Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Húseničiarka čiernolíca

Coracina novaehollandiae — veľký štíhly austrálsky spevavec s výraznou čiernou tvárovou maskou a modrosivým telom — bežný pohľad na elektrických drôtoch austrálskych miest; po pristátí vždy prešúchava krídla

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podla BirdLife International a IUCN (hodnotenie e.T22706495A94073161). Druh ma rozsiahly areal po celej Australii a j. Novej Guinei, pocetnu populaciu a stabilny populacny trend. Hlavnymi hrozbami su strata lesnych biotopov a predacia introdukovanymi zivocichmi (zdivocene macky Felis catus, listy Vulpes vulpes). Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Australsky zakon EPBC Act 1999 chrani vsetky divoke australske vtaky pred odchytom a vyvozom. V state Novy Jizni Wales chraneny podla Biodiversity Conservation Act 2016.
Dĺžka32–34 cm
Hmotnosť90–145 g
Dožitiemax. 9 r vo voľnej prírode (banding)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stable)
RozšírenieCelá Austrália a j. Nová Guinea (3 poddruhy)
BiotopOtvorené lesy, záhrady, farmy, mestá — okrem hustých dažďových pralesov
StravaPrevažne hmyz (húsenice, chrobáky, cikády, pavúky); doplnkovo ovocie a semená
Hniezdenie2 vajcia; inkubácia 21–22 dní; vymládzanie ~21 dní; aug.–feb.
MigráciaČiastočne sťahovavý; melanops zimuje v Molukách a Novej Guinei
ZvláštnosťPrešúchava krídla po každom pristátí (hovorovo Shufflewing)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

60% 20% 12% STRAVA zloženie
Hmyz a larvy — húsenice, chrobáky, cikády, kobylky, modlivky, stonožky, dážďovky; lapané za letu, zo zemského povrchu alebo gleaning-om z lístia 60%
Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané v kôre a na vetvičkách počas gleaning-u v korunách stromov 20%
Ovocie a bobule — moruše a ďalšie drobné plody; sezónny doplnok, najmä keď je hmyzu menej 12%
Semená — príležitostný doplnok potravy mimo hniezdneho obdobia 5%
Mäkkýše a drobné bezstavovce — slimáky a iné prízemné bezstavovce; zriedkavá zložka 3%

Odporúčané potraviny

  • Húsenice, motýlie larvy a iné larvy hmyzu — strava po ktorej je pomenovaná čeľaď húseničiarkovité; kľúčová zložka pred a počas hniezdenia
  • Chrobáky, cikády, kobylky a modlivky — lovené zo vzduchu, zo zemského povrchu alebo gleaning-om z lístia a kôry
  • Pavúky a stonožky — vyhľadávané v kôre, medzi vetvičkami a v podraste
  • Drobné ovocie a moruše — sezónny cukrový doplnok, keď je hmyzu menej; druh navštevuje záhradné kroviny s plodmi
  • Semená — príležitostný doplnok v období nedostatku hmyzu
  • Dážďovky a mäkkýše — prízemná potrava zachytávaná pri pôdnom love
  • Čerstvá pitná voda — každodenne prístupná; druh navštevuje záhradné misky, potoky a kaluže

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky; poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Soľ a silne korenené ľudské jedlá — preťažujú obličky vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
  • Postriekané semená alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
Tip od odborníka Húseničiarka čiernolíca je v prírode predovšetkým hmyzožravý druh — živí sa húsenicami (odtiaľ slovenský názov čeľade), chrobákmi, cikádami, kobylkami, pavúkmi a ďalšími článkonožcami; loví ich za letu, na zemi alebo gleaning-om z lístia a kôry. Ovocie (moruše, drobné plody) a semená sú len príležitostným doplnkom. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúceho austrálskeho vtáka. Pri dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (švábiky, crickets, vojačky), doplnený o mäkké ovocie. Presné kŕmne normy v zajatí pre tento druh nie sú overené; odporúčame austrálske záchranné centrá (WIRES).

