Horárik smrekový (Setophaga castanea)

Parulidae (horárikovité)

Horárik smrekový

Setophaga castanea — boreálny horárik s kastánovo-gaštanovým hrdlom a bokmi samca — dlhý migrant viazaný na cykly spruce budworm, záhadný v jesennom šate

IUCN: LC (Least Concern, 2023) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, december 2024). Druh má rozsiahly hniezdny areál v boreálnych lesoch východnej Kanady a veľkú populáciu odhadovanú na 9,9 milióna jedincov. Populačný trend je hodnotený ako rastúci — populácia horárika smrekového je však silne viazaná na cyklické gradácie spruce budworm (Choristoneura fumiferana) a jej fluktuácie môžu byť dramatické. Hlavné hrozby zahŕňajú stratu a degradáciu boreálnych lesných biotopov, pesticídové postreky proti spruce budworm (priame znižovanie dostupnosti potravy), kolízie sťahovavých vtákov s budovami a zmeny klímy ovplyvňujúce rozsah boreálnych lesov a dynamiku gradácií škodcov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka13–15 cm
Váha11–17 g
Dožitiemax. 4,9 r (voľná príroda, BBL)
IUCNLC (najmenej ohrozený, rastúci trend)
StravaHmyz (budworm); v zime bobule a tropické ovocie
HniezdiskoBoreálne smrekovo-jedľové lesy Kanady
ZimoviskoTropické lesy Panamy a SZ Južnej Ameriky
SpevMonotónne tiché teesi-teesi-teesi na jednej výške
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 25% 8% 10% STRAVA zloženie
Húsenice a larvy motýľov (najmä spruce budworm, obaľovač smrekový) — dominantná zložka v hniezdnej sezóne, zbieraná vo vnútri koruny ihličnanov 55%
Chrobáky, muchy, kobylky, cikády a iný hmyz — dôležitá celosezónna zložka 25%
Pavúky — pravidelný doplnok pri zbere v korunách ihličnatých stromov 8%
Bobule a tropické ovocie — prevažná zložka potravy na zimoviskách v Paname a SZ Južnej Amerike 10%
Iný drobný hmyz a bezstavovce — príležitostný doplnok počas migrácie 2%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice (najmä spruce budworm), chrobáky, muchy, kobylky; základná a nevyhnutná potrava v hniezdnej sezóne
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný v korunách ihličnatých stromov
  • Bobule a tropické ovocie — prevažná zložka potravy na zimoviskách v Paname a SZ Južnej Amerike
  • Živé mušičky (Drosophila) a iný malý hmyz — vhodné pri núdzovej starostlivosti v záchrannej stanici
  • Čerstvá voda denne — druh sa kúpe v plytkých tečúcich vodách alebo rose na vegetácii
  • Hmyzová pasta alebo softbill zmes — len pri núdzovej starostlivosti, pod dozorom aviárneho veterinára

