Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Húseničiarka čiernolíca

Coracina novaehollandiae — veľký štíhly austrálsky spevavec s výraznou čiernou tvárovou maskou a modrosivým telom — bežný pohľad na elektrických drôtoch austrálskych miest; po pristátí vždy prešúchava krídla

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie e.T22706495A94073161). Druh má rozsiahly areál po celej Austrálii a j. Novej Guinei, početnú populáciu a stabilný populačný trend. Hlavnými hrozbami sú strata lesných biotopov a predácia introdukovanými živočíchmi (zdivočené mačky Felis catus, líšky Vulpes vulpes). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 chráni všetky divoké austrálske vtáky pred odchytom a vývozom. V štáte Nový Južný Wales chránený podľa Biodiversity Conservation Act 2016.
Dĺžka32–34 cm
Hmotnosť90–145 g
Dožitiemax. 9 r vo voľnej prírode (banding)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stable)
RozšírenieCelá Austrália a j. Nová Guinea (3 poddruhy)
BiotopOtvorené lesy, záhrady, farmy, mestá — okrem hustých dažďových pralesov
StravaPrevažne hmyz (húsenice, chrobáky, cikády, pavúky); doplnkovo ovocie a semená
Hniezdenie2 vajcia; inkubácia 21–22 dní; vymládzanie ~21 dní; aug.–feb.
MigráciaČiastočne sťahovavý; melanops zimuje v Molukách a Novej Guinei
ZvláštnosťPrešúchava krídla po každom pristátí (hovorovo Shufflewing)

Výživa

  • Hmyz a larvy — húsenice, chrobáky, cikády, kobylky, modlivky, stonožky, dážďovky; lapané za letu, zo zemského povrchu alebo gleaning-om z lístia
  • Pavúky a iné článkonožce — vyhľadávané v kôre a na vetvičkách počas gleaning-u v korunách stromov
  • Ovocie a bobule — moruše a ďalšie drobné plody; sezónny doplnok, najmä keď je hmyzu menej
  • Semená — príležitostný doplnok potravy mimo hniezdneho obdobia
  • Mäkkýše a drobné bezstavovce — slimáky a iné prízemné bezstavovce; zriedkavá zložka
Tip od odborníka Húseničiarka čiernolíca je v prírode predovšetkým hmyzožravý druh — živí sa húsenicami (odtiaľ slovenský názov čeľade), chrobákmi, cikádami, kobylkami, pavúkmi a ďalšími článkonožcami; loví ich za letu, na zemi alebo gleaning-om z lístia a kôry. Ovocie (moruše, drobné plody) a semená sú len príležitostným doplnkom. Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — ide o voľne žijúceho austrálskeho vtáka. Pri dočasnej záchrannej starostlivosti o zraneného jedinca je základom živý hmyz (švábiky, crickets, vojačky), doplnený o mäkké ovocie. Presné kŕmne normy v zajatí pre tento druh nie sú overené; odporúčame austrálske záchranné centrá (WIRES).

Hlasový prejav

Húseničiarka čiernolíca má nenápadný hlasový repertoár — jej najcharakteristickejší hlas je mäkký chrčivý „creearck“ (niekedy opisovaný aj ako warbling alebo „cat whistle“), vydávaný počas letu aj sedenia. Okrem tohto základného volania produkuje kontaktné hvizdy a juvenilné žobranie (begging calls), ako aj agresívne poplašné volania pri obrane hniezda. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto je zaregistrovaných viacero nahrávok druhu (napr. XC104872, XC68000, XC642653). V urbánnom Austrálii sedáva na elektrických drôtoch — vtedy môžete zachytiť aj letové kontaktné hlásky.

