Kanárik vrchovský (Serinus pusillus)

Fringillidae (pinkovité)

Kanárik vrchovský

Serinus pusillus — drobná vysokohorská pinka s čiernou hlavou a ohnivo červeným čelom zo skalnatých hôr Turecka, Kaukazu, Strednej Ázie a Himalájí — cenený klietkový spevavec

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh je bežný v celom svojom rozľahlom horskom areáli od Malej Ázie a Kaukazu cez Irán a Strednú Áziu po Himaláje a jeho populácia je hodnotená ako stabilná, bez štatisticky signifikantného poklesu. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú lokálne degradácia horských biotopov a odchyt pre klietkový chov v častiach areálu (najmä Kaukaz a Stredná Ázia), no vzhľadom na rozľahlý a sčasti ťažko prístupný vysokohorský areál nemajú na populáciu významný vplyv. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–13 cm (9–14 g)
PôvodTurecko, Kaukaz, Irán, Stredná Ázia, Himaláje
PovahaČulý, družný, akrobatický spevavec
StravaZrnožravec — drobné semená tráv a stromov
Dožitiepresné údaje neoverené (cca 8–12 r orientačne)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 18% 12% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv a bylín — semená tráv, štiavu, púpavy, bodliakov a ďalších horských bylín; v prírode hlavná zložka potravy zbieraná na zemi i z rastlín 55%
Semená stromov a krov — najmä jelša, breza a borovice; vták ich obratne vyberá visiac dolu hlavou na šištičkách a vetvičkách 18%
Kvalitná zmes drobných semien pre kanáriky a stehlíkovité vo voliére — repka (Brassica rapa), mak, ľaničník, drobné prosá; základ dennej dávky v chove 12%
Púčiky, plody a zelené krmivo — pukajúce púčiky, mladé výhonky, naklíčené semená a polozrelé semená bylín 8%
Hmyz a drobné bezstavovce — vošky a drobný hmyz, najmä v hniezdnom období pri odchove mláďat 4%
Minerály a doplnky — sépiová kosť, grit, vápnik a vitamíny; trvalo k dispozícii, dôležité pre samice v hniezdnej perióde 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes drobných semien pre kanáriky a stehlíkovité — repka (Brassica rapa), mak, ľaničník, drobné prosá, semeno tráv; základ dennej stravy
  • Drobné semená horských tráv a bylín — štiav, púpava, bodliaky, pastierska kapsička; čerstvé i polozrelé (mliečna zrelosť), ak sú dostupné a nepostriekané
  • Semená stromov — jelšové a brezové šištičky, borovicové semená; vták ich rád vyberá visiac dolu hlavou
  • Naklíčené a napučané semená — ľahšie stráviteľné, dôležité najmä v hniezdnej perióde a pri odchove mláďat
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (mokrec), mladá púpava, žihľava, mladé výhonky (umyté, nepostriekané)
  • Drobný hmyz a živá potrava v hniezdnom období — vošky, drobné larvy; doplnok bielkovín pri odchove mláďat
  • Sépiová kosť (cuttlebone), grit, vápnik a minerály — trvalo k dispozícii (tvorba škrupiny, prevencia zadržania vajca)
  • Vitamíny — kvalitný vitamínový doplnok (vrátane vitamínu K odporúčaného niektorými chovateľmi pri tomto druhu)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — druh sa rád denne kúpe, vodu vymieňaj každý deň