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Húseničiarka čiernolíca je stredne tichý, nenápadný druh — jej hlavným vokálnym prejavom je mäkký chrčivý „creearck“ a kontaktné hvizdy. Nie je to hlučný druh a v mestskom prostredí Austrálie ju mnohí ľudia ani nezaznamenajú. Keďže sa v SR nechová, hodnotenie je orientačné a platí pre voľne žijúcich jedincov.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Húseničiarka čiernolíca je voľne žijúci divoký druh — nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. V austrálskych predmestiach a záhradách môžu jedince byť relatívne odvážne (sedávajú na elektrických drôtoch, anténach a plotoch priamo pred ľuďmi), no ide o prispôsobenie na urbánne prostredie, nie o ochočenie. Fyzický kontakt je pre nich stresujúci.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívny denný druh — húseničiarka čiernolíca je pozoruhodná skôr svojím nápadným správaním pri pristátí (prešúchavanie krídel) než vysokou pohyblivosťou. Loví hmyz za letu alebo gleaning-om; mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v kŕdľoch a vykonáva sezónne migrácie. Nie je to hyperaktívny drobný pinka.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Húseničiarka čiernolíca nenapodobňuje ľudskú reč — jej vokálny repertoár je vrodený a zahŕňa chrčivé kontaktné volania a hvizdy. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Húseničiarka čiernolíca má nenápadný hlasový repertoár — jej najcharakteristickejší hlas je mäkký chrčivý „creearck“ (niekedy opisovaný aj ako warbling alebo „cat whistle“), vydávaný počas letu aj sedenia. Okrem tohto základného volania produkuje kontaktné hvizdy a juvenilné žobranie (begging calls), ako aj agresívne poplašné volania pri obrane hniezda. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto je zaregistrovaných viacero nahrávok druhu (napr. XC104872, XC68000, XC642653). V urbánnom Austrálii sedáva na elektrických drôtoch — vtedy môžete zachytiť aj letové kontaktné hlásky.

Dokáže hovoriť? Húseničiarka čiernolíca nenapodobňuje ľudskú reč. Jej vokálny repertoár — mäkký chrčivý „creearck“, kontaktné hvizdy a poplašné volania — je vrodený a druhovo špecifický. Nejde o hovoriaci klietkový druh.

Typické zvuky

  • Mäkký chrčivý „creearck“ — hlavné kontaktné a letové volanie; znelo tiež opisujú ako warbling alebo „cat whistle“; vydávané počas letu aj pri sedení na exponovaných bidlách; nahrávky na xeno-canto (XC104872, XC68000 — Coracina novaehollandiae melanops)
  • Kontaktné hvizdy — rôznorodé mäkké hvizdy vydávané v kŕdli mimo hniezdnej sezóny; udržujú kontakt medzi jedincami pri sezónnych pohyboch a nomádskych kŕdľoch (zdroj: mdahlem.net)
  • Poplašné a agresívne volania pri hniezde — ostrejšie volania pri obrane vajec alebo mláďat pred predátormi; oba rodičia sa podieľajú na obrane; v archíve xeno-canto nahrané počas rôznych situácií (XC642653)
  • Juvenilné žobranie (begging calls) — mlado jedince vydávajú naléhavé piskľavé hlásky po vymládzaní, kým ich rodičia dofutujú; výrazný kontrast s tichosťou dospelcov (zdroj: mdahlem.net)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (august–február); v suchých oblastiach závisí od zrážok; pár môže opakovane využívať to isté teritórium a partnera (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
Tok a formovanie párov — obaja partneri stavajú hniezdo; monogamné páry sa môžu každoročne obnovovať
Odchov mláďat — inkubácia 21–22 dní (obaja rodičia); vymládzanie 21 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: mdahlem.net, Birds in Backyards)
Mimohniezdne obdobie — čiastočne nomádsky; južné populácie migrujú na sever; formujú kŕdle až 100 jedincov
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; potreba zvýšeného príjmu bielkovín z hmyzu
Celoročne v Austrálii; čiastočne nomádsky a čiastočne migrujúci — niektoré populácie sú stále, iné uskutočňujú sezónne pohyby sever-juh

