Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav jacariny modročiernej je jednoduchý a charakteristický, no nejde o klasického „speváka" ako kanárik. Dominuje mu opakované ostré, bzučivé alebo elektrizujúce „dzí" / „bzzt", ktoré samec vydáva pri poskočnom toku — pri každom vertikálnom výskoku z bidla či steblá. Tento zvuk je nápadný a dobre počuteľný, no krátky a sezónne najintenzívnejší (vo vlhkom hniezdnom období). Tok aj hlas slúžia na obhajobu teritória a vábenie samice; výskoky odhaľujú bielu škvrnu pod krídlom a v slnečnom svetle zvýrazňujú kovový lesk samca. Samica prakticky nemá — ozýva sa len jemnými kontaktnými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení nie melodickosť, ale nezameniteľný tokový prejav samca.
Samec predvádza nezameniteľný poskočný tok: z bidla, steblá alebo plota opakovane vyskakuje do vzduchu, ukazuje bielu škvrnu pod krídlom a vydáva ostré bzučivé „dzí", často niekoľko minút za sebou, potom preletí inam a začne znova. Etologické štúdie ukázali, že samice uprednostňujú samcov s vyššími a energickejšími výskokmi. Tok je vizuálno-akustický — výskoky aj bzučanie slúžia na vábenie samice a obhajobu teritória. Druh je monogamný, na hniezdenie potrebuje pokoj a výsadbu.
Stavia úhľadné miskovité hniezdo nízko v kroví, tráve alebo v hustej výsadbe, zo stebiel a jemného rastlinného materiálu. Znáša typicky 2 až 3 vajcia (zriedka 1), ktoré sú svetlozelené (bledozelenkasté) s červenohnedým škvrnením. Za priaznivú sezónu môže mať viacero znášok.
Vajcia zahrieva prevažne samica; samec ju počas hľadania potravy krátko zastupuje a stráži teritórium. Inkubácia trvá približne 11 až 13 dní. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať, druh je na hniezde plachý.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, zapája sa aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín drobné mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo už zhruba za 9–11 dní (relatívne krátke hniezdne obdobie), často ešte nie celkom letuschopné. Kŕmia ich obaja rodičia a po vylietnutí ich ešte ďalej dokrmujú, kým samica môže začať ďalšiu znášku. V tomto období je vhodné sledovať pohodu odrastených mláďat a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať semená; mladé samce postupne získavajú lesklejšie sfarbenie a začínajú nesmelo tokať. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva približne 5–8 rokov.
Jacarina modročierna je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachá a temperamentná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie potravu z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý pokojne toká a kŕmi sa v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbenú potravu (zelené, polozrelé trávne semeno, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý toká aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku a chovateľa; na našom trhu ide o menej bežne ponúkaný druh, dostupný najmä cez chovateľov exotov a burzy. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Jacarina modročierna | Sicalis šafranový | Pinka chochlatá červená | Kanárik domáci | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | asi 10 cm | 13–14 cm | 13–14 cm | 12–13 cm |
| Váha | asi 9–10 g | asi 15–20 g | 14–22 g | 8–25 g |
| Dožitie | ~5–8 r (zajatie) | ~10 r (zajatie) | ~8–10 r (zajatie) | 10–15 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec lesklo modro-čierny s bielou škvrnou pod krídlom; samica hnedá, prúžkovaná | Sýto žltý, samec s oranžovým čelom; samica olivovejšia a prúžkovaná | Samec sivý s červeným temenným chocholom; samica hnedastá, biely očný krúžok | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Mexiko po Argentínu — drobný zrnožravec, preslávený poskočným tokom s bzučaním | Južná Amerika — otužilý, veselý spevák, dutinový hniezdič, jeden pár na klietku | Južná Amerika (východne od Aného) — tangara, atraktívny voliérový druh | Makaronézia (divý) — pravý kanárik, najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
U drobných zrnožravcov vrátane jacariny vznikajú problémy najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, slabý tok, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, polozrelé trávne semeno, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní; u drobných druhov je obzvlášť rýchly. Vyžaduje okamžitý zásah (teplo a ihneď veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Lesklý modro-čierny samec s bielou škvrnou pod krídlom. Samec jacariny modročiernej je v hniezdnom šate celý lesklo modro-čierny s kovovým odleskom a má bielu škvrnu na podkrídlí, ktorú efektne odhaľuje pri toku. Samica je naopak nenápadne hnedá s tmavo prúžkovaným spodkom — pohlavia sa preto dajú v sezóne dobre odlíšiť.
Preslávená poskočným tokom — „Johnny Jump-up". Najznámejšia je nápadným tokovým správaním: samec z bidla, plota či steblá opakovane vyskakuje do vzduchu, ukazuje bielu škvrnu pod krídlom a vydáva ostré bzučivé „dzí", niekedy aj niekoľko minút za sebou. Pre toto správanie si v anglofónnych krajinách vyslúžila ľudové meno „Johnny Jump-up".
Samice si vyberajú podľa výšky výskokov. Etologické štúdie tokového prejavu ukázali, že ide o vizuálno-akustický (multimodálny) signál a že samice uprednostňujú samcov, ktorí skáču vyššie. Samce navyše načasovaním a umiestnením toku (vyššia intenzita slnka) zvyšujú nápadnosť svojho kovovo lesklého šatu.
Sezónna premena: v lete modro-čierny, mimo sezóny hnedý. Samec nosí lesklý modro-čierny šat len počas vlhkej hniezdnej sezóny; mimo nej hnedne a podobá sa samici a mladým vtákom. Práve preto môže byť určovanie pohlavia mimo sezóny zložitejšie.
