Juhina bielotylová (Yuhina bakeri)

Zosteropidae (okánikovité)

Juhina bielotylová

Yuhina bakeri — drobný chochlatý mäkkozob himalájskych horských lesov s ryšavou oranžovo-gaštanovou hlavou, bielymi ušnými krovkami a nápadnou bielou záhlavnou škvrnou — neúnavný štebotavý kŕdľový druh sáiaci nektár a loviaaci hmyz

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2018, taxon ID 22716728, e.T22716728A132112827). Druh má dostatočne rozsiahly areál a celkovo veľkú populáciu, preto nedosahuje prahy pre kategórie ohrozenia. Populačný trend je však hodnotený ako klesajúci — hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia vlhkých subtropických a horských listnatých lesov v dôsledku odlesňovania v SV Indii, Bhutáne, Mjanmarsku a JZ Číne. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka14 cm (asi 17 g)
PôvodVýchodné Himaláje, SV India, Bhután, SZ Mjanmarsko, JZ Čína
PovahaVeľmi živý, družný kŕdľový mäkkozob
StravaMäkkozob — hmyz, nektár a drobné plody
Dožitiedo cca 10 r vo voľnej prírode (orientačne)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

50% 25% 18% STRAVA zloženie
Hmyz a drobné bezstavovce — chrobáky, húsenice, ploštice, pavúky a iný hmyz zbieraný v listoch, kôre a na vetvičkách; hlavná bielkovinová zložka, kľúčová pri odchove mláďat 50%
Nektár a peľ kvitnúcich stromov a kríkov — dôležitý zdroj energie, druh navštevuje kvety a zavesí sa pri sání aj do nezvyčajných polôh 25%
Drobné plody a bobule — sezónny zdroj cukrov a vlhkosti v korunách a podraste lesa 18%
Semená a mäkké rastlinné časti — príležitostný doplnok 4%
Minerály a grit — drobné prvky prijímané pri kŕmení pri zemi 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre mäkkozoby (insektivor/frugivor zmes) — základ teoretického chovu, doplnená živými zložkami a nektárom
  • Živá potrava — drobné chrobáky, cvrčky, múčne a vošdrve larvy, drobný hmyz; pre tohto mäkkozoba nevyhnutná, najmä pri odchove mláďat
  • Nektár alebo nektárová zmes (náhrada za prírodný nektár) — energeticky dôležitá zložka pre druh, ktorý v prírode pravidelne saje nektár
  • Drobné mäkké ovocie a bobule — kúsky jabĺk, hrušiek, hrozna, čučoriedky, drobné lesné plody
  • Zelené krmivo a mäkké rastlinné časti — sezónny doplnok
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 pre samice v hniezdnej perióde
  • Grit a sépiová kosť — k dispozícii (podporujú trávenie a dopĺňajú vápnik)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, ovocie a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo skvasené krmivo, ovocie a nektár — riziko aspergilózy, kvasiniek a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne sladký nektár a ovocie bez bielkovín — jednostranná strava bez hmyzu vedie k podvýžive a zdravotným problémom
Tip od odborníka Juhina bielotylová je mäkkozob (softbill) z čeľade okánikovité — v prírode kombinuje hmyz a drobné bezstavovce (hlavná bielkovinová zložka), nektár kvitnúcich stromov a kríkov a drobné plody a bobule, príležitostne aj semená. Tento pomer ju zásadne odlišuje od zrnožravých vtákov: základom NIE je zrnná zmes, ale živá potrava a mäkká, šťavnatá strava. Druh sa v európskej avikultúre chová len vzácne a presné chovateľské recepty preň nie sú dobre zdokumentované — odporúčania nižšie vychádzajú zo všeobecných zásad pre drobné kŕdľové mäkkozoby: kvalitná zmes pre mäkkozoby ako báza, pravidelná živá potrava (cvrčky, drobné larvy, hmyz) najmä pri rozmnožovaní, nektárová zmes ako energetický zdroj, denne čerstvé mäkké ovocie, vápnik a vitamín D3 pre samice, grit a sépiová kosť a denne čerstvá voda. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Juhina bielotylová je hlasovo aktívny kŕdľový druh — je to typický sociálny vták, ktorý počas kŕmenia ustavične vydáva tekuté čvirikanie, piskľavé kontaktné zvuky a nosavé bľakotanie. Hlas nie je prenikavo hlasný ako u väčších vtákov, ale je takmer neprestajný pri pohybe kŕdľa medzi stromami. Pri chove v kŕdliku treba počítať s celodenným tichším, no neutíchajúcim štebotom; pre citlivých susedov v tesnom byte to môže byť rušivé skôr trvalosťou než hlasitosťou.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Juhina bielotylová nie je maznavý vták na ruku — je to čulý, plachší kŕdľový mäkkozob, ktorý je takmer neustále v pohybe a fyzický kontakt s človekom mu je cudzí a stresujúci. Radosť z neho je v pozorovaní živého, hlasného kŕdľa v zarastenej voliére, nie v hladkaní či nosení na ruke. Citovú väzbu si vytvára skôr k vlastnému druhu (kŕdľu) než k chovateľovi.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, takmer hyperaktívny vták — juhina bielotylová je počas celého dňa v pohybe: neúnavne preliezava vetvičky v korunách a podraste, pri love hmyzu a sání nektáru sa zavesí do rôznych polôh a v kŕdliku sa ustavične presúva medzi stromami. Patrí k najpohyblivejším drobným mäkkozobom svojho prostredia. Práve táto vysoká potreba pohybu a sociálneho kŕdľa znamená, že do malej klietky sa absolútne nehodí — potrebuje priestrannú zarastenú voliéru a spoločnosť ďalších jedincov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Juhina bielotylová nenapodobňuje ľudskú reč — okániky a juhiny túto schopnosť nemajú. Jej hlasový repertoár je vrodený a tvorí ho ustavičné čvirikanie, piskanie a nosavé bľakotanie v kŕdli. Reč sa nenaučí; je to družný kŕdľový mäkkozob, nie hovoriaci spoločenský vták ako papagáj.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Juhina bielotylová je hlasovo aktívny sociálny druh — jej vokalizácia pozostáva najmä z tekutého čvirikovitého štebotania a nosavého bľakotania, ktorými si členovia kŕdľa neustále udržiavajú kontakt. Oba typy hlasových prejavov zneli v terénnych nahrávkach z Indie, Bhutánu a Číny (zdokumentované na xeno-canto a dibird.com). Hlas nie je prenikavo hlasný, ale je takmer neutíchajúci pri pohybe kŕdľa korunami a podrastom lesov. Druh je v teréne preto skôr počuť než vidieť. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a slúži na sociálnu komunikáciu v kŕdli.

