Horárik zelený (Setophaga virens)

Parulidae (horárikovité)

Horárik zelený

Setophaga virens — malý insektivórny speváčik s výrazne žltou tvárou a čiernym hrdlom samca — ikonický hlas ihličnatých lesov Kanady a severnej Ameriky, zimujúci v Karibiku a Strednej Amerike

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International pre IUCN, 2018). Odhadovaná svetová populácia ~9,2 milióna dospelých jedincov; populačný trend považovaný za celkovo stabilný, no s regionálnymi poklesmi v SV USA a kanadskej Alberte (štúdia 2025: -58 % za 1993–2018 v Alberte). Hlavné hrozby: fragmentácia a strata ihličnatých lesov v hniezdnom areáli, odlesňovanie tropických zimovísk (Mexiko, Stredná Amerika, Karibik), hniezdny parazitizmus kukučkovca hnedohlavého (Molothrus ater), klimatická zmena. Poddruh S. v. waynei (Wayne's Warbler) je v osobitnom ohrození (~2 200 jedincov, ~90 % pokles). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA).
Dĺžka11–12 cm
Hmotnosť8,5–11,3 g
Rozpätie krídiel17–20 cm
Dožitiedo 6 rokov vo voľnej prírode
PôvodKanada a SV/S USA; zimuje v Strednej Amerike a Karibiku
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky
IUCNLC — Najmenej ohrozený
Spevzoo-zee-zoo-zoo-zee; bzučivý, prenikavý
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 12% 10% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice (najmä nesrstnaté), chrobáky, mušky, vošky, strigálky, pavúky; hlavná zložka po celý rok, obzvlášť v hniezdnej sezóne 70%
Pavúky a malé bezstavovce — zbierané glejzovaním zo spodku ihličia a listov 12%
Bobule a drobné plody — jedovatý brečtan, plody cekropie (v zime), sezónny doplnok pri migrácii 10%
Rastlinné bielkovinové telieska (Müller-ove telieska cekropie) — dôležité na zimoviskách v tropickej Amerike 5%
Peľ a nektár — príležitostný doplnok pri precestovaní kvitnúcimi porastmi 3%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz — nekusté húsenice, drobné chrobáky, mušky (Diptera), vošky a pavúky; základ stravy celý rok, nevyhnutné pri odchove mláďat
  • Moučné červy (Tenebrio molitor) a čierne vojaci (BSF) — vhodná živá alebo sušená náhrada ako proteínový doplnok
  • Drobné bobule — brusnice, borievkové bobule, drobné čierne ríbezle (iba pestované, umyté, bez pesticídov)
  • Mäkké ovocie v malých kusoch — jablko, hruška, čučoriedky; sezónny doplnok v čase migrácie
  • Univerzálny krmivársky pastét (egg food / universal) pre hmyzožravé vtáky — vhodné pre sezónnu suplementáciu
  • Čistá čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — meniť každý deň
  • Vápnik (sépiová kosť) — trvalý prístup; dôležitý najmä pre samice v hniezdnom období
  • Pestrá zmes živej a sušenej hmyzej potravy — druh je takmer výlučne insektivórny a v zajatí nevyžaduje zrno

Zakázané potraviny

  • Semená a zrniny ako základ stravy — horárik zelený je takmer výlučne insektivórny, semená mu nenahradia bielkoviny a tuky hmyzu
  • Avokádo — pre všetky vtáky toxické (persín)
  • Čokoláda, kakao, kofeínové produkty — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt, poškodzujú červené krvinky
  • Soľ a slané, korenené, tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané ovocie, zelenina a neznáma živá potrava z voľnej prírody — riziko otravy pesticídmi
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
Tip od odborníka Horárik zelený je takmer výlučne hmyzožravý druh — v prírode tvorí hmyz (húsenice, chrobáky, mušky, vošky, pavúky) 70–80 % celkovej stravy a v hniezdnej sezóne takmer 100 % potravy podávanej mláďatám. V zajatí je preto kľúčové zabezpečiť stálu dostupnosť kvalitnej živej alebo sušenej hmyzej potravy: moučné červy, čierne vojaci (BSF), zoofobia, drobný svrček. Doplňte mäkkým ovocím (čučoriedky, brusnice) a krmivárskym pastetem (universal/egg food) pre hmyzožravé vtáky. Zrno druh nepotrebuje a nemalo by tvoriť základ jedálnička. Čerstvá voda a plytká kúpeľná miska sú nevyhnutnosťou každý deň. Na zimoviskách v Strednej Amerike je druh dokumentovaný s konzumáciou Müllerových teliesok cekropie (rastlinné bielkoviny) — zaujímavý ekologický doplnok, v európskom chove však bežne nedostupný.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik zelený je stredne hlasný spevavý druh — samec spieva zvonivé bzučivé piesne prakticky počas celej hniezdnej sezóny a jeden jedinec bol zdokumentovaný so 14 000 piesňami za 94 hodín. Spev je prenikavý, ale nie veľmi hlasný v porovnaní s väčšími spevavcami. V chove je to vták pre tichšie voliérové prostredie.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik zelený nie je maznavý vták na ruku — ide o divoký neotropický migrant, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Vhodný skôr na estetické pozorovanie vo voliérovom prostredí.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a pohyblivý druh — horárik zelený sa počas kŕmenia nikdy nezastaví; neustále preskakuje v ihličiach, otáča sa, visí dolu hlavou a pátra po hmyze na spodku ihiel a listov. Táto hyperaktivita je typická pre čeľaď Parulidae a v zajatí si vyžaduje veľký priestor.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik zelený nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár tvorí vrodený inštinktívny spev: dva varianty bzučivej piesne a krátke „tsip“ hlásky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Horárik zelený má prenikavý a charakteristický bzučivý spev — jeden z najikonickejších hlasov ihličnatých lesov východnej Severnej Ameriky. Samec používa dve varianty piesne: teritoriálnu „zoo-zee-zoo-zoo-zee“ (posledná nota vyššie) a dvoriacu „zee-zee-zee-zoo-zee“. Noty sú mierne bzučivé, vibrujúce, odlišné od čistého čvirikotu väčšiny európskych spevavcov. Bežnou kontaktnou hláškou je ostré, krátke „tsip“. Samce spievajú s mimoriadnou intenzitou — dokumentovaných 14 000 piesní za 94 hodín pri jednom samcovi. V zajatí spieva aktívne samec aj mimo hniezdnej sezóny, najmä pri predĺženom fotoperiode.

