Horárik topoľový (Setophaga cerulea)

Parulidae (horárikovité)

Horárik topoľový

Setophaga cerulea — nebesky modrý horárik zrelých opadavých lesov Severnej Ameriky s modrým náhrdelníkom — jeden z najrýchlejšie upadajúcich neotropických migrantov, zimujúci v andských lesoch

IUCN: NT (Near Threatened, 2019) | Near Threatened (takmer ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, posledne potvrdené 2019). Druh bol pôvodne hodnotený ako Vulnerable (zraniteľný) od roku 2004 — od roku 2016 bol preradený do NT, keďže krátkodobý trend (2009–2019) ukazoval na stabilizáciu poklesu, no dlhodobý pokles populácie o ~70–80 % za posledných 40–44 rokov zostáva závažným. Globálna populácia sa odhaduje na 530 000 jedincov (ABC Birds) až 380 000 jedincov (World Land Trust, 2016). Populačný trend je hodnotený ako klesajúci. Hlavné hrozby: odlesňovanie a fragmentácia hniezdnych lesov v USA a Kanade (druh vyžaduje plochy >700 ha), ničenie andských lesov a konverzia tienenných kávových plantáží na zimoviskách, parazitizmus hniezd volom hnedohlavým (Molothrus ater) v lesných okrajoch a fragmentoch, kolízie s budovami a vetrnými turbínami počas migrácie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR nie je pôvodný druh, zákon 543/2002 Z. z. chrání všetky voľne žijúce vtáky pred odchytom a obchodovaním.
Dĺžka11–12 cm
Váha8–10 g
Dožitiemax. 6 r (voľná príroda, AnAge)
IUCNNT (takmer ohrozený, klesajúci trend)
StravaTakmer výhradne hmyz; v zime bobule a tropické ovocie
HniezdiskoZrelé opadavé lesy Apalačov a nížin USA a Kanady
ZimoviskoVýchodné svahy Ánd, Kolumbia–Bolívia, 500–2000 m
SpevBzučavá séria tónov zakončená vyšším stúpajúcim trilom
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 25% 10% 8% STRAVA zloženie
Húsenice a larvy motýľov — dominantná potrava v hniezdnej sezóne, zbieraná gleaning technikou vo vrcholkových partiách koruny 55%
Lietajúci hmyz (muchy, komáre, chrobáky, blanokrídlovce) — chytaný vzdušnými výpadmi z konárov koruny 25%
Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný pri prehliadaní listov a kôry v korunách 10%
Tropické bobule a ovocie — dôležitá zložka potravy na andských zimoviskách 8%
Iné bezstavovce — príležitostný doplnok počas migrácie a na zimoviskách 2%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice, muchy, chrobáky, blanokrídlovce; výhradná a nevyhnutná potrava v hniezdnej sezóne
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný pri prehliadaní kôry a listov v korunách stromov
  • Tropické bobule a mäkké ovocie — dominantná zložka potravy na andských zimoviskách
  • Živé mušičky (Drosophila) a iný malý hmyz — vhodné pri núdzovej starostlivosti v záchrannej stanici
  • Čerstvá voda denne — druh sa kúpe v plytkých tečúcich vodách alebo v kvapkách rosy na listoch koruny
  • Hmyzová pasta alebo softbill zmes — len pri núdzovej záchrannej starostlivosti, výhradne pod dozorom aviárneho veterinára

