Horárik tigrovaný (Setophaga tigrina)

Parulidae (horárikovité)

Horárik tigrovaný

Setophaga tigrina — drobný horárik s gaštanovými lícami a tigrovane prúžkovaným žltým spodkom samca — dlhý nočný migrant medzi boreálnymi lesmi Kanady a karibskými zimovískami, jediný Parulidae s nektárovým jazykom

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál v boreálnych lesoch Kanady a SV USA a populáciu odhadovanú na cca 7 miliónov jedincov; populačný trend je IUCN hodnotený ako rastúci. Napriek tomu Partners in Flight a severoamerický Breeding Bird Survey hlásia dlhodobý pokles cca 2,5 % ročne od roku 1966 (kumulatívna strata 70–76 % populácie od 70. rokov) a zaraďujú druh medzi Common Birds in Steep Decline. Hlavné hrozby: (1) insekticídne postreky boreálnych lesov v rámci boja so spruce budworm — likvidujú hlavný zdroj potravy; (2) strata zrelých boreálnych lesov intenzívnou ťažbou; (3) kolízie sťahovavých vtákov s budovami počas nočnej migrácie (window strikes); (4) zmeny klímy ovplyvňujúce fenológiu výskytu húseníc. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12–14 cm
Váha9–17 g
Dožitietypicky 2–5 r, rekord 9 r
IUCNLC (najmenej ohrozený)
StravaHmyz, húsenice, nektár, džúsy bobúľ
HniezdiskoBoreálne lesy Kanady a SV USA
ZimoviskoKaribik (Antily, Bahamy, Bermudy)
ZnáškaPriemer 6 vajec (max. 9) — rekord Parulidae

Výživa

  • Húsenice a larvy (najmä spruce budworm — obaľovač smrekový Choristoneura fumiferana) — dominantná zložka počas hniezdnej sezóny, zbieraná na ihličnanoch
  • Iný hmyz — muchy, mravce, osy (parazitické), chrobáky, voš, molice, vrtule, pavúky — celosezónna zložka lovená na vetvičkách ihličnanov
  • Nektár kvetov a džúsy bobúľ — dôležitá zimná a migračná zložka; druh pichá do hrozna a navštevuje kŕmidlá pre kolibríky v Karibiku
  • Miazga stromov z jamiek tesárnikov — príležitostný doplnok na zimoviskách
  • Pavúky — zbierané pravidelne medzi ihličím, hlavne na hniezdisku
Tip od odborníka Horárik tigrovaný je hmyzožravec a nektárivore — v hniezdnej sezóne prevažuje hmyz (húsenice obaľovača smrekového, muchy, mravce, pavúky), v zime a pri ťahu nektár a džúsy z bobúľ. Výnimočný polotrúbkovitý stočený jazyk — jediný takýto u všetkých horárikovitých — mu umožňuje piť nektár a piercovať bobule, čím sa na zimoviskách správa podobne ako kolibríky. Druh sa v európskej avikultúre nechová a pre neho neexistujú overené kŕmne protokoly; akékoľvek odporúčania pre dočasnú záchranú starostlivosť sú odvodené zo všeobecných zásad pre hmyzožravých spevákov.

