Horárik žltohlavý (Seiurus aurocapilla)

Parulidae (horárikovité)

Horárik žltohlavý

Seiurus aurocapilla — pôdny lesný horárik s oranžovým temenným prúžkom a klenutým zemným hniezdom — autor nezabudnuteľného teacher-teacher-teacher spevu listnatých lesov Severnej Ameriky

IUCN: LC (Least Concern, 2020) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál vo väčšine Kanady a východných USA a veľkú populáciu odhadovanú na 26 miliónov jedincov (zdroj: Audubon Field Guide, BirdLife DataZone). Populačný trend je považovaný za stabilný. Hlavnými hrozbami sú: (1) fragmentácia a strata lesných biotopov na hniezdiskách aj zimoviskách — druh si vyžaduje rozsiahle neprerušované plochy zrelého listnatého lesa; (2) parazitizmus hnedohlavého kukuka (Molothrus ater), ktorý dosahuje až 20 % v fragmentovaných lesoch; (3) kolízie so zasklenenými budovami a komunikačnými vežami počas nočnej migrácie; (4) pesticídy a insekticídy znižujúce dostupnosť hmyzej potravy. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Na Slovensku zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).
Dĺžka13–16 cm
Váha14–29 g
Dožitiemax. 11 r (BBL banding records, voľná príroda)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
StravaHmyz, dažďovky, slimáky, pavúky (pôdna vrstva)
HniezdiskoZrelé listnaté a zmiešané lesy Kanady a USA
ZimoviskoStredná Amerika, Karibik, severné Venezuele
SpevCrescendové teacher-teacher-teacher (8–13 opakovaní)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 15% 15% 10% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky a ich larvy, mravce, húsenice, muchy; dominantná zložka zbieraná pri zemi v lesnom opade (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web) 55%
Pavúky — pravidelný doplnok lovený v lesnom opade 15%
Dažďovky, mnohonôžky a iné pôdne bezstavovce — dôležitá bielkovinová zložka (zdroj: Animal Diversity Web) 15%
Slimáky (ulitníky) — pravidelná súčasť potravy v lesnom opade (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web) 10%
Semená a rastlinný materiál — doplnok v jesennom a zimnom období; na zimoviskách aj drobné plody (zdroj: Audubon) 5%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz — chrobáky a larvy, mravce, húsenice, muchy; základná potrava v hniezdnej sezóne zbieraná vo vrstvách listového opadu
  • Dažďovky a pôdne bezstavovce — dôležitá bielkovinová zložka lovená prevrácaním lístia
  • Slimáky (ulitníky) — pravidelná súčasť jedálnička v lesnom opade
  • Pavúky — pravidelný doplnok potravy
  • Semená a drobné plody — doplnok v jesennom a zimnom období na zimoviskách
  • Čerstvá voda denne — druh sa kúpe v plytkých potôčikoch alebo rose na vegetácii

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesi ako hlavná strava — horárik žltohlavý je hmyzožravec, zrná nedokáže efektívne spracovávať
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Insekticídmi ošetrený hmyz — priama otrava; pesticídy sú jednou z kľúčových hrozieb pre sťahovavé horárikovité
Tip od odborníka Horárik žltohlavý je výhradne hmyzožravý pôdny spevavec — loví hmyz, dažďovky, slimáky a pavúky prevrátaním listového opadu a chodí po zemi charakteristickou kolísavou chôdzou. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice. Semenná strava je nevhodná.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik žltohlavý má jeden z najhlasnejších a najvýraznejších spevov medzi severoamerickými horáriky — stúpajúci crescendový rad teacher-teacher-teacher nesie prekvapivo ďaleko zrelým listnatým lesom. Samec spieva neúnavne počas celého rána v hniezdnej sezóne. Keďže sa v zajatí nechová, hlučnosť v domácnosti je len teoretická otázka.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik žltohlavý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý voľne žijúci druh, ktorý sa pohybuje skryto v lesnom opade a pred človekom uniká, hoci je menej plachý než mnohé iné lesné vtáky. V zajatí sa nechová.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny pôdny lovec — horárik žltohlavý trávi celý deň prevrátaním listového opadu v lesnom podraste pri hľadaní hmyzu, dažďoviek a slimákov. Každoročne preletáva tisíce kilometrov medzi severnými hniezdiskami a tropickými zimovískami. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik žltohlavý nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: charakteristický teacher-teacher-teacher spev a ostré kontaktné hlásky.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Horárik žltohlavý patrí medzi najhlasnejšie a najznámejšie speváky severoamerických listnatých lesov. Hlavný teritoriálny spev samca je stúpajúci crescendový rad dvojslabičných motívov opakovaných 8–13-krát, opisovaný ako teacher-teacher-teacher — každé opakovanie je hlasnejšie než predchádzajúce, takže spev pôsobí narastajúco a nesie sa ďaleko zrelým lesom. Okrem hlavného spevu má samec súmrakový letový spev — krátku hrkavú melodickú sériu predvádzanú za letu nad korunami stromov, pripomínajúcu škovránka. Bežnou hláskou je ostré, tvrdé chik! ako poplašná a kontaktná hláska. V noci pri migrácii vydávajú vtáky jemné siiii vzostupné hlásky. Druh je oveľa skôr počuť než vidieť — skrytý v lesnom opade, no prekvapivo nesmelý.

