Pinkovité
Hýľ sivohlavý patrí medzi najtichšie klietkové pinky — jeho hlas sa skladá z mäkkých, tichých piskľavých tónov a slabého frflajúco-vibrujúceho spevu typického pre celý rod Pyrrhula. Spev samca je nenápadný, počuteľný len z bezprostrednej blízkosti, a strieda sa s tichými piskavými kontaktnými volaniami. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje ani v nočnom tichu. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Nahrávky piesní aj volaní z Číny a Indie sú dostupné na portáli Xeno-canto.
Samec sa drží pri samici a vydáva tiché frflajúco-vibrujúce tóny; pár sa formuje na jar. Hniezdenie stimulujú predlžujúci sa deň, teplo a dostatok potravy vrátane púčikov, polozrelých semien a živej potravy. Vo voľnej prírode hniezdi vysoko v horských ihličnatých lesoch.
Hniezdo je miskovité, stavané iba samicou na vodorovných konároch ihličnanov (1,3–16 m, samec nablízku). Pri znáške existuje nesúlad zdrojov: terénna štúdia (Jia & Sun, Wilson Journal of Ornithology 2008, 9 hniezd v Číne) uvádza 3 biele vajcia s červenohnedastými škvrnami, zatiaľ čo avikultúrne zdroje (vogelliebhaber-bocholt.de, Wikipedia DE) uvádzajú 4–6 (resp. 4–5) modrastých vajec s tmavými škvrnami a škrabancami. Pre voľne žijúci druh je primárny vedecký terénny údaj (3 vajcia); avikultúrny počet môže odrážať podmienky zajatia alebo zovšeobecnenie z iných druhov rodu Pyrrhula.
Na vajíčkach sedí iba samica (terénna štúdia uvádza ~85 % obsadenosť hniezda, asi 31 min na hniezde a 4 min preč). Dĺžku inkubácie avikultúrne zdroje uvádzajú 12–14 dní, čo je v súlade s ostatnými druhmi rodu Pyrrhula. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy pre kŕmiacu samicu.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — po vyliahnutí ich kŕmia obaja rodičia. V tomto období je nevyhnutná bielkovinová a živá potrava (vaječná zmes, drobný hmyz, klíčené semená) — bez nej môžu rodičia mláďatá zanedbávať. Zabezpeč pokoj a pestrú, výživnú stravu.
Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 18.–20. dňa a úplne samostatnými sa stávajú približne 14 dní po vyletení. Juvenilné jedince pravdepodobne pripomínajú samicu bez vyvinutej čiernej masky (analógia s príbuznými druhmi rodu Pyrrhula; presné údaje o mláďati neoverené). Pri priaznivých podmienkach môže pár zahniezdiť aj 2–3-krát ročne.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre hýľa sivohlavého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Pyrrhula (vrátane hýľa obyčajného) sa odhaduje na približne 1 rok — prvé hniezdenie teda v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí.
Hýľ sivohlavý je pokojný a dôverčivý druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa rýchlo zvyká a podľa chovateľských skúseností sa naučí brať potravu z ruky. Nie je to vták na hladkanie ani na nosenie na ruke — manipuláciu znáša horšie. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbených bobúľ a púčikov, pokojné a pomalé pohyby pri voliére a vyhýbanie sa zbytočnému chytaniu.
Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plaché horské pinky
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené bobule a púčiky z ruky alebo cez sieť — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Postupne približuj ruku s krmivom — hýľ sivohlavý sa pri trpezlivosti naučí brať potravu priamo z dlane; nechytaj ho bez nevyhnutného dôvodu
Hýľ sivohlavý je v SR a ČR mimoriadne vzácny a bežne nedostupný klietkový druh — vo verejných inzerátoch (napr. Bazos.sk) sa prakticky nevyskytuje a presné aktuálne ceny sa nepodarilo overiť. Do Nemecka bol prvýkrát importovaný okolo polovice 80. rokov 20. storočia a aj tam je vedený ako raritný druh dostupný len ojedinele od špecializovaných chovateľov pinkovitých. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no vzhľadom na vzácnosť uprednostni vždy krúžkované, v zajatí odchované jedince s dokladom od chovateľa. Pred kúpou kontaktuj chovateľov pinkovitých v rámci SZCH alebo európskych spolkov (napr. nemecké/holandské kluby chovateľov Gimpel/Fringillidae).