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik smrekový je hmyzožravec, semená nie je schopný efektívne spracovať a nespotrebúva ich ani v prírode
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (insekticídmi) hmyz — priama otrava; pesticídy sú pre tento druh jednou z kľúčových hrozieb
Tip od odborníka Horárik smrekový je takmer výhradne hmyzožravý druh — v hniezdnej sezóne tvorí jadro jedálnička húsenice, najmä spruce budworm (obaľovač smrekový, Choristoneura fumiferana), ktorý je kľúčovým škodcom boreálnych lesov Kanady. Počas gradácie tohto škodcu jeden pár horárika smrekového skonzumuje odhadom 13 000 lariev budworm-u na hektári za 41 dní. Na zimoviskách v Paname a SZ Južnej Amerike prechádza druh na bobule a tropické ovocie, ktoré tvorí väčšinu zimnej stravy. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik smrekový má tichý, monotónny a veľmi vysoký spev — séria tenkých sibilantných tónov "teesi-teesi-teesi-teesi" bez zmeny výšky ani hlasitosti. Ozýva sa z vrcholkov ihličnanov a na väčšiu vzdialenosť ho možno prehliadnuť. Nie je subjektívne hlasný. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka hluku v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik smrekový nie je maznavý vták na ruku — je to plachý voľne žijúci migrant, ktorý sa nechová a fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci. Loví hmyz vo vrcholkoch koruny stromov a pred ľuďmi uniká.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny dlhý migrant — horárik smrekový trávi celý deň prečesávaním koruny ihličnanov pri love húseníc a prelietava tisíce kilometrov medzi severnými hniezdiskami a tropickými zimovískami. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik smrekový nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: hlavný spev a krátke kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí. Ide o voľne žijúci druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik smrekový patrí medzi tichší a ťažšie počuteľní horáriky. Hlavný spev samca je monotónna séria vysokých sibilantných tónov opisovaná zdrojmi ako "teesi-teesi-teesi-teesi" (Audubon) alebo "see-atzee-atzee-atzee" (Cornell); tóny sú na jednej výške, bez výraznej zmeny dynamiky, a pôsobia ako tichý elektrický šum. Spev je jedným z najvyšších a najtichších medzi severnými horáriky — mnohí skúsenejší birdwatcheri ho bez problémov prehliadnu, ak znie z vrcholkov vyšších smrekov. Bežnou hláskou je krátke ploché "chip" ako kontaktná a poplašná hláska počas migrácie.

Dokáže hovoriť? Horárik smrekový nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár spevu a krátkych hlások je vrodený a nemenný. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — monotónna séria vysokých sibilantných tónov 'teesi-teesi-teesi-teesi' (alebo 'see-atzee-atzee-atzee') na jednej výške bez zmeny hlasitosti; jeden z najtichších spevákov medzi boreálnymi horáriky
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátke ploché 'chip' (alebo 'tseet'), najčastejší zvukový prejav počas migrácie a na zimoviskách
  • Tichý kontaktný štekot v zmiešaných kŕdlikoch počas migrácie — nenápadné dorozumievacie hlásky pri prelete cez záhrady a parky
  • Striedmy hlasový prejav celkovo — ozýva sa prevažne z vrcholkových partií koruny ihličnanov; v porovnaní s horárikami zlatohlavým alebo hnedobokým je oveľa menej nápadný

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z konárov ihličnanov monotónnu sériu tenkých zvukov a háji teritórium; prílet na hniezdiská začiatkom mája
Hniezdna sezóna — znáška začína v druhej polovici mája (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)
Odchov mláďat — inkubácia 12–13 dní (len samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch (zdroj: Audubon)
Pelichanie pred jesennou migráciou — samci a samice nadobúdajú olivovo-zelený jesenný šat s buffy podchvostníkmi
Zimovanie — nízke tropické lesy a krovinové porasty Panamy a severozápadnej Južnej Ameriky (Kolumbia, Venezuela)
Dlhý neotropický migrant: jar (apríl–máj) prílet na kanadsko-americké hniezdiská, jeseň (august–október) odlet; cez ťah prechádza východnou časťou Severnej Ameriky a prekračuje Mexický záliv

