Leiothrichidae (timáliovité/sojkavcovité)
Sojkavec spevavý má mimoriadne bohatý, zvučný a melodický spev — práve preň patrí medzi najcenenejšie spevavé vtáky v Číne a je tradičnou hviezdou tamojších speváckych súťaží. Spev je hlasný, jasný a premenlivý, zložený z dlhých pískavých fráz s pravidelným opakovaním, do ktorých vták majstrovsky vplieta napodobeniny hlasov iných vtákov a zvukov z okolia. Samec spieva sebavedomo a vytrvalo, najintenzívnejšie ráno a v období toku (jar), keď spevom zároveň oznamuje a bráni svoje teritórium. Hlas je výrazne silnejší a hudobnejší než u drobných mäkkozobcov typu pekinského slávika a v sile sa približuje špičkovým spevákom, akým je šáma bielochrbtá. Pár medzi sebou komunikuje tichšími kontaktnými tónmi a speváckymi „duetmi". Druh je výborný mimik vtáčích hlasov, no ľudskú reč spravidla nenapodobňuje.
Samec sa predvádza intenzívnym, zvučným spevom, ktorým zároveň láka samicu aj bráni teritórium. Pár je hlasovo komunikatívny a medzi partnermi prebiehajú spevácke „duety". V chove treba páru poskytnúť pokoj a hustejší porast či kríky pre založenie hniezda; teritoriálne samce sa nesmú držať spolu.
Vajcia sú modré až modrozelené. Znáška býva 2–5 vajec, samica znáša spravidla 1 vajce denne. Hniezdo má tvar úhľadnej miskovitej stavby ukrytej v hustom kríku, húštine alebo podraste, zvyčajne do ~2 m nad zemou; v chove ho pár zakladá v hniezdnom koši, polobúdke alebo hustom poraste vo voliére.
Na vajciach sedí prevažne samica, zatiaľ čo samec bráni teritórium; inkubácia trvá približne 13–16 dní. Pokoj v okolí hniezda je kľúčový — opakované vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmené sú prevažne mäkkým živým hmyzom (larvy, cvrčky, drobné bezstavovce) a mäkkou potravou. V tomto období je nevyhnutný dostatok kvalitnej živej potravy a vaječných zmesí — bez bielkovinového hmyzu mláďatá neprospievajú.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo spravidla do približne dvoch týždňov, ešte kým nie sú dokonale lietavé. Rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov mimo hniezda. Mladé majú spočiatku matnejšie sfarbenie a menej výrazný biely očný znak, ktorý sa dotvára s vekom a pelichaním.
Po osamostatnení je vhodné mladé vtáky včas oddeliť, najmä pri teritoriálnych samcoch a ak rodičia chystajú ďalšiu znášku. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom roku života. Pohlavia sa rozlišujú ťažko (sú si veľmi podobné), pri odchove pomáha sledovanie správania a spevu, prípadne DNA test pohlavia.
Sojkavec sa nedá „skrotiť" ako papagáj na maznanie, pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku však stráca prudkú plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta k pamlsku (kúsok ovocia, cvrček). Cieľom „ochočenia" je dôvera a pokoj v klietke, nie kontakt do ruky. Kľúčové je tiché prostredie, pravidelný režim a odmena obľúbenou potravou; hrubé chytanie a naháňanie dôveru zničí. Treba rátať s jeho teritoriálnou povahou — samec sa najlepšie cíti ako jediný „pán" svojej klietky.
Umiestnite klietku alebo voliéru do pokojnej, no bežne navštevovanej časti domácnosti, aby si vták zvykol na pohyb ľudí bez stresu.
Prvé dni len pokojne pracujte v okolí, hovorte tlmene a vyhýbajte sa prudkým pohybom — nechajte sojkavca udomácniť sa.
Postupne ponúkajte obľúbený pamlsok (kúsok ovocia, cvrček) z ruky pri mrežiach alebo z pinzety, vždy v rovnakom čase.
