Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti)

Zosteropidae (okánikovité)

Juhina hnedochochlatá

Staphida everetti — drobný chochlatý mäkkozob s hrdzavým chochlíkom a sivým chrbtom — hlučný kŕdľový endemit borneanských horských lesov a jediná juhina celého ostrova

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2021, IUCN Red List 2021.3, taxon ID 22716725). Druh má dostatočne veľkú populáciu a rozšírenie na Borneu a nepribližuje sa k prahovým hodnotám pre ohrozenejšie kategórie. Keďže je viazaný na lesné prostredie, odlesňovanie a fragmentácia borneanských lesov sú dlhodobou hrozbou, no zatiaľ nevedú k výraznému poklesu populácie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka15 cm (11–12 g)
PôvodEndemit Bornea (Brunej, Malajzia, Indonézia)
PovahaVeľmi živý, hlučný kŕdľový mäkkozob
StravaMäkkozob — hmyz, nektár a drobné plody
Dožitiedo cca 8 r vo voľnej prírode (orientačne)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 28% 15% STRAVA zloženie
Hmyz a drobné bezstavovce — hlavná bielkovinová zložka, zbieraná v korunách listnatého lesa; kľúčová pri odchove mláďat 50%
Nektár kvitnúcich tropických a subtropických stromov a kríkov — dôležitý energetický zdroj, typický pre mäkkozoba 28%
Drobné plody a bobule — sezónny zdroj cukrov v korunách lesa 15%
Mäkké rastlinné časti a semená — príležitostný doplnok 4%
Minerály a grit — malé prvky prijímané pri kŕmení 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre mäkkozoby (insektivor/frugivor zmes) — základ teoretického chovu, nie bežná zrninová zmes
  • Živá potrava — drobné chrobáky, cvrčky, múčne a vošdrve larvy, drobný hmyz; nevyhnutná pre tohto mäkkozoba, najmä pri odchove mláďat
  • Nektár alebo nektárová zmes (náhrada prírodného nektáru) — dôležitá energetická zložka pre druh, ktorý v prírode saje nektár
  • Drobné mäkké ovocie a bobule — kúsky jabĺk, hrušiek, hrozna, čučoriedky, drobné tropické plody
  • Zelené krmivo a mäkké rastlinné časti — sezónny doplnok
  • Vitamíny a minerály — vápnik a vitamín D3 pre samice počas hniezdenia
  • Grit a sépiová kosť — k dispozícii (trávenie a doplnok vápnika)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, ovocie a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo skvasené krmivo, ovocie a nektár — riziko aspergilózy, kvasiniek a mykotoxínov
  • Výlučne sladký nektár a ovocie bez bielkovín — jednostranná strava bez hmyzu vedie k podvýžive
Tip od odborníka Juhina hnedochochlatá je mäkkozob (softbill) z čeľade okánikovité — v prírode kombinuje hmyz a bezstavovce (hlavná bielkovinová zložka), nektár kvitnúcich stromov a kríkov a drobné plody, príležitostne aj semená. Zrno nie je vhodnou základnou potravou. Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová a presné chovateľské recepty preň nie sú zdokumentované — odporúčania vychádzajú zo zásad pre drobné kŕdľové mäkkozoby: kvalitná zmes pre mäkkozoby ako základ, pravidelná živá potrava (cvrčky, drobné larvy) najmä pri rozmnožovaní, nektárová zmes ako energetický zdroj, denne čerstvé mäkké ovocie, vápnik a vitamín D3 a stále k dispozícii grit a sépiová kosť. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Juhina hnedochochlatá je mimoriadne živý a hlučný kŕdľový druh — v teréne vydáva ostré kontaktné hlásky wit, chit a hrkotavé chirr zvuky, ktoré sú v lese takmer neprestajne počuteľné, keď sa kŕdeľ presúva od stromu k stromu. Hlas nie je hlboký ani prenikavo hlasný, ale je takmer neutíchajúci. Pri chove v kŕdliku treba počítať s celodenným štebotaním — pre citlivých susedov môže byť rušivé trvalosťou, nie hlasitosťou.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Juhina hnedochochlatá nie je maznavý vták na ruku — je to čulý, plachší kŕdľový mäkkozob, takmer neustále v pohybe, ktorý si fyzický kontakt s človekom nevyberá. Radosť z neho je v pozorovaní živého, hlučného kŕdlika v priestrannej voliére alebo v Borneanskom pralese, nie v hladkaní. Citové väzby si vytvára k vlastnému druhu.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, takmer hyperaktívny vták — juhina hnedochochlatá sa počas celého dňa pohybuje v kŕdli korunami od stromu k stromu, neúnavne prehľadáva vetvičky a listové strapce, vie sa zavesiť aj dolu hlavou pri love hmyzu alebo sáčkovaní nektáru. Patrí k najpohyblivejším drobným mäkkozobom Bornea. Práve preto si absolútne nevystačí s malou klietkou — potrebuje priestrannú voliéru a spoločnosť ďalších jedincov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Juhina hnedochochlatá nenapodobňuje ľudskú reč — okániky a juhiny túto schopnosť nemajú. Hlasový repertoár (ostré wit/chit hlásky a hrkotavé chirr) je vrodený a slúži na udržiavanie kontaktu v kŕdliku. Reč sa nenaučí; ide o kŕdľového mäkkozoba, nie hovoriaceho spoločenského vtáka.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Juhina hnedochochlatá je hlasovo veľmi aktívny kŕdľový druh — jej typickými prejavmi sú ostré krátke hlásky wit a chit (kontaktné signály v kŕdliku) a hrkotavé chirr zvuky, ktoré sa ozývajú takmer neprestajne, keď sa skupina presúva korunami od stromu k stromu. Hlas nie je mohutný, ale neutíchajúci a všadeprítomný — v Kinabalu parku je šuchot a štebotanie tohto kŕdlika jedným z charakteristických zvukov podmontánneho lesa. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V chove treba počítať s celodenným ruchom kŕdlika.

