Hýľ sivohlavý (Pyrrhula erythaca)

Pinkovité

Hýľ sivohlavý

Pyrrhula erythaca — horský hýľ východných Himalájí a Číny so sivou hlavou, čiernou maskou a oranžovočervenou hruďou samca — chladuvzdorný a raritný druh pre voliérový chov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — horský druh východných Himalájí a Číny so stabilnou populáciou. Presné údaje o veľkosti populácie nie sú publikované, no druh obýva rozsiahle horské lesné pásmo s relatívne nízkym ľudským tlakom a nie sú preň dokumentované významné hrozby. Druh nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES. V SR sa nevyskytuje vo voľnej prírode, preto sa naň nevzťahuje ani vyhláška o chránených živočíchoch SR.
Dĺžka16–17 cm (18–21 g)
PôvodVýchodné Himaláje a Čína (2000–3800 m)
PovahaPokojný, tichý, dôverčivý; berie potravu z ruky
StravaSemená, púčiky a bobule (málo mastných semien)
Dožitiepresné údaje neoverené
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 18% 15% 10% STRAVA zloženie
Semená ihličnanov a tráv — borovica, smrek, jedľa a semená divých tráv tvoria základ stravy počas väčšiny roka 45%
Puky, púčiky a kotúle — najmä vŕba a breza; dôležitý zdroj na jar a koncom zimy 18%
Lesné bobule a plody — jarabina, baza čierna, zimolez/liguster, ostružiny a maliny podľa sezóny 15%
Klíčené a polozrelé semená — vyššia stráviteľnosť a vitamíny skupiny B; cenné v hniezdnej sezóne 10%
Živá potrava — drobný hmyz, najmä v hniezdnom období pri odchove mláďat 6%
Nektár rododendronov — sezónny doplnok v prírodnom horskom biotope 3%
Minerály — sépiová kosť, grit, drvené lastúry; vápnik nevyhnutný pre samičky 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes semien pre pinky s nízkym podielom mastných semien (slnečnica len minimálne) — základná denná strava
  • Semená ihličnanov a divých tráv v rôznych štádiách zrelosti — borovica, smrek, jedľa; v prírode dominantná zložka
  • Puky a púčiky vŕby a brezy — prirodzená a obľúbená potrava najmä na jar a koncom zimy
  • Sezónne lesné bobule — jarabina, baza čierna, zimolez/liguster, ostružiny, maliny (čerstvé, sušené alebo rozmrazené)
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo pripravené, dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Polozrelé metličky tráv (spray millet) a divé semená v mliečnej zrelosti — stimulujú ochotu k hniezdeniu
  • Vaječná (vajcová) zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri hniezdení a odchove mláďat
  • Drobná živá potrava (mušky, larvy) — najmä v hniezdnom období pri odchove mláďat
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, žihľava (nepostriekané, umyté)
  • Sépiová kosť a grit trvalo k dispozícii + čerstvá pitná voda a plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné spevavce
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobných piniek
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Nadbytok mastných (olejnatých) semien, najmä slnečnice — vedie k obezite a stučnenej pečeni; podávaj len minimálne
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) bobule, púčiky a zelené krmivo — riziko otravy aj v malých dávkach
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a bobule — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka Hýľ sivohlavý je prevažne semenožravý horský druh — v prírode sa živí semenami ihličnanov (borovica, smrek, jedľa) a divých tráv, púčikmi vŕby a brezy, lesnými bobuľami a nektárom rododendronov, pričom v hniezdnom období dopĺňa stravu o drobný hmyz. V chove je základom kvalitná zmes pre pinky s nízkym podielom mastných semien — práve náchylnosť hýľov na obezitu a stučnenú pečeň pri nadbytku slnečnice je najčastejšou chybou. Mimoriadne cenené sú sezónne lesné bobule (jarabina, baza čierna, zimolez, ostružiny) a púčiky — podávaj ich čerstvé, sušené alebo rozmrazené. V hniezdnej sezóne pridaj klíčené a polozrelé semená, vaječnú zmes a drobnú živú potravu — bez bielkovín môžu rodičia mláďatá zanedbať. Sépiová kosť a grit musia byť k dispozícii trvalo (vápnik proti zadržaniu vajca). Druh je chladuvzdorný a vo vonkajšej voliére dobre zimuje, no aj v zime potrebuje pestrú stravu a čerstvú vodu. Presné údaje o niektorých detailoch dennej dávky v zajatí nie sú overené — vychádzaj z analógie s hýľom obyčajným a sezónnej ponuky prírodnej potravy.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Hýľ sivohlavý je veľmi tichý vták — ako celý rod Pyrrhula vydáva len mäkké, tiché piskľavé tóny a slabý frflajúco-vibrujúci spev. Hlas vôbec nepreniká cez steny a nevyrušuje okolie. Vhodný do bytu aj na miesta citlivé na hluk.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Hýľ sivohlavý si ľahko zvyká na človeka a berie potravu z ruky — je to jeden z dôverčivejších druhov pinkovitých. Nie je to však maznací vták na hladkanie; pôžitok prináša najmä jeho pokojné pozorovanie vo voliére a postupné získanie dôvery cez kŕmenie z ruky.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívny, pokojný vták — hýľ sivohlavý nie je hyperaktívny ako astrildovité pinky, no potrebuje priestor na lietanie a pohyb medzi konármi. Najlepšie sa cíti v priestrannej, prírodne zariadenej voliére s ihličím a konármi; v malej izbovej klietke nie je vhodný na trvalý chov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Hýľ sivohlavý nenapodobňuje ľudskú reč — pinkovité rodu Pyrrhula túto schopnosť bežne nemajú. Samec má vrodený jednoduchý repertoár mäkkých piskľavých tónov a frflajúceho spevu; reč sa nenaučí (na rozdiel od hýľa obyčajného, ktorý sa pri ručnom odchove vie naučiť napodobniť pískané melódie).

