Horárik zlatohlavý (Setophaga coronata)

Parulidae (horárikovité)

Horárik zlatohlavý

Setophaga coronata — najhojnejší horárik Severnej Ameriky s nezameniteľným žltým kostrcom a unikátnou schopnosťou tráviť voskovú vrstvu bobúľ — prezývka butter-butt

IUCN: LC (Least Concern, 2023) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2023). Populácia odhadovaná na ~170 miliónov dospelých jedincov s stabilným trendom. Druh je jedným z najhojnejších spevavcov Severnej Ameriky. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú strata hniezdnych lesných biotopov a zmena klímy vplývajúca na distribúciu bobúľ v zimnom areáli. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).
Dĺžka12–15 cm
Váha10–17 g
Dožitie6–8 r (max. 10 r)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
Areál hniezdeniaAljaška, Kanada, sever USA
ZimoviskoJužné USA, Mexiko, Stredná Amerika, Karibik
StravaHmyz v lete, bobule s voskom v zime
Rozlišovací znakŽltý kostrec (butter-butt) vždy viditeľný
Forma MyrtleBiele hrdlo, čierne líca (východ)
Forma AudubonŽlté hrdlo, bledšia tvár (západ)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

60% 28% 8% STRAVA zloženie
Hmyz, larvy a pavúky — letaví hmyz (muchy, mšice, luskáče), húsenice piliareň, chrústi, osy a pavúky; prevažná zložka v lete a počas hniezdenia 60%
Bobule a plody s voskom — voskovník bolotný (bayberry), voskovník kadidlový (wax myrtle), jalovec, jedovatý brečtan, hrozno, svída; klúčová zimná zložka 28%
Semená tráv, bylín a drobné plody — sezónny doplnok pri zemi a v kríkoch 8%
Medovica vošiek a nektár kvetov — príležitostná zložka, najmä pri nedostatku inej potravy 4%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — muchy, mšice, luskáče, osy, húsenice, malé larvy; základ stravy počas hniezdenia a odchovu mláďat
  • Bobule s voskom — voskovník, jalovec, hrozno, svída, jedovatý brečtan; hlavná zimná zložka, ktorú druh ako jediný horárik dokáže stráviť
  • Drobné semená a suché plody — príležitostný doplnok, najmä v zimnom období
  • Medovica vošiek — príležitostný zdroj energie pri nedostatku hmyzu
  • Čerstvá voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané a korenené ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) bobule, hmyz alebo semená neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka Horárik zlatohlavý je v prírode prevažne hmyzožravý druh s unikátnou schopnosťou tráviť voskovú vrstvu bobúľ. V lete a počas hniezdenia tvorí základ jedálnička lietaví hmyz (muchy, mšice, luskáče, osy), húsenice a pavúky — druh ich loví vzdušnými vykrúženiami z bidla podobne ako mucháre, alebo ich zbiera zo stromovej kôry. V zime druh prechádza na bobule a plody — najmä voskovník bolotný (bayberry), voskovník kadidlový (wax myrtle), jalovec a hrozno. Vďaka zvýšenej koncentrácii žlčových solí dokáže rozkladať voskovú vrstvu týchto plodov, čo mu umožňuje zimovať oveľa severnejšie než ostatné horáriky, ktoré sú na hmyz celoročne odkázané. Keďže sa druh v avikultúre prakticky nechová, kŕmne odporúčania nižšie sú len všeobecné — pre insektívornych drevárikovitých a horárikovitých vtáky.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik zlatohlavý je stredne hlučný druh — samec v hniezdnej sezóne opakovane predvádza mäkkú vlnitú pieseň, ale mimo tokania je relatívne tichý. Kontaktné volania (ostrý "chek") počuť pri migrácii v kŕdloch.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik zlatohlavý nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa v zajatí nechová. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a čilý druh — horárik zlatohlavý sa celý deň pohybuje v korunách stromov a kríkoch, loví hmyz vzdušnými výpadmi z bidla, berie ho zo stromovej kôry alebo zbiera bobule. Je to dlhý migrant prelietavajúci tisíce kilometrov medzi severoamerickými hniezdiskami a stredoamerickými zimovistami.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik zlatohlavý nenapodobňuje ľudskú reč — horáriky túto schopnosť nemajú. Repertoár tvorí vrodená pesnička a kontaktné hlásky.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Samec horárika zlatohlavého spieva mäkkú, pomalú, vlnitú pieseň zloženú zo 4–7 slabík, podobnú jemnému trilkujúcemu hvizdu. Tón piesne môže plynúť nahor alebo nadol, tempo sa na konci zrýchľuje; pieseň trvá 1–3 sekundy. Pieseň Myrtle a Audubon formy sa líšia — Myrtle znie mäkšie a menej štruktúrovane, Audubon je živší. Kontaktná hláska je ostrý, suchý "chek" (Myrtle) alebo stúpajúci "chit" (Audubon); za letu vydáva jemné "psit". Druh je hlasitejší počas migrácie v kŕdloch, keď sa jedinci stále ozývajú.

