Horárik vŕbový (Cardellina pusilla)

Parulidae (horárikovité)

Horárik vŕbový

Cardellina pusilla — drobný horárik so sýto žltým telom a diagnostickou čiernou čiapočkou samca — dlhý migrant severoamerických vrbín a jelšovísk zimujúci v Mexiku a Strednej Amerike

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál naprieč Kanadou a záp. Spojenými štátmi a celkovo veľkú populáciu. Populačný trend je hodnotený ako stabilný (pre väčšinu populácií), hoci poddruh chryseola (záp. pobrežie S Ameriky) výrazne klesá od začiatku 21. storočia pre zástavbu rekreačnými a rezidenčnými developermi na juhu Baja California v Mexiku — jeho kľúčovom zimnom území. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–12 cm
Váha6–10 g
Dožitiepriemer 6 r; max. 8 r 11 mes. (voľná príroda)
IUCNLC (najmenej ohrozený); poddruh chryseola klesajúci
StravaTakmer výhradne hmyz a pavúky
HniezdiskoVrbiny a jelšoviny pri vode, arktická Kanada po Nové Mexiko
ZimoviskoMexiko, Stredná Amerika (po Panamu)
SpevRýchla chattering séria chipov, klesajúca na konci

Výživa

  • Húsenice, larvy hmyzu — hlavná zložka v hniezdnej sezóne, zbierané v kroviskách a pri zemi
  • Chrobáky, osy, muchy, mayflies, stoneflies — dôležitá celosezónna zložka
  • Vošky (aphids), mšice a iné malé hemiptery — časté najmä počas migrácie
  • Pavúky — pravidelný doplnok celosezónne
  • Bobule a drobné plody — sezónny doplnok na zimoviskách a počas jesene
Tip od odborníka Horárik vŕbový je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne dominujú húsenice, chrobáky, osy, muchy a pavúky lovené v nízkom krovistom podraste alebo flycatchingom (vyletovanie za hmyzom v pohybe). Počas migrácie intenzívne konzumuje vošky a drobné hemiptery; na zimoviskách dopĺňa sezónne bobule. V zajatí sa prakticky nechová — je to chránený dlhý migrant. Nasledujúce zásady platia len pre dočasnú záchranársku starostlivosť: živý hmyz (mušičky Drosophila, larvy múčnych červov) ako základ, nie semená; čistá pitná voda denne; hygiena prostredia. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Hlasový prejav

Horárik vŕbový má rýchly, chattering spev — séria 10–15 krátkych chipujúcich tónov prednášaná zo zásobníka nízkeho podrastu, pričom záverečné tóny klesajú a zrýchľujú. Popis: "rýchla séria krátkych whistlovaných not, kde posledné tóny sú nižšie a rýchlejšie" (SD Dakota Birds). Samec má dva spevové typy: kratší na privolanie samice a dlhší na interakcie so súpermi v teritóriu. Kontaktná a poplašná hláska je plochý „chuff" (podľa Wikipedia EN) alebo ostré vlhké „chep" — dostatočne hlasné, aby presiahlo zvuk tečúcej vody (podľa earbirding.com). Na rozdiel od horárika jedľovcového spev nestúpa na hranicu ľudského sluchu — je dobre počuteľný vo všetkých vekových skupinách.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — rýchla séria 10–15 krátkych chipujúcich tónov, pôvodne rovnakej výšky, klesajúca a zrýchľujúca na konci; prednášaná zo zásobníka nízkeho krovistého podrastu pri vode (zdroj: SD Dakota Birds, Audubon)
  • Kontaktná a poplašná hláska — plochý, suchý „chuff" alebo ostré vlhké „chep"; hlasná, prenikavá aj cez zvuk potoka; najčastejší prejav počas migrácie a na zimoviskách (zdroj: Wikipedia EN, earbirding.com)
  • Druhý spevový typ (samec–samec) — dlhšia variabilnejšia verzia spevu počas súbojov o teritórium; zintenzívnená chattering séria
  • Charakteristické žvíhanie chvostom sprevádzané tichou kontaktnou komunikáciou pri love hmyzu v kroviskách — vizuálny aj zvukový signál aktívneho správania

