Juhina krpatá (Yuhina nigrimenta)

Zosteropidae (okánikovité)

Juhina krpatá

Yuhina nigrimenta — drobná chocholatá juhina himalájskych a juhoázijských lesov s červenkastým zobákom a čiernou bradou — mimoriadne živý družný mäkkozobý vták pre skúsených chovateľov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2016). Druh má veľmi rozsiahly areál naprieč Himalájami a juhovýchodnou Áziou a celkovo veľkú populáciu, preto sa nepriblížil prahom pre zraniteľný druh podľa kritéria veľkosti areálu ani populácie. Populačný trend je hodnotený ako klesajúci, no pokles sa nepovažuje za dosť rýchly na to, aby sa priblížil prahom pre kategóriu zraniteľný. Hlavnou hrozbou je strata a fragmentácia lesných biotopov v jeho areáli. Veľkosť populácie nebola kvantifikovaná. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžkaasi 10 cm (8–9 g)
PôvodVlhké lesy Himalájí, JZ Číny a JV Ázie
PovahaMimoriadne živý, akrobatický, družný kŕdlikový vták
StravaMäkkozobá — hmyz, mäkké plody a nektár
Dožitiedo cca 9 r (orientačne)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 28% 18% STRAVA zloženie
Hmyz a drobné bezstavovce — chrobáky, muchy, mole, vošky, pavúky a larvy; kľúčová bielkovinová zložka po celý rok, najmä pri odchove mláďat 50%
Drobné plody a bobule — mäkké lesné plody zbierané v korunách stromov a kríkov 28%
Nektár a peľ — z kvetov stromov a kríkov (napr. rododendrony); typický doplnok mäkkozobých juhín 18%
Drobné semená a rastlinné časti — príležitostný sezónny doplnok 4%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes — jemné granule pre mäkkozobé vtáky ako báza jedálnička (druh sa chová len vzácne a u skúsených chovateľov)
  • Živý hmyz denne a pestro — malé cvrčky, mušky (octomilky), mole, vošky, drobné larvy; pre juhinu nevyhnutná zložka po celý rok
  • Drobné mäkké ovocie a bobule — nakrájané kúsky (jablko, hruška, hrozno, mäkké lesné plody, banán) ponúkané čerstvé
  • Nektár / náhrada nektáru — riedky nektárový prípravok pre mäkkozobé/nektárožravé vtáky ako pravidelný doplnok
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 v hniezdnom období; jemné doplnky posypané na ovocie
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň
  • Pestrosť a striedanie — jedálniček treba obmieňať; jednotvárna strava juhinám neprospieva

Zakázané potraviny

  • Výlučne zrninová (semenná) strava — juhina je mäkkozobý druh, nie zrnožravec; samé semená jej nestačia a vedú k podvýžive
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, ovocie a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka Juhina krpatá je typický mäkkozobý (softbill) vták — vo voľnej prírode sa živí hmyzom a drobnými bezstavovcami, mäkkými plodmi a nektárom, a práve túto pestrosť treba dodržať aj v chove. Základom je kvalitná mäkkozobá zmes doplnená každodennou pestrou ponukou živého hmyzu (malé cvrčky, octomilky, mole, vošky) — bez živého hmyzu juhina neprospieva. Pridáva sa nakrájané mäkké ovocie a bobule a pravidelne nektárová náhrada pre nektárožravé/mäkkozobé vtáky. V hniezdnom období stúpa potreba bielkovín a vápnika. Tento druh nie je zrnožravec — samé semená sú pre neho nevhodné. Keďže sa juhina krpatá chová len vzácne a u skúsených chovateľov mäkkozobých vtákov, konkrétne dávky treba prispôsobiť jedincovi; presné kŕmne normy pre tento druh nie sú v bežnej literatúre podrobne overené.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Juhina krpatá je stredne hlasný, no nie rušivý druh — v kŕdliku takmer neustále vydáva bzučivé štebotavé hlásky a samce sa ozývajú zvonivým opakovaným spevom z vysokých hvizdov. Hlas je jemný a vysoký, nie prenikavý či nepríjemný; v domácom prostredí (u skúseného chovateľa vo voliére) ho vnímame skôr ako tiché šveholenie než ako hluk, ktorý by rušil susedov.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Juhina krpatá nie je maznavý vták na ruku — je to mimoriadne živý, ostražitý a družný druh, ktorý sa cíti dobre v pohybe a v skupine svojich, nie pri fyzickom kontakte s človekom. Vzťah k chovateľovi má podobu dôvery a pozorovania (vták si zvykne na opatrovateľa a jeho prítomnosť), nie hladkania či nosenia na ruke. Manipulácia je preň stresujúca a robí sa len v nevyhnutných prípadoch.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a akrobatický druh — juhina krpatá sa neustále pohybuje, šplhá a poletuje v korunách a horných poschodiach lesa, často visí dolu hlavou pri zbere hmyzu a nektáru. Práve táto neúnavná čulosť je dôvod, prečo potrebuje veľa priestoru (veľkú letovú klietku alebo voliéru) a prečo sa jej krása naplno prejaví len tam, kde sa môže voľne hýbať. Je to vták pre pozorovanie pohybu, nie pre malú klietku.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Juhina krpatá nenapodobňuje ľudskú reč — mäkkozobé juhiny túto schopnosť nemajú. Jej repertoár je vrodený a tvoria ho bzučivé štebotavé hlásky a zvonivý opakovaný spev. Reč sa nenaučí; ide o aktívneho kŕdlikového vtáka, ktorého čaro spočíva v pohybe a šveholení, nie v hovorení.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Juhina krpatá je stredne hlasný, družný spevavec s jemným, vysokým hlasom. V kŕdliku takmer neustále vydáva bzučivé štebotavé hlásky (akýsi tichý švehot, ktorým členovia kŕdlika udržiavajú kontakt), kým samce sa v hniezdnom období ozývajú zvonivým, opakovaným spevom zloženým z vysokých hvizdov prednášaným z korún stromov. Hlas nie je prenikavý ani agresívny — pôsobí príjemne a živo, v súlade s neúnavnou čulosťou tohto vtáka. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa druh chová len vzácne a u skúsených chovateľov vo voliére, posudzovanie jeho hlasitosti v bežnej domácnosti je skôr orientačné.