Dokáže hovoriť? Horárik zelený nenapodobňuje ľudskú reč. Čeľaď Parulidae túto schopnosť nemá — repertoár dvoch bzučivých piesní a kontaktného „tsip“ je vrodený. Reč sa nenaučí; nie je to hovoriaci vták.

Typické zvuky

  • Teritoriálna pieseň zoo-zee-zoo-zoo-zee — bzučivá séria s poslednou notou výrazne vyššou; samec ňou háji teritórium v ihličnatom lese počas celej hniezdnej sezóny
  • Dvorenie zee-zee-zee-zoo-zee — alternatívna varianta piesne používaná pri komunikácii so samicou a počas dvorenia; tiež bzučivá, s predposlednou notou klesajúcou a záverečnou stúpajúcou
  • Kontaktná a poplašná hláska tsip — ostré, krátke a prenikavé cikinutie; najbežnejší prejav pri migrácii, v kŕdloch a pri vyrušení
  • Jemné čipkavé hlásky pri kŕmení — tichý, sotva počuteľný komunikačný hlás medzi pármi a mláďatami počas odchovu v ihličiach

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a dvorenie — samec spieva intenzívne, jeden jedinec bol zdokumentovaný so 14 000 piesňami za 94 hodín; samce prichádzajú na hniezdiská v apríli (Appalačské hory) až v máji (Kanada)
Hniezdna sezóna (máj–júl) — pohárkovité hniezdo vo výške 1–3 m (v bočných výhonkoch ihličnanov), samica inkubuje 12 dní, mláďatá vyletujú za 8–11 dní
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; hmyz (nekusté húsenice) tvorí takmer celú stravu mláďat; mláďatá zostávajú blízko rodičov ešte 1–2 týždne po vyletení
Pelichanie a prírava na odlet — jesenná migrácia od konca augusta, vrcholí v septembri–októbri
Zimovanie (november–marec) — Mexiko, Stredná Amerika, Karibik, južná Florida; uprednostňuje lesné biotopy s cepiami a tropickými lesom; osamotené jedince sledujú zmiešané druhové hejná
Sťahovavý neotropický migrant: jarný ťah april–máj (prílet na hniezdiská), jesenný ťah september–október (odlet na zimovanie); trasovanie cez pobrežné zóny USA a Mexika

