Horárik vŕbový (Cardellina pusilla)

Parulidae (horárikovité)

Horárik vŕbový

Cardellina pusilla — drobný horárik so sýto žltým telom a diagnostickou čiernou čiapočkou samca — dlhý migrant severoamerických vrbín a jelšovísk zimujúci v Mexiku a Strednej Amerike

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál naprieč Kanadou a záp. Spojenými štátmi a celkovo veľkú populáciu. Populačný trend je hodnotený ako stabilný (pre väčšinu populácií), hoci poddruh chryseola (záp. pobrežie S Ameriky) výrazne klesá od začiatku 21. storočia pre zástavbu rekreačnými a rezidenčnými developermi na juhu Baja California v Mexiku — jeho kľúčovom zimnom území. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–12 cm
Váha6–10 g
Dožitiepriemer 6 r; max. 8 r 11 mes. (voľná príroda)
IUCNLC (najmenej ohrozený); poddruh chryseola klesajúci
StravaTakmer výhradne hmyz a pavúky
HniezdiskoVrbiny a jelšoviny pri vode, arktická Kanada po Nové Mexiko
ZimoviskoMexiko, Stredná Amerika (po Panamu)
SpevRýchla chattering séria chipov, klesajúca na konci
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 30% 15% STRAVA zloženie
Húsenice, larvy hmyzu — hlavná zložka v hniezdnej sezóne, zbierané v kroviskách a pri zemi 45%
Chrobáky, osy, muchy, mayflies, stoneflies — dôležitá celosezónna zložka 30%
Vošky (aphids), mšice a iné malé hemiptery — časté najmä počas migrácie 15%
Pavúky — pravidelný doplnok celosezónne 7%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok na zimoviskách a počas jesene 3%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice, chrobáky, osy, muchy, stoneflies, mayflies; základná a nevyhnutná potrava v hniezdnej sezóne aj počas migrácie
  • Vošky a malé hemiptery — chytané v kroviskách alebo flycatchingom
  • Pavúky — pravidelný celosezónny doplnok
  • Bobule a drobné plody — sezónna zimná zložka, v prírode príležitostne
  • Živé mušičky (Drosophila) a drobný hmyz — vhodné ako náhrada pre záchranné stanice, nie pre trvalý chov
  • Čerstvá voda denne — horárik sa kúpe v plytkých potôčkoch alebo rose na listoch

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik vŕbový je takmer výhradný hmyzožravec; semená nie je schopný efektívne spracovať
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), smrteľné aj v malom množstve
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený hmyz alebo ovocie (pesticídy) — priama otrava
Tip od odborníka Horárik vŕbový je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne dominujú húsenice, chrobáky, osy, muchy a pavúky lovené v nízkom krovistom podraste alebo flycatchingom (vyletovanie za hmyzom v pohybe). Počas migrácie intenzívne konzumuje vošky a drobné hemiptery; na zimoviskách dopĺňa sezónne bobule. V zajatí sa prakticky nechová — je to chránený dlhý migrant. Nasledujúce zásady platia len pre dočasnú záchranársku starostlivosť: živý hmyz (mušičky Drosophila, larvy múčnych červov) ako základ, nie semená; čistá pitná voda denne; hygiena prostredia. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik vŕbový má rýchly chattering spev — séria 10–15 krátkych chipujúcich tónov klesajúca na konci — no keďže spieva z nízkeho krovinatého podrastu, nie z veľkých výšok, spev nie je z diaľky rušivý. Volá plochým „chuff" alebo ostrým „chip" ako kontaktnou hláskou. Ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová; hlasitostné posúdenie pre domácnosť je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik vŕbový nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý voľne žijúci sťahovavý hmyzožravec, ktorý sa v zajatí nechová. Fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, neposedný druh — horárik vŕbový neustále preskakuje a pohybuje sa v krovistom podraste, kýva a žviháva chvostom, často vylieta za hmyzom vo vzduchu. Je to dlhý migrant prelietavajúci tisíce kilometrov medzi kanadsko-americkými hniezdiskami a mexickými a stredoamerickými zimovískami. V zajatí sa nechová.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik vŕbový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: rýchla chipujúca pesnička a krátke kontaktné hlásky. Ide o voľne žijúci druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik vŕbový má rýchly, chattering spev — séria 10–15 krátkych chipujúcich tónov prednášaná zo zásobníka nízkeho podrastu, pričom záverečné tóny klesajú a zrýchľujú. Popis: "rýchla séria krátkych whistlovaných not, kde posledné tóny sú nižšie a rýchlejšie" (SD Dakota Birds). Samec má dva spevové typy: kratší na privolanie samice a dlhší na interakcie so súpermi v teritóriu. Kontaktná a poplašná hláska je plochý „chuff" (podľa Wikipedia EN) alebo ostré vlhké „chep" — dostatočne hlasné, aby presiahlo zvuk tečúcej vody (podľa earbirding.com). Na rozdiel od horárika jedľovcového spev nestúpa na hranicu ľudského sluchu — je dobre počuteľný vo všetkých vekových skupinách.