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva rýchlou chattering pesničkou z vrbových a jelšových krovín a háji teritórium
Hniezdna sezóna — znáška od konca mája; na Z pobreží začína skôr (od marca), na sev. areáli neskoršie (júl)
Odchov mláďat — inkubácia 10–13 dní (iba samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch; obaja rodičia kŕmia
Pelichanie pred jesennou migráciou — po skončení hniezdnej sezóny; samec stráca jas čiernej čiapočky
Zimovanie — od Mexika (Baja California, pacifické pobrežie) po Strednú Ameriku (Panama), v krovinatých stanovištiach
Dlhý migrant: jar (apríl–máj) prílet na kanadské a záp.-americké hniezdiská; jeseň (september–október) odlet na zimovisko v Mexiku a Strednej Amerike

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop hniezdiska
Vrbové a jelšové kroviny, rašeliniská, vlhké lúky s krovinatým porastom, okraje mokradí, brehy potokov a jazier — od arktickej tundry po horské toky Aljašky a Nového Mexika
Horárik vŕbový je viazaný na vlhké stanovištia s hustým krovinatým porastom — typickými biotopmi sú vrbinové a jelšové lemy potokov, rašeliniská, okraje brehových mokradí a zarastené výruby. Preferuje vŕby (Salix) a jelše (Alnus), no v Apalačích hniezdi aj v kroviskách pri vrchoviskových rašeliniskách. Hniezdi na zemi alebo nízko v kríkoch; podrast musí byť hustý. Na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike obýva pobrežné kroviny, zarastené pasienky, okraje lesov, mangrovníky a kávovníkové plantáže.
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do vlhkých krovín pri vode, nie do klietky; pri záchrannej starostlivosti priestranná sieťová klietka s vetvičkami
Horárik vŕbový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh — štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; počas migrácie a zimy jednotlivo alebo v malých zmiešaných kŕdlikoch
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom v krovistom podraste. Na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike sa horárik vŕbový zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov s inými druhmi, kde efektívnejšie loví hmyz. Cez migráciu je neagresívny a pohybuje sa s inými horárikovitými.
Teplota a podnebie
Boreálne a subarktické kroviny na hniezdiskách (Kanada, Aljaška); tropické kroviny a lesné okraje na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike
Druh je prispôsobený na chladné a mierne pásmo hniezdicov (vrátane subarktickej Kanady a Aljašky) a na subtropické a tropické zimoviská. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnom prostredí.
Hniezdenie a biotop hniezda
Pohárkovité hniezdo na zemi alebo v nízkych kríkoch; samica stavia sama z listov, trávy a machu; znáška 4–6 vajec
Hniezdo je pohárkovité, zo suchých listov, trávy a machu, vyložené jemnou trávou a srsťou — stavia ho samica sama. Umiestňuje ho na zemi alebo nízko v krovinách (typicky do 0,5 m), skryte v hustom pokryve. Znáška: 4–6 vajec (rozsah 2–7), krémovo bielo-zelenkavé s hnedastými škvrnami. Inkubuje iba samica počas 10–13 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch. Horské populácie majú väčšie znášky a vyššiu hniezdobnú úspešnosť. Niektoré populácie sú polygamné (zdroj: Wikipedia EN).
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých potôčkoch a rose na listoch; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Horárik vŕbový žije typicky pri vodných plochách a potôčkoch, kde sa kúpe v plytkých tečúcich vodách a rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Máj–jún (po prílete na hniezdiská); na Z pobreží od marca

Po jarnom prílete samec spieva z nízkeho krovistého podrastu a háji teritórium rýchlou chattering pesničkou. Tok prebieha od mája do júna. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné dáta pre tento druh v dostupných zdrojoch nie sú výslovne uvedené). Niektoré horské populácie sú polygamné (Wikipedia EN).

Hniezdo a znáška
Znáška od konca mája; 4–6 vajec (rozsah 2–7, priemer 4)

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo zo suchých listov, trávy a machu, vyloženého jemnou trávou a srsťou, na zemi alebo nízko v kríkoch (typicky do 0,5 m). Znáška: 4–6 vajec (rozsah 2–7, priemer 4 podľa Animal Diversity Web), krémovo bielo-zelenkavých s hnedastými škvrnami; vajcia merajú 15–17 × 12 mm. Hniezdna sezóna: zvyčajne máj–júl; na Z pobreží od marca (Audubon).