Dokáže hovoriť? Juhina hnedochochlatá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Okániky a juhiny túto schopnosť nemajú — ich repertoár ostrých kontaktných hlások (wit/chit/chirr) je vrodený a slúži na udržiavanie sociálneho kontaktu v kŕdli. Reč sa nenaučí; je to kŕdľový mäkkozob, nie hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Ostré krátke wit a chit hlásky — najčastejšie kontaktné signály, ktorými si členovia kŕdlika udržiavajú spojenie počas pohybu korunami
  • Hrkotavé chirr zvuky — hlasnejší prejav pri presune alebo poplachoch, charakteristický pre pohybujúci sa kŕdeľ
  • Ustavičný štebotavý ruch kŕdlika — takmer neprestajné nízke zvuky kŕmiacej skupiny, ktoré sú v teréne počuteľné ešte pred viditeľným stretnutím s vtákmi
  • Hlasový prejav zviazaný s kŕdľom — druh vokalizuje v podstate neustále počas pohybu v skupine; ticho nastupuje až po usadení na hniezde alebo pri noci

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Predpokladaná hlavná hniezdna sezóna (jar a leto boreálneho kalendára) — presné mesiace pre Borneo nie sú spoľahlivo zdokumentované; znáška 3 vajcia (kooperatívne hniezdo)
Tok a tvorba párov v rámci skupiny — pred hniezdením; druh je celoročne hlučný a živý v kŕdliku
Odchov mláďat — pri hniezde pomáhajú aj ďalší členovia skupiny (kooperatívny chov); inkubácia a kŕmenie nie sú presne zdokumentované
Pokojnejšie období (mimo hniezdenia) — druh je stály, endemický rezident Bornea; mimo hniezdenia sa pohybuje vo väčších kŕdľoch
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; orientačné, priame záznamy z Bornea nie sú k dispozícii
Celoročne stály rezident Bornea — druh nie je sťahovavý; pohybuje sa v kŕdľoch 10–30 jedincov po lesoch od nížin po horské polohy (100–2 800 m n. m.)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený endemický druh Bornea — v zajatí sa prakticky nechová. Juhina hnedochochlatá je borneanský kŕdľový mäkkozob, ktorý sa v európskej avikultúre nevyskytuje. Nie je to klietkový maznáčik ani bežný voliérový vták — je to plachší, vysoko aktívny kŕdľový druh s nárokmi na priestor, vlastný druh a mäkkozobú stravu, ktorých splnenie je v chove mimoriadne náročné. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné kŕdľové mäkkozoby a pre tento druh nie sú overené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Analógiou s drobnými kŕdľovými mäkkozobmi by potreboval priestrannú, husto zarastenú voliéru s množstvom vetvičiek, rastlín a úkrytov na neustále preliezanie — nie klietku. Keďže ide o vyslovene kŕdľový druh, nemal by sa chovať jednotlivo; vyhovuje mu dvojica alebo menší kŕdlik. V skutočnosti je to vták obrovských borneanských pralesov (10–30 jedincov skupiny), ktorého prirodzené nároky zajatie dokáže napodobniť len čiastočne.
Deti v domácnosti Juhina hnedochochlatá nie je domáci maznáčik na hranie pre deti — je to čulý, plachší kŕdľový mäkkozob, ktorý sa nechytá do rúk a v zajatí sa nechová. Deti ju môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o borneanskej prírode, o jedinečnosti ostrovného endemizmu a o kooperatívnom hniezdení vtákov. Najlepšou interakciou s týmto druhom je rešpekt k voľne žijúcim vtákom a záujem o ochranu borneanských pralesov.
Hlučnosť Juhina hnedochochlatá nemá prenikavo hlasný krik, no je takmer neprestajne hlasovo aktívna — kŕdeľ celý deň vydáva ostré wit/chit/chirr hlásky. Pre záhradu alebo voliéru mimo bytu ide o príjemný prírodný ruch; v tesnom byte môže neutíchajúci štebot kŕdlika s časom rušiť. Keďže sa druh prakticky nechová, hodnotenie vhodnosti do bytu je skôr teoretické.