Dokáže hovoriť? Horárik žltohlavý nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár teacher-teacher-teacher spevu a krátkych kontaktných hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — stúpajúci crescendový rad motívov teacher-teacher-teacher (8–13 opakovaní, každé hlasnejšie); jeden z najcharakteriistickejších a najhlasnejších prejavov lesných vtákov Severnej Ameriky (zdroj: xeno-canto, Wikipedia EN)
  • Súmrakový letový spev — krátka hrkavá melodická séria predvádzaná letom nad korunami stromov za súmraku; pripomína škovránka, je zriedkavejší a menej dobre opísaný ako hlavný spev
  • Kontaktná a poplašná hláska — ostré tvrdé chik! (alebo chip!); najčastejší zvukový prejav mimo toku, počuteľný pri prerušení vtáka v lesnom opade
  • Nočná migračná hláska — jemné vysoké siiii vydávané za nočného letu; podobné mnohým iným horárikovitým migrantom, zachytiteľné mikrofónom smerovaným k nočnej oblohe

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samce prichádzajú 5–7 dní pred samicami a ihneď vyhlasujú teritóriá hlasným spevom teacher-teacher-teacher z podrastu lesa
Hniezdna sezóna (máj–júl) — samica stavia klenutý zemný hniezdo, znáška 4–5 vajec (zdroj: Audubon, Boreal Birds Initiative)
Odchov mláďat — inkubácia 11–14 dní (iba samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po 7–10 dňoch; rodičia dokrmujú ďalších 20 dní
Jesenná migrácia a pelichanie pred odletom — prvé jedince odlietajú koncom augusta; nočný migrant
Zimovanie (október–marec) — Stredná Amerika, Karibik, Florida, severná Venezuela; v rôznorodých lesoch vrátane tienistých kávových plantáží
Dlhý neotropický migrant: jar (apríl–máj) prílet na severoamerické hniezdiská, jeseň (august–október) odlet; nočná migrácia; západ USA cez Mississippi flyway, východ cez Atlantic flyway

