Horárik sýkorčí (Setophaga americana)

Parulidae (horárikovité)

Horárik sýkorčí

Setophaga americana — drobný severoamerický horár s modro-sivým chrbtom, zelenkavou škvrnou a hrdzavo-čiernym prsným pásom — neúnavný speváč lesov s lišajníkmi

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Populácia dosahuje odhadom 18 miliónov dospelých jedincov a krátkoodobý trend je rastúci (nárast ~30 % za posledné desaťročie). Druh má veľký areál a veľkú populáciu, preto nespĺňa kritériá pre zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Napriek tomu sú migrujúci jedinci ohrozovaní kolíziami so zasklením budov a veternými turbínami, predáciou domácimi mačkami a degradáciou zimovacích biotopov v Strednej Amerike a Karibiku. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–12 cm
Hmotnosť5–11 g
Dožitiedo 7 rokov vo voľnej prírode
PôvodVýchodná Severná Amerika, zimuje v Karibiku a Strednej Amerike
BiotopVlhké listnaté a zmiešané lesy s Usnea lišajníkmi
StravaVýlučne hmyz a bezstavovce
IUCNLC (najmenej ohrozený, rastúci trend)
SpevStúpajúci bzučiaci tryl zeeeeee-yip
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

75% 18% STRAVA zloženie
Hmyz a pavúkovce — húsenice, chrobáky, muchy, osy, mravce, pavúky; celoročne hlavná zložka stravy 75%
Ďalší bezstavovce — víly, kobylky, vošky, stošky a iné arborikálne bezstavovce 18%
Bobule a drobné plody — príležitostná zimná potrava 5%
Semená a iný rastlinný materiál — minimálny doplnok 2%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a larvy — húsenice, chrobáky, muchy, osy, mravce, vošky; základ prirodzenej potravy celoročne
  • Pavúky — dôležitá zložka, druh ich aktívne vyhľadáva v korunách stromov
  • Drobné arborikálne bezstavovce — stošky, víly a iné druhy z povrchu listov a konárov
  • Bobule a drobné plody — príležitostná zimná potrava počas zimovísk
  • Čerstvá pitná voda — kúpanie a pitie v plytkých vodných zdrojoch

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), aj malé množstvo je smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ a korenené ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi kontaminované) potraviny — riziko otravy
  • Suché komerčné zrninové zmesi ako základ — horárik sýkorčí je hmyzožravec, nie semenožravec
Tip od odborníka Horárik sýkorčí je výlučne hmyzožravec — jeho prirodzená strava tvorí predovšetkým húsenice, pavúky, chrobáky, muchy, osy a ďalší hmyz a bezstavovce z povrchu listov a konárov (metóda hover-glean: lovenie vzduchom alebo zobákom priamo z vegetácie). V zime môže príležitostne doplniť stravu bobuľami. Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto konkrétne chovateľské recepty preň neexistujú. Táto stránka má predovšetkým atlasový charakter.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik sýkorčí má pomerne výrazný, no krátkotrvajúci spev — samec opakovane vydáva stúpajúci bzučivý tryl zakončený ostrým kliknutím (zeeeeee-yip), čo je v lese veľmi charakteristický zvuk. Mimo hniezdnej sezóny je tichší. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, hlasnosť v domácom prostredí je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik sýkorčí nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci migrujúci druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Je plachý a kontakt s človekom mu spôsobuje stres.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny insektivor hornej koruny — horárik sýkorčí neprestajne prehľadáva listy a konáre, lovuje hmyz krátko vo vzduchu a energicky bráni teritórium. Je to dlhý neotropický migrant, ktorý každoročne preletáva tisíce kilometrov.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik sýkorčí nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár tvorí vrodený spev a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Horárik sýkorčí je charakteristický a ľahko identifikovateľný spevákom — samec neúnavne opakuje stúpajúci bzučavý tryl zakončený ostrým kliknutím (zeeeeee-yip), čo je v listnatých a zmiešaných lesoch východnej Ameriky veľmi nápadný zvuk. Samce spievajú od skorej jari do polovice leta takmer nepretržite. Kontaktná hláska je silné, čisté „čip"; letová hláska je vysoké, klesajúce „cíp". Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Horárik sýkorčí nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Čeľaď Parulidae túto schopnosť nemá — repertoár stúpajúceho trylku a tichých kontaktných hlások je vrodený.