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik smrekový je severoamerický sťahovavý hmyzožravec, ktorý v európskej avikultúre nie je zavedený. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre birdwatcherov a záujemcov o severoamerickú avifaunu.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Loví hmyz vo vrcholkách koruny ihličnanov a každoročne preletáva tisíce kilometrov medzi Kanadou a Panamou. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik smrekový nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu vtákov alebo pri birdwatchingu počas jarného ťahu. Kastánový samec v hniezdnom šate je nezabudnuteľný pohľad.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. Spev je tichý a monotónny, ozývajúci sa z veľkej výšky v ihličnanoch.
Verdikt odborníka Horárik smrekový (Setophaga castanea) je drobný lesný horárik (13–15 cm, 11–17 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Hniezdny samec je charakterizovaný kastánovo-gaštanovou (bay) korunou, hrdlom a bokmi, krémovým zátyľkovým flakom, čiernou tvárou a dvoma bielymi krídlovými pásmi — kombinácia, ktorú nemá žiadny iný horárik. Samica je v hniezdnom šate bledšia a tlmenejšia s náznakmi kastánovej farby na bokoch. V jesennom (potiahnutom) šate sa oba pohlavia a juvenile preoblečú do olivovo-zeleného sfarbenia s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami — toto štádium je záťažovou záhadou pre birdwatcherov, lebo sa veľmi podobá horárikovi tajgovému (Setophaga striata): kľúčové rozdiely sú tmavé (modrastosivé) nohy horárika smrekového (vs oranžové/žlté nohy horárika tajgového) a buffy podchvostníky (vs biele podchvostníky + prúžkovaná hruď u tajgového). Druh hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch východnej Kanady (Newfoundland po Saskatchewan) a severovýchodu USA a zimuje v tropických lesoch Panamy a severozápadnej Južnej Ameriky. Je úzko viazaný na cykly spruce budworm (obaľovača smrekového) — jeho populácie môžu v rokoch gradácie škodcu niekoľkonásobne vzrásť. Živí sa v hniezdnej sezóne takmer výhradne hmyzom (húsenice, chrobáky, muchy), na zimoviskách prechádza na bobule a tropické ovocie. Hniezdo stavia samica, znáška 4–5 vajec, inkubuje iba samica 12–13 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch. Spev je monotónna séria tichých vysokých tónov „teesi-teesi-teesi“ bez zmeny výšky. V avikultúre sa nechová. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom a 9,9 milióna jedincov.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Boreálne smrekovo-jedľové lesy východnej a strednej Kanady a severovýchodu USA; husté porasty smreka a jedle v nízkopolohových aj horských polohách
V hniezdnom areáli preferuje zrelé boreálne lesy s dominanciou smreka (Picea) a jedle (Abies) — od nízko položených pobrehových zón až po vnútrozemské lesné komplexy. Populácie sa sústredujú najmä v oblastiach s výskytom spruce budworm, pričom hustota hniezdnej populácie výrazne stúpa počas gradácií tohto škodcu. Počas migrácie využíva prakticky akýkoľvek les alebo park. Na zimoviskách obýva nízke tropické lesy, krovinové porasty a záhradné prostredie v Paname a Kolumbii (zdroj: Audubon, BirdLife, Boreal Birds Initiative).
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do vrcholkov boreálnych ihličnanov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami
Horárik smrekový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; migrácia: zmiešané kŕdliky s inými horárikovitými a drobnými spevcami
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom z vrcholkov ihličnanov. Na zimoviskách sa zaraďuje do zmiešaných tropických kŕdlikov (mixed-species flocks), kde spolu s inými druhmi efektívnejšie loví potravu. Cez migráciu je možné vidieť viacero jedincov naraz — nie je agresívny voči iným horárikovitým.
Teplota a podnebie
Boreálne studené ihličnaté lesy na hniezdiskách; tropické a subtropické nížinné lesy Panamy a SZ Južnej Ameriky na zimoviskách
Druh je prispôsobený na chladné boreálne lesy severu a na tropické nížinné prostredie Panamy. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnom prostredí — nesie ho prirodzená periodika biotopov oboch hemisfér.
Hniezdenie
Pohárkovité hniezdo zo stoniek, tráv, lišajníkov, koreňov a pavučiny, vystelané jemnými koreňmi, vlasmi a machom; typicky 1–12 m nad zemou na horizontálnej vetve ihličnana
Hniezdo stavia iba samica — pohárkovité, zo stoniek, tráv, kôry, lišajníkov a pavučiny, vystelané jemnými koreňmi, vlasmi (srsťou) a machom. Umiestňuje ho na horizontálnej vetve smreka alebo jedle, 1–12 m nad zemou (Audubon uvádza 4–40 stôp, t.j. 1,2–12 m). Znáška: zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–7 — zdroj Wikipedia EN; Audubon 4–5; SD Birds 4–6), bielych so sivohnedými škvrnami pri tupom konci. Inkubuje iba samica počas 12–13 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch (Audubon: 11–12, SD Birds: 11–14). V rokoch gradácie spruce budworm je znáška väčšia a hustota hniezd vyššia.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potôčkoch, rose a kvapôčkach vody na listoch; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých tečúcich vodách a v rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Máj–jún (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholkov ihličnanov a háji teritórium monotónnou sériou tichých vysokých tónov. Tok prebieha v máji a júni. Samce prichádzajú na hniezdiská začiatkom mája, aby obsadili teritóriá v smrekovo-jedľových lesoch. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými horárikovitými; presné údaje pre tento druh nie sú v dostupnej literatúre výslovne overené).