Drobček — jeden z najmenších chovaných zrnožravcov. Telo meria len asi 10 cm a vták váži okolo 9–10 g, čo z neho robí jedného z najmenších spevavcov chovaných vo voliérach; má štíhly kužeľovitý zobák prispôsobený drobným semenám.
Patrí medzi tangarovité — jediný druh svojho rodu. Hoci sa anglicky volá „grassquit", nie je príbuzný karibských grassquitov v užšom zmysle — molekulárne štúdie ho zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) a je jediným druhom rodu Volatinia. Staršia literatúra ho viedla medzi strnádkovitými (Emberizidae).
Domov od Mexika po Argentínu. Druh obýva široký pás od južného Mexika cez celú Strednú Ameriku po Argentínu, Paraguaj a severné Čile (aj Trinidad a Tobago), v trávnatých plochách, savanách, na poliach a v krovinách — často v blízkosti ľudí. Hustému zapojenému lesu sa vyhýba.
Družný a (čiastočne) sťahovavý. Mimo hniezdenia sa zdržiava v kŕdlikoch a je stály aj čiastočne sťahovavý — okrajové populácie sa sezónne presúvajú za vlhkom a potravou, čo súvisí s načasovaním hniezdenia na vlhké obdobie.
Rýchly odchov: mláďatá v hniezde len asi 9–11 dní. Hniezdi nízko v kroví v miskovitom hniezde a znáša 2–3 svetlozelené, červenohnedo škvrnité vajcia. Inkubácia trvá približne 11–13 dní (sedí prevažne samica) a mláďatá kŕmené oboma rodičmi vyletujú už zhruba za 9–11 dní — pomerne krátke hniezdne obdobie.
Veľmi početný a stabilný druh — IUCN LC, nie je CITES. Jacarina modročierna je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); je veľmi rozšírená a hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES. V chovoch sa vyskytuje ako otužilý a nenáročný voliérový spevavec (tzv. jacarini finch).
Nie — napriek anglickému menu „blue-black grassquit" nie je príbuzná domáceho kanárika ani pravých pinkovcov. Molekulárne (genetické) štúdie ju zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) a je dokonca jediným druhom rodu Volatinia; staršia literatúra ju viedla medzi strnádkovitými (Emberizidae). Anglické „grassquit" odkazuje na jej viazanosť na trávnaté biotopy (drobný zrnožravec semien tráv), nie na príbuznosť s kanárikom — s ním má spoločné len to, že ide o drobného zrnožravého spevavca.
Ide o najznámejší prejav samca a hlavnú atrakciu druhu v chove. Samec z bidla, plota alebo steblá opakovane vyskakuje zvisle do vzduchu, pri každom výskoku ukazuje bielu škvrnu pod krídlom a vydáva ostré bzučivé „dzí", často niekoľko minút za sebou, potom preletí inam a začne znova. Pre toto správanie si vyslúžila ľudové meno „Johnny Jump-up". Tok je vizuálno-akustický signál, ktorým samec vábi samicu a bráni teritórium; etologické štúdie ukázali, že samice uprednostňujú samcov skáčucich vyššie.
Nie je to melodický spevák ako kanárik. Jej hlasovým prejavom je jednoduché, ostré bzučivé „dzí", ktorým samec sprevádza poskočný tok, a jemné kontaktné hlásky. Tento zvuk je nápadný a charakteristický, no krátky a nie prenikavý, a mimo hniezdnej sezóny je vták výrazne tichší. Hodnota druhu v chove spočíva v nezameniteľnom tokovom správaní a kovovo lesklom sfarbení samca, nie v speve. Ak hľadáte spevavca s bohatým melodickým spevom, vhodnejší je kanárik.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre exoty a drobné zrnožravce (kanárske semeno + rôzne prosá + mohár), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Denne pridávajte zelené krmivo a polozrelé trávne semeno (mokrička, púpava, mladá žihľava) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast drobných mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, jemný grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, najlepšie s hustejšou výsadbou a kríkmi, kde si môže zalietať, hniezdiť nízko a kde má samec priestor predviesť poskočný tok — malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a úkryty. Druh je pri postupnej aklimatizácii pomerne otužilý a znesie miernejšie teploty lepšie než mnohé čisto tropické exoty, no treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt; keďže ide o drobného vtáka, dbajte na stabilné teplo a vonkajšiu voliéru doplňte o zateplený suchý úkryt a cez zimu o vykurovaný priestor.
V hniezdnom šate je to jednoduché: samec je celý lesklo modro-čierny s kovovým odleskom a bielou škvrnou na podkrídlí, samica je nenápadne hnedá s tmavo prúžkovaným spodkom. Pozor však — mimo hniezdnej sezóny samec hnedne a podobá sa samici a mladým vtákom, takže určovanie pohlavia je vtedy ťažšie. Najistejším vodidlom je vtedy tokové správanie: poskočný tok s bzučivým „dzí" predvádza iba samec. Pri mladých alebo nepelichaných vtákoch sa spoľahnite na informáciu od chovateľa.
Je monogamná a hniezdi nízko v kroví alebo tráve, kde si stavia úhľadné miskovité hniezdo. Samica znáša 2–3 vajcia (zriedka 1), svetlozelené s červenohnedými škvrnami, a prevažne ich 11–13 dní zahrieva (samec ju krátko zastupuje a stráži teritórium). Mláďatá sa liahnu holé a slepé, kŕmia ich obaja rodičia a vyletujú už približne za 9–11 dní — pomerne krátke hniezdne obdobie; po vylietnutí ich rodičia ešte dokrmujú. Za priaznivú sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa druh dožíva približne 5–8 rokov.