Zakázané potraviny

  • Výlučne mastné a olejnaté semená (slnečnica, konope, repka v nadbytku) — kanárik vrchovský extrémne rýchlo tučnie a obezita ho v teple ohrozuje na živote
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a pečeň
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, byliny a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi (druh je na plesne mimoriadne citlivý)
Tip od odborníka Kanárik vrchovský je zrnožravec (granivor), ktorý sa v prírode živí prevažne drobnými semenami horských tráv, bylín a stromov (jelša, breza, borovica), doplnenými púčikmi, plodmi a v hniezdnom období hmyzom. V chove je základom kvalitná zmes drobných semien pre kanáriky a stehlíkovité — vták má rád najmä semeno repky (Brassica rapa), mak, ľaničník a drobné prosá. Najväčším úskalím chovu je sklon k obezite — kanárik vrchovský síce ochotne žerie tučné semená ako stehlík, ale strašne rýchlo priberá a v kombinácii s teplom ho to ohrozuje na zdraví. Preto základ tvor z menej tučných semien a štedro dopĺňaj zelené krmivo, naklíčené semená, štiav a rôzne trávy, ktoré vtáka zasýtia bez nadbytku tuku. V hniezdnom období podávaj naklíčené semená, zelené krmivo a drobný hmyz ako zdroj bielkovín. Sépiová kosť, grit, vápnik a vitamíny majú byť trvalo k dispozícii; niektorí chovatelia pri tomto druhu odporúčajú aj doplnok vitamínu K. Čistá pitná voda a plytká kúpacia miska s dennou výmenou sú samozrejmosťou — druh sa rád denne kúpe. Konkrétne chovateľské odporúčania sú čiastočne extrapolované zo všeobecných návodov pre rod Serinus a kanáriky.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Kanárik vrchovský je relatívne tichý spevavec — jeho hlas tvorí príjemné, nie príliš hlasné cvrlikanie a vrkútavé trilky, podobné spevu iných drobných kanárikov a stehlíkovitých. Spev neruší ako krik papagájov či hlučných mäkkozobov a vo voliére či chovateľskej miestnosti je dobre znesiteľný. Práve pre príjemný spev sa druh v krajinách svojho areálu chová ako klietkový vták.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Kanárik vrchovský nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina drobných pinkovitých je to druh primárne na pozorovanie a počúvanie spevu. Fyzický kontakt a chytanie ho stresujú. Najväčší pôžitok prinesie sledovanie čulého vtáka a jeho cvrlikavého spevu v priestrannej, vzdušnej voliére alebo klietke.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi čulý a pohyblivý vták — kanárik vrchovský je celý deň aktívny, obratne preskakuje a šplhá po vetvičkách, neraz visí dolu hlavou pri vyberaní semien zo šištičiek (typický akrobatický spôsob potravy). Potrebuje priestrannú vzdušnú voliéru alebo dlhú letovú klietku s dostatkom miesta na pohyb a vetvičkami rôznej hrúbky. V tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu, čo v kombinácii so sklonom k obezite zhoršuje jeho kondíciu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Kanárik vrchovský nenapodobňuje ľudskú reč — drobné pinkovité túto schopnosť nemajú. Má príjemný vrodený cvrlikavý a vrkútavý spev, ktorý je hlavným dôvodom jeho chovu, no ľudskú reč ani slová sa nenaučí. Samce sa môžu od seba učiť drobné prvky piesne, nie však reč.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Kanárik vrchovský má príjemný cvrlikavý spev typický pre drobné kanáriky a stehlíkovité — pieseň tvoria vrkútavé („bublavé") a veselo cvrlikavé trilky, ktoré pripomínajú spev príbuzných druhov rodu Serinus a stehlíka. Charakteristický je aj rýchly, prenikavý kontaktný hlas opisovaný ako „titihihihihihi", znejúci podobne ako hlas konôpky. Spev nie je hlasný ani rušivý — práve pre svoju ľubozvučnosť sa druh tradične chová ako klietkový vták v krajinách svojho areálu. Vták nenapodobňuje ľudskú reč, jeho repertoár je vrodený a samce sa môžu navzájom učiť drobné prvky piesne.

Dokáže hovoriť? Kanárik vrchovský nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie z prostredia. Drobné pinkovité túto schopnosť nemajú — cvrlikavý a vrkútavý spev je vrodený. Reč sa nenaučí; samce sa môžu od seba navzájom učiť len drobné prvky vlastnej piesne, nie ľudské slová.

Typické zvuky

  • Vrkútavé („bublavé") a veselo cvrlikavé trilky — ľubozvučný spev pripomínajúci príbuzné kanáriky a stehlíka
  • Rýchly prenikavý kontaktný hlas „titihihihihihi" — ostrý cvrlikavý signál podobný hlasu konôpky
  • Tiché kŕdľové cvrlikanie — vták vokalizuje pri kŕmení a pohybe v kŕdli, najmä v zimných húfoch
  • Spevná pieseň samca v toku — dlhšia séria trilkov, ktorou samec dvorí samici a vymedzuje hniezdny revír