Typické zvuky

  • Spev (song) — stúpajúci bzučavý tryl zakončený ostrým kliknutím: zeeeeee-yip; opakovaný samcom takmer nepretržite od apríla do júla z korunových konárov
  • Kontaktná hláska (chip) — silné, čisté a rezké „čip"; používané oba pohlavou pri vyrušení alebo kontakte v páre
  • Letová hláska (flight call) — vysoké, jemne klesajúce „cíp" (tsiip); vydávané hlavne v noci počas migrácie
  • Hlasový prejav mimo sezóny — mimo hniezdenia je samec oveľa tichší; kontaktné hlásky sú menej časté, v kŕdlikoch viacerých druhov vydáva tiché „cik" zvuky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna severných populácií (máj–júl); južné populácie začínajú hniezdiť už v marci
Tok — samec nezastaviteľne opakuje stúpajúci bzučivý tryl zeeeeee-yip z hníezdneho biotopu
Odchov mláďat — inkubácia 12–14 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–11 dňoch; južné populácie odchovávajú dve hniezdenia ročne
Zimovanie (november–február) — druh sa zdržiava v Karibiku, Strednej Amerike, južnej Floride a severnej časti Južnej Ameriky
Pelichanie po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou
Sťahovavý (migrujúci) druh: jar prílet na hniezdiská (marec–máj), jeseň odlet na zimoviská (august–október)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa bežne nechová. Horárik sýkorčí je severoamerický sťahovavý speváčik, ktorý sa v európskej avikultúre nedrží a chovateľské skúsenosti preň prakticky neexistujú. Táto stránka má predovšetkým atlasový a identifikačný charakter pre záujemcov o americké horáre.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová; žiadny overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode obýva rozsiahle vlhké lesy s visiace lišajníkmi; nehodí sa ani do veľkej voliéry — ide o migrujúceho sezónneho insektivora náročného na biotop.
Deti v domácnosti Horárik sýkorčí nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová v zajatí. Pre deti je zaujímavý ako zástupca pestrofarebných amerických horárov a príklad vtáka, ktorý hniezdi výlučne v lišajníkoch — fascinujúca adaptácia, o ktorej sa možno učiť z atlasov a dokumentárnych videí.
Hlučnosť Počas hniezdneho obdobia je samec hlasný a neúnavne spieva. V zajatí sa druh bežne nedrží, preto posudzovanie hlasnosti v bytu nedáva zmysel.
Verdikt odborníka Horárik sýkorčí (Setophaga americana) je drobný lesný speváčik (11–12 cm, 5–11 g) z čeľade horárikovité (Parulidae) — jeden z najmenších severoamerických horárov. Samec je nezameniteľný: modro-sivý vrch s výraznou zelenkastou škvrnou na strede chrbta, žlté hrdlo a hruď prechádzajúce do bieleho brucha, dva biele krídlové pásy, biele rozdelené očné oblúčiky (eye crescents) a — kľúčový identifikačný znak samca — hrdzavo-čierny pás naprieč hruďou. Samica je sfarbená podobne, no bez výrazného prsného pásu. Hniezdi vo vlhkých listnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky, kde buduje hniezdo vo visiacich lišajníkoch (Usnea) na severe alebo v španielskom machom (Tillandsia usneoides) na juhu. Zimuje v Karibiku, Strednej Amerike a na Floride. Spev samca je stúpajúci bzučavý tryl zakončený ostrým kliknutím (zeeeeee-yip). Druh je výlučne hmyzožravec — loví húsenice, pavúky, chrobáky a ďalší hmyz v korunách stromov. IUCN hodnotí ho ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim trendom populácie (~18 miliónov jedincov). V Európe sa nevyskytuje ani nechová; stránka má atlasový a identifikačný charakter.