Dokáže hovoriť? Juhina krpatá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Mäkkozobé juhiny túto schopnosť nemajú — ich repertoár bzučivých štebotavých hlások a zvonivého spevu je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o aktívneho kŕdlikového vtáka, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský maznáčik.

Typické zvuky

  • Bzučivé štebotavé hlásky — takmer neustály jemný švehot, ktorým členovia kŕdlika udržiavajú vzájomný kontakt počas pohybu v korunách
  • Zvonivý opakovaný spev — séria vysokých čistých hvizdov prednášaná samcom najmä v hniezdnom období (typický spevný prejav druhu)
  • Vysoké kontaktné a poplašné hlásky — ostré jemné tóny pri vyrušení alebo pri pohybe kŕdlika medzi stromami
  • Družná vokalizácia v zmiešaných kŕdľoch — juhiny sa ozývajú spolu s okánikmi a inými mäkkozobmi, čím vzniká neustály tichý hlasový šum skupiny

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna v Himalájach približne apríl–júl (orientačné — druh-špecifické údaje obmedzené; zdroj: analógia s juhinami a údaje z Himalájí)
Tok — začiatkom hniezdnej sezóny; samce sa ozývajú zvonivým opakovaným spevom z vysokých hvizdov v korunách
Odchov mláďat — v období dažďov, keď je v lese najviac hmyzu; presná veľkosť znášky a dĺžka kŕmenia pre tento druh nie sú spoľahlivo overené
Mimohniezdne obdobie (november–február) — vtáky sa potulujú v kŕdlikoch po lese, často nižšie v nadmorskej výške; mnohé populácie sú stále alebo len výškovo migrujúce
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej bielkovinovej potravy
Celoročne družný a aktívny druh: pohybuje sa v kŕdlikoch v korunách a horných poschodiach lesa, často v zmiešaných spoločenstvách; časť populácií v zime zostupuje do nižších polôh

