Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti)

Zosteropidae (okánikovité)

Juhina hnedochochlatá

Staphida everetti — drobný chochlatý mäkkozob s hrdzavým chochlíkom a sivým chrbtom — hlučný kŕdľový endemit borneanských horských lesov a jediná juhina celého ostrova

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2021, IUCN Red List 2021.3, taxon ID 22716725). Druh má dostatočne veľkú populáciu a rozšírenie na Borneu a nepribližuje sa k prahovým hodnotám pre ohrozenejšie kategórie. Keďže je viazaný na lesné prostredie, odlesňovanie a fragmentácia borneanských lesov sú dlhodobou hrozbou, no zatiaľ nevedú k výraznému poklesu populácie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka15 cm (11–12 g)
PôvodEndemit Bornea (Brunej, Malajzia, Indonézia)
PovahaVeľmi živý, hlučný kŕdľový mäkkozob
StravaMäkkozob — hmyz, nektár a drobné plody
Dožitiedo cca 8 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Hmyz a drobné bezstavovce — hlavná bielkovinová zložka, zbieraná v korunách listnatého lesa; kľúčová pri odchove mláďat
  • Nektár kvitnúcich tropických a subtropických stromov a kríkov — dôležitý energetický zdroj, typický pre mäkkozoba
  • Drobné plody a bobule — sezónny zdroj cukrov v korunách lesa
  • Mäkké rastlinné časti a semená — príležitostný doplnok
  • Minerály a grit — malé prvky prijímané pri kŕmení
Tip od odborníka Juhina hnedochochlatá je mäkkozob (softbill) z čeľade okánikovité — v prírode kombinuje hmyz a bezstavovce (hlavná bielkovinová zložka), nektár kvitnúcich stromov a kríkov a drobné plody, príležitostne aj semená. Zrno nie je vhodnou základnou potravou. Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová a presné chovateľské recepty preň nie sú zdokumentované — odporúčania vychádzajú zo zásad pre drobné kŕdľové mäkkozoby: kvalitná zmes pre mäkkozoby ako základ, pravidelná živá potrava (cvrčky, drobné larvy) najmä pri rozmnožovaní, nektárová zmes ako energetický zdroj, denne čerstvé mäkké ovocie, vápnik a vitamín D3 a stále k dispozícii grit a sépiová kosť. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Hlasový prejav

Juhina hnedochochlatá je hlasovo veľmi aktívny kŕdľový druh — jej typickými prejavmi sú ostré krátke hlásky wit a chit (kontaktné signály v kŕdliku) a hrkotavé chirr zvuky, ktoré sa ozývajú takmer neprestajne, keď sa skupina presúva korunami od stromu k stromu. Hlas nie je mohutný, ale neutíchajúci a všadeprítomný — v Kinabalu parku je šuchot a štebotanie tohto kŕdlika jedným z charakteristických zvukov podmontánneho lesa. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V chove treba počítať s celodenným ruchom kŕdlika.

Typické zvuky

  • Ostré krátke wit a chit hlásky — najčastejšie kontaktné signály, ktorými si členovia kŕdlika udržiavajú spojenie počas pohybu korunami
  • Hrkotavé chirr zvuky — hlasnejší prejav pri presune alebo poplachoch, charakteristický pre pohybujúci sa kŕdeľ
  • Ustavičný štebotavý ruch kŕdlika — takmer neprestajné nízke zvuky kŕmiacej skupiny, ktoré sú v teréne počuteľné ešte pred viditeľným stretnutím s vtákmi
  • Hlasový prejav zviazaný s kŕdľom — druh vokalizuje v podstate neustále počas pohybu v skupine; ticho nastupuje až po usadení na hniezde alebo pri noci

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Predpokladaná hlavná hniezdna sezóna (jar a leto boreálneho kalendára) — presné mesiace pre Borneo nie sú spoľahlivo zdokumentované; znáška 3 vajcia (kooperatívne hniezdo)
Tok a tvorba párov v rámci skupiny — pred hniezdením; druh je celoročne hlučný a živý v kŕdliku
Odchov mláďat — pri hniezde pomáhajú aj ďalší členovia skupiny (kooperatívny chov); inkubácia a kŕmenie nie sú presne zdokumentované
Pokojnejšie období (mimo hniezdenia) — druh je stály, endemický rezident Bornea; mimo hniezdenia sa pohybuje vo väčších kŕdľoch
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; orientačné, priame záznamy z Bornea nie sú k dispozícii
Celoročne stály rezident Bornea — druh nie je sťahovavý; pohybuje sa v kŕdľoch 10–30 jedincov po lesoch od nížin po horské polohy (100–2 800 m n. m.)