Dokáže hovoriť? Horárik zlatohlavý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie iných vtákov. Horáriky (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár piesne a hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Mäkká vlnitá pieseň — 4–7 slabík, jemný trilkujúci hvizd stúpajúci alebo klesajúci, tempo sa na konci zrýchľuje; spievaná samcom z korunových vetiev počas toku
  • Ostrý kontaktný "chek" (Myrtle) alebo stúpajúci "chit" (Audubon) — najčastejšia hláska pri kŕmení a migrácii, spoľahlivo identifikuje druh v teréne aj bez pohľadu
  • Jemné "psit" alebo "tsee" za letu — tiché kontaktné hlásky v migračnom kŕdli, počuteľné len z bezprostrednej blízkosti
  • Hlasnejší, nástojčivejší varovný "chek" pri ohrození hniezda alebo prílete dravca — opakovaný rýchlo v sérií

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva zo stromovej koruny a háji hniezdne teritórium; jarná migrácia z juhozimovísk na hniezdiská
Hlavná hniezdna sezóna (máj–júl) v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady, Aljašky a hornatého severu USA
Odchov mláďat — inkubácia 12–13 dní, vyhniezdenie 10–14 dní; páry väčšinou dvakrát hniezdia ročne
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; letné sfarbenie nahrádza tlmenejší zimný šat
Zimovanie (október–marec) — druh zimuje v južných USA, Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku; v kríkoch s bobúľami voskovníka
Migrujúci druh: jesenná migrácia september–november, jarná apríl–máj; jeden z najhojnejších severoamerických spevavcov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Horárik zlatohlavý je severoamerický sťahovavý vták s hniezdiskami v boreálnych lesoch Kanady a Aljašky; v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním v zásade neexistujú. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová — preň overený priestorový štandard neexistuje. Ide o aktívneho dlhého migranta, ktorého potreby (sezónna migrácia, rozľahlé lesné prostredie) klietka ani voliéra nedokážu naplniť.
Deti v domácnosti Horárik zlatohlavý nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh. Deti ho môžu spoznať cez atlasy vtákov Severnej Ameriky alebo v rámci pozorovaní počas jarného preletu v strednej Európe (vzácny vagrant).
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — posudzovanie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. V prírode je spev samca príjemný a nestresujúci.
Verdikt odborníka Horárik zlatohlavý (Setophaga coronata) je malý sťahovavý horárik (12–15 cm, 10–17 g) z čeľade Parulidae (horárikovité) s charakteristickým žltým kostrcom (prezývka „butter-butt“), žltými bočnými škvrňami a žltou temennou škvrnou viditeľnými vo všetkých šatoch. Samec v svadobnom šate je sivý s čiernym vzorom na hrudi a tvárovej maske; Myrtle forma (východ) má biele hrdlo a výrazné čierne líca, Audubon forma (západ) má žlté hrdlo a bledšiu tvár. Samica a zimný šat samca sú hnedosivo sfarbené a kontrastnejšia kresba je tlmená, no žltý kostrec ostáva spoľahlivým určovacím znakom. Druh je výnimočný schopnosťou tráviť voskovú vrstvu bobúľ voskovníka (bayberry) a borievky vďaka zvýšenej koncentrácii žlčových solí v pečeni — to mu umožňuje zimovať oveľa severnejšie než ostatné horáriky, niekedy až po Newfoundland. Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Aljašky, Kanady a hornatého severu USA; zimuje v južných USA, Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku. Jeden z najhojnejších spevavcov Severnej Ameriky — populácia odhadovaná na ~170 miliónov jedincov, IUCN LC, trend stabilný. V avikultúre sa prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený druh.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — v prírode obýva ihličnaté a zmiešané lesy počas hniezdenia a rozmanité otvorené biotopy v zime