Hlasový prejav

Horárik tigrovaný patrí medzi spevákov s extrémne vysokým hlasom spomedzi severoamerických horárikovitých. Hlavný spev samca je monotónna séria 4–8 tenkostrunných tónov seet-seet-seet-seet, všetky v rovnakej výške a kadencii (cca 3–4 tóny za sekundu) — bez stúpania alebo klesania, na rozdiel od blízkobytného horárika jedľovcového. Druhý typ spevu je podobný, ale s zdvojenými notami. Frekvencia je taká vysoká, že mnohí starší pozorovatelia spev čiastočne alebo vôbec nepočujú. Bežnou hláskou je krátke ostré tenké tsip (alebo sip) — najčastejší prejav počas migrácie. Letová hláska je vysoké jemné buzzy seet. Samec spieva z vrcholkov vysokých ihličnanov.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — monotónna séria 4–8 extrémne vysokých tónov seet-seet-seet-seet v rovnakej výške, tempe a hlasitosti (cca 3–4 noty za sekundu); bez finálneho vzostupu (na rozdiel od horárika jedľovcového); mnohí dospelí ľudia so zníženým sluchom v oblasti vysokých frekvencií záverečné tóny nepočujú
  • Druhý typ spevu (samec–samec) — podobná séria, ale so zdvojenými notami (di-di-di-di); prednášaná počas teritoriálnych interakcií; pripomína primárny spev horárika čiernobielého
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátke ostré tenké tsip alebo sip; najčastejší zvukový prejav počas ťahu a na zimoviskách; tenšie a kratšie než u väčšiny príbuzných druhov
  • Letová hláska — vysoké jemné buzzy seet; ozýva sa v noci počas nočnej migrácie a pri vzlete

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z vrcholkov smrekov a jedlí sériou extrémne vysokých tónov a háji teritórium
Hniezdna sezóna — znáška začína v druhej polovici mája; priemer 6 vajec (rozsah 4–9), hustota hniezd stúpa s gradáciou obaľovača smrekového
Odchov mláďat — inkubácia 11–13 dní (len samica), vyletenie cca 9–12 dní po vyliahnutí; kŕmia obaja rodičia (zdroj: Birdfact, Audubon)
Pelichanie pred jesennou migráciou — samec stráca intenzitu gaštanovej líce, sfarbenie sa po pelichaní stáva menej kontrastným
Zimovanie na Karibiku (október–marec) — Veľké Antily, Malé Antily, Bahamy, Bermudy, Florida Keys; palmetové háje, záhrady, suchý les
Dlhý nočný migrant: jar (apríl–máj) smer N cez Floridu, jeseň (august–október) smer S atlantickým pobrežím; časť preletu nad otvoreným morom

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Boreálne smrekovo-jedľové lesy (25–75 rokov starý podrast), preferuje smreky a jedle s vyvinutými korunami; severovýchodná Severná Amerika od Saskatchewanu po Newfoundland
Na hniezdiskách preferuje zrelé smrekovo-jedľové lesy (Picea, Abies, Tsuga) vo veku 25–75 rokov s hustými korunami — biotop silne naviazaný na populačnú dynamiku obaľovača smrekového. V rokoch gradácie tohto škodcu sa lokalálne zahustenie hniezd výrazne zvyšuje. Hniezdo umiestňuje priamo pri kmeni v horných tretinách koruny, typicky 12–15 m nad zemou (zdroj: Birdfact, Audubon).
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do vrcholkov boreálnych ihličnanov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti priestranná sieťová klietka s vetvičkami
Horárik tigrovaný je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. V prírode trávi väčšinu dňa vo vrcholkoch vysokých ihličnanov. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia a zimovanie: voľne sa pohybuje samostatne alebo v zmiešaných kŕdlikoch
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom z vrcholkov smrekov. Na zimoviskách sa pohybuje samostatne alebo v zmiešaných kŕdlikoch s inými druhmi karibského vtáctva. Na kvitnúcich rastlinách aktívne bráni nektár pred kolibrídkami — agresívne teritoriálne správanie nezvyčajné pri menšom tele.
Teplota a podnebie
Boreálne a chladné ihličnaté lesy na hniezdiskách; tropické a subtropické karibské prostredie na zimoviskách
Druh je prispôsobený na chladné boreálne lesy Kanady a severovýchodných USA a na tropické karibské prostredie na zimoviskách. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obe sezóny v optimálnom prostredí; neprezimuje v miernom podnebí.
Hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z machov, vetvičiek a sphagnum machov, vyložené perami a srsťou, vysoko pri kmeni smreka alebo jedle (12–15 m); stavia výlučne samica
Hniezdo je pohárkovité, bulky, zo stoniek, machov (sphagnum), vetvičiek a ihličia, bohato vyložené zvieracou srsťou a perím (zdroj: Audubon, Birdfact) — samica ho stavia sama a vstupuje doň tajne zdola, aby neodhalila polohu predátorom. Umiestňuje ho tesne pri kmeni v hornej časti koruny, 12–15 m nad zemou (výnimočne vyššie). Znáška: 4–9 vajec (priemer 6 — najväčší priemerný úplatok spomedzi horárikovitých Nového sveta), bielkasté s červenohnedými škvrnami. Inkubuje výlučne samica počas 11–13 dní — samec ju kŕmi a háji teritórium. Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 9–12 dní po vyliahnutí; kŕmia ich obaja rodičia.
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých potôčkoch a rose na listoch; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách, kalužiach a rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Máj–jún (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholkov ihličnanov monotónnou sériou vysokých tónov seet a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné druh-špecifické údaje neoverené v dostupnej literatúre). Samec samica si stavbu hniezda nechýba — hniezdo stavia výlučne samica; samec ju pri tomto procese hliadkuje, no fyzicky nezasahuje.

