Horárik sťahovavý (Leiothlypis peregrina)

Parulidae (horárikovité)

Horárik sťahovavý

Leiothlypis peregrina — boreálny horárik s sivou hlavou a bielym obočím — dlhý migrant zimujiúci v kavových plantážach Strednej Ameriky, špecialist na obaľovača smrekového

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2021). Globálna populácia sa odhaduje na 110 miliónov jedincov (Partners in Flight, Cornell Lab of Ornithology). Populacny trend je kolísavý — dramaticky kolíše s cyklami spruce budworm (Choristoneura fumiferana): v rokoch gradácie škodcu hustota môže dosiahnuť 610 párov na km² (birdfact.com), kým po kolapse gradácie prudko klesá. Celkový dlhodobý trend je hodnotený ako mierne klesajúci. Hlavné hrozby zahŕňajú stratu tienistých kavovníkových plantáží (shade-grown coffee) na zimoviskách, kolízie sťahovavých vtákov s budovami, pesticídové postreky v hniezdnych oblastiach a klimatickú zmenu, ktorá ohrozuje odhadom 58 % letného areálu do roku 2080 (avianbliss.com). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11,5–12 cm
Váha8–13 g
Dožitiemax. 4 r 7 mes. vo voľnej prírode (banding)
IUCNLC (najmenej ohrozený, kolísavý trend)
StravaHmyz (budworm); v zime nektár a tropické ovocie
HniezdiskoBoreálne lesy Kanady a sev. USA
ZimoviskoKavové plantáže a lesy Strednej Ameriky
SpevHlasná trojdielna staccato pesnička ticka-ticka-ticka-swit-si-si
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 20% 18% 9% STRAVA zloženie
Húsenice a larvy motýľov (najmä spruce budworm, obaľovač smrekový) — dominantná zložka v hniezdnej sezóne; jeden pár kŕmi mláďatá až 9 295 larvami počas 13-dňovej fázy chovu 50%
Iný hmyz — mšice, chrobáky, kobylky, vošky; pravidelná zložka pri zbieraní z listov v korunách stromov aj v kríkoch 20%
Nektár z kvetov (najmä Inga spp.) — kľúčový zimný zdroj energie na kavových plantážach a v tropických lesoch Strednej Ameriky; druh prebodáva základy kvetov ako nektar-zlodej 18%
Tropické ovocie a bobule — dôležitá zložka na zimoviskách, najmä plody Didymopanax morototoni a Miconia argentea 9%
Pavúky a iné bezstavovce — príležitostný doplnok pri zbere z vegetácie počas celého roka 3%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice (najmä spruce budworm), mšice, chrobáky, kobylky; základná a nevyhnutná potrava v hniezdnej sezóne
  • Nektár z tropických kvetov (Inga spp.) — kľúčový zimný zdroj energie; druh ho získava prebodávaním základov kvetov
  • Tropické ovocie a bobule — dôležitá zimná potrava (Didymopanax morototoni, Miconia argentea)
  • Pavúky — príležitostný doplnok zbieraný z povrchu listov a konárov
  • Živé mušičky (Drosophila) a iný drobný hmyz — vhodné pri núdzovej záchrannej starostlivosti
  • Čerstvá voda denne — druh sa kúpe v plytkých tečúcich vodách alebo rose na vegetácii

