Horárik žltý (Setophaga petechia)

Parulidae (horárikovité)

Horárik žltý

Setophaga petechia — žiarivo žltý sťahovavý spevák Severnej Ameriky so slávnym spevom sweet-sweet-sweet a hrdzavými pruhmi na hrudi samca

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie BirdLife International / IUCN. Populácia je celkovo stabilná a areál mimoriadne rozsiahly. Niektoré lokálne poddruy (napr. severokalifornský riparian) sú v USA zaradené na zoznam Species of Concern podľa Endangered Species Act. Hlavné hrozby: strata a degradácia riparian biotopov (výrub vŕbových porastov), kolízie so sklom počas nočnej migrácie a hniezdny parazitizmus cowbirdov (Molothrus ater). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12–13 cm
Hmotnosť9–11 g
Dožitiedo cca 10 rokov (vo voľnej prírode)
PôvodSeverná Amerika (Alaska po Mexiko), zimuje po Amazóniu
StravaPrevažne hmyz a húsenice (60–65 %)
Spevsweet-sweet-sweet, sweeter-than-sweet
IUCNLC — najmenej ohrozený
OchranaUSA/CA: Migratory Bird Treaty Act (1918)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

62% 26% STRAVA zloženie
Húsenice, larvy motýľov — preferovaná potrava; tvoria až 60–65 % potravy počas celého roka 62%
Ostatný hmyz — mušky, komáre, pošvatky, mole, chrobáky, vážky, vosičky; dôležitý zdroj bielkovín 26%
Pavúky — doplnok; aj samotné vlákno pavučín sa používa na stavbu hniezda 7%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok, najmä počas migrácie 5%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — húsenice, larvy, mušky, malý hmyz; základ stravy v prírode, nevyhnutná pri odchove mláďat
  • Mäkké ovocie — malé bobule, mäkké plody; doplnok pri migrácii
  • Pavúky — prirodzená zložka potravy; drobné druhy
  • Insektivorná mäkká zmes (zamenil by semenožravú) — pre prípadnú dočasnú starostlivosť o zraneného jedinca
  • Čistá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie
  • Vitamínové doplnky — pri dočasnej záchrannej starostlivosti

Zakázané potraviny

  • Suché semená ako hlavná potrava — druh nie je semenožravec; semená mu nezodpovedajú základným výživovým potrebám
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín)
  • Čokoláda a kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ a slané jedlá — zaťažujú obličky
  • Pesticídmi ošetrený hmyz alebo ovocie — riziko otravy
  • Plesnivé krmivo — riziko aspergilózy
Tip od odborníka Horárik žltý je v prírode takmer výlučne hmyzožravec — v porovnaní so semenožravými pinkami je jeho trávenie prispôsobené na mäkkú živočíšnu potravu. Jadrom jedálnička sú húsenice a larvy motýľov (až 60–65 % stravy podľa Animal Diversity Web), doplnené muškami, komármi, pošvatkami a pavúkmi. Bobule a drobné plody konzumuje len príležitostne, najmä počas migrácie. Keďže sa druh v avikultúre prakticky nechová, nasledujúce rady sú určené len pre dočasnú záchranársku starostlivosť: ponúkaj čerstvý mäkký hmyz (múčne červy, malé cvrčky, mušky), mäkký ovocný doplnok a čistú vodu; vyhni sa suchým semenám ako hlavnej zložke. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik žltý je hlasný a výrazný spevák — samci v hniezdnej sezóne spievajú neprestajne, pričom podľa štúdií môžu predviesť až 3 240 piesní za deň. Charakteristický spev "sweet-sweet-sweet-I'm-so-sweet" (sweet-sweet-sweet, sweeter-than-sweet) je prenikavý a jasný. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, výpočet hlučnosti pre domácnosť je len teoretický — vo voliérovom prostredí by šlo o výrazne hlasnú speváku.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik žltý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý voľne žijúci druh. V prírode je síce pomerne nebojácny voči ľuďom (hniezdi aj v záhradách a parkoch), no fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. V zajatí sa prakticky nechová.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a neposedný sťahovavý druh — horárik žltý každoročne migruje tisíce kilometrov medzi severoamerickými hniezdiskami a zimoviskami v Amazonii. Hniezdny samec spieva takmer nepretržite a aktívne prehľadáva vetvy stromov po húsenice. Ide o vysoko energetický druh, ktorý potrebuje priestranné prírodné prostredie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik žltý nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený a tvorí ho melodická pesnička a krátke alarmové hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý vták.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Horárik žltý patrí medzi najhlasnejších a najznámejších spevákov Severnej Ameriky. Spev samca je jasná melodická séria čistých píšťalkových tónov, tradične opísaná ako sweet-sweet-sweet, sweeter-than-sweet alebo sweet-sweet-sweet, I'm so sweet (zdroj: Audubon, Illinois Extension / Macaulay Library Cornell). Variácia medzi populáciami je značná, no základný charakter — séria stúpajúcich plynulých tónov s dôraznejším záverom — je konzistentný. V hniezdnej sezóne samec spieva s výnimočnou vytrvalosťou: štúdie dokumentujú až 3 240 piesní za deň (zdroj: Wikipedia EN). Bežnou hlasovou prejavou je aj krátke ostré volanie chip (mäkšie) alebo ship (tvrdšie, typické pre samice reagujúce na spev samca). Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Horárik žltý nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie melódie. Čeľaď Parulidae (horárikovité) túto schopnosť nemá — repertoár jasnej pesničky a krátkych alarmových hlások je vrodený. Ide o voľne žijúci sťahovavý druh, nie spoločenský vták na komunikáciu s človekom.