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Mäkkozobý (softbill) druh pre skúsených chovateľov — nie pre začiatočníkov. Juhina krpatá je v európskej (a slovenskej) avikultúre vzácna a patrí medzi náročnejšie mäkkozobé vtáky. Nie je to klietkový maznáčik ani zrnožravý vták na parapet — vyžaduje veľkú letovú klietku alebo voliéru s hustou vegetáciou, každodennú pestrú živú a mäkkozobú stravu (hmyz, ovocie, nektár) a pokoj družného kŕdlikového vtáka. Jej čulosť, mäkkozobé nároky a potreba priestoru robia z nej druh pre špecialistov na drobné mäkkozobé vtáky, nie pre bežnú domácnosť. Stránka má aj atlasový charakter; chovateľské odporúčania vychádzajú zo skúseností s mäkkozobými vtákmi a všeobecných zásad, presné druh-špecifické normy nie sú podrobne overené.
Priestor Juhina krpatá potrebuje veľa priestoru — napriek drobnej veľkosti je to neúnavne aktívny, akrobatický vták, ktorý sa naplno prejaví len vo veľkej letovej klietke alebo (ideálne) vonkajšej či izbovej voliére s hustou vegetáciou a úkrytmi. Malá klietka je pre tento druh nevhodná. Vo voliére ocení husté rastliny a kríky (poskytujú kryt a miesto na hniezdenie), vetvičky na šplhanie a možnosť kúpania. Keďže je družná, drží sa dobre v skupinke alebo v zmiešanom mäkkozobom spoločenstve; samotárske držanie v tesnej klietke neodporúčame. Presné rozmery prispôsob počtu vtákov a možnostiam — platí pravidlo: čím viac priestoru, tým lepšie.
Deti v domácnosti Juhina krpatá nie je maznáčik na hranie pre deti — je to ostražitý, mimoriadne živý mäkkozobý vták, ktorý sa nechce dať chytať ani hladkať a manipuláciu vníma ako stres. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci druh na pozorovanie: učí o vtákoch himalájskych a juhoázijských lesov, o tom, ako akrobaticky šplhajú a visia dolu hlavou pri zbere hmyzu a nektáru, a o tom, čo znamená mäkkozobý jedálniček. Najlepšou „interakciou“ je tiché pozorovanie vtáka v pohybe vo voliére, prípadne v prírode v jeho areáli — nie chytanie do ruky. Pri starostlivosti o takého náročného vtáka je vždy potrebný dohľad dospelého so skúsenosťami s mäkkozobými druhmi.
Hlučnosť Hlas je jemný, vysoký a štebotavý — bzučivé hlásky a zvonivý spev neprenikajú rušivo cez steny. Juhina krpatá je však mäkkozobý druh pre skúsených chovateľov vo voliére, nie typický bytový klietkový vták, takže posudzovanie hlučnosti v paneláku je skôr orientačné.
Verdikt odborníka Juhina krpatá (Yuhina nigrimenta) je drobný chocholatý mäkkozobý spevavec (asi 10 cm, 8–9 g) z čeľade okánikovité (Zosteropidae), kam sa juhiny dnes zaraďujú spolu s okánikmi. Má sivý chochol, ktorý zviera pri vzrušení, čiernu (tmavú) bradu a hrdlo v podobe drobnej škvrny pod zobákom, sivastú hlavu, hnedasto-olivový vrch a belavé až svetlo okrové bruško. Najnápadnejším znakom je červenkastá báza zobáka — je to jediná juhina s takto sfarbeným zobákom, čím sa ľahko odlíši; na rozdiel od juhiny bielobradej (Yuhina flavicollis) nemá hrdzavý golier na šiji. Obýva vlhké podhorské a horské lesy od Himalájí (Nepál, Bhután, SV India, Bangladéš) cez JZ Čínu (Tibet, Jün-nan) po pahorkatiny JV Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodža, severný Vietnam). Je mimoriadne živá, akrobatická a družná — pohybuje sa v korunách a horných poschodiach lesa v kŕdlikoch, často v zmiešaných spoločenstvách s okánikmi a inými mäkkozobmi. Živí sa hmyzom a drobnými bezstavovcami, mäkkými plodmi a nektárom (typický mäkkozobý jedálniček) a ozýva sa bzučivým štebotaním a zvonivým opakovaným spevom z vysokých hvizdov. V avikultúre je to vzácny mäkkozobý druh pre skúsených chovateľov — vyžaduje veľkú voliéru s hustou vegetáciou a každodennú pestrú živú a mäkkozobú stravu; nie je to klietkový maznáčik pre začiatočníkov. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2016) s mierne klesajúcim populačným trendom; druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Ubytovanie (voliéra / veľká letová klietka)
Veľká letová klietka alebo (ideálne) voliéra s hustou vegetáciou a úkrytmi — malá klietka je pre tento čulý mäkkozobý druh nevhodná
Juhina krpatá je neúnavne aktívny, akrobatický vták, ktorý potrebuje veľa priestoru — najlepšie vonkajšiu alebo izbovú voliéru s hustými rastlinami, ktoré poskytujú kryt a miesto na hniezdenie, plus vetvičky na šplhanie a možnosť kúpania. V tesnej klietke trpí a nepredvedie svoje prirodzené správanie. Vo voľnej prírode sa zdržiava v korunách a horných poschodiach vlhkých lesov.
Spoločenské správanie
Mimoriadne družný druh — žije v kŕdlikoch, často v zmiešaných spoločenstvách s okánikmi a inými mäkkozobmi; v chove sa drží lepšie v skupinke
Vo voľnej prírode sa juhina krpatá pohybuje v družných kŕdlikoch a pridáva sa do zmiešaných kŕdľov s okánikmi, sýkorkami a inými drobnými mäkkozobmi. Je to spoločenský vták, ktorý sa cíti dobre v skupine svojich; samotárske držanie v tesnej klietke je preň nevhodné. V hniezdnom období sa vtáky párujú, no celkovo si zachovávajú družnú povahu.
Teplota a podnebie
Obýva vlhké podhorské a horské lesy mierneho subtropického a tropického pásma; neznáša mráz — v chove potrebuje teplé, bezprievanové prostredie
Druh je prispôsobený na vlhké subtropické a tropické lesy Himalájí a JV Ázie, kde sa v zime mnohé populácie sťahujú do nižších, teplejších polôh. V chove vyžaduje teplé prostredie bez mrazu a prievanu; v našich podmienkach to znamená vykurovanú izbovú voliéru alebo zabezpečené zimovanie. Náhle ochladenie a vlhko v kombinácii so stresom vtáka oslabujú.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo skryté v hustej vegetácii; hniezdna sezóna v Himalájach približne apríl–júl (presná veľkosť znášky pre tento druh obmedzene overená)
Juhina krpatá stavia misovité (pohárikovité) hniezdo skryté v hustej vegetácii a hniezdi v období dažďov, keď je dostatok hmyzu (v Himalájach približne apríl–júl). Presná veľkosť znášky, dĺžka inkubácie a kŕmenia mláďat nie sú pre tento druh v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — analógiou s príbuznými juhinami sa znáška odhaduje rádovo na niekoľko vajec. V chove vtáky zahniezdia len pri dostatku pokoja a hustej rastliny, do ktorej môžu hniezdo umiestniť.
Kúpanie a hygiena
Rád sa kúpe — plytká miska s čistou vodou alebo jemné orosenie vegetácie; voda sa vymieňa denne
Drobné mäkkozobé vtáky vrátane juhín sa radi kúpu v plytkej vode a v rose na listoch. Ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj čisté, suché prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Pri mäkkozobej strave (vlhké ovocie, hmyz) je dôsledná hygiena obzvlášť dôležitá — denne odstraňuj zvyšky krmiva.
Svetlo a denný režim
Denný (diurnálny) vták — aktívny celý deň; potrebuje primeraný svetelný režim a pestré, podnetné prostredie
Juhina krpatá je denný vták, ktorý sa od rána do večera neúnavne pohybuje a zbiera potravu v korunách. V chove ocení primeraný denný svetelný režim a podnetné prostredie s vegetáciou a vetvami, ktoré napodobňuje jej prirodzený les. Dostatok prirodzeného striedania dňa a noci podporuje správny rytmus a kondíciu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Začiatok hniezdnej sezóny (v Himalájach približne apríl–máj)