Dokáže hovoriť? Juhina bielotylová nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Okániky a juhiny túto schopnosť nemajú — ich repertoár čvirikovitého štebotania a nosavého bľakotania je vrodený a slúži na udržiavanie kontaktu v kŕdli. Reč sa nenaučí; je to družný mäkkozob, nie hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Tekuté čvirikovité štebotanie — takmer neprestajné zvuky, ktorými si členovia kŕdľa počas kŕmenia a presunu udržiavajú kontakt (zdokumentované v nahrávkach z Indie a Bhutánu)
  • Nosavé bľakotanie — charakteristický nosový tón vydávaný najmä pri vzrušení alebo kontakte; jeden z typických hlasov juhín v teréne
  • Poplašné a kontaktné hlásky v kŕdli — rýchle vrtké zvuky pri pohybe skupiny korunami a podrastom lesa
  • Hlasový prejav zviazaný s kŕdľom — druh je takmer neustále hlasovo aktívny, čo zodpovedá jeho čulému sociálnemu spôsobu života; v teréne slúži hlas na lokalizáciu kŕdľa v hustom lese

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–september; na severe hniezdneho areálu máj–september v Číne, na juhu a západ od Himalájí skôr) — vlhké horské lesy
Tok — pred hniezdením; druh je celoročne hlučný a družný, páry sa vytvárajú v rámci kŕdľov na jar
Odchov mláďat — znáška 2–3 vajec, hniezdo pohárkovité z listov/trávy/koreňov, 0,2–1,5 m nad zemou; kŕmia obaja rodičia
Pokojnejšie zimné obdobie — druh je prevažne stály s vertikálnymi presunmi; mimo hniezdenia kočuje v kŕdľoch a zostupuje do nižších polôh
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýšená potreba kvalitnej potravy (orientačné)
Celoročne prevažne stály druh svojho areálu; nie je diaľkový migrant — mimo hniezdenia kočuje v kŕdľoch a robí vertikálne (výškové) sezónne presúvanie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Náročnejší voliérový mäkkozob pre skúsenejších chovateľov — v zajatí vzácny. Juhina bielotylová je drobný kŕdľový mäkkozob, ktorý sa v európskej avikultúre chová len ojedinele a chovateľské skúsenosti s ním sú obmedzené. Nie je to klietkový maznáčik ani nenáročný začiatočnícky vták — vyžaduje priestrannú zarastenú voliéru, spoločnosť vlastného druhu a špecializovanú mäkkozobú stravu (živý hmyz, nektár, mäkké ovocie), ktorej príprava a hygiena sú náročnejšie než kŕmenie zrnožravých vtákov. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; uvedené chovateľské odporúčania sú odvodené zo zásad pre drobné kŕdľové mäkkozoby a pre tento konkrétny druh nie sú overené.
Priestor Druh sa v zajatí chová len vzácne, no analógiou s drobnými kŕdľovými mäkkozobmi (okániky, drobné timálie, príbuzné juhiny) by potreboval priestrannú, husto zarastenú voliéru s množstvom vetvičiek, kríkov a rastlín na neustále preliezanie — nie klietku. Keďže ide o vyslovene družný kŕdľový druh, nemal by sa chovať jednotlivo: vyhovuje mu chov vo dvojici alebo v menšom kŕdliku. Voliéra by mala umožňovať let a šplhanie vo viacerých úrovniach a obsahovať úkryty. V skutočnosti je to vták obrovských horských lesov, ktorého prirodzené nároky (rozľahlý les, kŕdľový pohyb, altitudinálne presúvanie) zajatie napodobní len čiastočne.
Deti v domácnosti Juhina bielotylová nie je domáci maznáčik na hranie pre deti — je to čulý, plachší kŕdľový mäkkozob, ktorý sa nechytá do rúk a v zajatí sa chová len vzácne. Deti ju môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o himalájskych horských lesoch, o tom, čo je mäkkozob a prečo saje nektár, a o živote vtákov v zmiešaných kŕdľoch východnej Ázie. Ak by ste mali možnosť pozorovať ju v zarastenej voliére alebo v prírode, platí pravidlo nerušiť a sledovať z odstupu. Najlepšou interakciou s týmto druhom je pokojné pozorovanie jeho neúnavného, hlasného kŕdľa.
Hlučnosť Druh nemá prenikavo hlasný krik, ale je takmer neprestajne hlasovo aktívny — kŕdlik celý deň čvirliká, píska a vydáva kontaktné hlásky. Pre samostatne stojaci dom alebo voliéru v záhrade je to nenápadné; v tesnom byte môže neutíchajúce štebotanie kŕdlika časom rušiť. Keďže sa druh chová len vzácne a vo voliére v skupinke, posudzovanie vhodnosti do bytu je prevažne teoretické.