Typické zvuky

  • Melodická pesnička samca — jasná séria píšťalkových tónov opísaná ako sweet-sweet-sweet, sweeter-than-sweet; zvonivá a charakteristická, ľahko identifikovateľná v teréne
  • Alarmové volanie chip alebo ship — krátke ostré hlásky; chip je mäkšie (typický samec), ship je tvrdšie a ostrejšie (typické pre samice reagujúce na samca alebo na hrozbu)
  • Intenzívny tokový spev samca — v hniezdnej sezóne samec spieva takmer nepretržite, podľa štúdií až 3 240 piesní za deň, z rôznych bidiel v korunách krovín
  • Tiché vábivé hlásky — jemné kontaktné zvuky, ktoré oba pohlavia vydávajú pri pohybe v poraste mimo sezóny tokania

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet na hniezdiská a tok — samec spieva až 3 240 piesní za deň, aby zaujal samicu (zdroj: Wikipedia EN)
Hniezdna sezóna (máj–júl) — samica stavia misovité hniezdo, znáša 4–5 vajec, sedí 11–12 dní (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web)
Odchov mláďat — vyletenie za 9–12 dní po vyliahnutí; hmyz nevyhnutný; niekedy 2 znášky za sezónu
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; včasná jesenná sťahovavosť (júl–august)
Zimovanie (október–marec) — druh zimuje od južnej Floridy a Mexika cez strednú Ameriku až po Amazóniu v Bolívii a Peru
Celoročne migrujúci druh: jar prílet (apríl–máj), jeseň odlet (júl–september); karibiské a juhoamerické populácie sú rezidenčné