Na začiatku hniezdnej sezóny sa samce ozývajú zvonivým opakovaným spevom z vysokých hvizdov prednášaným z korún stromov a vytvárajú páry. Tok prebieha v rámci družného spôsobu života — juhiny zostávajú spoločenské aj počas hniezdenia. Presné detaily toku a vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené (analógiou s príbuznými juhinami sa dospelosť predpokladá približne v prvom roku života).

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna v Himalájach približne apríl–júl; veľkosť znášky obmedzene overená

Pár stavia misovité (pohárikovité) hniezdo skryté v hustej vegetácii. Presná veľkosť znášky a opis vajec pre juhinu krpatú nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — príbuzné juhiny znášajú spravidla niekoľko vajec do dobre ukrytého hniezda. Hniezdenie pripadá na vlhké obdobie s dostatkom hmyzu (v Himalájach približne apríl–júl). V chove vtáky zahniezdia len pri pokoji a vhodnej hustej rastline.

Inkubácia
Druh-špecifické údaje neoverené (pri drobných spevavcoch zvyčajne približne 11–14 dní — orientačné)

Presná dĺžka inkubácie pre juhinu krpatú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri drobných spevavcoch porovnateľnej veľkosti trvá inkubácia spravidla približne 11–14 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda; u družných juhín sa na starostlivosti môžu podieľať obaja partneri.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a kŕmia ich rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — práve preto je juhina aj v chove odkázaná na bohatú ponuku živého hmyzu počas odchovu. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená; vychádza sa zo zásad pre drobné mäkkozobé spevavce.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily majú tlmenejšie sfarbenie a kratší chochol

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných spevavcoch mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch — orientačné). Mladé vtáky majú tlmenejšie sfarbenie a menej vyvinutý chochol než dospelé; charakteristická červenkastá báza zobáka a kontrastná hlava sa dotvárajú s dospievaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú a kŕdlik ostáva pohromade.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre juhinu krpatú nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými spevavcami sa odhaduje približne na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Dožitie sa orientačne uvádza do približne 9 rokov (oiseaux.net); ide o údaj, ktorý sa pri drobných vtákoch vo voľnej prírode dosahuje len výnimočne.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Juhina krpatá sa neochočuje na ruku — zvyká si však na chovateľa a jeho prítomnosť. Získanie pokojnej dôvery (vták neprepadá panike pri opatrovateľovi) trvá týždne až mesiace a závisí od pokoja, pravidelnosti a dostatku priestoru; cieľom nie je maznavosť, ale nestresovaný vták vo voliére.

