Kapuciarka diadémová (Cyanocitta stelleri)

Corvidae (krkavcovité)

Kapuciarka diadémová

Cyanocitta stelleri — mohutná čiernomodrá sojka s kolmým čiernym chocholom — provinciálny vták Britskej Kolumbie a majster imitácie dravých vtákov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh má rozsiahly areál a veľkú populáciu; žiadny rýchly pokles nebol zaznamenaný. Lokálne výkyvy spôsobené epidémiami West Nile Vírusu (Corvidae sú obzvlášť citlivé) viedli k dočasným poklesom v niektorých oblastiach USA po roku 1999, no celkový populačný trend je hodnotený ako stabilný. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka30–34 cm (100–140 g)
PôvodIhličnaté lesy záp. Severnej Ameriky (Aljaška po Nikaraguu)
PovahaHlučný, inteligentný, dominantný imitátor dravých vtákov
StravaŽalude, semená, hmyz, bobule, vajcia iných vtákov
Dožitiedo 16,1 r (rekord); typicky ~10 r
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
2/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

42% 25% 15% 10% STRAVA zloženie
Semená, žalude a borovicové orechy — hlavná zložka celoročne, najmä mimo hniezdneho obdobia; žalude a šišky ukladá do zásoby na zimu 42%
Hmyz, larvy, pavúky a drobné bezstavovce — kľúčová zložka v hniezdnom období a pri odchove mláďat 25%
Bobule, plody a drobné rastlinné potravy — sezónny doplnok 15%
Vajcia a mláďatá iných vtákov — príležitostne, najmä pri krádeži v cudzích hniezdach 10%
Drobné obratlovce (myši, jašterice) a odpad z kemingov — oportunistická zložka 5%
Orechy, lieskové orechy a kultúrne plodiny — sezónne 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre väčšie speváky — slnečnicové semená, arašidy, drobné orechy; základ kŕmidlovej ponuky
  • Žalude a borovicové orechy (semenáče) — prirodzená strava, vítané pri kŕmidlách
  • Živá potrava a hmyz (larvy múčneho červa, svrčky) — dôležité najmä pri odchove mláďat
  • Bobule a plody (borievky, drobné čerešne, šípky) — sezónne obohatenie
  • Suché ovocie (hrozienka, sušené čerešne bez konzervantov) — príležitostne
  • Vajcia — tvrdené pre minerály; v prírode príležitostne konzumuje vajcia iných vtákov
  • Voda čerstvá na pitie aj kúpanie — denne vymieňaná

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľný
  • Čokoláda, kakao, kofeín — toxické pre všetky vtáky
  • Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt
  • Soľ a slané pochutiny — zaťažujú obličky
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo vlhké krmivo — riziko aspergilózy
  • Alkohol a fermentované plody — toxické
  • Tepelne spracovaná ľudská strava, mastné a korenené jedlá — nevhodné
Tip od odborníka Kapuciarka diadémová je v prírode všežravec s prevahou rastlinnej potravy — zhruba dve tretiny potravy tvorí rastlinná zložka (žalude, borovicové orechy, semená, bobule) a tretinu živočíšna (hmyz, larvy, vajcia, drobné obratlovce). V hniezdnom období rastie podiel hmyzu a živočíšnej bielkoviny nevyhnutnej pre rast mláďat. Keďže nejde o bežný klietkový druh, nasledujúce odporúčania platia pre kŕmenie voľne žijúcich jedincov pri záhradných kŕmidlách: ponúkajte slnečnicové semená, arašidy a vlašské orechy (drvené i celé), drobné bobule a sezónne plody; v letnom období môžete doplniť múčnych červov. Kapuciarky si vytvárajú zásoby (ukladajú žalude a orechy), takže pokiaľ môžete, nechajte v záhrade aj pôvodné dreviny (dub, borovica).