Horárik zlatohlavý je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Hniezdny biotop: ihličnaté a zmiešané ihličnato-listnaté lesy (smrekovo-jedľové, sčasti pínové a modřínovo-smrekové), preferuje otvorené porasty a okraje. V zime obýva otvorené lesy, kríkové porasty, záhrady, pobrežné duniská s kríkmi voskovníka, tiež brehové porasty potôčikov. Vertikálne rozpätie: od hladiny mora do výšky 4 000 m n. m. v hniezdnom areáli.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne územné páry; mimo nej a na ťahu tvorí kŕdle, niekedy zmiešané s inými druhmi
Počas hniezdenia žijú monogamné územné páry; samec háji teritórium spevom. Mimo sezóny a počas migrácie sa vtáky pohybujú v kŕdlikoch aj niekoľkých stoviek jedincov, ktoré sa zastavujú na kroviskách s bobúľami. Ľahko sa mieša s inými druhmi.
Teplota a podnebie
Hniezdi v chladnom boreálnom podnebí Kanady a Aljašky; vďaka schopnosti tráviť vosk zimuje v miernom až subtropickom podnebí
Druh je prispôsobený na studené boreálne lesy počas hniezdenia, no mimoriadna metabolická schopnosť tráviť bobule s voskom mu umožňuje zotrieť dlhšie na severe než ostatné horáriky — niekedy sa zdržiava až do Newfoundlandu v zime.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Otvorená miskovitá stavba na horizontálnej konárni ihličnana, 1,2–15 m nad zemou; znáška 4–5 krémovobielych vajec s hnedastými škvrnami
Samica stavia otvorenú miskovitú stavbu z kôrových vlákien, koreňov, trávy a vetvičiek, vystlanú vlasmi a perím, umiestnenú na horizontálnej konárni ihličnana vo vzdialenosti od kmeňa, 1,2–15 m nad zemou (zdroj: Audubon). Znáša 4–5, príležitostne len 3 krémovobiele vajcia s hnedastými a sivastými škvrnami (zdroj: Audubon). Hniezdna sezóna máj–júl; páry hniezdia väčšinou dvakrát ročne.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode, rosistej vegetácii; dočasne chovaný jedinec potrebuje plytkú misku s čistou vodou
Pravidelné kúpanie je pre horáriky dôležité na udržanie kvality peria. V dočasnej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vodou a suché, čisté prostredie.
Svetlo, migrácia a denný režim
Denný vták s výrazným sezónnym (migračným) rytmom — jar prílet na hniezdiská, jeseň odlet na zimoviská
Horárik zlatohlavý je denný vták s výrazným migračným rytmom. Jarná migrácia apríl–máj smeruje na hniezdiská v boreálnych lesoch; jesenná migrácia september–november smeruje na zimoviská v južných USA, Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku. Migrácia prebieha prevažne v noci.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská); zdroj: Audubon, Wikipedia EN

Po jarnej migrácii na hniezdiská (apríl–máj) samec spieva mäkkú vlnitú pieseň zo stromovej koruny a háji hniezdne teritórium. Tok zahŕňa letové demonštrácie a spev. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí (analógiou s príbuznými Setophaga; druh-špecifické údaje o prvom hniezde nie sú v dostupných zdrojoch explicitne overené).