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Horárik žltý je nearktický sťahovavý hmyzožravec; v európskej ani slovenskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním v zásade neexistujú. Ide o plachý a migrujúci vták s nárokmi (hmyzí viac než semenný základ stravy, obrovský migračný areál), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; chovateľské informácie nižšie sú len teoreticky odvodené a pre tento druh nie sú overené v praxi.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto neexistuje overený priestorový štandard. Keďže ide o aktívneho hmyzožravca zvyknutého na otvorené kroviny a vlhké lesy, potreboval by minimálne priestrannú záhradnú voliéru s hustou vegetáciou, prístupom k vode a dostatkom hmyzu. V skutočnosti je to dlhý migrant s obrovským areálom, ktorého potreby klietka ani voliéra nedokážu naplniť. Pre tento druh je namiesto chovu vhodné pozorovanie vo voľnej prírode.
Deti v domácnosti Horárik žltý nie je domáci maznáčik ani chovaný vták — ide o voľne žijúci sťahovavý druh. Deti ho môžu spoznať ako skvelého zástupcu hmyzožravých lesných spevákov Ameriky: jeho žiarivé žlté sfarbenie a nezabudnuteľný spev sweet-sweet-sweet sú skvelou motiváciou pre birdwatching. Pozorovaním v prírode alebo v dokumentárnych videách sa deti naučia o migrácii vtákov, o ekológii vŕbových porastov a o úlohe spevákov v kontrole hmyzu.
Hlučnosť Vo voľnej prírode je horárik žltý jedným z najhlasnejších a najnápadnejších lesných spevákov Severnej Ameriky. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, hlasitosť v domácom prostredí nie je reálnou otázkou. Ak by ste mali jedinca dočasne v záchrannej starostlivosti, jeho spev je jasný a prenikavý — nevhodné pre tiché prostredie.
Verdikt odborníka Horárik žltý (Setophaga petechia) je drobný, žiarivo žltý sťahovavý hmyzožravec z čeľade Parulidae (horárikovité), ktorý je najrozšírenejším druhom rodu Setophaga a jedným z najikonickejších spevákov Severnej Ameriky. Samec je celý žiarivo žltý s hrdzavočervenými pozdĺžnymi pruhmi na hrudi a bruchu; chrbát je žltozelený a krovky tmavé s žltými okrajmi. Samica je rovnomerne žltá, bez hrdzavých pruhov, na hlave slabšie sfarbená. Oba pohlavia majú výrazné žlté škvrny na chvoste — čo ich okamžite odlišuje od väčšiny iných horárikovitých, ktoré majú škvrny biele. Druh hniezdi takmer v celej Severnej Amerike od Aljašky po strednú Ameriku a zimuje od južného Mexika a Karibiku po Amazóniu (Brazília, Bolívia, Peru). Typický biotop sú vŕbové a jelšové porasty pri potokoch, okraje mokradí, záhrady a parky; na juh od Mexika obsadzuje mangrovy. Potravou je predovšetkým hmyz, najmä húsenice (až 60–65 % stravy), mušky, pošvatky a pavúky; bobule konzumuje len sezónne. Hniezdi v misovitom hniezde, samica inkubuje 11–12 dní, mláďatá vyletia za 9–12 dní. Fascinujúcou adaptáciou je reakcia na hniezdny parazitizmus cowbirdov (budníčkov-kravovitých): samice horárika niekedy zakryjú cudzie vajcia novou vrstvou hniezda, čím ich pohrebujú. Spev samca je jasný a melodický — séria čistých píšťalkových tónov tradične opísaná ako sweet-sweet-sweet, sweeter-than-sweet. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; v avikultúre sa prakticky nechová.