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik žltohlavý je severoamerický sťahovavý hmyzožravec, ktorý v európskej avikultúre nie je zavedený. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre birdwatcherov a záujemcov o severoamerickú avifaunu.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Pohybuje sa po lesnom opade na ploche niekoľkých hektárov a každoročne preletáva tisíce kilometrov. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik žltohlavý nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: jeho teacher-teacher-teacher spev je nezabudnuteľný a klenutý zemný hniezdo je fascinujúce staviteľské dielo. Najlepšia interakcia je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli.
Hlučnosť Druh sa v zajatí nechová. Vo voľnej prírode je horárik žltohlavý mimoriadne hlučný — jeho teacher-teacher-teacher spev patrí k najhlasnejším prejavom lesných horárikovitých v Severnej Amerike.
Verdikt odborníka Horárik žltohlavý (Seiurus aurocapilla) je drobný pôdny lesný horárik (13–16 cm, 14–29 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Je olivovo-hnedý hore a má výrazne prúžkované biele spodné časti; na temene nesie oranžovo-hrdzavý centrálny prúžok lemovaný čiernymi postranními prúžkami — odtiaľ druhové meno aurocapilla (zlatokorunový) — a výrazný biely obrúčkový vzor okolo oka. Nohy sú ružové. Samec a samica sú sfarbením prakticky identickí. Druh je pomenovaný podľa klenutého zemného hniezda s bočným vstupom pripomínajúceho starobylý holandský hrniec na pečenie (Dutch oven). Hniezdi v zrelých listnatých a zmiešaných lesoch väčšiny Kanady a východných USA, zimuje v Strednej Amerike, Karibiku a severnom Venezuele. Loví na zemi prevrátaním listového opadu a chodí v charakteristickej kolísavej chôdzi — nekrútiaci chvostom (na rozdiel od vodných horárov Parkesia). Živí sa hmyzom, dažďovkami, slimákmi a pavúkmi. Hniezdo stavia samica; znáška 4–5 vajec, inkubácia 11–14 dní (iba samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po 7–10 dňoch. Spev samca je teacher-teacher-teacher — stúpajúci crescendový rad, jeden z najhlasnejších v severoamerických lesoch. V avikultúre sa nechová. IUCN: najmenej ohrozený (LC), populácia odhadovaná na 26 miliónov jedincov. V Európe ani na Slovensku sa prirodzene nevyskytuje.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Zrelé listnaté a zmiešané lesy s uzavretou korunou, hustou vrstvou listového opadu a malým bylinným podrastom; väčšina Kanady a východná polovica USA
Horárik žltohlavý vyžaduje rozsiahle neprerušované plochy zrelého listnatého alebo zmiešaného lesa s uzavretou korunou a hojnou vrstvou suchého listového opadu — nevyhnutného pre lov a stavbu hniezda. Vyhýba sa fragmentovaným lesom a lesným okrajom: blízkosť okraja lesa zvyšuje riziko parazitizmu hnedohlavého kukuka a znižuje dostupnosť hmyzu. Až 49 % severoamerickej populácie hniezdi v boreálnom lese Kanady (Boreal Birds Initiative).
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do listnatého lesa, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné prostredie s vetvičkami a listovým opadom
Horárik žltohlavý je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti (napr. po kolízii), potrebuje pokojné, bezpečné prostredie s úkrytmi, čistou vodou a živým hmyzom.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia a zima: prevažne samotársky druh, príležitostne v zmiešaných kŕdlikoch
Počas hniezdenia samec háji teritórium agresívne teacher-teacher-teacher spevom a vyhráža sa súperiacim samcom. Samice sú tichšie a menej nápadné. Na zimoviskách je druh prevažne samotársky, hoci sa môže pridať do zmiešaných kŕdlikov lesných spevákov. Samce niekedy zakladajú viac ako jeden pár (polygýnia bola zaznamenaná).
Teplota a podnebie
Hniezdna sezóna: mierny a boreálny les Kanady a USA; zima: tropické a subtropické nížiny Strednej Ameriky, Karibiku, Floridy a severného Venezuely
Druh prekonáva tisíce kilometrov medzi chladnými hniezdiskami a tropickými zimovískami. Na zimoviskách sa nachádza od morskej hladiny po 1 500 m n. m. (napr. v Kostarike).
Hniezdenie a hniezdo
Klenutý zemný hniezdo z listov, trávy, machu a suchých bylín vystlaný zvierskou srsťou, s bočným vstupom; umiestnený priamo na lesnom opade
Samica stavia sama klenutý hniezdo priamo na lesnom opade zo suchých listov, trávy, kôry a machu, vystlaný zvierskou srsťou — hniezdo má bočný vchod a je zhora zamaskované listami a vetvičkami. Tvar hniezda pripomína starobylý holandský hrniec na pečenie (Dutch oven), odtiaľ názov vtáka. Znáška: 4–5 vajec, bielych s hnedo-sivými škvrnami pri tupom konci; inkubuje iba samica počas 11–14 dní (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, Animal Diversity Web). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 7–10 dňoch; rodičia ich dokrmujú ďalších 10–20 dní.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potôčikoch a rose na listovom opade; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou, vymieňanú denne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–jún (samce prichádzajú 5–7 dní pred samicami)