Verdikt odborníka Juhina bielotylová (Yuhina bakeri) je drobný chochlatý mäkkozob (približne 14 cm, asi 17 g) z čeľade okánikovité (Zosteropidae), príbuzný okánikom (bielookým). Hlavu zdobí výrazný ryšavo-gaštanový (oranžovo-hnedý) chochlík a celá hlava je teplej ryšavej farby; diagnostickým znakom sú biele ušné krovky a nápadná biela škvrna/pásik na záhlaví (tylovej časti) — práve tá mu dala slovenské meno bielotylová. Hrdlo je belavé, hruď a boky teplej hrdzavo-hnedej farby, brucho belasté, zvršok hnedo-olivový. Pohlavia sú navonok prakticky rovnaké (bez výrazného dimorfizmu). Druh žije vo východných Himalájoch a priľahlých horách — v severovýchodnej Indii (Arunáčal Pradesh, Assam, Manipur, Nagáland, Mizoram), Bhutáne, severnom Bangladéši, severozápadnom Mjanmarsku a juhozápadnej Číne (Jünnan). Obýva vlhké subtropické a horské listnaté lesy v rozmedzí asi 600–2500 m n. m. Je to prevažne stály až potulný druh s výškovými sezónnymi presunmi — nie je diaľkový migrant. Je mimoriadne živý a družný — pohybuje sa v hlučných kŕdľoch, vydáva tekuté čvirikanie a nosavé bľakotanie, neúnavne preliezava vetvičky. Ako mäkkozob sa živí najmä hmyzom a bezstavovcami, nektárom a drobnými plodmi, nie zrnom. Hniezdi v pohárkovitom hniezde z listov, trávy a koreňov, umiestenom 0,2–1,5 m nad zemou, znáša 2–3 vajcia, hniezdna sezóna je apríl–september. V európskej avikultúre je vzácny — ak sa chová, tak ako náročnejší voliérový mäkkozob v kŕdliku, nie ako klietkový maznáčik; presné chovateľské údaje pre tento druh sú obmedzené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom (hodnotenie 2018) a druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (vzácne chovaný mäkkozob)
Druh sa chová len vzácne; namiesto klietky potrebuje priestrannú, husto zarastenú voliéru s množstvom vetvičiek a rastlín na neustále preliezanie, ideálne pre kŕdlik
Juhina bielotylová je čulý kŕdľový mäkkozob a tesná klietka je preň nevhodná. Prirodzene sa pohybuje v korunách a podraste vlhkých horských lesov, neustále šplhá a preliezava vetvičky. V chove potrebuje priestrannú zarastenú voliéru vo viacerých úrovniach, s úkrytmi a vegetáciou, a spoločnosť vlastného druhu. Klietkový chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Vyslovene družný kŕdľový druh — žije v živých skupinkách a často sa pridáva k zmiešaným kŕdľom rôznych druhov; nemal by sa chovať osamelo
Druh je mimoriadne družný — vo voľnej prírode sa pohybuje v hlučných kŕdľoch a je častým členom zmiešaných kŕdľov rôznych druhov vtákov. V chove sa preto neodporúča držať ho jednotlivo; vyhovuje mu dvojica alebo menší kŕdlik. Spoločnosť vlastného druhu mu dodáva istotu a znižuje stres.
Teplota a podnebie
Pochádza z vlhkých horských lesov subtropického a mierneho pásma (600–2500 m n. m.); v našich podmienkach potrebuje teplo a v zime temperovanú voliéru
Druh obýva vlhké horské lesy od nižších predhorí po stredohorské pásmo (asi 600–2500 m n. m.) v subtropickom a miernom pásme Himalájí a priľahlých oblastí. V našich podmienkach zle znáša chlad, prievan a vlhko — v chladnom období potrebuje vykurované vnútorné priestory a suché prostredie. Nie je to mrazuvzdorný druh.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pohárkovité hniezdo z listov, trávy a koreňov, vystlané machom a pavučinou; umiestnené 0,2–1,5 m nad zemou v kríku alebo nízkej vegetácii; znáška 2–3 vajcia; hniezdna sezóna apríl–september
Hniezdo je pohárkovité (misovité) z suchých listov, trávy a koreňov, zvonka vystlané machom a pavučinou, umiestnené nízko nad zemou (0,2–1,5 m) v kríku, husté tráve alebo nízkej vegetácii. Znáška tvorí 2–3 vajcia; hniezdna sezóna v čínskej časti areálu je máj–september, južnejšie začína skôr (orientačne apríl). Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdenie v zajatí je vzácne a podrobne nezdokumentované.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe vo vlhkej vegetácii, rose a plytkých kalužiach; v chove plytká miska s čistou vodou, denne vymieňaná
Vo vlhkých lesoch sa drobné mäkkozoby kúpu v rose, kvapkajúcej vode a plytkých kalužiach na vegetácii. V chove ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov; vzhľadom na šťavnatú stravu dbaj na dennú hygienu nádob.
Svetlo a denný režim
Denný, takmer neustále aktívny vták — celý deň sa kŕmi a presúva v kŕdli korunami a podrastom horských lesov
Juhina bielotylová je denný vták s vysokou aktivitou počas celého svetlého dňa — neúnavne sa kŕmi, šplhá a presúva v kŕdli medzi stromami. Je to prevažne stály až potulný druh s výškovými sezónnymi presunmi; mimo hniezdenia len kočuje v kŕdľoch po lese a zostupuje do nižších polôh. V chove potrebuje dostatok denného svetla a priestoru na celodennú aktivitu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred hniezdnou sezónou (jar, orientačne marec–máj)

