Horárik sivochrbtý (Setophaga dominica)

Parulidae (horárikovité)

Horárik sivochrbtý

Setophaga dominica — horárikovitý s jasne žltým hrdlom a čiernobielou maskou — metodický lovec kôry v borových lesoch a cyprusnových mokradinách juhovýchodných USA

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / Partners in Flight 2019). Globálna populácia sa odhaduje na 2 milióny dospelých jedincov a za uplynulých desať rokov vzrástla o 14 %. Populačný trend je hodnotený ako rastúci — druh patrí medzi menej ohrozené severoamerické sťahovavé horárikovité. Napriek tomu mu hrozia straty a degradácia lesných biotopov, pesticídové postreky v poľnohospodárskej krajine a na lesných stanoviskách, kolízie so zasklenenými budovami počas nočnej migrácie a klimatické zmeny ovplyvňujúce dostupnosť hmyzu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka13–14 cm
Váha8,5–11,3 g
Dožitiemax. 6,1 r (voľná príroda, BBL)
IUCNLC (najmenej ohrozený, rastúci trend)
StravaHmyz (chrobáky, húsenice, muchy, pavúky)
HniezdiskoBorové lesy, cyprusnové mokradiny, juhovýchod USA
ZimoviskoKaribik, Stredná Amerika, pobrežie Mexického zálivu
SpevZvonivé zostupné tóny zrýchľujúce sa, zakončené vyšším tónom
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

60% 20% 8% 9% STRAVA zloženie
Hmyz zo stien kôry a prasklín (chrobáky, muchy, húsenice) — dominantná zložka po celý rok, zbieraná metodickým krúžením po konároch 60%
Drobný hmyz zo šišiek, zväzkov ihlíc a zväzkov španielskych machov — typická technika zondovania dlhým zobákom 20%
Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný v praskladách kôry a na listoch 8%
Bobule a nektár — doplnková zložka mimo hniezdnej sezóny, najmä pri agávach a palmách na zimoviskách 9%
Ostatné (kobylky, cvrčky, komáre, mravce, vošky, príležitostne malé jašterice anoly) — príležitostne 3%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz — chrobáky, húsenice, muchy, komáre, mravce, kobylky, cvrčky; základná celosezónna potrava v prírode
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný v praskladách kôry a na listoch
  • Bobule a drobné ovocie — doplnková zložka mimo hniezdnej sezóny na zimoviskách
  • Nektár z kvetov (agávy, palmy) — zaznamenaný na zimoviskách v subtropických oblastiach
  • Živé mušičky (Drosophila) a malé larvy — vhodné pri núdzovej záchrannej starostlivosti
  • Hmyzožravá pasta (softbill formula) — len pri záchrannej starostlivosti, pod dozorom aviárneho veterinára
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik sivochrbtý je hmyzožravec, semená nie je schopný spracovať a v prírode ich nekonzumuje
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (insekticídmi) hmyz — priama otrava; pesticídy sú jednou z hrozieb pre sťahovavé horárikovité
Tip od odborníka Horárik sivochrbtý je takmer výhradne hmyzožravý druh — živí sa prevažne chrobákmi, húsenicami, muchami a pavúkmi zbieranými metodickým krúžením pozdĺž konárov a zondovaním prasklín kôry, šišiek borovíc a zväzkov ihlíc. Tento charakteristický spôsob kŕmenia — pomalé a plánovité pohybovanie sa po konároch so zondovaním zobáka do trhlín — pripomína správanie brhlíkov a líši sa od rýchlejšieho a kmitavejšieho správania väčšiny iných horárikovitých. Mimo hniezdnej sezóny a na zimoviskách doplňuje stravu bobuľami a príležitostne nektárom z kvetov agáv a paliem. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik sivochrbtý má čistý, zvonivý zostupný spev — séria jasných tónov klesajúcich na výške a zrýchľujúcich sa, zakončená nečakaným vyšším tónom. Je to jeden z prvých hlasov jari v juhovýchodných USA. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka hluku v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik sivochrbtý nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci, plachý hmyzožravec, ktorý loví v korunách stromov a pred ľuďmi uniká. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a sústavne pohyblivý druh — horárik sivochrbtý trávi celý deň metodickým prečesávaním konárov pri love hmyzu. Je to nočný migrant prelietavajúci stovky kilometrov medzi severnými hniezdiskami a zimovískami. Keďže sa nechová, jeho energetické nároky v zajatí nie sú overené.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik sivochrbtý nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: hlavný zostupný spev a krátke kontaktné hlásky.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik sivochrbtý je jasný a charakteristický spevák — jeho hlavný spev je séria čistých, zvonivých tónov klesajúcich na výške a zrýchľujúcich sa, zakončená nečakaným vyšším tónom (opisovaná ako teeew-teeew-teeew-teeew-tew-tew-twi). Tento spev je jedným z prvých zvukov jari v juhovýchodných USA, keď druh prichádza v marci — ešte skôr, než sa olistia stromy. Bežnou kontaktnou hlásou je ostré chip alebo vysoké sees. Spev vydáva z vrcholkov borovíc a cyprusov a je dobre počuteľný aj pri väčšej vzdialenosti.