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesi — horárik topoľový je takmer výhradný hmyzožravec; semená nie je schopný efektívne spracovať a nespotrebúva ich ani v prírode
  • Avokádo — pre všetky vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Pesticídmi ošetrený hmyz alebo hmyz z postrekovaných oblastí — priama otrava; pesticídy sú jednou z kľúčových hrozieb pre tento druh v hniezdnom areáli
Tip od odborníka Horárik topoľový je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne tvorí jadro jedálnička húsenice a larvy motýľov zbierané starostlivým prehľadávaním (gleaning) vnútorných a vrcholkových partií koruny zrelých opadavých stromov, doplnené lietajúcim hmyzom chytaným vzdušnými výpadmi a pavúkmi. Na zimoviskách v andských lesoch Kolumbie, Venezuely a Bolívie prechádza na tropické bobule a ovocie. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí výhradne do rúk odbornej záchrannej stanice. Nikdy nepodávaj semená ako základ — druh ich v prírode neprijíma.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik topoľový má nápadný, ale mierne tichý bzučavý spev — séria krátkych bzzučavých tónov na jednej výške, zakončená vyšším stúpajúcim trilom, charakteristicky prednášaná z korunových konárov. Samec spieva počas toku aktívne a opakovane, ale spev nie je silný a na väčšej vzdialenosti ho možno ľahko prehliadnuť. Keďže sa v zajatí nechová, otázka hluku v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik topoľový nie je maznavý vták na ruku — je to plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Celý život trávi vo vrcholkových partiách koruny vysokých opadavých stromov a pred ľuďmi uniká.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny špecialista koruny stromov — horárik topoľový trávi celý deň neúnavným prečesávaním vrcholkových konárov pri love húseníc a hmyzu a každoročne preletáva tisíce kilometrov medzi hniezdiskami v USA a zimovískami v Andách. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik topoľový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: hlavný bzučavý spev a krátke kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí. Ide o voľne žijúci druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik topoľový spieva charakteristický bzučavý výstupný spev prednášaný samcom z korunových konárov počas toku. Spev sa skladá z dvoch až štyroch bzučavých tónov na jednej výške, po ktorých nasleduje vyšší bzučavý úsek a spev sa uzatvára stúpajúcim vyšším trilom — opisovaný ako „zhee zhee, zizizizi, zzzeet“ (podľa literatúry Cornell Lab a Tennessee Wildlife). Celkový dojem je výstupný a bzučavý, odlišný od mäkšieho spevu horárika pruhohrdlého modrého (Setophaga caerulescens) a o čosi rýchlejší. Bežnou hláskou je krátke bzučavé "zeet" ako kontaktná hláska samca aj samice, používaná najmä pri udržiavaní kontaktu medzi párom. Druh spieva aktívne počas toku a pri hájení teritória, ale spev nie je silný a z väčšej vzdialenosti ho možno ľahko prehliadnuť.

Dokáže hovoriť? Horárik topoľový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár bzučavého spevu a krátkych kontaktných hlások je vrodený a nemenný. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — séria 2–4 krátkych bzučavých tónov na jednej výške, po ktorej nasleduje vyšší bzučavý úsek a stúpajúci trilo ('zhee zhee, zizizizi, zzzeet'); výstupný a bzučavý charakter, prednášaný samcom z vrcholkovej koruny
  • Kontaktná hláska — krátke bzučavé 'zeet', používané samcom aj samicou na udržiavanie kontaktu počas hniezdnej sezóny aj počas migrácie
  • Poplašná hláska a migračné volanie — kratšie čipkavé alebo bzučavé výzvy počas migrácie a po narušení teritória; nenápadné a ťažšie identifikovateľné
  • Striedmy hlasový prejav mimo toku — samec spieva aktívne počas toku z korunových konárov, mimo hniezdnej sezóny je oveľa tichší; druh žije vo výškach a jeho hlas sa z vrcholkov 20–30 m neprenáša dolu ľahko

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec príde na hniezdiská koncom apríla, spieva bzučavý výstupný spev z korunových konárov a háji teritórium
Hniezdna sezóna — znáška začína v máji; 3–5 vajec v plytkej pohárkovitej miskovitej stavbe vo výške 4,5–27 m
Odchov mláďat — inkubácia ~12 dní (len samica), mláďatá opúšťajú hniezdo ~11 dní po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN, Audubon)
Pelichanie a príprava na migráciu — druh patrí medzi prvé sťahovavé druhy opúšťajúce hniezdiská, niekedy odlieta už koncom júla
Zimovanie (október–marec) — východné svahy Ánd od Kolumbie a Venezuely po Bolíviu, 500–2000 m n. m.; tienenné kávové plantáže a vlhké vždyzelené lesy
Dlhý neotropický migrant: jar (apríl–máj) prílet na hniezdiská, jeseň (júl–september) odlet; jarný ťah prechádza cez Strednú Ameriku, jesenný čiastočne cez Karibik