Juhina bielotylová je celoročne družný kŕdľový vták; pred hniezdením sa v rámci kŕdľov vytvárajú páry. Konkrétne tokové správanie tohto druhu je v dostupných zdrojoch slabo zdokumentované. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými spevavcami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí rozmnožuje len ojedinele.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–3 vajcia; hniezdna sezóna apríl–september (máj–september v čínskej časti areálu)

Druh stavia pohárkovité hniezdo z suchých listov, trávy a koreňov, zvonka vystlané machom a pavučinou, umiestnené nízko nad zemou (0,2–1,5 m) v kríku alebo husté nízkej vegetácii. Znáška tvorí 2–3 vajcia. Hniezdna sezóna v čínskej časti areálu je máj–september, južnejšie a v Himalájoch začína skôr (orientačne apríl). Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdenie tohto druhu v zajatí je vzácne a nezdokumentované.

Inkubácia
Presné trvanie nie je pre tento druh spoľahlivo overené; analógiou s príbuznými odhadom cca 12–14 dní

Presná dĺžka inkubácie pre juhinu bielotolovú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri príbuzných drobnými spevavcoch čeľade Zosteropidae trvá inkubácia orientačne 12–14 dní a na vajciach sa striedajú obaja rodičia (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia obaja rodičia; hmyz a bezstavovce nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a kŕmia ich obaja rodičia. Pre rast mláďat je nevyhnutná živočíšna bielkovina — najmä hmyz a drobné bezstavovce — práve preto je hmyzia zložka v jedálničku tohto mäkkozoba počas hniezdnej sezóny taká dôležitá. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; juvenily so slabšie vyvinutým chochlíkom a menej výraznými znakmi

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných spevavcoch mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo orientačne po 12–15 dňoch). Mladé vtáky vykazujú softvejšie, tlmenejšie sfarbenie — chochlík a biela temenná škvrna nie sú ešte plne vyvinuté. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním. Po vyletení sa mláďatá pridávajú do kŕdľa.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané do 10 rokov (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa v zajatí chová len vzácne a neochočuje sa na ruku — je to čulý, plachší kŕdľový mäkkozob. Privykne si nanajvýš na prítomnosť chovateľa pri voliére a na pravidelný režim kŕmenia; skutočné ochočenie na ruku nie je reálnym cieľom.