Dokáže hovoriť? Horárik sivochrbtý nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár zostupného spevu a krátkych kontaktných hlások je vrodený a nemenný.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — séria čistých zvonivých tónov klesajúcich na výške a zrýchľujúcich sa, zakončená nečakaným vyšším tónom; opisovaná ako teeew-teeew-teeew-tew-tew-twi; jeden z prvých hlasov jari v juhovýchodných USA
  • Kontaktná a poplašná hláska — ostré krátke chip alebo vysoké sees, najčastejší zvukový prejav počas migrácie a na zimoviskách
  • Tichý kontaktný štebotot v zmiešaných kŕdlikoch — počas zimovania sa spája s cícavkami, sýkorami a inými spevcami a vydáva nenápadné dorozumievacie hlásky
  • Striedmejší hlasový prejav mimo hniezdnej sezóny — mimo revíru samca mlčí výrazne viac; na zimoviskách spevy takmer vymizajú

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — jeden z prvých spevákov, ktorý sa vracia na hniezdisko; samec obsadzuje teritórium zvonivou piesňou zostupujúcich tónov zo špičiek borovíc a cyprusov
Hniezdna sezóna — druh hniezdí dvakrát za rok; prvá znáška začína v apríli (zdroj: Audubon)
Odchov mláďat — inkubácia cca 12–13 dní, obaja rodičia kŕmia mláďatá (zdroj: Audubon); druhá hniezdna séria júl
Pelichanie — po druhej hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou
Zimovanie — pobrežie Mexického zálivu, Karibik, Stredná Amerika po Panamu; S. d. stoddardi zostáva v SZ Floride celoročne
Jeden z najskorších jarných migrantov v USA — prílet v marci, odlet začiatkom augusta; nočný migrant; S. d. stoddardi je stály druh SZ Floridy

