Horárik tajgový (Setophaga striata)

Parulidae (horárikovité)

Horárik tajgový

Setophaga striata — drobný horárik boreálnej tajgy s čiernou čiapkou a žltými nohami — preslávený jedným z najdlhších nepretržitých oceánskych letov akéhokoľvek speváka na svete

IUCN: NT (Near Threatened, 2018) | Near Threatened (takmer ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, preklasifikovanie z LC na NT v roku 2018). Druh bol povýšený do kategórie NT na základe dôkazov o výraznom poklese populácie — Partners in Flight odhadujú pokles o 92 % od roku 1970, čo je jeden z najstrmších zaznamenaných poklesov spomedzi severoamerických spevákov. Populačný trend je hodnotený ako klesajúci. Príčiny nie sú plne objasnené; medzi podozrivé hrozby patrí: strata a degradácia zimovísk v tropickej Južnej Amerike, kolízie sťahovavých vtákov s budovami (window strikes) počas migrácie, extrémne počasie nad Atlantickým oceánom počas transatlantického letu, zmeny klímy ovplyvňujúce dostupnosť hmyzu v boreálnych lesoch a možná strata hniezdneho biotopu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act (MBTA).
Dĺžka12,5–15 cm
Váha9,7–21 g (priem. 12–15 g)
Dožitiemax. 8,1 r (voľná príroda)
IUCNNT (takmer ohrozený)
StravaTakmer výhradne hmyz a pavúky
HniezdiskoBoreálne lesy od Aljašky po SV USA
ZimoviskoSeverná Južná Amerika (Kolumbia, Venezuela, Amazónia)
MigráciaNepretržitý let 2 270–2 770 km nad Atlantikom (49–73 h)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 20% 12% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice (vrátane obaľovača smrekového Choristoneura), chrobáky, mravce, komáre, voška, perlíky, termity, mušky a iné dvojkrídlovce; dominantná zložka v hniezdnej sezóne 65%
Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný pri prehľadávaní vetvičiek ihličnanov 20%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok počas migrácie a na zimoviskách v Južnej Amerike 12%
Semená — príležitostná zložka, výhradne počas migrácie pri núdzi; nie základ stravy 3%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice (vrátane obaľovača smrekového), chrobáky, mravce, komáre, mušky; základná a nevyhnutná potrava v hniezdnej sezóne
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný pri prehľadávaní vetvičiek ihličnanov
  • Bobule a drobné plody — sezónna zložka počas migrácie a na zimoviskách; v prírode príležitostne
  • Voška a iné hemiptery — generalistická predácia počas migrácie v zmiešaných kŕdlikoch
  • Čerstvá voda denne — horárik sa kúpe v plytkých potôčkoch a rose na listoch
  • Živé mušičky (Drosophila) alebo malý hmyz — vhodné len pri núdzovej záchrannej starostlivosti, pod dozorom veterinára