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci endemit, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová; prirodzene obýva vždyzelené listnaté podmontánne a montánne lesy Bornea (100–2 800 m n. m.); teoreticky by potreboval priestrannú zarastenú voliéru
Juhina hnedochochlatá je endemický borneanský kŕdľový mäkkozob a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa pohybuje v korunách a podraste vlhkých tropických lesov v skupinách 10–30 jedincov. Klietkový chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Vyslovene kŕdľový druh — pohybuje sa v skupinách 10–30 jedincov, tvorí väčšinou druhodruhové kŕdle, ale pridáva sa aj k zmiešaným kŕdľom; pri hniezde kooperuje
Druh je mimoriadne gregárny — pohybuje sa v početných kŕdľoch a je jedným z najpočetnejších druhov v Kinabalu parku. Pozoruhodný je kooperatívny chov: pri hniezde pomáhajú aj ďalší členovia skupiny, nielen hniezdny pár. V chove by nemal byť držaný jednotlivo — potrebuje spoločnosť vlastného druhu.
Teplota a podnebie
Tropický a subtropický horský druh Bornea; pochádza z teplého a vlhkého podnebného pásma; v chove potrebuje temperované prostredie, zle znáša chlad a prievan
Borneo leží v tropickom pásme a juhina hnedochochlatá obýva lesy od nížin po horské polohy (do 2 800 m n. m.) s teplým a vlhkým podnebím celoročne. V európskych podmienkach vyžaduje temperovanú voliéru (nie mrazuvzdorný druh) a ochranu pred prievanom a vlhkom.
Hniezdenie a kooperatívny chov
Kooperatívny chov: pri hniezde pomáhajú ďalší členovia skupiny; znáška 3 vajcia (dokumentovaná aj výnimočná 6-vajcová znáška z dvoch samíc)
Juhina hnedochochlatá patrí medzi putative kooperatívnych chovateľov (dokumentované v Kinabalu parku, Malajské Borneo) — pri hniezde okrem páru pomáhajú aj ďalší jedinci zo skupiny s inkubáciou a kŕmením mláďat. Bežná znáška sú 3 vajcia (výnimočne zdokumentovaná znáška 6 vajec z dvoch samíc v jednom hniezde). Presná dĺžka inkubácie nie je pre tento druh spoľahlivo overená.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe vo vlhkej tropickej vegetácii a rose; v chove plytká miska s čistou vodou, denne vymieňaná
V tropických lesoch Bornea sa vtáky kúpajú v rose a kvapkajúcej vode na vegetácii, prípadne v plytkých kalužiach. V dočasnej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vodou; pre mäkkozobov je dôležitá aj dôsledná hygiena nádob na ovocie a nektár, ktoré rýchlo kvasí.
Svetlo a denný režim
Denný, celoročne aktívny tropický druh — stály rezident Bornea bez sezónnej migrácie; aktívny od úsvitu do súmraku
Juhina hnedochochlatá je denný tropický druh aktívny počas celého svetlého dňa — neústavne sa kŕmi a pohybuje v kŕdli. Ako stály rezident Bornea nepodniká diaľkovú migráciu a jeho aktivita nie je viazaná na výrazný sezónny svetelný rytmus, keďže Borneo leží blízko rovníka s celoročne podobnou dĺžkou dňa.

Rozmnožovací cyklus

Tok a tvorba párov
Pred hniezdnou sezónou (orientačne jar boreálneho kalendára); konkrétne mesiace pre Borneo nie sú spoľahlivo zdokumentované

Juhina hnedochochlatá je celoročne gregárny druh; páry sa vytvárajú v rámci skupiny. Konkrétne tokové správanie tohto druhu je v dostupných zdrojoch slabo zdokumentované. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými spevavcami; presné údaje pre tento druh neoverené). Druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška 3 vajcia (výnimočne 6 z dvoch samíc v jednom hniezde); kooperatívny chov

Druh patrí medzi putative kooperatívnych chovateľov — pri hniezde pomáhajú ďalší jedinci zo skupiny. Bežná znáška sú 3 vajcia; bola dokumentovaná aj výnimočná znáška 6 vajec (zrejme z dvoch samíc hniezdiacich v jednom hniezde). Podrobné údaje o stavbe, umiestnení a materiáli hniezda nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo zdokumentované. Ide o údaje z Kinabalu parku, Malajské Borneo.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh nie sú overené — orientačne analogicky s príbuznými drobnými spevavcami

