Kanárik sivokrký (Serinus canicollis)

Fringillidae (pinkovité)

Kanárik sivokrký

Serinus canicollis — malý africký kanárik s príjemným zurčivým spevom, olivovo-zeleným telom, žltým spodkom a nápadným popolavo-sivým golierom z hôr južnej Afriky

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh je v celom svojom areáli bežný alebo lokálne bežný a jeho populácia je považovaná za stabilnú, bez dôkazov o významnom poklese. Obýva rozsiahly areál (extent of occurrence rádovo v miliónoch km2). Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú lokálna strata a degradácia biotopu, no druh dobre využíva aj sekundárne prostredia (plantáže, vidiecke a mestské záhrady), čo prispieva k stabilite populácie. Druh bol miestami zavlečený (Maurícius, Réunion). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–14 cm (cca 15–16 g)
PôvodHory južnej Afriky (JAR, Lesotho)
PovahaDružný, aktívny, pekne spievajúci
StravaZrnožravec — semená, zelené, klíčky
Dožitiepresné údaje neoverené (cca 10 r v zajatí)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

50% 25% 10% STRAVA zloženie
Mäkké zelené (nezrelé) semená burín, tráv a bylín — v prírode hlavná zložka, vyzobávaná z nízkej vegetácie a kvetenstiev 50%
Komerčná zrnná zmes pre kanáriky a stehlíkovité (mix prosa, ľaničníka, ostropestreca, repíka, nyger) — základ dennej kŕmnej dávky vo voliére 25%
Zelené krmivo a klíčky — hviezdica, púpava, mladé byliny, naklíčené semená; bohaté na vitamíny 10%
Semená stromov a bodliakov (ostropestrec, bodliak, jelša, breza) a mäkké slnečnicové jadrá vylúpané z úborov 7%
Živočíšna bielkovina — vaječná zmes a drobný hmyz (vošky, larvy); doplnok najmä v hniezdnej perióde a pri odchove mláďat 5%
Minerály a doplnky — vápnik (kalcium), sépiová kosť, grit, vitamín D3; najmä pre samice počas znášky 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a stehlíkovité (proso, ľaničník, ostropestrec, repík, nyger, mak) — základ dennej stravy
  • Mäkké zelené (nezrelé) semená burín a tráv — v prírode hlavná zložka; ponúkaj metličky tráv a kvetenstvá burín
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, kapsička, mladé byliny (nepostriekané, umyté)
  • Naklíčené a napučané semená — výborný zdroj vitamínov, najmä v hniezdnej sezóne a pri pelichaní
  • Vaječná zmes (vaječná pasta) — zdroj bielkovín v období znášky a odchovu mláďat
  • Drobný hmyz a živá potrava v malom množstve (vošky, drobné larvy) — vítaný doplnok pri kŕmení mláďat
  • Ovocie a zelenina na ochutnanie — jablko, hruška, mrkva, uhorka (nakrájané na drobno)
  • Vápnik a vitamín D3, sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii, najmä pre samice
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Výlučne tučné olejnaté semená (samotná slnečnica, konope) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo, semená a byliny neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a klíčky — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka Kanárik sivokrký je zrnožravec (granivor) — podobne ako jeho príbuzný kanárik divý sa živí prevažne semenami. V prírode tvoria základ jedálnička mäkké, nezrelé semená burín, tráv a bylín, vyzobávané z nízkej vegetácie a kvetenstiev, doplnené semenami stromov a bodliakov a malým podielom drobného hmyzu. Vo voliére je základom kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a stehlíkovité (proso, ľaničník, ostropestrec, repík, nyger), ktorú treba denne dopĺňať čerstvým zeleným krmivom a klíčkami (hviezdica, púpava, naklíčené semená) — tie dodávajú vitamíny, ktoré samotné suché zrno nemá. V hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat pridaj vaječnú zmes a malé množstvo živej potravy (vošky, drobné larvy) — rastúce mláďatá potrebujú bielkoviny. Vápnik, vitamín D3, sépiová kosť a grit majú byť k dispozícii trvalo, zvlášť pre samice počas znášky. Vyhýbaj sa kŕmeniu prevažne tučnými olejnatými semenami (samotná slnečnica) — vedie k obezite a chorobám pečene. Čistá pitná voda a plytká kúpacia miska s dennou výmenou sú samozrejmosťou.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Kanárik sivokrký je stredne hlasný spevavec s príjemným hlasom — jeho zurčivá, kanárikovitá pieseň je melodická a väčšine ľudí neprekáža, skôr naopak. Hlasitosť je oveľa nižšia než u papagájov či hlučných mäkkozobov a pre bežnú domácnosť je dobre znesiteľná. V kŕdli vo voliére spieva viacero samcov, čím sa zvuk zosilní, no stále ide o lahodný spev, nie o prenikavé výkriky.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Kanárik sivokrký nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina drobných zrnožravých speváčikov je to druh primárne na pozorovanie a počúvanie spevu. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie sledovanie čulého kŕdľa a počúvanie melodického spevu samcov v priestrannej voliére.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a družný druh — kanárik sivokrký je počas dňa stále v pohybe, preletuje, vyzobáva semená a v kŕdli sa čulo presúva. Potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru s možnosťou lietania; v tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu a nudí sa. Najlepšie sa mu darí v zarastenej voliére s vetvami a možnosťou krátkych preletov, kde môže prejaviť prirodzené kŕdľové správanie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Kanárik sivokrký nenapodobňuje ľudskú reč — drobné zrnožravé spevavce rodu Serinus túto schopnosť nemajú. Má však bohatý vrodený spev zložený zo zurčivých trilkov a hvizdov pripomínajúcich stehlíka či kanárika divého. Reč sa nenaučí; jeho hodnotou je melodická pieseň, nie napodobňovanie slov.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Kanárik sivokrký patrí medzi príjemne spievajúce drobné spevavce — jeho pieseň je zurčivá, kanárikovitá zmes trilkov a hvizdov pripomínajúca spev stehlíka, prednášaná naplno počas predvádzavého letu alebo z vyvýšeného posedu. Typický je aj krátky, vysoký trilkový kontaktný hlas (často vydávaný v lete) a volanie znejúce ako tsit-it-it. Hlasitosť je mierna a väčšine ľudí lahodí — nejde o prenikavé výkriky. V kŕdli spieva viacero samcov súčasne, čím vzniká plný, melodický zvuk. Druh nenapodobňuje ľudskú reč, jeho repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Kanárik sivokrký nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Drobné zrnožravé spevavce rodu Serinus túto schopnosť nemajú — repertoár zurčivých trilkov a hvizdov je vrodený. Reč sa nenaučí; jeho prednosťou je samotná kvalita a melodickosť spevu, ktorá ho v južnej Afrike preslávila ako klietkového speváčika.