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky mu patrí príroda; v avikultúre sa neudržiava
Horárik sýkorčí je voľne žijúci neotropický migrant a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva vlhké listnaté, ihličnaté a zmiešané lesy s výskytom visiacich lišajníkov (Usnea) alebo španielského machu (Tillandsia usneoides). V korunách stromov aktívne loví hmyz. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Počas hniezdenia územné páry; mimo hniezdenia sa pridáva k zmiešaným potravným kŕdlom viacerých druhov
Počas hniezdenia samec aktívne háji teritórium spevom a vyháňa súperiacich samcov. Mimo hniezdnej sezóny a počas migrácie sa horárik sýkorčí typicky pridáva k zmiešaným kŕdlom sýkorok, datlíkov a iných horárov, kde spoločné hľadanie potravy znižuje riziko predácie.
Teplota a migrácia
Hniezdi v miernom pásme východnej Severnej Ameriky; prezimuje v teplom tropickom a subtropickom podnebí Karibiku a Strednej Ameriky
Druh je prispôsobený na mierny a vlhký lesný biotop počas hniezdenia; pred zimou migruje do tropického a subtropického podnebného pásma. Tento sezónny presun tisíce kilometrov je kľúčovou súčasťou jeho životného cyklu.
Hniezdo a hniezdny materiál
Misovité hniezdo vydlabané vo visiacom lišajníku Usnea (sever) alebo v španielskom machom Tillandsia usneoides (juh), typicky 1–15 m nad zemou, často nad vodou
Hniezdo buduje prevažne samica ako miskovitú dutinku vydlabanú priamo vo visiacom lišajníku alebo machu; hniezdo je zvonka maskované prírodným materiálom. Znáša 3–7 vajec (typicky 4–5), bielych až krémových s hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 12–14 dní (prevažne samica). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–11 dňoch. Južné populácie odchovávajú dve hniezdenia ročne, severné iba jedno. Páry sa často vracajú na to isté hniezdisko.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode, rose a vlhkých listoch v korunách; druh je silne viazaný na vlhké prostredie
Horárik sýkorčí je typicky viazaný na vlhké lesné biotopy blízkosti vody — potokov, jazier a mokradí. V týchto habitatoch sa kúpe v plytkých plochách a na vlhkých listoch. V dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou.
Svetlo a denný rytmus
Denný vták so silným sezónnym rytmom; samec spieva od svitu do zotmenia počas hniezdnej sezóny
Horárik sýkorčí je denný vták s typickým sezónnym rytmom diktovaným dĺžkou dňa — to spúšťa hormonálne zmeny vedúce k migrácii a rozmnožovaniu. Nočný let počas migrácie je orientovaný hviezdami a magnetickým poľom Zeme.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–jún (po prílete na hniezdiská; zdroj: Wikipedia EN, Audubon)

Po jarnom prílete na hniezdiská samec neúnavne opakuje stúpajúci bzučivý tryl (zeeeeee-yip) a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; presné údaje pre tento druh nie sú v literatúre špecifikované). Páry sa často vracajú na to isté hniezdisko z roka na rok. Druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–7 vajec, typicky 4–5 (zdroje: Audubon, Wikipedia EN, Animal Diversity Web); hniezdna sezóna máj–júl (severné populácie), od marca (južné)

Samica buduje miskovité hniezdo vydlabané priamo vo visiacom lišajníku (Usnea) na severe alebo v španielskom machom (Tillandsia usneoides) na juhu — jedinečná hniezdna stratégia tohto druhu. Hniezdo je umiestnené 4–50 stôp (1–15 m) nad zemou, často na konci konára nad vodou. Samica znáša 3–7 vajec (typicky 4–5), bielych až krémových s hnedými škvrnami.

Inkubácia
12–14 dní (zdroje: Wikipedia EN, Animal Diversity Web, xeno-canto.org)

Na vajciach sedí prevažne samica, inkubácia trvá 12–14 dní (overené z viacerých zdrojov). Samec v tomto období intenzívne háji teritórium spevom a kŕmi samicu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá sú kŕmivé (altriciálne)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Základ potravy tvorí hmyz a húsenice, nevyhnutné pre rast mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–11 dňoch (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web). Južné populácie odchovávajú dve hniezdenia ročne; severné jedno.

Vyletenie a vývoj mláďat
10–11 dní po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia EN)

Mladé vtáky po vyletení ostávajú ešte istý čas závislé na rodičoch, kým nezvládnu samostatné lovenie hmyzu. Juvenily sú sfarbené podobne ako samica — modro-sivý vrch, žlté hrdlo a hruď s bielym bruchom, bez výrazného prsného pásu samca. Dospelé sfarbenie samca (vrátane hrdzavo-čierneho prsného pásu) sa vyvíja pelichaním.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s inými drobnými horárikmi sa odhaduje na prvý rok života. Najdlhší overený vek jedinca v prírode bol 7 rokov (krúžkový rekord; zdroj: Animal Diversity Web). Dožitie vo voľnej prírode sa pohybuje priemerne okolo 4–7 rokov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik sýkorčí je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa v korunách stromov a pred človekom prchá. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (napr. zranený počas migrácie), cieľom je minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik sýkorčí je voľne žijúci sťahovavý druh, kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode alebo počas migrácie, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu severoamerických migrujúcich spevákov

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje

Horárik sýkorčí sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neotropický sťahovavý druh. Nie je v CITES, no v USA aj EÚ platia pravidlá ochrany sťahovavých vtákov. Trhová cena preň neexistuje.