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh austrálskeho a novoguinejského biotopu — v SR sa bežne nechová. Húseničiarka čiernolíca je divoký australský vták; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, ornitológiu a birdingové cestovanie. Austrálsky zákon (Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999 — EPBC Act) a štátne ochranné predpisy zakazujú odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov bez povolenia.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode obsadzuje rozsiahle teritóriá v rôznych zalesnených biotopoch; mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje nomádsky v kŕdľoch. Nie je to druh vhodný do klietky ani bežnej záhradnej voliéry.
Deti v domácnosti Húseničiarka čiernolíca nie je domáci maznáčik pre deti. Deťom ju možno predstaviť ako pozoruhodný príklad austrálskej divočiny: výrazná čierna maska (ako zo škraboška), prešúchavanie krídel po každom pristátí a kŕdle putujúce austrálskymi mestami. Druh poučuje o prispôsobivosti vtákov na urbánne prostredie — sedáva na elektrických drôtoch a anténach a loví hmyz dokonca v mestských parkoch. Najlepší „kontakt“ s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode v Austrálii alebo cez databázy eBird/xeno-canto.
Hlučnosť Hlavný hlas — mäkký chrčivý „creearck“ (warbling/churring) — nie je prenikaví. Druh nie je hlučný ani koloniálny spevavec. Keďže sa v zajatí v SR nechová, toto hodnotenie má len atlasový charakter.
Verdikt odborníka Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae) je stredne veľký štíhly spevavec (32–34 cm, 90–145 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité), rozšírený takmer po celej Austrálii a v južnej Novej Guinei. Dospelý jedinec je ľahko rozoznateľný podľa výraznej čiernej tvárovej masky (pokrýva čelo, oko, líca a hrdlo), modrosivého vrchu tela a belavého spodku s čistobielym bruchom. Pohlavný dimorfizmus je minimálny — samec a samica sú sfarbením takmer totožní. Mláďatá majú masku obmedzenú len na pásik cez oko a celkovo bledšie sfarbenie. Typickým behaviorálnym znakom je prešúchavanie (posúvanie) krídel hneď po každom pristátí — preto sa hovorovo volá Shufflewing. Druh je čiastočne sťahovavý a nomádsky — južné populácie zimujú na severe, mimo hniezdnej sezóny sa zhromažďujú do kŕdľov až 100 jedincov a bežne sa vyskytujú aj v predmestiach, kde sedávajú na elektrických drôtoch a anténach. Tri poddruhy sa líšia intenzitou sfarbenia a zimovísk: novaehollandiae (Tasmánia), melanops (pevninová Austrália, zimuje až v Molukách a Novej Guinei) a subpallida (Pilbara, veľmi bledý). Druh obýva takmer všetky zalesnené biotopy okrem hustých dažďových pralesov — otvorené eukalyptové lesy, záhrady, farmy, mestské parky aj lemovky pozdĺž riek. Potrava pozostáva predovšetkým z húseníc, chrobákov, cikád, pavúkov a ďalšieho hmyzu; doplnkovo ovocie a semená. Hniezdna sezóna trvá august–február; pár stavia malé miskovité hniezdo z vetvičiek, kôry a pavučiny v rozvidlení vetvy (5–25 m vysoko). Znáška: 2 vajcia (krémovohnedé so škvrnami, ~31×22 mm); inkubácia 21–22 dní (obaja rodičia); vymládzanie ~21 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá. Maximálne dožitie vo voľnej prírode: 9 rokov (banding records). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s populačným trendom stable. V SR sa bežne nechová — ide o atlasový voľne žijúci austrálsky druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Takmer všetky zalesnené biotopy Austrálie okrem hustých dažďových pralesov: otvorené eukalyptové lesy, záhrady, farmy, mestské parky, lemovky pozdĺž riek, kroviny
Húseničiarka čiernolíca je mimoriadne prispôsobivý druh — obýva otvorené lesy, záhrady, farmy a predmestia, ale vyhýba sa hustým dažďovým pralesom. Bežne sedáva na elektrických drôtoch a TV anténach v austrálskych mestách (Sydney, Perth) — to ho robí viditeľným aj pre ne-birdwatcherov. V New South Wales požíva zákonnu ochranu. Prirodzený biotop zahŕňa výšky od morskej hladiny až po horské lesy.
Sociálne správanie a sezónne kŕdle
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej kŕdle až 100 jedincov; čiastočne nomádsky a čiastočne migrujúci
Počas hniezdenia žijú monogamné páry — obaja partneri môžu každoročne obnovovať zväzok a využívať to isté teritórium. Mimo hniezdnej sezóny a pri sezónnych migráciách sa zhlukujú do kŕdľov (family groups a väčších skupín) o veľkosti až 100 jedincov (zdroj: Museums Victoria, BirdLife Australia). Niektoré populácie sú stále, iné vykonávajú sezónne pohyby sever-juh.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až subtropický klimát Austrálie; celoročne prítomný; niektoré populácie zimujú ďalej na severe alebo v Novej Guinei
Druh je prispôsobený na rozmanité austrálske podnebie — od tropického severu (NT, Queensland) cez mierne juhovýchod (Victoria, NSW) až po Tasmániu. Poddruh melanops je dlhý migrant zimujúci až v Molukách a Novej Guinei. Nie je to druh zviazaný s jedným typom podnebia; prispôsobivosť je jednou z jeho kľúčových vlastností.
Hniezdo a hniezdny typ
Malé miskovité hniezdo z vetvičiek, kôry a rastlinného materiálu, spletené pavučinou; v rozvidlení vetvy 5–25 m nad zemou; znáška 2 vajcia krémovohnedej farby so škvrnami
Pár stavia malé plytké miskovité hniezdo (saucer shape) z vetvičiek, kôry a rastlinných vlákien spletených pavučinou — hniezdo je nápadne malé v pomere k veľkosti vtáka. Umiestňuje sa do rozvidlenia vetvy na strome, 5–25 m nad zemou (zdroj: mdahlem.net). Znáška: 2 vajcia krémovohnedej farby s tmavšími škvrnami, rozmery approximately 31×22 mm. Obaja partneri môžu každoročne obnovovať použitie toho istého teritória.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje — kaluže, potoky, záhradné nádoby; kúpanie je bežným správaním
Húseničiarka čiernolíca sa pravidelne kúpe v plytkých prírodných vodných zdrojoch — kaluže, potoky, záhradné napájadlá. Čistota peria je nevyhnutná pre let, termoreguláciu a parazitárnu ochranu. V záhradách navštevuje vtáčie misky.
Denná aktivita a sezónne pohyby
Striktne denný vták; aktívny od svitania; sezónne migrácie sever-juh u niektorých populácií
Húseničiarka čiernolíca je striktne denný vták aktívny od svitania. Niektoré populácie sú stále, iné sú čiastočne nomádske alebo migrujúce (pohyby sever–juh v závislosti od sezóny a dostupnosti potravy). Poddruh melanops pravidelne zimuje mimo Austrálie — v Molukách, Malých Sundách a Novej Guinei.