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Hýľ sivohlavý patrí medzi najtichšie klietkové pinky — jeho hlas sa skladá z mäkkých, tichých piskľavých tónov a slabého frflajúco-vibrujúceho spevu typického pre celý rod Pyrrhula. Spev samca je nenápadný, počuteľný len z bezprostrednej blízkosti, a strieda sa s tichými piskavými kontaktnými volaniami. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje ani v nočnom tichu. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Nahrávky piesní aj volaní z Číny a Indie sú dostupné na portáli Xeno-canto.

Dokáže hovoriť? Hýľ sivohlavý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Pinkovité rodu Pyrrhula túto schopnosť bežne nemajú; samec má vrodený jednoduchý repertoár mäkkých piskľavých tónov. (Pozn.: blízky príbuzný hýľ obyčajný sa pri ručnom odchove výnimočne dokáže naučiť napodobniť pískané melódie, no u hýľa sivohlavého to nie je dokumentované.)

Typické zvuky

  • Mäkké piskľavé kontaktné volania — tiché, melancholické písknutia, ktorými pár udržiava kontakt v poraste
  • Frflajúco-vibrujúci spev samca — slabý, nenápadný, striedajúci sa s tichými piskavými tónmi; počuteľný len zblízka
  • Tiché varovné cvrlikanie — pri strese, prekvapení alebo priblížení neznámeho predmetu
  • Jemné šumenie v páre — v pokoji pri kŕmení a vzájomnom kontakte partnerov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — vo voľnej prírode jún–júl (Čína, Lianhuashan); v zajatí začína od konca mája
Tok — samec sa drží pri samici a vydáva tiché frflajúco-vibrujúce tóny; pár sa formuje pred hniezdením
Inkubácia ~12–14 dní (iba samica); mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 18.–20. dňa; zvýš živú potravu a vaječnú zmes
Pokojové obdobie — kratší deň a chladnejšie mesiace; obmedz tučné krmivo, dopraj páru oddych medzi sezónami
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes) a vápnik (sépiová kosť)
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo, plytká kúpacia miska; druh je odolný voči chladu a dobre zimuje v chránenej vonkajšej voliére