Hniezdo a znáška
Znáška v polovici mája – jún; priemerne 6 vajec (rozsah 4–9)

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo zo sphagnum machu, vetvičiek a ihličia, bohato vystlané perím a srsťou, 12–15 m nad zemou tesne pri kmeni ihličnana; vstupuje doň tajne zdola. Znáška obsahuje priemerne 6 vajec (rozsah 4–9) — najväčší priemerný úplatok spomedzi horárikovitých Nového sveta; počet vajec priamo reaguje na dostupnosť húseníc obaľovača smrekového. Vajcia sú bielkasté s červenohnedými škvrnami pri tupom konci (zdroj: Audubon, Birdfact).

Inkubácia
11–13 dní; inkubuje výlučne samica

Iba samica sedí na vajciach počas 11–13 dní — samec ju kŕmi a háji teritórium spevom z okolitých smrekov. Tento model (samica inkubuje sama, samec zásobuje) je typický pre rod Setophaga. Presne overené pre tento druh z viacerých zdrojov: Birdfact (11–13 dní, samica), Audubon (inkubácia len samica), Wikipedia EN (zhoduje).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živočíšna bielkovina nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami a hmyzom — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Hustá vrstva izolačného peria v hniezde chráni mláďatá pred chladom boreálneho lesa. Hniezdo je veľmi ťažko prístupné (výška 12–15 m, pri kmeni), čo sťažuje presné pozorovanie kŕmnych detailov.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 9–12 dní po vyliahnutí

Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 9–12 dní od vyliahnutia (zdroj: Birdfact). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení po ďalší čas. Jesenní jedinci a samice sa od samca líšia výrazne tlmenejším sfarbením — diagnostický gaštanový fľak na lícach a tigrie prúžky samca sa vyvíjajú plne až po prvom pelichaní. Immaturné samice sú extrémne nenápadné — môžu byť sivé s len minimálnym žltým odtieňom trupca.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie samca (gaštanové líca, tigrie prúžky) nastupuje po prvom pelichaní. Typická dĺžka života vo voľnej prírode je 2–5 rokov; zaznamenaný rekord dožitia je min. 9 rokov — samica okrúžkovaná v roku 2013 na bádateľskej stanici USGS v Patuxent (Maryland) uhynula v roku 2022 v Friendsville (Pennsylvania), čo dramaticky prekonalo predchádzajúci rekord 4 roky a 3 mesiace (zdroj: USGS Bird Banding Lab, Birdfact).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik tigrovaný 12–14 cm Horárik jedľovcový 11–14 cm Horárik magnóliový 11–13 cm Horárik baybreasted 13–15 cm Horárik prérijný 11–12 cm
Horárik tigrovaný Horárik jedľovcový (Setophaga fusca) Horárik magnóliový (Setophaga magnolia) Horárik baybreasted (Setophaga castanea) Horárik prérijný (Setophaga discolor)
Dĺžka12–14 cm11–14 cm11–13 cm13–15 cm11–12 cm
Váha9–17 g8–12 g (priemer 9,7 g)6–12 g10–19 g6–10 g
Dožitietypicky 2–5 r, rekord min. 9 r (USGS banding 2022)max. 8,2 r vo voľnej prírodemax. cca 9–11 rmax. cca 10 rmax. cca 10 r
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: gaštanový fľak na lícach, zlatožlté boky krku, jasnožltý spodok s tučnými čiernymi prúžkami, biela krídlová škvrna, žltý trupec; samica: sivohnedá, bledožltý trupec, dva biele krídlové pruhySamec: plamenné ohnivo-oranžové hrdlo a tvár (unikát Parulidae), čierny trojuholník na líci, čierny chrbát, veľká biela krídlová škvrna; bez gaštanových líc horárika tigrovanéhoSamec: čierna maska, žlté podchvostové krovky s čiernym prúžkovaním, žltý spodok so širokými čiernymi prúžkami; líca sivé (nie gaštanové ako u tigrovaného); diagnostická biela páska naprieč chvostomSamec: gaštanová hruď a boky, čierna tvárová maska, krémový bok krku (nie zlatožltý); na jeseň olivový s gaštanovými bokmi — podobný tigrovanému na jeseň, no líca nemá gaštanové; spev podobný horárikovi tigrovanémuSamec: žlté boky, prúžkovanie na bokoch, žlté obočie a podočný prúžok, žltý spodok; bez gaštanových líc; výrazné hrdzavé chrbátne škvrny; kýva chvostom pri pohybe po vetvičkách
AreálHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady a SV USA; zimuje na Karibiku; dlhý nočný migrant; populácia naviazaná na gradácie spruce budwormHniezdi v ihličnatých lesoch SV Severnej Ameriky; zimuje v horských lesoch Ánd (Kolumbia–Peru), 600–2500 m; dlhý migrant; spev na hranici ľudského sluchuHniezdi v mladých ihličnatých lesoch Kanady a SV USA; zimuje v Strednej Amerike a Karibiku; bežný jarný migrant atlantického pobrežiaHniezdi v boreálnych lesoch Kanady; zimuje v Paname a SZ Južnej Amerike; populácia tiež naviazaná na cykly spruce budwormHniezdi v krovitých porastoch a nízkych lesoch SV USA; zimuje vo Floride, Karibiku a Yucatáne; obýva ekotón krovín, nie boreálne lesy ako tigrovaný

Zaujímavosti

1

Tigrie prúžky dali meno druhu. Latinské druhové meno tigrina (tigrinový) aj slovenský názov horárik tigrovaný odkazujú na výrazné čierne prúžky na zlatožltom spodku samca — sfarbenie nápadne pripomína tigrí vzor. Žiadny iný bežný severoamerický horárik nemá súčasne gaštanové líca, zlatožltý krk a takto tučné čierne prúžkovanie na celom spodku.

2

Polotrúbkovitý stočený jazyk — unikum Parulidae. Horárik tigrovaný je jediný z horárikovitých, ktorý vyvinul polotrúbkovitý stočený jazyk umožňujúci piť nektár a džúsy z bobúľ podobne ako kolibríky. Na zimoviskách v Karibiku aktívne bráni kvitnúce rastliny pred kolibrídkami a ďalšími nektárivormi — agresivita pri obrane zdrojov je nezvyčajná pre tak malého vtáka.

3

Najväčší priemerný úplatok spomedzi horárikovitých Nového sveta. Znáška horárika tigrovaného obsahuje priemerne 6 vajec (rozsah 4–9) — viac než ktorýkoľvek iný druh čeľade Parulidae. Počet vajec priamo reaguje na dostupnosť húseníc obaľovača smrekového: v rokoch gradácie škodcu samice kladú viac vajec, samce úsilnejšie bránia teritória a lokálna hustota populácie prudko stúpa.