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–august) — vo vysokých horách, často dve znášky za sezónu (zdroj: Wikipedia DE)
Tok — samec spieva cvrlikavú vrkútavú pieseň a dvorí samici; pár je monogamný a verný hniezdisku
Inkubácia 11–16 dní (sedí samica), kŕmia obaja rodičia; zvýš podiel naklíčených semien, zeleného krmiva a drobného hmyzu
Pokojové (zimné) obdobie — v prírode zostup do nižších polôh a kŕdľovanie; v chove kratší deň, pokoj a striedmejšie kŕmenie
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš podiel kvalitných semien, zeleného krmiva, vápnika a vitamínov pre tvorbu nového peria
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť a grit trvalo, plytká kúpacia miska (druh sa rád denne kúpe); chladné, vzdušné a suché prostredie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný až náročnejší klietkový spevavec — kanárik vrchovský nie je vhodný pre úplného začiatočníka. Hoci sa v krajinách svojho areálu bežne chová pre spev, v stredoeurópskej avikultúre patrí medzi náročnejšie druhy: je citlivý na teplo (v lete pod horami i v byte mu vadí horúčava), náchylný na plesne a kvasinky (v jeho vysokohorskej domovine ich je málo, preto voči nim nie je dostatočne odolný) a má silný sklon k obezite pri nevhodnom kŕmení. Vyžaduje chladnejšie, vzdušné a suché prostredie, priestrannú voliéru alebo dlhú letovú klietku a striedmu, semienkovo-zelenú stravu. Pre skúseného chovateľa pinkovitých je to však vďačný a ľubozvučný druh. Odporúčania sú čiastočne extrapolované zo všeobecných návodov pre rod Serinus.
Priestor Pár alebo malá skupina: priestranná vzdušná voliéra alebo dlhá letová klietka. Druh je veľmi čulý a akrobatický — potrebuje dostatok miesta na let a šplhanie, vetvičky rôznej hrúbky, prírodné konáriky (jelša, breza) na vyberanie semien, pevné bidielka a plytkú misku na kúpanie. Mimoriadne dôležité je chladnejšie, dobre vetrané a suché prostredie — druh zle znáša horúčavu a vlhko, ktoré podporuje plesne. Ideálna je vonkajšia voliéra v tienistej, vzdušnej polohe s chránenou suchou časťou; v lete chráň vtáka pred prehriatím, v zime pred mrazom a vlhkom.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie a počúvanie spevu vo voliére alebo klietke. Kanárik vrchovský je čulý, pekne sfarbený a ľubozvučný — deti zaujme ohnivo červeným čelom, akrobatickým šplhaním po vetvičkách a príjemným cvrlikaním. Nie je určený na maznanie a chytanie ho stresuje. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj ho, nepoklepávaj na klietku; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe klietky umývanie rúk. Vzhľadom na náročnosť chovu (teplo, plesne, kŕmenie) by mal starostlivosť viesť dospelý.
Hlučnosť Áno — kanárik vrchovský je pomerne tichý druh s príjemným cvrlikavým spevom, ktorý spravidla neruší. Vďaka miernej hlasitosti je znesiteľný aj v chovateľskej miestnosti či v záhradnej voliére v bežnej zástavbe; práve pre spev sa tradične chová ako klietkový vták.
Verdikt odborníka Kanárik vrchovský (Serinus pusillus) je drobná vysokohorská pinka (11–13 cm, 9–14 g) z čeľade pinkovité (Fringillidae). Dospelý vták má sýto čiernu hlavu a hruď s jasnou ohnivo červeno-oranžovou škvrnou na čele, čierno prúžkované hnedasté telo s drobným bielym a hrdzavým žíhaním a žltkasto-oranžový trtáč; práve kontrast čiernej hlavy a horúcej červenej čelnej škvrny je jeho neprehliadnuteľným poznávacím znakom. Pohlavný dimorfizmus je slabý — obe pohlavia majú červené čelo aj čiernu hlavu, samica má však škvrnu spravidla menšiu a celkové sfarbenie matnejšie (koruna býva skôr sadzovo-sivá než čierna). Mláďatá červenú škvrnu vôbec nemajú a sú celkovo škoricovo-hrdzavohnedé, takže mladé vtáky sa pred preperením do dospelého šatu spoľahlivo rozlíšia len ťažko. Druh je domovom v skalnatých horách Turecka, Kaukazu, Iránu, stredoázijských pohorí a Himalájí, kde obýva alpínske svahy, kosodrevinu a okraje ihličnatých lesov pri hornej hranici lesa, prevažne vo výškach okolo 600–3 300 m (v Himalájach až 4 700 m); cez zimu zostupuje do nižších polôh a tvorí kŕdle. Ako zrnožravec sa živí najmä drobnými semenami tráv, bylín a stromov (jelša, breza, borovica), ktoré obratne vyberá aj visiac dolu hlavou, doplnkovo púčikmi, plodmi a v hniezdnom období hmyzom. Hniezdi apríl–august, často s dvomi znáškami; hniezdo je úhľadná miska v kroví či na strome, znáška 3–5 modrastobielych vajec a inkubácia 11–16 dní (sedí samica), kŕmia obaja rodičia. V krajinách svojho areálu (najmä na Kaukaze a v Strednej Ázii) je obľúbeným klietkovým vtákom chovaným pre príjemný cvrlikavý spev; v stredoeurópskej avikultúre je to však náročnejší druh — citlivý na teplo a plesne a so silným sklonom k obezite, preto vyžaduje chladnejšie, vzdušné a suché prostredie a striedmu semienkovo-zelenú stravu. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES. Časť chovateľských odporúčaní je extrapolovaná zo všeobecných návodov pre rod Serinus.