Samce prichádzajú na hniezdiská 5–7 dní pred samicami a ihneď obsadzujú teritóriá neúnavným teacher-teacher-teacher spevom z podrastu lesa — každé opakovanie motívu je hlasnejšie než predchádzajúce (crescendo). Agresívne zaháňajú súperiacich samcov. V priebehu toku predvádzajú aj súmrakový letový spev — hrkavú melodickú sériu počas letu nad korunami stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné druh-špecifické údaje v dostupnej literatúre neoverené).

Hniezdo a znáška
Máj–júl; znáška 4–5 vajec

Iba samica stavia hniezdo — klenutú konštrukciu priamo na lesnom opade zo suchých listov, trávy, kôry a machu, vystlanú zvierskou srsťou, s bočným vstupom maskovaným listím a vetvičkami. Tvar pripomína holandský hrniec na pečenie (Dutch oven) — odtiaľ názov vtáka. Znáška obsahuje 4–5 vajec (rozsah 3–6 podľa zdrojov), bielych s hnedo-sivými škvrnami pri tupom konci (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web, Boreal Birds Initiative). Niekedy sú zaznamenané dve hniezdne série za sezónu.

Inkubácia
11–14 dní; inkubuje iba samica

Iba samica inkubuje vajcia počas 11–14 dní (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web, Chesapeake Bay Field Guide; Audubon uvádza rozsah 11–14 dní). Samec ju v tomto čase zásobuje potravou a háji teritórium spevom. V tejto fáze je hniezdo obzvlášť zraniteľné voči predátorom (hady, veverice, veveričky pruhované) a parazitizmu hnedohlavého kukuka.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia hmyzom, dažďovkami a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. V rokoch zvýšenej dostupnosti hmyzu môže samica dokončiť druhú hniezdnu sériu kým samec ešte dokrmuje mláďatá z prvej.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 7–10 dňoch; rodičia dokrmujú ďalších 10–20 dní

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 7–10 dňoch od vyliahnutia (Audubon: 7–10 dní) a rodičia ich ešte dokrmujú ďalších 10–20 dní (Animal Diversity Web). Mladé vtáky majú oranžový temenný prúžok menej viditeľný — olivovo-zelené tipy peria ho z veľkej časti zakrývajú; terciárne remige majú žltohnedé lemy (Wikipedia EN). Po osamostatnení sa juvenily zúčastnia prvého sťahovania.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne špecifikovaný — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 11 rokov podľa banding records BBL (AnAge database, ref. 427, Patuxent Wildlife Research Center). Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je výrazne kratšia.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik žltohlavý je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa skryto v lesnom opade a pred priamym kontaktom s ľuďmi uniká, hoci je menej plachý než mnohé iné lesné speváky. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli alebo počas migrácie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik žltohlavý je voľne žijúci pôdny migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu ho hľadaj na lesnom opade — choď pomalou chôdzou a počúvaj teacher-teacher-teacher; po zaznamenaní spevu hľadaj vtáka na zemi

3

Naučiť sa rozlíšiť spev teacher-teacher-teacher (crescendo) od iných horárikovitých — to je najlepší spôsob, ako druh lokalizovať v teréne

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

5

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) zakazuje úmyselné rušenie, odchyt aj držanie