Rozmnožovací cyklus

Tok a formovanie páru
Jún–august pred hniezdnou sezónou (aug.–feb.); monogamné páry sa môžu každoročne obnovovať (zdroj: BirdLife Australia, mdahlem.net)

Húseničiarka čiernolíca je monogamný druh — obaja partneri sa môžu každoročne znovuzjednotiť a využívať to isté hniezdne teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch detailne overené). Obaja partneri participujú na stavbe hniezda, inkubácii aj kŕmení mláďat.

Hniezdo a znáška
Znáška 2 vajcia; hniezdna sezóna august–február (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)

Obaja partneri spoločne stavajú malé miskovité hniezdo z vetvičiek, kôry a rastlinného materiálu spletené pavučinou — hniezdo je nápadne malé v pomere k veľkosti vtáka. Umiestňuje sa do rozvidlenia vetvy stromu, 5–25 m nad zemou (zdroj: mdahlem.net). Znáška pozostáva z 2 vajec (zvyčajne) krémovohnedej farby s tmavšími hnedými škvrnami; rozmery approximately 31×22 mm (zdroj: mdahlem.net). Hniezdna sezóna: august–február v JV Austrálii; v suchých aridných oblastiach závisí od zrážok.

Inkubácia
21–22 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: mdahlem.net)

Inkubácia trvá 21–22 dní a vykonávajú ju obaja rodičia (zdroj: mdahlem.net); iné zdroje (Wikipedia EN) uvádzajú len „obaja partneri sa starajú o mláďatá“. V tomto období pár aktívne bráni okolie hniezda — bolo zdokumentované, že húseničiarka pri obrane hniezda pred jašterice (Lace Monitor) využíva aj prešúchavanie krídel ako odpútavacie správanie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz je hlavnou zložkou kŕmenia mláďat (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife Australia)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat je živý hmyz a larvy — húsenice, chrobáky a ďalšie článkonožce sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou pre rast a vývoj. Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~21 dňoch (fledging period; zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net, Australian Museum).