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik sťahovavý je hmyzožravec a nektarivore; semená nedokáže efektívne spracovať a neprijíma ich ani v prírode
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (insekticídmi) hmyz — priama otrava; pesticídové postreky sú pre tento druh jednou z kľúčových historických hrozieb
Tip od odborníka Horárik sťahovavý je sezónne flexibilný potravný stratég — v hniezdnej sezóne je takmer výhradný hmyzožravec s dôrazom na húsenice spruce budworm, kým na zimoviskách v tropickej Strednej Amerike sa stáva nektarivorom a plodožravcom. Na kavových plantážach s tieňovou vegetáciou (hlavne rody Inga a Miconia) tvorí nektár kľúčovú časť jeho zimnej stravy — druh prebodáva spodok kvetov a kradne nektár bez opelenia, preto dostal neoficiálnu prezývku "nektar-zlodej" a aj priliehavejší názov "Coffee Warbler" (Smithsonian). V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik sťahovavý má prekvapivo hlasný, staccato spev na veľkosť tela — trojdielna rýchla séria tónov "ticka ticka ticka — swit swit — si-si-si-si-si" nesie dobre cez hustý boreálny les a je počuteľná na väčšiu vzdialenosť. Samec spieva 6–9-krát za minútu na úsvite. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka hluku v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik sťahovavý nie je maznavý vták na ruku — je to plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Pohybuje sa rýchlo v korunách stromov a v kríkoch a pred ľuďmi uniká.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, rýchly a nervózny dlhý migrant — horárik sťahovavý trávi celý deň agresívnym zbieraním húseníc a prelietava tisíce kilometrov medzi severnými hniezdiskami a tropickými zimovískami. Je opisovaný ako "nervózny a rýchly pri hľadaní potravy". Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik sťahovavý nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: trojdielny spev a tichá kontaktná hláska tsip. Reč sa nenaučí. Ide o voľne žijúci druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Horárik sťahovavý patrí medzi hlasnejšie horáriky — hlavný spev samca je prekvapivo hlasná, trojdielna staccato pesnička, ktorá nesie dobre cez hustý boreálny les. Typicky sa popisuje ako séria rýchlo sa zrýchľujúcich a stúpajúcich tónov: "ticka ticka ticka — swit swit swit — si-si-si-si-si-si" (Cornell Lab / Audubon), pričom tretia časť je najrýchlejšia, najvyššia a najhlasnejšia. Samec spieva 6–9-krát za minútu na úsvite. Kontaktnou hláskou je krátke ostré "tsip" alebo "tit" — tichšie a jemnejšie než samotný spev. Spev horárika sťahovavého signalizuje vrchol jarnej migrácie v celej východnej Severnej Amerike.

Dokáže hovoriť? Horárik sťahovavý nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár trojdielneho spevu a tichej kontaktnej hlásky tsip je vrodený a nemenný. Ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — prekvapivo hlasná trojdielna staccato pesnička: rýchla séria tónov ticka ticka ticka — swit swit swit — si-si-si-si-si, zrýchľujúca sa a stúpajúca k záverečnej časti; samec spieva 6–9-krát za minútu pri úsvite (zdroj: Audubon, Cornell Lab)
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátke ostré tsip alebo tit, najčastejší zvukový prejav počas migrácie a na zimoviskách; tichšie než spev
  • Tichý kontaktný štekot v zmiešaných kŕdlikoch počas migrácie — nenápadné dorozumievacie hlásky pri prelete cez záhrady, parky a lesné porasty
  • Spev ako signál jarnej migrácie — hlasný staccato spev horárika sťahovavého je jedným z prvých hlasov oznamujúcich vrchol jarného ťahu spevavcov v celej východnej Severnej Amerike

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z koruny stromov hlasnou trojdielnou staccato pesničkou a háji teritórium; prílet na hniezdiská koniec apríla — máj
Hniezdna sezóna — znáška začína v máji–júni v boreálnych lesoch Kanady a severného USA (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web)
Odchov mláďat — inkubácia 11–12 dní (len samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch; kľúčový je spruce budworm (zdroj: Audubon, ADW)
Pelichanie pred jesennou migráciou — samce a samice nadobúdajú olivovo-zelený jesenný šat so žltkavým tónom
Zimovanie (október–apríl) — kavové plantáže a tropické lesy Strednej Ameriky (Panama, Kostarika, Guatemala) a severozápadnej Južnej Ameriky
Dlhý neotropický migrant: jar (apríl–máj) prílet na kanadsko-americké hniezdiská, jeseň (august–október) odlet; migruje až 6 000 km a prekračuje Mexický záliv