Juhina krpatá je ostražitý, mimoriadne živý mäkkozobý vták, ktorý sa neochočuje na hladkanie ani nosenie na ruke — jej prirodzenosťou je pohyb v kŕdliku a v korunách, nie fyzický kontakt s človekom. Pri trpezlivom, pokojnom prístupe si však zvykne na chovateľa a jeho prítomnosť tak, že pri kŕmení neprepadá panike a pokojne sa venuje svojim aktivitám. Nie je to vták na ruku; manipulácia je preň stresujúca a robí sa len v nevyhnutných prípadoch (veterinárne ošetrenie, presun). Najlepší „vzťah“ k tomuto druhu je pozorovanie jeho čulosti vo voliére a zabezpečenie prostredia, v ktorom sa cíti bezpečne — husté rastliny, kryt, pokoj a spoločnosť svojich.

1

Doprej vtákovi veľký priestor a hustú vegetáciu — juhina krpatá sa upokojí len tam, kde má kryt a možnosť pohybu; v tesnej klietke ostane vystrašená

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a predvídateľne — prudké pohyby a hluk plašia; vták si na opatrovateľa zvyká postupne pri kŕmení

3

Buduj dôveru cez krmivo — pravidelné ponúkanie obľúbeného živého hmyzu a ovocia v rovnakom čase naučí vtáka spájať chovateľa s niečím príjemným

4

Nevynucuj kontakt — juhina nie je vták na ruku; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady a vždy ju rob šetrne a rýchlo, aby si minimalizoval stres

Cena a kde kúpiť

v avikultúre vzácna — ponúka sa len ojedinele u špecialistov na mäkkozobé vtáky; bežná pevná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Juhina krpatá sa v európskej (i slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne — ide o náročného mäkkozobého (softbill) vtáka, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže ustálená trhová cena preň prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Ak sa jedince objavia, ide spravidla o ponuku špecializovaných chovateľov mäkkozobých vtákov a cena závisí od pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), kondície a dostupnosti. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné predpisy a pravidlá ochrany vtáctva. Pri kúpe uprednostni vtáky odchované v zajatí (CB) od dôveryhodného chovateľa pred jedincami nejasného pôvodu a over si zdravotný stav a aklimatizáciu na mäkkozobú stravu.

Špecializovaní chovatelia mäkkozobých vtákov — najreálnejší zdroj; pýtaj sa na pôvod (odchov v zajatí), kondíciu a navyknutie na softbill stravu
Burzy exotického vtáctva a mäkkozobé chovateľské kluby — ponuka je ojedinelá; over zdravie a aklimatizáciu vtáka
Odborná literatúra, atlasy a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania druhu pred prípadnou kúpou
Na čo si dať pozor Juhina krpatá je vták pre skúsených chovateľov mäkkozobých druhov, nie spontánny nákup pre začiatočníka. Pred zaobstaraním si over, či dokážeš zabezpečiť veľkú voliéru s hustou vegetáciou a každodennú pestrú živú a mäkkozobú stravu (hmyz, ovocie, nektár) — bez toho vták neprospieva. Uprednostni jedince odchované v zajatí (CB) od dôveryhodného chovateľa, ktoré sú už navyknuté na softbill jedálniček, pred dovezenými vtákmi nejasného pôvodu. Skontroluj kondíciu (čisté operenie, živý prejav, jasné oči), pýtaj sa na stravu, ktorú vták dostával, a zabezpeč pokojnú aklimatizáciu. Pri akejkoľvek pochybnosti o legálnosti pôvodu od kúpy radšej upusti.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Juhina krpatá asi 10 cm Juhina bielobradá 13–14 cm Juhina bielochocholá cca 13 cm Okánik japonský cca 11–12 cm Sýkorka belasá cca 12 cm
Juhina krpatá Juhina bielobradá (Yuhina flavicollis) Juhina bielochocholá (Yuhina occipitalis) Okánik japonský (Zosterops japonicus) Sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus)
Dĺžkaasi 10 cm13–14 cmcca 13 cmcca 11–12 cmcca 12 cm
Váha8–9 gcca 11–16 gcca 11–15 gcca 9–13 gcca 11 g
Dožitiedo cca 9 r (orientačne)do cca 9 rdo cca 9 rdo cca 10 rdo cca 10 r
Hlučnosťvzácny mäkkozobý druh pre skúsených chovateľovmäkkozobý druh, v chove zriedkavýmäkkozobý druh, v chove zriedkavýmäkkozobý druh, v avikultúre pomerne známyvoľne žijúci druh (v SR bežný), nechová sa
Stav IUCNIUCN LC (2016, klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSivý chochol, čierna (tmavá) brada a hrdlo, sivastá hlava, hnedasto-olivový vrch a belavé bruško; diagnostická je červenkastá báza zobáka — jediná juhina s takto sfarbeným zobákom; bez hrdzavého goliera na šijiHnedastá juhina so sivým chocholom a nápadným hrdzavým (oranžovým) golierom na šiji a bielym hrdlom; práve hrdzavý golier ju odlišuje od juhiny krpatej, ktorá golier nemáHrdzavkasto-hnedá juhina s plavým chocholom s čiernym lemom a hrdzavým tylom; výraznejšie sfarbená než nenápadná juhina krpatáDrobný zelenkastý okánik s nápadným bielym očným krúžkom, bez chocholu; zástupca tej istej čeľade (Zosteropidae), do ktorej dnes patria aj juhinyBelaso-žltá sýkorka s bielou tvárou a modrou čiapočkou; náš domáci drobný hmyzožravec uvedený pre porovnanie veľkosti a životného štýlu s drobnou ázijskou juhinou
AreálVlhké podhorské a horské lesy od Himalájí cez JZ Čínu (Tibet, Jün-nan) po pahorkatiny JV Ázie; mimoriadne živý a družný druh korún, v zmiešaných kŕdľochVlhké horské lesy Himalájí a JV Ázie; sympatrický príbuzný druh, s ktorým sa juhina krpatá najčastejšie zamieňa (na portáli ako juhina-zltokrka)Vysokohorské ihličnaté a rododendronové lesy Himalájí a JZ Číny, vo vyšších polohách než juhina krpatáLesy a záhrady východnej Ázie; známy mäkkozobý vták, ktorý ilustruje, kam dnes juhiny systematicky patriaListnaté a zmiešané lesy, parky a záhrady celej Európy vrátane Slovenska; na rozdiel od ázijskej juhiny krpatej je u nás bežným domácim druhom