Druh sa bežne nepredáva — nechová sa v avikultúre; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode pri migráciách alebo na hniezdiskách vo východnej Severnej Amerike
Atlasy a databázy (Avibase, eBird, Cornell Birds of the World) sú najlepším zdrojom informácií o tomto druhu
Na čo si dať pozor Horárik sýkorčí nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci neotropický migrant. Najlepšie sa s ním zoznámiš počas jeho ťahu na pobrežiach Strednej Ameriky alebo v lesoch východnej Severnej Ameriky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik sýkorčí 11–12 cm Horárik magnóliový 11–13 cm Horárik žltohrdlý 12–14 cm Horárik čiernohrdlý 11–13 cm
Horárik sýkorčí Horárik magnóliový (Setophaga magnolia) Horárik žltohrdlý (Setophaga dominica) Horárik čiernohrdlý (Setophaga virens)
Dĺžka11–12 cm11–13 cm12–14 cm11–13 cm
Váha5–11 g6–12 g8–15 g7–11 g
Dožitiedo 7 r vo voľnej prírode (krúžkový rekord)do 7 rdo 8 rdo 9 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaModro-sivý vrch so zelenkastou chrbtovou škvrnou, žlté hrdlo a hruď, biele brucho, biele rozdelené očné oblúčiky, dva biele krídlové pásy; samec s hrdzavo-čiernym prsným pásomŽlté celé spodné telo (vrátane brucha), čierny náhrdelník, biely chvostový pás viditeľný za letu, žlté nadchvostie; samec s čiernou maskou a bielymi obočnými prúžkamiŽlté hrdlo a hruď s čiernym a bielym vzorovaním na hlave; sivý vrch bez zelenej škvrny; dlhší zobák ako horárik sýkorčí; občas hybridizuje s horárom sýkorčímSamec s čiernym hrdlom a hruďou, zelenožltou hlavou a zboku kontrastným čierno-bielym vzorom; samica tlmenejšia; bez zelenej chrbtovej škvrny a prsného pásu horárika sýkorčieho
AreálHniezdi vo vlhkých lesoch východnej Severnej Ameriky (Usnea/španielsky mach); zimuje v Karibiku a Strednej Amerike; sťahovavý hmyzožravec koruny stromovHniezdi v boreálnych ihličnatých lesoch Kanady a severu USA, zimuje v Strednej Amerike; hlavný rozlišovací znak od horárika sýkorčieho: žlté brucho a biely chvostový pásHniezdi v lesoch juhovýchodu USA (španielsky mach, hladká borová kôra), stálý až prelietavý; niekedy hybridizuje s horárom sýkorčím v oblastiach prekryvu areálovHniezdi v ihličnatých a listnatých lesoch Kanady a severovýchodu USA, zimuje v Strednej Amerike a Karibiku; bežný spolumigrant horárika sýkorčieho

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu, dýchanie s otvoreným zobákom

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia. Riziko pri dočasnom chove zraneného jedinca. Prevencia: čerstvé suché krmivo, dobre vetrané čisté prostredie. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre plachý voľne žijúci druh. Odchyt a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimálna manipulácia. Cieľom je vždy návrat do prírody.

Endoparazity (črevné hlísty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce horáre môžu niesť črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii premnožia. Hygiena a koprologická kontrola trusu sú nevyhnutné pri dočasnom chove. Liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Poranenia počas migrácie (kolízie so zasklením)
stredná

Príznaky: Otupenie, dezorientácia, neurologické príznaky, krvácanie z nozdrí alebo zobáka

Jednou z hlavných príčin mortality sťahovavých horárov sú kolízie so sklenenými fasádami a oknami počas nočnej migrácie. Nájdeného jedinca treba umiestniť do tmy a ticha a kontaktovať záchranárov. Prevencia: tmavé fólie na sklo, vypínanie svetiel v noci počas ťahového obdobia.

Mačacie útoky a predácia
vysoká

Príznaky: Rany na tele, stres, šok, poranenia kostry alebo vnútorných orgánov

Domáce a zdivočené mačky sú jednou z najväčších príčin úhynu sťahovavých spevákov. Zranený jedinec vyžaduje okamžitú veterinárnu pomoc — záchranná stanica pre vtáky.