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Horárik sivochrbtý je severoamerický hmyzožravý migrant, ktorý v európskej avikultúre nie je zavedený. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre záujemcov o severoamerickú avifaunu a birdwatcherov.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová — klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby (koruny borovíc a cyprusov, sezónna migrácia). Akékoľvek priestorové odporúčania by boli len teoretické a zavádzajúce.
Deti v domácnosti Horárik sivochrbtý nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať ako farebný a charakteristický druh z atlasu vtákov alebo pri birdwatchingu počas jarnej migrácie v USA.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — posúdenie hlasitosti v domácnosti je len teoretické. Spev je jasný a zvonivý, ozývajúci sa z vrcholkov borovíc a cyprusov.
Verdikt odborníka Horárik sivochrbtý (Setophaga dominica) je drobný horárik (13–14 cm, 8,5–11,3 g) z čeľade horárikovité (Parulidae) s nápadným jasne žltým hrdlom a horným prsom, striebristosivým chrbtom, bielym bruchom a dvoma bielymi krídlovými pruhmi. Hlavu zdobí čierna maska cez oko, biele supercílium (obočie) za okom, biely fľak na krku a čierne prúžky na bokoch. Dlhý zobák využíva na metodické zondovanie prasklín kôry, šišiek borovíc a zväzkov ihlíc — foraging technika pripomínajúca brhlíky, ojedinelá medzi horárikovitými. Hniezdi v borových lesoch s otvorenou spodnou vrstvou, cyprusnových mokradinách a pobrežných hájoch s planetánmi juhovýchodných USA. Je to jeden z najskorších jarných migrantov — vracia sa v marci, keď stromy ešte nie sú olistené, a jeho zvonivý zostupný spev je prvým znakom jari. Rozoznávajú sa tri poddruhy: albilora (stredovýchodné USA, celé obočie biele), dominica (juhovýchodné USA, predok obočia môže byť žltkastý) a stoddardi (SZ Florida, nesťahovavý). Hlavná identifikačná záhada: odlíšenie od Graceovho horárika (Setophaga graciae) — horárik sivochrbtý má biele obočie za okom a biely fľak na krku, zatiaľ čo Graceov horárik má žlté obočie tiahuce sa od základne zobáka. Zimuje na pobreží Mexického zálivu, v Karibiku a Strednej Amerike. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom a 2 miliónmi jedincov. V avikultúre sa nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Borové lesy s otvorenou spodnou vrstvou, cyprusnové mokradiny a riečne háje s planetánmi v juhovýchodných USA; preferuje ihličnaté alebo cyprusnové biotopy so španielskym machom (Tillandsia usneoides)
V hniezdnom areáli horárik sivochrbtý obsadzuje borové lesy (pinus) s otvorenou spodnou vrstvou, kde má voľný prístup k vetvám a kôre pre foraging; v nížinách preferuje bald cypress (Taxodium distichum) mokradiny, kde hniezdi v zväzkoch španielskych machov (Tillandsia usneoides) visiaceho z konárov. V stredozápadných oblastiach USA obýva riečne nivné háje s planetánmi (Platanus), kde metodicky preskúmava rovnú kôru. Na zimoviskách vyhľadáva palmové háje a pobrežné kroviny Mexického zálivu, Karibiku a Strednej Ameriky (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, Imagine Our Florida).
Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do koruny borovíc, cyprusov a planetánov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami
Horárik sivochrbtý je voľne žijúci neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti, potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry; mimo hniezdenia: zmiešané kŕdliky s cícavkami, sýkorami a inými spevcami
Počas hniezdenia samec háji teritórium zvonivým spevom z vrcholkov stromov. Mimo hniezdnej sezóny a na zimoviskách sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov (mixed-species flocks) s cícavkami (Carolina Chickadees), titmice (Tufted Titmice) a inými horárikovitými — táto stratégia zlepšuje efektivitu foragingovania a antipredátorovú obranu (zdroj: Seabrook Island Birders).
Teplota a podnebie
Mierny a subtropický klimatický pás USA na hniezdiskách; subtropické a tropické zimoviská od pobrežia Mexického zálivu po Strednú Ameriku
Druh je prispôsobený na teplý až mierny klimatický pás juhovýchodných USA v hniezdnej sezóne a na subtropické až tropické prostredie zimovísk. Jeden z mála horárikovitých, ktorého zimovisko prekrýva s hniezdnym areálom (pobrežie Mexického zálivu), čo mu umožňuje byť jedným z najskorších jarných migrantov.
Hniezdenie a hniezdo
Pohárkovité hniezdo v španielskom machu (Tillandsia) alebo vysoko na vetve ihličnana, typicky 9–18 m nad zemou; znáška 3–5 vajec, inkubácia cca 12–13 dní
Hniezdo je pohárkovité, stavané z trávy, machu, kúskov kôry a vlákien, vystelané páperím a perím. Najčastejšie je ukryté v zväzkoch španielskych machov (Tillandsia usneoides) na konci vetvičiek alebo vysoko na konároch ihličnanov — typicky 9–18 m nad zemou, niekedy až do 36 m (zdroj: Audubon). Znáška obsahuje 3–5 vajec (najčastejšie 4), sivobielych s nachovo-červeno-hnedými škvrnami pri tupom konci. Inkubácia trvá cca 12–13 dní; samica sedí primárne, samec pravdepodobne tiež pomáha. Druh hniezdí dvakrát za rok (zdroj: Audubon).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potôčkoch, rosných kvapkách na listoch a v jazierkach; v záchrannej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Drobné horárikovité sa kúpu v plytkých vodách a rose na vegetácii. V záchrannej starostlivosti postačuje plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne. Hygiena prostredia je kľúčová pre prevenciu plesní a parazitov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Február–apríl (prílet od marca; zdroj: Audubon)

