Irena fialová (Irena puella)

Irenidae (irenovité)

Irena fialová

Irena puella — efektný ázijský mäkkožravec s žiarivo modro-čiernym samcom a červeným okom — frugivor závislý od fíg a vďačný voliérový druh pre skúsenejších chovateľov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern — veľmi rozšírený druh s veľkým areálom, nie je v CITES; lokálne ubúda pre odlesňovanie a odchyt, najmä na Jáve a Sumatre
Dĺžka24–27 cm
Hmotnosťasi 55–80 g
Dĺžka životavyše 10 r (v zajatí)
Stravamäkkožravec, frugivor (figy, ovocie, hmyz, nektár)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

70% 18% 8% STRAVA zloženie
Figy a ovocie — hlavná zložka (figy rodu Ficus, drobné dužinaté plody) 70%
Hmyz a článkonožce — najmä termity a drobný hmyz (hlavne pri odchove mláďat) 18%
Nektár a kvety — v sezónnejších častiach areálu, doplnok 8%
Vaječno-hmyzová a softbillová zmes — doplnok v zajatí 4%

Odporúčané potraviny

  • Figy (Ficus) — kľúčová a najvyhľadávanejšia zložka potravy v prírode aj v chove
  • Ovocie — najmä menej kyslé a nízkoželezné druhy: jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán (mierne)
  • Kvalitná softbillová (low-iron) granulovaná zmes pre mäkkožravce — základ vyváženej výživy v zajatí
  • Živá a hmyzia strava — cvrčky, múčne červy (s mierou), pinky, drobné larvy a termity (najmä pri odchove mláďat)
  • Vaječná (mäkká) zmes pre mäkkožravce — zdroj bielkovín, hlavne v hniezdnom období a pri pelichaní
  • Nektár / nektárová náhrada pre mäkkožravce — doplnok napodobňujúci prírodnú stravu
  • Zelené krmivo a púčiky — mladé listy, mokrička, drobné kúsky zeleniny ako spestrenie
  • Drobné dužinaté bobule a tropické plody — pestrosť ovocnej časti jedálnička
  • Čistá pitná voda denne — pravidelne meniť, doplniť plytký kúpeľ (rád sa kúpe)

Zakázané potraviny

  • Krmivo s vysokým obsahom železa (bežné papagájové/holubie zmesi, obohatené pelety) — riziko hemochromatózy
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — toxické, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Citrusy a iné silne kyslé ovocie vo väčšom množstve — vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa
  • Slané, údené, sladené a tučné ľudské potraviny — nezvládajú soľ ani cukor
  • Plesnivé alebo zatuchnuté ovocie a krmivo — riziko aspergilózy a otráv mykotoxínmi
Tip od odborníka Irena fialová (Irena puella) je vyhranený mäkkožravec (softbill) a frugivor — v prírode tvoria základ jej potravy figy (Ficus) a iné dužinaté plody, doplnené o hmyz (najmä termity) a v sezónnejších oblastiach o nektár. V zajatí preto nestačí zrnná zmes ako pre kanáriky: základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná strava doplnená o pestré nakrájané ovocie (s dôrazom na figy) a pravidelne o živý hmyz. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — mäkkožravce vrátane iren patria medzi druhy náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto sa vyhýbame krmivám obohateným železom a obmedzujeme silne kyslé ovocie a citrusy (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava — mláďatá sa v prírode kŕmia takmer výlučne hmyzom a až po vyletení postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie. Trvalo prístupná musí byť čerstvá voda a možnosť kúpania; nakrájané ovocie sa rýchlo kazí, preto ho vymieňame niekoľkokrát denne.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Irena fialová patrí k stredne hlasným vtákom. Nie je to prenikavý kričiak ako papagáje, ale je čulá a dobre počuteľná — počas dňa sa ozýva zvučnými, tekutými („liquid") hvizdmi a krátkymi kontaktnými volaniami; typické je dvojslabičné hvízdavé volanie. Hlas je pomerne nosný a prenikavý, no nie neustály. V byte ho väčšina ľudí vníma ako znesiteľnú, prírodnú kulisu, no v menšej miestnosti či citlivejšiemu okoliu môžu hlasné hvizdy občas prekážať, najmä ráno. Obe pohlavia sa ozývajú podobne.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ide o vtáka na pozorovanie, nie na maznanie. Irena fialová je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná; nestáva sa z nej ochočený spoločník „na ruku" ako z andulky či korely. Pri pokojnej a trpezlivej starostlivosti si zvykne na opatrovateľa, prestane panikáriť a berie potravu z blízkosti, no fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a silne ju stresuje. Najlepšie sa cíti v priestrannej voliére, kde môže lietať a kde ju možno pozorovať pri kŕmení, kúpaní a prelietavaní v korunách rastlín.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a neposedný vták — v prírode sa zdržiava prevažne v korunách stromov, kde takmer neustále prelietava za figami a hmyzom, často v pároch alebo malých skupinách pri plodiacich figovníkoch. V zajatí potrebuje veľa priestoru na lietanie; malá klietka je úplne nevhodná a vták v nej trpí. Ideálom je priestranná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viacero úrovní). Energiu vkladá do prelietavania, hľadania potravy, kúpania a v hniezdnom období do stavby hniezda a kŕmenia mláďat.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Irena fialová nenapodobuje ľudskú reč — nie je to imitátor ako papagáje či niektoré škorce. Jej hlasový prejav tvoria zvučné tekuté hvizdy a kontaktné volania, ktorými udržiava kontakt s partnerom a okolím. Hodnota druhu v chove spočíva v jeho nápadnom vzhľade, čulosti a prirodzenom správaní, nie v napodobňovaní zvukov či slov.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Hlasový prejav ireny fialovej je zvučný, ale jednoduchý — na rozdiel od pravých spevákov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa tekutými, hvízdavými volaniami — typické je krátke dvojslabičné „liquid" hvíznutie — a rôznymi kontaktnými hláskami, ktorými udržiava kontakt s partnerom a skupinou pri plodiacich figovníkoch. Hlas je pomerne nosný a prenikavý, znie z korún stromov a býva najaktívnejší ráno. Volania pôsobia energicky; nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Druh sa najlepšie uplatní v chove, kde sa cení jeho vzhľad a správanie, nie spevácke schopnosti.