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik topoľový je severoamerický sťahovavý hmyzožravec, ktorý v európskej avikultúre nie je zavedený. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre birdwatcherov a záujemcov o severoamerickú avifaunu a neotropickú ochranu prírody.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Je to špecialista vrcholkových partií koruny vysokých opadavých stromov a každoročne preletáva tisíce kilometrov medzi USA a Andami. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik topoľový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov alebo počas birdwatchingu pri jarnom ťahu. Nebesky modrý samec v hniezdnom šate je pre každého pozorovateľa nezabudnuteľný zážitok.
Hlučnosť Druh sa v zajatí nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. Spev je bzučavý, typický horárikovitý, prednášaný z vrcholkov koruny stromov.
Verdikt odborníka Horárik topoľový (Setophaga cerulea) je drobný lesný horárik (11–12 cm, 8–10 g) z čeľade horárikovité (Parulidae), jeden z najohrozovanejších neotropických sťahovavých spevavcov Severnej Ameriky. Hniezdny samec má nebesky modré (cerulean) sfarbenie vrchných partií, snehobiele spodné partie, úzky tmavomodrý „náhrdelník“ naprieč hruďou, modrasté prúžky na bokoch a dve biele krídlové pásy — kombinácia, ktorú nemá žiadny iný horárik v jeho areáli. Samica je modrozelená zhora so žltkastobielym podperím a výraznou svetlou obočnicou; v teréne oveľa tlmenejšia ako samec. Druh je výhradný špecialista korunových partií zrelých opadavých lesov — hniezdi a loví výhradne vo výške 10–30 m, čím sa odlišuje od väčšiny príbuzných horárikovitých. Odlíšenie od horárika pruhohrdlého severného (Setophaga americana, Northern Parula): Northern Parula má žlté hrdlo a výrazné pruhované prsné pásy, nie biely spodok s modrým náhrdelníkom. Odlíšenie od horárika pruhohrdlého modrého (Setophaga caerulescens, Black-throated Blue Warbler): Black-throated Blue samec má čierne hrdlo a tvár a bielu krídlovú škvrnu (nie dva pásy); samice oboch druhov sú podobné, ale Black-throated Blue samica má nápadnú bielu bodku na krídlach. Druh hniezdi v zrelých opadavých lesoch Apalačského pohoria a riečnych nížin východných USA a Kanady; zimuje na východných svahoch Ánd od Kolumbie a Venezuely po Bolíviu v nadmorskej výške 500–2000 m. Znáška: 3–5 vajec v plytkej pohárkovitej stavbe 4,5–27 m nad zemou; inkubuje iba samica ~12 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po ~11 dňoch. Spev je bzučavá séria s výstupným zakončením. V avikultúre sa nechová. IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom a odhadovanou populáciou ~530 000 jedincov — pokles o ~70 % za posledných 40 rokov z neho robí jeden z najrýchlejšie upadajúcich sťahovavých spevavcov Ameriky.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Rozsiahle zrelé opadavé lesy so zapojenou korunou a riedkym podrastom — najmä v riečnych nížinách a na chrbtoch hrebeňov Apalačského pohoria; vyžaduje minimálne 700 ha nerozostreného lesa