Hniezdo a znáška
Znáška od polovice mája; 4–5 vajec (rozsah 3–7)

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo zo stoniek, tráv, lišajníkov a pavučiny, vystelané jemnými koreňmi a vlasmi, 1–12 m nad zemou na vetve ihličnana. Znáška obsahuje 4–5 vajec (rozsah 3–7 podľa Wikipedia EN; väčšie znášky v rokoch hojnosti spruce budworm), bielych so sivohnedými škvrnami pri tupom konci. Hniezdna sezóna: polovica mája – júl.

Inkubácia
12–13 dní; inkubuje iba samica

Iba samica sedí na vajciach počas 12–13 dní (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, SD Birds). Samec ju v tomto čase zásobuje potravou a háji teritórium spevom. Vajíčka inkubuje výhradne samica — toto je zhodné s väčšinou rodov Setophaga.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami (najmä spruce budworm), hmyzom a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. V rokoch gradácie spruce budworm je dostupnosť potravy kľúčovým faktorom hniezdnej úspešnosti.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch od vyliahnutia (Audubon: 11–12 dní; SD Birds: 11–14 dní). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Jesenní jedinci a samice majú olivovo-zelený šat s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami — práve táto podoba je záťažovou záhadou birdwatcherov pri odlíšení od horárika tajgového.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné druh-špecifické údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh výslovne uvedený — analógiou s príbuznými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Plné hniezdne sfarbenie samca (kastánová koruna, hrdlo a boky) nastupuje postupne pelichaním. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 4,9 rokov (BBL longevity records, AnAge database) — ide o dolný strop záznamu, nie biologické maximum druhu.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik smrekový je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — loví hmyz vo vrcholkoch ihličnanov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarného ťahu.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik smrekový je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu sleduj hniezdneho samca z diaľky ďalekohľadom — kastánové hrdlo a boky sú nezabudnuteľné; hľadaj ho vo vrcholkoch smrekov a jedlí

3

V jeseni trénuj rozlíšenie od horárika tajgového: pozor na farbu nôh (tmavé vs oranžové) a farbu podchvostníkov (buffy vs biele)

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

5

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada) aj európska legislatíva zakazujú úmyselné rušenie a odchyt