Typické zvuky

  • Zurčivá kanárikovitá pieseň — melodická zmes trilkov a hvizdov pripomínajúca stehlíka, prednášaná naplno počas predvádzavého letu
  • Krátky vysoký trilkový kontaktný hlas — často vydávaný v lete, charakteristický pre kŕdľové presuny
  • Volanie typu tsit-it-it — krátke kontaktné a varovné citoslovce udržiavajúce kontakt v kŕdli
  • Zborový spev kŕdľa — vo voliére spieva viacero samcov súčasne, čím vzniká plný a lahodný zvuk

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v prírode (september–marec na južnej pologuli, vrchol november) — v zajatí v Európe posúvaná na jar a leto podľa dĺžky dňa (zdroj: Wikipedia EN, Serinus-Society)
Tok — samec spieva v pomalom predvádzavom lete a sklápa krídla, aby ukázal žlto-zelený kostrec, potom samicu naháňa
Inkubácia približne 13–14 dní, mláďatá v hniezde 2–3 týždne; zvýš podiel vaječnej zmesi, klíčkov a vápnika
Pokojové obdobie (na južnej pologuli zima) — kratší deň a pokoj; obmedz tučné krmivo, dopraj kŕdľu oddych
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes), vápnik a kúpanie pre kvalitný nový šat
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť a grit trvalo, plytká kúpacia miska; v zime prístup do chráneného priestoru bez mrazu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne nenáročný klietkový a voliérový spevavec — kanárik sivokrký je príbuzný kanárika divého a v starostlivosti sa mu podobá, takže ho zvládne aj menej skúsený chovateľ ochotný venovať sa pestrej strave a hygiene. Vyžaduje priestrannú klietku alebo voliéru, kvalitnú zrnnú zmes dopĺňanú čerstvým zeleným krmivom a klíčkami a v zime prístup do chráneného priestoru bez mrazu (pochádza z teplejšieho podnebia). V európskej avikultúre je pomerne vzácny, preto môže byť ťažšie dostupný — pri získaní jedincov a v chovateľských detailoch sa oplatí poradiť so špecialistami na druhy rodu Serinus.
Priestor Pár alebo malá skupina: priestranná klietka, ideálne však voliéra s možnosťou lietania. Pre pár v klietke je vhodná dĺžka aspoň 80–100 cm; oveľa lepšia je zarastená voliéra (orientačne od 2 × 1 × 2 m), kde vták môže lietať a prejaviť kŕdľové správanie. Vybav priestor vetvami a bidielkami rôznej hrúbky, kríkom alebo ihličnatou vetvou ako úkrytom a miestom na hniezdenie, plytkou miskou na kúpanie a kŕmidlami na zrno, zelené krmivo a vápnik. Druh pochádza z teplejších oblastí — vonkajšia voliéra potrebuje krytú časť chránenú pred mrazom, prievanom a vlhkom na zimné mesiace.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie a počúvanie spevu. Kanárik sivokrký je čulý, družný a má príjemný melodický spev — deti zaujme čulým pohybom v kŕdli a spevom samcov. Nie je určený na maznanie ani na chytanie do rúk. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj ho, neklepkaj na klietku; (2) kŕmenie a pozorovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe klietky či voliéry umývanie rúk. Vďaka miernej hlasitosti a peknému spevu je dobrým rodinným druhom do obývaného priestoru.
Hlučnosť Áno — kanárik sivokrký má príjemný, melodický spev s miernou hlasitosťou, ktorý väčšine ľudí neprekáža. Je vhodný aj do bytu; v kŕdli vo voliére spieva viacero samcov naraz, no stále ide o lahodný spev, nie o prenikavé volania.
Verdikt odborníka Kanárik sivokrký (Serinus canicollis) je malý zrnožravý spevavec (11–14 cm, asi 15–16 g) z čeľade pinkovité (Fringillidae) a blízky príbuzný známeho kanárika divého. Telo je olivovo-zelené s tmavým lemovaním letiek a chvosta, spodok tela, kostrec a boky chvosta sú žlté, spodok brucha belavý a najnápadnejším znakom je popolavo-sivá zadná časť hlavy, záhlavie a boky krku (sivý golier), kontrastujúce so žltkasto-olivovým čelom a tvárou. Pohlavný dimorfizmus je prítomný, no jemný: samec máva sýtejšiu žltú na hlave (občas s oranžovým nádychom), výraznejšiu sivú na krku a tmavšie, kontrastnejšie konce krídel, kým samica je celkovo matnejšia, sivastejšia, s menej žltej a jemnejším žíhaním; mláďatá majú zelenožltý spodok s výrazným hnedým žíhaním. Druh je domovom v horách južnej a juhovýchodnej Afriky — v Juhoafrickej