preferuj vždy voliérovo odchované, krúžkované jedince.
| Kardinál červenohlavý | Kardinál červenochochlatý (Paroaria coronata) | Kardinál dominikánsky (Paroaria dominicana) | Kardinál žltozobý (Paroaria capitata) | Maskovaný kardinál (Paroaria nigrogenis) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–16,5 cm | 17–19 cm | 16–18 cm | 13,5–14,5 cm | 16–17 cm |
| Váha | ~22 g | ~33–45 g | ~23–30 g | ~19–24 g | ~22 g |
| Dožitie | 10–15 r (zajatie), 3–6 r (divočina) | 8–13 r | 8–13 r | 8–12 r | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, CITES II | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, CITES II | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Karmínovočervená hlava a brada, lesklý modročierny chrbát, čierne hrdlo stiahnuté do špice, biely spodok, čiastočný biely límec, čierny zobák so svetlou spodnou časťou | Výrazná červená chochol(ka) na hlave, sivé horné časti tela, biely spodok; väčší než P. gularis | Červená hlava, hrdlo a horná hruď (nie čierne hrdlo ako u gularis), sivý chrbát, biely spodok; endemit severovýchodnej Brazílie | Červená hlava, celý žlto-oranžový zobák (kľúčový rozlišovací znak), čierny chrbát, biely spodok; menší než gularis | Čierne líca a ušné perá, červené spodné hrdlo a horná hruď (nie čierne hrdlo ako u gularis), lesklý tmavý chrbát, biely spodok |
| Areál | Amazónia východne od Ánd — od Guajan cez Venezuelu, Kolumbiu, Ecuador, Peru a Bolíviu po povodie Amazonky v Brazílii; nížiny do 600 m n. m.; monomorfný, v hniezdení územný | Juh Južnej Ameriky (Argentína, Paraguaj, Uruguaj, juh Brazílie, Bolívia) — v chove najbežnejší kardinál; pozor: CITES II, treba doklad | Severovýchodná Brazília (caatinga) — odlišuje sa červeným hrdlom a hruďou a sivým (nie modročiernym) chrbtom | Stredná Južná Amerika (Pantanal, Paraguaj, Bolívia, sever Argentíny) — odlišuje sa žltým zobákom; pozor: CITES II | Severná Venezuela a severovýchodná Kolumbia — niekedy považovaný za konšpecifický s gularis; odlišuje sa čiernymi lícami a červeným (nie čiernym) hrdlom |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, výtok z nozdier
Kardinál červenohlavý je tropický druh a netoleruje trvalé mrazy, prievan ani vlhko. Podchladenie pod ~10–12 °C vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám dýchacích ciest. Prevencia: zazimovanie v temperovanom zázemí (min. 10–12 °C), bezprievanová suchá voliéra. Pri príznakoch ihneď k aviárnemu veterinárovi.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, dostatok tepla.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky alebo zmenený trus, nechutenstvo, apatia, načechrané perie
Pestrá vsežravá strava (ovocie, hmyz, mäkké krmivo) sa rýchlo kazí — zvyšky odstraňuj denne. Pokazené ovocie, plesnivé krmivo či toxické potraviny (avokádo, čokoláda, cibuľa, soľ) spôsobujú otravy a hnačky. Prevencia: čerstvé krmivo, denná hygiena misiek, žiadne rizikové potraviny.
Príznaky: Nepokoj, škrabanie, poškodené perie, chudnutie napriek žravosti, zmenený trus
Roztoče, perové parazity a črevní helminti — riziko najmä v exteriérovej voliére a u nových vtákov. Prevencia: karanténa nových jedincov 2–4 týždne, pravidelná kontrola, hygiena voliéry. Liečba podľa určenia veterinárom (odčervenie, antiparazitiká).
Tangara, nie pravý kardinál — kardinál červenohlavý patrí do čeľade tangarovitých (Thraupidae), nie medzi skutočné kardinály (Cardinalidae). Napriek slovenskému aj anglickému menu je teda bližší juhoamerickým tangaram než severnému červenému kardinálovi (Cardinalis cardinalis).
Amazonský vodný spevavec — druh je úzko viazaný na vodu: obýva brehy riek, mŕtve ramená, mangrovníky a periodicky zaplavované lužné lesy (várzea) v nížinách východne od Ánd do nadmorskej výšky asi 600 m. Často sa zdržiava nízko pri hladine, na plávajúcej vegetácii alebo na bahnitom brehu.
Dva poddruhy — rozoznáva sa nominátny P. g. gularis zo širokej Amazónie a P. g. cervicalis zo severovýchodnej Bolívie a juhozápadnej Brazílie, ktorý sa odlišuje výraznejším bielym límcom na šiji. Druh pôvodne opísal Linné v roku 1766 ako Tanagra gularis z Cayenne.
Monomorfný druh — samec a samica sú sfarbením úplne totožní; pohlavie nemožno určiť pohľadom a spoľahlivý je iba DNA test. Pre zostavenie chovného páru je preto DNA sexovanie prakticky nevyhnutné.