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik smrekový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V SR a EÚ platia pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva; v USA a Kanade je druh chránený Migratory Bird Treaty Act. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (máj) v borealných lesoch Kanady alebo vo vnútrozemí USA pri migrácii
Birdwatchingové skupiny, atlasy vtákov a databázy (eBird, Avibase, Cornell Lab AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik smrekový nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu alebo výprava do boreálnych smrekových lesov Kanady v hniezdnej sezóne. Každá rozhodnutie odmietnutia obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je dôležitejšia než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik smrekový 13–15 cm Horárik tajgový 13–15 cm Horárik hnedoboký 11–13 cm Horárik jedľovcový 11–14 cm
Horárik smrekový Horárik tajgový (Setophaga striata) Horárik hnedoboký (Setophaga pensylvanica) Horárik jedľovcový (Setophaga fusca)
Dĺžka13–15 cm13–15 cm11–13 cm11–14 cm
Váha11–17 g10–20 g8–13 g8–12 g (priemer 9,7 g)
Dožitiemax. 4,9 r (BBL longevity records, voľná príroda)max. cca 5–8 rmax. cca 6–8 rmax. 8,2 r vo voľnej prírode (AnAge database)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaHniezdny samec: kastánová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár, dve biele krídlové pásy; samica bledšia; jesenný šat: olivovo-zelený s buffy podchvostníkmi a tmavými nohamiHniezdny samec: biely s čiernou čiapkou a lícami, prúžkovaná hruď; hniezdna samica: žltkastozelená so žltou tvárou. Jesenný šat: veľmi podobný horáriku smrekovému — kľúčové rozdiely: oranžové/žlté nohy, biele podchvostníky, zreteľné prúžky na hrudiHniezdny samec: žltá koruna, čierna tvár, biele tváre, hnedočervené (chestnut) boky; samica tlmenejšia so žltou korunou a náznakmi hnedých bokov. Na rozdiel od horárika smrekového má ŽLTÚ (nie krémovú) korunu a bielu (nie čiernu) tvárSamec: ohnivo-oranžové hrdlo a tvár — absolútny unikát medzi horárikovitými; čierny trojuholník na líci, čierny chrbát, veľká biela krídlová škvrna. Napriek podobnému biotopu je sfarbením nezameniteľný
AreálHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; dlhý migrant, populácia kopíruje cykly spruce budwormHniezdi v boreálnych lesoch Kanady a Aljašky; zimuje v Južnej Amerike (Kolumbia–Peru); jeden z najdlhších migrantov medzi horárikovitými; záťažová dvojica s horárikom smrekovým na jeseňHniezdi v lesných okrajoch a krovinách severovýchodnej Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike; pomenovaný po Pensylvánii; populácia reaguje na dostupnosť nových lesných porastovHniezdi v ihličnatých lesoch (smrek, jedľa, hemlock) severovýchodnej Severnej Ameriky; zimuje v horských lesoch Ánd (Kolumbia–Peru), 600–2500 m n. m.; dlhý migrant

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi; prognóza závisí od rýchlosti diagnózy.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity — Haemoproteus, Plasmodium)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné parazity, ktoré sa pri strese a zhoršení kondície premnožia. Krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium) sú u sťahovavých spevákov časté. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa nových vtákov, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z odchytu a kolízií s budovami (window strike)
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie so zasklenenými budovami počas nočnej alebo prízemnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých v Severnej Amerike. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy rastu peria

Ako výhradný hmyzožravec v hniezdnej sezóne trpí horárik smrekový rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy, malí cvrčkovia) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; výhradne semenná strava je nevhodná a vedie k rýchlej podvýžive.

Otravy pesticídmi (organofosfáty a pyretroidy pri postrekoch na potlačenie budworm-u)
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, strata koordinácie, kŕče, letargia

Horárik smrekový je osobitne zraniteľný voči pesticídovým postrekoch v kanadských lesoch zameraných na potlačenie spruce budworm. Komerčné letecké aplikácie insekticídov (napr. diflubenzurón, malathión) v hniezdnych oblastiach sú dlhodobo sledovanou hrozbou pre tento druh. Kontaminovaný hmyz alebo priama expozícia postrekmi môžu byť smrteľné.

Prevencia Horárik smrekový sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom alebo migrant v záchrannej stanici): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy a respiračných infekcií. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Kastánové hrdlo a boky — definiujúci znak. Hniezdny samec horárika smrekového je v teréne rozoznateľný okamžite vďaka sýtej kastánovo-gaštanovej (bay) farbe koruny, hrdla a bokov v kombinácii s krémovým zátyľkovým flakom a čiernou tvárou. Táto kombinácia je medzi severoamerickými horárikovitými jedinečná.

2

Záhadná jesenná dvojica s horárikom tajgovým. V jesennom šate sa oba druhy preoblečú do takmer identickej olivovo-zelenej podoby. Kľúčové rozdiely: horárik smrekový má tmavé (modrastosivé) nohy a buffy (okrové) podchvostníky, zatiaľ čo horárik tajgový (Setophaga striata) má jasne oranžové alebo žlté nohy a biele podchvostníky s prúžkovanou hruďou. Táto dvojica je klasickým problémom severoamerickej birdwatchingovej literatúry.