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik sťahovavý je severoamerický sťahovavý hmyzožravec a nektarivore, ktorý v európskej avikultúre nie je zavedený. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre birdwatcherov a záujemcov o severoamerickú avifaunu.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Pohybuje sa rýchlo v korunách stromov aj v kríkoch a každoročne preletáva tisíce kilometrov medzi Kanadou a Strednou Amerikou. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik sťahovavý nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov alebo pri birdwatchingu počas jarného ťahu. Sivá hlava samca s bielym obočím a jeho hlasný rýchly spev sú v teréne nezabudnuteľné.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. V prírode je spev prekvapivo hlasný a staccato; kontaktná hláska je tiché ostré tsip.
Verdikt odborníka Horárik sťahovavý (Leiothlypis peregrina) je drobný boreálny horárik (11,5–12 cm, 8–13 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Hniezdny samec je charakterizovaný sivou hlavou kontrastujúcou so zelenoolivovým chrbtom, výrazným bielym nadočným supercíliom, tmavým prúžkom cez oko, čisto bielymi spodnými časťami a tenkým špicatým zobákom — bez krídlových pásov, oka-krúžku ani chocholíka. Samica a jesenní jedinci sú žltkastooliví s menej výrazným obočím. Spoľahlivým terénnym znakom v každom šate sú biele podchvostníkové krovky (na rozdiel od horárika olivového s žltými podchvostníkmi). Dlhý neotropický migrant — hniezdi v boreálnych ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady (britská Kolumbia až Newfoundland) a severných USA, zimuje v kavových plantážach a tropických lesoch Strednej a severozápadnej Južnej Ameriky (Panama, Kostarika, Kolumbia, Venezuela). Na zimoviskách prebodáva spodky kvetov rodu Inga a iných tropických drevín ako nektar-zlodej, čím si získal prezývku "Coffee Warbler" (Smithsonian). Populácia dramaticky kolíše s cyklami obaľovača smrekového (spruce budworm) — jeden pár vykŕmi mláďatá až 9 295 larvami za 13 dní. Hniezdo stavia samica pri zemi v machových hummocky, znáška 5–6 vajec, inkubuje len samica 11–12 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch. Spev je prekvapivo hlasná trojdielna staccato pesnička ticka ticka ticka — swit swit — si-si-si-si. Globálna populácia odhadovaná na 110 miliónov jedincov; IUCN Least Concern (LC). V avikultúre sa nechová — voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Boreálne ihličnaté a zmiešané lesy Kanady a severných USA s hustým porastom smreka, jedľe a olše; mokrade, rašeliniská a brehové porasty jelší a vŕb
V hniezdnom areáli preferuje boreálne lesy so smrekom, jedľou a brezou — od nízkopolohových rašelinísk s trstinovými hummockami po vnútrozemské lesné komplexy. Druh je silne viazaný na speckled alder (Alnus incana rugosa) porasty v mokradných biotopoch. Hustota hniezdnej populácie dramaticky stúpa v rokoch gradácie spruce budworm. Počas migrácie využíva prakticky akýkoľvek les, park alebo záhradu. Na zimoviskách obýva druhotné lesy, lesné okraje a shade-grown kavové plantáže v Strednej Amerike (zdroj: Audubon, ADW, coffeehabitat.com).
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do koruny boreálnych ihličnanov a na kavové plantáže tropickej Strednej Ameriky, nie do klietky
Horárik sťahovavý je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: osamelé teritoriálne páry; migrácia a zimoviská: zmiešané kŕdliky s inými horárikovitými a drobnými spevcami
Počas hniezdenia samec háji teritórium hlasným spevom z koruny stromov; druh je osamelý pri hniezdení. Na zimoviskách v kavových plantážach sa zaraďuje do veľkých zmiešaných kŕdlikov (mixed-species flocks), kde spolu s inými druhmi efektívnejšie hľadá potravu. Druh je opisovaný ako nervózny a rýchly; nie je agresívny voči iným horárikovitým.
Teplota a podnebie
Boreálne studené ihličnaté lesy na hniezdiskách; tropické a subtropické lesy a kavové plantáže Strednej Ameriky na zimoviskách
Druh je prispôsobený na chladné boreálne lesy severu a na tropické prostredie Strednej Ameriky. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnom prostredí.
Hniezdenie
Misovité hniezdo zo suchých trávnatých stoniek vystelané chĺpkami zvierat; ukryté pri zemi v špongiových machových hummocky alebo pri koreňoch stromov
Hniezdo stavia iba samica — misovité, pri zemi, ukryté v špongiových rašeliniskových hummockoch (bultoch machu Sphagnum) alebo pri koreňoch stromov a kríkov. Materiálom sú suché trávnaté stonky, vystelanné chĺpkami zvierat. Vajíčka sú biele s gaštanovohnedými alebo červenofialovými skvrnami, priemerne 15,63 x 12,27 mm. Znáška 5–6 vajec (výnimočne 4–7; väčšie znášky v rokoch gradácie budworm). Inkubuje len samica 11–12 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch (zdroj: Audubon, ADW, birdfact.com).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potôčkoch, rose a kvapôčkach vody na listoch; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Máj–jún (po prílete na hniezdiská začiatkom mája)

Po jarnom prílete (koniec apríla – máj) samec spieva z vrcholkov koruny ihličnanov a zmiešaných stromov a háji teritórium hlasnou trojdielnou staccato pesničkou. Tok prebieha v máji a júni. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné druh-špecifické údaje nie sú v dostupnej literatúre výslovne overené).