Juhina bielotylová je čulý kŕdľový mäkkozob, ktorý sa neochočuje na ruku — je takmer neustále v pohybe, je plachší a pred človekom uniká do vegetácie. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa chová len vzácne, takže overené postupy ochočenia preň prakticky neexistujú. Pri trpezlivom, pokojnom prístupe si voliérový kŕdlik zvykne na chovateľa natoľko, že pred ním neuteká panicky a spája ho s krmením, no ide o privyknutie, nie o ochočenie na ruku. Najzmysluplnejší vzťah k tomuto druhu je pozorovanie živého kŕdľa z odstupu v zarastenej voliére alebo v prírode.

1

Chovaj druh v kŕdliku v priestrannej zarastenej voliére — sociálne istý vták v skupine je pokojnejší než osamelý jedinec

2

Pohybuj sa pri voliére pomaly a pokojne, hovor tlmene — náhle pohyby tohto čulého plachšieho druhu vyplašia

3

Spájaj svoju prítomnosť s krmením (živý hmyz, nektár, ovocie) v pravidelnom čase — vták si ťa postupne spojí s niečím príjemným

4

Neočakávaj ochočenie na ruku — cieľom je dôverujúci, pokojný kŕdlik, ktorý pred tebou neuteká panicky, nie maznáčik na hladkanie

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre vzácny — bežná trhová cena u nás prakticky neexistuje (presné údaje neoverené)

Juhina bielotylová sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne — je to drobný juhoázijský voliérový mäkkozob, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže štandardná trhová cena preň u nás prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Ak by sa jedinec objavil v ponuke špecializovaného chovateľa mäkkozobov, cena by zodpovedala vzácnosti a nárokom druhu. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy. Pri akejkoľvek ponuke over legálny pôvod jedinca (chovaný odchov, nie odchyt z prírody) a doklady. Najreálnejšie stretnutie s týmto druhom má pre európskeho pozorovateľa podobu sledovania vo voľnej prírode v jeho areáli v Indii, Bhutáne alebo Číne.

Druh sa u nás bežne nepredáva — v avikultúre je vzácny; hľadaj výhradne odchovy od špecializovaných chovateľov mäkkozobov, nie odchyt z prírody
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke over doklady a legálny (chovaný) pôvod jedinca a podmienky, v ktorých bol držaný
Na čo si dať pozor Juhina bielotylová nie je vták pre začiatočníka ani na klietkový chov — je to vzácny voliérový mäkkozob s nárokmi na priestor, kŕdľovú spoločnosť a špecializovanú stravu (živý hmyz, nektár, ovocie). Ak po ňom vyslovene túžiš a máš skúsenosti s mäkkozobmi, hľadaj odchov od dôveryhodného špecializovaného chovateľa s dokladmi o legálnom pôvode — nikdy nie jedinca pochybného pôvodu či odchyteného z prírody. Pre väčšinu záujemcov je však najlepšie tento druh spoznať pozorovaním vo voľnej prírode a štúdiom atlasov a databáz. Pred kúpou si over, či dokážeš zabezpečiť priestrannú zarastenú voliéru a celoročne kvalitnú mäkkozobú stravu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Juhina bielotylová 14 cm Juhina žltokrká 13–14 cm Juhina sivochochlatá 13 cm Juhina malochochlatá 14 cm Juhina krpatá 10–11 cm
Juhina bielotylová Juhina žltokrká (Yuhina flavicollis) Juhina sivochochlatá (Yuhina occipitalis) Juhina malochochlatá (Staphida castaniceps) Juhina krpatá (Yuhina nigrimenta)
Dĺžka14 cm13–14 cm13 cm14 cm10–11 cm
Váha17 gcca 11–17 gcca 11–15 g10–11 gcca 5–8 g
Dožitiedo cca 10 r (vo voľnej prírode, orientačne)do cca 8 rdo cca 8 rdo cca 8 rdo cca 7 r
Hlučnosťnáročnejší voliérový mäkkozob — v zajatí vzácny, pre skúsenýchvzácny voliérový mäkkozobvzácny voliérový mäkkozobnáročnejší voliérový mäkkozob — v zajatí vzácnyvzácny voliérový mäkkozob
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend, 2018), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaRyšavo-gaštanová hlava s výrazným chochlíkom, biele ušné krovky a nápadná biela škvrna na záhlaví; belavé hrdlo, hrdzavo-hnedá hruď a boky, belasé brucho, hnedo-olivový zvršok; pohlavia navonok rovnakéChochlatá juhina s hnedým chochlíkom, sivou hlavou, nápadným bielym očným krúžkom a žltkastým prúžkom na šiji (krku); na rozdiel od bielotolovej má sivú hlavu, nie ryšavú, a žltý golier namiesto bielej záhlavnej škvrnyJuhina s sivým chochlíkom so ryšavým okrajom, ryšavým zátylkom a bielym očným krúžkom; podobne hrdzavé tóny, ale chýba výrazná biela záhlavná škvrna bielotolovej a má sivý chochlíkSivohnedý zvršok s jemným bielym prúžkovaním, krátky chochlík (hnedý/sivastý), gaštanová škvrna za uchom, belavý spodok; bez nápadnej ryšavej hlavy a bielej záhlavnej škvrny bielotolovejNajmenšia juhina s čiernym čelom a bradou, sivým chochlíkom; výrazne drobnejšia a tmavšia na čele a brade ako bielotylová; bez ryšavej hlavy a bez bielej záhlavnej škvrny
AreálVýchodné Himaláje a priľahlé hory — SV India, Bhután, Bangladesh, SZ Mjanmarsko, JZ Čína; vlhké horské lesy 600–2500 m; stály kŕdľový mäkkozob (hmyz, nektár, plody); klesajúci populačný trendHimaláje a JV Ázia (Nepál, India, Mjanmarsko, JV Čína, Indočína); horské lesy; rovnako družný kŕdľový mäkkozobVysokohorské lesy východných Himalájí a JZ Číny; kŕdľový mäkkozob vyšších polôhHimaláje, SV India, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, JZ Čína a SZ Thajsko; vlhké lesy; kŕdľový mäkkozobHimaláje a JV Ázia; horské a podhorské lesy a kroviny; drobný hyperaktívny kŕdľový mäkkozob