republike, Lesothe, západnom Eswatini a v horách východného Zimbabwe a Mozambiku — kde žije v družných kŕdľoch (mimo hniezdenia aj 500+ jedincov) v horských trávnatých porastoch, vo fynbose, na okrajoch lesov a v záhradách, prevažne vo vyšších polohách. Ako zrnožravec sa živí prevažne semenami, ktoré vo voliére treba dopĺňať zeleným krmivom, klíčkami a v sezóne vaječnou zmesou. Jeho prednosťou je príjemná zurčivá, kanárikovitá pieseň z trilkov a hvizdov, vďaka ktorej je v južnej Afrike obľúbeným klietkovým speváčikom. Hniezdna sezóna v prírode trvá zhruba september–marec (vrchol november); pár stavia kompaktné miskovité hniezdo, samica znáša 2–5 vajec a inkubuje približne 13–14 dní, mláďatá v hniezde zostávajú 2–3 týždne. V chove ide o stredne nenáročného druhu podobného kanárikovi divému — potrebuje priestrannú klietku či voliéru, pestrú zrnnú stravu a v zime priestor bez mrazu; je príjemne hlasný, takže je vhodný aj do bytu. V európskej avikultúre je však pomerne vzácny. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Klietka alebo voliéra
Priestranná klietka (pre pár aspoň 80–100 cm dĺžky), ideálne však zarastená voliéra s možnosťou lietania (orientačne od 2 × 1 × 2 m)
Kanárik sivokrký je aktívny družný spevavec, ktorý potrebuje priestor na lietanie. Pre pár v klietke je vhodná dĺžka aspoň 80–100 cm, no oveľa lepšia je voliéra, kde vták prejaví prirodzené kŕdľové správanie. Vybav priestor vetvami a bidielkami rôznej hrúbky, kríkom či ihličnatou vetvou ako úkrytom a miestom na hniezdenie, plytkou miskou na kúpanie a kŕmidlami na zrno, zelené krmivo a vápnik.
Spoločnosť a chov v kŕdli
V páre alebo malej skupine; sólový chov je nevhodný
Druh je výrazne družný — v prírode žije v kŕdľoch (mimo hniezdenia aj veľmi početných) a sólový chov mu nevyhovuje. Darí sa mu v páre alebo malej skupine v dostatočne veľkej voliére. V hniezdnej sezóne môžu byť samce voči sebe nevraživejšie — zabezpeč dostatok priestoru a hniezdnych možností, aby sa páry nerušili.
Teplota
Neznáša mráz; v zime najlepšie nad bodom mrazu s prístupom do chráneného priestoru; krátkodobo znesie mierny chlad pri suchu a bezvetrí
Pochádza z teplejšieho afrického podnebia (hoci z vyšších nadmorských výšok) — netoleruje mráz a dlhodobý chlad. Vonkajšia voliéra vyžaduje krytú, pred mrazom chránenú úkrytovú časť na zimu; prievan a vlhko zvyšujú riziko podchladenia a respiračných infekcií. Aklimatizovaný kŕdeľ v dobrej kondícii znesie krátkodobo mierny chlad, ak je v suchu a bez prievanu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Kompaktné miskovité hniezdo v kríku, ihličnatej alebo ovocnej vetve; materiál — korienky, rastlinné páperie, mach, srsť, perie, jemné steblá
Samica stavia kompaktné miskovité hniezdo (cup nest) z korienkov, rastlinného páperia, machu, srsti a peria, umiestnené v hustom kríku alebo na vetve (v prírode aj na ihličnanoch a ovocných stromoch). V chove ponúkni hniezdne košíky alebo husté ihličnaté vetvy vo vyššej polohe a dostatok jemného hniezdneho materiálu. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s dennou výmenou vody; suché a čisté prostredie
Druh sa rád kúpe — ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Pravidelné kúpanie podporuje kvalitu peria, najmä počas pelichania. Čisté kŕmidlá, suchá podestielka a suché prostredie sú základom prevencie plesní (aspergilóza) a parazitov; zvlášť pri podávaní vlhkého zeleného krmiva a klíčkov.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dĺžka dňa riadi hniezdnu náladu (v zajatí v Európe stimuluje jarno-letné hniezdenie)
Kanárik sivokrký je denný vták s aktívnym kŕdľovým správaním. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokojného nočného odpočinku. Keďže pochádza z južnej pologule, jeho prirodzená sezóna je opačná než európska — v zajatí v Európe dĺžka dňa posúva hniezdnu náladu na jar a leto. Dostatok denného svetla a pokoj v noci podporujú zdravie a spev.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
V prírode september–marec (vrchol november); v zajatí v Európe posunuté na jar–leto (zdroj: Wikipedia EN, Serinus-Society)