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročná voliérová pinka — hýľ sivohlavý nie je vhodný pre úplného začiatočníka s malou izbovou klietkou. Vyžaduje priestrannú, prírodne zariadenú voliéru, najlepšie vonkajšiu s chránenou časťou, a stravu s nízkym podielom mastných semien (riziko obezity). Je však odolný voči chladu, dobre zimuje a ľahko si zvyká na človeka — pre skúsenejšieho chovateľa s voliérou je to vďačný a pokojný druh. Hlavnou výzvou je jeho vzácna dostupnosť a neznášanlivosť voči iným pinkám v hniezdnom období.
Priestor Pár: priestranná voliéra, ideálne vonkajšia s prírodným zariadením (ihličnaté a listnaté konáre, kríky) — trvalý chov v malej izbovej klietke je nevhodný. Druh je chladuvzdorný a dobre zimuje v chránenej vonkajšej voliére s krytou, bezprievanovou časťou. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav voliéru hustou vegetáciou na úkryt, pevnými bidielkami rôznej hrúbky, hniezdnymi košíkmi alebo polootvorenými búdkami a plytkou miskou na kúpanie. V hniezdnom období chovaj pár samostatne — voči iným pinkám býva neznášanlivý.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako pokojný vták na pozorovanie vo voliére. Hýľ sivohlavý je tichý, dôverčivý a nápadne sfarbený — deti zaujme sivou hlavou s čiernou maskou, oranžovočervenou hruďou samca a tým, že si zvyká brať potravu z ruky. Nie je určený na chytanie a maznanie. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj klietku; (2) kŕmenie a pokojné sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Áno — hýľ sivohlavý patrí medzi najtichšie pinky. Hlas je jemný, mäkký a nízkej intenzity, nepreniká cez steny. Vhodný do bytu aj v hlukovo citlivom prostredí.
Verdikt odborníka Hýľ sivohlavý (Pyrrhula erythaca) je stredne veľká (16–17 cm, 18–21 g) pinkovitá pinka z horských lesov východných Himalájí a juhozápadnej až severovýchodnej Číny. Samec má nápadnú sivú hlavu, líca, tylok a hrdlo s ostro ohraničenou čiernou „maskou" okolo zobáka a očí, oranžovočervenú hruď a boky, tmavosivý chrbát, biely pás na krídlach a krátky, masívny čierny zobák; samica má rovnakú kresbu hlavy, ale spodinu sivohnedastú. Odlíšenie od hýľa obyčajného (P. pyrrhula) je jednoduché: hýľ obyčajný má čiernu čiapočku na celej temene, červené líca a spodok (samec) a chýba mu sivá hlava s maskou. Druh obýva ihličnaté a brezové lesy a rododendronové húštiny vo výške 2000–3800 m, pričom v zime zostupuje do nižších polôh (čiastočne sťahovavý, altitudinálna migrácia). Taiwanská populácia bola v roku 2020 vyčlenená ako samostatný druh Pyrrhula owstoni. V chove je to raritný, chladuvzdorný a pokojný druh, ktorý si ľahko zvyká na človeka a berie potravu z ruky, no v hniezdnom období býva voči iným pinkám neznášanlivý — preto sa odporúča chov v pároch bez iných pinkových druhov. Vyžaduje priestrannú, prírodne zariadenú voliéru (ideálne vonkajšiu s krytou časťou) a stravu s nízkym podielom mastných semien (riziko obezity). Pri rozmnožovaní existuje nesúlad zdrojov o znáške: terénna štúdia (Wilson Journal of Ornithology 2008, 9 hniezd v Číne) uvádza 3 biele vajcia s červenohnedými škvrnami, zatiaľ čo avikultúrne zdroje (Nemecko) uvádzajú 4–6 modrastých vajec — vedecký terénny údaj je pre voľne žijúci druh primárny. Inkubuje iba samica (~12–14 dní), mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 18.–20. dňa. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá izbová klietka)
Priestranná, prírodne zariadená voliéra — ideálne vonkajšia s krytou bezprievanovou časťou; trvalý chov v malej izbovej klietke je nevhodný
Hýľ sivohlavý potrebuje priestor na lietanie a pohyb medzi konármi. Najlepšie sa cíti v priestrannej voliére s ihličnatými a listnatými konármi a hustou vegetáciou na úkryt. Druh je chladuvzdorný a dobre zimuje v chránenej vonkajšej voliére, no vyžaduje krytú, suchú a bezprievanovú časť. Drôtové rozstupy max. 12 mm; pevné bidielka rôznej hrúbky, hniezdne košíky a plytká miska na kúpanie.
Spoločnosť a chov v páre
V páre; v hniezdnom období bez iných pinkových druhov — voči pinkám neznášanlivý
Hýľ sivohlavý je počas hniezdenia neznášanlivý voči iným pinkám — odporúča sa chov v páre samostatne, bez ďalších pinkových druhov. S inými druhmi vtákov (nie pinkami) zvyčajne vychádza bez problémov. Sólový chov sociálnemu druhu nevyhovuje; mimo hniezdenia je pokojnejší.
Teplota a zimovanie
Chladuvzdorný — dobre zimuje v chránenej vonkajšej voliére; neznáša trvalú vlhkosť ani prievan
Pochádza z vysokých horských polôh (2000–3800 m) — je odolný voči chladu a v chránenej vonkajšej voliére s krytou časťou dobre zimuje. Kritické nie je teplo, ale sucho a ochrana pred prievanom a vlhkom. Náhle premočenie a mokrá podestielka sú väčším rizikom než nízka teplota.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Miskovité hniezdo na vodorovných konároch ihličnanov; v chove košíky alebo polootvorené búdky; materiál — tenké vetvičky, korienky, machy, trávové stonky
Vo voľnej prírode stavia miskovité hniezdo na vodorovných konároch ihličnatých stromov vo výške 1,3–16 m; stavia ho iba samica, samec sa zdržiava nablízku (Wilson J. Orn. 2008). V chove ponúkni otvorené košíky alebo polootvorené búdky v hustej vegetácii a dostatok jemného hniezdneho materiálu (vetvičky, korienky, mach). Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie a čerstvá pitná voda denne; suché prostredie po kúpaní
Ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a meň pitnú vodu denne. Po kúpaní zaisti, aby sa vták mohol osušiť v suchej, bezprievanovej časti voliéry — vlhko a prievan sú pre tento horský druh rizikovejšie než chlad. Pravidelné čistenie misiek a podestielky je základom prevencie infekcií.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; predlžujúci sa deň na jar stimuluje hniezdenie
Hýľ sivohlavý je denný vták viazaný na prirodzený svetelný cyklus horských polôh. Predlžujúci sa deň na jar spolu s teplom a dostatkom potravy stimuluje hniezdenie (vo voľnej prírode jún–júl). Zaisti pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatočnou nočnou tmou na pokojný spánok.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (vo voľnej prírode pred jún–júl; v zajatí od konca mája)