Typické zvuky

  • Mäkký chrčivý „creearck“ — hlavné kontaktné a letové volanie; znelo tiež opisujú ako warbling alebo „cat whistle“; vydávané počas letu aj pri sedení na exponovaných bidlách; nahrávky na xeno-canto (XC104872, XC68000 — Coracina novaehollandiae melanops)
  • Kontaktné hvizdy — rôznorodé mäkké hvizdy vydávané v kŕdli mimo hniezdnej sezóny; udržujú kontakt medzi jedincami pri sezónnych pohyboch a nomádskych kŕdľoch (zdroj: mdahlem.net)
  • Poplašné a agresívne volania pri hniezde — ostrejšie volania pri obrane vajec alebo mláďat pred predátormi; oba rodičia sa podieľajú na obrane; v archíve xeno-canto nahrané počas rôznych situácií (XC642653)
  • Juvenilné žobranie (begging calls) — mlado jedince vydávajú naléhavé piskľavé hlásky po vymládzaní, kým ich rodičia dofutujú; výrazný kontrast s tichosťou dospelcov (zdroj: mdahlem.net)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (august–február); v suchých oblastiach závisí od zrážok; pár môže opakovane využívať to isté teritórium a partnera (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards)
Tok a formovanie párov — obaja partneri stavajú hniezdo; monogamné páry sa môžu každoročne obnovovať
Odchov mláďat — inkubácia 21–22 dní (obaja rodičia); vymládzanie 21 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: mdahlem.net, Birds in Backyards)
Mimohniezdne obdobie — čiastočne nomádsky; južné populácie migrujú na sever; formujú kŕdle až 100 jedincov
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; potreba zvýšeného príjmu bielkovín z hmyzu
Celoročne v Austrálii; čiastočne nomádsky a čiastočne migrujúci — niektoré populácie sú stále, iné uskutočňujú sezónne pohyby sever-juh

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Takmer všetky zalesnené biotopy Austrálie okrem hustých dažďových pralesov: otvorené eukalyptové lesy, záhrady, farmy, mestské parky, lemovky pozdĺž riek, kroviny
Húseničiarka čiernolíca je mimoriadne prispôsobivý druh — obýva otvorené lesy, záhrady, farmy a predmestia, ale vyhýba sa hustým dažďovým pralesom. Bežne sedáva na elektrických drôtoch a TV anténach v austrálskych mestách (Sydney, Perth) — to ho robí viditeľným aj pre ne-birdwatcherov. V New South Wales požíva zákonnu ochranu. Prirodzený biotop zahŕňa výšky od morskej hladiny až po horské lesy.
Sociálne správanie a sezónne kŕdle
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej kŕdle až 100 jedincov; čiastočne nomádsky a čiastočne migrujúci
Počas hniezdenia žijú monogamné páry — obaja partneri môžu každoročne obnovovať zväzok a využívať to isté teritórium. Mimo hniezdnej sezóny a pri sezónnych migráciách sa zhlukujú do kŕdľov (family groups a väčších skupín) o veľkosti až 100 jedincov (zdroj: Museums Victoria, BirdLife Australia). Niektoré populácie sú stále, iné vykonávajú sezónne pohyby sever-juh.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až subtropický klimát Austrálie; celoročne prítomný; niektoré populácie zimujú ďalej na severe alebo v Novej Guinei
Druh je prispôsobený na rozmanité austrálske podnebie — od tropického severu (NT, Queensland) cez mierne juhovýchod (Victoria, NSW) až po Tasmániu. Poddruh melanops je dlhý migrant zimujúci až v Molukách a Novej Guinei. Nie je to druh zviazaný s jedným typom podnebia; prispôsobivosť je jednou z jeho kľúčových vlastností.
Hniezdo a hniezdny typ
Malé miskovité hniezdo z vetvičiek, kôry a rastlinného materiálu, spletené pavučinou; v rozvidlení vetvy 5–25 m nad zemou; znáška 2 vajcia krémovohnedej farby so škvrnami
Pár stavia malé plytké miskovité hniezdo (saucer shape) z vetvičiek, kôry a rastlinných vlákien spletených pavučinou — hniezdo je nápadne malé v pomere k veľkosti vtáka. Umiestňuje sa do rozvidlenia vetvy na strome, 5–25 m nad zemou (zdroj: mdahlem.net). Znáška: 2 vajcia krémovohnedej farby s tmavšími škvrnami, rozmery approximately 31×22 mm. Obaja partneri môžu každoročne obnovovať použitie toho istého teritória.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje — kaluže, potoky, záhradné nádoby; kúpanie je bežným správaním
Húseničiarka čiernolíca sa pravidelne kúpe v plytkých prírodných vodných zdrojoch — kaluže, potoky, záhradné napájadlá. Čistota peria je nevyhnutná pre let, termoreguláciu a parazitárnu ochranu. V záhradách navštevuje vtáčie misky.
Denná aktivita a sezónne pohyby
Striktne denný vták; aktívny od svitania; sezónne migrácie sever-juh u niektorých populácií
Húseničiarka čiernolíca je striktne denný vták aktívny od svitania. Niektoré populácie sú stále, iné sú čiastočne nomádske alebo migrujúce (pohyby sever–juh v závislosti od sezóny a dostupnosti potravy). Poddruh melanops pravidelne zimuje mimo Austrálie — v Molukách, Malých Sundách a Novej Guinei.