Verdikt odborníka Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti, v staršej literatúre Yuhina everetti) je drobný chochlatý mäkkozob (15 cm, 11–12 g) z čeľade okánikovité (Zosteropidae) a endemit Bornea — jediná juhina na celom ostrove. Hlavu zdobí nápadný hrdzavý (gaštanový) chochlík a tvár je rovnako zafarbená do teplého oranžovo-hrdzavého odtieňa, zvršok je sivohnedý (sivý chrbát) a spodok je čistobiely. Pohlavia sú navonok takmer rovnaké (bez výrazného dimorfizmu). Druh obýva vždyzelené listnaté podmontánne a montánne lesy Bornea (Brunej, Malajzia, Indonézia) od 100 do 2 800 m n. m. a je stálym rezidentom — nemigruje. Je to mimoriadne živý a hlučný kŕdľový vták pohybujúci sa v skupinách 10–30 jedincov, vydávajúci ostré kontaktné hlásky wit/chit/chirr; patrí k najpočetnejším vtákom Kinabalu parku. Ako mäkkozob sa živí hlavne hmyzom, nektárom a drobnými plodmi. Zaujímavosťou je kooperatívny chov — pri hniezde pomáhajú aj ďalší členovia skupiny okrem páru. Znáška je 3 vajcia (dokumentovaná aj výnimočná znáška 6 vajec z dvoch samíc). V európskej avikultúre sa prakticky nechová — ide o endemický borneanský voľne žijúci druh; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2021); nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci endemit, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová; prirodzene obýva vždyzelené listnaté podmontánne a montánne lesy Bornea (100–2 800 m n. m.); teoreticky by potreboval priestrannú zarastenú voliéru
Juhina hnedochochlatá je endemický borneanský kŕdľový mäkkozob a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa pohybuje v korunách a podraste vlhkých tropických lesov v skupinách 10–30 jedincov. Klietkový chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Vyslovene kŕdľový druh — pohybuje sa v skupinách 10–30 jedincov, tvorí väčšinou druhodruhové kŕdle, ale pridáva sa aj k zmiešaným kŕdľom; pri hniezde kooperuje
Druh je mimoriadne gregárny — pohybuje sa v početných kŕdľoch a je jedným z najpočetnejších druhov v Kinabalu parku. Pozoruhodný je kooperatívny chov: pri hniezde pomáhajú aj ďalší členovia skupiny, nielen hniezdny pár. V chove by nemal byť držaný jednotlivo — potrebuje spoločnosť vlastného druhu.
Teplota a podnebie
Tropický a subtropický horský druh Bornea; pochádza z teplého a vlhkého podnebného pásma; v chove potrebuje temperované prostredie, zle znáša chlad a prievan
Borneo leží v tropickom pásme a juhina hnedochochlatá obýva lesy od nížin po horské polohy (do 2 800 m n. m.) s teplým a vlhkým podnebím celoročne. V európskych podmienkach vyžaduje temperovanú voliéru (nie mrazuvzdorný druh) a ochranu pred prievanom a vlhkom.
Hniezdenie a kooperatívny chov
Kooperatívny chov: pri hniezde pomáhajú ďalší členovia skupiny; znáška 3 vajcia (dokumentovaná aj výnimočná 6-vajcová znáška z dvoch samíc)
Juhina hnedochochlatá patrí medzi putative kooperatívnych chovateľov (dokumentované v Kinabalu parku, Malajské Borneo) — pri hniezde okrem páru pomáhajú aj ďalší jedinci zo skupiny s inkubáciou a kŕmením mláďat. Bežná znáška sú 3 vajcia (výnimočne zdokumentovaná znáška 6 vajec z dvoch samíc v jednom hniezde). Presná dĺžka inkubácie nie je pre tento druh spoľahlivo overená.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe vo vlhkej tropickej vegetácii a rose; v chove plytká miska s čistou vodou, denne vymieňaná
V tropických lesoch Bornea sa vtáky kúpajú v rose a kvapkajúcej vode na vegetácii, prípadne v plytkých kalužiach. V dočasnej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vodou; pre mäkkozobov je dôležitá aj dôsledná hygiena nádob na ovocie a nektár, ktoré rýchlo kvasí.
Svetlo a denný režim
Denný, celoročne aktívny tropický druh — stály rezident Bornea bez sezónnej migrácie; aktívny od úsvitu do súmraku
Juhina hnedochochlatá je denný tropický druh aktívny počas celého svetlého dňa — neústavne sa kŕmi a pohybuje v kŕdli. Ako stály rezident Bornea nepodniká diaľkovú migráciu a jeho aktivita nie je viazaná na výrazný sezónny svetelný rytmus, keďže Borneo leží blízko rovníka s celoročne podobnou dĺžkou dňa.