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený neotropický migrant — v európskej avikultúre sa prakticky nechová. Horárik zelený je nearktický speváčik, v slovenských a českých podmienkach (ani inde v Európe) nie je etablovaný ako chovateľský druh. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre drobné insektivórne speváky Novného sveta a pre tento druh nie sú overené priamou chovateľskou praxou v SR/ČR.
Priestor V prírode sa horárik zelený pohybuje vo výškovom pásme korún ihličnanov (1–20 m), kde sa neúnavne presúva po vetvičkách. V zajatí by si vyžadoval priestrannú zarastenú voliéru s vertikálnym priestorom — analogicky s inými insektivórnymi horárikovitými minimálne 2 × 1 × 2 m (dĺžka × šírka × výška) s hustou vegetáciou a úkrytmi. Tesnú klietku netoleruje. Keďže sa druh v Európe nechová, overené priestorové normy preň nie sú k dispozícii.
Deti v domácnosti Horárik zelený nie je detský domáci maznáčik — ide o divoký migrant, ktorý sa v bežnom chove nechová. Pre deti je zaujímavý ako atlasový druh: učí o neotropickej migrácii, o stavbe a fungovaní ihličnatých lesov a o ohrození lesných vtákov odlesňovaním. Pozorovanie vo voľnej prírode (pri ťahu cez Mexiko a Karibik alebo na hniezdisku v Kanade/USA) je ideálnym spôsobom „stretnutia“ s týmto druhom.
Hlučnosť Intenzívny speváčik počas jari a leta; jemné „tsip“ hlásky sú nenápadné. Pre bytový chov je ideálna priestranná voliéra, kde spev nepôsobí rušivo.
Verdikt odborníka Horárik zelený (Setophaga virens) je malý insektivórny speváčik (11–12 cm, 8,5–11,3 g, rozpätie 17–20 cm) z čeľade Parulidae (horárikovité). Samec má nezameniteľný vzhľad: jasne žltá tvár (tvár od kuta zobáka po ušné krovky intenzívne žlto-olivová), olivovo-zelené teme a chrbát, čierne hrdlo a horná hruď, biele brucho so žltým nádychom na ríti a čiernymi prúžkami po bokoch, dva biele krídlové pásy. Samica má menej čierneho — hrdlo je bledé alebo šupinato čierno-biele a kresba celkovo tlmenejšia, no žltú tvár a olivový chrbát si zachováva. Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady a severovýchodu/severu USA (51 % populácie v kanadskom boreálnom lese), izolovaná populácia poddruhu waynei žije v cyprusových bažinách atlantického pobrežia. Zimuje od Mexika cez Strednú Ameriku po Karibik a severné Južná Ameriku. Je to dlhý neotropický migrant (jar apríl–máj, jeseň september–október). Hniezdi vo výške 1–3 m v bočných výhonkoch ihličnanov; samica znáša 4 (3–5) krémovobielo sfarbených vajec s hnedastými škvrnami a inkubuje ich 12 dní; mláďatá vyletujú za 8–11 dní. Strava je takmer výlučne hmyzová (húsenice, chrobáky, mušky, pavúky). Ikonický spev zoo-zee-zoo-zoo-zee patrí k najikonickejším hlasom ihličnanov severnej Ameriky. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) pri ~9,2 milióna dospelých jedincov, no populácia poddruhu waynei je na úrovni ~2 200 jedincov. Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová.

Prostredie a požiadavky

Prostredie v zajatí (atlasový druh, bežne sa nechová)
Druh sa v európskej avikultúre nechová; v prirodzenom prostredí žije v korunách ihličnanov vo výške 1–20 m; pre prípadné dočasné umiestnenie v zajatí by bola nevyhnutná priestranná zarastená voliéra
Horárik zelený je aktívny, pohyblivý druh korunových pásem ihličnanov — v prírode sa nikdy dlhšie nezastaví a neustále prehľadáva ihličie a kôru. V zajatí si vyžaduje vertikálne priestranný priestor s hustou vegetáciou (vetvy, živé rastliny), prírodné bidlá rôznych priemerov a úkryty. Malá klietka je pre neho nevhodná a stresujúca. Keďže sa druh v Európe nechová, overené priestorové normy preň nie sú k dispozícii.
Spoločenské správanie
Mimo hniezdnej sezóny sa pridáva k zmiešaným druhovým hejnam; v hniezdnej sezóne je samec intenzívne teritoriálny
V hniezdnej sezóne samec agresívne háji teritórium spevom a konfrontáciou s inými samcami. Na ťahu a v zimovaniskách sa horárik zelený bežne pripája k zmiešaným druhovým hejnam spolu s inými horárikovitými, sýkorami, krpálikmi a ďateliarmi. Táto schopnosť sledovať zmiešané hejná mu pomáha nachádzať potravu a odhaľovať predátorov.
Teplota a podnebie
Hniezdi v chladnom boreálnom a miernom klimatickom pásme; zimuje v tropickom a subtropickom pásme Strednej Ameriky a Karibiku
Druh prežíva diametrálne odlišné klimatické podmienky: hniezdi v chladných boreálnych lesoch Kanady (dlhé zimy, krátke horúce leto) a zimuje v tropickom a subtropickom podnebí Strednej Ameriky a Karibiku. Táto schopnosť adaptovať sa na teplotné rozdiely je typická pre neotropických migrantov. V zajatí by potreboval teplotu aspoň 18–22 °C a vlhkosť okolo 50–60 %.
Hniezdenie a biotop
Pohárkovité hniezdo vo výške 1–3 m v bočných výhonkoch ihličnanov (smrek, jedľa, borovica, hemlock, červený smrekovec); samica inkubuje 12 dní; mláďatá vyletujú za 8–11 dní
Samica stavia pohárkovité hniezdo z rastlinných vlákien, kôry, machu a pavučín, vystlané srsťou alebo perím, typicky 1–3 m nad zemou v bočnom výhonku ihličnana (hniezdo je dobre ukryté ihličím). Znáša 3–5 vajec (typicky 4), krémovobielo sfarbených s hnedastými škvrnami, veľkosti 1,5–1,8 cm. Iba samica inkubuje po dobu 12 dní. Mláďatá vyletujú za 8–11 dní a obaja rodičia ich ešte 1–2 týždne dokrmujú. Jeden hniezdny cyklus za sezónu. Hniezdo je ohrozené parazitizmom kukučkovca hnedohlavého (Molothrus ater). (Zdroje: Audubon Field Guide, Animal Diversity Web, Birdfact)
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode a rosy na ihličí; v zajatí plytká miska s čistou vodou denne
Ako väčšina drobných spevákov, horárik zelený sa rád kúpe v plytkej vode a využíva rosu na ihličí a listoch na udržanie peria v kondícii. V zajatí ponúkni plytkú misku (2–3 cm vody) denne a vymeňuj ju každý deň. Hygiena peria je pre insektivórne vtáky obzvlášť dôležitá — dobrá kondícia peria priamo ovplyvňuje schopnosť lovu.
Svetlo, migrácia a sezónny rytmus
Denný neotropický migrant s výrazným sezónnym rytmom riadeným fotoperiodou; jar apríl–máj, jeseň september–október
Horárik zelený je denný vták s mimoriadne výrazným migračným rytmom — dĺžka dňa (fotoperioda) spúšťa hormonálne zmeny, ktoré regulujú hniezdenie, pelichanie a migráciu. Jarný ťah: apríl–máj (prílet na hniezdiská v Kanade a USA). Jesenný ťah: koniec augusta–október (odlet na zimovisko). V zajatí je tento rytmus narušený umelým osvetlením a absenciou migrácie, čo môže viesť k zdravotným problémom. Preto sa druh v Európe neodporúča na chov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadzovanie teritória
April–máj (Appalačské hory) až jún (kanadský boreálny les)