Samec sa drží pri samici a vydáva tiché frflajúco-vibrujúce tóny; pár sa formuje na jar. Hniezdenie stimulujú predlžujúci sa deň, teplo a dostatok potravy vrátane púčikov, polozrelých semien a živej potravy. Vo voľnej prírode hniezdi vysoko v horských ihličnatých lesoch.

Hniezdo a znáška — NESÚLAD ZDROJOV
Divé hniezdo: 3 biele vajcia so škvrnami (Wilson J. Orn. 2008); avikultúra: 4–6 modrastých vajec (DE)

Hniezdo je miskovité, stavané iba samicou na vodorovných konároch ihličnanov (1,3–16 m, samec nablízku). Pri znáške existuje nesúlad zdrojov: terénna štúdia (Jia & Sun, Wilson Journal of Ornithology 2008, 9 hniezd v Číne) uvádza 3 biele vajcia s červenohnedastými škvrnami, zatiaľ čo avikultúrne zdroje (vogelliebhaber-bocholt.de, Wikipedia DE) uvádzajú 4–6 (resp. 4–5) modrastých vajec s tmavými škvrnami a škrabancami. Pre voľne žijúci druh je primárny vedecký terénny údaj (3 vajcia); avikultúrny počet môže odrážať podmienky zajatia alebo zovšeobecnenie z iných druhov rodu Pyrrhula.

Inkubácia
~12–14 dní; inkubuje iba samica (zdroj: avikultúra DE, v súlade s rodom Pyrrhula)

Na vajíčkach sedí iba samica (terénna štúdia uvádza ~85 % obsadenosť hniezda, asi 31 min na hniezde a 4 min preč). Dĺžku inkubácie avikultúrne zdroje uvádzajú 12–14 dní, čo je v súlade s ostatnými druhmi rodu Pyrrhula. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy pre kŕmiacu samicu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá a bielkovinová potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — po vyliahnutí ich kŕmia obaja rodičia. V tomto období je nevyhnutná bielkovinová a živá potrava (vaječná zmes, drobný hmyz, klíčené semená) — bez nej môžu rodičia mláďatá zanedbávať. Zabezpeč pokoj a pestrú, výživnú stravu.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Opúšťajú hniezdo ~18.–20. deň; úplná samostatnosť po ďalších ~14 dňoch (zdroj: avikultúra DE)

Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 18.–20. dňa a úplne samostatnými sa stávajú približne 14 dní po vyletení. Juvenilné jedince pravdepodobne pripomínajú samicu bez vyvinutej čiernej masky (analógia s príbuznými druhmi rodu Pyrrhula; presné údaje o mláďati neoverené). Pri priaznivých podmienkach môže pár zahniezdiť aj 2–3-krát ročne.

