Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis)

Parulidae (horárikovité)

Horárik pustovnícky

Setophaga occidentalis — lesný horárik s čistou žiarivou žltou hlavou a čiernym hrdlom — skrytý lovec hmyzu vo vrcholkoch ihličnanov západného pobrežia USA, ohrozený hybridizáciou s agresívnejším horárikovitým townsendovým

IUCN: LC (Least Concern, 2023) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál v ihličnatých lesoch západného pobrežia USA a relatívne veľkú populáciu. Populačný trend je hodnotený ako stabilný. Hrozbami sú strata a degradácia starých vzrastlých ihličnatých lesov (rozsiahle požiare, ťažba dreva), zmena klímy (predpokladaná kontrakcia areálu v Kalifornii a Oregone, expanzia na sever), kolízie sťahovavých vtákov s budovami a hybridizácia s agresívnejším horárikovitým townsendovým (Setophaga townsendi), ktorý postupne nahradzuje pustovníckeho v severných častiach areálu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act.
Dĺžka11–14 cm
Váha8,5–14 g
Dožitiemax. 9,1 r (voľná príroda, BBL)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
StravaHmyz a pavúky (húsenice, chrobáky, muchy)
HniezdiskoIhličnaté lesy Kaskád, Sierry Nevady (Washington–Kalifornia)
ZimoviskoHorské lesy Mexika a Guatemaly
SpevSéria čistých vysokých tónov z vrcholkov ihličnanov
HybridizáciaS horárikovitým townsendovým (Oregon, Washington)

Výživa

  • Húsenice a larvy motýľov — dominantná zložka v hniezdnej sezóne, zbieraná vo vrcholkových poschodiach ihličnatých koruniek
  • Chrobáky, muchy, mšice, cikády a iný hmyz — dôležitá celosezónna zložka
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný pri prehľadávaní vetvičiek a ihličia
  • Drobné bobuľky a plody — príležitostný doplnok mimo hniezdnej sezóny a počas migrácie
Tip od odborníka Horárik pustovnícky je takmer výhradne hmyzožravý druh — živí sa húsenicami, chrobákmi, muchami, mšicami, cikádami a pavúkmi, ktoré zbiera vo vrcholkových poschodiach koruny ihličnanov. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice. Semennú stravu nekonsumuje a nedokáže ju efektívne spracovať.

Hlasový prejav

Horárik pustovnícky patrí medzi tichšie a ťažšie lokalizovateľné horáriky — spieva z vrcholkov ihličnanov, kde je zrak veľmi sťažený. Hlavný spev samca je séria vysokých čistých píšťalových tónov, pripomínajúca spev stehlikovitého vtáka; zdroje ho opisujú ako rad jasných tónov s jemnou kadenčnou štruktúrou (Audubon: séria vysokých tónov podobná spevu žltiaka amerického, ale menej dôrazná). Bežnou hláskou je krátky mäkký zvuk chip ako kontaktná a poplašná hláska počas migrácie a na hniezdiskách. Spev znie z veľkej výšky a ľahko unikne pozornosti.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — séria vysokých čistých píšťalových tónov s jemnou kadenčnou štruktúrou; prednášaný samcom z vrcholkov ihličnanov; opisovaný ako séria jasných tónov podobná spevu žltiaka amerického, ale menej dôrazná (zdroj: Audubon Field Guide)
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátky mäkký zvuk chip (alebo tseet); najčastejší zvukový prejav počas migrácie a na zimoviskách; jemný a ľahko prehliadnuteľný
  • Tichý kontaktný štekot v zmiešaných kŕdlikoch počas migrácie — nenápadné dorozumievacie hlásky pri prelete cez záhrady a lesné okraje
  • Striedmy hlasový prejav zo veľkej výšky — druh je aktívny predovšetkým v korunnej vrstve ihličnanov, 20–40 metrov nad zemou; v teréne ho birdwatcheri väčšinou dlho počujú predtým, ako ho zahliadnu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z vrcholkov ihličnanov a háji teritórium; prílet na hniezdiská začiatkom mája
Hniezdna sezóna — znáška začína v máji, vajcia kladené do pohárkovitého hniezda v ihličnane 6–12 m nad zemou
Odchov mláďat — inkubácia cca 12 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí
Pelichanie pred migráciou — samce aj samice dostávajú tlmenejší posthniezdny šat; odlet z hniezdisk začína koncom júla
Zimovanie — horské borovicovo-dubové lesy Mexika a Guatemaly; príležitostne aj juh Kalifornie
Neotropický migrant: jar (apríl–máj) prílet na hniezdiska v Kaskádach, Sierre Nevade a pobrežných pohoriach; jeseň (júl–september) odlet; migruje pozdĺž Pacifického pobrežia a horských hrebeňov