Inkubácia
10–13 dní; inkubuje iba samica

Iba samica sedí na vajciach počas 10–13 dní (Audubon: 10–13 dní; Wikipedia EN: 11–15 dní; Animal Diversity Web: 10–13 dní; uvádzame 10–13 dní ako hodnotu potvrdzenú väčšinou zdrojov). Samec háji teritórium v okolí a kŕmi samicu. Táto stratégia je typická pre horárikovité.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, hmyzom a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Hniezdo je ukryté nízko, čo sťažuje pozorovanie, no rodičia sú pri kŕmení aktívni.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch od vyliahnutia

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch od vyliahnutia (Audubon; Animal Diversity Web: 9–11 dní; uvádzame rozsah 8–13 ako spojenú hodnotu). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Mladé vtáky sú zväčša olivovo-žlté bez čiernej čiapočky — čierna čiapočka samca sa vyvíja postupne. Ročná prežívateľnosť dospelcov je 30–61 % (Animal Diversity Web).

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné dáta pre tento druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Plná čierna čiapočka samca nastupuje postupne pelichaním. Priemerné dožitie vo voľnej prírode je uvádzané ako 6 rokov (oiseaux.net, Animal Diversity Web); maximum zaznamenané pri krúžkovaní bolo 8 rokov 11 mesiacov (samec, 2008, Kalifornia).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik vŕbový 11–12 cm Horárik kuklatý 11–14 cm Horárik žltý 11–13 cm Horárik jedľovcový 11–14 cm
Horárik vŕbový Horárik kuklatý (Setophaga citrina) Horárik žltý (Setophaga petechia) Horárik jedľovcový (Setophaga fusca)
Dĺžka11–12 cm11–14 cm11–13 cm11–14 cm
Váha6–10 g9–11 g7–11 g8–12 g
Dožitiepriemer 6 r; max. 8 r 11 mes. (krúžkovanie, Kalifornia 2008)max. cca 11 rmax. cca 10 rmax. 8,2 r (AnAge database)
OchranaIUCN LC, bez CITES; poddruh chryseola klesajúciIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSýto žlté spodky a tvár, olivovo-zelený chrbát; samec má okrúhlu lesklú čiernu čiapočku na temene; bez krídlových pásov; bez bielej v chvoste; charakteristicky kýva dlhým chvostomSamec sýto žltý so žltou tvárou orámovanou plným čiernym golierom pokrývajúcim bok a zátylok hlavy; biele škvrny na bokoch chvosta — čierny rám tváre oveľa väčší než čiapočka horárika vŕbovéhoSamec uniformne sýto žltý, zelenkastý na chrbte, s hrdzavočervenými prúžkami na hrudi — bez akejkoľvek čiernej čiapočky; biele okenné škvrny v chvoste; samica bledšiaSamec s ohnivo-oranžovým hrdlom a tvárou — absolútny unikát medzi horárikovitými; čierny chrbát, veľká biela krídlová škvrna; bez akejkoľvek žltej na hrdle
AreálHniezdi v krovinách pri vode (vrby, jelše) od arktickej Kanady po Nové Mexiko a Kaliforniu; zimuje od Mexika po Panamu; dlhý migrant; 3 poddruhy; v Európe vzácny vagrantHniezdi vo vlhkých dubových lesoch SV Severnej Ameriky; zimuje v tropickej Strednej a J Amerike; cez migráciu vzácny európsky vagrantJeden z najrozšírenejších horárikovitých Severnej a Strednej Ameriky; hniezdi od arktickej tundry po karibské mangrovníky; cez migráciu vzácny európsky vagrantHniezdi v ihličnatých lesoch (smrek, jedľa, hemlock) SV Severnej Ameriky; zimuje v horských lesoch Ánd (Kolumbia–Peru) 600–2500 m n. m.; dlhý migrant

Zaujímavosti

1

Čierna čiapočka ako vizitka samca. Samec horárika vŕbového má okrúhlu, lesklú čiernu čiapočku presne vymedzenú na temene — pôsobí ako malý čierny klobúčik na jasne žltej hlave. Práve táto čiapočka ho robí okamžite identifikovateľným: žiadny iný horárik Parulidae nemá kombináciu celkovo žltého tela s čiernou temennou čiapočkou a bez krídlových pásov. U samice je zmenšená alebo chýba, čo závisí od poddruhu.