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — patrí do vŕbových krovín, vlhkých porastov a okrajov mokradí; karibiské populácie obývajú mangrovy
Horárik žltý je voľne žijúci nearktický sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzený biotop v Severnej Amerike tvoria vŕbové a jelšové kroviny pri potokoch, okraje mokradí a slatín, záhrady, sady a lesné okraje; na juh od Mexika a v Karibiku obsadzuje mangrovy. Obe charakteristiky (vlhkosť, hmyz, vegetácia) sú pre druh kľúčové. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti, potrebuje priestranné a pokojné prostredie s úkrytmi, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo sezóny a pri migrácii jednotlivci alebo malé skupiny
Počas hniezdenia samci aktívne bránia teritórium spevom (až 3 240 piesní za deň) a zaháňajú súperov. Mimo sezóny a počas migrácie sa pohybujú jednotlivo alebo v malých voľných skupinách, niekedy spolu s inými druhmi spevákov v zmiešaných migračných kŕdlíkoch.
Teplota a podnebie
Hniezdi v miernom a boreálnom pásme Severnej Ameriky; zimuje v tropickom a subtropickom podnebí Strednej a Južnej Ameriky
Druh je prispôsobený na mierny až boreálny klimát hniezdisk (Aljaška, Kanada, severné USA) a na tropické až subtropické podnebie zimovísk (Mexiko, Karibik, Amazónia). Tento sezónny teplotný rozdiel je riešený každoročnou dlhou migráciou — nie je to druh, ktorý by celoročne zotrval v jednom podnebí.
Hniezdenie
Pevné misovité hniezdo v rozvetvení krovín alebo stromov (60 cm – 18 m nad zemou); 4–5 vajec, inkubácia 11–12 dní
Samica stavia pevné misovité hniezdo z kôry, trávy, rastlinných vlákien a pavučiny v rozvetvení krovín alebo stromov — výška hniezda sa pohybuje od 60 cm po 18 m, najčastejšie 1–3 m (zdroj: Audubon). Znáša 4–5 (výnimočne 3–6) vajec zelenkastobielej farby s hnedými a olivovými škvrnami (zdroj: Audubon, Wikipedia EN). Inkubuje výlučne samica po dobu 11–12 dní; samec zabezpečuje potravu. Zaujímavosťou je reakcia na hniezdny parazitizmus cowbirdov — samica niekedy cudzie vajcia zakryje novou vrstvou hniezda.
Kúpanie a hygiena
Kúpe sa v plytkej vode pri potokoch a v lúžach; v záchrannej starostlivosti plytká miska
Vo voľnej prírode sa horárik žltý kúpe v plytkých potočných lúžach, na mokrom lístí a v rose na vegetácii. V dočasnej ľudskej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržiavaj suché, hygienické prostredie.
Svetlo a migrácia
Denný vták s výrazným sezónnym migračným rytmom riadeným dĺžkou dňa
Horárik žltý je denný vták s výrazným sezónnym rytmom riadeným fotoperiodou (dĺžkou dňa). Migrácia prebieha prevažne v noci — horárikovité sú nočné migrujúce vtáky využívajúce hviezdy ako navigáciu. Na jar prilieta na hniezdiská v apríli–máji, na jeseň odlieta v júli–septembri — jeden z najskorších odlietajúcich spevákov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a prílet na hniezdiská
Apríl–máj (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)

Po jarnom prílete na hniezdiská (apríl–máj) samec spieva z rôznych bidiel v korunách krovín a intenzívne háji teritórium. Štúdie dokumentujú, že samec môže predviesť až 3 240 piesní za deň (zdroj: Wikipedia EN). Spev je jasná melodická séria sweet-sweet-sweet, sweeter-than-sweet — jeden z najikonickejších vtáčích hlasov Severnej Ameriky. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: Animal Diversity Web). Druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Máj–jún, 4–5 vajec; niekedy 2 znášky za sezónu

Samica stavia pevné misovité hniezdo z kôry, trávy, rastlinných vlákien, vaty a pavučiny; umiestňuje ho v rozvetvení krovín alebo nízkeho stromu, najčastejšie 1–3 m nad zemou (rozmedzie 60 cm–18 m; zdroj: Audubon). Znáša 4–5 (výnimočne 3–6) zelenkastobielych vajec s hnedými a olivovými škvrnami (zdroj: Audubon, Wikipedia EN). Niekedy prebehne druhá znáška za sezónu. Ak cowbird nakladie vajce do hniezda, samica niekedy pristaví novú vrstvu hniezda a parazitické vajce pohrebí — zaznamenali sa hniezda s až 5 vrstvami.

Inkubácia
11–12 dní (zdroj: Audubon); iné zdroje uvádzajú 10–14 dní (Animal Diversity Web)

Inkubuje výlučne samica po dobu 11–12 dní (Audubon) alebo 10–14 dní (Animal Diversity Web). Samec v tomto období zabezpečuje potravu pre samicu a aktívne háji teritórium. Počas inkubácie je samica veľmi pozorná — pri akomkoľvek rušení opustí hniezdo len nakrátko.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá sa liahnu nahé a slepé; kŕmia obaja rodičia (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web)

Mláďatá sa liahnu nahé a slepé (altriciálne) a kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz a húsenice sú v tomto období nevyhnutné — živočíšne bielkoviny zabezpečujú rýchly rast. Teplota v hniezde je kľúčová prvých 8–9 dní. Parazitické mláďa cowbirda je väčšie a agresívnejšie — súperí s mláďatami horárika o potravu.