Hniezdo a znáška
Máj–júl; znáška 4–5 vajec; zdroj: Audubon, Birdfact, NatZoo SI

Samica sama stavia otvorenú miskovitú stavbu z kôrových vlákien, koreňov, trávy a vetvičiek, vystlanú vlasmi a perím; umiestňuje ju na horizontálnu konáreň ihličnana 1,2–15 m nad zemou (niekedy aj listnáče alebo kríky). Znáša 4–5, príležitostne 3 krémovobielych vajec s hnedastými a sivastými škvrnami. Páry väčšinou hniezdia dvakrát ročne — po odchovaní prvého vrhu samica začína druhé hniezdo, kým samec dokrmuje prvé mláďatá ešte ďalšie dva týždne.

Inkubácia
12–13 dní; zdroj: Audubon, Wikipedia EN, Birdfact

Na vajciach sedí prevažne samica, samec ju príležitostne kŕmi a niekedy pomáha so sedením. Inkubácia trvá 12–13 dní (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, Birdfact — všetky tri zdroje sa zhodujú). V tomto období samica opúšťa hniezdo len krátko na kŕmenie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; vyhniezdenie 10–14 dní; zdroj: Audubon, Birdfact, NatZoo SI

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Kŕmia ich obaja rodičia. Mláďatá vyhniezdujú 10–14 dní po vyliahnutí (Audubon: 10–12 dní; Birdfact/NatZoo: 10–14 dní); schopnosť krátkeho letu nadobúdajú 2–3 dni po vyhniezdení. Živočíšna bielkovina — hmyz a jeho larvy — je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat.

Vyletenie a vývoj mláďat
Juvenily tlmené hnedosivé; vývoj na dospelé sfarbenie pelichaním

Mláďatá po vyhniezdení sú celkovo hnedosivo sfarbené s naznačeným vzorom, no bez výrazného čierno-bieleho kontrastu dospelého samca. Žltý kostrec sa objavuje skoro. Dospelé samčie sfarbenie (sivá s čiernym vzorom) sa naplno vyvíja pelichaním na jar pred prvou hniezdnou sezónou. Rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú po vyhniezdení; samec sa stará o prvý vrh, kým samica začína druhý.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne v prvom roku; max. zaznamenaný vek 10 rokov (zdroj: AnAge/BBL)

Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými Setophaga; druh-špecifické overené údaje nie sú k dispozícii). Typické dožitie vo voľnej prírode je 6–8 rokov (Birdfact); priemerné dožitie ~7 rokov (NatZoo SI). Maximálny zaznamenaný vek: 10 rokov — samica formy Audubon odchytená a znovu oprstená vo Wyomingu v roku 2006 (BBL Longevity Records, zdroj: AnAge).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho sťahovavého migranta. Ochočenie nie je reálnym cieľom.

Horárik zlatohlavý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — kontakt s človekom je preň stresujúci. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie v prírode alebo z vtáčích kŕmidiel v Severnej Amerike, kde sa v zime chętne zastavuje.

1

Neusilovať sa o ochočenie — horárik zlatohlavý je voľne žijúci sťahovavý druh, kontakt s človekom ho stresuje

2

V Severnej Amerike ho možno lákať k vtáčím kŕmidlám s hrozienkami, nakrájanými jabĺčkami alebo arašidovým maslom v zime

3

V prírode sleduj ticho z odstupu ďalekohľadom — klúčový terénny znak je žltý kostrec pri každom odlete