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 2 Reč 4 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Kapuciarka diadémová je výrazne hlučný a hlasný vták — je to jeden z najhlasnejších a najhlučnejších spevavcov ihličnatých lesov Severnej Ameriky. Vydáva drsné „šek-šek-šek“ rady, piskľavé alarmy a raritne aj melódické tiché spievanie pri dvořaní. Zvláštnosťou je napodobňovanie hlas dravých vtákov — najmä orlíka červenochrbtého a jastraba červenochvostého — ktoré používa ako taktiku na vyplašenie konkurentov od kŕmidiel.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Kapuciarka diadémová nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci lesný druh, nie bežný klietkový maznáčik. Pri záhradných kŕmidlách si môže zvyknúť na prítomnosť ľudí a zobať zo vzdialenosti niekoľkých metrov, no fyzický kontakt nevyhľadáva. Je inteligentná a zvedavá, no kontakt s človekom je skôr tolerovanie než náklonnosť.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a stále v pohybe — kapuciarka diadémová je celodenná, pohyblivá a hlasná. V lese aktívne prehľadáva korunu stromov aj zem, ukladá zásoby potravy, sleduje okolie a reaguje na každý pohyb dravca. V záhrade môže byť dominantným druhom, ktorý vyháňa menšie vtáky od kŕmidiel.
2/5 Žiadna Výborná
Reč
Kapuciarka diadémová napodobňuje hlasy iných vtákov a zvukov, nie ľudskú reč. Jej repertoár zahŕňa imitácie sokolov, orlíkov, jastrabov, ďatlov a dokonca mechanických zvukov (napr. záhradné postrekávače). Reč sa nenaučí, ale mimikry predátorov je jednou z jej najzaujímavejších prirodzených schopností — využíva ju najmä na vyplašenie konkurentov od zdrojov potravy.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Kapuciarka diadémová patrí medzi najhlučnejšie speváky ihličnatých lesov Severnej Ameriky. Jej bežný prejav je drsné opakované „šek-šek-šek-šek“ alebo hlboké „čuk-čuk-čuk“, ktoré nesie vzduchom na veľkú vzdialenosť. Alarmy sú ostrý piskľavý skrik aj mäkké hlboké cvaknutia. Druh má pozoruhodný imitačný talent: napodobňuje červenochrbtého orlíka, jastraba červenochvostého, ospreja, severného žlnu, brestovníka bielohrdlého a dokonca mechanické zvuky. Tiché dvořacie hlásky kontrastujú s normálnou hlasitosťou. Spev je variabilný; každý jedinec má rozsiahly repertoár.

Dokáže hovoriť? Kapuciarka diadémová nenapodobňuje ľudskú reč — jej talent je mimikria hlasov iných vtákov a zvukov prostredia (dravce, ďatle, mechanické zvuky). Tento repertoár je vrodene-naučený a nie je rovnakého typu ako reč papagájov. V zajatí sa k ľudskej reči nepribližuje.

Typické zvuky

  • Drsné opakované „šek-šek-šek-šek“ alebo „čuk-čuk-čuk“ — najbežnejší kontaktný a poplašný hlas, ďaleko nesúci
  • Piskľavý alarm „skreeka! skreeka!“ — vydávaný pri dravci alebo narušiteľovi, ostrý a prenikavý
  • Imitácia hlas dravých vtákov — predovšetkým červenochrbtý orlík (Buteo jamaicensis), jastrab červenochvostý, osprej; používaná na vyplašenie konkurentov od kŕmidiel
  • Tiché dvořacie hlásky — jemné šepkavé variácie počas toku; kontrastujú s inak hlasným prejavom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–júl); pár buduje hniezdo v ihličnane 2–9 m nad zemou, samica inkubuje 16–18 dní
Tok a dvorenie — samec kŕmi samicu, spoločne vyberajú miesto na hniezdo; párenie od marca
Odchov mláďat — mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku okolo 3 týždňov; rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov
Mimo hniezdneho obdobia (november–február) — stály druh, môže klesať do nižších polôh, kŕmi sa na kŕmidlách a v lesoch; zásoby žaľudí a šišiek z jesene
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; druh zostáva v lokalite, nie je sťahovavý
Celoročne stály (rezidentný) druh — väčšina populácií nestáva, v zime sa môže presúvať do nižších polôh alebo k ľudským sídlam