Vyletenie a vývoj mláďat
9–12 dní po vyliahnutí (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web)

Mláďatá vyletujú za 9–12 dní po vyliahnutí (zdroj: Audubon) — rýchly vývoj typický pre druhy s otvorenými hniezdami vystavenými predátorom. Juvenily sú celkovo zelenožltkasté a tlmenejšie než dospelé samice; sfarbenie dospelého samca sa u mladých samcov vyvíja postupne pelichaním po prvom lete. Po vyletení rodičia mláďatá ešte krátky čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života (zdroj: Animal Diversity Web)

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — vtáky sa hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí (zdroj: Animal Diversity Web). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 9 rokov a 11 mesiacov (zdroj: Animal Diversity Web); oiseaux.net uvádza priemerné dožitie 11 rokov. Populácia skupiny aestiva (severnoamerická) je početná a stabilná.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik žltý je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje — hoci sa v prírode ukazuje pomerne nebojácnym (hniezdi v záhradách a pri ľudských sídlach), fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová a overené postupy ochočenia preň neexistujú. Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik žltý je voľne žijúci hmyzožravý sťahovavý druh, kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (záhrada, mokraď, vŕbový podrast), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu migrujúcich spevákov — v USA a Kanade je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje

Horárik žltý sa v európskej ani slovenskej a českej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, sťahovavý nearktický hmyzožravec, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je druh chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (chytanie, predaj ani držanie bez špeciálneho povolenia nie je povolené). Akúkoľvek ponuku na predaj tohto druhu je potrebné považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
eBird (ebird.org) a AllAboutBirds (allaboutbirds.org, Cornell Lab) — vynikajúce zdroje pre identifikáciu a mapy výskytu
Xeno-canto (xeno-canto.org) — záznamy spevu z rôznych lokalít
Na čo si dať pozor Horárik žltý nie je vták na predaj ani na chov — v USA a Kanade je zákonom chránený migrujúci vták (Migratory Bird Treaty Act). Akákoľvek ponuka na kúpu je právne podozrivá. Ak ťa zaujíma, najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode počas jarnej migrácie (apríl–máj) alebo počúvaním jeho nezabudnuteľného spevu sweet-sweet-sweet z vŕbových porastov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik žltý 12–13 cm Horárik Wilsonov 11–12 cm Golden Warbler 12–13 cm Stehlík americký (Spinus tris… 11–13 cm
Horárik žltý Horárik Wilsonov (Cardellina pusilla) Golden Warbler (Setophaga petechia skupina petechia) Stehlík americký (Spinus tristis) — American Goldfinch
Dĺžka12–13 cm11–12 cm12–13 cm11–13 cm
Váha9–11 g7–9 g9–11 g11–20 g
Dožitiedo cca 10 r vo voľnej prírode (max. zazn. 9 r 11 mes.)do cca 6–7 rdo cca 10 rdo cca 10–11 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci sťahovavý druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci sťahovavý druhkaribiský rezidenčný druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druh Severnej Ameriky
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITES; v USA/CA chránený Migratory Bird Treaty ActIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec žiarivo žltý s hrdzavočervenými pozdĺžnymi pruhmi na hrudi a žltozelenými krovkami; samica jednoliate žltá bez pruhov; oba pohlavia majú žlté (nie biele) škvrny na chvosteŽltý so zelenastým chrbtom; samec má čiernu čiapku (samica bez) a chýbajú mu hrdzavé pruhy na hrudi; menší než horárik žltý; bez žltých chvostových škvŕn (chvost olivový)Veľmi podobný horáriku žltému, no samec má gaštanovočervenú čiapku (nie žltú hlavu ako skupina aestiva); karibiský rezidenčnýSamec v lete žiarivo žltý, no s čiernymi krídlami s bielymi pásikmi, čiernou čiapkou a oranžovým zobákom — výrazne odlišný od horárika; samica olivovohnedá; na jeseň obe pohlavia tlmené
AreálHniezdi takmer v celej Severnej Amerike (Alaska–Mexiko); zimuje od Mexika a Karibiku po Amazóniu; pobrežné rezidenčné skupiny v Karibiku a mangroch Strednej AmerikyHniezdi v boreálnych lesoch a horách Severnej Ameriky, zimuje v Strednej AmerikeRezidenčné populácie v mangroch a pobrežných kroviach Karibiku (Bahamy, Antily)Rezidenčný alebo krátkodistančný migrant Severnej Ameriky; hniezdi v otvorených porastoch, semenné kukučky a trávy