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik zlatohlavý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený severoamerický druh. V SR ani v ČR sa bežne neponúka u chovateľov. Druh nie je v CITES; na voľne žijúce jedince sa vzťahujú právne predpisy USA a Kanady (Migratory Bird Treaty Act). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie v prírode (Severná Amerika, Stredná Amerika)
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Cornell Lab) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
V Severnej Amerike možno druh v zime lákať k vtáčím kŕmidlám s bobúľami voskovníka, hrozienkami alebo arašidovým maslom
Na čo si dať pozor Horárik zlatohlavý nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa v avikultúre nedrží. Najlepšie ho spoznáš pozorovaním v prírode počas migrácie (Stredná Amerika) alebo na zimoviskách v južných USA.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik zlatohlavý 12–15 cm Horárik čiernolíci 12–14 cm Horárik ohnivý 11–14 cm Horárik žltý 11–13 cm
Horárik zlatohlavý Horárik čiernolíci (Setophaga striata) Horárik ohnivý (Setophaga ruticilla) Horárik žltý (Setophaga petechia)
Dĺžka12–15 cm12–14 cm11–14 cm11–13 cm
Váha10–17 g9,7–15,5 g6–9 g7–9 g
Dožitie6–8 r (max. 10 r, AnAge/BBL)do cca 8 rdo cca 8 rdo cca 10 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci sťahovavý druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSivý s žltým kostrcom, žltými bokmi a žltou temennou škvrnou; svadobný samec čierne prsia a tvárová maska; Myrtle: biele hrdlo, čierne líca; Audubon: žlté hrdlo, bledšia tvár; samica a zimný šat hnedosivéSamec čiernobiely s výraznou čiernou čiapkou a bočnými pásmi; samica hnedosivá s prúžkovaním; bez žltého kostrca — to ich najskôr odlíši od zlatohlavéhoSamec čierny s nápadnými oranžovočervenými plátmi na krídelách, chvoste a bokoch — ľahko nezameniteľný; samica olivovohnedá s žltooranžovými plátmi; bez žltého kostrcaSamec sýto žltý s červenastými pásikmi na hrudi; samica zelenasto-žltá; celkovo žltý, bez sivého ani čierneho vzoru a bez žltého kostrca ako u zlatohlavého
AreálHniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Aljašky, Kanady a hornatého USA; zimuje v južných USA, Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku; vagrantný výskyt v EurópeJeden z najdlhších migrujúcich spevavcov; hniezdi v kanadských lesoch, zimuje v severnej Južnej AmerikeHniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch Severnej Ameriky; zimuje v Karibiku a Strednej Amerike; hojný migrantJeden z najrozšírenejších horárikovitých; hniezdi od Aljašky po Peru; zimuje v Strednej a Južnej Amerike; v SR veľmi vzácny vagrant

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u zranených jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, hygienické prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Črevné parazity bežne prítomné u voľne žijúcich jedincov; pri zhoršenej kondícii alebo dočasnom zajatí sa premnožia. Koprologická kontrola trusu a cielené antiparazitikum patrí veterinárovi. Nové alebo zranené vtáky drž v karanténe.

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh. Fyzická manipulácia spôsobuje silný stres a poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimum manipulácie.

Podvýživa pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia

Druh prispôsobený na hmyz a bobule — jednostranná strava bez živočíšnej bielkoviny vedie k podvýžive. Pri dočasnej starostlivosti treba ponúknuť živý hmyz a čerstvé bobule.

Trichomonóza (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Ťažkosti s prehĺtaním, kŕčovité pohyby hlavy, vlhký zobák, chudnutie, odumieranie hrdlového tkaniva

Prvoková infekcia hrdla a pažeráka prenášaná infikovanou vodou alebo korisťou. U spevavcov môže byť smrteľná. Liečba metronidazolom patrí pod veterinárny dohľad; prevencia: čistá voda meniaca sa každý deň.

Prevencia Horárik zlatohlavý sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh najväčšou hrozbou. (2) Pestrá a primeraná strava — živý hmyz, čerstvé bobule, čistá voda; nie jednostranné suché semená. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia plesní (aspergilóza). (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Zaujímavosti

1

Žltý kostrec — nepripúšťajúci pochybnosti — najspoľahlivejší terénny znak horárika zlatohlavého je nápadný žltý kostrec ("butter-butt"), dobre viditeľný pri každom odlete; je prítomný vo všetkých šatoch, u oboch pohlaví a vo všetkých vekových skupinách. Práve tento znak odlíši druh od všetkých ostatných horárikovitých.