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh — nie je bežným klietkovým maznáčikom. Kapuciarka diadémová je veľký sojkovitý vták Severnej a Strednej Ameriky; v európskej ani slovenskej avikultúre sa bežne nechová a nie je ani dovolenou klietkovou korisťou v rámci zákonov USA/Kanady (The Migratory Bird Treaty Act chráni tento druh v USA a Kanade). Stránka má atlasový a kŕmidlový charakter — zaujímavá pre záhradných pozorovateľov vtákov a návštevníkov Severozápadnej Ameriky. Akékoľvek chovateľské rady sú len informatívneho rázu pre oprávnené rehabilitačné centrá.
Priestor Kapuciarka diadémová ako veľký sojkovitý lesný vták (30–34 cm) si v zajatí vyžaduje priestrannú voliéru s ihličnatými konármi a bohatým obohatením prostredia. Keďže však ide o chránený druh podľa Zmluvy o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act) v USA a Kanade, súkromné chovateľstvo nie je legálne — len licencované rehabilitačné centrá môžu dočasne ošetrovať ranené jedince. V Európe druh nie je bežne dostupný.
Deti v domácnosti Kapuciarka diadémová je skvelý druh na pozorovanie pri záhradnom kŕmidielku v Severnej Amerike. Deti zaujme jej odvaha a zvedavosť, imitácia dravých vtákov a výrazný čierny chochol. V jej prirodzenom areáli (USA, Kanada, Mexiko, Stredná Amerika) sa bežne vyskytuje pri kempoch a záhradách. Ako domáci maznáčik nie je vhodná — je to chránený divoký vták.
Hlučnosť Kapuciarka diadémová nie je vhodná do bytu ani malého priestoru — je to hlasný a spoločensky náročný lesný vták. Hlučnosť zodpovedá typickej sojke: drsné alarmy a opakované série hlaskov môžu byť rušivé. V záhrade alebo veľkej voliére je naopak zaujímavosťou. Napodobňovanie sokolích a jastrabiích krikov je jednou z jej najznámejších a najzaujímavejších vlastností.
Verdikt odborníka Kapuciarka diadémová (Cyanocitta stelleri) je nápadná chocholatá sojka (30–34 cm, 100–140 g) z čeľade krkavcovité (Corvidae). Výrazná vysoká čierna kapucia (chochol) a tmavé telo prechádzajúce do sýtomodrej spodnej časti z nej robia neprehliadnuteľný druh ihličnatých lesov Severnej a Strednej Ameriky. Je to jediná chocholkatá sojka západne od Skalistých hôr — od pobrežnej Aljašky po horské lesy severnej Nikaraguy. Pohlavie opticky nerozlíšiteľné (monomorfný druh). Znásob poddruhov (13–18) sa líšia farbou hlavy a prítomnosťou bielych zárezov na tvári. Stály rezidentný druh — väčšinou nesťahovavý, v zime zostupuje do nižších polôh k ľudským sídlam. Výrazná všežravec: žalude a borovicové orechy tvoria základ potravy doplnený hmyzom, bobuľami, vajciami iných vtákov a kempingovým odpadom. Hniezdi v ihličnanoch 2–9 m nad zemou; kladie 2–6 vajec (typicky 4), samica inkubuje 16–18 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 3. týždňa veku. Druh je inteligentný a odvážny — napodobňuje hlasy dravých vtákov na plašenie konkurentov, pamätá si ľudské tváre a rýchlo si zvyká na záhradné kŕmidlá. Vo voľnej prírode bol zaznamenaný vek až 16,1 roka. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); je provinciálnym vtákom Britskej Kolumbie.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Ihličnaté a borovicovo-dubové lesy, horské lesy od hladiny mora po 3 500 m n. m.; záhrady a kempy s blízkymi lesmi
Kapuciarka diadémová obýva ihličnaté a zmiešané lesy od pobrežných smrečín Aljašky a Britskej Kolumbie cez horské borovicovo-jedľové a borovicovo-dubové lesy Skalistých hôr, Sierra Nevada a Kaskád až po horské lesy Mexika a Strednej Ameriky. Vyskytuje sa od morskej hladiny (pobrežné cedro-jedľové lesy) po nadmorské výšky okolo 3 500 m (horské Mexiko, Guatemala). Veľmi dobre sa adaptuje na prítomnosť ľudí — bežná v parkoch, záhradách a kempoch. Stály (rezidentný) druh: väčšina populácií nepeleje; v zime sa niektoré jedince presúvajú do nižších polôh.
Sociálne správanie
Mimo hniezdneho obdobia skupiny 6–10 jedincov; v hniezdnom čase teritoriálne páry
Kapuciarky sú sociálne mimo hniezdenia — pohybujú sa v skupinách niekoľkých jedincov, spoločne prehľadávajú les a upozorňujú sa navzájom na nebezpečenstvo. V hniezdnom období (jar–leto) sú teritoriálne: páry si bránia revír a agresívne vyháňajú iných jedincov. Dobre koexistujú s inými veľkými corvidy (vrana severná) a často dominujú záhradným kŕmidlám.
Klimatické nároky
Morský mierny cez boreálny ihličnatý až po tropický horský (1 000–3 500 m n. m.); stály druh znášajúci zimy
Druh znáša rôznorodé klimatické podmienky — od daždivého morského podnebí pobrežnej Aljašky (drsné zimy, vlhké lesy) cez kontinentálne boreálne lesy Skalistých hôr (mrazivé zimy, suché letá) po tropické horské lesy Strednej Ameriky (mierne teploty celoročne). Nestáva — žije tam, kde vyrastá; extrémne mrazy na severe znáša vďaka hustému peria a zásobám potravy.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo z konárov, mchu, lístia a blata; 2–9 m vysoko v ihličnane; znáška 2–6 vajec
Obaja rodičia stavajú hniezdo — misovitú, pomerne mohutnú stavbu z konárikov, mchu, lístia, suchej trávy a zeminy (blato slúži ako tmel), vystlanú mäkkými rastlinnými vláknami. Hniezdo je umiestnené v ihličnane, zvyčajne 2–5 m, výnimočne až 9 m nad zemou (zdroj: BC Breeding Bird Atlas, Audubon). Hniezdna sezóna trvá apríl–júl; samica inkubuje 16–18 dní, kŕmia obaja rodičia.
Kúpanie a hygiena
Pravidelné kúpanie v plytkej vode a prachu; pri záhradných kŕmidlách vítaná plytká miska
Kapuciarky sa pravidelne kúpajú vo vode (v potokoch, kaluziach, záhradných nádržiach) aj v prachu (protipechorinový kúpeľ). Pri záhradnom kŕmidielku je vítaná plytká miska s čistou vodou (maximálne 5–6 cm hlboká) — kapuciarky ju ochotne využívajú. Vodu vymieňajte denne.
Denný režim a aktivita
Denný vták; aktívny od úsvitu do súmraku celoročne; stály druh bez sezónnej migrácie
Kapuciarka diadémová je výhradne denný vták — aktívna od prvého svetla do súmraku. Celoročne stály druh; v zime sa môže dočasne presunúť do nižších polôh s miernejšou klímou, no zväčša zostáva v rovnakom revíri. Denný režim určuje dostupnosť potravy — v jeseni intenzívne ukladá zásoby žaľudí a šišiek.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–apríl (príprava; hniezda od marca–apríla)