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Vymládzanie ~21 dní; juvenilné sfarbenie odlišné od dospelcov (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum)

Juvenilné jedince sa výrazne líšia od dospelcov — čierna maska je u nich obmedzená len na pásik cez oko (nie pokrýva celé líca a hrdlo ako u dospelých). Celkovo sú bledší a menej kontrastní. Dospelé sfarbenie s plnou čiernou maskou nadobúdajú postupne pelichaním. Po vymládzaní ich rodičia istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; maximálne dožitie vo voľnej prírode 9 rokov (zdroj: AnAge, ABBBS banding data)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 9 rokov (zdroj: AnAge Database — Australian Bird and Bat Banding Scheme). Telesná hmotnosť dospelcov: 90–145 g (rozsah závislý od poddruhu, pohlavia a sezóny).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR bežne nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho diviaka Austrálie. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Húseničiarka čiernolíca je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. V austrálskych predmestiach môžu byť jedince relatívne odvážne — sedia na drôtoch a anténach pred ľuďmi — no táto „dôvernosť“ je adaptáciou na urbánne prostredie, nie ochočením. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode alebo v dobre zazalesnených záhradách počas návštevy Austrálie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — húseničiarka čiernolíca je voľne žijúci austrálsky vták; odchyt a chov bez povolenia je zakázaný austrálskym zákonom EPBC Act

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — v austrálskych záhradách, parkoch a pri cestách so stromami je bežným pohľadom; sedáva na elektrických drôtoch

3

Ak pozoruješ zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici (WIRES alebo Wildlife Victoria) — nemanipuluj bez odbornej pomoci

4

Záujem o druh uspokojí databáza eBird, xeno-canto a Avibase — online záznamy hlasov, fotografií a máp rozšírenia

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Húseničiarka čiernolíca sa v SR ani v európskej avikultúre bežne nepredáva a nechová. Austrálsky zákon (EPBC Act 1999) zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je zaradený v CITES. Táto stránka nie je chovateľský inzerát — má výhradne atlasový a poznávací charakter.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúci austrálsky spevavec; EPBC Act zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — v záhradách, parkoch a na elektrických drôtoch austrálskych miest je druh bežným a ľahko pozorovateľným pohľadom
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a máp rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Húseničiarka čiernolíca nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v austrálskych záhradách a lesoch s eukalyptmi a v predmestiach je výrazná čierna maska a charakteristické prešúchavanie krídel neprehliadnuteľné. Skús eBird na mapovanie lokalít a xeno-canto na počúvanie hlasov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Húseničiarka čiernolíca 32–34 cm Bielobruchý cuckooshrike 22–29 cm (podstatne menší) Zemný cuckooshrike 33–37 cm (najväčší austrálsky cuckooshrike) Pruhovaný cuckooshrike 22–28 cm
Húseničiarka čiernolíca Bielobruchý cuckooshrike (Coracina papuensis, White-bellied Cuckooshrike) Zemný cuckooshrike (Coracina maxima, Ground Cuckooshrike) Pruhovaný cuckooshrike (Coracina lineata, Barred Cuckooshrike / Yellow-eyed Cuckooshrike)
Dĺžka32–34 cm22–29 cm (podstatne menší)33–37 cm (najväčší austrálsky cuckooshrike)22–28 cm
Váha90–145 g55–80 gcca 115 g (orientačne)presné údaje neoverené
Dožitiemax. 9 r vo voľnej prírode (banding records, AnAge)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci druh Austrálie a j. Novej Guiney — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci — severná a severovýchodná Austrália, Nová Guinea; v SR sa nechovávoľne žijúci — vnútrozemie Austrálie; v SR sa nechovávoľne žijúci — v Austrálii len juh Queenslandu a sev. NSW; tiež Indonesia, PNG, Šalamúnové ostrovy; v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC (stable); nie je v CITES; NSW zákon chrání; EPBC Act zakazuje odchytIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaVýrazná čierna tvárová maska (čelo+oko+líca+hrdlo); modrosivý vrch tela; belavý spodok s bielym bruchom; pohlavný dimorfizmus minimálny; juvenily majú masku obmedzenú na pásik cez oko; zobák mierne hákovitýBledý modrosivý vrch a hlava; čierna maska obmedzená len na líniu od zobáka po oko (nepokrýva hrdlo) — to je kľúčový rozdiel; celkovo bledší a menší než čiernolíca; biely spodokVeľký štíhly vták; sivý vrch a hruď; čierne krídla; bledá (belavá) dúhovka — v kontraste s tmavou dúhovkou čiernolícej; brucho jemne prúžkované; chvost dlhší; dlhé nohy (chodí po zemi)Výrazné žlté (zlato-žlté) oko — diagnostické; sivé vrch tela; spodok tela s výraznými šedivými priečnymi pruhmi na bielom podklade (barring) — preto pruhovaný; bez plnej čiernej masky na tvári
AreálCelá Austrália a j. Nová Guinea; 3 poddruhy (melanops/novaehollandiae/subpallida); čiastočne sťahovavý a nomádsky; kŕdle až 100 jedincov mimo hniezdenia; bežný v mestách na elektrických drôtoch; prešúchava krídla po pristátí (Shufflewing)Severný NT, Queensland, SV NSW; zasahuje do PNG a Šalamúnových ostrovov; biotop rôznorodý ako u čiernolícej, ale preferuje tropickejšie oblastiVýhradne vnútrozemie Austrálie — suché otvorené savany, aridné kroviny a riedke lesy; neobýva predmestia ani vlhkejšie okrajové oblasti; je vzácnejší než čiernolícaObýva okraje a vnútro vlhkých tropických dažďových pralesov a hustejšie lesy — biotopom sa odlišuje od čiernolícej, ktorá preferuje otvorené lesy