3

Špecialist na spruce budworm. Horárik smrekový je jedným z najvýraznejších biologických regulátorov obaľovača smrekového (Choristoneura fumiferana), najškodlivejšieho hmyzu kanadských boreálnych lesov. Jeden pár skonzumuje odhadom 13 000 lariev na hektári za 41 dní a populácia horárika môže v rokoch gradácie tohto škodcu niekoľkonásobne vzrásť.

4

Populácia kopíruje cykly budworm. Dramatické vzostupy a poklesy počtu horárika smrekového sú priamo spojené s periodickými gradáciami spruce budworm — po kulminácii gradácie a poklesu populácie škodcu sa znižuje aj početnosť horárika. Tento vzťah je jedným z najdemonštratívnejších príkladov trofickej kaskády v boreálnych lesoch.

5

Prevažne boreálny druh. Až 79 % severoamerickej populácie horárika smrekového hniezdi v boreálnom lese Kanady (Boreal Birds Initiative) — ide teda o druh, ktorého ochrana je neoddeliteľne spojená s ochranou rozľahlých kanadských boreálnych lesov, jedného z posledných veľkých nedotknutých lesných komplexov na Zemi.

6

Dramatická zmena stravy v závislosti od sezóny. Horárik smrekový patrí medzi menej bežné prípady vtákov, kde letná a zimná strava sú takmer opačné: v hniezdnej sezóne je takmer výhradný hmyzožravec (húsenice, chrobáky), kým na zimoviskách v Paname a Kolumbii tvorí bobule a tropické ovocie väčšinu stravy — táto flexibilita je kľúčom k jeho úspešnému prežívaniu naprieč rozsiahlym migračným koridorom.

7

Monotypický druh opísaný Wilsonom. Horárik smrekový nemá poddruhy (je monotypický) a opísal ho Alexander Wilson v roku 1810 ako Sylvia castanea — druhové meno castanea (latinsky gaštanový) odkazuje na farbu kastánového sfarbenia samca. Neskôr bol preradený do rodu Dendroica a napokon do rodu Setophaga (podľa 52. suplementu AOS z roku 2011).

8

Zvukovo záhadný vták. Spev horárika smrekového — monotónna séria tichých sibilantných tónov „teesi-teesi-teesi“ — je považovaný za jeden z najťažšie identifikovateľných medzi boreálnymi horáriky. Bez výraznej zmeny výšky ani hlasitosti znie ako tichý elektrický šum; birdwatcheri ho buď prehliadnu alebo si ho pripisujú inému druhu.

9

Dlhý transamerický migrant. Horárik smrekový prelietava tisíce kilometrov medzi boreálnymi hniezdiskami Kanady a tropickými zimovískami Panamy a Kolumbie. Cez migráciu prechádza skrz väčšinu východných a stredných USA, prekračuje Mexický záliv a zastavuje sa v zmiešaných kŕdlikoch v záhradách, parkoch a lesných porastoch.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik smrekový (Setophaga castanea)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga castanea (Alexander Wilson, 1810)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický neotropický migrant; v Európe vzácny vagrant, nie etablovaný druh
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, BirdLife International aj Wikipedia EN nerozoznávajú platné poddruhy. Pôvodne opísaný Alexandrom Wilsonom v roku 1810 ako Sylvia castanea; druhové meno castanea (latinsky gaštanový) odkazuje na kastánovo-gaštanovú farbu hrdla a bokov samca. Neskôr zaradený do rodu Dendroica, od roku 2011 (52. suplement AOS) do rodu Setophaga.
Avibase_ID 10C601D3BCC5A85C

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik smrekový je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na vrcholky boreálnych ihličnanov s potrebami (sezónna migrácia tisíce km, hmyz ako výhradná potrava), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Jesenné rozlíšenie tejto dvojice je jednou z klasických záhad severoamerickej ornitológie. Spoľahlivé znaky: horárik smrekový má tmavé (modrastosivé) nohy a buffy (okrové) podchvostníky, olivovo-zelenejšie sfarbenie chrbta bez výrazného prúžkovania hrude. Horárik tajgový má naopak jasne oranžové alebo žlté nohy (vrátane chodidiel), biele podchvostníky a zvyčajne zreteľné prúžky na bielastej hrudi. Ak vidíš na nohách akúkoľvek žltú alebo oranžovú farbu, je to horárik tajgový. Ak sú podchvostníky buffy a nohy tmavé, je to horárik smrekový.