Kapuciarky sú monogamné — pár sa tvorí zvyčajne na viaceré sezóny. Samec v čase toku kŕmi samicu (courtship feeding) a spolu obhliadajú vhodné miesta na hniezdo v ihličnanoch. Tok je relatívne tichý v porovnaní s bežnou hlučnosťou druhu. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (analógiou s príbuznými corvidy; druh-špecifické overenie limitované).

Hniezdo a znáška
Znáška typicky 4 vajcia (rozsah 2–6); apríl–júl

Obaja rodičia stavajú hniezdo z konárikov, mchu, lístia, suchej trávy a bahna, vystlané jemnými rastlinnými vláknami. Umiestnenie v ihličnane alebo na dubovom konári, 2–9 m nad zemou (najčastejšie 2–5 m). Samica znáša 2–6 vajec (typicky 4), svetlozelenomodré s olivovohnedými alebo hnedastými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Hniezdna sezóna trvá apríl–júl.

Inkubácia
16–18 dní; prevažne alebo výlučne samica

Samica inkubuje vajcia prevažne sama po dobu 16–18 dní (zdroj: Animal Diversity Web, Audubon Field Guide, Wikipedia DE); samec ju počas inkubácie kŕmi. Niektoré zdroje uvádzajú, že samec môže občasne sadnúť na vajcia, no primárna inkubačná povinnosť leží na samici. V tomto období je samica veľmi plaché a hniezdo ťažko nájditeľné.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia obaja rodičia; hmyz a larvy v popredí

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia predovšetkým hmyzom, larvami a drobnou živočíšnou bielkovinou, ktorá je nevyhnutná pre rast. Rodičia sú počas kŕmenia mláďat obzvlášť agresívni voči vetrolezcom (havrany, sojky iných druhov, veverice).