Dokáže hovoriť? Horárik vŕbový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár rýchleho chattering spevu a krátkych hlások je vrodený. Ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — rýchla séria 10–15 krátkych chipujúcich tónov, pôvodne rovnakej výšky, klesajúca a zrýchľujúca na konci; prednášaná zo zásobníka nízkeho krovistého podrastu pri vode (zdroj: SD Dakota Birds, Audubon)
  • Kontaktná a poplašná hláska — plochý, suchý „chuff" alebo ostré vlhké „chep"; hlasná, prenikavá aj cez zvuk potoka; najčastejší prejav počas migrácie a na zimoviskách (zdroj: Wikipedia EN, earbirding.com)
  • Druhý spevový typ (samec–samec) — dlhšia variabilnejšia verzia spevu počas súbojov o teritórium; zintenzívnená chattering séria
  • Charakteristické žvíhanie chvostom sprevádzané tichou kontaktnou komunikáciou pri love hmyzu v kroviskách — vizuálny aj zvukový signál aktívneho správania

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva rýchlou chattering pesničkou z vrbových a jelšových krovín a háji teritórium
Hniezdna sezóna — znáška od konca mája; na Z pobreží začína skôr (od marca), na sev. areáli neskoršie (júl)
Odchov mláďat — inkubácia 10–13 dní (iba samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch; obaja rodičia kŕmia
Pelichanie pred jesennou migráciou — po skončení hniezdnej sezóny; samec stráca jas čiernej čiapočky
Zimovanie — od Mexika (Baja California, pacifické pobrežie) po Strednú Ameriku (Panama), v krovinatých stanovištiach
Dlhý migrant: jar (apríl–máj) prílet na kanadské a záp.-americké hniezdiská; jeseň (september–október) odlet na zimovisko v Mexiku a Strednej Amerike