Rozmnožovací cyklus

Tok a formovanie páru
Jún–august pred hniezdnou sezónou (aug.–feb.); monogamné páry sa môžu každoročne obnovovať (zdroj: BirdLife Australia, mdahlem.net)

Húseničiarka čiernolíca je monogamný druh — obaja partneri sa môžu každoročne znovuzjednotiť a využívať to isté hniezdne teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch detailne overené). Obaja partneri participujú na stavbe hniezda, inkubácii aj kŕmení mláďat.

Hniezdo a znáška
Znáška 2 vajcia; hniezdna sezóna august–február (zdroj: Wikipedia EN, mdahlem.net)

Obaja partneri spoločne stavajú malé miskovité hniezdo z vetvičiek, kôry a rastlinného materiálu spletené pavučinou — hniezdo je nápadne malé v pomere k veľkosti vtáka. Umiestňuje sa do rozvidlenia vetvy stromu, 5–25 m nad zemou (zdroj: mdahlem.net). Znáška pozostáva z 2 vajec (zvyčajne) krémovohnedej farby s tmavšími hnedými škvrnami; rozmery approximately 31×22 mm (zdroj: mdahlem.net). Hniezdna sezóna: august–február v JV Austrálii; v suchých aridných oblastiach závisí od zrážok.

Inkubácia
21–22 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: mdahlem.net)

Inkubácia trvá 21–22 dní a vykonávajú ju obaja rodičia (zdroj: mdahlem.net); iné zdroje (Wikipedia EN) uvádzajú len „obaja partneri sa starajú o mláďatá“. V tomto období pár aktívne bráni okolie hniezda — bolo zdokumentované, že húseničiarka pri obrane hniezda pred jašterice (Lace Monitor) využíva aj prešúchavanie krídel ako odpútavacie správanie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz je hlavnou zložkou kŕmenia mláďat (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife Australia)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou potravou mláďat je živý hmyz a larvy — húsenice, chrobáky a ďalšie článkonožce sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou pre rast a vývoj. Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~21 dňoch (fledging period; zdroj: Birds in Backyards, mdahlem.net, Australian Museum).

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Vymládzanie ~21 dní; juvenilné sfarbenie odlišné od dospelcov (zdroj: Wikipedia EN, Australian Museum)