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik tajgový je hmyzožravec, semená nedokáže efektívne spracovať a ako základ stravy vedú k rýchlej podvýžive
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), smrteľné aj v malom množstve
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt vtáka
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (insekticídmi) hmyz — priama otrava; rovnako riziko z hmyzu neznámeho pôvodu
Tip od odborníka Horárik tajgový je takmer výhradne hmyzožravý druh — jadro jedálnička tvoria húsenice (vrátane obaľovača smrekového), chrobáky, mravce, komáre, mušky a pavúky lovené pri prehľadávaní vetvičiek ihličnanov a kríkov. Počas migrácie a na zimoviskách dopĺňa sezónne bobule. V zajatí sa prakticky nechová a pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly — akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca (napr. po kolízii s oknom) patrí výhradne do rúk odbornej záchrannej stanice.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik tajgový má extrémne vysoký, monotónny spev — séria staccato tónov na takmer rovnakej frekvencii, ktorá vystúpi a opäť zoslabne. Spev je taký vysoký (až okolo 10 000 Hz), že ho mnohí dospelí ľudia vôbec nepočujú. Keďže sa druh nechová, otázka rušenia domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik tajgový nie je maznavý vták na ruku — je to plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Žije prevažne vo výškach v korunách stromov a kontakt s ľuďmi sa mu v prírode takmer nevyskytuje.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne vytrvalý a aktívny migrant — horárik tajgový podniká jeden z najdlhších nepretržitých oceánskych letov akéhokoľvek speváka na svete (2 270–2 770 km nad Atlantickým oceánom bez zastávky, až 73 hodín). Pred odletom zdvojnásobuje telesnú hmotnosť. V hniezdnom areáli neustále prehľadáva vetvy ihličnanov pri love hmyzu. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik tajgový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: monotónny vysoký spev a kontaktný čip. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik tajgový má jeden z najvyšších speváckych hlasov medzi severnými horárikovitými. Hlavný spev samca je monotónna séria krátkych staccato tónov (opísaná ako tsit tsit TSIT TSIT tsit tsit), ktorá sa trvá asi 3 sekundy — tícho začína, zosilní v strede a opäť zoslabí. Frekvencia dosahuje okolo 10 000 Hz, čím sa radí k najvyšším vtáčím spevom v Severnej Amerike; mnohí dospelí ľudia ho vôbec nepočujú. Jednou z bežných hlások je krátky, ostrý čip (chip alebo sit), používaný ako kontaktná a poplašná hláska. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí nechová, posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické.

Dokáže hovoriť? Horárik tajgový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár je vrodený a tvorí ho jednoduchý monotónny vysoký spev a kontaktný čip. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev samca — monotónna séria 5–12 vysokých staccato tónov za sekundu (tsit tsit TSIT TSIT tsit tsit) na takmer rovnakej frekvencii; 3-sekundová pesnička tícho začína, zosilní v strede a opäť zoslabí (zdroj: Cornell AllAboutBirds)
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátky, ostrý čip (chip alebo sit); bežný pri migrácii a na zimoviskách, používajú ho obe pohlavia
  • Frekvencia spevu okolo 10 000 Hz — jeden z najvyšších vtáčích speváckych hlasov v Severnej Amerike; mnohí starší poslucháči ho vôbec nepočujú (pomenovaný naturalistami príroda testuje tvoj sluch)
  • Tichý kontaktný štekot v kŕdlikoch — nenápadné dorozumievacie hlásky počas migrácie a na zimoviskách v spoločnosti iných horárikovitých

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z vrcholkov ihličnanov monotónnou sériou vysokých staccato tónov tsit-tsit-TSIT-TSIT-tsit-tsit a háji teritórium
Hniezdna sezóna — samica buduje hniezdo pri kmeni ihličnanov (0,5–6 m), znáška 3–5 vajec (zdroj: Wikipedia EN, SD Dakota Birds)
Odchov mláďat — inkubácia ~12 dní (iba samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10–12 dňoch; obaja rodičia kŕmia
Pelichanie pred jesennou migráciou — samec získava zelenkasté jesenné sfarbenie podobné samici; vtáky tučnejú pred transatlantickým letom
Zimovanie — severná Južná Amerika (Kolumbia, Venezuela, Amazónia), v zmiešaných kŕdlikoch tropického vtáctva (zdroj: Wikipedia EN, Biology Letters 2015)
Dlhý migrant: jar (apríl–máj) prílet na boreálne hniezdiská; jeseň (august–október) odlet — vrátane presláveneho nepretržitého transatlantického letu 2 270–2 770 km nad Atlantickým oceánom