Hniezdo a znáška
Znáška 5–6 vajec (výnimočne 4–7); hniezdna sezóna máj–júl

Hniezdo stavia iba samica — misovité, pri zemi, ukryté v špongiových rašeliniskových hummockoch alebo pri koreňoch stromov, zo suchých trávnatých stoniek vystelaných chĺpkami zvierat. Znáška obsahuje 5–6 vajec (výnimočne 4–7; väčšie znášky v rokoch gradácie spruce budworm), bielych s gaštanovohnedými alebo červenofialovými skvrnami, priemerne 15,63 x 12,27 mm (zdroj: ADW). Hniezdna sezóna: máj–júl.

Inkubácia
11–12 dní; inkubuje iba samica (zdroj: Audubon, ADW, birdfact.com)

Iba samica sedí na vajciach počas 11–12 dní (zdroj: Audubon, ADW, birdfact.com — tri nezávislé zdroje sa zhodujú). Samec v tomto čase háji teritórium spevom. Inkubácia výhradne samicou je typická pre rod Leiothlypis a väčšinu horárikovitých.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; húsenice a spruce budworm sú nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami a iným hmyzom. V rokoch gradácie spruce budworm skonzumuje jeden pár až 9 295 lariev obaľovača smrekového počas 13-dňovej fázy kŕmenia v hniezde (avianbliss.com) — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch (zdroj: Audubon, ADW)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch od vyliahnutia (Audubon: 11–12 dní; ADW: 11–12 dní — oba zdroje sa zhodujú). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Juvenilní jedinci aj samice majú žltkastozelenavý šat so slabšie vyjadreným obočím a bielymi (nie žltými) podchvostníkmi — biele podchvostníky sú spoľahlivým znakom tohto druhu v každom šate.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 4 roky a 7 mesiacov (banding records; birdfact.com). Priemerný vek dožitia uvádzaný v zdrojoch ADW je 77 mesiacov (cca 6,4 roka) — táto hodnota sa v literatúre rozchádzala, uvádzame obe s príslušnými zdrojmi.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho dlhého migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik sťahovavý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa rýchlo v korunách stromov a v kríkoch a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarného ťahu.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik sťahovavý je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu hľadaj hniezdneho samca v korunách ihličnanov a zmiešaných lesov — sivá hlava s bielym obočím na zelenom chrbte je v máji nezabudnuteľná

3

V jeseni si všímaj biele podchvostníkové krovky — spoľahlivý rozlišovací znak od podobného horárika olivového (Orange-crowned Warbler) s žltými podchvostníkmi

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

5

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) aj európska legislatíva zakazujú úmyselné rušenie a odchyt