| Hýľ sivohlavý | Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula) | Červenák mlynárkovitý (Carpodacus sibiricus) | Glezg sťahovavý (Eophona migratoria) | Hýľ hnedý (Pyrrhula nipalensis) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–17 cm | 15–17 cm | 14–15 cm | 17–20 cm | 17–19 cm |
| Váha | 18–21 g | 21–27 g | 16–24 g | 48–66 g | 20–27 g |
| Dožitie | presné údaje neoverené | až 12–17 r (zajatie, UK ringing) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002 | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Sivá hlava + čierna maska okolo zobáka; samec oranžovočervená hruď a boky, samica sivohnedastá; krátky masívny čierny zobák | Čierna čiapočka na celej temene, sivý chrbát; samec červené líca a spodok, samica hnedosivá; bez sivej hlavy s maskou | Dlhý odstupňovaný chvost; samec karmínovo-ružový s bielym bodkovaním, hnedý chrbát; samica hnedo-pásikavá; štíhlejší než hýľ | Mohutný žltý zobák s čiernou špičkou; samec čierna hlava, sivé telo, žlté boky; výrazne robustnejší a ťažší než hýľ | Najväčší hýľ; celkovo svetlohnedý/sivohnedý, bez výraznej farebnosti; biele zrkadielko na krídle, dlhší chvost |
| Areál | Východné Himaláje a Čína (2000–3800 m), čiastočne sťahovavý; v chove raritný, chladuvzdorný; berie potravu z ruky; v hniezdení neznášanlivý voči pinkám | Európa a severná Ázia, hniezdny druh SR; najpríbuznejší — odlíšenie: čierna čiapočka + červený (nie sivý) hlavový vzor, väčšia hmotnosť | Sibír a východná Ázia po Čínu; iný rod (Carpodacus) tej istej čeľade — odlíšenie: dlhý chvost, ružová (nie oranžovočervená) farba, žiadna čierna maska | Východná Ázia (Čína, Kórea, sťahuje sa do JV Ázie); iný rod (Eophona) tej istej čeľade — odlíšenie: oveľa väčší, masívny žltý zobák, čierna hlava bez sivej masky | Himaláje a hory JV Ázie; ten istý rod (Pyrrhula) — odlíšenie: väčší, hnedastý bez oranžovočervenej hrude a bez sivej hlavy s ostrou čiernou maskou |
Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, namáhavé dýchanie, tukové hrudky pod kožou, zhoršené perie
Hýle sú náchylné na obezitu a stučnenie pečene pri nadbytku olejnatých semien (najmä slnečnica). Prevencia: zmes s nízkym podielom mastných semien, dostatok pohybu v priestrannej voliére, sezónne bobule a púčiky namiesto tučného krmiva. Mimo hniezdenia obmedz vaječnú zmes a olejnaté semená.
Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných pinkovitých môže byť infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, pestrá strava s vápnikom.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché semená a bobule, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, hnačka, nechutenstvo
Hýľ sivohlavý je odolný voči chladu, no nie voči trvalej vlhkosti, prievanu a špine. Mokrá podestielka a znečistená voda vedú k bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: suchá, bezprievanová krytá časť vo voliére, denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky.
Sivá hlava a čierna maska — hýľ sivohlavý (Pyrrhula erythaca) dostal slovenský aj nemecký názov (Maskengimpel = „maskovaný hýľ") podľa nápadnej sivej hlavy s ostro ohraničenou čiernou „maskou" okolo zobáka, očí a brady. U samca dopĺňa sivú hlavu oranžovočervená hruď a boky, u samice je spodina sivohnedastá.
Ako ho odlíšiť od hýľa obyčajného — náš domáci hýľ obyčajný (P. pyrrhula) má čiernu čiapočku na celej temene, červené líca a spodok (samec) a chýba mu sivá hlava s maskou. Hýľ sivohlavý má naopak sivú hlavu a čiernu masku len okolo zobáka. Areály oboch druhov sa v teréne neprekrývajú — hýľ obyčajný žije v Európe a severnej Ázii.
Vysokohorský druh — hýľ sivohlavý hniezdi v ihličnatých a brezových lesoch a rododendronových húštinách vo výške 2000–3800 m vo východných Himalájach a v Číne. Je to jeden z najvyššie hniezdiacich zástupcov rodu Pyrrhula a v zime zostupuje do nižších polôh (1700–3200 m).
Čiastočne sťahovavý — výšková migrácia — namiesto klasického sťahovania na juh robí hýľ sivohlavý altitudinálnu (výškovú) migráciu: v zime zostupuje z hniezdneho pásma do nižšie položených lesov, kde nájde viac potravy a miernejšie podmienky.
Taiwanská populácia je dnes samostatný druh — forma z Taiwanu, predtým vedená ako poddruh P. e. owstoni, bola na základe genetických a morfologických rozdielov v roku 2020 povýšená na samostatný druh Pyrrhula owstoni (Taiwangimpel). Pyrrhula erythaca sa tak dnes vzťahuje len na kontinentálne (himalájsko-čínske) populácie.
Stavia iba samica — podľa terénnej štúdie z Číny (Wilson Journal of Ornithology 2008) buduje miskovité hniezdo na vodorovných konároch ihličnanov výlučne samica, zatiaľ čo samec sa zdržiava nablízku. Samica aj sama inkubuje (asi 85 % času na hniezde).