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik tajgový je severoamerický boreálny sťahovavý vták, ktorý v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nie je zavedený. Je to chránený hmyzožravý migrant s nárokmi (sezónna migrácia tisíce km vrátane nepretržitého transatlantického letu, hmyz ako výhradná potrava, boreálny les), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Ide o dlhého migranta, ktorý podniká jeden z najdlhších nepretržitých oceánskych letov spomedzi akýchkoľvek spevákov a trávi čas v korunách boreálnych ihličnanov. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik tajgový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznávať ako fascinujúci prípad z atlasu vtákov a vedy o migrácii: jeho transatlantický let patrí medzi najúžasnejšie výkony v živočíšnej ríši. Pri birdwatchingu počas jarného ťahu platí pravidlo nerušiť a sledovať z diaľky ďalekohľadom.
Hlučnosť Druh sa v zajatí nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. Spev je extrémne vysoký a v prírode sa ozýva z vrcholkov stromov; nie je subjektívne rušivý. Mnohí ľudia ho vzhľadom na jeho frekvenciu vôbec nepočujú.
Verdikt odborníka Horárik tajgový (Setophaga striata) je drobný horárik (12,5–15 cm, priemerne 12–15 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Samec v hniezdnom šate je nezameniteľný: sýtočierna čiapka, biele líca s čiernym bradovým prúžkom, čierny a bielo prúžkovaný chrbát, dva výrazné biele krídlové pásy a — najdôležitejší identifikačný znak — oranžovožlté nohy a chodidlá. Hruď a brucho sú biele s čiernymi prúžkami po bokoch. Samice a jesenné vtáky (vrátane samcov po letnom pelichaní) sú olivovozelenasté s jemným prúžkovaním a bledožltou obočnicou — stále si zachovávajú biele spodné krovky chvosta a žltkasté nohy, čím sa odlišujú od podobného horárika smrekového (Setophaga castanea; ten má krémovobéžové spodné krovky a tmavé nohy). Od horárika strakatého (Mniotilta varia) sa odlíši správaním — horárik strakatý leze po kôre kmeňov. Druh hniezdi v boreálnych smrekových a jedľových lesoch od Aljašky cez Kanadu po severovýchod USA (Nové Anglicko, Adirondaky), vyššie k línii stromov než akýkoľvek iný horárik. Zimuje v severnej Južnej Amerike (Kolumbia, Venezuela, Amazónia). Je preslávený neuveriteľnou jesennou migráciou: vtáky z pobrežia severovýchodných USA a Kanady letia non-stop 2 270–2 770 km nad Atlantickým oceánom po dobu 49–73 hodín (priemerne 62 hodín, priemerná rýchlosť okolo 12,2 m/s) — jeden z najdlhších zdokumentovaných nepretržitých letov akéhokoľvek speváka (Biology Letters 2015). Pred odletom zvyšujú telesnú hmotnosť takmer na dvojnásobok. Živia sa takmer výhradne hmyzom (húsenice, chrobáky, mravce, mušky, pavúky), počas migrácie aj bobuľami. Hniezdo stavia samica nízko pri kmeni ihličnana (0,5–6 m), znáška 3–5 vajec, inkubácia ~12 dní (iba samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10–12 dňoch. Spev samca je monotónna séria extrémne vysokých staccato tónov (okolo 10 000 Hz) — taký vysoký, že ho mnohí dospelí ľudia vôbec nepočujú. V avikultúre sa nechová. IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT) od roku 2018; Partners in Flight odhadujú pokles populácie o 92 % od roku 1970.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do boreálnych smrekovo-jedľových lesov Severnej Ameriky, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti priestranná sieťová klietka s vetvičkami
Horárik tajgový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. V prírode obýva vrcholky ihličnatých stromov a nízke kroviny pri línii stromov boreálnej tajgy. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti (napr. po kolízii s oknom), potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu nie je vhodný ani legálny.
Prirodzený biotop
Boreálne smrekové a jedľové lesy a kroviny pri línii stromov od Aljašky cez Kanadu po severovýchod USA; zimuje v tropických lesoch severnej Južnej Ameriky
V hniezdnom areáli preferuje boreálne smrekovo-jedľové lesy (najmä čierny smrek Picea mariana a biela jedľa Abies balsamea) vrátane krovinových porastov a rašelinísk blízko línie stromov — hniezdi bližšie k línii stromov než akýkoľvek iný horárik. Biotop zahŕňa aj rašeliniská, okraje boreálnych lesov a zmiešané porasty. Počas migrácie využíva prakticky akýkoľvek les, park, záhradu alebo pobrežný podrast. Na zimoviskách v Kolumbii, Venezuele a Amazónii obýva nižinné a horské tropické lesy (zdroj: Wikipedia EN, BirdFact).
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia a zimovanie: jednotlivo alebo v zmiešaných kŕdlikoch s inými horárikovitými
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom z vrcholkov ihličnanov. Na zimoviskách v Južnej Amerike a počas migrácie sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov s inými horárikovitými. Jesenná transatlantická migrácia prebieha pravdepodobne jednotlivo, nie v kŕdlikoch — geolocatorové štúdie dokumentujú individuálne trasy.
Teplota a podnebie
Boreálne a subalpínske ihličnaté lesy pri línii stromov na hniezdiskách; tropické lesy a zarástajúce plochy na zimoviskách v Južnej Amerike
Druh je prispôsobený na studené boreálne prostredie blízko línie stromov v Kanade a na Aljaške, kde hniezdi pri teplotách blízkych nule. Na zimoviskách v severnej Južnej Amerike naopak obýva vlhké tropické lesy. Sezónna migrácia mu umožňuje využívať obe klimatické zóny v ich optimálnom sezónnom okne.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pohár pri kmeni ihličnanu, typicky 0,5–6 m nad zemou; stavia iba samica; znáška 3–5 vajec, inkubácia ~12 dní
Samica stavia pohárkovité hniezdo zo stoniek, tráv a machov, vyložené perím a lišajníkmi, typicky 0,5–6 m nad zemou pri kmeni ihličnana (čierny smrek, balzamová jedľa); výnimočne aj na zemi, v snagu alebo na mchu (zdroj: SD Dakota Birds). Znáška 3–5 vajec (zvyčajne 4), bielo-zelenkavých s hnedastými škvrnami. Inkubuje iba samica počas ~12 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10–12 dňoch; obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: Wikipedia EN, SD Dakota Birds). Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých tečúcich vodách, potôčkoch a rose na listoch; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní a parazitov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Máj–jún (po prílete na boreálne hniezdiská; zdroj: Wikipedia EN, SD Dakota Birds)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholkov ihličnanov extrémne vysokým monotónnym spevom (séria staccato tónov tsit-tsit-TSIT-TSIT-tsit-tsit) a háji teritórium. Tok prebieha v máji a júni. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné druh-špecifické údaje nie sú v dostupnej literatúre overené).