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik sťahovavý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v SR a EÚ platia pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (máj) v boreálnych lesoch Kanady alebo pri prechode cez USA
Birdwatchingové skupiny, atlasy vtákov a databázy (eBird, Avibase, Cornell Lab AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik sťahovavý nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu alebo výprava do boreálnych lesov Kanady v hniezdnej sezóne. Podpora tienistých kavových plantáží (shade-grown coffee) je jednou z najkonkrétnejších vecí, ktoré môžeš urobiť pre ochranu tohto druhu na zimoviskách.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik sťahovavý 11,5–12 cm Horárik smrekový 13–15 cm Horárik olivový 11–12 cm Vireo sťahovavý 14–15 cm
Horárik sťahovavý Horárik smrekový (Setophaga castanea) Horárik olivový (Leiothlypis celata) Vireo sťahovavý (Vireo olivaceus)
Dĺžka11,5–12 cm13–15 cm11–12 cm14–15 cm
Váha8–13 g11–17 g7–11 g12–26 g
Dožitiemax. 4 r 7 mes. (banding records); priemer vo voľnej prírode cca 6,4 r (ADW)max. 4,9 r (BBL longevity records, voľná príroda)max. cca 5–8 r (orientačne)max. 10–12 r (dlhší ako horáriky)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (kolísavý trend), bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaHniezdny samec: sivá hlava kontrastujúca so zeleným chrbtom, biele supercílium, tmavý prúžok cez oko, biele spodné časti, tenký zobák, žiadne krídlové pásy; samica a jesenní jedinci žltkastooliví; biele podchvostníky v každom šateHniezdny samec: kastánová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár, dve biele krídlové pásy; veľmi odlišný od sivohlavého horárika sťahovavého; jesenný šat olivový s buffy podchvostníkmi a tmavými nohamiCelkovo jednotne olivovozelený bez kontrastu medzi hlavou a chrbtom; bez výrazného obočia; žlté podchvostníky — najspoľahlivejší rozdiel od horárika sťahovavého s bielymi podchvostníkmi; oranžová koruna viditeľná len zriedkaSivá hlava so širokým bielym supercíliom a hrubým háčikovito zahnutým zobákom (kľúčový rozdiel od horárika sťahovavého) — z diaľky môže vzdialene pripomínať horárika sťahovavého, no vireo pohybuje sa pomalšie a má iný tvar zobáka
AreálHniezdi v boreálnych lesoch Kanady; zimuje v kavových plantážach a tropických lesoch Strednej a SZ Južnej Ameriky; dlhý migrant do 6 000 km; špecialist na spruce budworm; nektar-zlodej na zimoviskáchHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; podobný vzťah so spruce budworm; záťažová jesenná dvojica s horárikom tajgovým (nie so sťahovavým)Hniezdi v kríkovitých porastoch, lesných okrajoch a boreálnych lesoch od Aljašky po Mexiko; zimuje v Strednej Amerike; celoamerickejší areál hniezdenia než sťahovavý; záťažový jesenný sibling horárika sťahovavéhoHniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch celého východu a stredu Severnej Ameriky; zimuje v Amazónii a SZ Južnej Amerike; dlhý neotropický migrant podobne ako horárik sťahovavý

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi; prognóza závisí od rýchlosti diagnózy.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity — Haemoproteus, Plasmodium)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity, ktoré sa pri strese a zhoršení kondície premnožia. Krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium) sú u sťahovavých spevákov časté. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa nových vtákov, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Otravy pesticídmi (organofosfáty pri postrekoch na potlačenie budworm-u)
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, strata koordinácie, kŕče, letargia

Horárik sťahovavý je historicky osobitne zraniteľný voči leteckým pesticídovým postrekoch v kanadských lesoch zameraných na potlačenie spruce budworm. Výskumy z obdobia pred reguláciou dokumentovali závažné poškodenie mozgu u 38 % skúmaných jedincov (Animal Diversity Web) vystavených organofosfátom. Dnes sú protokoly postrekania regulovanejšie, no hrozba pretrváva. Kontaminovaný hmyz alebo priama expozícia postrekmi môžu byť smrteľné.

Stres a poranenia z odchytu a kolízií s budovami (window strike)
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie so zasklenenými budovami počas nočnej alebo prízemnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých v Severnej Amerike. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy rastu peria

Ako výhradný hmyzožravec v hniezdnej sezóne trpí horárik sťahovavý rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy, malí cvrčkovia) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; výhradne semenná strava je nevhodná a vedie k rýchlej podvýžive.

Prevencia Horárik sťahovavý sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom alebo migrant v záchrannej stanici): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy a respiračných infekcií. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Sivá hlava a zelený chrbát — identita samca. Hniezdny samec horárika sťahovavého je v teréne rozoznateľný kombináciou sivej (nie olivovej ani žltej) hlavy a zátyľku, ktorá kontrastuje so žiavo zeleným (olive-green) chrbtom, výrazným bielym nadočným obočím (supercílium) a tmavým prúžkom cez oko. Spodné časti sú čisto biele — bez akejkoľvek žltej. Táto kombinácia je medzi boreálnymi horárikovitými unikátna.

2

Biele podchvostníky — záruka v každom šate. Kľúčovým terénnym znakom horárika sťahovavého v jesennom (nevýraznom) šate sú biele podchvostníkové krovky — spoľahlivý znak v každom veku a pohlaví. Horárik olivový (Leiothlypis celata) má naopak žlté podchvostníky a navyše chýba mu výrazné biele obočie.