V hniezdnom areáli preferuje zrelé, nerozostrené opadavé lesy s vysokými stromami (brest, javor, dub, breza, hikor, buk, lipa, platan) a jasným, otvoreným podrastom. Hniezdi výhradne vo vrcholkových partiách koruny, 10–30 m nad zemou — je tak najvyšší hniezdiaci horárik v Severnej Amerike. Vyskytuje sa v dvoch odlišných krajinných typoch: v riečnych nížinných lesoch (floodplain forest) a na kopcovitých chrbtoch hrebeňov. Zásadným požiadavkom je minimálna plocha nerozostreného lesa >700 ha — v menších lesných fragmentoch výrazne klesá hniezdna hustota z dôvodu parazitizmu hniezd volom hnedohlavým. Počas migrácie využíva prakticky akýkoľvek les alebo park. Na zimoviskách v Andách obýva vlhké vždyzelené lesy a tienenné kávové plantáže vo výške 500–2000 m n. m.
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do vrcholkov zrelých opadavých lesov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami
Horárik topoľový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej a na ťahu sa niekedy zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov
Počas hniezdenia samec aktívne háji teritórium spevom a je voči iným samcom agresívny. Teritóriá v korunách stromov susedia tesne a samce si ich vymedzujú nepretržitým spevom. Na zimoviskách sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov rôznych druhov spevavcov, kde efektívnejšie loví potravu. Počas migrácie môže byť zaznamenaný viacero jedincov naraz v jednom mieste.
Teplota a podnebie
Temperátne opadavé lesy na hniezdiskách; vlhké horské lesy Ánd (500–2000 m n. m.) na zimoviskách
Druh je prispôsobený na temperátne opadavé pásmo severovýchodnej Severnej Ameriky v lete a na vlhké subtropické horské pásmo Ánd v zime. Sezónna migrácia mu umožňuje vyhýbať sa chladným zimám na severoamerickýchhnieziskách.
Hniezdenie
Plytká pohárkovitá miskovitá stavba zo stoniek, tráv, lišajníkov a pavučiny; 4,5–27 m nad zemou na horizontálnej vetve; znáška 3–5 vajec, inkubuje iba samica ~12 dní
Hniezdo stavia iba samica — je to plytká pohárkovitá miskovitá stavba zo stoniek, tráv, lišajníkov, kôry a pavučiny, upevnená na horizontálnej vetve opadavého stromu vo výške 4,5–27 m (Audubon: 15–90 stôp). Znáška obsahuje 3–5 vajec (zvyčajne 4), sivobielej až krémovej farby s hnedými škvrnami pri tupom konci. Inkubuje iba samica počas ~12 dní (Wikipedia EN: ~12 dní, Audubon: 12–13 dní); mláďatá opúšťajú hniezdo po ~11 dňoch. Samica pri odchode z hniezda charakteristicky zoskočí z boku hniezda so složenými krídlami — správanie opísané ako 'bungee-jumping' (Cornell Lab).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potôčkoch, rose a kvapôčkach vody na listoch koruny; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Po prílete na hniezdiská koncom apríla samec nepretržite spieva bzučavý výstupný spev z vrcholkových konárov a aktívne háji teritórium voči iným samcom. Teritóriá v korunách susedia tesne, samce si ich vymedzujú vizuálnymi demonštráciami aj spevom. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné druh-špecifické údaje nie sú v dostupnej literatúre výslovne uvedené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška od mája; 3–5 vajec (zvyčajne 4)