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — u mäkkozobých vtákov je riziko o to vyššie, že prijímajú veľa vlhkého ovocia a živého hmyzu. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, denné odstraňovanie zvyškov ovocia. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Hemochromatóza (ukladanie železa v pečeni)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho, zhoršené dýchanie, chudnutie, náhle zhoršenie kondície

Typické riziko mäkkozobých vtákov vrátane juhín — nadmerné ukladanie železa v pečeni pri nevhodnej (na železo bohatej) strave. Prevencia: kvalitná mäkkozobá zmes s nízkym obsahom železa, dôraz na ovocie chudobné na železo a vyhýbanie sa potravinám s vysokým obsahom železa a vitamínu C, ktorý vstrebávanie železa zvyšuje. Pri podozrení patrí diagnostika a úprava diéty aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo zmenený trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Mäkkozobé vtáky prijímajúce živý hmyz môžu byť vystavené črevným parazitom, ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. Pomáha hygiena, čerstvé krmivo, čistá voda a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky drž v karanténe oddelene od kŕdľa.

Stres a poranenia z manipulácie
stredná

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy

Juhina krpatá je ostražitý, mimoriadne živý vták, ktorý pri prudkej manipulácii alebo vyrušení ľahko panikári a môže sa poraniť nárazom. Manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady, rob ju pokojne a rýchlo, zabezpeč voliéru bez ostrých prekážok a doprej vtákovi kryt z hustej vegetácie. Stres oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším chorobám.

Podvýživa pri nevhodnej (zrninovej) strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, problémy s operením

Juhina je mäkkozobý druh, nie zrnožravec — kŕmenie samými semenami alebo jednotvárnou stravou vedie k podvýžive a deficitom. Nevyhnutná je pestrá ponuka: mäkkozobá zmes, denný živý hmyz, mäkké ovocie a nektár, s doplnkom vápnika a vitamínov v hniezdnom období. Presné kŕmne potreby pre tento druh nie sú v bežnej literatúre podrobne overené — vychádza sa zo zásad pre mäkkozobé vtáky.

Prevencia Juhina krpatá je náročný mäkkozobý druh, preto sa starostlivosť opiera o dôslednú výživu a hygienu: (1) Pestrá mäkkozobá strava — kvalitná softbill zmes, každodenný pestrý živý hmyz, mäkké ovocie a nektár; juhina nie je zrnožravec a jednotvárna strava jej škodí. (2) Pozor na železo — mäkkozobé vtáky sú náchylné na hemochromatózu (ukladanie železa v pečeni), preto voľ krmivá s nízkym obsahom železa. (3) Hygiena proti plesniam — vlhké ovocie a živý hmyz zvyšujú riziko aspergilózy, preto denne odstraňuj zvyšky, udržuj suché, vetrané prostredie a čistú vodu. (4) Minimalizácia stresu — doprej vtákovi priestor, kryt a pokoj; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady. (5) Karanténa a kontrola trusu pri nových vtákoch a podozrení na parazity. Pri každom príznaku choroby (nastŕpané perie, ťažké dýchanie, apatia) vyhľadaj aviárneho veterinára. Presné druh-špecifické normy nie sú podrobne overené — platia zásady pre mäkkozobé vtáky.