3

Vireo-look-alike — pozor na zobák. Na ťahu môže byť horárik sťahovavý zamieňaný s menšími vireami (vireovcovité, Vireonidae), ktoré tiež frekventujú koruny listnatých stromov. Kľúčom je zobák — vireo má hrubší, háčikovito zahnutý zobák (zdôraznený háčikovitý hrot), kým horárik sťahovavý má tenkú, jemne špicatú zobák bez háčiku.

4

Coffee Warbler z plantáží Strednej Ameriky. Na zimoviskách druh tak dominuje tienistým kavovníkovým plantážam (shade-grown coffee) s výskytom stromov rodu Inga, že ekológovia mu dali neoficiálnu prezývku "Coffee Warbler" (Smithsonian). Druh tam prebodáva spodky kvetov Inga spp. a kradne nektár bez opelenia — preto sa označuje aj za nektar-zlodeja (nectar thief).

5

Budworm-špecialist s kolísavou populáciou. Horárik sťahovavý je jedným z najvýznamnejších biologických regulátorov obaľovača smrekového (Choristoneura fumiferana), najdeštruktívnejšieho defoliátora boreálnych ihličnatých lesov Kanady. Jeden pár kŕmi mláďatá až 9 295 larvami za 13-dňovú fázu chovu. Populačné počty druhu dramaticky kolíšu s cyklami škodcu — v rokoch gradácie hustota dosahuje až 610 párov na km² (birdfact.com).

6

Meno z Tennessee, domov v Kanade. Druh dostal meno Tennessee Warbler podľa jedinca, ktorého Alexander Wilson v roku 1811 ulovil na ťahu v Tennessee. Ironicky, v Tennessee skutočne negniezdi — jeho hniezdne územie je boreálna Kanada. Druhové meno peregrina (latinsky putujúci, cudzinec) výstižne opisuje jeho status dlhého neotropického migranta.

7

Dlhý migrant prekračujúci Mexický záliv. Horárik sťahovavý preletáva až 6 000 kilometrov medzi boreálnymi hniezdiskami Kanady a tropickými zimovískami Strednej a severozápadnej Južnej Ameriky. Mnohí jedinci prekračujú Mexický záliv jediným 900-km presúnom cez noc nad otvoreným morom, čo je jedným z extrémnych výkonov malých sťahovavých vtákov.

8

Kávová šálka pomáha druhu prežiť. Podpora shade-grown coffee (tienistá káva, pestovaná pod korunou Inga a iných tropických stromov) je jednou z najkonkrétnejších záverov zo zimoviskového výskumu tohto druhu. V monokultúrnych slnečných plantážach bez tieňovej vegetácie je hustota horárika sťahovavého dramaticky nižšia — zachovanie tradičného tienistého pestovania kávy priamo chráni jeho zimovíska.

9

Monotypický druh rodu Leiothlypis. Horárik sťahovavý nemá poddruhy (je monotypický). Historicky bol zaraďovaný do rodov Sylvia (Wilson, 1811), Helminthophila, Vermivora a Oreothlypis; do súčasného rodu Leiothlypis bol preradený podľa moderných fylogenetických štúdií od roku 2019. Najbližšie príbuzným druhom v rode je horárik Nashville (Leiothlypis ruficapilla).

Taxonomická klasifikácia

species Horárik sťahovavý (Leiothlypis peregrina)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Leiothlypis Oberholser, 1905
Druh Leiothlypis peregrina (Alexander Wilson, 1811)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe vzácny vagrant, nie etablovaný druh a v avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, BirdLife International aj Wikipedia EN nerozoznávajú platné poddruhy. Opísal ho Alexander Wilson v roku 1811 na základe jedinca uloveného na ťahu v Tennessee; druhové meno peregrina (latinsky putujúci, cudzí) odkazuje na jeho status dlhého sťahovavého vtáka. Historicky zaradený do rodu Sylvia (1811), potom Helminthophila, Vermivora a Oreothlypis; do rodu Leiothlypis preradený od roku 2019 podľa moderných fylogenetických analýz.
Avibase_ID D204A9309E8CCC3A

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik sťahovavý je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec a nektarivore viazaný na boreálne ihličnaté lesy s nárokmi (sezónna migrácia tisíce km, živý hmyz a nektár ako výhradná potrava), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Najspoľahlivejší znak: horárik sťahovavý má biele podchvostníkové krovky v každom šate (jari, jeseni, u samice aj juvenila). Horárik olivový (Leiothlypis celata) má žlté podchvostníky. Navyše, horárik sťahovavý má výraznejšie biele nadočné obočie (supercílium) a hniezdny samec má sivú hlavu. Horárik olivový je celkovo jednotne olivový bez výrazného obočia a bez kontrastu medzi hlavou a chrbtom.