Samica stavia sama plytkú pohárkovitú miskovitú stavbu zo stoniek, tráv, lišajníkov, prúžkov kôry a pavučiny, upevnenú na horizontálnej vetve zrelého opadavého stromu vo výške 4,5–27 m nad zemou. Znáška obsahuje 3–5 vajec (zvyčajne 4), sivobielej až krémovej farby s hnedými škvrnami. Pavučina je pri stavbe hniezda natoľko cenná, že po neúspešnom hniezde samica pavučinu zo starého hniezda znova použije pri stavbe nového (Cornell Lab).

Inkubácia
~12 dní; inkubuje iba samica

Iba samica sedí na vajciach počas ~12 dní (Wikipedia EN: ~12 dní; Audubon: 12–13 dní; obe hodnoty z nezávislých zdrojov; uvádzame konzistentnú spodnú hodnotu). Samec v tomto čase háji teritórium spevom a priebežne zásobuje samicu potravou. Samica pri odchode z hniezda charakteristicky zoskočí z boku so složenými krídlami a otvorí ich až niekoľko metrov pod hniezdom — správanie opísané pozorovateľmi ako 'bungee-jumping'.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, motýľmi, muchami a ďalším hmyzom zbieraným vo vrcholkových partiách koruny — živočíšna bielkovina je v tomto období absolútne nevyhnutná pre rast. Dobrá dostupnosť hmyzu v korunách zrelých opadavých lesov je kľúčovým faktorom hniezdnej úspešnosti.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~11 dňoch

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~11 dňoch od vyliahnutia (Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Mladé vtáky sa podobajú samici — modrozelené zhora, so žltkastobielym podperím a svetlou obočnicou; plné hniezdne sfarbenie samca (nebesky modré vrchné partie, čierny náhrdelník) sa vyvíja postupne pelichaním. Druh patrí medzi prvé sťahovavé druhy opúšťajúce hniezdiská — odlet na zimoviská začína niekedy už koncom júla (ABCbirds).

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 6 rokov (AnAge database, medium sample, wild). Toto je dolný strop záznamu, nie biologické maximum druhu.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik topoľový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — celý deň trávi vo vrcholkových partiách koruny vysokých stromov a pred ľuďmi uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode počas jarného ťahu alebo v hniezdnom areáli.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik topoľový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu hľadaj samca ďalekohľadom vo vrcholkových partiách koruny zrelých opadavých stromov — nebesky modrý náhrdelník je v dobrom svetle nezameniteľný

3

Počúvaj bzučavý výstupný spev z vrcholkov stromov počas jarného ťahu (máj) alebo na hniezdiskách v Apalačoch

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

5

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) zakazuje odchyt; v SR zákon 543/2002 Z. z. chráni všetkých divožijúcich vtákov

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik topoľový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act. V SR platí zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody, ktorý zakazuje odchyt, držanie a obchodovanie s voľne žijúcimi vtákmi bez výnimky. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (máj) na hniezdiskách v Apalačoch alebo na zimoviskách v Andách
Birdwatchingové skupiny, atlasy vtákov a databázy (eBird, Avibase, Cornell Lab AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik topoľový nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou a zákonom 543/2002 Z. z. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu alebo výprava do Apalačského pohoria v hniezdnej sezóne. Odmietnutie obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je v tomto prípade dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik topoľový 11–12 cm Horárik pruhohrdlý severný 10,8–12,4 cm Horárik pruhohrdlý modrý 12,5–14,5 cm Horárik smrekový 13–15 cm
Horárik topoľový Horárik pruhohrdlý severný (Setophaga americana, Northern Parula) Horárik pruhohrdlý modrý (Setophaga caerulescens, Black-throated Blue Warbler) Horárik smrekový (Setophaga castanea, Bay-breasted Warbler)
Dĺžka11–12 cm10,8–12,4 cm12,5–14,5 cm13–15 cm
Váha8–10 g5–11 g8,4–12,4 g11–17 g
Dožitiemax. 6 r (AnAge, voľná príroda, wild)max. cca 6–8 rmax. cca 8–10 rmax. 4,9 r (BBL, voľná príroda)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN NT (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITES
PovahaSamec: nebesky modré (cerulean) vrchné partie, snehobiele spodné parti, úzky tmavomodrý náhrdelník naprieč hruďou, modrasté prúžky na bokoch, dve biele krídlové pásy. Samica: modrozelená zhora, žltkastobiela zdola, svetlá obočnica.Samec: modrastosivý vrch so žltozelenou zátyľkovou škvrnou, jasne žlté hrdlo a hruď oddelené hnedo-čiernym pruhom, dve biele krídlové pásy. Líši sa žltým hrdlom a pruhovanou hruďou od horárika topoľového, ktorý má biele hrdlo s úzkym modrým náhrdelníkom.Samec: tmavá modrá hlava a chrbát, čierna tvár a hrdlo, biele spodné partie, výrazná biela krídlová škvrna (nie dva pásy). Samica: hnedastoolivová s malou bielou škvrnou na krídlach. Líši sa od horárika topoľového čiernym hrdlom samca a bielou krídlovou škvrnou namiesto dvoch pásov.Hniezdny samec: kastánová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár, dve biele krídlové pásy. Úplne iná farebná schéma ako horárik topoľový: kastánová namiesto cerulean modrej, čierna tvár namiesto modrého náhrdelníka.
AreálHniezdi v rozsiahle zrelých opadavých lesoch USA a Kanady (Apalačské pohorie a nížiny); zimuje na východných svahoch Ánd (Kolumbia–Bolívia), 500–2000 m n. m.; jeden z najrýchlejšie upadajúcich sťahovavých spevavcov Severnej AmerikyHniezdi v opadavých a zmiešaných lesoch Severnej Ameriky; zimuje v Karibiku a Strednej Amerike; lišajníkové alebo španielske machové lesy; veľmi bežný druhHniezdi v opadavých lesoch s hustým podrastom vo východnej Severnej Amerike; zimuje v Karibiku a Yucatáne; druhy sú sympatrické počas migrácie, ale nezameniteľnéHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v Paname a SZ Južnej Amerike; populácia kopíruje cykly spruce budworm