Prostredie a požiadavky

Voliéra alebo dlhá letová klietka
Priestranná vzdušná voliéra alebo dlhá letová klietka pre čulého akrobatického vtáka — malá klietka je nevhodná
Kanárik vrchovský je veľmi čulý a akrobatický — obratne šplhá a neraz visí dolu hlavou pri vyberaní semien. Potrebuje priestrannú vzdušnú voliéru alebo dlhú letovú klietku s vetvičkami rôznej hrúbky, prírodnými konárikmi (jelša, breza), pevnými bidielkami a plytkou kúpacou miskou. Kľúčové je chladnejšie, dobre vetrané a suché prostredie — druh zle znáša teplo a vlhko. Ideálna je vonkajšia voliéra v tienistej vzdušnej polohe s chránenou suchou časťou.
Spoločnosť a chov v skupine
V páre alebo malej skupine; sólový chov je nevhodný
Druh je spoločenský — mimo hniezdnej sezóny žije v prírode v kŕdľoch (v zime aj v húfoch po 150–200 vtákov) a sólový chov mu nevyhovuje. Darí sa mu v páre alebo malej skupine v dostatočne priestrannej voliére. V hniezdnej sezóne je vhodné dať páru pokoj a súkromie, pretože samce môžu byť v tomto období navzájom mierne neznášanlivé.
Teplota
Vyhovuje chladnejšie prostredie; zle znáša horúčavu a vlhko; v zime chráň pred mrazom a vlhkom
Pochádza z vysokých hôr — horúčavu znáša veľmi zle a v teplom lete (i v prehriatom byte) trpí. Vyhovuje mu chladnejšie, vzdušné a suché prostredie. Vlhko podporuje plesne, na ktoré je druh citlivý. V zime znáša chlad lepšie než teplo, no vo vonkajšej voliére potrebuje suchú, bezprievanovú chránenú časť a ochranu pred mrazom a vlhkom.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Úhľadné miskovité hniezdo v kroví alebo na strome; materiál — jemné steblá, korienky, machy, rastlinné vlákna, vystlané jemným materiálom; znáška 3–5 vajec
Pár stavia úhľadné miskovité hniezdo (cup nest) z jemných stebiel, korienkov, machov a rastlinných vlákien, vystlané jemným materiálom, umiestnené v kroví, kosodrevine alebo na ihličnatom strome. Hniezdi apríl–august, často s dvomi znáškami; znáška býva 3–5 modrastobielych, jemne škvrnitých vajec. V chove ponúkni husto zarastené kúty, vetvy, hniezdne košíky a jemný hniezdny materiál; kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s dennou výmenou vody; suché a čisté prostredie
Druh sa rád denne kúpe — ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Po kúpaní zabezpeč vzdušné, suché prostredie, aby pierka rýchlo oschli. Pravidelné čistenie misiek a podestielky a suché prostredie sú u tohto na plesne citlivého druhu základom prevencie aspergilózy a kvasinkových infekcií.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň a mierne teplo stimulujú hniezdenie (apríl–august)
Kanárik vrchovský je denný vták s aktívnym kŕdľovým správaním. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokojného nočného odpočinku. Predlžujúci sa deň na jar stimuluje hniezdnu náladu (hlavná sezóna apríl–august); kratší deň a pokoj v zime sú prirodzeným obdobím oddychu, ktoré v prírode trávi vták v nižších polohách v kŕdľoch.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–august (hlavné hniezdne obdobie vo vysokých horách; zdroj: Wikipedia DE)

Hniezdne obdobie trvá apríl až august, často s dvomi znáškami za sezónu. Pár je monogamný a verný hniezdisku. Samec spieva cvrlikavú vrkútavú pieseň a dvorí samici; hniezdenie stimulujú predlžujúci sa deň, mierne teplo a dostatok kvalitnej potravy (naklíčené semená, zelené krmivo). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne okolo 1 roka (analógiou s príbuznými druhmi rodu Serinus; presné údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 3–5 modrastobielych vajec (zdroj: Wikipedia DE)

Samica (s pomocou samca) stavia úhľadné miskovité hniezdo z jemných stebiel, korienkov, machov a rastlinných vlákien, umiestnené v kroví, kosodrevine alebo na ihličnatom strome. Znáška býva 3–5 modrastobielych, jemne škvrnitých vajec. U tohto druhu je opisovaná zaujímavá dvojhniezdna stratégia — samec môže začať stavať druhé hniezdo, kým samica ešte sedí na prvej znáške. Hniezdo zbytočne nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
11–16 dní; sedí samica (zdroj: Wikipedia DE)

Na vajíčkach sedí samica, ktorú samec v tomto období kŕmi. Inkubácia trvá približne 11–16 dní. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok kvalitnej potravy pre rodičov — naklíčené semená, zelené krmivo a drobný hmyz. Pri dvojhniezdnej stratégii môže samica začať druhú znášku, zatiaľ čo samec dokrmuje mláďatá z prvého hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; naklíčené semená, zelené krmivo a drobný hmyz nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období je dôležitá mäkká a ľahko stráviteľná potrava bohatá na bielkoviny — naklíčené a napučané semená, zelené krmivo a drobný hmyz (vošky), ktoré rodičia mláďatám podávajú. Dostatok vápnika a vitamínov podporuje zdravý rast a opierenie mláďat.