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého ovocia a nektáru — u mäkkozobov je riziko zvýšené pre vlhkú, šťavnatú stravu, ktorá rýchlo kvasí a plesnivie. Prevencia: čerstvé krmivo podávané v malých dávkach, denné odstraňovanie zvyškov ovocia a nektáru, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Kvasinkové a bakteriálne črevné infekcie (vrátane megabaktériózy/AGY)
stredná

Príznaky: Riedky alebo zapáchajúci trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, zvracanie

Strava bohatá na cukor (nektár, ovocie) podporuje u mäkkozobov premnoženie kvasiniek (napr. Macrorhabdus — tzv. megabakterióza/AGY) a črevných baktérií, najmä pri zlej hygiene misiek. Pomáha podávať čerstvé krmivo, denne umývať nádoby na nektár a ovocie a zabezpečiť pestrú vyváženú stravu. Diagnostika z trusu a cielená liečba patria veterinárovi; nové vtáky drž v karanténe.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do mreží a prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Tento čulý, plachší kŕdľový druh zle znáša odchyt do ruky a manipuláciu — ľahko spanikári a pri nárazoch do mreží sa poraní. Manipuláciu obmedz na minimum, voliéru navrhni bez ostrých prekážok a vták chovaj v kŕdliku, ktorý mu dodáva istotu. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Podvýživa pri nevhodnej (jednostrannej) strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, problémy s perím a pelichaním

U mäkkozoba vedie jednostranné kŕmenie — napríklad samé sladké ovocie a nektár bez živočíšnej bielkoviny, alebo naopak snaha kŕmiť ho zrnom — k podvýžive a nedostatku vitamínov a bielkovín. Druh potrebuje vyváženú mäkkozobú stravu: živý hmyz ako bielkovinu, nektár ako energiu a mäkké ovocie, doplnené vápnikom a vitamínmi. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Podchladenie a respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Druh pochádza z vlhkých horských lesov subtropického a mierneho pásma a v našich podmienkach zle znáša chlad, prievan a vlhko v kombinácii so stresom. V chladnom období potrebuje vykurované vnútorné priestory (temperovaná voliéra), suché a bezprievanové prostredie. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Endoparazity (hlísty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nastŕpané perie, slabosť, anémia

Voľne žijúce a novo prijaté vtáky bežne nesú črevné parazity (hlísty, kokcídie), ktoré sa pri strese alebo v stiesnenom prostredí premnožia. U novo zakúpených jedincov zabezpeč karanténu a koprologickú kontrolu trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Pravidelná hygiena podlahy voliéry je kľúčová prevencia.

Prevencia Juhina bielotylová sa v zajatí chová len vzácne a kladie ako mäkkozob iné nároky než zrnožravé vtáky, preto zásady starostlivosti vychádzajú zo skúseností s drobnými kŕdľovými mäkkozobmi: (1) Vyvážená mäkkozobá strava — kombinácia živého hmyzu (bielkovina), nektárovej zmesi (energia) a čerstvého mäkkého ovocia, nie zrno; čistá voda denne. (2) Dôsledná hygiena šťavnatej stravy — ovocie a nektár rýchlo kvasia a plesnivejú, preto ich podávaj v malých dávkach a zvyšky denne odstraňuj (prevencia aspergilózy a kvasiniek). (3) Priestranná zarastená voliéra a kŕdľová spoločnosť — vták potrebuje pohyb, šplhanie a istotu skupiny; osamelosť a tesná klietka ho stresujú. (4) Teplo a sucho — temperované, bezprievanové prostredie, najmä v zime. (5) Minimalizácia stresu a karanténa nových jedincov s koprologickou kontrolou. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Bielotylová — vďaka bielej záhlavnej škvrne — najdôležitejší poznávací znak druhu je nápadná biela škvrna (pásik) na záhlaví (tylovej časti, „nape“), ktorá kontrastuje s ryšavou hlavou a hnedo-olivovým chrbtom. Práve táto biela záhlavná kresba dala druhu všetky jeho mená: slovenské bielotylová, anglické White-naped a francúzske nuque blanche.