Dokáže hovoriť? Druh nenapodobuje ľudskú reč ani iné zvuky z okolia — nie je mimický a nemá ani zložitý naučený spev. Jeho hlasový prejav je vrodený a tvoria ho zvučné hvízdavé a kontaktné volania; reč ani slová sa od neho očakávať nedajú.

Typické zvuky

  • Tekuté, hvízdavé volania — typické krátke dvojslabičné „liquid" hvíznutie, počas dňa, najživšie ráno
  • Zvučné kontaktné hvizdy z korún stromov — pomerne nosné a prenikavé, na udržanie kontaktu
  • Jemnejšie kontaktné hlásky medzi partnermi a v skupine pri plodiacich figovníkoch
  • Ostrejšie varovné volania — pri vyrušení alebo blížiacom sa nebezpečenstve
  • Žobravé hlásky mláďat — tiché tóny pri kŕmení v hniezde a po vylietnutí
  • Druh NEimituje ľudskú reč — ozýva sa výlučne vrodeným repertoárom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlasový prejav prakticky celoročne — zvučné „liquid" hvizdy a kontaktné volania, najživšie ráno
Tok a párenie (v pôvodnom areáli viazané na obdobie pred dažďami a dostatok fíg) — samec sa predvádza
Hniezdenie — stavia plytké miskovité hniezdo z vetvičiek a machu vysoko v korune; v Indii najmä február–apríl
Inkubácia (~14 dní, sedí samica) + kŕmenie mláďat — najprv hmyzom, s vekom prechod na ovocie
Pelichanie po hniezdnej sezóne — výmena peria, vták potrebuje pokoj a kvalitnú stravu
V zajatí kŕmený celoročne — ovocná (softbillová) low-iron strava + figy, hmyz a nektár