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik žltohlavý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (máj) v listnatých lesoch Kanady a USA
Birdwatchingové skupiny, atlasy vtákov a databázy (eBird, Avibase, Cornell Lab AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik žltohlavý nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je výprava do jeho areálu v hniezdnej sezóne a naučiť sa charakteristický teacher-teacher-teacher spev, aby ste ho vedeli lokalizovať v zrelom listnatom lese.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik žltohlavý 13–16 cm Horárik severný 12–15 cm Horárik smrekový 13–15 cm Horárik zlatohlavý 12–13 cm
Horárik žltohlavý Horárik severný (Parkesia noveboracensis) Horárik smrekový (Setophaga castanea) Horárik zlatohlavý (Setophaga petechia)
Dĺžka13–16 cm12–15 cm13–15 cm12–13 cm
Váha14–29 g12–20 g11–17 g9–11 g
Dožitiemax. 11 r (BBL banding records, voľná príroda)max. cca 8 rmax. 4,9 r (BBL longevity records)max. cca 10 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovo-hnedý hore, biely s výraznými čiernymi prúžkami dole; oranžovo-hrdzavý centrálny temenný prúžok lemovaný čiernymi prúžkami; biely obrúčkový vzor okolo oka; ružové nohy; chodí kolísavou chôdzou, neskáče; samec = samicaOlivovo-hnedý hore, bielasto-žltkastý dole s tenkými čiernymi prúžkami; výrazný biely nadočný prúžok (supercilium) — bez obrúčky okolo oka; neustále kýva chvostom; chodí pozdĺž potokovHniezdny samec: kastánová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár, dve biele krídlové pásy; korunný horárik, nie pôdny; výrazný pohlavný dimorfizmusŽltý vták s červenkastými prúžkami na hrudi u samca; bez obrúčky okolo oka; výrazný pohlavný dimorfizmus; arboreálny — loví v korunách stromov, nie na zemi
AreálHniezdi v zrelých listnatých a zmiešaných lesoch Kanady a východných USA; zimuje v Strednej Amerike, Karibiku a severnom Venezuele; dlhý nočný migrant; spev teacher-teacher-teacher crescendoHniezdi v boreálnych a horských lesoch pri tokoch; zimuje v tropickej Amerike; pohybuje sa pozdĺž vody — ekológia iná ako u horárika žltohlavéhoHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; populácia kopíruje cykly spruce budwormHniezdi v lesných lemoch, krovitých porastoch a viničoch po celej Severnej Amerike; zimuje v Strednej Amerike a Karibiku; najbežnejší horárik v Severnej Amerike

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných jedincov v záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie. Liečba patrí výhradne aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a krvné parazity (kokcídie, hlísty, Haemoproteus)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity, ktoré sa pri strese premnožia. Krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium) sú u sťahovavých spevákov časté. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa, koprologická kontrola trusu, cielená liečba pod dohľadom veterinára.

Stres a poranenia z kolízií s budovami (window strike) a komunikačnými vežami
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie so zasklenenými budovami a komunikačnými vežami sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých v Severnej Amerike počas nočnej migrácie. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu infekciám.

Otravy pesticídmi a insekticídmi
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, strata koordinácie, kŕče, letargia

Ako výhradný hmyzožravec je horárik žltohlavý osobitne zraniteľný voči insekticídom na hniezdiskách aj zimoviskách. Kontaminovaný hmyz alebo priama expozícia postrekmi sú závažnou hrozbou. Zimná strata tienistých lesov a kávových plantáží bez insekticídov ohrozuje zimovacie populácie.

Hniezdny parazitizmus hnedohlavého kukuka (Molothrus ater)
stredná

Príznaky: Znížená hniezdna úspešnosť — kukúk kladie vajcia do hniezda horárika, rodičia odchovávajú cudzie mláďatá namiesto vlastných

Hnedohlavý kukuk (brown-headed cowbird) parazituje hniezda horárika žltohlavého; parazitizmus dosahuje až 20 % v fragmentovaných lesoch, kde majú kukúky lepší prístup k hniezdiam. Horárik má kratšiu inkubáciu než kukúk, takže mláďatá horárika sa liahnu skôr — toto mu dáva čiastočnú výhodu. Intaktné veľké lesné plochy (bez fragmentácie) dramaticky znižujú parazitizmus.

Prevencia Horárik žltohlavý sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto citlivého pôdneho druhu najväčšou hrozbou; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Hniezdo ako rúra — odtiaľ meno. Horárik žltohlavý je pomenovaný podľa klenutého zemného hniezda s bočným vstupom, ktoré nápadne pripomína starobylý holandský hrniec na pečenie zvaný Dutch oven. Hniezdo zo suchých listov, trávy a machu stavia iba samica; je zamaskované listovým opadom a okoloidúci ho len ťažko spozoruje.