Vyletenie a vývoj mláďat
Juvenily bez červenej škvrny, celkovo škoricovo-hrdzavohnedé; presný vek vyletenia neoverený

Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch jednoznačne overené. Juvenilné jedince červenú čelnú škvrnu vôbec nemajú a sú celkovo škoricovo-hrdzavohnedé (škoricovohnedé čelo, tvár a hrdlo, tmavšie temeno a ušné krovky); dospelé sfarbenie s červeným čelom a čiernou hlavou nadobúdajú postupne pri pelichaní. Rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne okolo 1 roka — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými druhmi rodu Serinus sa odhaduje približne na 1 rok. Mladé vtáky dosahujú plné dospelé sfarbenie (červené čelo, čierna hlava) postupne pelichaním; do prvého preperenia sa pohlavie spoľahlivo určí len DNA-sexovaním.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vtáka primárne na pozorovanie a počúvanie spevu vo voliére či klietke.

Kanárik vrchovský je plachý, ale čulý a zvedavý kŕdľový druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva sa plašiť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a chytaniu sa bráni. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbených semien a zeleného krmiva, pomalý a pokojný pohyb pri voliére a chov vo viacčlennej skupine, ktorá vtákom dáva pocit istoty. Trpezlivosťou a kľudom si vták na chovateľa zvykne a v jeho prítomnosti pokojne spieva.

1

Po prevoze nechaj vtáka alebo pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom, chladnejšom a vzdušnom prostredí — nepresúvaj klietku, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné pinkovité viac ako pokojné druhy

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené krmivo (naklíčené semená, zelené krmivo, štiav) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou a spevom

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; chovaj druh vo viacčlennej skupine, ktorá mu dáva pocit bezpečia

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 40–90 EUR za kus u špecialistov na pinkovité a kanáriky

Kanárik vrchovský je v SR a ČR menej bežný, sezónne dostupný klietkový spevavec — objavuje sa skôr u špecialistov na pinkovité (Fringillidae), kanáriky a stehlíkovité a na chovateľských burzách, nie v bežných obchodoch. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup a chov v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES. Orientačná cena sa odhaduje na 40–90 EUR za kus (analógiou s inými drobnými druhmi rodu Serinus a stehlíkovitými na bazos.sk a nemeckých/holandských platformách). Presné aktuálne trhové ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Pred kúpou kontaktuj chovateľov pinkovitých v rámci SZCH alebo európskych spolkov (napr. COM); vždy over legálny pôvod a preferuj voliérovo odchované, krúžkované jedince (v Holandsku sa pre druh predpisuje krúžok 2,5 mm).