2

Jediný horárik schopný tráviť vosk bobúľ — horárik zlatohlavý ako jediný druh v čeľadi Parulidae dokáže rozkladať voskovú vrstvu plodov voskovníka (bayberry, wax myrtle) a iných vďaka zvýšenej koncentrácii žlčových solí (produkovaných v pečeni). To mu umožňuje zimovať omnoho severnejšie než ostatné horáriky — niekedy až po pobrežie Newfoundlandu — zatiaľ čo ostatné druhy musia odletieť hlboko do tropikov.

3

Dve formy s odlišným hrdlom — druh existuje v dvoch dobre odlíšiteľných formách: Myrtle (S. c. coronata, východná Severná Amerika) má biele hrdlo a výrazné čierne líca, kým Audubon (S. c. auduboni, západ) má žlté hrdlo a bledšiu, menej kontrastnú tvár. Taxonomický status oboch foriem je stále predmetom vedeckej diskusie.

4

Najhojnejší horárik Severnej Ameriky — populácia odhadovaná na ~170 miliónov jedincov (Birdfact, BirdLife International) robí z horárika zlatohlavého jeden z najhojnejších spevavcov celého kontinentu. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným trendom.

5

Vzdušný lovec a zimný zberač bobúľ — v lete loví hmyz vzdušnými vykrúženiami z bidla podobne ako mucháre (flycatching), alebo zbiera larvy a vošky zo stromovej kôry. V zime sa mení na zberača bobúľ v pobrežných duniskách, kde tvorí kŕdle niekedy číslajúce stovky jedincov.

6

Dlhý migrant s rozsiahlym hniezdnym areálom — hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch od Aljašky, cez celú Kanadu, po hornatý sever USA a zimuje v južných USA, Mexiku, Strednej Amerike až po Panama a Veľké Antily; na prieťahu prolétá celou Severnou Amerikou.

7

Vagrantný návštevník Európy — horárik zlatohlavý je v Európe zaznamenaný ako extrémne vzácny vagrant; ojedinelé nálezy boli zdokumentované v Británii (Myrtle forma), na Islande a v iných krajinách. V SR bol zaznamenaný výnimočne.

8

Pelichaním mení zdanie nie-novej farby — svadobný sivý samec s čierno-bielym vzorom a zimný hnedosivý samec vyzerajú ako dva rôzne druhy, no ide o rovnakého vtáka v rôznych sezónnych šatoch. Žltý kostrec ostáva spoľahlivý vždy.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik zlatohlavý (Setophaga coronata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga coronata (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh zahŕňa štyri poddruhy zoskupené do dvoch hlavných foriem: forma Myrtle (S. c. coronata — severovýchod a stred Severnej Ameriky, biele hrdlo, čierna líca) a forma Audubon (S. c. auduboni — západ Severnej Ameriky, žlté hrdlo, bledšia tvár). Ďalšie poddruhy: S. c. nigrifrons (Sierra Madre Occidental, Mexiko) a S. c. goldmani (pohorie Chiapas/Guatemala). Taxonomický status Myrtle a Audubon formy je predmetom diskusie — niektoré autority ich uznávajú ako samostatné druhy. Druh opísal Carl Linné v roku 1766.
Avibase_ID BC5A949807108302

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik zlatohlavý je voľne žijúci severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to aktívny migrant s nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť — sezónna migrácia, ihličnatý les, rozmanité zloženie potravy. Stránka má preto predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené.

Najspoľahlivejší znak je nápadný žltý kostrec ("butter-butt") viditeľný pri každom odlete — ide o najcharakteristickejší terénny znak spomedzi všetkých horárikovitých. Ďalšie znaky: žlté škvrny na bokoch, žltá temenná škvrna, biele škvrny v chvoste. Samec v svadobnom šate je sivý s čiernym vzorom a čierno-bielou tvárou; Myrtle forma má biele hrdlo, Audubon forma žlté. Samica a zimné sfarbenie sú hnedosivé, no žltý kostrec ostáva spoľahlivý vždy.