Hniezdo a znáška
Znáška v máji–júni; 3–5 vajec (zvyčajne 4); zdroj: Wikipedia EN, SD Dakota Birds

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo zo stoniek, tráv, machov a lišajníkov, typicky 0,5–6 m nad zemou pri kmeni ihličnana (čierny smrek, balzamová jedľa). Znáška obsahuje 3–5 vajec (zvyčajne 4), bielo-zelenkavých s hnedastými škvrnami. Hniezdna sezóna: máj–júl v boreálnych lesoch od Aljašky po severovýchod USA (zdroj: Wikipedia EN, SD Dakota Birds, BirdFact).

Inkubácia
~12 dní; inkubuje iba samica (zdroj: Wikipedia EN, SD Dakota Birds)

Iba samica sedí na vajciach počas ~12 dní — samec háji teritórium spevom a kŕmi samicu. Tento údaj potvrdzujú viaceré nezávislé zdroje (Wikipedia EN, SD Dakota Birds). Inkubácia prebieha vo výškach pri kmeni ihličnana v boreálnej tajge.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, hmyzom a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Obaľovač smrekový (Choristoneura fumiferana) je jednou z kľúčových koristí v boreálnom lese; výbuchy jeho populácie zvyšujú lokálnu úspešnosť hniezdenia horárika (zdroj: Wikipedia EN).