Hniezdne obdobie v prírode trvá september až marec (na južnej pologuli, vrchol v novembri); v európskom chove sa podľa dĺžky dňa posúva na jar a leto. Samec spieva v pomalom predvádzavom lete, sklápa krídla, aby ukázal žlto-zelený kostrec, a potom samicu naháňa. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok pestrej stravy vrátane zeleného krmiva a klíčkov. Pohlavná dospelosť nastupuje približne v 1 roku.

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 2–5 vajec (najčastejšie 3–4)

Samica stavia kompaktné miskovité hniezdo (cup nest) z korienkov, rastlinného páperia, machu, srsti a peria, umiestnené v hustom kríku alebo na vetve. Znáša 2 až 5 vajec (najčastejšie 3–4), ktoré sú belavé až svetlomodré s jemným tmavým bodkovaním. V chove ponúkni hniezdne košíky alebo husté ihličnaté vetvy a dostatok jemného materiálu; hniezdo zbytočne nekontroluj, aby pár znášku neopustil.

Inkubácia
Približne 13–14 dní; sedí prevažne samica

Na vajíčkach sedí prevažne samica približne 13–14 dní, samec ju počas inkubácie kŕmi. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok vápnika (sépiová kosť, vitamín D3). Vyrušovanie alebo nedostatok vápnika zvyšujú riziko opustenia hniezda či zadržania vajca u samice.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde približne 2–3 týždne; kŕmia obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období sú nevyhnutné bielkoviny a vitamíny — zvýš podiel vaječnej zmesi, naklíčených semien a mäkkého zeleného krmiva, prípadne pridaj drobný hmyz (vošky). Mláďatá zostávajú v hniezde približne 2–3 týždne, kým vyletia.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po približne 2–3 týždňoch; juvenily žíhané, dokrmované rodičmi

Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Juvenilné jedince majú zelenožltý spodok s výrazným hnedým žíhaním a chýba im sivý golier dospelých vtákov; dospelý šat nadobúdajú postupným pelichaním v priebehu mesiacov. Po osamostatnení sa mladé vtáky pridávajú ku kŕdľu.

Pohlavná dospelosť
Približne v 1 roku

Pohlavná dospelosť nastupuje približne v 1 roku života. Mladé vtáky dosahujú plné dospelé sfarbenie (vrátane výrazného sivého goliera) postupne, pelichaním. V chove je vhodné nasadzovať na hniezdenie vyzreté, kondične pripravené jedince staršie ako jeden rok.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku zvyčajne nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie a počúvanie spevu vo voliére.

Kanárik sivokrký je plachší, ale prispôsobivý kŕdľový druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva sa plašiť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a chytaniu sa bráni. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbeného zeleného krmiva a klíčkov, pokojný a pomalý pohyb pri klietke či voliére a chov vo viacčlennej skupine, ktorá vtákom dáva istotu. Ručne odchované jedince bývajú dôverčivejšie, no ide skôr o výnimku.

1

Po prevoze nechaj pár alebo kŕdeľ 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj klietku, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné spevavce viac ako pokojné druhy

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené zelené krmivo a klíčky — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; chovaj druh v skupine, ktorá mu dáva pocit bezpečia

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 30–70 EUR za kus u špecialistov na druhy rodu Serinus