Horárik sivochrbtý je jedným z najskorších jarných migrantov — vracia sa na hniezdisko v marci, keď stromy ešte nie sú olistené, a samec ihneď začína obsadzovať teritórium zvonivým zostupným spevom z vrcholkov borovíc, cyprusov alebo planetánov. Tento zvonivý hlas je v juhovýchodných USA jedným z prvých zvukov jari. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné druh-špecifické údaje nie sú k dispozícii (analógia s príbuznými horárikovitými).

Hniezdo a znáška
Od apríla; znáška 3–5 vajec, 2 hniezdenia za rok

Hniezdo je pohárkovité, stavané zo stoniek tráv, machu, kúskov kôry a pavučiniek, vystlané páperím a perím. Ukrýva sa v zväzkoch španielskych machov (Tillandsia usneoides) alebo vysoko na konároch ihličnanov, typicky 9–18 m nad zemou (rozsah 1,2–36 m; zdroj: Audubon). Znáška obsahuje 3–5 vajec, sivobielych s nachovo-červeno-hnedými škvrnami pri tupom konci. Druh hniezdí dvakrát ročne (zdroj: Audubon).

Inkubácia
Cca 12–13 dní; samica primárne, samec pravdepodobne pomáha

Inkubácia trvá cca 12–13 dní (zdroj: Audubon). Vajíčka inkubuje primárne samica; niektoré zdroje uvádzajú, že samec pravdepodobne tiež prispieva. Presné druh-špecifické rozdelenie inkubačnej záťaže nie je v bežne dostupnej literatúre dôkladne overené — druh je ťažko sledovateľný pre výšku hniezd. V tomto období samec zásobuje samicu potravou a háji teritórium.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom — chrobákmi, húsenicami, muchami a pavúkmi. Živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Presná dĺžka pobytu mláďat v hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená v bežne dostupnej literatúre — druh je málo preštudovaný pre ťažkú dostupnosť hniezd v korunách vysokých stromov.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia nie sú overené

Presný vek vyletenia mláďat nie je pre tento druh v bežne dostupnej literatúre spoľahlivo overený — druh je málo preštudovaný práve pre ťažkosť sledovania vysoko položených hniezd. Mladé vtáky po vyletení majú menej kontrastné sfarbenie ako dospelí; nadobúdajú plné dospelé šaty postupne pelichaním. Rodičia mláďatá dokrmujú aj po vyletení. Druh hniezdí dvakrát ročne, druhé hniezdenie prebieha v júli.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými horárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Plné hniezdne sfarbenie samca nastupuje pelichaním. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 6,1 roka (BBL longevity records, AnAge database, Acceptable quality data).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho sťahovavého hmyzožravca. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik sivochrbtý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — loví hmyz v korunách stromov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarnej migrácie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik sivochrbtý je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu hľadaj v marci a apríli v borových lesoch, cyprusnových porastoch alebo hájoch s planetánmi juhovýchodu USA — výrazné žlté hrdlo a biele obočie sú nezameniteľné

3

Trénuj rozlíšenie od Graceovho horárika: žlté obočie od základne zobáka u Grace vs biele obočie za okom a biely fľak na krku u sivochrbtého

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

5

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA) zakazuje úmyselné rušenie a odchyt