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici (WIRES, Wildlife Victoria). Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Predácia — introdukované mačky a líšky
vysoká

Príznaky: Poranenia od predátorov; straty mláďat a vajec; pokles hniezdnej úspešnosti v urbanizovanom prostredí

Introdukované šelmy — zdivočelé mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) — sú jednou z hlavných príčin strát vtákov v austrálskych predmestiach. Mláďatá po vymládzaní sú osobitne zraniteľné. Ekologická hrozba platí aj pre hniezda húseničiarky — hniezdo je na vetvičkách stromov a mačky sú zdatnými lezkyňami.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, pokles aktivity

Voľne žijúce vtáky bežne nesú črevné parazity (hlísty, kokcídie), ktoré sa pri zhoršenej kondícii premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Otravy pesticídmi — oragnofosforečné insekticídy
vysoká

Príznaky: Chvenie, kŕče, slinenie, ochrnutie, dezorientácia, náhly úhyn

Húseničiarka čiernolíca je hmyzožravec, ktorý systematicky hľadá hmyz na stromoch, kríkoch a tráve. V poľnohospodárskych oblastiach a záhradách ošetrených insekticídmi (organofosforečné zlúčeniny, neonikotinoidy) môže skonzumovať intoxikovaný hmyz. Otravy pesticídmi sú v Austrálii dokumentovanou hrozbou pre insektívorne vtáky.

Prevencia Húseničiarka čiernolíca sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince (záchranná stanica v Austrálii): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je najväčšou hrozbou. (2) Vhodná strava — živý hmyz (crickets, meelworms, švábiky) a drobné mäkké ovocie; nie samé semená. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo austrálsku záchrannú stanicu (WIRES / Wildlife Victoria).

Zaujímavosti

1

Čiernolicý Shufflewing — najvýraznejším identifikačným znakom dospelého jedinca je výrazná čierna tvárová maska pokrývajúca čelo, oko, líca a hrdlo; telo je modrosivé s bielym bruchom. Rovnako nápadné je prešúchavanie (posúvanie) krídel bezprostredne po pristátí — druh striedavo pohybuje každým krídlom nahor a nadol, čo mu vyslúžilo hovorové meno Shufflewing. Správanie je natoľko konzistentné, že slúži ako terénna pomôcka pri determinácii.

2

Cuckooshrike — ani kukučka, ani strakáč — napriek anglickému menovaniu cuckooshrike nie je húseničiarka čiernolíca príbuzná kukučke (rad Cuculiformes) ani strakošovi (čeľaď Laniidae). Patrí do čeľade Campephagidae, ktorej slovenský názov húseničiarkovité priamo odkazuje na obľubu húseníc v strave; anglický „cuckoo“ v mene odkazuje len na vzdialenú vizuálnu podobnosť so sivým sfarbením kukučky.