4

Prepojenie s obaľovačom smrekovým. Populačná dynamika horárika tigrovaného je jedným z najlepšie zdokumentovaných príkladov zvieracej závislosti od jedného kľúčového druhu potravy. Húsenice Choristoneura fumiferana (spruce budworm) tvoria más ako polovicu letnej stravy; v rokoch vysokých gradácií škodcu sa zvyšuje nie len veľkosť znášky, ale aj prežitie mláďat a celková hustota populácie na hniezdiskách. Moderný chemický postrek boreálnych lesov insekticídmi (boj so škodcom) naopak odstraňuje vtákom zdroj potravy.

5

Rekord dožitia: min. 9 rokov. Predchádzajúci zaznamenaný rekord pre tento druh bol 4 roky a 3 mesiace. V roku 2022 ho dramaticky prekonala samica okrúžkovaná v roku 2013 na stanici USGS Bird Banding Laboratory v Patuxente (Maryland) — nájdená mŕtva v roku 2022 v Pennsylvánii, čo znamená min. 9 rokov veku (zdroj: USGS Bird Banding Lab).

6

Nočný migrant cez otvorené more. Horárik tigrovaný je dlhý nočný migrant — počas jari tečie prevažne cez Floridu na sever, počas jesene sleduje atlantické pobrežie a často prelietava cez otvorené more. Cesta z Ontária na Jamajku meria cca 3 540 km a jej časť sa absolvuje bez zastávky nad oceánom — výkon, ktorý si vyžaduje intenzívne tukové zásoby nadobudnuté pred odletom.

7

Mimoriadne vzácny v Európe. K roku 2013 boli zaznamenané len dve záznamy z Britských ostrovov (vagrantné jedince zanesené mimo svoju trasu); v strednej Európe a na Slovensku ide o mimoriadne vzácny, historicky nezaznačený výskyt. Napriek tomu v USA a Kanade patrí horárik tigrovaný medzi bežných lesných spevákov jarného ťahu.

8

Pomenovaný po mieste — nie vlastnosti. Anglické meno Cape May Warbler pochádza z mysu Cape May v štáte New Jersey, kde ornitológ George Ord získal typový exemplár v 19. storočí. Zaujímavé je, že druh na samotnom Cape May hniezdil veľmi zriedkavo — lokalita ho preslávila len vďaka zdokumentovanej zberačskej udalosti, nie hniezdeniu.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik tigrovaný (Setophaga tigrina)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga tigrina (Gmelin, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe ide o mimoriadne vzácneho toulavca (vagrantného jedinca), nie o etablovaný druh ani chovaný taxón
Poddruhy Druh je monotypický — žiadna z hlavných taxonomických autorít (IOC, AOS, BirdLife International, Avibase) nerozoznáva platné poddruhy. Pôvodne opísaný ako Motacilla tigrina Johannom Friedrichom Gmelinom v roku 1789; neskôr zaradený do rodu Dendroica, od 52. suplementu AOU checklist do rodu Setophaga. Druhové meno tigrina (lat. tigrinový, prúžkovaný ako tiger) odkazuje na výrazné čierne prúžkovanie samca. Anglické meno Cape May Warbler sa viaže k mysu Cape May v štáte New Jersey, kde George Ord zozbieral typový exemplár.
Avibase_ID DB20CB6B0A720B90

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik tigrovaný je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec a nektárivore naviazaný na boreálne ihličnaté lesy s potrebami (sezónna migrácia tisíce km, spruce budworm, nektár), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Samec v hniezdnom šate je nezameniteľný: gaštanový fľak na lícach orámovaný zlatožltým bokom krku, jasnožltý spodok s výraznými čiernymi prúžkami a veľká biela krídlová škvrna. Samec na jeseň je tlmenejší — gaštanový fľak sa zmenšuje. Samica je celkovo sivohnedá s bledožltým trupcom, jemnou sieťou tmavých prúžkov na spodku a dvoma bielymi krídlovými pruhmi namiesto veľkej škvrny. Immaturné samice sú extrémne drabé — môžu byť sivé s len minimálnym žltým odtieňom trupca.