Samce prichádzajú na hniezdiská niekoľko dní pred samicami a okamžite začínajú intenzívne spievať na obsadenie teritória. Jeden samec bol zdokumentovaný so 14 000 piesňami za 94 hodín — jeden z najvyšších registrovaných piesňových výkonov u amerických horárikovitých. Samec používa dve varianty piesne: teritoriálnu (zoo-zee-zoo-zoo-zee) a dvoriacu (zee-zee-zee-zoo-zee). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; presné druh-špecifické údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Mái–jún; jeden hniezdny cyklus ročne

Samica sama stavia pohárkovité hniezdo z rastlinných vlákien, kôry, machu a pavučín, vystlané srsťou alebo perím. Hniezdo je typicky umiestnené 1–3 m nad zemou v bočnom výhonku ihličnana (smrek, jedľa, borovica, hemlock) a je dobre skryté ihličím. Samica znáša 3–5 vajec (typicky 4), krémovobielych s hnedastými škvrnami a čmáranicami, veľkosti asi 1,5–1,8 cm. Hniezdo je ohrozené parazitizmom kukučkovca hnedohlavého (Molothrus ater) — parasit podkladá vajcia do horárikovích hniezd, čím znižuje reprodukčný úspech druhu. (Zdroje: Audubon, Animal Diversity Web, Birdfact)

Inkubácia
12 dní — iba samica (zdroj: Audubon Field Guide, Animal Diversity Web)

Iba samica inkubuje vajcia po dobu 12 dní. Počas inkubácie je samec v blízkosti a aktívne háji teritórium spevom. Inkubačná teplota a vývin embrya je typický pre drobné speváky Novného sveta. (Zdroj: Audubon Field Guide, Animal Diversity Web, Birdfact — tri zdroje uvádzajú zhodne 12 dní.)

Liahnutie a kŕmenie mláďat
8–11 dní do vyletenia z hniezda; obaja rodičia kŕmia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia výhradne hmyzom (nekusté húsenice, drobný hmyz). Mláďatá opúšťajú hniezdo za 8–11 dní po vyliahnutí. Po vyletení rodičia mláďatá ešte 1–2 týždne dokrmujú; samec sa stará prevažne o jednu skupinu, kým samica prípadne začína s druhým hniezdom. (Zdroje: Audubon, Animal Diversity Web, Birdfact; Audubon uvádza 11 dní, Animal Diversity Web 8–10 dní, Birdfact 8–11 dní — rozsah potvrdzuje variabilitu.)