Rozmnožovací cyklus

Tok a tvorba párov
Pred hniezdnou sezónou (orientačne jar boreálneho kalendára); konkrétne mesiace pre Borneo nie sú spoľahlivo zdokumentované

Juhina hnedochochlatá je celoročne gregárny druh; páry sa vytvárajú v rámci skupiny. Konkrétne tokové správanie tohto druhu je v dostupných zdrojoch slabo zdokumentované. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými spevavcami; presné údaje pre tento druh neoverené). Druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška 3 vajcia (výnimočne 6 z dvoch samíc v jednom hniezde); kooperatívny chov

Druh patrí medzi putative kooperatívnych chovateľov — pri hniezde pomáhajú ďalší jedinci zo skupiny. Bežná znáška sú 3 vajcia; bola dokumentovaná aj výnimočná znáška 6 vajec (zrejme z dvoch samíc hniezdiacich v jednom hniezde). Podrobné údaje o stavbe, umiestnení a materiáli hniezda nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo zdokumentované. Ide o údaje z Kinabalu parku, Malajské Borneo.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh nie sú overené — orientačne analogicky s príbuznými drobnými spevavcami

Presná dĺžka inkubácie pre juhinu hnedochochlatú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri kooperatívnom chove sa na inkubácii pravdepodobne striedajú viacerí jedinci zo skupiny. Analógiou s príbuznými druhmi radu Passeriformes sa odhaduje na 12–14 dní — uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia viacerí jedinci skupiny (kooperatívny chov); hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Charakteristickým znakom tohto druhu je kooperatívny chov — mláďatá kŕmia nielen rodičia, ale aj ďalší jedinci zo skupiny (dokumentované v Kinabalu parku). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia nie sú overené; juvenily matnejšie sfarbené

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky majú spravidla matnejšie sfarbenie a menej výrazný chochlík než dospelé; plné sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Po vyletení sa mláďatá integrujú do skupiny a pomocníci pokračujú v ich dokrmovaní.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s drobnými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané do cca 8 rokov (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — je to čulý kŕdľový endemit Bornea. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom; jediný zmysluplný vzťah je pozorovanie v prírode.