Kanárik sivokrký je v SR a ČR vzácnejší a nie bežne dostupný voliérový spevavec. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no chov nie je masovo rozšírený — v Európe ho chovajú skôr špecialisti na africké druhy rodu Serinus a členovia odborných spolkov (napr. Serinus-Society). Orientačná cena sa odhaduje na 30–70 EUR za kus (analógiou s inými africkými kanárikmi rodu Serinus/Crithagra v európskej avikultúre). Presné aktuálne trhové ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Pred kúpou kontaktuj chovateľov afrických kanárikov v rámci SZCH alebo európskych spolkov; vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa/dovozu) a preferuj krúžkované, voliérovo odchované jedince.

Špecialistov na africké druhy rodu Serinus a Crithagra v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladmi o pôvode
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated kluby, Serinus-Society) — možnosť porovnania a odborného poradenstva o chove
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a doklady; vypýtaj si informácie o doterajšej strave a prostredí
Na čo si dať pozor Kanárik sivokrký je v európskej avikultúre vzácnejší — ponuky sú sporadické a oplatí sa hľadať priamo u špecialistov na rod Serinus. Pohlavný dimorfizmus je jemný: samec máva sýtejšiu žltú na hlave, výraznejšiu sivú na krku a tmavšie, kontrastnejšie konce krídel, no spoľahlivé určenie umožní najmä DNA-sexovanie alebo skúsenosť chovateľa (a u samca aktívny spev v sezóne). Kúp vždy aspoň pár — družnému kŕdľovému druhu sólový chov nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Pred kúpou si over legálny pôvod (doklady, krúžok) a podmienky doterajšieho chovu — druh potrebuje pestrú zrninovo-zelenú stravu a priestor bez mrazu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kanárik sivokrký 11–14 cm Kanárik žltotemenný 11–13 cm Kanárik divý 12–13 cm Kanárik žltý 13–14 cm Kanárik mozambický 11–13 cm
Kanárik sivokrký Kanárik žltotemenný (Serinus flavivertex) Kanárik divý (Serinus canaria) Kanárik žltý (Crithagra flaviventris) Kanárik mozambický (Crithagra mozambica)
Dĺžka11–14 cm11–13 cm12–13 cm13–14 cm11–13 cm
Váhacca 15–16 gcca 13–16 gcca 15–20 gcca 16–20 gcca 9–17 g
Dožitiecca 10 r v zajatí (v prírode priemer 3–4 r)cca 8–10 rcca 10–15 r (domáci)cca 8–12 rcca 8–12 r
Hlučnosť3/53/52/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovo-zelené telo so žltým spodkom a kostrcom, popolavo-sivá zadná časť hlavy a krk (sivý golier), žltkasto-olivové čelo a tvár; dimorfizmus jemný (samec sýtejší)Podobný kanárikovi sivokrkému, ale bez výrazného sivého goliera — temeno a tvár sú žltšie, krídla majú nápadnejšie pásy a tmavšie letkyDivá forma žltozelená so sivým žíhaním; predok krku a tvár žlté; domáce formy rôznofarebné (žlté, biele, červené). Bez sivého golieraSýto žltý spodok a žlté obočie, olivovo-žltý vrch tela, tmavé žíhanie na chrbte; samec jasnejší než samica. Bez sivého golieraŽltý spodok, žlté obočie a líca, sivé temeno a tmavý líčny pruh tvoriaci vzor na tvári; zelenožltý vrch tela. Iný vzor hlavy než sivý golier
AreálHory južnej Afriky — JAR, Lesotho, západné Eswatini, hory východného Zimbabwe a Mozambiku; horské trávniky, fynbos, okraje lesov a záhrady; družný zrnožravec, vzácny v európskom choveVýchodná Afrika — od Etiópie a Eritrey po severnú Tanzániu a hory strednej Angoly; historicky braný ako poddruh kanárika sivokrkého, dnes samostatný druhEndemit Kanárskych ostrovov, Azor a Madeiry — predok domáceho kanárika; najznámejší klietkový speváčik rodu Serinus, masovo dostupný a nenáročnýJužná Afrika a Namíbia — suchšie kroviny a savany; iný rod (Crithagra), v avikultúre o niečo dostupnejší než kanárik sivokrkýVeľká časť subsaharskej Afriky — savany a okraje lesov; populárny africký kanárik v avikultúre, družný a dobre spievajúci