Pohlavná dospelosť
presné údaje neoverené — u príbuzných druhov rodu Pyrrhula približne 1 rok

Presný vek pohlavnej dospelosti pre hýľa sivohlavého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Pyrrhula (vrátane hýľa obyčajného) sa odhaduje na približne 1 rok — prvé hniezdenie teda v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá 3–6 týždňov; hýľ sivohlavý patrí medzi dôverčivejšie pinky a pri pravidelnom kľudnom kŕmení sa pomerne rýchlo naučí brať potravu z ruky.

Hýľ sivohlavý je pokojný a dôverčivý druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa rýchlo zvyká a podľa chovateľských skúseností sa naučí brať potravu z ruky. Nie je to vták na hladkanie ani na nosenie na ruke — manipuláciu znáša horšie. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbených bobúľ a púčikov, pokojné a pomalé pohyby pri voliére a vyhýbanie sa zbytočnému chytaniu.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plaché horské pinky

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené bobule a púčiky z ruky alebo cez sieť — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Postupne približuj ruku s krmivom — hýľ sivohlavý sa pri trpezlivosti naučí brať potravu priamo z dlane; nechytaj ho bez nevyhnutného dôvodu

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — druh nie je bežne dostupný v SR/ČR; v nemeckom avikultúrnom priestore ojedinele ako raritný import

Hýľ sivohlavý je v SR a ČR mimoriadne vzácny a bežne nedostupný klietkový druh — vo verejných inzerátoch (napr. Bazos.sk) sa prakticky nevyskytuje a presné aktuálne ceny sa nepodarilo overiť. Do Nemecka bol prvýkrát importovaný okolo polovice 80. rokov 20. storočia a aj tam je vedený ako raritný druh dostupný len ojedinele od špecializovaných chovateľov pinkovitých. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no vzhľadom na vzácnosť uprednostni vždy krúžkované, v zajatí odchované jedince s dokladom od chovateľa. Pred kúpou kontaktuj chovateľov pinkovitých v rámci SZCH alebo európskych spolkov (napr. nemecké/holandské kluby chovateľov Gimpel/Fringillidae).

Špecializovaných chovateľov pinkovitých (Fringillidae) v SR/ČR, Nemecku a Holandsku — krúžkované, v zajatí odchované jedince; overený pár od skúseného chovateľa
Chovateľské burzy a výstavy exotického a okrasného vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated kluby) — možnosť porovnania a odborného poradenstva
Špecializované inzertné servery (iFauna.cz, Vogelmarkt.de) — over vek, pôvod a krúžok; vzhľadom na vzácnosť rátaj so sporadickou ponukou
Na čo si dať pozor Hýľ sivohlavý je v chove raritný — ponuky sú sporadické a treba rátať s čakaním. Samec a samica sa dajú spoľahlivo odlíšiť podľa sfarbenia spodiny tela: samec má oranžovočervenú hruď a boky, samica sivohnedastú; kresba hlavy (sivá hlava + čierna maska) je u oboch rovnaká. Kúp vždy pár — sólový chov sociálnemu druhu nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Over si podmienky predchádzajúceho chovu (druh je chladuvzdorný, no v hniezdnom období neznášanlivý voči iným pinkám) a vyžiadaj si doklad o odchove v zajatí a krúžok.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Hýľ sivohlavý 16–17 cm Hýľ obyčajný 15–17 cm Červenák mlynárkovitý 14–15 cm Glezg sťahovavý 17–20 cm Hýľ hnedý 17–19 cm
Hýľ sivohlavý Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula) Červenák mlynárkovitý (Carpodacus sibiricus) Glezg sťahovavý (Eophona migratoria) Hýľ hnedý (Pyrrhula nipalensis)
Dĺžka16–17 cm15–17 cm14–15 cm17–20 cm17–19 cm
Váha18–21 g21–27 g16–24 g48–66 g20–27 g
Dožitiepresné údaje neoverenéaž 12–17 r (zajatie, UK ringing)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosť2/52/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002IUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSivá hlava + čierna maska okolo zobáka; samec oranžovočervená hruď a boky, samica sivohnedastá; krátky masívny čierny zobákČierna čiapočka na celej temene, sivý chrbát; samec červené líca a spodok, samica hnedosivá; bez sivej hlavy s maskouDlhý odstupňovaný chvost; samec karmínovo-ružový s bielym bodkovaním, hnedý chrbát; samica hnedo-pásikavá; štíhlejší než hýľMohutný žltý zobák s čiernou špičkou; samec čierna hlava, sivé telo, žlté boky; výrazne robustnejší a ťažší než hýľNajväčší hýľ; celkovo svetlohnedý/sivohnedý, bez výraznej farebnosti; biele zrkadielko na krídle, dlhší chvost
AreálVýchodné Himaláje a Čína (2000–3800 m), čiastočne sťahovavý; v chove raritný, chladuvzdorný; berie potravu z ruky; v hniezdení neznášanlivý voči pinkámEurópa a severná Ázia, hniezdny druh SR; najpríbuznejší — odlíšenie: čierna čiapočka + červený (nie sivý) hlavový vzor, väčšia hmotnosťSibír a východná Ázia po Čínu; iný rod (Carpodacus) tej istej čeľade — odlíšenie: dlhý chvost, ružová (nie oranžovočervená) farba, žiadna čierna maskaVýchodná Ázia (Čína, Kórea, sťahuje sa do JV Ázie); iný rod (Eophona) tej istej čeľade — odlíšenie: oveľa väčší, masívny žltý zobák, čierna hlava bez sivej maskyHimaláje a hory JV Ázie; ten istý rod (Pyrrhula) — odlíšenie: väčší, hnedastý bez oranžovočervenej hrude a bez sivej hlavy s ostrou čiernou maskou