2

Oranžovo-ryšavá hlava a výrazný chochlík — celá hlava vrátane výrazného chochlíka je teplej oranžovo-gaštanovej (ryšavej) farby. V kombinácii s bielymi ušnými krovkami (bielou škvrnou za okom), belavým hrdlom a bielou záhlavnou škvrnou je juhina bielotylová medzi juhinami výnimočne kontrastne sfarbená.

3

Mäkkozob, ktorý saje nektár — na rozdiel od zrnožravých spevavcov je juhina bielotylová mäkkozob (softbill): popri hmyze a drobných plodoch pravidelne saje nektár z kvitnúcich stromov a kríkov, pričom sa pri kvete dokáže zavesiť do rôznych polôh. Práve nektár a hmyz, nie zrno, tvoria základ jej jedálnička.

4

Vták himalájskych horských lesov — druh žije vo východných Himalájoch a priľahlých horách v rozpätí krajín India (Arunáčal Pradesh, Assam, Manipur, Nagáland, Mizoram), Bhután, Bangladesh, Mjanmarsko a juhozápadná Čína (Jünnan) v nadmorských výškach asi 600–2500 m. Obýva vlhké subtropické a horské listnaté lesy.

5

Neúnavný hlučný kŕdeľ — juhina bielotylová je vyslovene družná: pohybuje sa v živých, hlučných kŕdľoch a často sa pridáva k zmiešaným kŕdľom rôznych druhov vtákov. Vydáva charakteristické tekuté čvirikanie a nosavé bľakotanie, takže ju v lese skôr počuť než vidieť.

6

Pohárkovité hniezdo nízko nad zemou — hniezdo je pohárkovité z suchých listov, trávy a koreňov, zvonka vystlané machom a pavučinou, umiestnené len 0,2–1,5 m nad zemou v kríku alebo nízkej vegetácii. Znáška tvorí 2–3 vajcia a na odchove mláďat sa podieľajú obaja rodičia.

7

Monotypický druh opísaný v roku 1926 — juhina bielotylová nemá poddruhy (je monotypická). Opísal ju Walter Rothschild v roku 1926 a druhové meno bakeri je venované britskému ornitológovi Edwardovi Charlesovi Stuartovi Bakerovi (1864–1944), poprednej autorite na vtáky Indickej ríše. Niektoré historické zdroje druh zaraďovali pod synonymum Siva occipitalis bakeri.

8

Stály druh s výškovými presunmi — na rozdiel od mnohých himalájskych spevavcov juhina bielotylová nie je diaľkový migrant, ale prevažne stály druh svojho areálu. Sezónne sa iba vertikálne presúva — v chladnejšom období zostupuje do nižších polôh a na jar sa vracia späť do vyšších horských lesov.

9

Čeľaď Zosteropidae: príbuzní bielookich okánikov — juhina bielotylová patrí do tej istej čeľade ako okániky (biele oči, Zosterops) — drobné nektárovo-hmyzožravé vtáky rozšírené najmä v Afrike, Ázii a Austrálii. Čeľaď Zosteropidae sa vyčlenila z pôvodne oveľa širšie chápanej čeľade timálie (Timaliidae) vďaka moderným fylogenetickým analýzam.

10

IUCN: najmenej ohrozený s klesajúcim trendom — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom (hodnotenie 2018). Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie a fragmentácia vlhkých horských lesov v jeho areáli — táto špecializácia na vlhké lesy robí druh citlivým na stratu a degradáciu biotopu.

Taxonomická klasifikácia

species Juhina bielotylová (Yuhina bakeri)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Zosteropidae (okánikovité)
Rod Yuhina Hodgson, 1836
Druh Yuhina bakeri Rothschild, 1926
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský (himalájsko-indočínsky) druh vlhkých horských lesov; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre je vzácny
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Walter Rothschild v roku 1926. Druhové meno bakeri je venované ornitológovi Edwardovi Charlesovi Stuartovi Bakerovi (1864–1944), britskému špecialistovi na indické vtáky. Niektoré historické zdroje druh uvádzali pod synonymom Siva occipitalis bakeri; v súčasnej taxonómii je druh zaradený do rodu Yuhina, čeľaď Zosteropidae.
Avibase_ID 1B155418BC003467

? Často kladené otázky

Len obmedzene a pre skúsených chovateľov. Juhina bielotylová je drobný kŕdľový mäkkozob, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len vzácne. Nie je to klietkový maznáčik ani začiatočnícky vták — vyžaduje priestrannú zarastenú voliéru, spoločnosť vlastného druhu (chov v kŕdliku) a špecializovanú mäkkozobú stravu (živý hmyz, nektár, mäkké ovocie), ktorej príprava a hygiena sú náročnejšie než kŕmenie zrnožravých vtákov. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; uvedené chovateľské rady sú odvodené zo zásad pre drobné kŕdľové mäkkozoby a pre tento druh nie sú overené. Pre väčšinu záujemcov je najlepšie druh pozorovať vo voľnej prírode.