Choroby a prevencia

Vzdušný (tracheálny) roztoč — Sternostoma tracheacolum
vysoká

Príznaky: Pískanie a chrčanie pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, kašeľ, strata hlasu a spevu, cvakavé zvuky, oslabenie

Vnútorný parazit dýchacích ciest (priedušnica, syrinx, pľúca, vzdušné vaky) — mimoriadne častý práve u kanárikov a drobných piniek. Roztoč sa prenáša priamym kontaktom medzi vtákmi a kŕmením mláďat. Príznakom býva strata spevu a počuteľné pískanie. Diagnostika presvietením priedušnice; liečba ivermektínom (orálne, injekčne alebo spot-on) pod dohľadom aviárneho veterinára, s opakovaním po 7–10 dňoch. Prevencia: karanténa nových vtákov a hygiena.

Kokcidióza a črevné infekcie (kokcídie, atoxoplazmóza, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, apatia, slabosť

Drobné spevavce sú náchylné na črevné prvoky a parazity (kokcídie, atoxoplazma, hlísty), najmä pri zlej hygiene a preplnení. Prevencia: čisté kŕmidlá a napájačky, suchá podestielka, pravidelné odstraňovanie trusu a koprologická kontrola. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutých klíčkov a zeleného krmiva. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, klíčky pripravované hygienicky a podávané čerstvé, dobre vetraná a suchá voliéra. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, nemôže znášať

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie a kondične pripravené samice.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, výtok z nozdier

Druh pochádza z teplejšieho afrického podnebia — netoleruje mráz. V zime by nemal byť dlhodobo v nevykurovanom priestore; prievan a vlhko zvyšujú riziko nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií. Prevencia: krytá bezprievanová úkrytová časť voliéry chránená pred mrazom, sucho a v chladných mesiacoch temperovanie nad bod mrazu.

Prevencia Kanárik sivokrký je pri správnej starostlivosti odolný klietkový a voliérový spevavec. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Pestrá strava — kvalitná zrnná zmes pre kanáriky doplnená denne čerstvým zeleným krmivom a klíčkami a v sezóne vaječnou zmesou; samotné suché zrno nestačí a vedie k vitamínovým deficitom. (2) Teplo a sucho — druh neznáša mráz, v zime potrebuje chránený priestor nad bodom mrazu, bez prievanu a vlhka. (3) Hygiena a prevencia parazitov — denná výmena vody, pravidelné čistenie kŕmidiel a misiek, suchá podestielka; mimoriadne dôležitá je pozornosť na vzdušného roztoča (Sternostoma), ktorý je u kanárikov častý a prejavuje sa stratou spevu a pískaním. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pravidelná kontrola trusu. Pri každom príznaku choroby (pískanie, strata spevu, riedky trus, apatia) vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Blízky príbuzný klasického kanárika — kanárik sivokrký patrí do rovnakého rodu (Serinus) ako kanárik divý (Serinus canaria), z ktorého pochádza domáci kanárik. Zdieľa s ním zrnožravú stravu, drobnú postavu aj melodický spev, no líši sa nápadným sivým golierom a africkým pôvodom.