Choroby a prevencia

Obezita a stučnená pečeň (lipidóza) pri nadbytku mastných semien
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, namáhavé dýchanie, tukové hrudky pod kožou, zhoršené perie

Hýle sú náchylné na obezitu a stučnenie pečene pri nadbytku olejnatých semien (najmä slnečnica). Prevencia: zmes s nízkym podielom mastných semien, dostatok pohybu v priestrannej voliére, sezónne bobule a púčiky namiesto tučného krmiva. Mimo hniezdenia obmedz vaječnú zmes a olejnaté semená.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných pinkovitých môže byť infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, pestrá strava s vápnikom.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché semená a bobule, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Vlhkostné a bakteriálne infekcie pri zlej hygiene vonkajšej voliéry
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, hnačka, nechutenstvo

Hýľ sivohlavý je odolný voči chladu, no nie voči trvalej vlhkosti, prievanu a špine. Mokrá podestielka a znečistená voda vedú k bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: suchá, bezprievanová krytá časť vo voliére, denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky.

Prevencia Hýľ sivohlavý je pri správnej starostlivosti odolná a chladuvzdorná voliérová pinka. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Správna strava — zmes s nízkym podielom mastných semien; hýle sú náchylné na obezitu a stučnenú pečeň, preto namiesto slnečnice ponúkaj sezónne bobule, púčiky a divé semená. (2) Priestor — priestranná, prírodne zariadená voliéra; v malej klietke trpí nedostatkom pohybu. (3) Suché a čisté prostredie — druh znáša chlad, ale nie vlhko a prievan; zaisti krytú, bezprievanovú časť, dennú výmenu vody a pravidelné čistenie. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne — riziko vzdušníkových roztočov. Sépiová kosť musí byť trvalo k dispozícii (prevencia zadržania vajca). Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Sivá hlava a čierna maska — hýľ sivohlavý (Pyrrhula erythaca) dostal slovenský aj nemecký názov (Maskengimpel = „maskovaný hýľ") podľa nápadnej sivej hlavy s ostro ohraničenou čiernou „maskou" okolo zobáka, očí a brady. U samca dopĺňa sivú hlavu oranžovočervená hruď a boky, u samice je spodina sivohnedastá.

2

Ako ho odlíšiť od hýľa obyčajného — náš domáci hýľ obyčajný (P. pyrrhula) má čiernu čiapočku na celej temene, červené líca a spodok (samec) a chýba mu sivá hlava s maskou. Hýľ sivohlavý má naopak sivú hlavu a čiernu masku len okolo zobáka. Areály oboch druhov sa v teréne neprekrývajú — hýľ obyčajný žije v Európe a severnej Ázii.