2

Charakteristické kývanie chvosta. Horárik vŕbový kýva a žviháva dlhým, štíhlym chvostom takmer nepretržite počas lovu v kroviskách. Toto správanie je spoľahlivý terénny znak a odlišuje ho od podobných horárikovitých, ktoré chvost v pokoji podržia stabilne.

3

Odlíšenie od dvoch zámen. Na dosah si sú dve bezpečnostné pasce: (1) Horárik kuklatý (Setophaga citrina) má plný čierny golier orámovávajúci žltú tvár a biely na bokoch chvosta — čierny obal celej hlavy je oveľa väčší a obklopuje žltú tvár zo strán, nie len z temena. (2) Horárik žltý (Setophaga petechia) je uniformne žltý bez akéhokoľvek čierneho vzoru, samec má hnedastočervené prúžky na hrudi. Horárik vŕbový má len temennú čiapočku, nie golier ani prúžky.

4

Dlhý migrant troch poddruhov. Druh sa delí na tri poddruhy s rôznymi trasami migrácie: C. p. pusilla hniezdi vo V Kanade a SV USA, pileolata je najrozšírenejší (Aljaška cez hory Z USA), chryseola je najfarebnejší (Z pobrežie). Záp. pobrežné populácie migrujú okolo Mexického zálivu na jeho záp. strane, nie cez neho.

5

Populácia chryseola v úpadku. Poddruh chryseola (Z pobrežie) výrazne klesá, pretože zimuje prednostne na juhu Baja California v Mexiku, kde ho negatívne postihla masívna zástavba rekreačnými a rezidenčnými developermi od prelomu 21. storočia. Je to varovný príklad, ako strata zimovísk ohrozuje aj druhy s celkovo stabilnou populáciou (IUCN LC).

6

Jeden z najmenších horárikovitých. S dĺžkou len 11–12 cm a hmotnosťou 6–10 g patrí horárik vŕbový k najmenším druhom čeľade Parulidae. Je porovnateľný so sýkorkou belasou (Cyanistes caeruleus). Napriek tejto malosti každoročne preletáva tisíce kilometrov medzi kanadskými hniezdiskami a mexickými a stredoamerickými zimovískami.

7

V Európe veľmi vzácny vagrant. Keďže horárik vŕbový je bežný sťahovavý vták severoamerickej pevniny, v Európe sa občas objaví zatúlaný jedinec nesený atlantickými búrkami. Vo Veľkej Británii bolo zaznamenaných 38 potvrdených záznamov (prvý v roku 1985 v Cornwalle, BTO). Na Slovensku a vo V Európe ide o extrémne vzácneho hosťa.

8

Hniezdo na zemi skryté v hustom pokryve. Na rozdiel od horárika jedľovcového, ktorý hniezdi desiatky metrov vysoko v korunách, horárik vŕbový umiestňuje hniezdo na zemi alebo nízko v kríkoch (typicky do 0,5 m) — pohárček zo suchých listov, trávy a machu, zahĺbený do hustého podrastu vŕb a jelší. Práve táto nízka poloha ho robí zraniteľným pri zástavbe brehových biotopov.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik vŕbový (Cardellina pusilla)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Cardellina Bonaparte, 1850
Druh Cardellina pusilla (Wilson, A., 1811)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický sťahovavý druh; v Európe veľmi vzácny vagrant (v UK zaznamenaný 38-krát, prvý 1985 Cornwall); v zajatí sa nechová
Poddruhy Tri uznávané poddruhy: C. p. pusilla (vých. Kanada, SV USA, zimuje po Kostariku), C. p. pileolata (Aljaška, Yukon, hory Z USA, zimuje po záp. Panamu — najrozšírenejší), C. p. chryseola (pobrežie JZ Kanady po J Kaliforniu, zimuje po Panamu — najjasnejší, so zlatohnedou predčelnou zónou; populácia výrazne klesá od odlesňovania zimovísk na Baja California). Druh opísal Alexander Wilson v roku 1811 ako Muscicapa pusilla (typová lokalita: južné New Jersey); pôvodne zaraďovaný do rodu Wilsonia, od roku 2011 v rod Cardellina.
Avibase_ID 1F09CCCCBD97B861