Juvenilné jedince sa výrazne líšia od dospelcov — čierna maska je u nich obmedzená len na pásik cez oko (nie pokrýva celé líca a hrdlo ako u dospelých). Celkovo sú bledší a menej kontrastní. Dospelé sfarbenie s plnou čiernou maskou nadobúdajú postupne pelichaním. Po vymládzaní ich rodičia istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; maximálne dožitie vo voľnej prírode 9 rokov (zdroj: AnAge, ABBBS banding data)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 9 rokov (zdroj: AnAge Database — Australian Bird and Bat Banding Scheme). Telesná hmotnosť dospelcov: 90–145 g (rozsah závislý od poddruhu, pohlavia a sezóny).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Húseničiarka čiernolíca 32–34 cm Bielobruchý cuckooshrike 22–29 cm (podstatne menší) Zemný cuckooshrike 33–37 cm (najväčší austrálsky cuckooshrike) Pruhovaný cuckooshrike 22–28 cm
Húseničiarka čiernolíca Bielobruchý cuckooshrike (Coracina papuensis, White-bellied Cuckooshrike) Zemný cuckooshrike (Coracina maxima, Ground Cuckooshrike) Pruhovaný cuckooshrike (Coracina lineata, Barred Cuckooshrike / Yellow-eyed Cuckooshrike)
Dĺžka32–34 cm22–29 cm (podstatne menší)33–37 cm (najväčší austrálsky cuckooshrike)22–28 cm
Váha90–145 g55–80 gcca 115 g (orientačne)presné údaje neoverené
Dožitiemax. 9 r vo voľnej prírode (banding records, AnAge)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stable); nie je v CITES; NSW zákon chrání; EPBC Act zakazuje odchytIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
CharakteristikaVýrazná čierna tvárová maska (čelo+oko+líca+hrdlo); modrosivý vrch tela; belavý spodok s bielym bruchom; pohlavný dimorfizmus minimálny; juvenily majú masku obmedzenú na pásik cez oko; zobák mierne hákovitýBledý modrosivý vrch a hlava; čierna maska obmedzená len na líniu od zobáka po oko (nepokrýva hrdlo) — to je kľúčový rozdiel; celkovo bledší a menší než čiernolíca; biely spodokVeľký štíhly vták; sivý vrch a hruď; čierne krídla; bledá (belavá) dúhovka — v kontraste s tmavou dúhovkou čiernolícej; brucho jemne prúžkované; chvost dlhší; dlhé nohy (chodí po zemi)Výrazné žlté (zlato-žlté) oko — diagnostické; sivé vrch tela; spodok tela s výraznými šedivými priečnymi pruhmi na bielom podklade (barring) — preto pruhovaný; bez plnej čiernej masky na tvári
AreálCelá Austrália a j. Nová Guinea; 3 poddruhy (melanops/novaehollandiae/subpallida); čiastočne sťahovavý a nomádsky; kŕdle až 100 jedincov mimo hniezdenia; bežný v mestách na elektrických drôtoch; prešúchava krídla po pristátí (Shufflewing)Severný NT, Queensland, SV NSW; zasahuje do PNG a Šalamúnových ostrovov; biotop rôznorodý ako u čiernolícej, ale preferuje tropickejšie oblastiVýhradne vnútrozemie Austrálie — suché otvorené savany, aridné kroviny a riedke lesy; neobýva predmestia ani vlhkejšie okrajové oblasti; je vzácnejší než čiernolícaObýva okraje a vnútro vlhkých tropických dažďových pralesov a hustejšie lesy — biotopom sa odlišuje od čiernolícej, ktorá preferuje otvorené lesy

Zaujímavosti

1

Čiernolicý Shufflewing — najvýraznejším identifikačným znakom dospelého jedinca je výrazná čierna tvárová maska pokrývajúca čelo, oko, líca a hrdlo; telo je modrosivé s bielym bruchom. Rovnako nápadné je prešúchavanie (posúvanie) krídel bezprostredne po pristátí — druh striedavo pohybuje každým krídlom nahor a nadol, čo mu vyslúžilo hovorové meno Shufflewing. Správanie je natoľko konzistentné, že slúži ako terénna pomôcka pri determinácii.

2

Cuckooshrike — ani kukučka, ani strakáč — napriek anglickému menovaniu cuckooshrike nie je húseničiarka čiernolíca príbuzná kukučke (rad Cuculiformes) ani strakošovi (čeľaď Laniidae). Patrí do čeľade Campephagidae, ktorej slovenský názov húseničiarkovité priamo odkazuje na obľubu húseníc v strave; anglický „cuckoo“ v mene odkazuje len na vzdialenú vizuálnu podobnosť so sivým sfarbením kukučky.

3

Tri poddruhy s rôznymi zimovískami — C. n. melanops (pevninová Austrália) je dlhý migrant zimujúci až v Molukách, Malých Sundách a Novej Guinei; C. n. novaehollandiae (Tasmánia) zimuje na východnej Austrálii; C. n. subpallida (Pilbara, SZ Austrália) zimuje na Kayských ostrovoch — každý poddruh teda má iné migračné trasy a zimovíská.