Choroby a prevencia

Hniezdny parazitizmus budníčkov-kravovitých (Brown-headed Cowbird, Molothrus ater)
stredná

Príznaky: Znížený hniezdny úspech, mláďatá hostiteľa v nevýhode oproti väčšiemu mláďaťu cowbirda, znížená produktivita párení

Najdokumentovanejšia biologická hrozba pre horárika žltého — cowbirdy kladú vajcia do cudzích hniezd a ich mláďatá súperia s mláďatami horárika o potravu rodičov. Štúdie ukazujú, že parazitizmus znižuje ročnú produktivitu starších samíc z priemerne 2,7 na 1,7 a ročníčok z 2,0 na 0,3 mláďaťa (zdroj: Simon Fraser University / Summit SFU). Fascinujúcou reakciou horárika je pohrebovanie cudzích vajec novou vrstvou hniezda — samica pristaví novú podlahu a zakryje cudzie vajcia (a niekedy aj vlastné). Táto adaptácia znižuje straty z parazitizmu.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otváranie zobáka, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky; riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Stres a poranenia z odchytu alebo kolízie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najčastejšia príčina úhynu horárika žltého v ľudskej blízkosti sú kolízie so sklenenými oknami počas migrácie a stres z odchytu. Ak nájdeš omráčeného jedinca po kolízii, umiestni ho do tmavej, vetranej škatuľky a ponechaj ho v pokoji — väčšina sa zotaví do niekoľkých hodín. Pri dlhšej letargii kontaktuj záchranársku stanicu.

Črevné parazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce hmyzožravce môžu niesť črevné parazity, ktoré sa v stiesnenom prostredí alebo pri zhoršenej kondícii premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena a koprologická kontrola; liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Prevencia Horárik žltý sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú záchranársku starostlivosť (napr. po kolízii s oknom alebo náleze raneného jedinca): (1) Minimalizácia stresu — tmavá, tichá, vetraná škatuľka alebo klietka s úkrytom; stres je pre tohto migranta najväčšou hrozbou. (2) Hmyzová strava — ponúkni mäkký živý hmyz (múčne červy, mušky), nie suché semená. (3) Hygiena — čistá voda a čisté prostredie zabraňujú rozvoju aspergilózy a parazitóz. (4) Rýchly návrat do prírody — cieľom je vždy uzdravenie a prepustenie; trvalý chov nie je vhodný ani legálny.

Zaujímavosti

1

Najžltejší vták celého areálu — samec horárika žltého je nápadnejší než akákoľvek iná malá žltá speváku v Severnej Amerike: celé telo žiarivo žlté, hruď a brucho zdobí hrdzavočervená pozdĺžna kresba. Na rozdiel od stehlíka amerického (American Goldfinch) nemá čierne krídla ani čiapku, na rozdiel od horárika Wilsonovho mu chýba čierna čiapka, a na rozdiel od horárika pomarančovočelého (Orange-crowned Warbler) je výrazne žltejší bez olivových tónov.

2

Žlté škvrny na chvoste — unikátny znak — obaja pohlavia horárika žltého majú výrazné žlté škvrny na vnútorných chvostových perách. Väčšina iných horárikovitých má tieto škvrny biele — žlté škvrny sú spoľahlivým identifikačným znakom pri každom pohľade na chvost.