Spruce budworm (obaľovač smrekový, Choristoneura fumiferana) je najvýznamnejší defoliátor boreálnych ihličnatých lesov Kanady. Horárik smrekový je jedným z jeho najefektívnejších prirodzených predátorov — jeden pár horárika skonzumuje odhadom 13 000 lariev na hektári za hniezdnu sezónu. Populácia horárika preto priamo kopíruje cyklické gradácie škodcu: v rokoch výbuchu (peak outbreak) sa hniezdna hustota horárika dramaticky zvyšuje, po kolapse gradácie opäť klesá. Tento vzťah je jedným z najznámejších príkladov dynamiky predátor–korisť v severoamerickej ekológii.

Hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch východnej Kanady (od Newfoundlandu po Saskatchewan) a severovýchodu USA. Až 79 % jeho severoamerickej populácie sa viaže na boreálny les Kanady. Zimuje v nízkych tropických lesoch a krovinových porastoch Panamy, Kolumbie a Venezuely. Cez migráciu (máj a august–október) prechádza skrz väčšinu USA, prekračuje Mexický záliv a zastavuje sa v lesoch a záhradách.

IUCN hodnotí horárika smrekového ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom a 9,9 milióna jedincov. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený Migratory Bird Treaty Act. V SR sa bežne nevyskytuje; v EÚ by sa uplatňovala smernica o vtákoch. Napriek dobrému aktuálnemu stavu mu hrozia straty boreálnych lesov a pesticídové postreky cielené na potlačenie spruce budworm, ktoré znižujú dostupnosť potravy.

Hniezdny samec má kastánovo-gaštanovú (bay) korunu, hrdlo a boky, výrazný krémový zátyľkový fliak, čiernu tvár, tmavý prúžkovaný chrbát a dve biele krídlové pásy. Hniezdna samica je oveľa bledšia a tlmenejšia — zachováva rovnaký základný vzor (dva krídlové pásy, zátyľkový fliak), no kastánová farba je redukovaná na slabý nádych na bokoch a korune. V jesennom (potiahnutom) šate sú oba pohlavia aj juvenile olivovo-zelené s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami — rozdiel medzi pohlaviami je v jeseni minimálny.

Samica znáša zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–7; väčšie znášky v rokoch hojnosti spruce budworm), bielych so sivohnedými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je pohárkovité, 1–12 m nad zemou na vetve ihličnana, stavia ho iba samica. Inkubuje výhradne samica počas 12–13 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia. Tieto údaje potvrdzujú viaceré nezávislé zdroje: Audubon Field Guide, Wikipedia EN, South Dakota Birds.

ZDROJ: Avibase (Setophaga castanea, ID 10C601D3BCC5A85C, SK nazov horarik smrekovy, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=10C601D3BCC5A85C), Wikipedia EN (Bay-breasted warbler — dlzka 14 cm, hmot

 Video — Horárik smrekový

Horárik smrekový (Setophaga castanea) — spev a hlas v prírode

Horárik smrekový (Setophaga castanea) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Bay-breasted Warbler, Česky:   lesñáček kaštanový, Nemecky:   Braunkehl-Waldsänger, Španielsky:   Reinita Castaña, Francúzsky:   Paruline à poitrine baie, Taliansky:   Dendroica pettocastano, Holandsky:   Kastanjezanger, Portugalsky:   mariquita-de-peito-baio, Poľsky:   lasówka kasztanowata, Maďarsky:   rozsdás lombjáró, Rusky:   Каштановая древесница, Latinsky:   Setophaga castanea (Alexander Wilson, 1810)