Juhina hnedochochlatá je čulý kŕdľový mäkkozob, ktorý sa neochočuje na ruku — je takmer neustále v pohybe a pred človekom uniká do vegetácie. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, overené postupy skrotenia preň neexistujú. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie kŕdlika z odstupu vo voľnej prírode na Borneu alebo v Kinabalu parku.

1

Neusiluj sa o ochočenie — juhina hnedochochlatá je endemický voľne žijúci kŕdľový druh Bornea a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa k hniezdiacej skupine

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver lokálnej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu borneanských pralesov a miestne zákony — nepodporuj odchyt ani obchod s endemickými druhmi

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa nenachádza — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Juhina hnedochochlatá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o endemický borneanský druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a dovozné/veterinárne predpisy. Akúkoľvek ponuku na predaj tohto endemického druhu treba považovať za podozrivú a overiť legálnosť pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode (Kinabalu park, Borneo)
Odborná literatúra, atlasy vtákov Bornea a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke voľne žijúcej juhiny over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu
Na čo si dať pozor Juhina hnedochochlatá nie je vták na predaj ani na chov — je to endemický borneanský voľne žijúci druh. Akúkoľvek ponuku na kúpu ber ako varovný signál a over legálnosť pôvodu. Pre väčšinu záujemcov je najlepší spôsob, ako tento druh spoznať, pozorovanie vo voľnej prírode v Kinabalu parku alebo štúdium atlasov vtákov Bornea. Podpora ochrany borneanských pralesov je dôležitejšia než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Juhina hnedochochlatá 15 cm Juhina malochochlatá 14 cm Juhina žltokrká 13–14 cm Okánik indický / bielooký 10–11 cm Juhina sivochochlatá 13 cm
Juhina hnedochochlatá Juhina malochochlatá (Staphida castaniceps) Juhina žltokrká (Yuhina flavicollis) Okánik indický / bielooký (Zosterops palpebrosus) Juhina sivochochlatá (Yuhina occipitalis)
Dĺžka15 cm14 cm13–14 cm10–11 cm13 cm
Váha11–12 g10–11 gcca 11–17 gcca 8–10 gcca 11–15 g
Dožitiedo cca 8 r (vo voľnej prírode, orientačne; oiseaux.net)do cca 8 rdo cca 8 rdo cca 9 rdo cca 8 r
Hlučnosťendemický voľne žijúci druh Bornea — nechová savzácny voliérový mäkkozobvzácny voliérový mäkkozobdrobný mäkkozob, v avikultúre známejšívzácny voliérový mäkkozob
Stav IUCNIUCN LC (2021), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaDrobný chochlatý mäkkozob; nápadný hrdzavý (gaštanový) chochlík a hrdzavá tvár, sivohnedý chrbát, čistobiely spodok; pohlavia takmer rovnaké; jediná juhina na BorneuSivohnedý zvršok s jemným bielym prúžkovaním, kratší sivastý chochlík (u severoindických poddruhov hnedý), gaštanová škvrna za uchom, belavý spodok; štyri poddruhyHnedý chochlík, sivá hlava, biely očný krúžok a žltkastý prúžok na zátylku (golier); výrazne odlišná od hnedochochlatej chýbajúcim hrdzavým tónom tváreDrobný zelenkastý mäkkozob s nápadným bielym očným krúžkom a žltým hrdlom; bez chochlíka a bez hrdzavého sfarbenia; typický predstaviteľ čeľade ZosteropidaeHrdzavo sfarbená juhina so sivým chochlíkom s ryšavým okrajom, hrdzavým zátylkom a bielym očným krúžkom; telejšie hrdzavé tóny, no celkovo iný vzor než hnedochochlatá
AreálEndemit Bornea (Brunej, Malajzia, Indonézia); vždyzelené podmontánne a montánne lesy, 100–2 800 m n. m.; stály rezident, kŕdľový mäkkozob (hmyz, nektár, plody); kooperatívny chovHimaláje, SV India, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, JZ Čína a SZ Thajsko; vlhké subtropické a horské lesy; najbližší kontinentálny príbuzný juhiny hnedochochlatejHimaláje a JV Ázia (Nepál, India, Mjanmarsko, JV Čína, Indočína); horské lesy; rovnako kŕdľový mäkkozobJužná a JV Ázia; záhrady, lesy a kroviny; rovnako kŕdľový nektárovo-hmyzožravý mäkkozob z tej istej čeľade okánikovitéVysokohorské lesy východných Himalájí a JZ Číny; kŕdľový mäkkozob vyšších polôh