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik sivochrbtý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V SR a EÚ platia pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva; v USA je druh chránený Migratory Bird Treaty Act. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie počas jarného ťahu (február–apríl) v lesoch juhovýchodných USA
Birdwatchingové skupiny, atlasy vtákov a databázy (eBird, Avibase, Cornell Lab AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik sivochrbtý nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu alebo výprava do borových lesov a cyprusnových mokradín juhovýchodných USA. Odmietnutie obchodu s voľne odchytenými sťahovavými vtákmi je v prípade tohto druhu dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik sivochrbtý 13–14 cm Horárik smrekový 13–15 cm Horárik zlatohlavý 12–13 cm Horárik prériový 11–12 cm
Horárik sivochrbtý Horárik smrekový (Setophaga castanea) Horárik zlatohlavý (Setophaga petechia) Horárik prériový (Setophaga discolor)
Dĺžka13–14 cm13–15 cm12–13 cm11–12 cm
Váha8,5–11,3 g11–17 g8–12 g6–8 g
Dožitiemax. 6,1 r (BBL longevity records, voľná príroda)max. 4,9 r (BBL)max. cca 10 rmax. cca 6–8 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaJasne žlté hrdlo a horný prs, striebristosivý chrbát, biele brucho, čierna maska cez oko, biele obočie za okom, biely fľak na krku, čierne prúžky na bokoch, dve biele krídlové pásy; dlhý zobák na zondovanie kôryHniezdny samec: kastánová (bay) koruna, hrdlo a boky; krémový zátyľkový fliak; čierna tvár; dve biele krídlové pásy. Jesenný šat: olivovo-zelený s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami. Žiadne žlté hrdloSamec: celý spodok žltý so sýtymi hrdzavočervenými prúžkami na prsiach a bokoch; žlto-zelený chrbát; žiadna čierna maska cez oko. Žlté hrdlo obidvoch pohlaví, ale bez čiernej masky a bez bieleho fľaku na krkuSamec: žlté podčastie s čiernymi prúžkami, žlté supercílium, hrdzavočervené bodky na chrbte, čierny fúzový prúžok. Podobné prostredie (borové porasty a kroviny), ale sfarbenie celkovo žltšie bez čiernej masky cez oko a bez bieleho fľaku na krku
AreálHniezdi v borových lesoch, cyprusnových mokradinách a planetánových hájoch juhovýchodných USA; zimuje v Karibiku a Strednej Amerike; jeden z najskorších jarných migrantov USAHniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; populácia kopíruje cykly spruce budwormJeden z najrozšírenejších horárikovitých; hniezdi naprieč Severnou Amerikou od Aljašky po Panama; rôzne biotopy vrátane vŕbiniek, mokradí a záhradHniezdi v krovinách a porastoch prerástlých borovíc v juhovýchodných USA; zimuje v Karibiku a Floride; charakteristický bob-up pohyb chvostíkom

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi; prognóza závisí od rýchlosti diagnózy.

Endoparazity a krvné parazity (kokcídie, hlísty, Haemoproteus, Plasmodium)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné a krvné parazity (Haemoproteus, Plasmodium), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z kolízií s budovami (window strike)
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie so zasklenenými budovami počas nočnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle predanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy rastu peria

Ako takmer výhradný hmyzožravec trpí rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; semenná strava je nevhodná.

Otravy pesticídmi (organofosfáty a pyretroidy)
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, strata koordinácie, kŕče, letargia

Sťahovaví hmyzožravci sú osobitne zraniteľní voči insekticídovým postrekoch v lesoch a poľnohospodárskej krajine pozdĺž migračných trás. Kontaminovaný hmyz alebo priama expozícia postrekmi môžu byť smrteľné. Ide o jednu z kľúčových hrozieb pre populácie sťahovavých horárikovitých.

Prevencia Horárik sivochrbtý sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa a kontrola parazitov pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Nápadne žlté hrdlo — okamžite identifikovateľné. Horárik sivochrbtý je v teréne neprehliadnuteľný: jasne žlté hrdlo a horný prs v kombinácii s bielym bruchom, striebristosivým chrbtom, čiernou maskou cez oko a bielym supercíliom (obočím) za okom tvoria kombináciu, ktorú nemá žiadny iný horárik v jeho areáli.