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 10–12 dňoch po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN, SD Dakota Birds)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~10–12 dňoch od vyliahnutia (zdroj: Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Juvenilné vtáky sú olivovozelenasté, podobné samici, s bledožltou obočnicou — plné dospelé sfarbenie samca (čierna čiapka) sa vyvíja postupne pelichaním. Pred prvou jesennou migráciou musia zvládnuť neuveriteľný výkon: nepretržitý let nad Atlantickým oceánom.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie samca (sýtočierna čiapka v hniezdnom šate) nastupuje pelichaním. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 8,1 roka (AnAge database); BirdFact uvádza bežné dožitie 3–6 rokov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik tajgový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije vo výškach v korunách stromov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode počas jarného alebo jesenného ťahu.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik tajgový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu sleduj samca z diaľky ďalekohľadom — čierna čiapka, biele líca a žlté nohy sú v hniezdnom šate nezabudnuteľné; počúvaj extrémne vysoký monotónny spev z vrcholkov ihličnanov

3

Pri náleze zraneného jedinca (napr. po kolízii s oknom) ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — v USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v EÚ platí smernica o vtákoch

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik tajgový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act (MBTA), v krajinách výskytu podobnou národnou legislatívou. V EÚ a SR sa uplatňuje smernica o vtákoch. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (apríl–máj) v lesoch a pobrežných záhradách
Birdwatchingové skupiny, atlas vtákov a databázy (eBird, Avibase) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik tajgový nie je vták na predaj ani chov — ide o chránený sťahovavý druh hmyzožravca. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu v boreálnych lesoch Severnej Ameriky alebo v parkoch pobrežných miest. Odmietanie akéhokoľvek obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je dôležitejšie než chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik tajgový 12,5–15 cm Horárik smrekový 12–14 cm Horárik jedľovcový 11–14 cm Horárik strakatý 12–14 cm
Horárik tajgový Horárik smrekový (Setophaga castanea) Horárik jedľovcový (Setophaga fusca) Horárik strakatý (Mniotilta varia)
Dĺžka12,5–15 cm12–14 cm11–14 cm12–14 cm
Váha9,7–21 g (priem. 12–15 g)9–17 g8–12 g (priem. 9,7 g)8–12 g
Dožitiemax. 8,1 r vo voľnej prírode (AnAge); bežne 3–6 rmax. cca 10 rmax. 8,2 rmax. cca 11 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN NT (takmer ohrozený, od 2018), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: čierna čiapka, biele líca s čiernym bradovým prúžkom, prúžkovaný čiernobiely chrbát, 2 biele krídlové pásy, oranžovožlté nohy. Samica a jesenní vtáci olivovozelenastí s jemným prúžkovaním; vždy biele spodné krovky chvosta a žlté nohySamec: gaštanová (kaštanová) korunka, tvár a boky, čierna maska, biely alebo béžový spodok. Jesenní vtáci olivovozelenastí s béžovými bokmi a TMAVÝMI nohami a KRÉMOVOBÉŽOVÝMI spodnými krovkami chvosta — kľúčový rozdiel od horárika tajgovéhoSamec nezameniteľný: ohnivo-oranžové hrdlo a tvár s čiernym trojuholníkom na líci, čierny chrbát s bielymi prúžkami, veľká biela krídlová škvrna. Samica tlmenejšia so žlto-oranžovým hrdlom. Žiadna závislosť s čiernou čiapkou horárika tajgovéhoČiernobiely vzor podobný samcovi horárika tajgového v hniezdnom šate, no s bielymi pruhmi na temene. Kľúčový rozdiel: LEZE PO KÔRE kmeňov a konárov po špechticou spôsobom — horárik tajgový sa takto nespráva. Iný rod (Mniotilta)
AreálHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch od Aljašky po severovýchod USA; zimuje v sev. Južnej Amerike (Kolumbia, Venezuela, Amazónia); preslávený nepretržitým transatlantickým letom 2 270–2 770 km na jeseňHniezdi v boreálnych smrekových lesoch Kanady a severovýchodu USA; zimuje v Strednej a severozápadnej Južnej Amerike; rovnaký hniezdny a migračný priestor ako horárik tajgový, preto najčastejšia zámena na jeseňHniezdi v ihličnatých lesoch (smrek, jedľa, hemlock) severovýchodnej Severnej Ameriky; zimuje v horských lesoch Ánd 600–2500 m n. m.; dlhý migrant, rovnaká čeľaď ParulidaeHniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky; zimuje v Karibiku, Strednej a Južnej Amerike; počas migrácie bežne v tej istej oblasti ako horárik tajgový

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi; prognóza závisí od rýchlosti diagnózy. (Pozn.: druh sa bežne nechová — ide o všeobecné riziko pre stresovaných hmyzožravcov v záchrannej starostlivosti.)