Spor o počte vajec — zdroje sa rozchádzajú: vedecká terénna štúdia (9 hniezd v Číne) zaznamenala 3 biele vajcia s červenohnedými škvrnami, kým nemecké avikultúrne zdroje uvádzajú 4–6 modrastých vajec. Rozdiel môže odrážať podmienky zajatia alebo zovšeobecnenie z iných druhov rodu Pyrrhula — pre voľne žijúci druh je smerodajný terénny údaj.
Berie potravu z ruky — napriek tomu, že ide o plachého horského vtáka, hýľ sivohlavý si v zajatí ľahko zvyká na človeka a podľa chovateľských skúseností sa naučí brať potravu priamo z ruky. Patrí tak medzi dôverčivejšie druhy pinkovitých.
Raritný a chladuvzdorný v avikultúre — do Nemecka bol prvýkrát importovaný okolo polovice 80. rokov 20. storočia a dodnes zostáva vzácnym druhom. Jeho výhodou je odolnosť voči chladu — v chránenej vonkajšej voliére dobre zimuje. Nevýhodou je neznášanlivosť voči iným pinkám počas hniezdenia.
Najnápadnejší rozdiel je v kresbe hlavy. Hýľ sivohlavý (P. erythaca) má sivú hlavu s ostro ohraničenou čiernou „maskou" len okolo zobáka, očí a brady; samec má oranžovočervenú hruď a boky. Hýľ obyčajný (P. pyrrhula) má čiernu čiapočku na celej temene a záhlaví, sivý chrbát a u samca červené líca a celý spodok — sivú hlavu s maskou teda nemá. Areály oboch druhov sa neprekrývajú: hýľ obyčajný žije v Európe a severnej Ázii, hýľ sivohlavý v Himalájach a Číne.
Nie — pre trvalý chov nie je malá izbová klietka vhodná. Hýľ sivohlavý potrebuje priestrannú, prírodne zariadenú voliéru s konármi a vegetáciou, ideálne vonkajšiu s krytou bezprievanovou časťou. Druh je chladuvzdorný a dobre zimuje vonku. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu, čo spolu s nevhodnou (príliš mastnou) stravou vedie k obezite. Klietku použi len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť podľa sfarbenia spodiny tela. Samec má oranžovočervenú hruď, vrchné brucho a boky, samica má tieto časti sivohnedasté. Kresba hlavy (sivá hlava + čierna maska okolo zobáka) je u oboch pohlaví rovnaká, takže rozlišuj práve podľa farby pŕs a bokov. Ide o mierny, ale dobre viditeľný pohlavný dimorfizmus.
Zdroje sa nezhodujú. Vedecká terénna štúdia z Číny (Wilson Journal of Ornithology 2008, 9 hniezd) zaznamenala 3 biele vajcia s červenohnedými škvrnami. Nemecké avikultúrne zdroje uvádzajú 4–6 (resp. 4–5) modrastých vajec s tmavými škvrnami. Pre voľne žijúci druh je smerodajný terénny vedecký údaj (3 vajcia); vyšší avikultúrny počet môže odrážať podmienky zajatia alebo zovšeobecnenie z iných druhov rodu Pyrrhula. Inkubuje iba samica (~12–14 dní).
Hýľ sivohlavý je veľmi tichý vták — ako celý rod Pyrrhula vydáva len mäkké, tiché piskľavé tóny a slabý frflajúco-vibrujúci spev počuteľný len zblízka. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje okolie, takže z hľadiska hluku je vhodný aj do bytu. Treba však pamätať, že druh potrebuje priestrannú voliéru (ideálne vonkajšiu), nie malú izbovú klietku.
Áno — je to chladuvzdorný horský druh, ktorý dobre zimuje v chránenej vonkajšej voliére. Pochádza z vysokých polôh (2000–3800 m), takže nízke teploty mu neprekážajú. Kritická nie je zima, ale vlhko a prievan — zaisti suchú, bezprievanovú krytú časť, kde sa vták po kúpaní osuší a kde má sucho aj počas dažďa a snehu. Mokrá podestielka a stála vlhkosť sú rizikovejšie než mráz.
Počas hniezdenia nie. Hýľ sivohlavý je v hniezdnom období neznášanlivý voči iným pinkám — odporúča sa chovať pár samostatne, bez ďalších pinkových druhov. S inými druhmi vtákov (nie pinkami) zvyčajne vychádza bez problémov. Mimo hniezdnej sezóny je pokojnejší, no vzhľadom na vzácnosť a hodnotu druhu je bezpečnejšie nepokúšať sa o spoločný chov s konkurenčnými pinkami.
Nie. Hýľ sivohlavý nenapodobňuje ľudskú reč a jeho prirodzený repertoár tvoria len mäkké piskľavé tóny a frflajúci spev. (Pre zaujímavosť: blízky príbuzný hýľ obyčajný sa pri ručnom odchove výnimočne dokáže naučiť napodobniť pískané melódie — práve preto bol v minulosti v Európe chytaný; u hýľa sivohlavého však takáto schopnosť nie je dokumentovaná.)