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 3. týždňa veku; rodičia dokrmujú ešte 4 týždne

Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 3. týždňa veku (cca 18–21 dní) (zdroj: Animal Diversity Web). Prví lety sú krátke; plný let dosahujú okolo 1 mesiaca. Rodičia ich dokrmujú ešte 4 týždne po vyletení (zdroj: wild-bird-watching.com). Juvenily majú kratší chochol a tlmenejšie sfarbenie.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v 1. roku; dožitie až 16,1 roka (rekord z krúžkovania)

Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — väčšina corvidov hniezdí prvýkrát vo veku 1–2 rokov (druh-špecifické údaje pre C. stelleri obmedzené). Vo voľnej prírode bol najstarší zaznamenaný jedinec starý 16 rokov a 1 mesiac (samec z Aljašky, krúžkovaný 1972, nájdený 1987; zdroj: Klimkiewicz & Futcher 1989 / AnAge). Typická dĺžka života vo voľnej prírode je okolo 10 rokov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh je chránený zákonom v USA a Kanade — súkromný chov nie je legálne možný. Pri záhradnom kŕmidielku si zvykne na ľudí po týždňoch pravidelného kŕmenia.

Kapuciarka diadémová je divoký lesný vták, nie domáci maznáčik — v USA a Kanade ho chráni Migratory Bird Treaty Act a súkromný chov je nelegálny. V záhrade si pri pravidelnom kŕmení môže zvyknúť na prítomnosť konkrétnych ľudí na niekoľko metrov, no fyzický kontakt nevyhľadáva. Je odvážnejšia než mnohé sojky, no nie je ochočiteľná v tradičnom zmysle. Rehabilitačné centrá môžu dočasne ošetrovať zranené jedince — cieľom je vždy návrat do prírody.

1

Nekupuj ani sa nepokúšaj chovať kapuciarku diadémovú ako maznáčika — je chránená zákonom v celom prirodzenom areáli

2

Záhradné kŕmidlo s arašidmi, žaľuďmi a slnečnicovými semenami je najlepší spôsob, ako ju pravidelne pozorovať

3

Pri náleze zraneného jedinca volaj licencovanú vtáčiu záchranársku stanicu (Wildlife Rehabilitator) — nedrž ho doma

4

Pri pozorovaní v prírode sleduj z odstupu — kapuciarky sú zvedavé a pri trpezlivom pozorovaní môžeš vidieť ukladanie zásob alebo imitáciu dravca

Cena a kde kúpiť

v SR/EÚ bežne nedostupná — severoamerický chránený druh

Kapuciarka diadémová sa v európskej ani slovenskej avikultúre bežne nechová — ide o severoamerický chránený druh (Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade), ktorý sa nesmie súkromne chovať ani vyvážať bez špeciálnej licencie. Bežná trhová cena v SR/ČR neexistuje. Druh nie je na žiadnej prílohe CITES. V jeho prirodzenom areáli ho môžete voľne pozorovať — ale nie kúpiť.

Druh nie je na predaj — v jeho prirodzenom areáli (USA, Kanada, Mexiko, Stredná Amerika) je chránený zákonom
Navštívte záhradné kŕmidlá alebo kempingy na tichomorskom pobreží USA/Kanady a v Skalistých horách — kapuciarky sa tam odvážne približujú
Pre záhradné pozorovanie v Slovensku a Európe je kapuciarka diadémová nedostupná — podobnú inteligentnú sojku nájdete v domácom druhu sojka obyčajná (Garrulus glandarius)
Na čo si dať pozor Kapuciarka diadémová nie je druh na kúpu ani chov — je to chránený divoký vták Severnej Ameriky. Ak ťa zaujíma táto skupina, záhradné kŕmidlo v Oregone, Britskej Kolumbii či Colorade je najlepší spôsob, ako ju stretnúť. V Európe sa príbuznou inteligentnou sojkou môžeš tešiť z domácej sojky obyčajnej (Garrulus glandarius).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kapuciarka diadémová 30–34 cm Sojka modrá 25–30 cm Sojka obyčajná 32–35 cm Krkavec veľký 54–67 cm Kavka tmavá 30–34 cm
Kapuciarka diadémová Sojka modrá (Cyanocitta cristata) Sojka obyčajná (Garrulus glandarius) Krkavec veľký (Corvus corax) Kavka tmavá (Corvus monedula)
Dĺžka30–34 cm25–30 cm32–35 cm54–67 cm30–34 cm
Váha100–140 g70–100 g140–190 g690–1 700 g175–280 g
Dožitiedo 16,1 r (rekord z krúžkovania); typicky ~10 rdo ~26 r (rekord); typicky 7 rdo ~17 rdo ~21 r vo voľnej prírodedo ~14 r
HlučnosťVoľne žijúci chránený druh; záhradné kŕmidlá, pozorovanieVoľne žijúci; pri záhradných kŕmidláchVoľne žijúca; bežná na SlovenskuVoľne žijúci; hory a lesy SRVoľne žijúca; bežná na Slovensku
Stav IUCNIUCN LC; nechránená CITES; chránená MBTA v USA/KanadeIUCN LC; chránená MBTAIUCN LC; zákon 543/2002 SR: chránená, spoločenská hodnota 100 EURIUCN LC; zákon 543/2002 SR: chránený, hodnota 150 EURIUCN LC; zákon 543/2002 SR: chránená, hodnota 50 EUR
PovahaVýrazný kolmý čierny chochol, čierna hlava a hruď prechádzajúca do sýtotmavomodrej; monomorfný; biele zárezy na hlave u niektorých poddruhovModrobiela sojka s chocholom, čiernym golierom a bielymi znakmi na krídlach a chvoste; monomorfnáHnedo-ružová s čiernym fúzom, bielym podchvostníkom a žiarivo modrým pruhovaným krídelným zrkadlom; monomorfná; bez chocholaCelý čierny s kovovým leskom, klínový chvost, mohutný zobák; hĺbkový hlas; monomorfnýMalý čierny corvid so sivým týlom a nápadnými svetlohnedými očami; spoločenský, hniezdenie v skupinách
AreálIhličnaté a borovicovo-dubové lesy záp. Severnej Ameriky (Aljaška–severná Nikaragua); stály druh; záhradné kŕmidlá; imitátor dravých vtákovVýchodná a stredná Severná Amerika; na západ siaha po úpätie Skalistých hôr; sesterský druh kapuciarky diadémovejEurázia vrátane celého Slovenska; listnaté a zmiešané lesy, parky, záhrady; ukladá žaludeCelá Holarktída; v SR horské lesy a skalné biotopy; najväčší Corvidae na sveteEurázia; v SR parky, mestá, kostoly, skalné steny; porovnateľná veľkosťou s kapuciarkou