Špecialistov na pinkovité (Fringillidae), kanáriky a stehlíkovité v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladmi o pôvode
Chovateľské burzy a výstavy okrasného vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, kluby COM) — možnosť porovnania a odborného poradenstva o chove rodu Serinus
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a doklady; vypýtaj si informácie o doterajšej strave a podmienkach chovu (teplota, vlhkosť)
Na čo si dať pozor Kanárik vrchovský je v strednej Európe náročnejší a sezónne dostupný — ponuky sú sporadické. Samec a samica sú si sfarbením podobní (obe pohlavia majú červené čelo) — samica má škvrnu menšiu a matnejšiu a korunu skôr sadzovo-sivú než sýto čiernu, no spoľahlivé určenie pohlavia umožní najmä DNA-sexovanie (mladé vtáky bez červenej škvrny sa inak rozlíšiť nedajú). Kúp vždy aspoň pár — sociálnemu kŕdľovému druhu sólový chov nevyhovuje. Vyberaj aktívneho, nie pretučneného vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Pred kúpou si over legálny pôvod (doklady, krúžok) a podmienky doterajšieho chovu — druh potrebuje chladnejšie, suché prostredie a striedmu stravu; over, či bol vták v dobrej kondícii a nie prekŕmený tučnými semenami.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kanárik vrchovský 11–13 cm Kanárik divý 11–12 cm Kanárik domáci 12–14 cm Kanárik mozambický 11–13 cm Konôpka horská 12–14 cm
Kanárik vrchovský Kanárik divý (Serinus serinus) Kanárik domáci (Serinus canaria forma domestica) Kanárik mozambický (Serinus mozambicus) Konôpka horská (Linaria flavirostris)
Dĺžka11–13 cm11–12 cm12–14 cm11–13 cm12–14 cm
Váha9–14 gcca 11–13 gcca 15–25 gcca 9–17 gcca 13–17 g
Dožitiecca 8–12 r (orientačne, neoverené)cca 8–12 rcca 9–12 rcca 8–12 rcca 8–10 r
Hlučnosť4/53/52/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESdomestikovaný (divá forma IUCN LC), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaČierna hlava a hruď s ohnivo červeno-oranžovou škvrnou na čele, čierno prúžkované hnedasté telo, žltkasto-oranžový trtáč; slabý dimorfizmus (samica matnejšia, juvenil škoricovohnedý bez červenej)Žltozelený, hrudník a temeno žlté, chrbát a boky tmavo prúžkované; samec sýtejšie žltý, bez čiernej hlavy a červenej škvrnyVyšľachtené množstvo farebných i tvarových plemien (žltý, biely, červený faktor, chocholaté); spevavé línie cenené pre spevŽltozelený s výrazným žltým podbruškom a obočím, sivasté temeno a krk, čierny líčny pruh; bez čiernej hlavy a červenej škvrnyHnedý, husto tmavo prúžkovaný, s ružovkastým trtáčom (samec) a v zime žltým zobákom; bez čiernej hlavy a červenej škvrny
AreálTurecko, Kaukaz, Irán, stredoázijské pohoria a Himaláje (cca 600–3 300 m, v Himalájach až 4 700 m); skalnaté alpínske svahy a okraje horských lesov; obľúbený klietkový spevavec, náročnejší v choveEurópa, severozápadná Afrika a Malá Ázia — nížiny a kultúrna krajina; predok domáceho kanárika, znesie teplejšie prostredie a je nenáročnejší v chove než kanárik vrchovskýDomestikovaná forma kanárika divého z Kanárskych ostrovov — najbežnejší klietkový spevavec, nenáročný, vhodný aj pre začiatočníka (na rozdiel od náročného kanárika vrchovského)Subsaharská Afrika — savany a otvorená krajina; teplomilný druh, v chove bežnejší a menej náročný na teplotu než vysokohorský kanárik vrchovskýHorské a severské oblasti Eurázie — otvorená krajina nad hranicou lesa a pobrežia; horský stehlíkovitý vták podobného biotopu, ktorý však znáša chlad lepšie a v chove je menej háklivý

Choroby a prevencia

Aspergilóza a kvasinkové infekcie (Aspergillus spp., Candida)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňové a kvasinkové infekcie dýchacích ciest a tráviaceho traktu — u tohto druhu mimoriadne riziková skupina chorôb. Kanárik vrchovský pochádza z vysokohorského prostredia chudobného na plesne a kvasinky, preto voči nim nie je dostatočne imúnny a v nížinnom teplom a vlhkom prostredí ochorie ľahšie než iné druhy. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, chladné, dobre vetrané a suché prostredie, dôsledná hygiena. Liečba je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Obezita a stukovatenie pečene (lipidóza)
vysoká

Príznaky: Nadváha, nafúknutý vzhľad, znížená aktivita, ťažšie dýchanie pri námahe, zhoršená kondícia, náhly úhyn najmä v teple

Kanárik vrchovský má silný sklon k obezite — ochotne žerie tučné semená (slnečnica, repka, konope), po ktorých strašne rýchlo priberá, a obezita v kombinácii s teplom ho ohrozuje na živote. Prevencia: striedma strava založená na menej tučných drobných semenách, štedrý podiel zeleného krmiva, štiavu a tráv, dostatok pohybu v priestrannej voliére a chladné prostredie. Vyhýbaj sa nadbytku olejnatých semien.

Prehriatie a tepelný stres
vysoká

Príznaky: Zrýchlené dýchanie s otvoreným zobákom, roztiahnuté krídla, malátnosť, apatia, kolaps pri vysokej teplote

Druh pochádza z chladného vysokohorského prostredia a horúčavu znáša veľmi zle — v teplom lete (i v prehriatom byte) trpí tepelným stresom, ktorý je u pretučnených jedincov obzvlášť nebezpečný. Prevencia: umiestnenie voliéry do tienistej, vzdušnej polohy, dostatok čerstvej vody, plytká kúpacia miska a v horúčavách ochladzovanie a tieň. Nikdy nenechaj vtáka na priamom slnku bez tieňa.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo zmenený trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Drobné pinkovité chované vo voliére sú náchylné na črevné parazity (kokcídie, hlísty), najmä pri nedostatočnej hygiene. Prevencia: hygiena voliéry a kŕmnych misiek, čisté zelené krmivo a semená, pravidelná koprologická kontrola trusu. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamíny v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, vyrovnaná kondícia samice (nie pretučnená ani vychudnutá) pred hniezdením.