3

Tri poddruhy s rôznymi zimovískami — C. n. melanops (pevninová Austrália) je dlhý migrant zimujúci až v Molukách, Malých Sundách a Novej Guinei; C. n. novaehollandiae (Tasmánia) zimuje na východnej Austrálii; C. n. subpallida (Pilbara, SZ Austrália) zimuje na Kayských ostrovoch — každý poddruh teda má iné migračné trasy a zimovíská.

4

Mláďatá bez plnej masky — juvenilné jedince sa výrazne líšia od dospelcov: čierna maska je obmedzená len na pásik cez oko (nie pokrýva celé líce a hrdlo), a celkovo sú bledšie. Tento znak pomáha v teréne odlíšiť dospelé a mladé vtáky a je dôvodom, prečo niektorí pozorovatelia z krajín mimo Austrálie môžu omylom považovať juvenilné jedince za iný druh.

5

Najprispôsobivejší cuckooshrike Austrálie — kým väčšina húseničiarkovitých preferuje pralesy alebo špecifické biotopy, húseničiarka čiernolíca obýva takmer všetky zalesnené stanoviská okrem hustých dažďových pralesov: eukalyptové lesy, kroviny, poľnohospodársku krajinu, mestské parky a predmestia. Je bežným pohľadom na elektrických drôtoch v Sydney, Perth a ďalších austrálskych mestách.

6

Kŕdle mimo hniezdnej sezóny — mimo hniezdnej sezóny druh vytvára kŕdle (family groups až po väčšie zoskupenia) o veľkosti až 100 jedincov, putujúce krajinou nomádsky za potravou. Tieto kŕdle sú charakteristickým jarným a jesenným pohľadom v mnohých častiach Austrálie a NZ birdwatcheri ich bežne hlásia na platforme eBird.

7

Yindjibarndi a záhradná tradícia — domorodý austrálsky národ Yindjibarndi volá tento druh julgira a historicky ho choval ako záhradného vtáka s ostrihnutými krídlami (zdroj: Wikipedia EN) — jeden z mála zdokumentovaných prípadov úmyselného chovu divého austrálskeho vtáka domorodými ľuďmi.

8

Obrana hniezda prešúchaním krídel — bolo zdokumentované, že pri ohrození hniezda dravcom alebo jaštenicou húseničiarka aktívne využíva charakteristické prešúchavanie krídel ako odpútavacie správanie (distraction display) — prešúchava krídla a pozornosť predátora sa presúva z hniezda na pohybujúceho sa vtáka. Toto správanie je ďalším dôkazom funkčného využitia ich typického pohybu.

Taxonomická klasifikácia

species Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Coracina Vieillot, 1816
Druh Coracina novaehollandiae (Gmelin, JF 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Austrálie a južnej Novej Guiney; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy (Avibase, Wikipedia EN): C. n. novaehollandiae (nomínát) — Tasmánia, King Island, Flinders Island; zimuje na východnej Austrálii. C. n. melanops — celá pevninská Austrália okrem Pilbary; zimuje v Molukách, Malých Sundách, Novej Guinei a záp. Šalamúnových ostrovoch; má dlhší zobák, južné populácie sú dlhokrídlejšie. C. n. subpallida — Pilbara a Gascoyne v záp. Austrálii; oveľa bledšie sivé vrch tela a veľmi bledé sivé prsia s belavým bruchom; zimuje na Kayských ostrovoch.
Avibase_ID EBACA7A45A5E7729

? Často kladené otázky

Dospelá húseničiarka čiernolíca (32–34 cm) má kombináciu výraznej čiernej tvárovej masky (pokrýva čelo, oko, líca a hrdlo), modrosivého vrchu tela a belavého spodku s bielym bruchom. Najčastejšia zámena je s bielobruchým cuckooshrike (Coracina papuensis, 22–29 cm) — ten je menší a má masku obmedzenú len na línia od zobáka po oko (nie pokrýva hrdlo). Zemný cuckooshrike (Coracina maxima, 33–37 cm) je väčší, s dlhšími nohami a bledou dúhovkou; žije v suchej vnútrozemskej krajine. Pruhovaný cuckooshrike (Coracina lineata) má výrazné priečne pruhy na spodku tela a žlté oko. Okrem sfarbenia pomáha determinácii aj typické prešúchavanie krídel po pristátí — charakteristické práve pre húseničiarku čiernolícu.