Vyletenie a vývoj juvenilov
Juvenily sa podobajú samiici; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním v 1. zime

Juvenily (vtáky 1. roka) sú hnedšie a tlmenejšie — nemajú výrazné čierne hrdlo a žltá farba tváre je menej intenzívna; podobajú sa dospelým samiciam. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním v prvej zime — mladé samce začínajú vykazovať čierne hrdlo na jeseň 1. roku. V prvej hniezdnej sezóne je sfarbenie niektorých samcov stále neúplné.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne v prvom roku; dožitie do 6 rokov (zdroj: Animal Diversity Web, Birdfact, Genomics.senescence.info)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch explicitne špecifikovaný — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Ročné prežívanie dospelých je vysoké: odhaduje sa na 67 % (Animal Diversity Web). Dokumentované dožitie vo voľnej prírode dosahuje takmer 6 rokov (5 rokov a 11 mesiacov; zdroj: Genomics.senescence.info / AnAge); Birdfact uvádza 3–6 rokov, oiseaux.net do 6 rokov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v europskej avikultúre prakticky nechová a neochočuje — ide o divoký insektivórny migrant. Aklimatizácia na blízky ľudský kontakt nie je reálnym cieľom chovu.

Horárik zelený je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — v prírode žije v korunách stromov ďaleko od ľudí a pred každým priblížením uniká do hustej vegetácie. Nie je to vták na ruku — akýkoľvek priamy fyzický kontakt je preň zdrojom stresu. V zajatí (ak by bol umiestnený do voliéry) by si na prítomnosť chovateľa mohol postupne zvyknúť do tej miery, že prestane utekať pri pohľade na neho, ale ručné kŕmenie či kontakt na ruke nie je realistický cieľ.

1

Neochočuj a nechytaj — horárik zelený je voľne žijúci migrant, fyzický kontakt ho stresuje

2

V prírode pozoruj ďalekohľadom z odstupu — hľadaj ho v korunách ihličnanov, sleduj zbieranie hmyzu s typickými pohybmi (otáčanie, visenie, gleaming)

3

Ak sa ti podarí dočasne starať o zraneného jedinca, minimalizuj manipuláciu, udržuj ticho a odovzdaj ho odbornej záchrannej stanici

4

Podporuj ochranu ihličnatých lesov — biotop druhu ohrozuje odlesňovanie, fragmentácia a klimatická zmena; odmietaj drevo z necertifikovaných zdrojov

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena v SR/ČR neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik zelený sa v európskej ani v slovenskej a českej avikultúre bežne nechová — ide o nearktický neotropický migrant, ktorý nie je etablovaný ako chovateľský druh v Európe. Štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje o prípadných transakciách nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES. V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA), v rámci EU platia všeobecné pravidlá veterinárneho dovozu exotických vtákov.

Druh sa v Európe bežne nepredáva — vhodné je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli (Kanada, SV USA, Karibik v zime)
Atlasy, databázy Avibase a eBird, záznamy na xeno-canto — najlepší spôsob spoznania druhu bez chovu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj exotického horárika over legálnosť dovozu a veterinárne doklady
Na čo si dať pozor Horárik zelený nie je bežne dostupný vták na chov v Európe. Tento druh je predovšetkým atlasová atrakcia — pozorovanie v kanadských boreálnych lesoch alebo na zimoviskách v Strednej Amerike a Karibiku je nevšedným zážitkom pre každého vtákára. V USA je druh chránený zákonom MBTA (Migratory Bird Treaty Act) a jeho chytanie je prísne zakázané.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik zelený 11–12 cm Townsendov horárik 11–12 cm Horárik pustovníčkový 11,5–13 cm Horárik čiernoštípeľkový 11,5–13 cm
Horárik zelený Townsendov horárik (Setophaga townsendi) Horárik pustovníčkový (Setophaga occidentalis) Horárik čiernoštípeľkový (Setophaga caerulescens)
Dĺžka11–12 cm11–12 cm11,5–13 cm11,5–13 cm
Váha8,5–11,3 g8,4–10,6 g8,4–10,2 g8,4–12,8 g
Dožitiedo 6 r vo voľnej prírodedo cca 6 rdo cca 5 rdo cca 10 r
Hlučnosťnearktický neotropický migrant — v európskej avikultúre sa bežne nechovánearktický migrant — v európskej avikultúre sa nechovánearktický migrant — v európskej avikultúre sa nechovánearktický migrant — v európskej avikultúre sa nechová
Stav IUCNIUCN LC (~9,2 mil. jedincov); poddruh waynei kriticky nízky ~2 200 ks; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITES
PovahaOlivovo-zelený chrbát a teme, výrazne žltá tvár, čierne hrdlo a horná hruď (samec), biele brucho so žltým záflašom ríte, dva biele krídlové pásy, čierne prúžky po bokochPodobná stavba tela, ale samec má čiernu tvárovú masku (čierne líca = čierna ušná oblasť), čierne hrdlo a žltú hruď (nie bielu); chrbát zeleno-pruhovaný; samica má žlté líca a menej čiernehoČisto žltá tvár a teme (bez zelenej), sivý chrbát, čierne hrdlo iba u starých samcov; oproti horárikovi zelenému nemá olivovo-zelený chrbát a má jednoduchšiu, čistejšiu žltú hlavuSamec kontrastne modrošedý s čiernou tvárou, bokmi a bielou hruďou (biela škvrna na krídle); samica hnedo-olivová s výraznou bielou škvrnou na krídle; odlišný od zeleného horárika tmavo-modrým (nie zeleným) sfarbením chrbátu a absenciu žltej tváre
AreálHniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady a SV/S USA; zimuje v Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku; neotropický dlhý migrant, takmer výlučne hmyzožravýHniezdi v ihličnatých lesoch ZÁP USA a JZ Kanady (Skalistné hory, Kaskády); zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; hybridizuje s horárikomd zeleným tam, kde sa areály stretávajúHniezdi výhradne v ihličnatých lesoch Sierran Nevada (Kalifornia, Oregon); zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; areál len čiastočne prekrýva Townsendovho horárika (hybridizujú); so zeleným horárikomd geograficky takmer neprekrývaHniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch SV USA a Kanady (Appalačské hory); zimuje výhradne na Karibiku (Kuba, Jamajka, Hispaniola, Puerto Rico) — silná väzba na karibské zimoviská