4

Mláďatá bez plnej masky — juvenilné jedince sa výrazne líšia od dospelcov: čierna maska je obmedzená len na pásik cez oko (nie pokrýva celé líce a hrdlo), a celkovo sú bledšie. Tento znak pomáha v teréne odlíšiť dospelé a mladé vtáky a je dôvodom, prečo niektorí pozorovatelia z krajín mimo Austrálie môžu omylom považovať juvenilné jedince za iný druh.

5

Najprispôsobivejší cuckooshrike Austrálie — kým väčšina húseničiarkovitých preferuje pralesy alebo špecifické biotopy, húseničiarka čiernolíca obýva takmer všetky zalesnené stanoviská okrem hustých dažďových pralesov: eukalyptové lesy, kroviny, poľnohospodársku krajinu, mestské parky a predmestia. Je bežným pohľadom na elektrických drôtoch v Sydney, Perth a ďalších austrálskych mestách.

6

Kŕdle mimo hniezdnej sezóny — mimo hniezdnej sezóny druh vytvára kŕdle (family groups až po väčšie zoskupenia) o veľkosti až 100 jedincov, putujúce krajinou nomádsky za potravou. Tieto kŕdle sú charakteristickým jarným a jesenným pohľadom v mnohých častiach Austrálie a NZ birdwatcheri ich bežne hlásia na platforme eBird.

7

Yindjibarndi a záhradná tradícia — domorodý austrálsky národ Yindjibarndi volá tento druh julgira a historicky ho choval ako záhradného vtáka s ostrihnutými krídlami (zdroj: Wikipedia EN) — jeden z mála zdokumentovaných prípadov úmyselného chovu divého austrálskeho vtáka domorodými ľuďmi.

8

Obrana hniezda prešúchaním krídel — bolo zdokumentované, že pri ohrození hniezda dravcom alebo jaštenicou húseničiarka aktívne využíva charakteristické prešúchavanie krídel ako odpútavacie správanie (distraction display) — prešúchava krídla a pozornosť predátora sa presúva z hniezda na pohybujúceho sa vtáka. Toto správanie je ďalším dôkazom funkčného využitia ich typického pohybu.

Taxonomická klasifikácia

species Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Coracina Vieillot, 1816
Druh Coracina novaehollandiae (Gmelin, JF 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit Austrálie a južnej Novej Guiney; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Tri poddruhy (Avibase, Wikipedia EN): C. n. novaehollandiae (nomínát) — Tasmánia, King Island, Flinders Island; zimuje na východnej Austrálii. C. n. melanops — celá pevninská Austrália okrem Pilbary; zimuje v Molukách, Malých Sundách, Novej Guinei a záp. Šalamúnových ostrovoch; má dlhší zobák, južné populácie sú dlhokrídlejšie. C. n. subpallida — Pilbara a Gascoyne v záp. Austrálii; oveľa bledšie sivé vrch tela a veľmi bledé sivé prsia s belavým bruchom; zimuje na Kayských ostrovoch.
Avibase_ID EBACA7A45A5E7729

? Často kladené otázky

Dospelá húseničiarka čiernolíca (32–34 cm) má kombináciu výraznej čiernej tvárovej masky (pokrýva čelo, oko, líca a hrdlo), modrosivého vrchu tela a belavého spodku s bielym bruchom. Najčastejšia zámena je s bielobruchým cuckooshrike (Coracina papuensis, 22–29 cm) — ten je menší a má masku obmedzenú len na línia od zobáka po oko (nie pokrýva hrdlo). Zemný cuckooshrike (Coracina maxima, 33–37 cm) je väčší, s dlhšími nohami a bledou dúhovkou; žije v suchej vnútrozemskej krajine. Pruhovaný cuckooshrike (Coracina lineata) má výrazné priečne pruhy na spodku tela a žlté oko. Okrem sfarbenia pomáha determinácii aj typické prešúchavanie krídel po pristátí — charakteristické práve pre húseničiarku čiernolícu.