Choroby a prevencia

West Nile Virus (vírus Západonílskeho zápal mozgu)
vysoká

Príznaky: Dezorientácia, neschopnosť letieť, kŕče, náhly úhyn; corvidy sú mimoriadne citlivé

Corvidae (sojky, vrany, havrany) sú najcitlivejšími divokými vtákmi na WNV — kapuciarka diadémová patrí medzi druhmi, ktoré masívne hybnúce pri epidémiách (zaznamenané pokles populácií po roku 1999 v niektorých oblastiach USA). WNV prenášajú komáre Culex. Zranené alebo dezorientované jedince v lete odovzdaj záchranárskej stanici, neber do rúk bez rukavíc.

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
stredná

Príznaky: Dyspnoe, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nekhutenstvo, pokles hmotnosti

Plesňová infekcia dýchacích ciest — riziko pri stresovaných vtákoch v rehabilitácii a pri vlhkých podmienkach. Prevencia: suché čisté prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Salmonelóza a intestinálne infekcie
stredná

Príznaky: Hnačka, nastŕpané perie, letargia, odmietanie potravy

Kapuciarky sa kŕmia na záhradných kŕmidlách, kde sa môžu nakaziť od iných vtákov. Pri výpadkoch hygieny kŕmidiel (plesnivé semená, vtáčí trus) sa infekcia šíri. Čistite kŕmidlá aspoň raz týždenne teplou vodou a miernym dezinfekčným prostriedkom.

Traumy z nárazu na okná a stretu s mačkami
stredná

Príznaky: Otupenie, neschopnosť letieť, viditeľné poranenia

Najčastejšia príčina zranení v záhradnom prostredí — nárazy do okien (sklenené plochy nereflektujú hrozbu) a útoky domácich mačiek. Prevencia: matné samolepky na okná v sojkovom revíri, mačky v noci dnu. Ranené jedince odovzdaj záchranárskej stanici.

Parazity (perie, črevní paraziti, kliešte)
nízka

Príznaky: Intenzívne škrabanie, trhanie peria, chudnutie, nastŕpané perie

Voľne žijúce corvidy bežne nesú ektoparazity (pierové vše, roztoče) a endoparazity. Zdravé vtáky sa s nimi vyrovnávajú samy (kúpele v prachu a vode). Ťažké infestácie u oslabených jedincov rieši veterinár.