Zaujímavosti

1

Červený zobák ako poznávací znak — najspoľahlivejším znakom juhiny krpatej je červenkastá báza zobáka (spodná čeľusť s oranžovo-červeným nádychom). Je to jediná juhina s takto sfarbeným zobákom, takže aj keď je inak sivasto-hnedastá a nenápadná, podľa zobáka ju v teréne spoľahlivo určíte.

2

Čierna brada, po ktorej dostala meno — anglické meno „Black-chinned“ aj vedecké nigrimenta (lat. niger = čierny, mentum = brada) odkazujú na drobnú čiernu (tmavú) škvrnu na brade a hrdle pod zobákom. V teréne nie je veľmi nápadná, no je to jeden z určovacích znakov druhu.

3

Bez hrdzavého goliera — odlíšenie od juhiny bielobradej — na rozdiel od príbuznej juhiny bielobradej (Yuhina flavicollis), ktorá má na šiji nápadný hrdzavý (oranžový) golier, juhina krpatá takýto golier nemá — jej šija je sivasto-hnedastá. To je pri rozlišovaní oboch druhov kľúčový znak.

4

Akrobat korún stromov — juhina krpatá je mimoriadne živý a obratný vták, ktorý sa neúnavne pohybuje v horných poschodiach lesa, šplhá po vetvičkách a často visí dolu hlavou, keď zbiera hmyz alebo pije nektár z kvetov. Práve túto čulosť oceňujú chovatelia mäkkozobých vtákov — vo veľkej voliére je to nepretržité predstavenie.

5

Družný vták zmiešaných kŕdľov — mimo hniezdenia sa juhiny krpaté pohybujú v kŕdlikoch a ochotne sa pridávajú do zmiešaných kŕdľov s okánikmi, sýkorkami a inými drobnými mäkkozobmi, ktoré spolu prečesávajú koruny lesa. Táto družnosť je pre skupinu juhín typická.

6

Mäkkozobý jedálniček — hmyz, plody a nektár — juhina krpatá nie je zrnožravec: živí sa hmyzom a drobnými bezstavovcami, mäkkými plodmi a nektárom. Práve preto je v chove náročná — vyžaduje pestrú softbill stravu s každodenným živým hmyzom a je vhodná len pre skúsených chovateľov mäkkozobých vtákov.

7

Vták himalájskych a juhoázijských lesov — druh obýva vlhké podhorské a horské lesy od Himalájí (Nepál, Bhután, SV India, Bangladéš) cez juhozápadnú Čínu (Tibet, Jün-nan) až po pahorkatiny JV Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodža, severný Vietnam). Mnohé populácie sú stále alebo len výškovo migrujúce — v zime zostupujú do nižších polôh.

8

Juhiny dnes patria k okánikom, nie k timáliám — juhiny (rod Yuhina) boli tradične radené k timáliám (Timaliidae), no podľa novších molekulárnych poznatkov sa zaraďujú do čeľade okánikovité (Zosteropidae) — teda k bielookým okánikom (white-eyes). Juhina krpatá tak zdieľa čeľaď s drobnými zelenkastými okánikmi rodu Zosterops.

9

Opísal ju Edward Blyth v roku 1845 — druh vedecky opísal anglický zoológ Edward Blyth v roku 1845; rod Yuhina zaviedol B. H. Hodgson už v roku 1836. Zdroje sa líšia v počte poddruhov — niektoré rozoznávajú tri (nigrimenta, intermedia, pallida), iné druh považujú za monotypický.

10

Najmenej ohrozená, no s klesajúcim trendom — juhina krpatá je hodnotená ako najmenej ohrozená (LC, 2016), pretože má rozsiahly areál; jej populačný trend je však mierne klesajúci (najmä pre úbytok a fragmentáciu lesov), hoci pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Druh nie je v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Juhina krpatá (Yuhina nigrimenta)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Zosteropidae (okánikovité)
Rod Yuhina Hodgson, 1836
Druh Yuhina nigrimenta Blyth, 1845
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ázijský (himalájsko-juhočínsky) druh vlhkých podhorských a horských lesov; v Európe nie je pôvodný a v avikultúre je vzácny
Poddruhy Druh opísal Edward Blyth v roku 1845 (rod Yuhina zaviedol B. H. Hodgson, 1836). Zdroje sa v počte poddruhov líšia: HBW/IOC rozoznávajú tri poddruhy — Y. n. nigrimenta Blyth, 1845, Y. n. intermedia (Rothschild, 1922) a Y. n. pallida (La Touche, 1897), kým niektoré zdroje (napr. oiseaux.net) druh uvádzajú ako monotypický. Juhiny boli tradične radené k timáliám (Timaliidae), no podľa novších molekulárnych poznatkov sa zaraďujú do čeľade okánikovité (Zosteropidae).
Avibase_ID 60D9AAA1DDAE3DEE