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Vysoké husté ihličnaté lesy pobrežia a horské ihličnaté lesy stredných a vyšších polôh — douglas-jedľa, hemlock, céder, jedle a borovice
V hniezdnom areáli preferuje husté vlhké ihličnaté lesy s dominanciou douglas-jedlí (Pseudotsuga menziesii), hemlocku (Tsuga) a cédra (Thuja) v nižších polohách pri pobreží, ako aj chladnejšie horské lesy jedlí a iných ihličnanov vo vyšších nadmorských výškach. Druh foruje takmer výhradne vo vrcholkových poschodiach koruny, typicky 20–40 metrov nad zemou, kde prehľadáva vetvičky a ihlie smerom od vnútra ku koronám. Je preto oveľa skôr počuteľný, než viditeľný.
Prostredie v ľudskej starostlivosti (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do vrcholkov ihličnanov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami
Horárik pustovnícky je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti (po kolízii), potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry samcov vo vrcholkoch ihličnanov; migrácia: zmiešané kŕdliky s inými horárikovitými a drobnými spevcami
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom z vrcholkov ihličnanov. Cez migráciu sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov s inými horárikovitými, kde spolu efektívnejšie lovia potravu. Nie je výrazne agresívny voči iným horárikovitým mimo hybridnej zóny s townsendovým horárikovitým.
Teplota a podnebie
Vlhké pobrežné a horské ihličnaté lesy na hniezdiskách (západ USA); suché horské borovicovo-dubové lesy strednej Ameriky na zimoviskách
Druh je prispôsobený na vlhké chladnejšie ihličnaté lesy pacifického pobrežia a horských hrebeňov pri hniezdení a na horské suché borovicovo-dubové lesy pri zimovaní v Mexiku a Guatemale. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnom prostredí.
Hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z rastlinných stebeliek, ihličia, machu a pavučiny, vystelané jemnými materiálmi; typicky 6–12 m (20–40 stôp) nad zemou na horizontálnej vetve ihličnana
Hniezdo stavia iba samica — pohárkovité, z lúčnych stebeliek, borovicových ihíl, vetvičiek, lišajníkov, machu a pavučiny, vystelané jemnými koreňmi a mäkkou kôrou. Umiestňuje ho na horizontálnej vetve ihličnana, typicky 6–12 m nad zemou (Audubon uvádza 20–40 stôp), dobre skryté listím a ihličím, ďalej od kmeňa. Znáška: zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–5; zdroj Audubon/Wikipedia EN), bielych so sivohnedými alebo lilakovými škvrnitkami. Inkubácia trvá cca 12 dní (zdroj: Audubon). Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí (zdroj: Audubon, Wikipedia EN).
Zimovisko
Horské borovicovo-dubové a zmiešané ihličnaté lesy Mexika (pohoria Sierra Madre) a Guatemaly; príležitostne juh Kalifornie
Na zimoviskách v Mexiku a Guatemale obýva horské borovicovo-dubové lesy a zmiešané ihličnaté porasty pohoria Sierra Madre a iných stredoamerických horských systémov; zimuje tu v zmiešaných potulných kŕdlikoch. Príležitostne sa zdržuje aj na juhu Kalifornie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholkov ihličnanov a háji teritórium sériou čistých vysokých tónov. Tok prebieha v máji a júni. Samce prichádzajú na hniezdiská skôr ako samice, aby obsadili teritóriá v hustých ihličnatých lesoch. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (AnAge databáza uvádza pohlavnú zrelosť 365 dní pre obe pohlavia; zdroj: AnAge/BBL).

Hniezdo a znáška
Znáška od mája; 3–5 vajec (zvyčajne 4–5)

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo z lúčnych stebeliek, borovicových ihíl, vetvičiek, lišajníkov a pavučiny, vystelané jemnými koreňmi a mäkkou kôrou. Umiestňuje ho 6–12 m nad zemou na horizontálnej vetve ihličnana, dobre skrytej v korunke. Znáška: typicky 4–5 vajec (rozsah 3–5 podľa Audubon/Wikipedia EN; Wikipedia uvádza aj 3 ako príležitostnú hodnotu), bielych so sivohnedými alebo lilakovými škvrnitkami. Hniezdna sezóna: máj–júl.