3

Vysokohorský druh — hýľ sivohlavý hniezdi v ihličnatých a brezových lesoch a rododendronových húštinách vo výške 2000–3800 m vo východných Himalájach a v Číne. Je to jeden z najvyššie hniezdiacich zástupcov rodu Pyrrhula a v zime zostupuje do nižších polôh (1700–3200 m).

4

Čiastočne sťahovavý — výšková migrácia — namiesto klasického sťahovania na juh robí hýľ sivohlavý altitudinálnu (výškovú) migráciu: v zime zostupuje z hniezdneho pásma do nižšie položených lesov, kde nájde viac potravy a miernejšie podmienky.

5

Taiwanská populácia je dnes samostatný druh — forma z Taiwanu, predtým vedená ako poddruh P. e. owstoni, bola na základe genetických a morfologických rozdielov v roku 2020 povýšená na samostatný druh Pyrrhula owstoni (Taiwangimpel). Pyrrhula erythaca sa tak dnes vzťahuje len na kontinentálne (himalájsko-čínske) populácie.

6

Stavia iba samica — podľa terénnej štúdie z Číny (Wilson Journal of Ornithology 2008) buduje miskovité hniezdo na vodorovných konároch ihličnanov výlučne samica, zatiaľ čo samec sa zdržiava nablízku. Samica aj sama inkubuje (asi 85 % času na hniezde).

7

Spor o počte vajec — zdroje sa rozchádzajú: vedecká terénna štúdia (9 hniezd v Číne) zaznamenala 3 biele vajcia s červenohnedými škvrnami, kým nemecké avikultúrne zdroje uvádzajú 4–6 modrastých vajec. Rozdiel môže odrážať podmienky zajatia alebo zovšeobecnenie z iných druhov rodu Pyrrhula — pre voľne žijúci druh je smerodajný terénny údaj.

8

Berie potravu z ruky — napriek tomu, že ide o plachého horského vtáka, hýľ sivohlavý si v zajatí ľahko zvyká na človeka a podľa chovateľských skúseností sa naučí brať potravu priamo z ruky. Patrí tak medzi dôverčivejšie druhy pinkovitých.

9

Raritný a chladuvzdorný v avikultúre — do Nemecka bol prvýkrát importovaný okolo polovice 80. rokov 20. storočia a dodnes zostáva vzácnym druhom. Jeho výhodou je odolnosť voči chladu — v chránenej vonkajšej voliére dobre zimuje. Nevýhodou je neznášanlivosť voči iným pinkám počas hniezdenia.

Taxonomická klasifikácia

species Hýľ sivohlavý (Pyrrhula erythaca)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Podčeľaď Carduelinae
Rod Pyrrhula Brisson, 1760
Druh Pyrrhula erythaca Blyth, 1862
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh juhovýchodnej Ázie chovaný v zajatí ako voliérová pinka
Poddruhy Aktuálne sa rozoznávajú dva kontinentálne poddruhy: P. e. erythaca (nominátna forma — východné Himaláje: Sikkim, Bhután, juhovýchodný Tibet, Yunnan, severné Mjanmarsko) a P. e. wilderi Riley, 1918 (severovýchodná Čína, Liaoning; niektorí autori ho zlučujú s nominátnou formou). Taiwanská forma P. e. owstoni bola v roku 2020 povýšená na samostatný druh Pyrrhula owstoni (Taiwangimpel), takže Pyrrhula erythaca sa dnes vzťahuje iba na kontinentálne populácie.
Avibase_ID 1C8E0DB232878D74

? Často kladené otázky

Najnápadnejší rozdiel je v kresbe hlavy. Hýľ sivohlavý (P. erythaca) má sivú hlavu s ostro ohraničenou čiernou „maskou" len okolo zobáka, očí a brady; samec má oranžovočervenú hruď a boky. Hýľ obyčajný (P. pyrrhula) má čiernu čiapočku na celej temene a záhlaví, sivý chrbát a u samca červené líca a celý spodok — sivú hlavu s maskou teda nemá. Areály oboch druhov sa neprekrývajú: hýľ obyčajný žije v Európe a severnej Ázii, hýľ sivohlavý v Himalájach a Číne.