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre skúsenejšieho chovateľa mäkkožravcov. Ako vyhranený frugivor kladie v zajatí nároky na špecifickú ovocnú (softbillovú) stravu a najmä na nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Zvládnutie kŕmenia, hygieny rýchlo sa kaziaceho ovocia, dostatku priestoru a stabilne teplého prostredia robí z tohto efektného druhu vtáka pre pokročilejších chovateľov.
Priestor Najlepšie priestranná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si vták môže zalietať a hľadať potravu. Malé klietky sú nevhodné. Vhodný je plytký kúpeľ (rada sa kúpe), úkryty a viacero kŕmnych miest. Druh sa najlepšie chová v páre; pri spájaní s inými druhmi v zmiešanej voliére treba sledovať znášanlivosť, najmä v hniezdnom období. Ide o tropický druh, preto je nutné stabilne teplé prostredie.
Deti v domácnosti Vhodný druh pre rodiny, ktoré chcú vtáka na pozorovanie — deti zaujme žiarivo lesklé ultramarínovo-modré a čierne sfarbenie samca s nápadným červeným okom a čulé prelietavanie po voliére. Nejde však o vtáka „na ruku" — irena fialová je temperamentná a maznanie netoleruje, preto treba deti naučiť, že vtáka iba pozorujeme a nepokúšame sa ho chytať, čo by ho stresovalo. Skvele poslúži na vysvetlenie tém ako mäkkožravec verzus zrnožravec (prečo táto irena potrebuje figy a hmyz namiesto zrnia), pohlavný dimorfizmus (prečo samec a samica vyzerajú úplne inak) či prečo na stravu treba dbať aj v chove (riziko hromadenia železa). Starostlivosť o ovocie a vodu zvládnu staršie deti pod dohľadom.
Hlučnosť Stredne hlasná. Nejde o prenikavý škrek, ale o zvučné tekuté hvizdy a kontaktné volania počuteľné počas dňa, najmä ráno. Väčšine ľudí to neprekáža a vnímajú to ako prírodnú kulisu, no v menšej miestnosti alebo citlivejšiemu okoliu môžu hlasnejšie hvizdy po čase vadiť. Obe pohlavia sa ozývajú podobne.
Verdikt odborníka Irena fialová (Irena puella, anglicky Asian fairy-bluebird) je efektný stredne veľký ázijský mäkkožravec z malej čeľade irenovité (Irenidae). Meria približne 24–27 cm, takže patrí medzi väčšie softbilly. Mimoriadne nápadný je jej pohlavný dimorfizmus: samec je žiarivo lesklo ultramarínovo-modrý na temene, chrbte, kostrci a podchvostí (s jemným fialovým nádychom), zatiaľ čo tvár, krídla a celý spodok tela má sýto čierne, a oko mu svieti jasnou červenou; samica je oproti tomu matne zelenkasto-modrá a nenápadná (rovnako vyzerá aj mladý samec). Domovom je rozsiahly areál južnej a juhovýchodnej Ázie — od Indie a Himalájí cez Indočínu po Malajský polostrov, Sundské ostrovy a Filipíny, kde obýva vlhké stálezelené lesy, najmä nížinné a podhorské, a zdržiava sa prevažne v korunách stromov. IUCN ju hodnotí ako Least Concern (LC) vďaka veľkému areálu, druh nie je v CITES (lokálne však ubúda pre odlesňovanie a odchyt, najmä na Jáve a Sumatre). Z hľadiska potravy je to vyhranený frugivor: základ jedálnička tvoria figy (Ficus) a iné dužinaté plody, doplnené o hmyz (najmä termity) a v sezónnejších oblastiach o nektár. To je zároveň kľúčové pre chov — irenu nemožno kŕmiť ako zrnožravého kanárika; potrebuje kvalitnú softbillovú stravu, pestré ovocie s dôrazom na figy a živý hmyz, pričom mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa, lebo mäkkožravce patria medzi druhy náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu). V chove ide o čulého a aktívneho vtáka, ktorý potrebuje priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie, nie malú klietku, a ktorý sa skvele uplatní ako okrasný druh na pozorovanie, nie ako maznáčik „na ruku". Pre koho je vhodná: pre skúsenejšieho chovateľa mäkkožravcov, ktorý chce nápadného, efektného vtáka a zvládne špecifickú ovocnú a nízkoželeznú stravu. Komu sa nehodí: začiatočníkovi hľadajúcemu nenáročného zrnožravca do klietky, tichého vtáka do malého bytu alebo spoločníka na maznanie.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Vlhké stálezelené lesy — najmä nížinné a podhorské; vyhľadáva koruny stromov a plodiace figovníky
Irena fialová je typický druh vlhkých stálezelených lesov — obýva najmä nížinné a podhorské pralesy, ich okraje a druhotné porasty s vysokými stromami. Zdržiava sa prevažne v korunách stromov, kde hľadá figy a hmyz, často v pároch alebo malých skupinách pri plodiacich figovníkoch. Viaže sa na zachovalý zalesnený biotop a na veľké figovníky ako kľúčový zdroj potravy, preto je citlivá na odlesňovanie.
Areál rozšírenia
Južná a juhovýchodná Ázia — India a Himaláje cez Indočínu po Malajský polostrov, Sundské ostrovy a Filipíny
Areál siaha od Indie (Západné Gháty, podhorie Himalájí) cez Indočínu (Mjanmarsko, Thajsko, Indočínsky polostrov) na Malajský polostrov, Sundské ostrovy (Sumatra, Borneo, Jáva) a Filipíny. Nominátny poddruh má roztrúsený (disjunktný) areál v Západných Ghátoch západnej Indie. Druh je vo väčšine areálu rozšírený, no lokálne ubúda pre stratu lesov a odchyt.
Nadmorská výška
Prevažne nížinné a podhorské lesy (miestami do stredných horských polôh)
Ťažisko výskytu je v nížinných a podhorských vlhkých lesoch, miestami zasahuje do stredných horských polôh. Najviac sa viaže na nížinný stálezelený les s plodiacimi figovníkmi; práve nížinné lesy sú najviac ohrozené odlesňovaním, čo druh lokálne postihuje.
Voliéra (chov)
Priestranná, bohato členená voliéra s rastlinami a vetvami; plytký kúpeľ; chov najlepšie v páre
V zajatí potrebuje priestor na lietanie — ideálna je priestranná voliéra s bohatým členením (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde môže prelietavať a hľadať potravu. Malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytká miska na kúpanie (rada sa kúpe) a úkryty. Druh sa najlepšie chová v páre; v zmiešanej voliére treba sledovať znášanlivosť s ostatnými druhmi, najmä počas hniezdenia.
Teplota
Tropický druh — vyžaduje teplo, chráňte pred chladom, prievanom a mrazom
Ide o tropický ázijský druh, ktorý vyžaduje stabilné teplé prostredie. Nie je otužilý — treba ho chrániť pred chladom, prievanom a mrazom. Vonkajšiu voliéru možno využiť len v najteplejšej časti roka a vždy s prístupom do vykurovaného, suchého vnútorného priestoru. Optimálna teplota v chove je teplá izbová, počas chladnejších mesiacov je nutné prikurovanie.
Spoločnosť
Žije v pároch a malých skupinách, často pri plodiacich figovníkoch; pri hniezdení sledovať znášanlivosť
V prírode sa irena fialová vyskytuje v pároch alebo malých skupinách, často spolu s inými frugivormi pri plodiacich figovníkoch. V zajatí sa najlepšie chová v páre. V zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, no počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Viazané na sezónu (v Indii hniezdi najmä február–apríl)