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus a príbuzné)
vysoká

Príznaky: Sťažené dýchanie s otvoreným zobákom, chrčivé zvuky, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu alebo strata spievania

Najčastejšia plesňová choroba insektivórnych spevákov v zajatí. Vzniká z navlhnutého krmiva, znečistenej podestilky alebo nedostatočne vetraného priestoru. U stresovaných vtákov (transport, nesprávne podmienky) je imunita znížená a infekcia sa rýchlo rozvíja. Prevencia: suché, čisté a dobre vetrané prostredie, denne čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Črevné parazity (kokcídie, hlísty, prvoci Trichomonas)
stredná

Príznaky: Zelenkastý alebo vodnatý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, zväčšenie brucha

Insektivórne vtáky z Novného sveta bežne nesú črevných parazitov zo živej potravy (larvy, chrobáky z pochybných zdrojov). Kokcídie a Trichomonas sú časté u drobných spevákov v strese. Nové jedince vždy umiestni do karantény a zver trus koprologickému vyšetreniu. Liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa a bielkovinový deficit pri nesprávnej strave
stredná

Príznaky: Matné perie, poruchy pelichania, slabosť, problémy s pohybom, bledá koža nôh, znížená aktivita

Horárik zelený je takmer výlučne hmyzožravec — pri nedostatku živočíšnych bielkovín (nahradenie hmyzu zrnom alebo iba ovocím) sa rýchlo rozvinie bielkovinový deficit. Základom stravy musí byť živý alebo sušený hmyz (moučné červy, BSF, zoofobia). Univerzálny pastét pre hmyzožravé vtáky je dôležitý doplnok.

Stres z nesprávnych podmienok a transport
vysoká

Príznaky: Nárazy do stien klietky, odmietanie potravy, hnačka, krvácanie z nosa/zobáku, náhly úhyn (tzv. akútny stres)

Drobné insektivórne migrante sú mimoriadne citlivé na stres — stiesnené klietky, hluk, prudké zmeny teploty a manipulácia môžu spôsobiť akútny stres vedúci k srdcovej zástave. Minimalizácia manipulácie, tiché a polotmavé prostredie počas adaptácie a dostatok vegetácie na úkryt sú nevyhnutné.

Ectoparazity (perové vši Mallophaga, pliešky Dermanyssus)
nízka

Príznaky: Nepokoj v noci, podráždenosť, intenzívne sa čistenie, vypadávanie peria, chudnutie, anémia pri silnej invázii

Perové vši a červené pliešky (Dermanyssus gallinae) môžu infikovať akékoľvek vtáky v zajatí, najmä pri nedostatočnej hygiene. Pravidelná kontrola voliéry a vtáka, dezinfekcia prostredia a v prípade potreby ošetrenie antiparazitikami pod dohľadom veterinára.

Prevencia Horárik zelený sa v európskej avikultúre bežne nechová, preto nasledujúce odporúčania platia pre prípadnú dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince a pre zriedkavý prípad legálne dovezených chovaných vtákov: (1) Strava prevažne z hmyzu — živý alebo sušený hmyz ako základ, nie zrno; (2) Minimalizácia stresu — tiché, polotmavé prostredie, dostoté úkryty; (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy, denne čerstvá voda a kúpeľná miska; (4) Karantény pre nové vtáky — kontrola parazitov a koprologické vyšetrenie; (5) Pri akýchkoľvek príznakoch choroby okamžite vyhľadaj aviárneho veterinára — drobní insektivórni speváci sa zhoršujú veľmi rýchlo. Cieľom u zraneného jedinca je vždy uzdravenie a návrat do prírody, nie domestikácia.