Presná dĺžka inkubácie pre juhinu hnedochochlatú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri kooperatívnom chove sa na inkubácii pravdepodobne striedajú viacerí jedinci zo skupiny. Analógiou s príbuznými druhmi radu Passeriformes sa odhaduje na 12–14 dní — uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia viacerí jedinci skupiny (kooperatívny chov); hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Charakteristickým znakom tohto druhu je kooperatívny chov — mláďatá kŕmia nielen rodičia, ale aj ďalší jedinci zo skupiny (dokumentované v Kinabalu parku). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia nie sú overené; juvenily matnejšie sfarbené

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky majú spravidla matnejšie sfarbenie a menej výrazný chochlík než dospelé; plné sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Po vyletení sa mláďatá integrujú do skupiny a pomocníci pokračujú v ich dokrmovaní.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s drobnými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je orientačne uvádzané do cca 8 rokov (oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Juhina hnedochochlatá 15 cm Juhina malochochlatá 14 cm Juhina žltokrká 13–14 cm Okánik indický / bielooký 10–11 cm Juhina sivochochlatá 13 cm
Juhina hnedochochlatá Juhina malochochlatá (Staphida castaniceps) Juhina žltokrká (Yuhina flavicollis) Okánik indický / bielooký (Zosterops palpebrosus) Juhina sivochochlatá (Yuhina occipitalis)
Dĺžka15 cm14 cm13–14 cm10–11 cm13 cm
Váha11–12 g10–11 gcca 11–17 gcca 8–10 gcca 11–15 g
Dožitiedo cca 8 r (vo voľnej prírode, orientačne; oiseaux.net)do cca 8 rdo cca 8 rdo cca 9 rdo cca 8 r
OchranaIUCN LC (2021), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaDrobný chochlatý mäkkozob; nápadný hrdzavý (gaštanový) chochlík a hrdzavá tvár, sivohnedý chrbát, čistobiely spodok; pohlavia takmer rovnaké; jediná juhina na BorneuSivohnedý zvršok s jemným bielym prúžkovaním, kratší sivastý chochlík (u severoindických poddruhov hnedý), gaštanová škvrna za uchom, belavý spodok; štyri poddruhyHnedý chochlík, sivá hlava, biely očný krúžok a žltkastý prúžok na zátylku (golier); výrazne odlišná od hnedochochlatej chýbajúcim hrdzavým tónom tváreDrobný zelenkastý mäkkozob s nápadným bielym očným krúžkom a žltým hrdlom; bez chochlíka a bez hrdzavého sfarbenia; typický predstaviteľ čeľade ZosteropidaeHrdzavo sfarbená juhina so sivým chochlíkom s ryšavým okrajom, hrdzavým zátylkom a bielym očným krúžkom; telejšie hrdzavé tóny, no celkovo iný vzor než hnedochochlatá
AreálEndemit Bornea (Brunej, Malajzia, Indonézia); vždyzelené podmontánne a montánne lesy, 100–2 800 m n. m.; stály rezident, kŕdľový mäkkozob (hmyz, nektár, plody); kooperatívny chovHimaláje, SV India, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, JZ Čína a SZ Thajsko; vlhké subtropické a horské lesy; najbližší kontinentálny príbuzný juhiny hnedochochlatejHimaláje a JV Ázia (Nepál, India, Mjanmarsko, JV Čína, Indočína); horské lesy; rovnako kŕdľový mäkkozobJužná a JV Ázia; záhrady, lesy a kroviny; rovnako kŕdľový nektárovo-hmyzožravý mäkkozob z tej istej čeľade okánikovitéVysokohorské lesy východných Himalájí a JZ Číny; kŕdľový mäkkozob vyšších polôh

Zaujímavosti

1

Jediná juhina celého Bornea — juhina hnedochochlatá je endemit Bornea a zároveň jediný druh z rodu Staphida žijúci na tomto ostrove. Všetky ostatné druhy rodu (malochochlatá, indočínska a pod.) sú pevninskí Áziati — na ostrov sa dostala len táto jedna línia, čo z nej robí ornitologickú solitárnu raritu spomedzi juhin.

2

Nápadný gaštanový chochlík a tvár — najtypickejším identifikačným znakom druhu je výrazný hrdzavý (gaštanový) chochlík a rovnako zafarbená tvár, ktoré kontrastujú s sivohnedým (šedivým) chrbtom a čistobielym spodkom. Práve táto kombinácia teplého hrdzavého a studeného sivého ho odlišuje od ostatných juhin, ktoré majú iné vzory a farby.