Keď vták prestane unikať a začne dôverčivo prilietať na kŕmenie, predlžujte čas blízkosti — odmeňujte pokoj, nikdy ho nenaháňajte.
Rešpektujte teritoriálnosť (samce chovajte jednotlivo) a chytanie do ruky obmedzte na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos), aby ste nestratili vybudovanú dôveru.
Cena kolíša podľa pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), veku, pohlavia a najmä kvality spevu — cenení speváci bývajú výrazne drahší. Uprednostnite vtáky odchované v zajatí od preukázateľného chovateľa — pre etiku aj lepšiu adaptáciu a zdravie. Pozor: sojkavec spevavý je zaradený v Prílohe II dohovoru CITES, takže pri jeho dovoze a medzinárodnom obchode platia osobitné predpisy a povinnosť dokladov o pôvode — pred kúpou si overte legálny pôvod vtáka a aktuálne podmienky.
| Sojkavec spevavý (hwamei) | Pekinský slávik | Mesia striebrolíca | Šáma bielochrbtá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 21–25 cm | ~15 cm | ~15–17 cm | 23–28 cm |
| Váha | 60–78 g | 20–25 g | ~22–30 g | 28–34 g |
| Dožitie | ~10–15 r | ~7–10 r | ~8–10 r | ~10–15 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · CITES II | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Teplo hnedý, tmavé prúžkovanie, biely očný krúžok predĺžený dozadu („maľované obočie") | Olivovo-zelený vták s červeným zobákom a žlto-oranžovým hrdlom (Leiothrix lutea) | Pestrý vták so striebristými lícami, žltým hrdlom a červenými škvrnami na krídlach (Leiothrix argentauris) | Samec: čierna hlava a chrbát, oranžové bruško, biely trtáč, dlhý chvost |
| Areál | Stredná a J Čína, sev. Vietnam a Laos — špičkový spevák čínskej klietkovej tradície | Himaláje a J Čína — obľúbený, nenáročnejší klietkový mäkkozobec (Leiothrichidae) | Himaláje a JV Ázia — farebný spevavý mäkkozobec (Leiothrichidae) | Južná a JV Ázia — špičkový spevák a mimik, hmyzožravý mäkkozobec |
Príznaky: Nadváha, malátnosť, znížená aktivita, dýchavičnosť
Následok jednostrannej tučnej diéty — najmä prekrmovania múčiarmi a zofóbasmi. Sojkavec má prijímať pestrú stravu s prevahou softbill zmesi a striedaním hmyzu, doplnenú ovocím; tučný hmyz len ako doplnok. Prevencia: kontrola množstva tučného hmyzu, dostatok pohybu vo voliére a pestrý jedálniček.
Príznaky: Slabosť, kŕče, problémy pri znáške, zlá kondícia operenia
Hmyz aj ovocie sú chudobné na vápnik — bez „gut-loadingu" a vápnikovo-vitamínových doplnkov hrozí deficit, najmä u znášajúcich samíc a mláďat. Prevencia: posýpanie hmyzu vápnikom, sépiová kosť, kvalitná mäkkozobá zmes a doplnky vitamínov (vrátane D3 pri chove vnútri).
Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nasršené perie, apatia
Pri kŕmení mäkkým ovocím a živým hmyzom a pri prehrabávaní podstielky je riziko kvasenia zvyškov, plesní a endoparazitov (červy, prvoky), najmä u divo odchytených vtákov. Prevencia: denné čistenie misiek a odstraňovanie zvyškov ovocia, kvalitný zdroj hmyzu, hygiena voliéry a karanténa nových vtákov; pri príznakoch rozbor trusu a liečba u veterinára so zameraním na vtáky.
Príznaky: Oškubané či poškodené perie, nervozita, neustály nepokoj, poranenia
V stiesnenej klietke si čulý sojkavec poškodzuje perie a stres môže viesť k nepokoju; pri spoločnom chove teritoriálnych samcov hrozia vážne poranenia z bitiek. Prevencia: dostatočne priestranná klietka/voliéra s vetvami a úkrytmi, chov samcov jednotlivo, pokoj a možnosť kúpania. Poškodené perie sa upraví až pelichaním, preto je dôležité odstrániť príčinu.