Inkubácia
Cca 12 dní (zdroj: Audubon Field Guide)

Inkubácia trvá cca 12 dní (zdroj: Audubon Field Guide). South Dakota Birds uvádza, že inkubáciu vykonávajú pravdepodobne obaja rodičia, avšak to nie je pre tento druh definitívne potvrdené; u väčšiny rodov Setophaga inkubuje prevažne samica. Samec zásobuje samicu potravou a háji teritórium spevom.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, chrobákmi, muchami a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Druh nie je viazaný na jeden druh hmyzieho škodcu (ako horárik smrekový na spruce budworm), no závisí od všeobecnej diverzity hmyzu ihličnatých lesov.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí

Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní od vyliahnutia (zdroj: Audubon Field Guide, Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení, kým sa osamostatnia. Juvenily majú tlmenejšie sfarbenie než dospelé vtáky — žltá na hlave je menej intenzívna, hrdlo menej výrazne čierne. Plné dospelé sfarbenie samca nastupuje postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť
V prvom roku života (zdroj: AnAge/BBL)

Pohlavná zrelosť nastupuje v prvom roku života — AnAge databáza (BBL Longevity Records) uvádza pohlavnú dospelosť 365 dní pre obe pohlavia. Maximálne zaznamenaná dĺžka života vo voľnej prírode je 9,1 roka (BBL Longevity Records; AnAge klasifikuje záznam ako hodnoterný, stredná vzorka). Dĺžka života v zajatí nie je overená, keďže druh sa nechová.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik pustovnícky 11–14 cm Horárik townsendov 11–13 cm Horárik čiernohrdlý zelenokrí… 11–13 cm Horárik smrekový 13–15 cm
Horárik pustovnícky Horárik townsendov (Setophaga townsendi) Horárik čiernohrdlý zelenokrídly (Setophaga virens) Horárik smrekový (Setophaga castanea)
Dĺžka11–14 cm11–13 cm11–13 cm13–15 cm
Váha8,5–14 g7–11 g7–12 g11–17 g
Dožitiemax. 9,1 r (BBL longevity records, voľná príroda)max. cca 8–10 rmax. cca 10 rmax. 4,9 r (BBL longevity records)
OchranaIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITES
CharakteristikaHniezdny samec: čistá žiarivo žltá hlava a tvár bez tmavého líčia, čierne hrdlo, sivý chrbát, biele prsia bez prúžkov, dve biele krídlové pásy; samica: tlmenejšia žltá tvár, bledšie hrdloSamec: žltá tvár s VÝRAZNÝMI TMAVÝMI LÍČIAMI a ušnými krovkami, žlté prsia s čiernymi prúžkami, olivový chrbát. Diagnostický rozdiel oproti pustovníckeho: tmavé líčia a žltá hruď s prúžkamiSamec: ZELENKAVÉ temeno a líčia (nie žlté), čierne hrdlo, biele prsia s čiernymi prúžkami, žltý bok tváre. Na rozdiel od pustovníckeho má olivovo-zelenú hlavu (nie žltú) a žltkavý podchvostníkHniezdny samec: kastánovo-gaštanová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár; samica bledšia. Jesenný šat olivovo-zelený s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami
AreálHniezdi vo vysokých ihličnatých lesoch Kaskád, Sierry Nevady a pobrežných pohorí (Washington, Oregon, Kalifornia); zimuje v Mexiku a Guatemale; foruje v korunách ihličnanov 20–40 m nad zemou; hybridizuje s S. townsendiHniezdi v ihličnatých lesoch od Aljašky cez Britskú Kolumbiu po Kaskády; zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; agresívny samec vytláča horárika pustovníckeho v hybridnej zóne (Oregon, Washington)Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike a severnej Južnej Amerike; sesterský druh skupiny Townsend–Hermit; identifikačná trojica (virens vs townsendi vs occidentalis)Hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; populácia kopíruje cykly spruce budworm; iný areál (východ vs západ) než pustovnícky

Zaujímavosti

1

Čistá žiarivo žltá hlava — definiujúci znak samca. Hniezdny samec horárika pustovníckeho je v teréne okamžite rozoznateľný vďaka uniformne žiarivej žltej hlave a tvári, ktoré sú bez akéhokoľvek tmavého líčia alebo ušnej škvrny. V kombinácii s čiernym hrdlom a sivým chrbtom ide o farebnú kombináciu, ktorú nemá žiadny iný bežný severoamerický horárik.