Kľúčom je zobák — horárik sťahovavý má tenkú, jemne špicatú zobák typickú pre Parulidae (horárikovité), kým vireá (Vireonidae) majú hrubší zobák s výrazným háčikovito zahnutým hrotom. Navyše, vireo pohybuje sa pomalšie a menej nervózne než rýchly a agitovaný horárik sťahovavý.

Hniezdi v boreálnych ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady (od juhozápadnej Aljašky a juhového Yukonu až po Newfoundland) a okrajovo v severných USA (Minnesote, Michigane, Adirondacks). Zimuje v kavových plantážach, tropických lesoch a druhotných porastoch Strednej Ameriky (Guatemale, Kostarike, Paname) a severozápadnej Južnej Ameriky (Kolumbia, Venezuela, Ecuador). Cez migráciu (apríl–máj a august–október) prechádza väčšinou USA a prekračuje Mexický záliv.

IUCN hodnotí horárika sťahovavého ako najmenej ohrozený (LC) s globálnou populáciou odhadovanou na 110 miliónov jedincov. Počty dramaticky kolíšu s cyklami spruce budworm. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. V SR sa bežne nevyskytuje; v EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. Hrozbami sú strata tienistých kavových plantáží na zimoviskách, kolízie s budovami a klimatická zmena ohrozujúca 58 % letného areálu do roku 2080.

Samica znáša zvyčajne 5–6 vajec (výnimočne 4–7; väčšie znášky v rokoch hojnosti spruce budworm), bielych s gaštanovohnedými alebo červenofialovými skvrnami, priemerne 15,63 x 12,27 mm. Hniezdo je misovité, pri zemi v machových hummocky, stavia ho iba samica. Inkubuje výhradne samica počas 11–12 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. Tieto údaje potvrdzujú viaceré nezávislé zdroje: Audubon Field Guide, Animal Diversity Web, birdfact.com.

Spev je prekvapivo hlasný na veľkosť vtáka — trojdielna staccato pesnička opisovaná ako ticka ticka ticka — swit swit swit — si-si-si-si-si, pričom každá časť je rýchlejšia, vyššia a hlasnejšia. Samec spieva 6–9-krát za minútu na úsvite. Kontaktnou hláskou je krátke ostré tsip. Spev horárika sťahovavého je jedným z ikonických zvukov jarnej migrácie spevavcov v celej východnej Severnej Amerike.

Slovenský názov horárik sťahovavý je zavedený v Avibase (Avibase ID D204A9309E8CCC3A) a presne popisuje charakter druhu — je to horárik (čeľaď Parulidae) a sťahovavý vták (dlhý neotropický migrant). Anglický názov Tennessee Warbler je historicky odvodený od miesta prvého odchytu (Tennessee, 1811 — Alexander Wilson), no druh v Tennessee fakticky negniezdi, hniezdi v boreálnej Kanade.

ZDROJ: Avibase (Leiothlypis peregrina, ID D204A9309E8CCC3A, SK nazov horarik stahovavy, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=D204A9309E8CCC3A), Wikipedia EN (Tennessee warbler — dlzka 11,5 cm, h

 Video — Horárik sťahovavý

Horárik sťahovavý (Leiothlypis peregrina) — spev a hlas v prírode

Horárik sťahovavý (Leiothlypis peregrina) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Tennessee Warbler, Česky:   lesnacek olivovy, Nemecky:   Brauenwaldsanger, Španielsky:   Reinita de Tennessee, Francúzsky:   Paruline obscure, Taliansky:   Parula del Tennessee, Holandsky:   Tennesseezanger, Portugalsky:   Mariquita-do-tennessee, Poľsky:   lasowka oliwkowa, Maďarsky:   Szurkefejű hernyofalo, Rusky:   Пеночковая древесница, Japonsky:   マミジロアメリカムシクイ, Latinsky:   Leiothlypis peregrina (Alexander Wilson, 1811)