2

Teacher-teacher-teacher — crescendo, ktoré nesie lesom. Spev samca je stúpajúci crescendový rad dvojslabičných motívov opakovaných 8–13-krát — každé teacher je hlasnejšie než predchádzajúce. Ide o jeden z najhlasnejších a najcharakteriistickejších prejavov vtákov východoamerických listnatých lesov, opisovaný ako nosný a prekvapivo ďalekonosný.

3

Chodiaci, nie skákajúci druh. Horárik žltohlavý sa pohybuje po zemi charakteristickou kolísavou chôdzou pripomínajúcou drozda — nekrútiaci chvostom, na rozdiel od príbuzných vodných horárov (Parkesia), ktoré neustále kývajú chvostom. Loví hmyz a dažďovky prevrátaním listového opadu.

4

Zlatá koruna — aurocapilla. Latinské druhové meno aurocapilla (aurum = zlato + capillus = vlas/temeno) odkazuje na oranžovo-hrdzavý centrálny temenný prúžok lemovaný čiernymi postranními prúžkami. Tento znak je diagnostický a ľahko viditeľný, keď vták zdvihne hlavu.

5

Biela obrúčka — kľúčový rozdiel od vodných horárov. Na rozdiel od vodných horárov (Parkesia noveboracensis a P. motacilla), s ktorými sa horárik žltohlavý najčastejšie zamieňa, má výrazný biely obrúčkový vzor okolo oka (nie bočný nadočný prúžok/supercilium). Zároveň nechvostokýva.

6

Samec = samica. Na rozdiel od väčšiny horárikovitých, kde samce bývajú farebnejšie, horárik žltohlavý nemá prakticky žiadny pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú sfarbením takmer identickí. Mladé vtáky sa od dospelých líšia len zakrytím oranžového temenného prúžku olivovými škvrnami.

7

49 % populácie v boreálnom lese Kanady. Napriek tomu, že druh hniezdi v celej východnej Severnej Amerike, až 49 % jeho populácie závisí na boreálnych lesoch Kanady (Boreal Birds Initiative). Ochrana rozľahlých neprerušovaných kanadských lesov je preto kľúčová pre jeho dlhodobé prežívanie.

8

Fragmentácia lesa = cowbird parazitizmus. Horárik žltohlavý je veľmi citlivý na fragmentáciu lesov — pri lesných okrajoch má hnedohlavý kukuk (Molothrus ater) ľahší prístup k hniezdám a miera parazitizmu môže dosiahnuť až 20 %. Vo veľkých neprerušovaných lesoch je parazitizmus výrazne nižší.

9

Básnik Robert Frost a horárik. Americký básnik Robert Frost napísal v roku 1916 báseň The Oven Bird (Mountain Interval), v ktorej horárik symbolizuje filozofickú otázku o zmysle piesne a hodnote neskorého leta. Báseň patrí k jeho najznámejším dielam a druh sa stal literárnou metaforou v americkej kultúre.

10

Maximum 11 rokov. Hoci priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je výrazne kratšia, najdlhšie žijúci zaznamenaný jedinec mal 11 rokov podľa banding records amerického Banding Laboratory (BBL, USGS, Patuxent; AnAge database ref. 427).

Taxonomická klasifikácia

species Horárik žltohlavý (Seiurus aurocapilla)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Seiurus Swainson, 1827
Druh Seiurus aurocapilla (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický migrant; v Európe vzácny vagrant zaznamenaný ojedinele v Azoroch, Nórsku, Írsku, Rumunsku a Veľkej Británii
Poddruhy Tri uznávané poddruhy: S. a. aurocapilla (Linnaeus, 1766) — centrálna a juhovýchodná Kanada po východné USA, zimuje po severnú Južnú Ameriku; S. a. cinereus (Miller, 1942) — Skalnaté pohoria od južnej Alberty po Kolorado, zimuje do Strednej Ameriky; S. a. furvior (Batchelder, 1918) — Newfoundland, zimuje na Bahamách, Kube a v Paname. Druhové meno aurocapilla pochádza z latinčiny: aurum (zlato) + capillus (vlas, temeno) — zlatokorunový. Rod Seiurus z gréčtiny seiouros = chvostokývač.
Avibase_ID CEA5B6AA48218C8A