3

Spev, ktorý si zaslúži meno — tokový spev samca sa tradične prepisuje ako sweet-sweet-sweet, sweeter-than-sweet alebo sweet-sweet-sweet, I'm so sweet. V hniezdnej sezóne samec spieva s obdivuhodnou vytrvalosťou: štúdie zaznamenali až 3 240 piesní za deň (zdroj: Wikipedia EN). Je to jeden z najľahšie rozpoznateľných vtáčích spevákov Severnej Ameriky.

4

Pohrebovanie cudzích vajec — horárik žltý je jedným z mála vtákov, ktorý aktívne čelí hniezdnemu parazitizmu cowbirdov pohrebovaním cudzích vajec novou vrstvou hniezda. Zaznamenali sa hniezda s až 5 vrstvami — každá vrstva znamená pohrebené cudzie vajce (alebo niekedy aj vlastné vajcia obetované, aby cowbird neparazitoval znovu).

5

Najrozšírenejší druh rodu Setophaga — horárik žltý hniezdi takmer v celej Severnej Amerike od Aljašky a severného Nového Foundlandu po Mexiko a Karibik, plus vybrané pobrežné oblasti Strednej a Južnej Ameriky. Žiadny iný druh rodu Setophaga nemá tak rozsiahly hniezdny areál.

6

Nočný migrant — horárikovité (Parulidae) migrujú prevažne v noci, navigujúc podľa hviezd a magnetického poľa Zeme. Horárik žltý patrí k najskorším jesenným odlietajúcim spevákom — samce začínajú migrovať už v júli, krátko po úspešnom hniezdení, a väčšina opustí hniezdiská do konca augusta.

7

Vyše 35 poddruhov v troch skupinách — druh zahŕňa tri skupiny: aestiva (Northern Yellow Warbler; migrujúca, žltá hlava), petechia (Golden Warbler; karibiská rezidentná, gaštanová čiapka), erithachorides (Mangrove Warbler; mangrovová rezidentná, gaštanová kapuca). IOC (2024) drží skupinu aestiva ako samostatný druh Setophaga aestiva.

8

Chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act — v USA a Kanade zákon zakazuje chytanie, manipuláciu, predaj aj držanie bez špeciálneho povolenia. Niektoré lokálne podpodruly (napr. severokalifornský riparian) sú zaradené aj na monitorovací zoznam Species of Concern podľa amerického Endangered Species Act.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik žltý (Setophaga petechia)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga petechia (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ide o nearktický neotropický druh; v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh zahŕňa vyše 35 poddruhov rozdelených do troch skupín: skupina aestiva (Yellow Warbler) — žltohlavé, sťahovavé formy hniezdiace v Severnej Amerike; skupina petechia (Golden Warbler) — gaštanochocholčatkovité rezidenčné formy Karibiku; skupina erithachorides (Mangrove Warbler) — gaštanočiapkovité rezidenčné formy pobrežia strednej a severnej Južnej Ameriky. IOC (2024) radí skupinu aestiva ako samostatný druh Setophaga aestiva, kým IUCN/BirdLife a eBird zahŕňajú všetky skupiny pod Setophaga petechia (Linnaeus, 1766).
Avibase_ID A6C0C4A9DCB84453

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik žltý je voľne žijúci sťahovavý hmyzožravec, ktorý sa v európskej ani severoamerickej avikultúre bežne nechová. V USA a Kanade je navyše chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act — chytanie, predaj ani držanie bez špeciálneho povolenia nie je povolené. Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode alebo sledovanie dokumentárnych videí.

Rozlíšenie je jednoduché. Stehlík americký (Spinus tristis) má čierne krídla s bielymi pásmi a samec na jar čiernu čiapku a oranžový zobák — kontrastný čiernobiely vzor na krídle, ktorý horárikovi žltému úplne chýba. Horárik žltý má tmavoolivové krídla s žltými okrajmi (bez bielych pruhov) a žlté škvrny na chvoste (nie biele). Okrem toho má horárik hrdzavočervené pruhy na hrudi, kým samec stehlíka má hruď hladko žltú. Zobák horárika je tenký a dlhý (hmyzožravec), stehlíka kratší a silnejší (semenožravec).