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity, ktoré sa pri strese a zhoršení kondície premnožia. Krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium) sú u sťahovavých spevákov časté. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa nových vtákov, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z kolízie s budovami (window strike) a migrácie
vysoká

Príznaky: Panika, strata orientácie, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie s presklenými budovami sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých a iných sťahovavých spevákov v Severnej Amerike (odhaduje sa stovky miliónov úhynov ročne). Omráčený vták potrebuje tichú, tmavú, uzavretú krabicu bez možnosti úniku a rýchle odovzdanie záchrannej stanici. Nevystavuj slnku ani nemanipuluj zbytočne; väčšina vtákov, ktoré sa nestihli zotaviť do 2 hodín, potrebuje veterinárnu pomoc.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy rastu a štruktúry peria

Ako takmer výhradný hmyzožravec trpí horárik tajgový rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy, malí cvrčkovia) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; výhradne semenná strava je nevhodná a vedie k rýchlej podvýžive.

Vyčerpanie z migrácie — post-migračný syndróm
stredná

Príznaky: Úplné vyčerpanie, neschopnosť lietať, odmietanie potravy, dezorientácia, nehybnosť na zemi

Po nepretržitom transatlantickém lete trvajúcom 49–73 hodín pristávajú niektoré jedince vyčerpané na prvej pevnej ploche. Takýto vták potrebuje okamžitý pokoj, tichú, teplú krabicu, vodu a rýchle predanie záchrannej stanici. Nemanipuluj ho zbytočne a nesnaž sa ho nakŕmiť sám — riziko aspirácie a ďalšieho stresu.

Prevencia Horárik tajgový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom alebo po transatlantickej migrácii): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy a respiračných infekcií. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite kontaktuj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Transatlantický maratón — 2 270 až 2 770 km nad oceánom bez zastávky. Jesenná migrácia horárika tajgového patrí medzi najúžasnejšie výkony v živočíšnej ríši: vtáky z pobrežia severovýchodných USA a Kanady vzlietajú a letia non-stop nad otvoreným Atlantickým oceánom 49 až 73 hodín (priemerná rýchlosť okolo 12,2 m/s), kým nedosiahnu Karibik a severnú Južnú Ameriku. Geolocatorová štúdia z roku 2015 (Biology Letters) poskytla prvý priamy dôkaz tejto trasy; 2024 sa zaznamenal let z Newfoundlandu cez oceán do Venezuely odhadovaný na vyše 4 100 km v ~84 hodinách.

2

Pred odletom zdvojnásobí hmotnosť. Pred transatlantickým letom vtáky nahromadia obrovské tukové zásoby — hmotnosť môže stúpnuť z bežných 12–15 g na vyše 20 g. Tuk slúži ako palivo pre ~62 hodín nepretržitého letu. Tento jav odráža strategiu hyperfágie (zvýšený príjem potravy pred migráciou), ktorú zdieľajú dlhí migranti.

3

Čierna čiapka a žlté nohy — dve kľúčové pole znaky. Samec v hniezdnom šate je s čiernou čiapkou, bielymi lícami a čiernym bradovým prúžkom ľahko rozoznateľný. Rovnako dôležité sú oranžovožlté nohy a chodidlá — tento znak pretrváva aj u samíc a jesenných vtákov a je kľúčom na odlíšenie od veľmi podobného horárika smrekového, ktorý má nohy tmavé (sivočierne).