Irena fialová je monogamná a vytvára páry. Pri dvorení sa nápadný samec predvádza pred matnou samicou a partneri spolu prelietavajú korunami. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho areálu líši — zvyčajne je viazané na vhodnú sezónu a dostatok fíg a hmyzu; v Indii pripadá hlavné hniezdenie na február až apríl. Pár si bráni okolie hniezda.

Znáška
Typicky 2 vajcia (zriedka 3)

Pár stavia plytké, pomerne útle miskovité hniezdo z vetvičiek, machu a rastlinných vlákien, ktoré umiestňuje vysoko v korune stromu. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 3), ktoré sú zelenkavobiele až olivovosivé s nepravidelnými hrdzavohnedými a sivými škvrnami.

Inkubácia
Približne 14 dní, sedí samica

Vajcia zahrieva výhradne samica; uvádza sa dĺžka inkubácie približne 14 dní. Samec sa medzitým podieľa na obrane a stráži okolie hniezda; rušenie v tomto období treba minimalizovať.

Liahnutie
Po približne 14 dňoch inkubácie

Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé ireny sa v prírode kŕmia takmer výlučne hmyzom a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste. Aj v chove je preto pri odchove nevyhnutný dostatok hmyzu.

Mláďatá
V hniezde niekoľko týždňov, kŕmené oboma rodičmi

Mláďatá rastú a kŕmia ich obaja rodičia. V hniezde dostávajú predovšetkým hmyz, ovocie sa pridáva najmä po vyletení. Po opustení hniezda mláďatá ešte istý čas rodičia dokrmujú, kým sa osamostatnia.