Zaujímavosti

1

Ikonický spev ihličnatých lesov — spev horárika zeleného „zoo-zee-zoo-zoo-zee“ je jedným z najikonickejších hlasov boreálnych a miešaných lesov severnej Ameriky. Samec bol dokumentovaný so 14 000 piesňami za 94 hodín počas hniezdnej sezóny — jeden z najintenzívnejších speváckych výkonov medzi americkými horárikovitými.

2

Dvaja poddruhy — jeden v ohrození — nominálny poddruh S. v. virens je bežný a jeho populácia obsahuje ~9,2 milióna dospelých jedincov. Poddruh S. v. waynei (Wayne's Warbler) z cyprusových bažín atlantického pobrežia (Virgínia, Severná Karolína) má iba ~2 200 jedincov a populácia klesla o ~90 % — patrí k najvzácnejším lesným vtákom Severoamerickej Atlantickej nížiny.

3

Diagnostický žltý záflaš pod chvostom — najistejším terénnym znakom horárika zeleného, ktorý ho odlišuje od Townsendovho horárika (S. townsendi) a horárika pustovníčkového (S. occidentalis), je žltasté sfarbenie ríti (záflaš pod chvostom). Townsendov horárik má žltú hruď (nie čierno-bielu), horárik pustovníčkový má sivší chrbát a čistú žltú tvár bez čierneho hrdla (samec).

4

Hybridizácia s Townsendovým horárikomd — tam, kde sa hniezdny areál stretáva s areálom Townsendovho horárika (S. townsendi) v Skalnatých horách, tieto dva druhy príležitostne hybridizujú. Hybridy nesú zmiešané znaky oboch rodičov a sú vzácnou záujmovou raritu pre ornitológov.

5

Specialist na ihličnany s výnimkami — druh je v hniezdnom areáli silne viazaný na ihličnaté lesy (smrek, jedľa, borovica, hemlock, thuya), v Appalačských horách preferuje hemlock. Odlišný poddruh waynei však hniezdi v cyprusových bažinách atlantického pobrežia — fascinujúce prispôsobenie na úplne iný typ mokradného biotopu.

6

51 % globálnej populácie v kanadskom boreálnom lese — kanadské boreálne lesy sú kľúčovým hniezdnym biotopom pre väčšinu populácie horárika zeleného. Odlesňovanie, fragmentácia a klimatická zmena v Kanade priamo ohrozujú globálne stavy tohto druhu; strata zimovacích tropických lesov v Strednej Amerike a Karibiku predstavuje ďalší tlak.

7

Kukučkovec hnedohlavý — parasit hniezd — horárik zelený je jedným z cieľov hniezdneho parazitizmu kukučkovca hnedohlavého (Molothrus ater), ktorý podkladá vajcia do cudzích hniezd. Parasitizmus znižuje reprodukčný úspech druhu, čo spolu s fragmentáciou lesov prispieva k regionálnemu poklesu SV USA.

8

Neúnavný lovec hmyzu v korunách — v hniezdnej sezóne tvorí hmyz takmer 100 % stravy, pričom horárik zelený je majstrom „gleaningu“ — zbiera hmyz z povrchu ihiel a listov, v protichodných polohách (bokom, dolu hlavou), s rýchlymi pohybmi charakteristickými pre celú čeľaď Parulidae. Na zimoviskách konzumuje aj Müllerove telieska cekropie (rastlinné bielkoviny) — vzácna schopnosť u hmyzožravého vtáka.

9

Populačný pokles v Alberte — štúdia z roku 2025 (Ornithological Applications) zistila 58 % pokles populácie v Alberte v rokoch 1993–2018, zapríčinený nízkou mierou kolonizácie nových území, najmä v blízkosti okrajov lesných plôch (edge effects). Horárik zelený je citlivý na fragmentáciu lesa — v malých lesných ostrovčekoch prežíva horšie než vo veľkých kompaktných porastoch.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik zelený (Setophaga virens)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga virens (Gmelin, 1789)
Poddruh SR Na Slovensku sa nevyskytuje — nearktický druh; pôvodný areál je Severná Amerika
Poddruhy Druh má dva uznávané poddruhy: nominálny S. v. virens (rozšírený v celom hlavnom hniezdnom areáli) a S. v. waynei (Wayne's Warbler) — specialist cyprusových bažín pobrežnej nížiny od Virgínie po Severnú Karolínu, s asi 2 200 zostávajúcimi jedincami a poklesom populácie o ~90 %. (Zdroj: Birdfact, genomická štúdia Ornithology 2022)
Avibase_ID 9FFEDE99DC82DD92

? Často kladené otázky

V praxi nie — horárik zelený je nearktický neotropický migrant, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Je to divoký insektivórny druh s veľmi špecifickými nárokmi (strava takmer výlučne z hmyzu, vertikálny priestor, sezónne migračné pudy) a žiadna overená chovateľská tradícia preň v SR/ČR neexistuje. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako tento druh zažiť, je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli — v Kanade, SV USA alebo na zimoviskách v Strednej Amerike a Karibiku.