Kľúčom je kombinácia gaštanového fľaku na lícach, zlatožltého boku krku a trupca plus tučných čiernych prúžkov na spodku. Horárik magnóliový (Setophaga magnolia) má žlté podchvostové krovky s čiernym prúžkovaním, ale líca sú sivé, nie gaštanové, a má výrazný čierny prúžok cez odo oka. Horárik prérijný (Setophaga discolor) má žlté podchvostové krovky a prúžkovanie na bokoch, ale je menší, tmaveší a nemá gaštanové líca. U samíc horárika tigrovaného diagnosticky pomáha svetlý, bledožltý trupec viditeľný pri odlete.

V hniezdnej sezóne sa živí prevažne hmyzom — húsenicami obaľovača smrekového (spruce budworm, Choristoneura fumiferana), muchami, mravcami, osami, pavúkmi a ďalším hmyzom. Obaľovač smrekový je húsenica motýľa, ktorá periodicky graduje v boreálnych lesoch Kanady a niekoľko rokov masívne poškodzuje smrekové a jedľové lesy; v rokoch gradácie sa populácia horárika výrazne zvyšuje. V zime a pri ťahu prechádza na nektár, džúsy z bobúľ a miazgu stromov, čo mu umožňuje unikátny polotrúbkovitý stočený jazyk.

Hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch južnej Kanady (od Saskatchewanu po Newfoundland) a priľahlých časti severovýchodných USA (Nová Anglicka, Veľké jazerá, Apalačské pohorie). Zimuje v Karibiku — Veľké Antily (Kuba, Hispaniola, Jamajka, Portoriko), Malé Antily, Bahamy, Bermudy a Florida Keys — kde obýva palmetové háje, záhrady, plantáže kávovníka a suchý les. Prechodom prechádza prevažne cez atlantické pobrežie USA, pričom časť trasy absolvuje nad otvoreným morom.

IUCN hodnotí horárika tigrovaného ako najmenej ohrozený (LC) — druh má rozsiahly areál a populáciu odhadovanú na cca 7 miliónov jedincov. Trend je globálne hodnotený ako rastúci, avšak dlhodobé birdingové monitoringy (Breeding Bird Survey) zaznamenávajú pokles cca 2,5 % ročne od roku 1966, čo predstavuje kumulatívnu stratu 70–76 % populácie od 70. rokov. Partners in Flight klasifikujú druh ako Common Bird in Steep Decline. Hlavné hrozby sú: insekticídny postrek boreálnych lesov (likvidácia potravy), strata zrelých boreálnych lesov ťažbou a kolízie sťahovavých vtákov s budovami. V CITES nie je zaradený.

Samica znáša priemerne 6 vajec (rozsah 4–9 — najväčší priemerný úplatok spomedzi horárikovitých Nového sveta) do pohárkovitého hniezda zo sphagnum machu a ihličia, umiestneného pri kmeni ihličnana 12–15 m nad zemou. Vajcia sú bielkasté s červenohnedými škvrnami. Inkubuje výlučne samica počas 11–13 dní; samec ju kŕmi. Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 9–12 dní po vyliahnutí; kŕmia ich obaja rodičia. Tieto údaje potvrdzujú: Birdfact, Audubon Field Guide, Wikipedia EN.

ZDROJ: Avibase (Setophaga tigrina, ID DB20CB6B0A720B90, SK nazov horarik tigrovany, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=DB20CB6B0A720B90), Wikipedia EN (Cape May warbler — taxonomia, dlzka 12-1

 Video — Horárik tigrovaný

Horárik tigrovaný (Setophaga tigrina) — spev a hlas v prírode

Horárik tigrovaný (Setophaga tigrina) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Cape May Warbler, Česky:   lesnak skvrnitý, Nemecky:   Tigerwaldsänger, Španielsky:   Reinita Atigrada, Francúzsky:   Paruline tigrée, Taliansky:   Dendroica di Cape May, Holandsky:   Tijgerzanger, Portugalsky:   mariquita-do-cabo-may, Poľsky:   lasówka rdzawolica, Maďarsky:   tigrislombjáró, Rusky:   Тигровая древесница, Japonsky:   ホオアカアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga tigrina (Gmelin, 1789)