Samostatnosť
Osamostatnenie niekoľko týždňov po vylietnutí; plné sfarbenie samca s vekom

Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať figy a hmyz. Mladé samce sú spočiatku matné (podobné samiciam) a žiarivé ultramarínovo-modré a čierne sfarbenie získavajú postupne s vekom. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 10 rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace (zvyknutie na človeka, nie ochočenie „na ruku")

Irena fialová je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.

1

Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.

2

Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.

3

Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.

4

Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia (ideálne figu) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.

5

Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.

6

Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.

Cena a kde kúpiť

približne 150–400 € za jedinca (podľa pôvodu, veku, pohlavia a dostupnosti)

Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, pohlavia a dostupnosti; ide o náročnejšieho mäkkožravca, ktorý nie je masovo odchovávaný ako zrnožravé exoty, preto býva drahší a menej bežný v ponuke a dostať ho prevažne od špecializovaných chovateľov mäkkožravcov. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu z odchytu).

Kúpte výhradne v zajatí odchované jedince s legálnym pôvodom od overeného chovateľa mäkkožravcov alebo cez špecializované kluby/burzy — nie vtáky neznámeho pôvodu z odchytu.
Overte si, že predajca pozná správnu softbillovú (mäkkožravú) a nízkoželeznú stravu a vták je na ňu zvyknutý — náhla zmena krmiva druh stresuje a oslabuje.
Pred kúpou skontrolujte zdravotný stav: hladké priliehavé perie, jasné oči, čisté nozdry a kloaka, čulý a aktívny prejav, žiadne ťažké dýchanie.
Pri kúpe páru na chov si overte pohlavie (samec je nápadne modro-čierny s červeným okom, samica matná) a že vtáky nie sú v príbuzenskom vzťahu.
Na čo si dať pozor Najlepšie je kúpiť v zajatí odchovaného vtáka s legálnym pôvodom priamo od chovateľa mäkkožravcov alebo cez špecializovanú burzu/klub. Kľúčové je zistiť, akú stravu vták dostával — prechod na nesprávne (zrnné alebo na železo bohaté) krmivo môže vážne uškodiť. Vyhnite sa lacným vtákom neznámeho pôvodu a jedincom s načuchraným perím či apatickým správaním. Pre začiatok ráta s priestrannou voliérou, stabilne teplým prostredím a stálym prísunom fíg a ovocia; ide o druh skôr pre skúsenejšieho chovateľa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Irena fialová 24–27 cm Zelenáčik zlatočelý 17–19 cm Pitpit modrý 12–13 cm Medosavka tyrkysová 11,5–13 cm
Irena fialová Zelenáčik zlatočelý Pitpit modrý Medosavka tyrkysová
Dĺžka24–27 cm17–19 cm12–13 cm11,5–13 cm
Váhaasi 55–80 gasi 26–37 gasi 13 gasi 14 g
Dožitievyše 10 r (zajatie)~8–10 r~6–8 r~6–8 r
Hlučnosť3/53/54/54/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaSamec lesklo ultramarínovo-modrý a čierny, oko červené; samica matne zelenkasto-modráŽiarivo zelený so zlatooranžovým čelom a čiernou maskou; pohlavia podobnejšieSamec tyrkysovomodrý s čiernym hrdlom a chrbtom; samica zelenáSamec fialovomodrý s tyrkysovým temenom a červenými nohami; samica zelenkavá
AreálJužná a JV Ázia — mäkkožravec, frugivor závislý od fíg; väčší voliérový softbillJužná a JV Ázia — mäkkožravec (listárikovité), ovocie, nektár a hmyzStredná a Južná Amerika — drobný mäkkožravec (tangarovité), ovocie a nektárStredná a Južná Amerika — drobný mäkkožravec (tangarovité), nektár a ovocie

Choroby a prevencia

Hromadenie železa — hemochromatóza (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny

Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane iren. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť

Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.

Tráviace ťažkosti a črevné infekcie (vrátane kokcidiózy a baktérií)
stredná

Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia

Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel a na riedky ovocný trus reagujú rýchlym chudnutím. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).

Roztoče a vonkajší parazity (vrátane vzdušnicového roztoča)
stredná

Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci

U spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.