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého ovocia a nektáru — u mäkkozobov je riziko zvýšené pre šťavnatú stravu, ktorá rýchlo kvasí. Prevencia: čerstvé krmivo v malých dávkach, denné odstraňovanie zvyškov, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára. (Pozn.: druh sa bežne nechová — ide o všeobecné riziko mäkkozobov v zajatí.)

Kvasinkové a bakteriálne črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky alebo zapáchajúci trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Strava bohatá na cukor (nektár, ovocie) podporuje premnoženie kvasiniek (vrátane Macrorhabdus/AGY) a črevných baktérií, najmä pri zlej hygiene misiek. Pomáha denne umývať nádoby na nektár a ovocie a zabezpečiť pestrú vyváženú stravu s dostatkom živočíšnej bielkoviny. Diagnostika a liečba patria veterinárovi; nové vtáky drž v karanténe.

Stres a poranenia pri manipulácii
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do mreží, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy

Čulý kŕdľový druh zle znáša odchyt do ruky a manipuláciu — ľahko spanikári a pri nárazoch do mreží sa poraní. Manipuláciu obmedz na minimum, voliéru navrhni bez ostrých prekážok a vták chovaj v kŕdliku, ktorý mu dodáva istotu. Stres oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Podvýživa pri nevhodnej (jednostrannej) strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, problémy s pelichaním

U mäkkozoba vedie kŕmenie samým sladkým ovocím a nektárom bez živočíšnej bielkoviny (alebo naopak snaha kŕmiť ho zrnom) k podvýžive a nedostatku vitamínov. Druh potrebuje vyváženú mäkkozobú stravu: živý hmyz ako bielkovinu, nektárovú zmes ako energiu a mäkké ovocie, doplnené vápnikom a vitamínmi. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo

Druh pochádza z tropického a subtropického horského podnebí Bornea a v našich podmienkach zle znáša chlad, prievan a vlhko v kombinácii so stresom, čo otvára cestu respiračným infekciám. V chove potrebuje temperovanú voliéru, suché a bezprievanové prostredie. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Juhina hnedochochlatá sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je najväčšou hrozbou pre tento čulý kŕdľový druh. (2) Vyvážená mäkkozobá strava — živý hmyz, nektárová zmes, mäkké ovocie; nie zrno. (3) Dôsledná hygiena šťavnatej stravy — ovocie a nektár rýchlo kvasí, podávaj v malých dávkach a zvyšky denne odstraňuj. (4) Teplo a sucho — temperované, bezprievanové prostredie. (5) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Jediná juhina celého Bornea — juhina hnedochochlatá je endemit Bornea a zároveň jediný druh z rodu Staphida žijúci na tomto ostrove. Všetky ostatné druhy rodu (malochochlatá, indočínska a pod.) sú pevninskí Áziati — na ostrov sa dostala len táto jedna línia, čo z nej robí ornitologickú solitárnu raritu spomedzi juhin.

2

Nápadný gaštanový chochlík a tvár — najtypickejším identifikačným znakom druhu je výrazný hrdzavý (gaštanový) chochlík a rovnako zafarbená tvár, ktoré kontrastujú s sivohnedým (šedivým) chrbtom a čistobielym spodkom. Práve táto kombinácia teplého hrdzavého a studeného sivého ho odlišuje od ostatných juhin, ktoré majú iné vzory a farby.

3

Najpočetnejší vták Kinabalu parku — na svahoch hory Kinabalu (najvyšší vrchol Bornea, 4 095 m n. m.) je juhina hnedochochlatá jedným z najpočetnejších a najhlučnejších vtákov podmontánnych a montánnych lesov. Hlučné kŕdle sa pohybujú od stromu k stromu a ich ostré wit/chit hlásky sú takmer neprestajne počuteľné.