Sú to dve dobre odlíšiteľné formy jedného druhu, rozdelené zhruba strednou Severnou Amerikou. Myrtle (S. c. coronata, východ) má biele hrdlo a výrazné čierne líca s tmavou maskou; spieva mäkkejšiu, menej štruktúrovanú pieseň a vydáva plochý "chek". Audubon (S. c. auduboni, západ) má žlté hrdlo, bledšiu a menej kontrastnú tvár; jeho spev je živší a kontaktná hláska stúpajúca "chit". Niektoré autority (napr. IOC) ich považujú za samostatné druhy.

Horárik zlatohlavý je jediný druh čeľade Parulidae, ktorý dokáže tráviť voskovú vrstvu plodov voskovníka bolotného (bayberry) a voskovníka kadidlového (wax myrtle). Je to možné vďaka zvýšenej koncentrácii žlčových solí produkovaných pečeňou, ktoré rozpúšťajú vosk. Ostatné horáriky sú odkázané na hmyz, ktorý v zime na severe chýba, a musia odletieť hlboko do tropík. Vďaka tejto schopnosti horárik zlatohlavý zostáva zimovať aj v pobrežných duniskách severovýchodného pobrežia USA a niekedy aj na Newfoundlande.

Typické dožitie vo voľnej prírode je 6–8 rokov (Birdfact); priemerné dožitie ~7 rokov (National Zoo SI). Maximálny zaznamenaný vek je 10 rokov — samica formy Audubon oprstená a znovu odchytená vo Wyomingu v roku 2006 (BBL/Bird Banding Laboratory Longevity Records, zdroj: AnAge). V zajatí sa druh prakticky nechová, preto overené údaje o dožití v zajatí neexistujú.

Hmyzom a bobúľami — závisí od sezóny. V lete a počas hniezdenia tvorí základ potravy hmyz a pavúky (muchy, mšice, luskáče, osy, húsenice, larvy piliarne); loví ich vzdušnými výpadmi z bidla alebo zbiera zo stromovej kôry. V zime prechádza na bobule a dužnaté plody — voskovník, jalovec, hrozno, svída, jedovatý brečtan. Táto schopnosť tráviť voskovú vrstvu plodov je unikátna v rámci čeľade Parulidae a horárikovi umožňuje zimovať omnoho severnejšie než ostatné druhy.

Nie. Horárik zlatohlavý je severoamerický druh; jeho hniezdny areál zahŕňa Aljašku, Kanadu a hornatý sever USA. Na Slovensku ani v strednej Európe sa prirodzene nevyskytuje a nehniezdi. V Európe bol zaznamenaný len ako extrémne vzácny vagrant (potulný jedinec zanechaný mimo areálu), ojedinele v Británii a iných krajinách.

ZDROJ: Avibase (Setophaga coronata, ID BC5A949807108302, SK názov horárik zlatohlavý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=BC5A949807108302), Wikipedia EN (Yellow-rumped warbler — taxonómia, for

 Video — Horárik zlatohlavý

Horárik zlatohlavý (Setophaga coronata) — spev a hlas v prírode

Horárik zlatohlavý (Setophaga coronata) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-rumped Warbler (Myrtle Warbler / Audubon's Warbler), Česky:   lesňáček žlutoskvrnný, Nemecky:   Kronenwaldsänger, Španielsky:   Reinita Coronada, Francúzsky:   Paruline à croupion jaune, Taliansky:   Parula corona gialla, Holandsky:   Geelstuitzanger, Portugalsky:   Mariquita-coroada, Poľsky:   lasówka pstra, Maďarsky:   Koronás lombjáró, Rusky:   Миртовый певун, Japonsky:   キヅタアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga coronata (Linnaeus, 1766)