2

Dlhý zobák a technika brhlíka. Na rozdiel od väčšiny horárikovitých, ktoré listujú vo vetvičkách alebo chytajú hmyz za letu, horárik sivochrbtý sa pohybuje pomalým metodickým krúžením pozdĺž konárov a zonduje dlhým zobákom do prasklín kôry, šišiek borovíc a zväzkov ihlíc. Táto technika — bežná u brhlíkov — je medzi horárikovitými ojedinelá a je kľúčovým terénnym znakom.

3

Biely fľak na krku — rozhodujúci znak oproti Graceovmu horáriku. Horárik sivochrbtý sa podobá Graceovmu horáriku (Setophaga graciae) — obidva majú žlté hrdlo a sivý chrbát. Rozhodujúci rozdiel: sivochrbtý má biele supercílium za okom a biely fľak na bočnej strane krku; Graceov horárik má žlté obočie tiahuce sa od základne zobáka, bez bieleho fľaku na krku. Range nie je predmetom zámeny — sivochrbtý je juhovýchodný, Grace obýva juhozápadné USA.

4

Tri poddruhy a záhada farby obočia. U poddruhu dominica (juhovýchod USA, na východ od Apalačí) môže byť predný okraj obočia mierne žltkastý; u poddruhu albilora (stredovýchod USA, na západ od Apalačí) je supercílium vždy čisto biele — táto variácia bola historicky predmetom diskusie a niektorí autori uvažovali o dvoch druhoch. Stoddardi (SZ Florida, J Alabama) je nesťahovavý a má nepatrne štíhlejší zobák.

5

Jeden z prvých hlasov jari v USA. Horárik sivochrbtý sa vracia na hniezdisko v marci — ešte skôr, než sa olistia listnaté stromy — a jeho zvonivý zostupný spev (teeew-teeew-teeew-tew-tew-twi) je v juhovýchodných USA jedným z prvých zvukov nového vtáčieho roka. Tento skorý prílet mu dáva výhodu pri obsadzovaní teritórií.

6

Hniezdi dvakrát ročne v španielskych machoch. Hniezdo umiestňuje v zväzkoch španielskych machov (Tillandsia usneoides) alebo vysoko v ihličnanoch. Druh znáša dve znášky ročne — vlastnosť typická skôr pre tropické ako mierneho pásma horárikovité — čo naznačuje prispôsobenosť na teplý subtropický hniezdny areál.

7

Hybridizácia so severným lesňáčkom. Horárik sivochrbtý príležitostne hybridizuje s Setophaga americana (Northern Parula) — hybrid nazývaný Suttonov horárik (Sutton's Warbler) bol prvýkrát popísaný v Západnej Virgínii v roku 1940. Hybrid má čisté žlté hrdlo, absenciu čiernych pruhov lemujúcich prsník a zelenkastý nádych na chrbte.

8

Populácia rastie. Napriek všeobecnému poklesu mnohých sťahovavých spevákov v Severnej Amerike, horárik sivochrbtý patrí medzi druhy s rastúcim populačným trendom: za uplynulých desať rokov sa globálna populácia odhadovaná na 2 milióny jedincov zvýšila o 14 % (zdroj: BirdLife International / Partners in Flight 2019).

Taxonomická klasifikácia

species Horárik sivochrbtý (Setophaga dominica)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga dominica (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh juhovýchodných USA; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa nechová
Poddruhy Rozoznávajú sa tri platné poddruhy. S. d. dominica (Linnaeus, 1766) obýva juhovýchod USA na východ od Apalačského pohoria a má supercílium, ktoré môže byť na prednom konci mierne žltkasté. S. d. albilora (Ridgway, 1873) obýva stredovýchodné USA na západ od Apalačského pohoria a má vždy čisto biele supercílium. S. d. stoddardi (Sutton, 1951) je nesťahovavý poddruh SZ Floridy a južnej Alabamy s mierne štíhlejším zobákom ako albilora. Druh pôvodne opísal Carl Linnaeus v roku 1766 ako Motacilla dominica; druhové meno odkazuje na ostrov Hispaniola (San Domingo). Bahámský vrabčiak (Setophaga flavescens Todd, 1909), dlho uvádzaný ako štvrtý poddruh, bol na základe molekulárnych analýz povýšený na samostatný druh.
Avibase_ID 136451CF6F7A49BA

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik sivochrbtý je voľne žijúci neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Je to takmer výhradný hmyzožravec s potrebami (koruny borovíc a cyprusov, sezónna migrácia), ktoré klietka ani voliéra nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarnej migrácie.