Územný bojovník v hniezdnom období — mimo hniezdenia je znášanlivý, no v čase rozmnožovania sa stáva silne teritoriálnym a môže napadnúť či dokonca usmrtiť menšie vtáky vo voliére. Hniezdiace páry sa preto chovajú oddelene.
Karotenoidy držia červeň — sýta červená farba hlavy závisí od karotenoidov v potrave. V zajatí si vták červené sfarbenie zachová aj po viacerých pelichaniach len vtedy, ak pravidelne dostáva krmivo s karoténom (červená paprika, farebné ovocie); inak červeň postupne bledne.
Hostiteľ kukučiaka — kardinál červenohlavý je v pôvodnom areáli prirodzeným hostiteľom broodparazita, lesklého kukučiaka dobytčieho (Molothrus bonariensis), ktorý podkladá vlastné vajcia do cudzích hniezd. Pri chove v exteriérovej voliére v pôvodnom areáli treba na to dbať.
Bez CITES — pozor na zámenu — na rozdiel od príbuzných P. coronata (kardinál červenochochlatý) a P. capitata (kardinál žltozobý), ktoré sú v CITES II, P. gularis nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES. Pri nákupe je dôležité overiť druh na doklade, pretože príbuzné druhy sa predávajú spoločne.
Dlhoveký v zajatí — vo voľnej prírode sa kardinál červenohlavý dožíva asi 3–6 rokov, no v zajatí pri dobrej starostlivosti 10–15 rokov; Louisville Zoo uvádza dožitie až do 13,5 roka. Dlhovekosť podmieňuje teplé zázemie, pestrá strava a priestranná voliéra.
Melodický spevák amazonských riek — pieseň je premenlivá, opakovane sa opakujúca melodická séria tónov suweet-chu, doplnená ostrým kontaktným chep. Spev je typický pre okraje amazonských riek a záznamy sú dostupné na portáli Xeno-canto (napr. XC4882 z Brazílie).
Nie. Napriek menu nepatrí medzi pravé kardinály (čeľaď Cardinalidae), ku ktorým patrí severoamerický červený kardinál. Kardinál červenohlavý je tangara z čeľade tangarovitých (Thraupidae) — meno „kardinál" dostal kvôli červenej hlave, no jeho najbližší príbuzní sú ostatné druhy rodu Paroaria (napr. kardinál červenochochlatý či žltozobý), nie severný kardinál.
Nie je to vhodné. Druh je veľmi aktívny a viazaný na priestor — v malej izbovej klietke nerozvinie spev ani prirodzené správanie a stáva sa frustrovaným. Najlepšie sa rozvíja v priestrannej, ideálne exteriérovej voliére s vegetáciou (orientačne od cca 2×1×2 m). Malú klietku použi len dočasne pri prevoze alebo karanténe. Na zimu zaisti temperované zázemie (min. 10–12 °C).
Pohľadom to nezistíš — kardinál červenohlavý je vizuálne monomorfný, samec aj samica sú sfarbením úplne totožní. Spoľahlivé určenie pohlavia je možné iba DNA testom (z pierka alebo krvi, orientačne ~35–40 USD/vtáka). Pre zostavenie chovného páru je preto DNA sexovanie prakticky nevyhnutné — bez neho hrozí, že kúpiš dva jedince rovnakého pohlavia.
Je to vsežravec — nestačí len zrnná zmes. Základ tvorí zmes pre exotické vtáky či tangary doplnená o čerstvé ovocie (papája, mango, hrozno, jablko), živý hmyz (múčne červy, cvrčky, voskovky) a mäkké krmivo. Živý hmyz je nevyhnutný najmä pri odchove mláďat. Pre udržanie sýtej červenej hlavy pridávaj karotenoidy (červená paprika, farebné ovocie). Sépiová kosť musí byť trvalo k dispozícii.
Kardinál červenohlavý (P. gularis) nie je zaradený v prílohách CITES — nákup a chov v rámci EÚ nevyžadujú špeciálne povolenia CITES (pri dovoze z mimo EÚ platí nariadenie EÚ 338/97). Pozor na zámenu: príbuzné druhy P. coronata a P. capitata sú CITES II a predávajú sa v rámci rodu spoločne — pri nákupe vždy over správny druh na doklade. Druh nepochádza zo SR, takže sa naň nevzťahuje vyhláška o chránených druhoch SR; odporúča sa viesť doklad o pôvode.
Mimo hniezdenia áno, pri dostatku priestoru znáša zmiešanú voliéru s inými pokojnými druhmi. V hniezdnom období je však územne agresívny — môže napadnúť a dokonca usmrtiť menšie vtáky. Hniezdiace páry preto chovaj oddelene v samostatných voliérach a nekombinuj ich s drobnými druhmi. Žije prirodzene v pároch a malých rodinných skupinách.
Vo voľnej prírode sa dožíva asi 3–6 rokov, no v zajatí pri dobrej starostlivosti 10–15 rokov (Louisville Zoo uvádza až do 13,5 roka). Kľúčom k dlhovekosti je teplé zázemie (tropický druh netoleruje mráz), pestrá vsežravá strava, čistá voda a priestranná voliéra. Presné overené údaje o maximálnom dožití tohto druhu sú v literatúre obmedzené.