4

Kooperatívny chov — pri hniezde pomáha celá skupina — výskum v Kinabalu parku ukázal, že juhina hnedochochlatá patrí medzi putative kooperatívnych chovateľov: okrem hniezdneho páru sa na inkubácii a kŕmení mláďat podieľajú aj ďalší jedinci zo skupiny. Pozoruhodná bola aj zdokumentovaná znáška 6 vajec (zrejme dve samice v jednom hniezde) — dvojnásobok bežnej znášky.

5

Kŕdle 10–30 jedincov — druh je vyslovene gregárny: pohybuje sa v druh-jednoznačných kŕdľoch o 10–30 jedincoch, prípadne sa pridáva k zmiešaným kŕdľom rôznych druhov. Kŕdľový spôsob života mu zrejme poskytuje lepšiu ochranu pred predátormi a efektívnejšie vyhľadávanie potravy v rozmanitej lesnej krajine Bornea.

6

Mäkkozob, ktorý saje nektár — na rozdiel od zrnožravých spevavcov je juhina hnedochochlatá mäkkozob (softbill): popri hmyze pravidelne saje nektár z kvitnúcich borneanských stromov a kríkov, čo je typická stratégia pre túto čeľaď. Nektár jej poskytuje rýchly energetický zdroj v energeticky náročnom kŕdľovom pohybe.

7

Biotop 100–2 800 m n. m. — juhina hnedochochlatá je ekologicky plastická a obýva vždyzelené listnaté lesy od nížin až po horské polohy — od 100 m po 2 800 m n. m. na Borneu. V nižších polohách obýva podmontánne a sekundárne lesy aj lesné okraje; s rastúcou nadmorskou výškou preniká do chladnejších orografických zón, kde je les hustejší a chladnejší.

8

Opísaný z typovej lokality Kina Balu v roku 1887 — druh opísal Richard Bowdler Sharpe v roku 1887 z typových exemplárov zo svahov hory Kina Balu (dnešný Kinabalu) v Severnom Borneu. Druhové meno everetti je venované Alfredovi Hartovi Everettovi, britskému koloniálnemu správcovi a prírodnému zberateľovi, ktorý zozberal početné druhy vtákov na Borneu pre britské múzeá.

9

Rod Staphida — moderná taxonómia — hoci druh bol pôvodne zaradený do rodu Yuhina (Yuhina everetti), molekulárne fylogenetické štúdie z roku 2019 ukázali, že Yuhina nie je monofyletická skupina. V dôsledku toho bol druh preradený do rodu Staphida (spolu s príbuznými druhmi malochochlatá a indočínska juhina). Táto taxonómia bola definitívne ustálená v roku 2021.

Taxonomická klasifikácia

species Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Zosteropidae (okánikovité)
Rod Staphida Hodgson, 1837
Druh Staphida everetti (Sharpe, 1887)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Bornea (Brunej, Malajzia, Indonézia); v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Richard Bowdler Sharpe v roku 1887 (typová lokalita Kina Balu, Severné Borneo). Druhové meno everetti je venované britskému koloniálnemu správcovi a zberateľovi prírodnín Alfredovi Hartovi Everettovi. V modernej taxonómii sa zaraďuje do rodu Staphida, avšak v staršej literatúre a niektorých databázach sa uvádza pod rodom Yuhina (Yuhina everetti). V roku 2021 bola taxonómia definitívne ustálená na základe molekulárnych fylogenetických štúdií.
Avibase_ID EDF1141500286004

? Často kladené otázky

Je to endemit Bornea — jediný výskyt na svete je na ostrove Borneo (Brunej, Malajzia a Indonézia). Obýva vždyzelené listnaté podmontánne a montánne lesy od 100 do 2 800 m n. m. Je jedným z najpočetnejších vtákov v Kinabalu parku (najvyšší vrchol Bornea). Ide o stáleho rezidenta — nemigruje a mimo Bornea sa v prírode nevyskytuje.

V praxi nie. Juhina hnedochochlatá je endemický borneanský voľne žijúci druh, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to čulý kŕdľový mäkkozob s nárokmi na priestor, spoločnosť vlastného druhu a špecializovanú mäkkozobú stravu, ktoré bežný chov nedokáže adekvátne zabezpečiť. Stránka má atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie v Kinabalu parku na Borneu.