Nie — pre trvalý chov nie je malá izbová klietka vhodná. Hýľ sivohlavý potrebuje priestrannú, prírodne zariadenú voliéru s konármi a vegetáciou, ideálne vonkajšiu s krytou bezprievanovou časťou. Druh je chladuvzdorný a dobre zimuje vonku. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu, čo spolu s nevhodnou (príliš mastnou) stravou vedie k obezite. Klietku použi len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.

Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť podľa sfarbenia spodiny tela. Samec má oranžovočervenú hruď, vrchné brucho a boky, samica má tieto časti sivohnedasté. Kresba hlavy (sivá hlava + čierna maska okolo zobáka) je u oboch pohlaví rovnaká, takže rozlišuj práve podľa farby pŕs a bokov. Ide o mierny, ale dobre viditeľný pohlavný dimorfizmus.

Zdroje sa nezhodujú. Vedecká terénna štúdia z Číny (Wilson Journal of Ornithology 2008, 9 hniezd) zaznamenala 3 biele vajcia s červenohnedými škvrnami. Nemecké avikultúrne zdroje uvádzajú 4–6 (resp. 4–5) modrastých vajec s tmavými škvrnami. Pre voľne žijúci druh je smerodajný terénny vedecký údaj (3 vajcia); vyšší avikultúrny počet môže odrážať podmienky zajatia alebo zovšeobecnenie z iných druhov rodu Pyrrhula. Inkubuje iba samica (~12–14 dní).

Hýľ sivohlavý je veľmi tichý vták — ako celý rod Pyrrhula vydáva len mäkké, tiché piskľavé tóny a slabý frflajúco-vibrujúci spev počuteľný len zblízka. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje okolie, takže z hľadiska hluku je vhodný aj do bytu. Treba však pamätať, že druh potrebuje priestrannú voliéru (ideálne vonkajšiu), nie malú izbovú klietku.

Áno — je to chladuvzdorný horský druh, ktorý dobre zimuje v chránenej vonkajšej voliére. Pochádza z vysokých polôh (2000–3800 m), takže nízke teploty mu neprekážajú. Kritická nie je zima, ale vlhko a prievan — zaisti suchú, bezprievanovú krytú časť, kde sa vták po kúpaní osuší a kde má sucho aj počas dažďa a snehu. Mokrá podestielka a stála vlhkosť sú rizikovejšie než mráz.

Počas hniezdenia nie. Hýľ sivohlavý je v hniezdnom období neznášanlivý voči iným pinkám — odporúča sa chovať pár samostatne, bez ďalších pinkových druhov. S inými druhmi vtákov (nie pinkami) zvyčajne vychádza bez problémov. Mimo hniezdnej sezóny je pokojnejší, no vzhľadom na vzácnosť a hodnotu druhu je bezpečnejšie nepokúšať sa o spoločný chov s konkurenčnými pinkami.

Nie. Hýľ sivohlavý nenapodobňuje ľudskú reč a jeho prirodzený repertoár tvoria len mäkké piskľavé tóny a frflajúci spev. (Pre zaujímavosť: blízky príbuzný hýľ obyčajný sa pri ručnom odchove výnimočne dokáže naučiť napodobniť pískané melódie — práve preto bol v minulosti v Európe chytaný; u hýľa sivohlavého však takáto schopnosť nie je dokumentovaná.)

ZDROJ: Wikipedia EN (Grey-headed bullfinch, https://en.wikipedia.org/wiki/Grey-headed_bullfinch), Wikipedia DE (Maskengimpel, https://de.wikipedia.org/wiki/Maskengimpel), Wikipedia HU (Álarcos süvöltő, https

 Video — Hýľ sivohlavý

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Grey-headed Bullfinch / Beavan's Bullfinch, Česky:   hýl škraboškový, Nemecky:   Maskengimpel, Španielsky:   Camachuelo cabecigrís, Francúzsky:   Bouvreuil à tête grise, Taliansky:   Ciuffolotto testagrigia, Holandsky:   Grijskopgoudvink, Portugalsky:   dom-fafe-de-cabeça-cinzenta, Poľsky:   gil siwogłowy, Maďarsky:   álarcos süvöltő, Rusky:   Сероголовый снегирь, Japonsky:   タカサゴウソ (Takasago-uso), Čínsky:   灰头灰雀 (Huītóu Huīquè), Latinsky:   Pyrrhula erythaca Blyth, 1862