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik vŕbový je severoamerický hmyzožravý sťahovavý vták, ktorý v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nie je zavedený. Je to chránený dlhý migrant s potrebami (sezónna migrácia, živý hmyz ako výhradná potrava, vlhký krovistý biotop), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Je to dlhý migrant, ktorý trávi väčšinu dňa v nízkom krovistom podraste a každoročne preletáva tisíce kilometrov. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik vŕbový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako farebný druh z atlasu vtákov alebo pri birdwatchingu počas jarného ťahu — nápadná čierna čiapočka samca na žltej hlave je nezabudnuteľná. Platí pravidlo nerušiť a sledovať z diaľky ďalekohľadom.
Hlučnosť Druh sa v zajatí nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. Spev je rýchly, ale nie extrémne hlasný, a ozýva sa z nízkeho podrastu.
Verdikt odborníka Horárik vŕbový (Cardellina pusilla) je drobný severoamerický horárik (11–12 cm, 6–10 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Samec je najľahšie identifikovateľný okrúhlou lesklou čiernou čiapočkou na temene na sýto žltej hlave a tvári — telo je rovnako sýto žlté na spodku, olivovo-zelené na chrbte, bez krídlových pásov a bez bielej v chvoste ani krídlach. Samica je zväčša podobná, ale čierna čiapočka je znížená alebo úplne chýba — stupeň závisí od poddruhu; nerozoznateľná samica sa identifikuje biotypicky a veľkosťou. Dlhý, štíhly chvost vták charakteristicky kýva a žviháva pri love hmyzu. Odlišuje sa od horárika kuklatého (Setophaga citrina), ktorý má plný čierny golier orámovávajúci celú tvár, a od horárika žltého (Setophaga petechia), ktorý nemá žiadnu čiernu čiapočku a má hrdzavé prúžky na hrudi. Druh hniezdi v krovinách pri vode — vrbinách, jelšoviskách, rašeliniskách, na okrajoch mokradí — od arktickej Kanady a Aljašky po Nové Mexiko a Kaliforniu; zimuje od Mexika po Strednú Ameriku (Panama). Je to dlhý migrant prelietavajúci každoročne tisíce kilometrov. Živí sa takmer výhradne hmyzom a pavúkmi (húsenice, chrobáky, osy, muchy, vošky), lovom v krovistom podraste a flycatchingom. Hniezdo je kladené na zemi alebo v nízkom kríku; samica znáša 4–6 vajec a inkubuje iba samica počas 10–13 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch. Spev je rýchla séria chipujúcich tónov klesajúca na konci. V avikultúre sa nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený druh chránený medzinárodnou legislatívou. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no populácia poddruhu chryseola (Z pobrežie S Ameriky) výrazne klesá pre zástavbu zimovísk na Baja California.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop hniezdiska
Vrbové a jelšové kroviny, rašeliniská, vlhké lúky s krovinatým porastom, okraje mokradí, brehy potokov a jazier — od arktickej tundry po horské toky Aljašky a Nového Mexika
Horárik vŕbový je viazaný na vlhké stanovištia s hustým krovinatým porastom — typickými biotopmi sú vrbinové a jelšové lemy potokov, rašeliniská, okraje brehových mokradí a zarastené výruby. Preferuje vŕby (Salix) a jelše (Alnus), no v Apalačích hniezdi aj v kroviskách pri vrchoviskových rašeliniskách. Hniezdi na zemi alebo nízko v kríkoch; podrast musí byť hustý. Na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike obýva pobrežné kroviny, zarastené pasienky, okraje lesov, mangrovníky a kávovníkové plantáže.
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do vlhkých krovín pri vode, nie do klietky; pri záchrannej starostlivosti priestranná sieťová klietka s vetvičkami
Horárik vŕbový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh — štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; počas migrácie a zimy jednotlivo alebo v malých zmiešaných kŕdlikoch
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom v krovistom podraste. Na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike sa horárik vŕbový zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov s inými druhmi, kde efektívnejšie loví hmyz. Cez migráciu je neagresívny a pohybuje sa s inými horárikovitými.
Teplota a podnebie
Boreálne a subarktické kroviny na hniezdiskách (Kanada, Aljaška); tropické kroviny a lesné okraje na zimoviskách v Mexiku a Strednej Amerike
Druh je prispôsobený na chladné a mierne pásmo hniezdicov (vrátane subarktickej Kanady a Aljašky) a na subtropické a tropické zimoviská. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnom prostredí.
Hniezdenie a biotop hniezda
Pohárkovité hniezdo na zemi alebo v nízkych kríkoch; samica stavia sama z listov, trávy a machu; znáška 4–6 vajec
Hniezdo je pohárkovité, zo suchých listov, trávy a machu, vyložené jemnou trávou a srsťou — stavia ho samica sama. Umiestňuje ho na zemi alebo nízko v krovinách (typicky do 0,5 m), skryte v hustom pokryve. Znáška: 4–6 vajec (rozsah 2–7), krémovo bielo-zelenkavé s hnedastými škvrnami. Inkubuje iba samica počas 10–13 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch. Horské populácie majú väčšie znášky a vyššiu hniezdobnú úspešnosť. Niektoré populácie sú polygamné (zdroj: Wikipedia EN).
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých potôčkoch a rose na listoch; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Horárik vŕbový žije typicky pri vodných plochách a potôčkoch, kde sa kúpe v plytkých tečúcich vodách a rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Máj–jún (po prílete na hniezdiská); na Z pobreží od marca