4

Spev taký vysoký, že ho mnohí nepočujú. Monotónna séria staccato tónov dosahuje okolo 10 000 Hz — Cornell Lab ho označuje ako jeden z najvyšších vtáčích speváckych hlasov v Severnej Amerike. Starší pozorovatelia ho vôbec nezachytia; naturalistami je nazývaný nature's hearing test. Výnimočne znie ako malý helikoptér, ktorý sa priblíži a pomaly odíde.

5

Hniezdi vyššie k línii stromov než akýkoľvek iný horárik. V boreálnych lesoch Kanady a Aljašky hniezdi horárik tajgový bližšie k línii stromov (timberline) ako ktorýkoľvek iný druh Parulidae. Obýva zakrpatené smreky a jedne na okrajoch rašelinísk a otvorených boreal bogov — extrémne prostredie, kde niektoré iné druhy horárikovitých nezahniezdujú.

6

Pokles o 92 % za 50 rokov — jedna z najkritickejších situácií v Parulidae. Partners in Flight odhadujú, že od roku 1970 populácia horárika tajgového klesla o 92 % — jeden z najstrmších poklesov spomedzi všetkých severoamerických spevákov. V roku 2018 IUCN preklasifikoval druh z LC na NT (takmer ohrozený). Príčiny nie sú plne objasnené; podozrivé sú zmeny zimovísk, straty biotopu, extrémne poveternostné udalosti počas migrácie a kolízie so stavbami.

7

Odlíšenie od horárika smrekového na jeseň — záchranný kľúč. Jesenní horárik tajgový a horárik smrekový (Setophaga castanea) sú si veľmi podobní a patria k najkontroverznejším identifikačným záhadám jesenného birdwatchingu. Kľúče: (1) nohy horárika tajgového sú žlté až oranžovožlté, horárika smrekového tmavé sivočierne; (2) spodné krovky chvosta horárika tajgového sú biele, horárika smrekového krémovobéžové; (3) horárik tajgový má jemné tmavé prúžkovanie po bokoch a hrudi, horárik smrekový je menej prúžkovaný.

8

Monotypický druh s dlhym taxonomickým putovaním. Horárik tajgový je monotypický — žiadna zo svetových taxonomických autorít nerozoznáva platné poddruhy. Pôvodne opísaný Forsterom v roku 1772 ako Muscicapa striata, neskôr zaradený do Dendroica a po revízii 52. suplementom AOS checklist do Setophaga. Druhový epiteton striata (prúžkovaný) odkazuje na prúžkovaný chrbát samca.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik tajgový (Setophaga striata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga striata (Forster, JR, 1772)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický boreálny druh; v Európe ide o mimoriadne vzácneho toulavca (vagrantného jedinca), nie o etablovaný druh ani chovaný taxón
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj BirdLife International nerozoznávajú platné poddruhy. Pôvodne opísaný Johannom Reinholdom Forsterom v roku 1772 zo vzoriek z Hudsonovho zálivu ako Muscicapa striata; do rodu Setophaga zaradený Williamom Swainsonom v roku 1827. Druhový epiteton striata pochádza z latinčiny a znamená prúžkovaná. Dlho zaraďovaný do rodu Dendroica pred zlúčením do Setophaga (52. suplementum AOU checklist).
Avibase_ID 544A5E6BC69CEAAC

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik tajgový je voľne žijúci, chránený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to takmer výhradný hmyzožravec viazaný na boreálne lesy s potrebami (nepretržitá migrácia tisíce km vrátane transatlantického letu, hmyz ako výhradná potrava, boreálna tajga), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Jesenní horárik tajgový a horárik smrekový (Bay-breasted Warbler, Setophaga castanea) sú si veľmi podobní — ide o klasickú identifikačnú záhadu. Tri kľúčové znaky: (1) Nohy: horárik tajgový má nohy ŽLTÉ až oranžovožlté, horárik smrekový TMAVÉ sivočierne. (2) Spodné krovky chvosta: horárik tajgový má BIELE, horárik smrekový KRÉMOVOBÉŽOVÉ. (3) Prúžkovanie: horárik tajgový má jemné tmavé prúžky po bokoch, horárik smrekový je menej prúžkovaný a niektorí jedinci majú zvyšky gaštanového sfarbenia po bokoch. Spoľahlivá identifikácia si vyžaduje dobré svetlo a skúsenosti.