? Často kladené otázky

Áno, ale je to vták pre skúsených chovateľov mäkkozobých (softbill) druhov, nie pre začiatočníkov. Juhina krpatá je v avikultúre vzácna a náročná — nie je to klietkový maznáčik ani zrnožravý vták na parapet. Vyžaduje veľkú letovú klietku alebo voliéru s hustou vegetáciou a každodennú pestrú mäkkozobú stravu: kvalitnú softbill zmes, denný živý hmyz, mäkké ovocie a nektár. Je mimoriadne živá, družná a ostražitá — jej čaro spočíva v pohybe a v živote v skupinke, nie v maznaní. Ak nedokážeš zabezpečiť priestor a pestrú živú stravu, tento druh nie je pre teba vhodný.

Najspoľahlivejšie podľa zobáka a goliera. Juhina krpatá má červenkastú bázu zobáka — ako jediná juhina — a nemá hrdzavý golier na šiji; jej brada a hrdlo nesú drobnú čiernu (tmavú) škvrnu, chochol je sivý a bruško belavé. Juhina bielobradá (Yuhina flavicollis) má naproti tomu na šiji nápadný hrdzavý (oranžový) golier a iné sfarbenie hlavy. Ak teda vidíš drobnú chocholatú juhinu s červenkastým zobákom a bez hrdzavého goliera, ide o juhinu krpatú.

Je to mäkkozobý (softbill) druh — živí sa hmyzom a drobnými bezstavovcami, mäkkými plodmi (bobuľami) a nektárom. Hmyz (chrobáky, muchy, mole, vošky, larvy) tvorí dôležitú bielkovinovú zložku po celý rok a je nevyhnutný pri odchove mláďat; plody a nektár dopĺňajú jedálniček. V chove preto potrebuje každodennú pestrú ponuku živého hmyzu, mäkké ovocie a nektárovú náhradu popri kvalitnej softbill zmesi. Nie je to zrnožravec — samé semená sú pre ňu nevhodné a vedú k podvýžive.

Obýva vlhké podhorské a horské lesy — subtropické a tropické nížinné aj horské lesy. Jej areál siaha od Himalájí (Nepál, Bhután, severovýchodná India, Bangladéš) cez juhozápadnú Čínu (Tibet, Jün-nan) až po pahorkatiny juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodža, severný Vietnam). Pohybuje sa v korunách a horných poschodiach lesa v družných kŕdlikoch. Mnohé populácie sú stále alebo len výškovo migrujúce — v zime zostupujú do nižších, teplejších polôh. V strednej Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje.

IUCN hodnotí juhinu krpatú ako najmenej ohrozenú (LC, hodnotenie 2016) — má rozsiahly areál a celkovo veľkú populáciu. Jej populačný trend je však mierne klesajúci, najmä pre úbytok a fragmentáciu lesných biotopov; pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné predpisy.

Juhina krpatá je stredne hlasný, no nie rušivý druh s jemným, vysokým hlasom. V kŕdliku takmer neustále vydáva bzučivé štebotavé hlásky a samce sa v hniezdnom období ozývajú zvonivým opakovaným spevom zloženým z vysokých hvizdov. Hlas nie je prenikavý ani agresívny — pôsobí príjemne a živo, v súlade s čulou povahou vtáka. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa druh chová len vzácne a vo voliére, posudzovanie jeho hlasitosti v bežnej domácnosti je skôr orientačné.

Juhiny (rod Yuhina) boli tradične radené k timáliám (Timaliidae) pre podobný spôsob života, no podľa novších molekulárnych poznatkov sa dnes zaraďujú do čeľade okánikovité (Zosteropidae) — teda k bielookým okánikom (white-eyes). Juhina krpatá tak patrí do rovnakej čeľade ako drobné zelenkasté okániky rodu Zosterops. Toto preradenie odráža skutočné príbuzenské vzťahy odhalené genetikou; staršie atlasy ešte môžu juhiny uvádzať pri timáliách.

ZDROJ: Avibase (Yuhina nigrimenta, ID 60D9AAA1DDAE3DEE, slovenský názov juhina krpatá, český chocholáček sýkorčí, nemecký Meisenyuhina, autor Blyth 1845, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=60D

 Video — Juhina krpatá

Juhina krpatá (Yuhina nigrimenta) — video o speve a chove

Juhina krpatá (Yuhina nigrimenta) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-chinned Yuhina, Česky:   chocholáček sýkorčí, Nemecky:   Meisenyuhina, Španielsky:   Yuhina Barbinegra, Francúzsky:   Yuhina à menton noir, Taliansky:   Yuhina mentonero, Holandsky:   Geelpootmeestimalia, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   czupurnik czarnobrody, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Синицевая юхина, Japonsky:   クロアゴカンムリチメドリ, Latinsky:   Yuhina nigrimenta Blyth, 1845