3

Najpočetnejší vták Kinabalu parku — na svahoch hory Kinabalu (najvyšší vrchol Bornea, 4 095 m n. m.) je juhina hnedochochlatá jedným z najpočetnejších a najhlučnejších vtákov podmontánnych a montánnych lesov. Hlučné kŕdle sa pohybujú od stromu k stromu a ich ostré wit/chit hlásky sú takmer neprestajne počuteľné.

4

Kooperatívny chov — pri hniezde pomáha celá skupina — výskum v Kinabalu parku ukázal, že juhina hnedochochlatá patrí medzi putative kooperatívnych chovateľov: okrem hniezdneho páru sa na inkubácii a kŕmení mláďat podieľajú aj ďalší jedinci zo skupiny. Pozoruhodná bola aj zdokumentovaná znáška 6 vajec (zrejme dve samice v jednom hniezde) — dvojnásobok bežnej znášky.

5

Kŕdle 10–30 jedincov — druh je vyslovene gregárny: pohybuje sa v druh-jednoznačných kŕdľoch o 10–30 jedincoch, prípadne sa pridáva k zmiešaným kŕdľom rôznych druhov. Kŕdľový spôsob života mu zrejme poskytuje lepšiu ochranu pred predátormi a efektívnejšie vyhľadávanie potravy v rozmanitej lesnej krajine Bornea.

6

Mäkkozob, ktorý saje nektár — na rozdiel od zrnožravých spevavcov je juhina hnedochochlatá mäkkozob (softbill): popri hmyze pravidelne saje nektár z kvitnúcich borneanských stromov a kríkov, čo je typická stratégia pre túto čeľaď. Nektár jej poskytuje rýchly energetický zdroj v energeticky náročnom kŕdľovom pohybe.

7

Biotop 100–2 800 m n. m. — juhina hnedochochlatá je ekologicky plastická a obýva vždyzelené listnaté lesy od nížin až po horské polohy — od 100 m po 2 800 m n. m. na Borneu. V nižších polohách obýva podmontánne a sekundárne lesy aj lesné okraje; s rastúcou nadmorskou výškou preniká do chladnejších orografických zón, kde je les hustejší a chladnejší.

8

Opísaný z typovej lokality Kina Balu v roku 1887 — druh opísal Richard Bowdler Sharpe v roku 1887 z typových exemplárov zo svahov hory Kina Balu (dnešný Kinabalu) v Severnom Borneu. Druhové meno everetti je venované Alfredovi Hartovi Everettovi, britskému koloniálnemu správcovi a prírodnému zberateľovi, ktorý zozberal početné druhy vtákov na Borneu pre britské múzeá.

9

Rod Staphida — moderná taxonómia — hoci druh bol pôvodne zaradený do rodu Yuhina (Yuhina everetti), molekulárne fylogenetické štúdie z roku 2019 ukázali, že Yuhina nie je monofyletická skupina. V dôsledku toho bol druh preradený do rodu Staphida (spolu s príbuznými druhmi malochochlatá a indočínska juhina). Táto taxonómia bola definitívne ustálená v roku 2021.

Taxonomická klasifikácia

species Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Zosteropidae (okánikovité)
Rod Staphida Hodgson, 1837
Druh Staphida everetti (Sharpe, 1887)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Bornea (Brunej, Malajzia, Indonézia); v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Richard Bowdler Sharpe v roku 1887 (typová lokalita Kina Balu, Severné Borneo). Druhové meno everetti je venované britskému koloniálnemu správcovi a zberateľovi prírodnín Alfredovi Hartovi Everettovi. V modernej taxonómii sa zaraďuje do rodu Staphida, avšak v staršej literatúre a niektorých databázach sa uvádza pod rodom Yuhina (Yuhina everetti). V roku 2021 bola taxonómia definitívne ustálená na základe molekulárnych fylogenetických štúdií.
Avibase_ID EDF1141500286004

? Často kladené otázky

Je to endemit Bornea — jediný výskyt na svete je na ostrove Borneo (Brunej, Malajzia a Indonézia). Obýva vždyzelené listnaté podmontánne a montánne lesy od 100 do 2 800 m n. m. Je jedným z najpočetnejších vtákov v Kinabalu parku (najvyšší vrchol Bornea). Ide o stáleho rezidenta — nemigruje a mimo Bornea sa v prírode nevyskytuje.