Prevencia Kapuciarka diadémová je odolný voľne žijúci druh a bežná starostlivosť o zdravie sa týka záhradných kŕmidiel (nie chovu): (1) Hygiena kŕmidiel — čistite aspoň raz týždenne, odstraňujte plesnivé semená a vtáčí trus; (2) Čerstvá voda — misky na pitie a kúpanie vymieňajte denne; (3) West Nile prevencia — odstraňujte stojaté vody v okolí (liahniská komárov Culex); (4) Okná — matné samolepky alebo žalúzie znižujú riziko nárazov; (5) Ranené jedince odovzdajte licencovanej záchranárskej stanici bez domácej liečby. Druh nie je bežným zverolekárskym pacientom v Európe.

Zaujímavosti

1

Jediná chocholatá sojka západnej Severnej Ameriky — kapuciarka diadémová je jedinou sojkou so silne vyvinutým čiernym chocholom žijúcou západne od Skalistých hôr; jej sesterský druh na východe (modrá sojka, Cyanocitta cristata) má tiež chochol, no iné sfarbenie — modro-biela s čiernym golierom.

2

Provinciálny vták Britskej Kolumbie — odkedy bol tento titul zavedený v Kanade, kapuciarka diadémová je symbolom najzápadnejšej kanadskej provincie, kde obýva pobrežné jedľo-cédrové lesy a horské borovicové lesy.

3

Imitátor dravých vtákov — druh je známy tým, že vydáva presné napodobneniny hlasov červenochrbtého orlíka (Buteo jamaicensis), jastraba červenochvostého a ospreja; túto mimikriu používa na vystrašenie iných vtákov od kŕmidiel a zdrojov potravy. Vedci zaznamenali aj imitácie veveríc a mechanických zvukov.

4

13–18 poddruhov s výraznou geografickou variáciou — severné poddruhové skupiny (Aljaska, Britská Kolumbia) majú čiernohnedú hlavu s bielymi zárezmi a mohutný chochol; južné a stredoamerické (Mexiko, Guatemala, Nikaragua) sú menšie, s modravejšou hlavou a bez bielych znakov. Táto variácia je jednou z najzaujímavejších v čeľadi Corvidae.

5

Zásobovač s dlhou pamäťou — ako ostatné corvidy aj kapuciarka ukladá zásoby (žalude, borovicové orechy, semená) na stovkách skrýš a je schopná si väčšinu z nich neskôr nájsť, a to aj po niekoľkých mesiacoch pod snehom. Pamäťové schopnosti corvidov sú porovnateľné so cicavcami.

6

Dožitie až 16,1 roka — najstarší zaznamenaný jedinec, samec z Aljašky, bol krúžkovaný v roku 1972 a nájdený v roku 1987 vo veku 16 rokov a 1 mesiaca (zdroj: Klimkiewicz & Futcher 1989). Typická dĺžka života je okolo 10 rokov — vysoká pre vtáka tejto veľkosti.

7

Odvaha pri kempingoch a záhradách — kapuciarka je povesná svojou smelosťou pri ľudských sídlach; v kempingoch otvárala úlovkové vrecia, kradla z tanierov a zobala z ruky návštevníkov. Táto adaptácia na ľudské prostredie je evolučne výhodná, no niekedy problematická (návyk na ľudskú stravu).

8

Pokles populácií po epidémiách West Nile Vírusu — po zavedení vírusu West Nile do Severnej Ameriky v roku 1999 zaznamenali corvidy (vrátane kapuciarky) masívne úhyny v niektorých oblastiach USA. Druh je mimoriadne citlivý na WNV; dlhodobé sledovania eBird ukazujú obnovu populácií, no v niektorých regiónoch pokles pretrváva.

9

Pomenovaná po Georgovi Stelling — druh nesie meno po nemeckom prírodovedcovi Georgovi Wilhelmovi Stellerovi (1709–1746), ktorý ho prvýkrát opísal pre vedu počas expedície na Aljašku v roku 1741. Steller je tiež meno na Stellerovej krave (Hydrodamalis gigas), morskej vydre a ďalších druhoch.

Taxonomická klasifikácia

species Kapuciarka diadémová (Cyanocitta stelleri)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Cyanocitta Bonaparte, 1838
Druh Cyanocitta stelleri (Gmelin, 1788)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — severo- a stredoamerický druh
Poddruhy Druh má 13–18 uznaných poddruhov (zdrojom variácie je predovšetkým farba hlavy a prítomnosť bielych zárezov na tvári). Severné populácie (stelleri, carbonacea, carlottae, annectens) majú čiernohnedú hlavu a výrazný chochol; južné a stredoamerické (coronata, ridgwayi, suavis, azteca a ďalšie) môžu mať modrastejšiu hlavu a sú menšie. Niektoré klasifikácie rozoznávajú 13 (IOC), iné až 18 poddruhov.
Avibase_ID 2225D685AF4DB1D5

? Často kladené otázky

Na Slovensku sa nevyskytuje — ide o výhradne severo- a stredoamerický druh. Jej areál siaha od pobrežnej Aljašky a Britskej Kolumbie cez Kaskády, Sierra Nevada a Skalnaté hory až po horské lesy Mexika, Guatemaly a severnej Nikaraguy. Na Slovenku ani v Európe sa v prírode nenachádza; najbližší príbuzný druh u nás je sojka obyčajná (Garrulus glandarius).