Poruchy pelichania a nedostatky výživy
stredná

Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec

Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. U tohto frugivora je dôležitá pestrosť ovocnej časti a dostatok hmyzu. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, figy a pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.

Prevencia Irena fialová je pri správnej starostlivosti dlhoveká (v zajatí vyše 10 rokov), no ako vyhranený mäkkožravec a frugivor má špecifické potreby. Základ zdravia: (1) správna softbillová a nízkoželezná strava — kvalitná granulovaná zmes pre mäkkožravce, figy a pestré ovocie a živý hmyz; vyhnite sa krmivám bohatým na železo a obmedzte citrusy (prevencia hemochromatózy); (2) čerstvosť krmiva — nakrájané ovocie sa rýchlo kazí, preto ho vymieňajte niekoľkokrát denne (prevencia aspergilózy a črevných infekcií); (3) čistá voda s možnosťou kúpania a denná hygiena voliéry v suchom prostredí bez prievanu; (4) stabilne teplé prostredie — ide o tropický druh, chráňte ho pred chladom a mrazom; (5) karanténa nových vtákov (2–4 týždne) pred pridaním k ostatným; (6) dostatok priestoru a podnetov (priestranná voliéra) a pokoj počas hniezdenia; (7) pravidelne sledujte trus, dýchanie, kondíciu a kvalitu peria — pri zmenách (načuchrané perie, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie, apatia) vyhľadajte vtáčieho veterinára a neliečte „naslepo".

Zaujímavosti

1

Samec ako modrý klenot, samica nenápadná. Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus: samec je žiarivo lesklo ultramarínovo-modrý na temene, chrbte, kostrci a podchvostí, zvyšok tela vrátane tváre, krídel a spodku má sýto čierny, kým samica je matne zelenkasto-modrá a nenápadná.

2

Jasne červené oko. Nápadným znakom dospelých vtákov je jasne červená dúhovka, ktorá u žiarivo modro-čierneho samca obzvlášť vyniká — patrí medzi rýchle rozlišovacie znaky druhu.

3

Frugivor závislý od fíg. Irena fialová je vyhranený mäkkožravec (softbill) a frugivor — základ potravy tvoria figy (Ficus); v štúdiách na Malajskom polostrove zaznamenali v jej potrave približne 24 druhov fíg. Doplnkovo žerie hmyz a nektár.

4

Pozor na železo. Mäkkožravce vrátane iren patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto v zajatí potrebujú nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.

5

Vlastná čeľaď s dvomi druhmi. Patrí do malej ázijskej čeľade irenovité (Irenidae), do ktorej spadajú iba dva druhy rodu Irena — irena fialová a filipínska irena čiernochrbtá (Irena cyanogastra). Príbuzné sú listárikom a kvetárikom.

6

Domov v ázijských pralesoch. Obýva vlhké stálezelené, najmä nížinné a podhorské lesy južnej a juhovýchodnej Ázie — od Indie a Himalájí cez Indočínu po Malajský polostrov, Sundské ostrovy a Filipíny, a zdržiava sa prevažne v korunách stromov.

7

Početná, ale lokálne pod tlakom — IUCN LC. Vďaka veľkému areálu je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená) a nie je v CITES; lokálne však ubúda pre odlesňovanie a odchyt, výrazne najmä na Jáve a Sumatre.

8

Plytké hniezdo vysoko v korune. Pár stavia plytké, pomerne útle miskovité hniezdo z vetvičiek a machu vysoko v korune stromu. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zelenkavobiele so škvrnami), ktoré približne 14 dní zahrieva sama.

9

Najprv hmyz, potom figy. Mláďatá sa v hniezde kŕmia takmer výlučne hmyzom a až po vyletení postupne prechádzajú na ovocnejšiu stravu — túto zmenu treba zohľadniť aj pri odchove v zajatí.

10

Zvučné tekuté hvizdy, nie spev. Druh nemá zložitý melodický spev — ozýva sa zvučnými tekutými („liquid") hvizdmi a kontaktnými volaniami z korún stromov, najaktívnejší býva ráno; ľudskú reč nenapodobuje.