Obidva majú žlté hrdlo a sivý chrbát, ale rozdiely sú jasné: horárik sivochrbtý má biele supercílium (obočie) za okom a biely fľak na bočnej strane krku. Graceov horárik má žlté obočie tiahuce sa od základne zobáka a biely fľak na krku nemá. Navyše žijú v odlišných oblastiach: sivochrbtý obýva juhovýchod USA, Graceov horárik juhozápad USA (skalnaté hory, smrekovo-jedľové lesy).

Je takmer výhradne hmyzožravec — loví chrobáky, húsenice, muchy, pavúky, komáre, mravce a kobylky. Charakteristickým spôsobom foragingovania je pomalé metodické krúženie pozdĺž konárov a zondovanie dlhým zobákom do prasklín kôry, šišiek borovíc a zväzkov ihlíc — technika pripomínajúca brhlíkov, ojedinelá medzi horárikovitými. Mimo hniezdnej sezóny doplňuje stravu bobuľami a príležitostne nektárom.

Hniezdi v borových lesoch s otvorenou spodnou vrstvou, cyprusnových mokradinách a riečnych hájoch s planetánmi juhovýchodných USA (od južnej Pensylvánie a severného Missouri po Mexický záliv). Zimuje na pobreží Mexického zálivu, v Karibiku a Strednej Amerike po Panamu; poddruh stoddardi zostáva v SZ Floride celoročne. Je to jeden z najskorších jarných migrantov — vracia sa v marci.

IUCN hodnotí horárika sivochrbtého ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom — za uplynulých 10 rokov vzrástla globálna populácia (odhadovaná na 2 milióny jedincov) o 14 %. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act. V SR sa bežne nevyskytuje; slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.

Znáška obsahuje 3–5 vajec (najčastejšie 4), sivobielych s nachovo-červeno-hnedými škvrnami pri tupom konci. Hniezdo je pohárkovité v španielskom machu alebo vysoko v ihličnanoch (9–18 m). Inkubácia trvá cca 12–13 dní, sedí primárne samica. Druh hniezdí dvakrát ročne (zdroj: Audubon). Presná dĺžka pobytu mláďat v hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Spev je séria čistých zvonivých tónov klesajúcich na výške a zrýchľujúcich sa, zakončená nečakaným vyšším tónom — opisovaná ako teeew-teeew-teeew-tew-tew-twi. Je to jeden z prvých hlasov jari v juhovýchodných USA (prílet v marci). Kontaktná hláska je ostré krátke chip alebo vysoké sees. Spev pochádza z vrcholkov borovíc a cyprusov a je dobre počuteľný na väčšiu vzdialenosť.

ZDROJ: Avibase (Setophaga dominica, ID 136451CF6F7A49BA, SK nazov horarik sivochrbty, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=136451CF6F7A49BA), Wikipedia EN (Yellow-throated warbler — dlzka 13–14

 Video — Horárik sivochrbtý

Horárik sivochrbtý (Setophaga dominica) — spev a hlas v prírode

Horárik sivochrbtý (Setophaga dominica) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-throated Warbler, Česky:   lesňáček zlatohrdlý, Nemecky:   Goldkehl-Waldsänger, Španielsky:   Reinita Gorjiamarilla, Francúzsky:   Paruline à gorge jaune, Taliansky:   Dendroica golagialla, Holandsky:   Geelkeelzanger, Portugalsky:   Mariquita-de-garganta-amarela, Poľsky:   lasówka szarogrzbieta, Maďarsky:   Sárgatorkú lombjáró, Rusky:   Желтогорлая древесница, Japonsky:   キノドアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga dominica (Linnaeus, 1766)