Príznaky: Nasršené perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nahrbene v kúte
Hoci je sojkavec mierne otužilejší, ako pôvodom teplomilnejší druh je citlivý na mráz, prievan a vlhkú zimu. Prevencia: temperovaný priestor v zime, žiadny prievan a postupné otužovanie pri prechode do vonkajšej voliéry. Pri dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára.
Jeden z najcenenejších spevákov v Číne — sojkavec spevavý (hwamei) patrí medzi najobľúbenejšie a najuznávanejšie spevavé klietkové vtáky v Číne. Pre svoj hlasný, jasný a premenlivý spev je tradičnou hviezdou čínskych speváckych súťaží, kde sa vtáky merajú v kvalite a bohatosti spevu.
„Maľované obočie" v mene — najnápadnejším znakom je biely očný krúžok, ktorý sa dozadu predlžuje do bielej čiarky pripomínajúcej namaľované obočie. Práve odtiaľ pochádza čínske meno hwamei (huà méi = „maľované obočie"), pod ktorým je druh známy po celom svete.
Majster napodobňovania — do svojho spevu vták vplieta napodobeniny hlasov iných vtákov (doložené napríklad imitácie slávika čínskeho/Japanese bush warbler a muchárikov rodu Ficedula) aj zvukov z okolia. Táto schopnosť mimikry robí jeho spev mimoriadne bohatým a premenlivým.
Latinské meno znamená „spevavý" — druhové meno canorus v latinčine znamená „spevavý, zvučný". Carl Linné druh popísal už v roku 1758 (pôvodne ako Turdus canorus) a meno presne vystihuje jeho hlavnú devízu — nádherný spev.
Taxonómia v pohybe — tradične sa druh radí do rodu Garrulax, no viaceré novšie systematiky ho zaraďujú do rodu Pterorhinus (Pterorhinus canorus), prípadne sa uvádza staršie meno Leucodioptron canorum. Patrí do čeľade timáliovité/sojkavcovité (Leiothrichidae).
Tchajwanský príbuzný je už samostatný druh — sojkavec tchajwanský (Taiwan hwamei) bol pôvodne považovaný za poddruh, dnes je však vyčlenený ako samostatný druh Garrulax taewanus. Podľa genetickej štúdie (Li et al. 2006) sa obe línie rozišli približne pred 1,5 milióna rokov.
Vták krovín a húštin — sojkavec nie je vták otvorenej krajiny, ale obyvateľ krovín, podrastu, húštin a okrajov lesov, kde sa vie nenápadne skrývať a kde prehrabáva zem za hmyzom. Pri speve sa však samec rád vyšplhá na vyvýšené miesto, aby ho bolo zďaleka počuť.
Introdukovaný na Havaj — ako populárny klietkový vták sa hwamei dostal aj mimo svojho areálu a z vypustených či uniknutých jedincov vznikla voľne žijúca populácia na Havaji, kde dnes patrí medzi zaužívané introdukované spevavce.
Chránený dohovorom CITES (Príloha II) — pre veľký a často nelegálny obchod so spevavými vtákmi bol sojkavec spevavý v roku 2000 na žiadosť samotnej Číny zaradený do Prílohy II CITES, ktorá reguluje jeho medzinárodný obchod. Aj keď je v IUCN hodnotený ako málo dotknutý, v domovine pomaly ubúda práve pre odchyt.
Drobný, no dlhoveký a teritoriálny — pri dĺžke 21–25 cm a hmotnosti 60–78 g sa dožíva približne 10–15 rokov (v zajatí pri dobrej starostlivosti aj viac). Je výrazne teritoriálny — samce sa medzi sebou neznášajú, preto sa v chove držia jednotlivo alebo v zohratom páre.