2

Záhadná hybridná zóna s townsendovým horárikovitým. Horárik pustovnícky a horárik townsendov (Setophaga townsendi) sú sesterské druhy, ktoré sa rozišli v glaciálnych refugiách a vstúpili do sekundárneho kontaktu pred cca 5000 rokmi. V Kaskádach a na Olympijskom polostrove (Washington, Oregon) existujú tri hybridné zóny. Samce townsendovho druhu sú agresívnejšie, majú vyššie hladiny testosterónu a aktívne vytláčajú horárika pustovníckeho smerom na juh — hybridná zóna sa posunula o tisíce kilometrov na juh pozdĺž pacifického pobrežia.

3

Ako odlíšiť od horárika townsendovho. Kľúčový rozdiel: horárik pustovnícky má čistú, prázdnu žltú tvár (bez tmavého líčia), čierne hrdlo a biele prsia bez žltosti a prúžkov. Horárik townsendov má naopak výrazné tmavé líčia a ušné krovky, žlté prsia s čiernymi prúžkami a tmavý chrbát s olivovými tónmi. Hybridy nesú prvky oboch: žltú tvár pustovníckeho a žlté prsia so škvrnitosťou townsendovho.

4

Životný priestor vo výšinách koruniek. Horárik pustovnícky je jedným z najviac canopy-viazaných horárikovitých — trávi väčšinu hniezdnej sezóny vo výšinách 20–40 metrov v korunách douglas-jedlí, hemlockov a cédrov, kde prehľadáva vetvičky a ihlie smerom od kmeňa ku koronám. Je preto klasickým vtákom, ktorého birdwatcheri v lese dlho počujú predtým, ako ho zahliadnu.

5

Monotypický druh opísaný Townsendom. Horárik pustovnícky nemá poddruhy (je monotypický) a opísal ho John Kirk Townsend v roku 1837 ako Sylvia occidentalis. Druhové meno occidentalis (latinsky západný) odkazuje na jeho areál na západ USA. Neskôr bol preradený do rodu Dendroica a napokon do rodu Setophaga (podľa 52. suplementu AOS z roku 2011).

6

Striktne hmyzožravý výšinný lovec. Na rozdiel od niektorých horárikovitých, ktoré dopĺňajú stravu bobuľkami alebo nektárom, horárik pustovnícky je takmer výlučne hmyzožravý — živí sa húsenicami, chrobákmi, muchami, mšicami, cikádami a pavúkmi zbieranými v ihličí a na vetvičkách. Semenná strava ho nezaujíma.

7

Dlhý pacifický migrant. Horárik pustovnícky migruje pozdĺž Pacifického pobrežia a horských hrebeňov — Kaskády, Sierra Nevada a pobrežné pohoria — medzi hniezdiskami v Oregone, Washingtone a Kalifornii a zimovískami v horských lesoch Mexika a Guatemaly. Počas jarnej migrácie (apríl–máj) prechádza pobrežnými lesmi a praliésmi; na jeseň (júl–september) odlieta pomerne skoro.

8

Maximálne zaznamenané dožitie 9,1 roka. BBL Longevity Records severnej Ameriky (AnAge databáza) evidujú pre horárika pustovníckeho maximálne zaznamenanú dĺžku života vo voľnej prírode 9,1 roka — záznam je klasifikovaný ako hodnoterný pri strednej vzorke. Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je oveľa nižšia, pričom kolízie s budovami počas migrácie a zmena biotopov (rozsiahle požiare, ťažba dreva) sú kľúčovými faktormi mortality.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga occidentalis (John Kirk Townsend, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický (western US) migrant; v Európe nie je zaznamenávaný ani nie je etablovaný v avikultúre
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, BirdLife International a Avibase nerozoznávajú platné poddruhy. Opísal ho John Kirk Townsend v roku 1837 (protonym Sylvia occidentalis; typová lokalita Columbia River, Oregon). Neskôr zaradený do rodu Dendroica, od roku 2011 do rodu Setophaga. Hybridizuje so Setophaga townsendi (horárik townsendov) v kontaktnej zóne v Kaskádach a na Olympijskom polostrove (Washington, Oregon); hybridy nesú žltú tvár horárika pustovníckeho a žlté prsia so škvrnitosťou horárika townsendovho.
Avibase_ID 0EB07C122ABCDA6F