Anglický názov cuckooshrike je historický a odkazuje len na vzdialenú vizuálnu podobnosť sivého sfarbenia so sivou kukučkou (Cuculus canorus) a na hákovitý zobák ako u niektorých strakošov. Húseničiarka čiernolíca patrí do čeľade Campephagidae, ktorá nie je príbuzná kukučkám (rad Cuculiformes) ani strakošom (Laniidae). Slovenský názov húseničiarkovité je presnejší — odkazuje na obľubu húseníc v strave týchto vtákov.

Bezprostredne po každom pristátí húseničiarka čiernolíca striedavo posúva (prešúchava) každé krídlo nahor a nadol niekoľkokrát za sebou — odtiaľ hovorový názov Shufflewing. Presná funkcia tohto správania nie je definitívne objasnená — najpravdepodobnejšie ide o repositioning peria po lete alebo o signalizáciu vo vnútro druhu; bolo tiež zdokumentované ako odpútavacie správanie pri obrane hniezda pred predátorom. Správanie je natoľko konzistentné a výrazné, že slúži ako spoľahlivý terénny znak pre determináciu.

Druh je čiastočne sťahovavý a čiastočne nomádsky — závisí od poddruhu a populácie. C. n. melanops (pevninová Austrália) je dlhý migrant: niektoré populácie zimujú v Molukách, Malých Sundách a Novej Guinei. C. n. novaehollandiae (Tasmánia) zimuje na východnej Austrálii. Niektoré pevninské populácie sú stále, iné uskutočňujú sezónne pohyby sever–juh. Mimo hniezdnej sezóny sa zhromažďujú do kŕdľov až 100 jedincov a pohybujú sa nomádsky za potravou.

Hniezdna sezóna trvá august–február (v suchých oblastiach závisí od zrážok). Obaja rodičia spoločne stavajú malé miskovité hniezdo z vetvičiek, kôry a pavučiny v rozvidlení vetvy stromu, 5–25 m nad zemou. Znáška: zvyčajne 2 vajcia (krémovohnedé so škvrnami, ~31×22 mm). Inkubácia trvá 21–22 dní a vykonávajú ju obaja rodičia. Mláďatá vyletia po ~21 dňoch (vymládzanie). Pár môže každoročne obnovovať zväzok a využívať to isté teritórium.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s populačným trendom stable — druh je bežný a rozšírený po celej Austrálii. Druh nie je zaradený v CITES. V New South Wales požíva zákonnú ochranu podľa Biodiversity Conservation Act 2016. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov bez povolenia. Hlavnými hrozbami sú strata biotopov a predácia introdukovanými zvieratami (mačky, líšky).

V SR a Európe sa bežne nechová a austrálska legislatíva (EPBC Act) zakazuje vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je ani klietkový maznáčik. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva Austrálie — bežný pohľad na elektrických drôtoch a anténach v Sydney, Perth a ďalších mestách; záhradné hniezdiská v predmestiach. Na diaľku ho môžete sledovať cez databázu eBird, nahrávky hlasov na xeno-canto (druh má desiatky nahrávok) a fotografie na iNaturalist.

ZDROJ: Wikipedia EN (Black-faced cuckooshrike — taxonómia, rozmery 32–34 cm, popis sfarbenia, 3 poddruhy, hniezdenie aug.–feb., znáška 2 vajcia, fledging 21 dní, biotop, čiastočný nomadizmus/stáhovanosť, „Sh

 Video — Húseničiarka čiernolíca

Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae) — spev a hlas v prírode

Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-faced Cuckooshrike, Česky:   housenčík černolící, Nemecky:   Schwarzgesicht-Raupenfänger, Španielsky:   Oruguero Carinegro, Francúzsky:   Échenilleur à masque noir, Taliansky:   Averla cuculo faccianera, Holandsky:   Australische Rupsvogel, Portugalsky:   lagarteiro-de-cara-preta, Poľsky:   kruczyna czarnolica, Maďarsky:   álarcos kakukkgébics, Rusky:   Чернолицый воронец, Japonsky:   オーストラリアオニサンショウクイ, Latinsky:   Coracina novaehollandiae (Gmelin, JF 1789)