Anglický názov cuckooshrike je historický a odkazuje len na vzdialenú vizuálnu podobnosť sivého sfarbenia so sivou kukučkou (Cuculus canorus) a na hákovitý zobák ako u niektorých strakošov. Húseničiarka čiernolíca patrí do čeľade Campephagidae, ktorá nie je príbuzná kukučkám (rad Cuculiformes) ani strakošom (Laniidae). Slovenský názov húseničiarkovité je presnejší — odkazuje na obľubu húseníc v strave týchto vtákov.

Bezprostredne po každom pristátí húseničiarka čiernolíca striedavo posúva (prešúchava) každé krídlo nahor a nadol niekoľkokrát za sebou — odtiaľ hovorový názov Shufflewing. Presná funkcia tohto správania nie je definitívne objasnená — najpravdepodobnejšie ide o repositioning peria po lete alebo o signalizáciu vo vnútro druhu; bolo tiež zdokumentované ako odpútavacie správanie pri obrane hniezda pred predátorom. Správanie je natoľko konzistentné a výrazné, že slúži ako spoľahlivý terénny znak pre determináciu.

Druh je čiastočne sťahovavý a čiastočne nomádsky — závisí od poddruhu a populácie. C. n. melanops (pevninová Austrália) je dlhý migrant: niektoré populácie zimujú v Molukách, Malých Sundách a Novej Guinei. C. n. novaehollandiae (Tasmánia) zimuje na východnej Austrálii. Niektoré pevninské populácie sú stále, iné uskutočňujú sezónne pohyby sever–juh. Mimo hniezdnej sezóny sa zhromažďujú do kŕdľov až 100 jedincov a pohybujú sa nomádsky za potravou.

Hniezdna sezóna trvá august–február (v suchých oblastiach závisí od zrážok). Obaja rodičia spoločne stavajú malé miskovité hniezdo z vetvičiek, kôry a pavučiny v rozvidlení vetvy stromu, 5–25 m nad zemou. Znáška: zvyčajne 2 vajcia (krémovohnedé so škvrnami, ~31×22 mm). Inkubácia trvá 21–22 dní a vykonávajú ju obaja rodičia. Mláďatá vyletia po ~21 dňoch (vymládzanie). Pár môže každoročne obnovovať zväzok a využívať to isté teritórium.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s populačným trendom stable — druh je bežný a rozšírený po celej Austrálii. Druh nie je zaradený v CITES. V New South Wales požíva zákonnú ochranu podľa Biodiversity Conservation Act 2016. Austrálsky zákon EPBC Act 1999 zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov bez povolenia. Hlavnými hrozbami sú strata biotopov a predácia introdukovanými zvieratami (mačky, líšky).

V SR a Európe sa bežne nechová a austrálska legislatíva (EPBC Act) zakazuje vývoz divých austrálskych vtákov. Druh nie je ani klietkový maznáčik. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva Austrálie — bežný pohľad na elektrických drôtoch a anténach v Sydney, Perth a ďalších mestách; záhradné hniezdiská v predmestiach. Na diaľku ho môžete sledovať cez databázu eBird, nahrávky hlasov na xeno-canto (druh má desiatky nahrávok) a fotografie na iNaturalist.

ZDROJ: Wikipedia EN (Black-faced cuckooshrike — taxonómia, rozmery 32–34 cm, popis sfarbenia, 3 poddruhy, hniezdenie aug.–feb., znáška 2 vajcia, fledging 21 dní, biotop, čiastočný nomadizmus/stáhovanosť, „Sh

 Video — Húseničiarka čiernolíca

Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae) — spev a hlas v prírode

Húseničiarka čiernolíca (Coracina novaehollandiae) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-faced Cuckooshrike, Česky:   housenčík černolící, Nemecky:   Schwarzgesicht-Raupenfänger, Španielsky:   Oruguero Carinegro, Francúzsky:   Échenilleur à masque noir, Taliansky:   Averla cuculo faccianera, Holandsky:   Australische Rupsvogel, Portugalsky:   lagarteiro-de-cara-preta, Poľsky:   kruczyna czarnolica, Maďarsky:   álarcos kakukkgébics, Rusky:   Чернолицый воронец, Japonsky:   オーストラリアオニサンショウクイ, Latinsky:   Coracina novaehollandiae (Gmelin, JF 1789)