2

Sivý golier ako poznávací znak — najnápadnejším znakom druhu je popolavo-sivá zadná časť hlavy, záhlavie a boky krku, ktoré kontrastujú so žltkasto-olivovým čelom, tvárou a žltým spodkom tela. Práve sivá šija a krk dali druhu jeho slovenské aj viaceré cudzojazyčné mená.

3

Spev počas predvádzavého letu — samec neprednáša svoju zurčivú kanárikovitú pieseň len z posedu, ale často počas pomalého predvádzavého letu, pri ktorom sklápa krídla a ukazuje žlto-zelený kostrec, aby zaujal samicu. Tento letový spev je typickou súčasťou zvukovej kulisy juhoafrických záhrad.

4

Veľké kŕdle mimo hniezdenia — hoci v hniezdnej sezóne žije v menších skupinách, mimo nej sa kanárik sivokrký zhromažďuje do veľmi početných kŕdľov, niekedy aj viac než 500 jedincov, ktoré spoločne vyhľadávajú zdroje semien. Je to výrazne družný druh, ktorému sólový chov nevyhovuje.

5

Jemný pohlavný dimorfizmus — samec a samica sa líšia len mierne: samec máva sýtejšiu žltú na hlave (občas s oranžovým nádychom), výraznejšiu sivú na krku a tmavšie, kontrastnejšie konce krídel, kým samica je matnejšia a sivastejšia. Spoľahlivé určenie pohlavia preto často vyžaduje DNA-sexovanie alebo skúsenosť chovateľa.

6

Taxonomický split východoafrických populácií — vtáky z východnej Afriky (od Etiópie a Eritrey po severnú Tanzániu) boli historicky zaraďované k tomuto druhu, no dnes ich väčšina autorít vyčleňuje do samostatného druhu kanárik žltotemenný (Serinus flavivertex), ktorému chýba výrazný sivý golier. Kanárik sivokrký tak v užšom poňatí ostáva druhom južnej Afriky.

7

Pôvodne opísaný v rode Crithagra — druh opísal William John Swainson v roku 1838 pod menom Crithagra canicollis, neskôr bol preradený do rodu Serinus. Latinské druhové meno canicollis znamená doslova sivokrký (z lat. canus = sivý a collum = krk), čo presne vystihuje jeho najnápadnejší znak.

8

Horský druh vyšších polôh — na rozdiel od mnohých afrických kanárikov obýva kanárik sivokrký prevažne vyššie nadmorské výšky — horské trávnaté porasty, fynbos a okraje horských lesov. Vďaka schopnosti využívať aj plantáže a vidiecke i mestské záhrady je jeho populácia stabilná a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC).

9

Obľúbený speváčik južnej Afriky — pre svoju príjemnú zurčivú pieseň a nenáročnosť je kanárik sivokrký v južnej Afrike tradične chovaný ako klietkový spevavec. V európskej avikultúre je však pomerne vzácny a chovajú ho skôr špecialisti na africké druhy rodu Serinus a Crithagra.

Taxonomická klasifikácia

species Kanárik sivokrký (Serinus canicollis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Serinus Koch, 1816
Druh Serinus canicollis (Swainson, 1838)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký horský druh, ojedinele chovaný v zajatí ako klietkový a voliérový spevavec rodu Serinus
Poddruhy Rozoznávajú sa zvyčajne tri poddruhy: S. c. canicollis (Swainson, 1838) — južná a juhozápadná Juhoafrická republika; S. c. thompsonae (Roberts, 1936) — severná a východná JAR, Lesotho a západné Eswatini; S. c. griseitergum (Clancey, 1967) — hory východného Zimbabwe a priľahlého Mozambiku. Druh bol pôvodne opísaný v rode Crithagra (protonymum Crithagra canicollis). Východoafrické populácie (od Etiópie a Eritrey po severnú Tanzániu) boli historicky zaraďované k tomuto druhu ako poddruh, no dnes ich väčšina autorít (IOC, BirdLife, Avibase) vyčleňuje do samostatného druhu kanárik žltotemenný (Serinus flavivertex). Typový autor: William John Swainson, 1838.
Avibase_ID E6C3FA67AA9A41D5

? Často kladené otázky

Áno — patrí do rovnakého rodu Serinus ako kanárik divý (Serinus canaria), z ktorého bol vyšľachtený domáci kanárik. Zdieľa s ním zrnožravú stravu, drobnú postavu aj melodický spev. Líši sa však africkým (juhoafrickým) pôvodom a najmä nápadným popolavo-sivým golierom na zadnej časti hlavy a krku. V starostlivosti sa domácemu kanárikovi podobá, je však v európskom chove oveľa vzácnejší.