Sojkavec spevavý patrí medzi najcenenejšie spevavé vtáky v Číne vďaka svojmu hlasnému, jasnému a mimoriadne premenlivému speve, do ktorého majstrovsky vplieta napodobeniny hlasov iných vtákov a zvukov z okolia. Je tradičnou hviezdou čínskych speváckych súťaží, kde sa vtáky merajú v kvalite, sile a bohatosti spevu, a má pevné miesto v tamojšej klietkovej kultúre. Jeho meno hwamei (huà méi = „maľované obočie") odkazuje na nápadný biely očný znak. Pre milovníka spevavých vtákov ide o jeden z najpôsobivejších spevov spomedzi klietkových druhov vôbec.
Skôr pre mierne pokročilého chovateľa — sojkavec je mäkkozobec (softbill), takže vyžaduje priestrannú klietku alebo voliéru a mäkkozobú stravu (softbill zmes a živý hmyz doplnené ovocím a semenami) namiesto jednoduchej zrnkovej diéty. Treba rátať aj s jeho teritoriálnosťou — samce sa medzi sebou neznášajú a chovajú sa jednotlivo. Pre úplného začiatočníka, ktorý chce nenáročného spievajúceho vtáka, sa skôr odporúča kanárik alebo pekinský slávik. Kto má základné skúsenosti s exotmi a túži po výnimočnom spevákovi, získa v sojkavcovi charizmatického a obohacujúceho zverenca.
Sojkavec je všežravec s prevahou živočíšnej zložky. Základ v chove tvorí kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes alebo univerzálny krm doplnená pestrým živým hmyzom — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole — ideálne „gut-loadovaným" a posypaným vápnikom a vitamínmi. Pridávajte mäkké ovocie a bobule (jablko, hrozno, banán, figy, moruše) a v chladnejšej časti roka drobné semená. Tučný hmyz (múčiare, zofóbasy) dávajte s mierou, aby vták neobéznel. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (na nej neprospieva) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé ovocie. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie; pri odchove výrazne zvýšte podiel hmyzu.
V IUCN Červenom zozname je sojkavec spevavý hodnotený ako málo dotknutý (Least Concern) vďaka širokému areálu, no v domovine pomaly až mierne ubúda v dôsledku intenzívneho odchytu pre obchod so spevavými vtákmi. Práve pre veľký a často nelegálny obchod bol druh v roku 2000 — na žiadosť samotnej Číny — zaradený do Prílohy II dohovoru CITES, ktorá reguluje jeho medzinárodný obchod (vyžaduje povolenia a doklady o pôvode). Pri kúpe preto vždy uprednostnite vtáky odchované v zajatí s dokladom o legálnom pôvode a overte si aktuálne predpisy.
Áno — sojkavec má nádherný, hlasný a premenlivý melodický spev, ktorý je hlavným dôvodom jeho slávy. Spev tvoria dlhé jasné pískavé frázy s pravidelným opakovaním, do ktorých vták majstrovsky vplieta napodobeniny hlasov iných vtákov (napríklad slávika čínskeho/Japanese bush warbler, muchárikov) a zvukov z okolia. Spieva najintenzívnejšie ráno a na jar a spevom si zároveň bráni teritórium. Ľudskú reč spravidla nenapodobňuje tak ako beo či žako — jeho devízou je hudobný spev a vtáčie imitácie. Keďže je hlasný a vytrvalý, pred zaobstaraním zvážte umiestnenie klietky a toleranciu okolia.
Sojkavec sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku však stráca prudkú plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta k pamlsku. Treba rešpektovať jeho teritoriálnu povahu — samce sa chovajú jednotlivo, najlepšie ako jediný „pán" svojej klietky. V zajatí hniezdi zohratý pár: v prírode prebieha hniezdenie zhruba máj–júl, znáška býva 2–5 modrých až modrozelených vajec v miskovitom hniezde ukrytom v hustom poraste, na vajciach sedí prevažne samica približne 13–16 dní a mláďatá sa odchovávajú prevažne na hmyze. Pre úspešný odchov je kľúčový pokoj, hustejší porast pre hniezdo a dostatok živého hmyzu. Pohlavia sú si veľmi podobné, preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania a spevu, prípadne DNA test pohlavia.