Najvýraznejší znak je nápadný hrdzavý (gaštanový) chochlík a rovnako zafarbená tvár (oranžovo-hrdzavý odtieň), ktoré kontrastujú so sivohnedým chrbtom a čistobielym spodkom. Na Borneu je to jediná juhina, takže zámena s iným druhom juhiny nie je možná. Je drobná (15 cm), pohlavia sú navonok takmer rovnaké. V teréne ju prezradí aj hlučné kŕdľové správanie a charakteristické ostré wit/chit/chirr hlásky.

Juhina hnedochochlatá patrí medzi kooperatívnych chovateľov (cooperative breeders) — pri hniezde hniezdneho páru pomáhajú aj ďalší jedinci zo skupiny (helperi): podieľajú sa na inkubácii vajec a kŕmení mláďat. Tento systém bol zdokumentovaný v Kinabalu parku výskumníkmi, ktorí vyvíjali genetické markery pre sledovanie príbuznosti v skupinách. Bežná znáška sú 3 vajcia; pozoruhodná bola aj zdokumentovaná znáška 6 vajec (zrejme dve samice v jednom hniezde).

Je to mäkkozob (softbill) — základ jedálnička tvorí hmyz a drobné bezstavovce (hlavná bielkovinová zložka, zbieraná v korunách lesa), nektár kvitnúcich tropických stromov a kríkov a drobné plody a bobule. Nejde o zrnožravý druh: zrno nie je vhodnou základnou potravou. V chove (kde sa prakticky nechová) by potreboval vyváženú mäkkozobú stravu s živým hmyzom, nektárovou zmesou a čerstvým mäkkým ovocím.

IUCN hodnotí juhinu hnedochochlatú ako najmenej ohrozenú (LC, hodnotenie 2021) — druh má dostatočne veľkú populáciu a rozšírenie na Borneu a nepribližuje sa k prahovým hodnotám pre ohrozenejšie kategórie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no dovoz exotických vtákov do EÚ podlieha všeobecným veterinárnym a ochranárskym predpisom.

Juhina hnedochochlatá nie je klasický melodický spevák — je to hlasovo veľmi aktívny kŕdľový druh, ktorý vydáva ostré krátke hlásky wit a chit (kontaktné signály) a hrkotavé chirr zvuky takmer neprestajne, keď sa kŕdeľ presúva korunami od stromu k stromu. Hlas nie je mohutný, ale neutíchajúci — v Kinabalu parku je charakteristickým zvukom podmontánneho lesa. Nenapodobňuje ľudskú reč. V chove treba počítať s celodenným hlukom kŕdlika.

Obe patria do rodu Staphida a čeľade okánikovité (Zosteropidae), no líšia sa areálom, sfarbením a ekológiou. Juhina malochochlatá (Staphida castaniceps) žije od Himalájí cez SV Indiu, Mjanmarsko po JZ Čínu a má sivohnedý prúžkovaný zvršok s gaštanovou škvrnou za uchom a kratší sivastý chochlík. Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti) je endemit Bornea s výrazným hrdzavým (gaštanovým) chochlíkom a hrdzavou tvárou na sivohnedom tele s čistobielym spodkom — farebne teplejšia a výraznejšia. Okrem toho je juhina hnedochochlatá monotypická (bez poddruhov), kým malochochlatá má štyri poddruhy.

ZDROJ: Avibase (Staphida everetti, ID EDF1141500286004, SK názov juhina hnedochochlatá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=EDF1141500286004 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=

 Video — Juhina hnedochochlatá

Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti) — spev a hlas v prírode

Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Chestnut-crested Yuhina, Česky:   chocholáček rezavohlavý, Nemecky:   Rotschopfyuhina, Španielsky:   Yuhina de Borneo, Francúzsky:   Yuhina de Bornéo, Taliansky:   Yuhina crestacastana, Holandsky:   Roodkuifmeestimalia, Portugalsky:   iuína-de-bornéu, Poľsky:   czupurnik rdzawogłowy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Рыжехохлая юхина, Japonsky:   ボルネオクリミミチメドリ, Latinsky:   Staphida everetti (Sharpe, 1887)