Po jarnom prílete samec spieva z nízkeho krovistého podrastu a háji teritórium rýchlou chattering pesničkou. Tok prebieha od mája do júna. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné dáta pre tento druh v dostupných zdrojoch nie sú výslovne uvedené). Niektoré horské populácie sú polygamné (Wikipedia EN).

Hniezdo a znáška
Znáška od konca mája; 4–6 vajec (rozsah 2–7, priemer 4)

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo zo suchých listov, trávy a machu, vyloženého jemnou trávou a srsťou, na zemi alebo nízko v kríkoch (typicky do 0,5 m). Znáška: 4–6 vajec (rozsah 2–7, priemer 4 podľa Animal Diversity Web), krémovo bielo-zelenkavých s hnedastými škvrnami; vajcia merajú 15–17 × 12 mm. Hniezdna sezóna: zvyčajne máj–júl; na Z pobreží od marca (Audubon).

Inkubácia
10–13 dní; inkubuje iba samica

Iba samica sedí na vajciach počas 10–13 dní (Audubon: 10–13 dní; Wikipedia EN: 11–15 dní; Animal Diversity Web: 10–13 dní; uvádzame 10–13 dní ako hodnotu potvrdzenú väčšinou zdrojov). Samec háji teritórium v okolí a kŕmi samicu. Táto stratégia je typická pre horárikovité.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, hmyzom a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Hniezdo je ukryté nízko, čo sťažuje pozorovanie, no rodičia sú pri kŕmení aktívni.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch od vyliahnutia

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch od vyliahnutia (Audubon; Animal Diversity Web: 9–11 dní; uvádzame rozsah 8–13 ako spojenú hodnotu). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Mladé vtáky sú zväčša olivovo-žlté bez čiernej čiapočky — čierna čiapočka samca sa vyvíja postupne. Ročná prežívateľnosť dospelcov je 30–61 % (Animal Diversity Web).

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné dáta pre tento druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Plná čierna čiapočka samca nastupuje postupne pelichaním. Priemerné dožitie vo voľnej prírode je uvádzané ako 6 rokov (oiseaux.net, Animal Diversity Web); maximum zaznamenané pri krúžkovaní bolo 8 rokov 11 mesiacov (samec, 2008, Kalifornia).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik vŕbový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa rýchlo v krovistom podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode počas jarného ťahu alebo na hniezdiskách.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik vŕbový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Pri birdwatchingu sleduj samca z diaľky ďalekohľadom — čierna čiapočka a žlté telo sú nezabudnuteľné; sleduj charakteristické kývanie chvosta

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) a európska smernica o vtákoch zakazujú úmyselné rušenie a odchyt