Tento nezabudnuteľný spev vydáva samec horárika žltého počas tokavej sezóny (apríl–júl). Tradičné fonické prepisy znejú sweet-sweet-sweet, sweeter-than-sweet alebo sweet-sweet-sweet, I'm so sweet. Ide o jasnú sériu píšťalkových tónov stúpajúcich ku koncu — záverečná fráza zvykne byť výraznejšia. Samec v hniezdnej sezóne spieva s mimoriadnou vytrvalosťou: štúdie dokumentujú až 3 240 piesní za deň (zdroj: Wikipedia EN, Illinois Extension / Macaulay Library Cornell).

Hniezdi takmer v celej Severnej Amerike — od Aljašky, Yukonu a Nového Foundlandu na severe po stredné Mexiko na juhu (v Karibiku a pobrežnom Strednej Amerike žijú rezidenčné skupiny petechia a erithachorides). Zimuje od južnej Floridy a Mexika cez strednú Ameriku až po Amazóniu v Brazílii, Bolívii a Peru (zdroj: Audubon, Wikipedia EN). Severoamerické populácie prekonajú tisíce kilometrov nočnou migráciou.

Je to takmer výlučne hmyzožravec — základ tvorí hmyz, najmä húsenice a larvy motýľov (až 60–65 % potravy; zdroj: Animal Diversity Web, Audubon). Ďalej konzumuje mušky, komáre, pošvatky, molice, chrobáky, vážky a pavúky. Bobule jedáva len príležitostne, najmä počas migrácie. Potravu zbiera gleningom z listov a vetiev krovín a stromov, príležitostne loví hmyz vo vzduchu.

Horárik žltý je jedným z mála vtákov s aktívnou adaptáciou na pohrebovanie cudzích vajec. Ak hnedohlavý budníček (Molothrus ater) nakladie vajce do hniezda horárika, samica niekedy pristaví novú vrstvu hniezda, čím parazitické vajce (a niekedy aj vlastné) pohrebí pod novou podlahou. Zaznamenali sa hniezda s až 5 vrstvami. Napriek tomu parazitizmus výrazne znižuje produktivitu — ročná produktivita starších samíc klesá z 2,7 na 1,7 mláďaťa (zdroj: Simon Fraser University).

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s celkovo stabilnou populáciou (zdroj: BirdLife DataZone). Druh nie je zaradený v CITES. Avšak v USA a Kanade je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (1918), ktorý zakazuje chytanie, predaj aj držanie bez povolenia. Niektoré lokálne podpodruly — napríklad riparian populácia v severnej Kalifornii — sú navyše zaradené na monitorovací zoznam Species of Concern podľa amerického Endangered Species Act. Hlavnými hrozbami sú strata riparian biotopov a kolízie s budovami počas nočnej migrácie.

ZDROJ: Wikipedia EN (Yellow warbler / American yellow warbler — dĺžka 10–18 cm, hmotnosť 7–25 g, podľa poddruhu a skupiny aestiva 9–11 g, rozpätie 16–22 cm, max. dožitie vo voľnej prírode cca 10 r, https://e

 Video — Horárik žltý

Horárik žltý (Setophaga petechia) — spev a hlas v prírode

Horárik žltý (Setophaga petechia) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow Warbler / American Yellow Warbler, Česky:   lesňáček žlutý, Nemecky:   Goldwaldsänger, Španielsky:   Reinita Amarilla, Francúzsky:   Paruline jaune, Taliansky:   Parula gialla, Holandsky:   Gele Zanger, Portugalsky:   mariquita-amarela, Poľsky:   lasówka zbroczona, Maďarsky:   Sárga lombjáró, Rusky:   Жёлтая древесница, Japonsky:   キイロアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga petechia (Linnaeus, 1766)