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik pustovnícky je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na vrcholky ihličnanov s potrebami (sezónna migrácia stovky kilometrov, hmyz ako výhradná potrava), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Toto je kľúčová identifikačná dvojica na západnom pobreží USA. Horárik pustovnícky má ČISTÚ, prázdnu žiarivo žltú tvár bez akéhokoľvek tmavého líčia alebo ušnej škvrny, čierne hrdlo/bib a BIELE prsia bez žltosti a bez prúžkov. Horárik townsendov má naopak výrazné TMAVÉ LÍČIA a ušné krovky (čierna alebo tmavozelená škvrna), ŽLTÉ prsia s čiernymi prúžkami a tmavší chrbát. Hybridy, ktoré sú v Oregone a Washingtone bežné, nesú prvky oboch: žltú tvár pustovníckeho a žlté prsia so škvrnitosťou townsendovho.

Hniezdi vo vysokých hustých ihličnatých lesoch (douglas-jedľa, hemlock, céder, jedle) pohoria Kaskády, Sierra Nevada a pobrežných pohorí od juhozápadného Washingtonu a Oregonu cez Kaliforniu. Zimuje v horských borovicovo-dubových lesoch Mexika (Sierra Madre) a Guatemaly; príležitostne sa zdržuje aj na juhu Kalifornie. Migrácia prebieha prevažne pozdĺž Pacifického pobrežia a horských hrebeňov.

Hybridizácia predstavuje dlhodobú hrozbu pre horárika pustovníckeho. Samce townsendovho druhu sú agresívnejšie, majú vyššie hladiny testosterónu a aktívne vytláčajú samce horárika pustovníckeho zo spoločných teritórií. Hybridná zóna v Kaskádach (Washington, Oregon) sa za posledné desaťročia posunula smerom na juh — genetická analýza naznačuje, že townsendov horárik postupne nahradzuje pustovníckeho v horných častiach jeho pôvodného areálu. Hybridy sú plodné, čo hybridizáciu uľahčuje.

IUCN hodnotí horárika pustovníckeho ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou — globálny areál a celková populácia sú dostatočne veľké. V USA je chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act. Hrozbami sú rozsiahle lesné požiare a zmeny v hospodárení s ihličnatými lesmi (ťažba dreva znižuje dostupnosť starých vzrastlých porastov), zmena klímy (severný posun areálu, kontrakcia v Kalifornii a Oregone) a hybridizácia s agresívnejším horárikovitým townsendovým. Druh nie je zaradený v CITES.

Samica znáša zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–5 podľa Audubon/Wikipedia EN), bielych so sivohnedými alebo lilakovými škvrnitkami. Hniezdo je pohárkovité, 6–12 m nad zemou na vetve ihličnana, stavia ho iba samica. Inkubácia trvá cca 12 dní (zdroj: Audubon Field Guide). Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí; obaja rodičia ich kŕmia. Presné rozdelenie inkubačných povinností medzi pohlaviami nie je pre tento druh definitívne potvrdené.

Horárik pustovnícky žije a foruje takmer výhradne vo vrcholkových poschodiach koruny ihličnanov — typicky 20–40 metrov nad zemou v hustých douglas-jedliach, hemlocku a cédri. Birdwatcheri ho preto v lese väčšinou dlho počujú (séria čistých vysokých tónov) predtým, ako ho zahliadnu. Okrem toho uprednostňuje vnútro koruniek pred ich okrajom, čo sťažuje pohľad. Pri návšteve hniezdneho biotopu odporúčame ďalekohľad s veľkým zväčšením a trpezlivosť pri sledovaní vrcholkov ihličnanov.

ZDROJ: Avibase (Setophaga occidentalis, ID 0EB07C122ABCDA6F, SK nazov horarik pustovnicky, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=0EB07C122ABCDA6F), Wikipedia EN (Hermit warbler — dlzka 5,5 in/14

 Video — Horárik pustovnícky

Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis) — spev a hlas v prírode

Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Hermit Warbler, Česky:   Lesňáček žlutohlavý, Nemecky:   Einsiedelwaldsänger, Španielsky:   Reinita Cabecigualda, Francúzsky:   Paruline à tête jaune, Taliansky:   Parula eremita, Holandsky:   Heremietzanger, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   Lasówka żółtogłowa, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Желтоголовая древесница, Japonsky:   キガシラアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga occidentalis (John Kirk Townsend, 1837)