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi; prognóza závisí od rýchlosti diagnózy.

Parazitizmus volom hnedohlavým (Molothrus ater) — ohrozenie v prírode
vysoká

Príznaky: Znížená hniezdna úspešnosť, odchov cudzích mláďat namiesto vlastných, vyčerpanie samice

Vôl hnedohlavý (Brown-headed Cowbird) je jednou z hlavných príčin poklesu populácie horárika topoľového — kladie vajíčka do hniezd v roztrieštených lesných okrajoch, kde hostiteľ takéto vajce neodhadzuje. Riziko parazitizmu je priamo úmerné fragmentácii lesa: vo veľkých, nedotknutých lesoch (>700 ha) je výrazne nižšie. Ide o prirodzený ekologický problém, nie ochorenie v bežnom zmysle — relevantný pre chránené hniezdne lokality.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity Haemoproteus a Plasmodium)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity, ktoré sa pri strese a zhoršení kondície premnožia. Krvné parazity sú u dlhých migrantov časté. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z kolízií s budovami a vetrnými turbínami
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie s budovami a vetrnými turbínami počas migrácie sú jednou z dokumentovaných hrozieb pre tento druh (American Bird Conservancy). Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám.

Otravy pesticídmi (insekticídy v hniezdnych oblastiach USA a na zimoviskách)
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, strata koordinácie, kŕče, letargia

Horárik topoľový je zraniteľný voči insekticídovým postrekoch v lesoch hniezdneho areálu. Ešte väčším rizikom sú pesticídy na tienenných kávových plantážach a poľnohospodárskych pôdach v andských zimoviskách, kde sa stráca priamo alebo prostredníctvom kontaminovanej potravy. Tento tlak prispieva k celkovému poklesu populácie.

Prevencia Horárik topoľový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Najrýchlejšie upadajúci neotropický migrant. Horárik topoľový je podľa viacerých zdrojov jedným z najrýchlejšie upadajúcich neotropických sťahovavých spevavcov Severnej Ameriky — populácia klesla o odhadom 70–80 % za posledných 40–44 rokov, čo z neho robí druh hodný osobitnej ochrany naprieč celou migračnou trasou.

2

Nebesky modrý náhrdelník — definiujúci znak. Hniezdny samec je v teréne rozoznateľný okamžite vďaka kombinácii nebesky modrých (cerulean) vrchných partií, snehobieleho spodku a úzkeho tmavomodrého náhrdelníka naprieč hruďou — táto trojica znakov je medzi severoamerickými horárikovitými absolútne jedinečná.

3

Najvyšší hniezdiaci horárik. Horárik topoľový hniezdi a loví takmer výhradne vo vrcholkových partiách koruny vysokých opadavých stromov, 10–30 m nad zemou — je tak najvyšším hniezdicim horárikovitým v Severnej Amerike. Hniezdo na vetve vo výške až 27 m je pre pozorovateľa na zemi prakticky neviditeľné.