Prevencia Horárik sýkorčí sa v zajatí prakticky nechová, preto zdravotné odporúčania platia hlavne pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo dezorientované jedince (napr. po kolízii so sklom alebo po mačacom útoku): (1) Ticho, tma, minimálna manipulácia — stres je pre tento plachý druh najväčším rizikom. (2) Kontaktovať záchranárov — vtáčia záchranná stanica (napr. Drahuška, Raptor Protection Slovakia) alebo veterinár s praxou so sťahovavými vtákmi. (3) Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou ochranou tohto druhu tmavenie sklenených fasád, vypínanie svetiel v noci počas ťahu a kontrola voľne žijúcich mačiek.

Zaujímavosti

1

Zelená chrbtová škvrna — unikátna medzi horárikmi — diagnostickým znakom horárika sýkorčieho je zelenkastá škvrna na strede modro-sivého chrbta, viditeľná u oboch pohlaví. Tento znak ho okamžite odlišuje od väčšiny príbuzných druhov a v teréne je veľmi spoľahlivý.

2

Usnea lišajník ako hniezdo — horárik sýkorčí je jeden z mála vtákov sveta, ktorý hniezdi priamo vo visiacich lišajníkoch Usnea (fúzovité lišajníky). Na severe ho nahrádza španielsky mach (Tillandsia usneoides) na juhu areálu. Hniezdo je vydlabaná dutinka maskovaná zvonka prírodným materiálom — geniálna kamufláž.

3

Jeden z najmenších horárov — horárik sýkorčí meria len 11–12 cm a váži 5–11 g, čo ho radí medzi najmenšie druhy čeľade Parulidae v Severnej Amerike. V zmiešaných kŕdloch ho veľkosťou prekonávajú len kráľočíky (Regulus) a niektoré strnádky.

4

Nezameniteľný zeeeeee-yip — spev horárika sýkorčieho je natoľko charakteristický, že skúsení ornitológovia ho identifikujú iba podľa hlasu bez toho, aby vtáka videli. Stúpajúci bzučivý tryl zakončený ostrým kliknutím je v listnatých lesoch typickým zvukom mája a júna.

5

Biele rozdelené očné oblúčiky — obe pohlavie horárika sýkorčieho majú rozdelené biele eye crescents (oblúčiky nad a pod okom namiesto plného krúžku), čo je ďalší spoľahlivý identifikačný znak v teréne.

6

Dlhý neotropický migrant — druh každoročne absolvuje migráciu medzi hniezdiskami vo východnej Severnej Amerike a zimoviskami v Karibiku, Strednej Amerike, na Floride a v severnej časti Južnej Ameriky. Táto cesta môže presahovať tisíce kilometrov a vedie cez nebezpečné oblasti miest a pobreží.

7

Populácia rastie — na rozdiel od mnohých sťahovavých severoamerických spevákov horárik sýkorčí nepatrí medzi ustupujúce druhy — odhadovaná populácia dosahuje ~18 miliónov jedincov a krátkoodobý trend je rastúci (~30 % za desaťročie). IUCN ho hodnotí ako Least Concern (LC).

8

Druh opísaný Linnaeom — Horárik sýkorčí patrí k prvým vtákom opísaným vedecky; Carl Linnaeus ho zaradil vo svojej Systema Naturae (1758) pod meno Parus americanus. Moderná fylogenetika ho presunula do rodu Setophaga na základe molekulárnych štúdií (Lovette et al. 2010).

Taxonomická klasifikácia

species Horárik sýkorčí (Setophaga americana)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga americana (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR ani v Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje — neotropický (severoamerický) druh; v avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Pôvodne opísal druh Carolus Linnaeus v roku 1758 ako Parus americanus; do rodu Setophaga bol presunutý na základe molekulárno-fylogenetickej štúdie (Lovette et al. 2010). Niekedy hybridizuje s horárom žltohrdlým (Setophaga dominica).
Avibase_ID 41062654293EB4E1

? Často kladené otázky

Oba druhy sa môžu vyskytovať spoločne počas migrácie, no líšia sa niekoľkými znakmi. Horárik sýkorčí má modro-sivý vrch so zelenkastou chrbtovou škvrnou, biele brucho a biele rozdelené očné oblúčiky; samec má hrdzavo-čierny prsný pás. Horárik magnóliový (Setophaga magnolia) má naproti tomu žlté celé spodné telo (vrátane brucha), výrazný čierny náhrdelník, žlté riti (podchvostie) a charakteristický biely chvostový pás viditeľný pri lete. Zelenkastá chrbtová škvrna a biele brucho horárika sýkorčieho sú teda kľúčom k rozlíšeniu.