Prevencia Kanárik vrchovský je pri správnej starostlivosti pekný a spevavý vták, ale v stredoeurópskych podmienkach náročnejší na zdravie než bežné kanáriky. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Chladné, suché a vzdušné prostredie — druh pochádza z vysokých hôr, horúčavu a vlhko znáša zle a je náchylný na plesne a kvasinky (aspergilóza), preto potrebuje dobre vetranú, suchú voliéru v tieni. (2) Striedma strava — kanárik vrchovský veľmi rýchlo tučnie, preto základ tvor z menej tučných drobných semien doplnených zeleným krmivom a štiavom; obezita v teple je preňho smrteľne nebezpečná. (3) Hygiena — denná výmena vody, čisté krmivo a misky, suchá podestielka ako prevencia plesní a parazitov. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pravidelná kontrola trusu. Pri každom príznaku choroby (ťažké dýchanie, riedky trus, apatia, dýchanie s otvoreným zobákom) bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Ohnivé červené čelo ako poznávací znak — najnápadnejším znakom kanárika vrchovského je kontrast sýto čiernej hlavy a hrude s jasnou ohnivo červeno-oranžovou škvrnou na čele. Práve tomuto znaku vďačí za anglické mená „red-fronted" a „fire-fronted serin" aj za nemecké „Rotstirngirlitz". Žiadny iný stredoázijský kanárik nemá takú kombináciu čiernej hlavy a horúcej červenej čelnej škvrny.

2

Akrobat na šištičkách — kanárik vrchovský obratne šplhá po tenkých vetvičkách a pri vyberaní drobných semien z jelšových a brezových šištičiek neraz visí dolu hlavou ako sýkorka či stehlík. Tento akrobatický spôsob potravy je typický pre drobné horské stehlíkovité a vo voliére ho možno pozorovať na prírodných konárikoch.

3

Klietkový spevavec Kaukazu a Strednej Ázie — v krajinách svojho areálu je kanárik vrchovský obľúbeným klietkovým vtákom, ktorého ľudia chovajú výhradne pre jeho príjemný cvrlikavý spev. Práve ľubozvučnosť, nie pestrosť, robí z tohto nenápadne sfarbeného horského vtáka ceneného spevavca.

4

Slabý pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých pinkovitých majú obe pohlavia červené čelo aj čiernu hlavu; samica má škvrnu len o niečo menšiu a matnejšiu a korunu skôr sadzovo-sivú než sýto čiernu. Spoľahlivé určenie pohlavia v chove preto najčastejšie vyžaduje DNA-sexovanie, najmä u mladých vtákov.

5

Mláďatá bez červenej — juvenilné jedince červenú čelnú škvrnu vôbec nemajú a sú celkovo škoricovo-hrdzavohnedé, takže sa na prvý pohľad výrazne líšia od dospelých. Charakteristický čierno-červený šat nadobúdajú až pelichaním, čo komplikuje rozlíšenie pohlavia mladých vtákov.

6

Vták extrémnych výšok — kanárik vrchovský patrí medzi najvyššie hniezdiace pinky — v Himalájach hniezdi až do 4 700 m n. m., na Kaukaze od ~600 m. V zime zostupuje do nižších polôh a údolí, kde tvorí kŕdle a navštevuje aj mestské parky.

7

Náročný chov pre znalca — hoci sa druh tradične chová, v stredoeurópskych podmienkach je náročnejší: pochádza z chladného vysokohorského prostredia chudobného na plesne a kvasinky, preto voči nim nie je dostatočne odolný, zle znáša teplo a má silný sklon k obezite. Kľúčom je chladné, suché, vzdušné prostredie a striedma strava.

8

Široký, ostrovčekovitý, ale stabilný areál — druh obýva pás od Malej Ázie (Turecko) a Kaukazu cez Irán a stredoázijské pohoria až po Himaláje a západnú Čínu (Tibet), najväčší súvislý areál tvoria hory Strednej Ázie. Vďaka rozľahlému horskému areálu a stabilnej populácii ho IUCN hodnotí ako najmenej ohrozený (LC).

9

Monotypický druh rodu Serinus — kanárik vrchovský je podľa väčšiny autorít monotypický (bez poddruhov). Patrí do rovnakého rodu ako kanárik divý (Serinus serinus) — predok domáceho kanárika — a kanárik mozambický (Serinus mozambicus). So skupinou zdieľa drobnú postavu, zrnožravosť a ľubozvučný cvrlikavý spev; s domácim kanárikom ho chovatelia neraz aj experimentálne krížili (potomstvo však bývalo neplodné).