4

Bungee-jumping samica. Samica pri odchode z hniezda po sezóne inkubácie používa nezvyčajné správanie: zoskočí z boku hniezda so složenými krídlami a otvorí krídla až niekoľko metrov pod hniezdom. Toto správanie, opisované pozorovateľmi ako 'bungee-jumping', môže znižovať riziko prezradenia polohy hniezda predátorom.

5

Pavučina je vzácna stavebná surovina. Pri stavbe hniezda je pavučina natoľko cenná, že po neúspešnom hniezde samica starostlivo vyberie pavučinu zo starej stavby a použije ju znova pri budovaní nového hniezda (Cornell Lab, AllAboutBirds). Čerstvá výstelka sa pre nové hniezdo zaobstará nanovo.

6

Spev na vrcholkoch — výstupný bzučavý trilo. Spev samca horárika topoľového je bzučavá séria tónov na jednej výške, zakončená vyšším stúpajúcim trilom — opisovaný ako 'zhee zhee, zizizizi, zzzeet'. Je podobný spevu horárika pruhohrdlého modrého (Black-throated Blue Warbler), no o čosi rýchlejší. Samec spieva aktívne počas toku priamo pri zbere potravy v korunách.

7

Andské lesy sú kľúčovým zimovískom. Zimovisko horárika topoľového sa nachádza výhradne na východných svahoch Ánd od Kolumbie a Venezuely po Bolíviu, vo výške 500–2000 m n. m. Druh pritom využíva nielen zachované horské vlhké lesy, ale aj tienenné kávové plantáže — preto iniciatívy na podporu tienené kávy (shade-grown coffee) majú priamy ochranársky dosah na tento druh.

8

Parazitizmus hniezd — pohroma fragmentovaných lesov. Vo fragmentovaných lesoch je horárik topoľový obzvlášť zraniteľný voči parazitizmu hniezd volom hnedohlavým (Molothrus ater), ktorý kladie vajíčka do hniezda hostiteľa. V roztrieštených krajinách je vôl hnedohlavý oveľa aktívnejší ako v rozľahlých lesných komplexoch — preto je minimálna plocha nerozostreného lesa >700 ha pre tohto horárika kľúčovým ochranárskym parametrom.

9

Monotypický druh opísaný Wilsonom. Horárik topoľový nemá poddruhy (je monotypický) a opísal ho Alexander Wilson v roku 1810 ako Sylvia cerulea — druhové meno cerulea (latinsky nebesky modré) vystihuje najvýraznejší znak samca. Neskôr bol preradený do Dendroica, napokon do Setophaga (52. suplement AOS, 2011), kde je dnes zaradený spoločne so všetkými ostatnými severoamerickými drevenícami.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik topoľový (Setophaga cerulea)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga cerulea (Alexander Wilson, 1810)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe ide o extrémne vzácneho vagrantného jedinca, druh nie je etablovaný
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani BirdLife International nerozoznávajú platné poddruhy. Pôvodne opísal ho Alexander Wilson v roku 1810 ako Sylvia cerulea; neskôr preradený do rodu Dendroica (Dendroica cerulea), od roku 2011 (52. suplement AOS) do rodu Setophaga. Druhové meno cerulea pochádza z latinského caeruleus (nebesky modrý) a opisuje sfarbenie samca.
Avibase_ID D00EC2C9

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik topoľový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to takmer výhradný hmyzožravec viazaný na vrcholky zrelých opadavých lesov s potrebami (migrácia tisíce km, hmyz ako výhradná potrava, veľká výška hniezda), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Od horárika pruhohrdlého severného (Northern Parula, Setophaga americana): Northern Parula má žlté hrdlo a výrazné hnedo-čierne prsné pásy oddeľujúce žlté hrdlo od bielych spodných partií — horárik topoľový má naopak snehobiele spodné partie s úzkym modrým náhrdelníkom a bez žltej. Od horárika pruhohrdlého modrého (Black-throated Blue Warbler, Setophaga caerulescens): samec Black-throated Blue má čierne hrdlo a tvár (nie biele) a bielu krídlovú škvrnu (nie dva pásy). Samice Black-throated Blue sú tlmenejšie hnedé so zreteľnou bielou škvrnou na krídlach — samice horárika topoľového sú modrozelené zhora so svetlou obočnicou bez tej bielej krídlovej škvrny.