Horárik strakatý (Black-and-white Warbler, Mniotilta varia) je iný druh z iného rodu a odlíšenie je jednoduché podľa správania: horárik strakatý LEZE PO KÔRE kmeňov a konárov stromov (šplhá po povrchu ako špecht), horárik tajgový sa takto nespráva. Sfarbením sú si podobní (čiernobiely vzor), no horárik strakatý má biele nadočné prúžky prechádzajúce cez temeno a charakteristické pohyby po kôre.

Horárik tajgový z hniezdísk v Kanade a severovýchoste USA letí na jeseň (august–október) ku pobrežiu severovýchodných USA (Nové Anglicko, atlantické pobrežie). Odtiaľ vzlieta na one of the NEPRETRŽITÝ TRANSATLANTICKÝ LET nad otvoreným oceánom — 2 270 až 2 770 km (priemerne 2 540 km) počas 49 až 73 hodín bez jediného zastávky. Pristáva na Antilách (Hispaniola, Portoriko) alebo priamo na severnom pobreží Južnej Ameriky. Zimovisko sa nachádza v Kolumbii, Venezuele a Amazónii. Jedenasivý geolocatormi zariadenie zaznamenal dokonca let odhadovaný na 4 100 km z Newfoundlandu priamo do Venezuely v roku 2024.

Partners in Flight odhadujú pokles o 92 % od roku 1970 — jeden z najstrmších poklesov spomedzi všetkých severoamerických spevákov. IUCN preto v roku 2018 preklasifikoval druh z LC (najmenej ohrozený) na NT (takmer ohrozený). Príčiny nie sú plne objasnené; podozrivé faktory zahŕňajú: stratu a degradáciu zimovísk v severnej Južnej Amerike, extrémne poveternostné udalosti počas dlhej migrácie nad oceánom, kolízie s budovami (window strikes), zmeny klímy ovplyvňujúce dostupnosť hmyzu v boreálnom lese a možné zmeny v hniezdnom biotopu.

Samica znáša zvyčajne 3–5 vajec (zvyčajne 4), bielo-zelenkavých s hnedastými škvrnami. Hniezdo je pohárkovité, typicky 0,5–6 m nad zemou pri kmeni ihličnana (čierny smrek, balzamová jedľa). Inkubuje výhradne samica počas ~12 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 10–12 dňoch po vyliahnutí; obaja rodičia ich kŕmia. Tieto údaje potvrdzujú Wikipedia EN a SD Dakota Birds.

IUCN hodnotí horárika tajgového ako takmer ohrozený (NT) od roku 2018, keď bol preklasifikovaný z LC. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act (MBTA). V EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch; zákon 543/2002 Z. z. SR sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). CITES: druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou hrozbou je kombinovaný efekt straty zimovísk, klimatických zmien a kolízií so stavbami počas migrácie.

ZDROJ: Avibase (Setophaga striata, ID 544A5E6BC69CEAAC, SK názov horárik tajgový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=544A5E6BC69CEAAC), Wikipedia EN (Blackpoll warbler — taxonómia, dĺžka 12,5–

 Video — Horárik tajgový

Horárik tajgový (Setophaga striata) — spev a hlas v prírode

Horárik tajgový (Setophaga striata) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blackpoll Warbler, Česky:   lesňáček černohlavý, Nemecky:   Streifenwaldsänger, Španielsky:   Reinita Estriada, Francúzsky:   Paruline rayée, Taliansky:   Parula capinera, Holandsky:   Zwartkopzanger, Portugalsky:   Mariquita-de-perna-clara, Poľsky:   lasówka czarnogłowa, Maďarsky:   kucsmás lombjáró, Rusky:   Пестрогрудая древесница, Japonsky:   ズグロアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga striata (Forster, JR, 1772)