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik žltohlavý je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na rozsiahle listnaté lesy s potrebami (sezónna migrácia tisíce km, hmyz a dažďovky ako výhradná potrava), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Horárik žltohlavý je olivovo-hnedý hore a biely s výraznými čiernymi prúžkami dole; na temene má oranžovo-hrdzavý centrálny prúžok lemovaný čiernymi postranními prúžkami a biely obrúčkový vzor okolo oka. Vodné horáriky (Parkesia) majú namiesto obrúčky výrazný biely bočný nadočný prúžok (supercilium) a neustále kývajú chvostom. Horárik žltohlavý chvostom nekýva a chodí kolísavou chôdzou.

Slovenské meno horárik žltohlavý odkazuje na čeľaď horárikovité (Parulidae) a zlatohnedý (žltý) centrálny temenný prúžok. Anglické meno Ovenbird pochádza od tvaru hniezda — klenutá konštrukcia so bočným vstupom nápadne pripomína starobylý holandský hrniec na pečenie (Dutch oven). Latinské druhové meno aurocapilla znamená zlatokorunový (aurum = zlato, capillus = vlas/temeno).

Hniezdi v zrelých listnatých a zmiešaných lesoch väčšiny Kanady a východnej polovice USA; 49 % populácie závisí na boreálnych lesoch Kanady. Zimuje v Strednej Amerike (Mexiko, Guatemala, Kostarika, Panama), Karibiku, Floride a severnom Venezuele — v rôznorodých lesoch vrátane tienistých kávových plantáží. V Európe ani na Slovensku sa prirodzene nevyskytuje; bol zaznamenaný len ojedinele v Azoroch, Nórsku, Írsku a Rumunsku ako rarita.

Teacher-teacher-teacher je najcharakteriistickejší spev samca horárika žltohlavého. Ide o stúpajúci crescendový rad dvojslabičných motívov, kde každé opakovanie slova teacher je hlasnejšie než predchádzajúce — spev kulminuje. Celá séria obsahuje 8 až 13 opakovaní. Spev samca je jedným z najhlasnejších prejavov vtákov v listnatých lesoch Severnej Ameriky a nesie sa prekvapivo ďaleko. Samec ho spieva neúnavne počas celej hniezdnej sezóny z polohy v lesnom podraste.

IUCN hodnotí horárika žltohlavého ako najmenej ohrozený (LC) s populáciou odhadovanou na 26 miliónov jedincov. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnými hrozbami sú fragmentácia lesných biotopov (zvyšuje parazitizmus hnedohlavého kukuka), kolízie s budovami a vežami počas nočnej migrácie a pesticídy. Na Slovensku zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch.

Samica znáša zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–6 podľa zdrojov), bielych s hnedo-sivými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je klenutý zemný hniezdo s bočným vstupom, stavia ho iba samica priamo na lesnom opade. Inkubuje výhradne samica počas 11–14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 7–10 dňoch a rodičia ich dokrmujú ďalších 10–20 dní. Tieto čísla potvrdzujú Audubon Field Guide, Wikipedia EN a Animal Diversity Web.

ZDROJ: Avibase (Seiurus aurocapilla, ID CEA5B6AA48218C8A, SK nazov horarik zltohlavy, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=CEA5B6AA48218C8A), Wikipedia EN (Ovenbird — dlzka 11–16 cm, hmotnost 14

 Video — Horárik žltohlavý

Horárik žltohlavý (Seiurus aurocapilla) — spev a hlas v prírode

Horárik žltohlavý (Seiurus aurocapilla) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Ovenbird, Česky:   lesňáček zlatohlavý, Nemecky:   Pieperwaldsänger, Španielsky:   Reinita Hornera, Francúzsky:   Paruline couronnée, Taliansky:   Seiuro corona dorata, Holandsky:   Ovenvogel, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   lasówka zlotoglowa, Maďarsky:   koronás harasztjáró, Rusky:   Дроздовый певун, Japonsky:   カマドムシクイ, Latinsky:   Seiurus aurocapilla (Linnaeus, 1766)