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik vŕbový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý hmyzožravec, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to chránený dlhý migrant so špeciálnymi potrebami (živý hmyz ako výhradná potrava, vlhké kroviny, sezónna migrácia tisíce kilometrov), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Samec je spoľahlivo identifikovateľný okrúhlou, lesklou čiernou čiapočkou presne na temene, kontrastujúcou so sýto žltou hlavou a podstranami, a olivovo-zeleným chrbtom; bez krídlových pásov ani bielej v chvoste. Samica je takmer rovnaká, ale čierna čiapočka je znížená alebo úplne chýba — stupeň závisí od poddruhu; niektoré samice majú čiapočku prakticky neznateľnú. Oba pohlavia kývajú charakteristicky dlhým, štíhlym chvostom.

Horárik kuklatý (Setophaga citrina) má plný čierny golier — čierna farba pokrýva celú hlavu za chrbtom a bokmi, čím zarámuje sýto žltú tvár zo strán. Horárik vŕbový má čiernú len na temene (čiapočka), tvár a strany hlavy sú žlté bez akéhokoľvek čierneho. Horárik kuklatý má navyše biele škvrny na bokoch chvosta a preferuje dubové nízkohorské lesy, nie vrbiny pri vode.

Takmer výhradne hmyzom a pavúkmi. V hniezdnej sezóne dominujú húsenice, chrobáky, osy a muchy, lovené v nízkom krovistom podraste a flycatchingom (vyletovanie za pohybujúcim sa hmyzom). Počas migrácie intenzívne konzumuje vošky. Na zimoviskách dopĺňa sezónne bobule. Semená a zrninové zmesy sú preň nevhodné — nie je schopný ich efektívne spracovať.

Hniezdi naprieč Kanadou a v záp. Spojených štátoch — od arktickej tundry po horské toky Nového Mexika a pobrežie Kalifornie — v krovinách pri vode (vrby, jelše), rašeliniskách a okrajoch mokradí. Zimuje od Mexika (Baja California, záp. pobrežie) po Strednú Ameriku (Panama) v husto zarastených biotopoch. Počas migrácie (apríl–máj na jar, september–október na jeseň) prechádza cez rozsiahle časti S Ameriky; na jeseň môže byť zhliadnutý v parkoch a záhradách.

Samica znáša zvyčajne 4–6 vajec (rozsah 2–7, priemer 4), krémovo bielo-zelenkavých s hnedastými škvrnami, do pohárkovitého hniezda na zemi alebo nízko v kríkoch. Inkubuje výhradne samica počas 10–13 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch od vyliahnutia; obaja rodičia ich kŕmia. Tieto hodnoty potvrdzujú viaceré zdroje: Audubon, Animal Diversity Web, Wikipedia EN.

Celkovo IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Populácia poddruhu chryseola (záp. pobrežie S Ameriky) však výrazne klesá od 21. storočia pre zástavbu zimovísk na Baja California v Mexiku. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v Mexiku a Strednej Amerike miestnou legislatívou. V SR sa bežne nevyskytuje (iba veľmi vzácny vagrant); v EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.

ZDROJ: Avibase (Cardellina pusilla, ID 1F09CCCCBD97B861, SK názov horárik vŕbový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=1F09CCCCBD97B861), Wikipedia EN (Wilson's warbler — taxonómia, dĺžka 10–12

 Video — Horárik vŕbový

Horárik vŕbový (Cardellina pusilla) — spev a hlas v prírode

Horárik vŕbový (Cardellina pusilla) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Wilson's Warbler, Česky:   lesňáček čepičatý, Nemecky:   Mönchswaldsänger, Španielsky:   Reinita de Wilson, Francúzsky:   Paruline à calotte noire, Taliansky:   Parula di Wilson, Holandsky:   Wilsons Zanger, Portugalsky:   Mariquita-de-barrete-preto, Poľsky:   wilsonka mała, Maďarsky:   sapkás lombjáró, Rusky:   Малая вильсония, Japonsky:   ウィルソンアメリカムシクイ, Latinsky:   Cardellina pusilla (Wilson, A., 1811)