Taxonomická klasifikácia

species Kanárik vrchovský (Serinus pusillus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Serinus Koch, 1816
Druh Serinus pusillus (Pallas, 1811)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — vysokohorský druh Malej Ázie, Kaukazu, Iránu, Strednej Ázie a Himalájí; v strednej Európe len ako ojedinelý zálet alebo unik z chovu, chovaný v zajatí ako klietkový spevavec
Poddruhy Druh je podľa oiseaux.net a IOC World Bird List monotypický — poddruhy sa nerozoznávajú. Opísal ho Peter Simon Pallas v roku 1811 pôvodne v rode Loxia (Loxia pusilla), neskôr zaradený do rodu Serinus. Synonymá: Loxia pusilla, Carduelis pusilla, Serinus pusillus. Typový autor: Pallas, 1811.
Avibase_ID FB1C44D5E600E5ED

? Často kladené otázky

Lepšie nie — pre trvalý chov je vhodnejšia priestranná voliéra alebo dlhá letová klietka. Kanárik vrchovský je veľmi čulý a akrobatický vták, ktorý sa rád pohybuje, šplhá a visí dolu hlavou pri vyberaní semien. V tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu, čo v kombinácii s jeho sklonom k obezite zhoršuje kondíciu. Ešte dôležitejšie ako veľkosť je chladnejšie, vzdušné a suché prostredie — druh zle znáša teplo a vlhko. Malú klietku použi len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.

Pozor — nie tučné semená v nadbytku. Kanárik vrchovský je zrnožravec a síce ochotne žerie to isté krmivo ako stehlík, ale po tučných semenách (slnečnica, repka, konope) strašne rýchlo priberá a obezita ho v teple ohrozuje na živote. Základ preto tvor z menej tučných drobných semien (mak, ľaničník, drobné prosá, semeno tráv) a štedro dopĺňaj zelené krmivo, naklíčené semená, štiav a rôzne trávy. V hniezdnom období pridaj naklíčené semená a drobný hmyz. Sépiová kosť, grit a vitamíny majú byť trvalo k dispozícii.

Nie je hlučný — má príjemný a nie príliš hlasný cvrlikavý spev, ktorý spravidla neruší, a práve preň sa tradične chová ako klietkový vták. Z hľadiska hluku je teda do bytu vhodnejší než hlučné druhy. Háčik je inde: druh zle znáša teplo a suchý prehriaty vzduch v byte a je citlivý na plesne — preto mu viac vyhovuje chladnejšia, vzdušná miestnosť alebo záhradná voliéra než teplý byt. Ak ho chováš v interiéri, zabezpeč chlad, vetranie a sucho.

Presné overené údaje o dožití tohto druhu sú obmedzené. Zdroj oiseaux.net uvádza orientačne približne 10 rokov; porovnateľné drobné druhy rodu Serinus sa vo voliérach dožívajú bežne okolo 8–12 rokov pri správnej starostlivosti. Kľúčom k dlhému životu je chladné, suché a vzdušné prostredie, striedma strava bez nadbytku tučných semien (prevencia obezity), čistota a prevencia plesní a parazitov.

Kanárik vrchovský nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Pri dovoze z tretích krajín platia všeobecné veterinárne a TRACES/EÚ-nariadenia. Pri nákupe vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa alebo dovozu) a preferuj krúžkované jedince (napr. v Holandsku sa pre druh predpisuje krúžok 2,5 mm).

Hniezdne obdobie trvá apríl až august, často s dvomi znáškami za sezónu. Samica stavia úhľadné miskovité hniezdo v kroví, kosodrevine alebo na ihličnatom strome a znáša spravidla 3–5 modrastobielych, jemne škvrnitých vajec. Na vajíčkach sedí samica (samec ju kŕmi) a inkubácia trvá približne 11–16 dní. Mláďatá potom kŕmia obaja rodičia. U druhu je opisovaná zaujímavá dvojhniezdna stratégia — samec môže začať stavať druhé hniezdo, kým samica ešte sedí na prvej znáške.

Samec a samica sú si podobní — obe pohlavia majú červené čelo aj čiernu hlavu. Samica má červenú škvrnu spravidla menšiu a matnejšiu a korunu skôr sadzovo-sivú než sýto čiernu, samec máva celkovo intenzívnejšiu čiernu a červenú a výraznejší žltkasto-oranžový trtáč. Tieto rozdiely sú však jemné a u mladých vtákov bez červenej škvrny sa pohlavie podľa vzhľadu určiť nedá. Najspoľahlivejším spôsobom je preto DNA-sexovanie (z pierka alebo krvi).

ZDROJ: Avibase (Serinus pusillus, ID FB1C44D5E600E5ED, SK názov kanárik vrchovský, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=FB1C44D5E600E5ED a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=FB1C4

 Video — Kanárik vrchovský

Kanárik vrchovský (Serinus pusillus) — video o speve a chove

Kanárik vrchovský (Serinus pusillus) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-fronted Serin (Fire-fronted Serin), Česky:   zvonohlík královský, Nemecky:   Rotstirngirlitz, Španielsky:   Serín Frentirrojo, Francúzsky:   Serin à front d'or, Taliansky:   Verzellino fronterossa, Holandsky:   Roodvoorhoofdkanarie, Poľsky:   kulczyk królewski, Maďarsky:   vöröshomlokú csicsörke, Rusky:   Красношапочный вьюрок, Latinsky:   Serinus pusillus (Pallas, 1811)