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik vŕbový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý hmyzožravec, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V SR a EÚ platia pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva; v USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (apríl–máj) vo vrbinách a jelšoviskách pri potokoch
Birdwatchingové skupiny, atlas vtákov a databázy (eBird, Avibase, xeno-canto) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik vŕbový nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu vo vrbových a jelšových krovinách pri potokoch a rašeliniskách Severnej Ameriky alebo — veľmi vzácne — ako toulavca (vagrantného jedinca) v Európe. Odmietanie obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik vŕbový 11–12 cm Horárik kuklatý 11–14 cm Horárik žltý 11–13 cm Horárik jedľovcový 11–14 cm
Horárik vŕbový Horárik kuklatý (Setophaga citrina) Horárik žltý (Setophaga petechia) Horárik jedľovcový (Setophaga fusca)
Dĺžka11–12 cm11–14 cm11–13 cm11–14 cm
Váha6–10 g9–11 g7–11 g8–12 g
Dožitiepriemer 6 r; max. 8 r 11 mes. (krúžkovanie, Kalifornia 2008)max. cca 11 rmax. cca 10 rmax. 8,2 r (AnAge database)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh — nechová sa
Stav IUCNIUCN LC, bez CITES; poddruh chryseola klesajúciIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSýto žlté spodky a tvár, olivovo-zelený chrbát; samec má okrúhlu lesklú čiernu čiapočku na temene; bez krídlových pásov; bez bielej v chvoste; charakteristicky kýva dlhým chvostomSamec sýto žltý so žltou tvárou orámovanou plným čiernym golierom pokrývajúcim bok a zátylok hlavy; biele škvrny na bokoch chvosta — čierny rám tváre oveľa väčší než čiapočka horárika vŕbovéhoSamec uniformne sýto žltý, zelenkastý na chrbte, s hrdzavočervenými prúžkami na hrudi — bez akejkoľvek čiernej čiapočky; biele okenné škvrny v chvoste; samica bledšiaSamec s ohnivo-oranžovým hrdlom a tvárou — absolútny unikát medzi horárikovitými; čierny chrbát, veľká biela krídlová škvrna; bez akejkoľvek žltej na hrdle
AreálHniezdi v krovinách pri vode (vrby, jelše) od arktickej Kanady po Nové Mexiko a Kaliforniu; zimuje od Mexika po Panamu; dlhý migrant; 3 poddruhy; v Európe vzácny vagrantHniezdi vo vlhkých dubových lesoch SV Severnej Ameriky; zimuje v tropickej Strednej a J Amerike; cez migráciu vzácny európsky vagrantJeden z najrozšírenejších horárikovitých Severnej a Strednej Ameriky; hniezdi od arktickej tundry po karibské mangrovníky; cez migráciu vzácny európsky vagrantHniezdi v ihličnatých lesoch (smrek, jedľa, hemlock) SV Severnej Ameriky; zimuje v horských lesoch Ánd (Kolumbia–Peru) 600–2500 m n. m.; dlhý migrant

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity a krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z odchytu a migrácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie s oknami budov (window strikes) počas nočnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých v Severnej Amerike. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy rastu peria

Ako takmer výhradný hmyzožravec trpí horárik rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; semenná strava je úplne nevhodná.

Kolízna trauma (window strike) a poranenia z letu
vysoká

Príznaky: Strata orientácie, krátkodobé omráčenie, krvácanie zo zobáka, neschopnosť lietať

Kolízie s presklenými budovami počas migrácie sú bežnou príčinou úhynu. Omráčený vták potrebuje tichú, tmavú, uzavretú krabicu bez možnosti úniku a rýchle odovzdanie záchrannej stanici. Väčšina vtákov, ktoré sa nestihli zotaviť do 2 hodín, potrebuje veterinárnu pomoc.

Prevencia Horárik vŕbový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého migranta najväčšou hrozbou; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Čierna čiapočka ako vizitka samca. Samec horárika vŕbového má okrúhlu, lesklú čiernu čiapočku presne vymedzenú na temene — pôsobí ako malý čierny klobúčik na jasne žltej hlave. Práve táto čiapočka ho robí okamžite identifikovateľným: žiadny iný horárik Parulidae nemá kombináciu celkovo žltého tela s čiernou temennou čiapočkou a bez krídlových pásov. U samice je zmenšená alebo chýba, čo závisí od poddruhu.

2

Charakteristické kývanie chvosta. Horárik vŕbový kýva a žviháva dlhým, štíhlym chvostom takmer nepretržite počas lovu v kroviskách. Toto správanie je spoľahlivý terénny znak a odlišuje ho od podobných horárikovitých, ktoré chvost v pokoji podržia stabilne.