Hniezdi v rozsiahle zrelých opadavých lesoch Apalačského pohoria a riečnych nížin východných USA a južnej Kanady — jadro populácie sa sústredí v Apalačoch, kde žije asi 80 % celosvetovej populácie. Zimuje výhradne na východných svahoch Ánd od Kolumbie a Venezuely po Bolíviu, v nadmorskej výške 500–2000 m n. m., v horských vlhkých lesoch a na tienenných kávových plantážach. Jarný ťah vedie cez Strednú Ameriku, jesenný sčasti cez Karibik.

IUCN hodnotí horárika topoľového ako takmer ohrozený (NT) s klesajúcim populačným trendom — populácia odhadovaná na ~530 000 jedincov klesla o ~70 % za posledné štyri desaťročia. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. V SR nie je pôvodný druh, no zákon 543/2002 Z. z. zakazuje odchyt a obchodovanie s voľne žijúcimi vtákmi všeobecne. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.

Samica znáša zvyčajne 3–5 vajec (najčastejšie 4), sivobielej až krémovej farby s hnedými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je plytká pohárkovitá miskovitá stavba zo stoniek, tráv, lišajníkov a pavučiny, upevnená na horizontálnej vetve opadavého stromu vo výške 4,5–27 m. Inkubuje výhradne samica počas ~12 dní (Wikipedia EN: ~12 dní; Audubon: 12–13 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~11 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. Samica má pri odchode z hniezda charakteristické správanie: zoskočí z boku so složenými krídlami (tzv. bungee-jumping).

Pokles populácie je spôsobený viacerými faktormi: (1) Odlesňovanie a fragmentácia hniezdnych lesov v USA a Kanade — druh vyžaduje nerozostrené plochy >700 ha, kde je parazitizmus volom hnedohlavým minimálny. (2) Ničenie andských lesov a konverzia tienenných kávových plantáží na intenzívne poľnohospodárstvo na zimoviskách. (3) Parazitizmus hniezd volom hnedohlavým (Molothrus ater) vo fragmentovaných krajinách. (4) Kolízie s budovami a vetrnými turbínami počas migrácie. Ochrana vyžaduje koordinované opatrenia na hniezdiskách aj zimoviskách vrátane podpory certifikovanej tienenej kávy.

Samica je výrazne tlmenejšia ako samec: zhora modrozelená až olivová, zdola žltkastobiela, s výraznou svetlou (žltkastou) obočnicou (supercilium) a dvoma bielymi krídlovými pásmi. Nemá čierny náhrdelník ani sýtou modrú farbu samca. V teréne ju možno pomýliť so samicou horárika pruhohrdlého severného (Northern Parula) — od nej ju odlíši absencia žltého hrdla a prítomnosť modrozeleného nádychu na chrbtovej strane. Samice horárikovitých sú všeobecne oveľa ťažšie identifikovateľné ako samce; spoľahlivá identifikácia vyžaduje dobrý výhľad a skúsenosť.

ZDROJ: Avibase (Setophaga cerulea, ID D00EC2C9, SK nazov horarik topolovy, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=D00EC2C9&lang=SK a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=D00EC2C9), Wi

 Video — Horárik topoľový

Horárik topoľový (Setophaga cerulea) — spev a hlas v prírode

Horárik topoľový (Setophaga cerulea) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Cerulean Warbler, Česky:   lesñáček modropláštíkový, Nemecky:   Blauwaldsänger, Španielsky:   Reinita Cerúlea, Francúzsky:   Paruline azurée, Taliansky:   Parula cerulea, Holandsky:   Azuurzanger, Portugalsky:   Mariquita-azul, Poľsky:   lasówka niebieska, Maďarsky:   Lazúrlombjáró, Rusky:   Голубоватая древесница, Japonsky:   ミズイロアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga cerulea (Alexander Wilson, 1810)