Je to všežravec s prevahou rastlinnej potravy — zhruba dve tretiny tvorí rastlinná zložka: žalude, borovicové orechy, semená, bobule a plody. Zvyšok tvorí živočíšna potrava: hmyz a larvy (dôležité hlavne v hniezdnom období pre mláďatá), vajcia a mláďatá iných vtákov, drobné hlodavce a jašterice. V blízkosti ľudí príležitostne konzumuje aj odpad z kemingov a záhradné krmivo.

Imitácia dravých vtákov (najmä červenochrbtého orlíka a jastraba červenochvostého) je taktika na vystrašenie konkurentov od zdrojov potravy. Keď kapuciarka pri kŕmidielku vydá jastrabie krehy, ostatné vtáky sa splašia a odlietajú — sojka tak môže v klude zjesť krmivo. Vedci zaznamenali aj imitácie veveríc, ďatlov a dokonca mechanických zvukov ako záhradné postrekávače.

Prevažne nie — je to stály (rezidentný) druh, ktorý celoročne žije v rovnakom revíri. Niektoré populácie z vyšších horských polôh môžu v zime krátkodobo klesať do nižších nadmorských výšok (tzv. altitudinálna migrácia), no nie je to pravidelná dlhá migrácia ako u iných spevavcov. V zime sú bežné pri záhradných kŕmidlách a v kempoch v nižších polohách.

Pohlavie nie je možné opticky rozoznať — kapuciarka diadémová je monomorfný druh, čo znamená, že samec a samica vyzerajú identicky: obe sú čiernomodré s vysokým čiernym chocholom. Jediný spôsob, ako ich v praxi rozlíšiť, je priame pozorovanie správania v hniezdnom období (samica inkubuje vajcia) alebo DNA analýza.

V USA a Kanade je to nelegálne — druh je chránený Zmluvou o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act), a súkromný chov bez špeciálnej licencie je zakázaný. V Európe nie je bežne dostupná. Nie je to ani vhodný klietkový druh — potrebuje priestor lesného prostredia. Najlepší spôsob, ako si ju „zaobstarať“, je záhradné kŕmidlo s arašidmi a slnečnicovými semenami, ak žijete v jej areáli.

Sú to sesterské druhy (rod Cyanocitta), no ľahko rozoznateľné. Kapuciarka diadémová je čiernomodrá — hlava, krk a hrudník sú čierne, telo sýtotmavomodré; má výraznejší a vyšší chochol a žije výhradne na západe (západ Skalistých hôr a ďalej). Modrá sojka (C. cristata) je bledomodrobiela — modré krídla s bielymi prúžkami a škvrnami, biely spodok s čiernym golierom; žije výhradne na východe Severnej Ameriky. Tam, kde sa ich areály stýkajú (podhorie Skalistých hôr), sa druhy môžu hybridizovať.

ZDROJ: Avibase (Cyanocitta stelleri — kapuciarka diadémová, ID 2225D685AF4DB1D5, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=2225D685AF4DB1D5), Wikipedia EN (Steller's jay — popis, rozmery 30–34 cm / 1

 Video — Kapuciarka diadémová

Kapuciarka diadémová (Cyanocitta stelleri) — spev a hlas v prírode

Kapuciarka diadémová (Cyanocitta stelleri) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Steller's Jay, Česky:   sojka Stellerova, Nemecky:   Diademhäher, Španielsky:   Chara de Steller, Francúzsky:   Geai de Steller, Taliansky:   Ghiandaia di Steller, Holandsky:   Stellers Gaai, Portugalsky:   Gaio-de-Steller, Poľsky:   modrosójka czarnogłowa, Maďarsky:   bóbitás szajkó, Rusky:   Стеллерова сойка, Japonsky:   ステラーカケス, Latinsky:   Cyanocitta stelleri (Gmelin, 1788)