3

Odlíšenie od dvoch zámen. Na dosah si sú dve bezpečnostné pasce: (1) Horárik kuklatý (Setophaga citrina) má plný čierny golier orámovávajúci žltú tvár a biely na bokoch chvosta — čierny obal celej hlavy je oveľa väčší a obklopuje žltú tvár zo strán, nie len z temena. (2) Horárik žltý (Setophaga petechia) je uniformne žltý bez akéhokoľvek čierneho vzoru, samec má hnedastočervené prúžky na hrudi. Horárik vŕbový má len temennú čiapočku, nie golier ani prúžky.

4

Dlhý migrant troch poddruhov. Druh sa delí na tri poddruhy s rôznymi trasami migrácie: C. p. pusilla hniezdi vo V Kanade a SV USA, pileolata je najrozšírenejší (Aljaška cez hory Z USA), chryseola je najfarebnejší (Z pobrežie). Záp. pobrežné populácie migrujú okolo Mexického zálivu na jeho záp. strane, nie cez neho.

5

Populácia chryseola v úpadku. Poddruh chryseola (Z pobrežie) výrazne klesá, pretože zimuje prednostne na juhu Baja California v Mexiku, kde ho negatívne postihla masívna zástavba rekreačnými a rezidenčnými developermi od prelomu 21. storočia. Je to varovný príklad, ako strata zimovísk ohrozuje aj druhy s celkovo stabilnou populáciou (IUCN LC).

6

Jeden z najmenších horárikovitých. S dĺžkou len 11–12 cm a hmotnosťou 6–10 g patrí horárik vŕbový k najmenším druhom čeľade Parulidae. Je porovnateľný so sýkorkou belasou (Cyanistes caeruleus). Napriek tejto malosti každoročne preletáva tisíce kilometrov medzi kanadskými hniezdiskami a mexickými a stredoamerickými zimovískami.

7

V Európe veľmi vzácny vagrant. Keďže horárik vŕbový je bežný sťahovavý vták severoamerickej pevniny, v Európe sa občas objaví zatúlaný jedinec nesený atlantickými búrkami. Vo Veľkej Británii bolo zaznamenaných 38 potvrdených záznamov (prvý v roku 1985 v Cornwalle, BTO). Na Slovensku a vo V Európe ide o extrémne vzácneho hosťa.

8

Hniezdo na zemi skryté v hustom pokryve. Na rozdiel od horárika jedľovcového, ktorý hniezdi desiatky metrov vysoko v korunách, horárik vŕbový umiestňuje hniezdo na zemi alebo nízko v kríkoch (typicky do 0,5 m) — pohárček zo suchých listov, trávy a machu, zahĺbený do hustého podrastu vŕb a jelší. Práve táto nízka poloha ho robí zraniteľným pri zástavbe brehových biotopov.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik vŕbový (Cardellina pusilla)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Cardellina Bonaparte, 1850
Druh Cardellina pusilla (Wilson, A., 1811)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický sťahovavý druh; v Európe veľmi vzácny vagrant (v UK zaznamenaný 38-krát, prvý 1985 Cornwall); v zajatí sa nechová
Poddruhy Tri uznávané poddruhy: C. p. pusilla (vých. Kanada, SV USA, zimuje po Kostariku), C. p. pileolata (Aljaška, Yukon, hory Z USA, zimuje po záp. Panamu — najrozšírenejší), C. p. chryseola (pobrežie JZ Kanady po J Kaliforniu, zimuje po Panamu — najjasnejší, so zlatohnedou predčelnou zónou; populácia výrazne klesá od odlesňovania zimovísk na Baja California). Druh opísal Alexander Wilson v roku 1811 ako Muscicapa pusilla (typová lokalita: južné New Jersey); pôvodne zaraďovaný do rodu Wilsonia, od roku 2011 v rod Cardellina.
Avibase_ID 1F09CCCCBD97B861