Juhina bielotylová má niekoľko unikátnych znakov. Na prvý pohľad upúta ryšavá (oranžovo-gaštanová) hlava s výrazným chochlíkom a biela škvrna/pásik na záhlaví (tylovej časti) — práve táto biela záhlavná škvrna ju odlišuje od väčšiny príbuzných druhov. Navyše má biele ušné krovky (bielu škvrnu za okom) a belavé hrdlo. Juhina žltokrká (Y. flavicollis) má naopak žltý prúžok na šiji a sivú hlavu; juhina sivochochlatá (Y. occipitalis) má sivý chochlík a hrdzavý zátylok bez bielej škvrny; juhina krpatá (Y. nigrimenta) je výrazne drobnejšia s čiernym čelom. Pohlavia u juhiny bielotolovej sú navonok rovnaké.

Je to mäkkozob (softbill) — základ jedálnička tvorí hmyz a drobné bezstavovce (chrobáky, húsenice, ploštice, pavúky), nektár kvitnúcich stromov a kríkov a drobné plody a bobule, príležitostne aj semená. Nejde teda o zrnožravý druh: zrno preň nie je vhodnou základnou potravou. V chove potrebuje vyváženú mäkkozobú stravu — živý hmyz ako bielkovinu, nektárovú zmes ako energiu a čerstvé mäkké ovocie.

Žije vo východných Himalájoch a priľahlých horských oblastiach — v severovýchodnej Indii (Arunáčal Pradesh, Assam, Manipur, Nagáland, Mizoram), Bhutáne, severnom Bangladéši, severozápadnom Mjanmarsku a juhozápadnej Číne (Jünnan). Obýva vlhké subtropické a horské listnaté lesy v nadmorských výškach asi 600–2500 m. Je to prevažne stály až potulný druh s výškovými sezónnymi presunmi — nie je diaľkový migrant. V strednej Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje.

IUCN hodnotí juhinu bielotolovú ako najmenej ohrozenú (LC), no s klesajúcim populačným trendom (hodnotenie 2018). Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie a fragmentácia vlhkých horských lesov v jej areáli. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a pri chove veterinárne predpisy.

Juhina bielotylová znáša 2–3 vajcia do pohárkovitého hniezda umiestneného 0,2–1,5 m nad zemou v kríku alebo nízkej vegetácii; hniezdna sezóna trvá apríl–september (v čínskej časti areálu máj–september). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — pri príbuzných spevavcoch čeľade Zosteropidae orientačne 12–14 dní, na vajciach sa striedajú obaja rodičia (uvádzame ako orientačné). Na odchove mláďat sa podieľajú obaja rodičia a kľúčový je dostatok hmyzu.

Juhina bielotylová je hlasovo aktívny kŕdľový druh — vydáva charakteristické tekuté čvirikanie a nosavé bľakotanie, ktorými si členovia kŕdľa neustále udržiavajú kontakt. Hlas nie je prenikavo hlasný, ale je takmer neutíchajúci pri pohybe kŕdľa medzi stromami, takže ju v lese skôr počuť než vidieť. Terénne nahrávky sú k dispozícii z Indie, Bhutánu a Číny. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V chove treba počítať s celodenným tichším, no neprestajným štebotom kŕdlika.

Dožitie juhiny bielotolovej vo voľnej prírode je orientačne uvádzané do 10 rokov (oiseaux.net). Presné druh-špecificky overené údaje o dĺžke života v zajatí pre tento vzácne chovaný druh nie sú dostupné. Pri dobrých podmienkach (priestranná voliéra, vyvážená mäkkozobá strava, kŕdľová spoločnosť, minimum stresu) sa drobné mäkkozoby z čeľade Zosteropidae dožívajú v zajatí spravidla podobného alebo o niečo dlhšieho veku než vo voľnej prírode.

ZDROJ: Avibase (Yuhina bakeri, ID 1B155418BC003467, SK názov juhina bielotylová, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=1B155418BC003467), Wikidata Q1588939 (multilinguálne názvy — sk: juhina biel

 Video — Juhina bielotylová

Juhina bielotylová (Yuhina bakeri) — spev a hlas v prírode

Juhina bielotylová (Yuhina bakeri) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-naped Yuhina, Česky:   chocholáček bělotýlí, Nemecky:   Rotkopfyuhina, Španielsky:   Yuhina nuquiblanca, Francúzsky:   Yuhina à nuque blanche, Taliansky:   Yuhina nucabianca, Holandsky:   Roodkopmeestimalia, Portugalsky:   iuína-de-nuca-branca, Poľsky:   czupurnik białokarkowy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Красноголовая юхина, Japonsky:   ミミジロカンムリチメドリ, Latinsky:   Yuhina bakeri Rothschild, 1926