Je to zrnožravec — základ stravy tvoria semená. V prírode vyzobáva najmä mäkké, nezrelé semená burín, tráv a bylín, doplnené semenami stromov a bodliakov a malým podielom drobného hmyzu. Vo voliére je základom kvalitná zrnná zmes pre kanáriky a stehlíkovité (proso, ľaničník, ostropestrec, repík, nyger), ktorú treba denne dopĺňať čerstvým zeleným krmivom a klíčkami (hviezdica, púpava, naklíčené semená). V hniezdnej sezóne pridaj vaječnú zmes a malé množstvo živej potravy. Vyhýbaj sa kŕmeniu prevažne tučnými olejnatými semenami.

Nie je hlučný v rušivom zmysle — naopak, pekne spieva. Jeho pieseň je zurčivá, kanárikovitá zmes trilkov a hvizdov s miernou hlasitosťou, ktorá väčšine ľudí lahodí. Nejde o prenikavé výkriky ako u papagájov či hlučných mäkkozobov. Vďaka tomu je vhodný aj do bytu. V kŕdli vo voliére spieva viacero samcov súčasne, no stále ide o melodický, znesiteľný zvuk.

V prírode sa dožíva v priemere len niekoľko rokov (uvádza sa priemer okolo 3–4 roky, doložene aspoň 5 rokov). V dobrej starostlivosti v zajatí žije podstatne dlhšie — orientačne okolo 10 rokov (analógiou s príbuznými kanárikmi rodu Serinus). Kľúčom k dlhému životu je priestranná klietka či voliéra, pestrá zrninovo-zelená strava, ochrana pred mrazom, čistota a dôsledná prevencia parazitov (najmä vzdušného roztoča).

Kanárik sivokrký nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Pri dovoze z EÚ či tretích krajín platia všeobecné veterinárne predpisy a TRACES/EU-nariadenia. Pri nákupe vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa alebo dovozu) a preferuj krúžkované, voliérovo odchované jedince.

Samica znáša zvyčajne 2 až 5 vajec (najčastejšie 3–4), belavých až svetlomodrých s jemným tmavým bodkovaním, do kompaktného miskovitého hniezda v kríku alebo na vetve. Inkubácia trvá približne 13–14 dní a sedí prevažne samica, ktorú samec počas hniezdenia kŕmi. Mláďatá zostávajú v hniezde približne 2–3 týždne. Hniezdna sezóna v prírode trvá september–marec; v európskom chove sa podľa dĺžky dňa posúva na jar a leto.

Pohlavný dimorfizmus je prítomný, ale jemný. Samec máva sýtejšiu žltú na hlave (občas s oranžovým nádychom), výraznejšiu popolavo-sivú na krku a tmavšie, kontrastnejšie konce krídel; v sezóne aktívne spieva. Samica je celkovo matnejšia, sivastejšia, s menej žltej a jemnejším žíhaním. Keďže rozdiely sú nevýrazné, najspoľahlivejším spôsobom určenia pohlavia je DNA-sexovanie alebo potvrdenie skúseného chovateľa (u samca pomáha aj pozorovanie spevu).

ZDROJ: Avibase (Serinus canicollis, ID E6C3FA67AA9A41D5, SK názov kanárik sivokrký, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=E6C3FA67AA9A41D5 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=E6C3

 Video — Kanárik sivokrký

Kanárik sivokrký (Serinus canicollis) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Cape Canary, Česky:   zvonohlík šedokrký, Nemecky:   Gelbscheitelgirlitz, Španielsky:   Serín Dorsigrís, Francúzsky:   Serin du Cap, Taliansky:   Canarino del Capo, Holandsky:   Grijsnekkanarie, Poľsky:   kulczyk siwoszyi, Maďarsky:   szürkenyakú csicsörke, Rusky:   Капский вьюрок, Latinsky:   Serinus canicollis (Swainson, 1838)