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik vŕbový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý hmyzožravec, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to chránený dlhý migrant so špeciálnymi potrebami (živý hmyz ako výhradná potrava, vlhké kroviny, sezónna migrácia tisíce kilometrov), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Samec je spoľahlivo identifikovateľný okrúhlou, lesklou čiernou čiapočkou presne na temene, kontrastujúcou so sýto žltou hlavou a podstranami, a olivovo-zeleným chrbtom; bez krídlových pásov ani bielej v chvoste. Samica je takmer rovnaká, ale čierna čiapočka je znížená alebo úplne chýba — stupeň závisí od poddruhu; niektoré samice majú čiapočku prakticky neznateľnú. Oba pohlavia kývajú charakteristicky dlhým, štíhlym chvostom.

Horárik kuklatý (Setophaga citrina) má plný čierny golier — čierna farba pokrýva celú hlavu za chrbtom a bokmi, čím zarámuje sýto žltú tvár zo strán. Horárik vŕbový má čiernú len na temene (čiapočka), tvár a strany hlavy sú žlté bez akéhokoľvek čierneho. Horárik kuklatý má navyše biele škvrny na bokoch chvosta a preferuje dubové nízkohorské lesy, nie vrbiny pri vode.

Takmer výhradne hmyzom a pavúkmi. V hniezdnej sezóne dominujú húsenice, chrobáky, osy a muchy, lovené v nízkom krovistom podraste a flycatchingom (vyletovanie za pohybujúcim sa hmyzom). Počas migrácie intenzívne konzumuje vošky. Na zimoviskách dopĺňa sezónne bobule. Semená a zrninové zmesy sú preň nevhodné — nie je schopný ich efektívne spracovať.

Hniezdi naprieč Kanadou a v záp. Spojených štátoch — od arktickej tundry po horské toky Nového Mexika a pobrežie Kalifornie — v krovinách pri vode (vrby, jelše), rašeliniskách a okrajoch mokradí. Zimuje od Mexika (Baja California, záp. pobrežie) po Strednú Ameriku (Panama) v husto zarastených biotopoch. Počas migrácie (apríl–máj na jar, september–október na jeseň) prechádza cez rozsiahle časti S Ameriky; na jeseň môže byť zhliadnutý v parkoch a záhradách.

Samica znáša zvyčajne 4–6 vajec (rozsah 2–7, priemer 4), krémovo bielo-zelenkavých s hnedastými škvrnami, do pohárkovitého hniezda na zemi alebo nízko v kríkoch. Inkubuje výhradne samica počas 10–13 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–13 dňoch od vyliahnutia; obaja rodičia ich kŕmia. Tieto hodnoty potvrdzujú viaceré zdroje: Audubon, Animal Diversity Web, Wikipedia EN.

Celkovo IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Populácia poddruhu chryseola (záp. pobrežie S Ameriky) však výrazne klesá od 21. storočia pre zástavbu zimovísk na Baja California v Mexiku. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v Mexiku a Strednej Amerike miestnou legislatívou. V SR sa bežne nevyskytuje (iba veľmi vzácny vagrant); v EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.

ZDROJ: Avibase (Cardellina pusilla, ID 1F09CCCCBD97B861, SK názov horárik vŕbový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=1F09CCCCBD97B861), Wikipedia EN (Wilson's warbler — taxonómia, dĺžka 10–12

 Video — Horárik vŕbový

Horárik vŕbový (Cardellina pusilla) — spev a hlas v prírode

Horárik vŕbový (Cardellina pusilla) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Wilson's Warbler, Česky:   lesňáček čepičatý, Nemecky:   Mönchswaldsänger, Španielsky:   Reinita de Wilson, Francúzsky:   Paruline à calotte noire, Taliansky:   Parula di Wilson, Holandsky:   Wilsons Zanger, Portugalsky:   Mariquita-de-barrete-preto, Poľsky:   wilsonka mała, Maďarsky:   sapkás lombjáró, Rusky:   Малая вильсония, Japonsky:   ウィルソンアメリカムシクイ, Latinsky:   Cardellina pusilla (Wilson, A., 1811)