V praxi nie. Juhina hnedochochlatá je endemický borneanský voľne žijúci druh, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to čulý kŕdľový mäkkozob s nárokmi na priestor, spoločnosť vlastného druhu a špecializovanú mäkkozobú stravu, ktoré bežný chov nedokáže adekvátne zabezpečiť. Stránka má atlasový a poznávací charakter; chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie v Kinabalu parku na Borneu.

Najvýraznejší znak je nápadný hrdzavý (gaštanový) chochlík a rovnako zafarbená tvár (oranžovo-hrdzavý odtieň), ktoré kontrastujú so sivohnedým chrbtom a čistobielym spodkom. Na Borneu je to jediná juhina, takže zámena s iným druhom juhiny nie je možná. Je drobná (15 cm), pohlavia sú navonok takmer rovnaké. V teréne ju prezradí aj hlučné kŕdľové správanie a charakteristické ostré wit/chit/chirr hlásky.

Juhina hnedochochlatá patrí medzi kooperatívnych chovateľov (cooperative breeders) — pri hniezde hniezdneho páru pomáhajú aj ďalší jedinci zo skupiny (helperi): podieľajú sa na inkubácii vajec a kŕmení mláďat. Tento systém bol zdokumentovaný v Kinabalu parku výskumníkmi, ktorí vyvíjali genetické markery pre sledovanie príbuznosti v skupinách. Bežná znáška sú 3 vajcia; pozoruhodná bola aj zdokumentovaná znáška 6 vajec (zrejme dve samice v jednom hniezde).

Je to mäkkozob (softbill) — základ jedálnička tvorí hmyz a drobné bezstavovce (hlavná bielkovinová zložka, zbieraná v korunách lesa), nektár kvitnúcich tropických stromov a kríkov a drobné plody a bobule. Nejde o zrnožravý druh: zrno nie je vhodnou základnou potravou. V chove (kde sa prakticky nechová) by potreboval vyváženú mäkkozobú stravu s živým hmyzom, nektárovou zmesou a čerstvým mäkkým ovocím.

IUCN hodnotí juhinu hnedochochlatú ako najmenej ohrozenú (LC, hodnotenie 2021) — druh má dostatočne veľkú populáciu a rozšírenie na Borneu a nepribližuje sa k prahovým hodnotám pre ohrozenejšie kategórie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no dovoz exotických vtákov do EÚ podlieha všeobecným veterinárnym a ochranárskym predpisom.

Juhina hnedochochlatá nie je klasický melodický spevák — je to hlasovo veľmi aktívny kŕdľový druh, ktorý vydáva ostré krátke hlásky wit a chit (kontaktné signály) a hrkotavé chirr zvuky takmer neprestajne, keď sa kŕdeľ presúva korunami od stromu k stromu. Hlas nie je mohutný, ale neutíchajúci — v Kinabalu parku je charakteristickým zvukom podmontánneho lesa. Nenapodobňuje ľudskú reč. V chove treba počítať s celodenným hlukom kŕdlika.

Obe patria do rodu Staphida a čeľade okánikovité (Zosteropidae), no líšia sa areálom, sfarbením a ekológiou. Juhina malochochlatá (Staphida castaniceps) žije od Himalájí cez SV Indiu, Mjanmarsko po JZ Čínu a má sivohnedý prúžkovaný zvršok s gaštanovou škvrnou za uchom a kratší sivastý chochlík. Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti) je endemit Bornea s výrazným hrdzavým (gaštanovým) chochlíkom a hrdzavou tvárou na sivohnedom tele s čistobielym spodkom — farebne teplejšia a výraznejšia. Okrem toho je juhina hnedochochlatá monotypická (bez poddruhov), kým malochochlatá má štyri poddruhy.

ZDROJ: Avibase (Staphida everetti, ID EDF1141500286004, SK názov juhina hnedochochlatá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=EDF1141500286004 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=

 Video — Juhina hnedochochlatá

Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti) — spev a hlas v prírode

Juhina hnedochochlatá (Staphida everetti) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Chestnut-crested Yuhina, Česky:   chocholáček rezavohlavý, Nemecky:   Rotschopfyuhina, Španielsky:   Yuhina de Borneo, Francúzsky:   Yuhina de Bornéo, Taliansky:   Yuhina crestacastana, Holandsky:   Roodkuifmeestimalia, Portugalsky:   iuína-de-bornéu, Poľsky:   czupurnik rdzawogłowy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Рыжехохлая юхина, Japonsky:   ボルネオクリミミチメドリ, Latinsky:   Staphida everetti (Sharpe, 1887)