Hniezdi vo vlhkých listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky od južnej Kanady po Floridu. Kľúčovou podmienkou je prítomnosť visiacich lišajníkov Usnea (na severe a vo vyšších polohách) alebo španielského machu Tillandsia usneoides (na juhu, v mokradiach a pri riekach). Hniezdo buduje priamo v týchto lišajníkoch alebo machu, typicky na konci konára 1–15 m nad zemou, často nad vodou.

Spev je veľmi charakteristický a ľahko rozpoznateľný — stúpajúci bzučavý tryl zakončený ostrým kliknutím (zeeeeee-yip). Samec ho opakuje takmer nepretržite od príchodu na hniezdisko v apríli až do júla. Kontaktná hláska je silné čisté „čip"; letová hláska počas nočnej migrácie je vysoké klesajúce „cíp" (tsiip). Na xeno-canto je dostupných viac ako 330 nahrávok: https://xeno-canto.org/species/Setophaga-americana

Je to výlučne hmyzožravec — loví predovšetkým húsenice, pavúky, chrobáky, muchy, osy, mravce a ďalší hmyz a bezstavovce z povrchu listov a konárov v korunách stromov. Typická lovecká technika je hover-glean (krátky úlet a chytenie koristi priamo z vegetácie). V zime môže príležitostne doplniť stravu bobuľami.

Prezimuje predovšetkým v Karibiku (Kuba, Jamajka, Hispaniola, Portoriko, Malé Antily), v Strednej Amerike (Mexiko, Guatemala až Panama), na južnej Floride a v niektorých oblastiach severnej Južnej Ameriky. Počas zimovania je menej habitatovo náročný a obýva rôzne lesné typy vrátane plantáží a krovinnatých okrajov.

Nie, druh je v dobrej kondícii. IUCN hodnotí horárika sýkorčieho ako Least Concern (najmenej ohrozený, LC) s rastúcim populačným trendom — odhadovaná populácia dosahuje ~18 miliónov jedincov a za posledné desaťročie vzrástla o ~30 %. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Napriek tomu ohrozujú migrujúcich jedincov kolízie so zabudovaním, mačky a strata biotopov na zimoviskách. Na Slovensku zákon 543/2002 Z. z. na tento druh priamo nedopadá — ide o exotický neeuropský druh nevyskytujúci sa tu vo voľnej prírode.

Samica znáša 3–7 vajec (typicky 4–5), bielych až krémových s hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 12–14 dní a sedí prevažne samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–11 dňoch. Južné populácie odchovávajú dve hniezdenia ročne, severné iba jedno. Páry sa často vracajú na to isté hniezdisko z roka na rok (zdroje: Wikipedia EN, Audubon, Animal Diversity Web).

Najdlhší dokumentovaný vek jedinca vo voľnej prírode je 7 rokov (krúžkový rekord; zdroj: Animal Diversity Web). Priemerné dožitie sa odhaduje na 4–7 rokov; niektoré zdroje uvádzajú priemer 4–5 rokov. Hlavnými príčinami mortality sú predácia, kolízie so zabudovaním počas migrácie a niekedy nepriaznivé poveternostné podmienky na ťahu. Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto dáta o dožití v zajatí neexistujú.

ZDROJ: Avibase (Setophaga americana, ID 41062654293EB4E1, SK názov horárik sýkorčí, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=41062654293EB4E1), Wikipedia EN (Northern parula — taxonómia, popis, biot

 Video — Horárik sýkorčí

Horárik sýkorčí (Setophaga americana) — spev a hlas v prírode

Horárik sýkorčí (Setophaga americana) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Northern Parula, Česky:   lesňáček lišejníkový, Nemecky:   Meisenwaldsänger, Španielsky:   Parula Norteña, Francúzsky:   Paruline à collier, Taliansky:   Parula americana, Holandsky:   Brilparulazanger, Portugalsky:   mariquita-de-colar, Poľsky:   lasówka obrożna, Maďarsky:   északi lombposzáta, Rusky:   Очковая древесница, Japonsky:   アサギアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga americana (Linnaeus, 1758)