Horárik zelený má tri kľúčové znaky: (1) olivovo-zelený chrbát a teme (nie čierny ako u Townsendovho horárika); (2) čierne hrdlo a biela hruď so žltým nádychom na ríti — žltá hruď chýba (Townsendov horárik má žltú hruď); (3) žltastý záflaš ríte je diagnostický a odlišuje ho aj od horárika pustovníčkového (šedší chrbát, čistá žltá tvár bez čierneho hrdla u samcov, areál hlavne ZÁP USA). Samica horárika zeleného má menej čierneho hrdla, ale žltú tvár a olivový chrbát si zachováva.

Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch od centrálnej Kanady (Alberta, Saskatchewan) po SV USA (Nová Anglia, Appalačské hory až po Alabamu a Arkansas) a na atlantickom pobreží (poddruh waynei v cyprusových bažinách). Zimuje od Mexika a Guatemaly cez celú Strednú Ameriku po Karibik (Kuba, Jamajka, Hispaniola, Puerto Rico) a severné Južná Ameriku (Kolumbia, Venezuela, severozápadný Ekvádor). Migruje cez Mexický záliv a Karibik.

Je takmer výlučne hmyzožravec. V hniezdnej sezóne loví predovšetkým nekusté húsenice, chrobáky, mušky, vošky, pavúky a strigálky — gleingom (zbieraním) z povrchu ihiel a listov v korunách stromov. Pri migrácii sezónne konzumuje aj drobné bobule (jedovatý brečtan, brusnice) a peľ. Na zimoviskách v tropickej Amerike sa živí aj Müllerovými telieskami cekropie (rastlinné bielkoviny). Zrno nie je súčasťou jeho prirodzenej stravy.

Samica znáša 3–5 vajec (typicky 4), krémovobielych s hnedastými škvrnami. Iba samica inkubuje po dobu 12 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo za 8–11 dní po vyliahnutí (tri zdroje — Audubon, Animal Diversity Web, Birdfact — sa zhodujú na 12 dňoch inkubácie). Rodičia mláďatá ešte 1–2 týždne dokrmujú. Jeden hniezdny cyklus ročne.

Hlavný poddruh S. v. virens je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) pri ~9,2 milióna dospelých jedincov. Poddruh S. v. waynei je však na hranici ohrozenia — iba ~2 200 jedincov s ~90 % poklesom. Regionálne klesá populácia v SV USA a Alberte vplyvom odlesňovania a hniezdneho parazitizmu. V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA). Druh nie je zaradený v CITES. Na Slovensku zákon 543/2002 Z. z. naňho priamo nedopadá (nie je pôvodný druh SR).

Spev je charakteristická bzučivá séria nôt: teritoriálna pieseň znie ako zoo-zee-zoo-zoo-zee (posledná nota výrazne vyššia), dvoracia varianta ako zee-zee-zee-zoo-zee. Noty sú mierne bzučivé (narozdiel od čistého čvirikotu piniek alebo slávik). Kontaktná hláska je ostré, krátke tsip. Spev je veľmi intenzívny — samce spievajú stovky krát za hodinu. Na zvukových databázach (xeno-canto, Cornell Macaulay Library) je dostupných niekoľko stoviek kvalitných nahrávok.

Samec má v hniezdnom šate výrazné čierne hrdlo a hornú hruď, kontrastujúce so žltou tvárou a bielym bruchom. Samica má hrdlo bledé alebo len slabo šupinato čierné a kresba je celkovo tlmenejšia, no žltú tvár a olivovo-zelený chrbát si zachováva. Juvenily (vtáky 1. roku) sú podobné samiiciam — čierne hrdlo chýba alebo je len naznačené; plné sfarbenie nadobúdajú pelichaním v prvej zime. Mimo hniezdnej sezóny samce tiež strácajú časť čierneho sfarbenia.

ZDROJ: Cornell Lab / AllAboutBirds (Setophaga virens — dĺžka 11–12 cm, rozpätie 17–20 cm, hmotnosť 8,5–11,3 g, https://www.allaboutbirds.org/guide/Black-throated_Green_Warbler/overview), Animal Diversity Web

 Video — Horárik zelený

Horárik zelený (Setophaga virens) — spev a hlas v prírode

Horárik zelený (Setophaga virens) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-throated Green Warbler, Česky:   lesňáček proužkoboký, Nemecky:   Grünmantel-Waldsänger, Španielsky:   Reinita Dorsiverde, Francúzsky:   Paruline à gorge noire, Taliansky:   Dendroica verdastra, Holandsky:   Gele Zwartkeelzanger, Portugalsky:   Mariquita-de-garganta-preta, Poľsky:   lasówka czarnogardła, Maďarsky:   feketetorkú lombjáró, Rusky:   Зелёная древесница, Japonsky:   ノドグロミドリアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga virens (Gmelin, 1789)