Taxonomická klasifikácia

species Irena fialová
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Irenidae (irenovité)
Rod Irena Horsfield, 1821
Druh I. puella (Latham, 1790)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský druh, u nás len voliérový chov
Poddruhy IOC rozlišuje viacero poddruhov (približne 9), ktoré sa líšia najmä odtieňom a leskom modrej, veľkosťou a detailmi sfarbenia samíc. Nominátny poddruh I. p. puella obýva juhozápadnú Indiu (Západné Gháty), ďalšie poddruhy sa tiahnu cez Himaláje a Indočínu na Malajský polostrov, Sundské ostrovy a Filipíny. Čeľaď irenovité (Irenidae) je malá ázijská skupina mäkkožravcov, do ktorej patria iba dva druhy rodu Irena — irena fialová (Irena puella) a irena čiernochrbtá (Irena cyanogastra) z Filipín. Príbuzné sú listárikom (Chloropseidae) a kvetárikom (Dicaeidae).

? Často kladené otázky

Skôr nie — odporúča sa pre skúsenejšieho chovateľa mäkkožravcov. Ako vyhranený frugivor kladie v zajatí nároky na špecifickú ovocnú (softbillovú) stravu — potrebuje kvalitnú granulovanú zmes pre mäkkožravce, figy a pestré ovocie a živý hmyz, nie zrnie ako kanárik. Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy). Vyžaduje tiež priestrannú voliéru a stabilne teplé prostredie. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.

Je to mäkkožravec (softbill) a frugivor, takže základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes doplnená o pestré nakrájané ovocie s dôrazom na figy (ďalej jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodný je aj nektár / nektárová náhrada a vaječná zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus, takže pohlavia sa dajú rozlíšiť na prvý pohľad. Samec je žiarivo lesklo ultramarínovo-modrý na temene, chrbte, kostrci a podchvostí, zvyšok tela (tvár, krídla, celý spodok) má sýto čierny a oko jasne červené. Samica je matne zelenkasto-modrá a nenápadná. Pozor: mladé samce sú spočiatku podobné samiciam (matné) a plné žiarivé sfarbenie získavajú až postupne s vekom.

Ireny a mäkkožravce všeobecne patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa v tele — tzv. hemochromatózu (iron storage disease). Pri nadbytku železa v strave sa železo ukladá v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich, čo môže viesť až k úhynu. Prevencia je výhradne výživová: podávať nízkoželeznú (low-iron) softbillovú stravu, vyhýbať sa krmivám obohateným železom a obmedziť silne kyslé ovocie a citrusy, pretože vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa. Pri príznakoch (apatia, nafúknuté brucho, ťažké dýchanie) treba vtáčieho veterinára.

Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria zvučné tekuté („liquid") hvizdy — typické je krátke dvojslabičné hvíznutie — a rôzne kontaktné volania, ktoré znejú z korún stromov a sú najživšie ráno. Hlas je pomerne nosný a prenikavý, no nie neustály. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota druhu v chove spočíva v jeho nápadnom vzhľade a živom správaní, nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.

Potrebuje priestrannú, bohato členenú voliéru (vetvy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí, keďže je veľmi čulý a aktívny. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rada sa kúpe) a úkryty. Ide o tropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.

Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Najlepšie sa chová v páre; v zmiešanej voliére s inými mäkkožravcami podobnej veľkosti býva spravidla znášanlivá, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie hniezda — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť útoku.

Je monogamná a vytvára páry. Pár stavia plytké miskovité hniezdo z vetvičiek a machu vysoko v korune stromu. Samica znáša najčastejšie 2 vajcia (zriedka 3), zelenkavobiele až olivovosivé s tmavými škvrnami, a sama ich približne 14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, v hniezde sa kŕmia takmer výlučne hmyzom a na ovocie prechádzajú až po vyletení; kŕmia ich obaja rodičia. V Indii hniezdi najmä február–apríl. V zajatí sa druh dožíva vyše 10 rokov.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Irena puella — Least Concern), BirdLife DataZone (Asian Fairy-bluebird Irena puella — factsheet), Cornell Lab — Birds of the World (asfblu1, Asian Fairy-blueb

 Video — Irena fialová

Irena fialová (Irena puella) — video o speve a chove

Irena fialová (Irena puella) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Irena modrá, Anglicky:   Asian fairy-bluebird, Nemecky:   Elfenblauvogel, Francúzsky:   Irène vierge, Poľsky:   Wróżka modra, Španielsky:   Irena de las hadas asiática, Latinsky:   Irena puella