Parulidae (horárikovité)
Horárik pustovnícky patrí medzi tichšie a ťažšie lokalizovateľné horáriky — spieva z vrcholkov ihličnanov, kde je zrak veľmi sťažený. Hlavný spev samca je séria vysokých čistých píšťalových tónov, pripomínajúca spev stehlikovitého vtáka; zdroje ho opisujú ako rad jasných tónov s jemnou kadenčnou štruktúrou (Audubon: séria vysokých tónov podobná spevu žltiaka amerického, ale menej dôrazná). Bežnou hláskou je krátky mäkký zvuk chip ako kontaktná a poplašná hláska počas migrácie a na hniezdiskách. Spev znie z veľkej výšky a ľahko unikne pozornosti.
Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholkov ihličnanov a háji teritórium sériou čistých vysokých tónov. Tok prebieha v máji a júni. Samce prichádzajú na hniezdiská skôr ako samice, aby obsadili teritóriá v hustých ihličnatých lesoch. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (AnAge databáza uvádza pohlavnú zrelosť 365 dní pre obe pohlavia; zdroj: AnAge/BBL).
Samica stavia sama pohárkovité hniezdo z lúčnych stebeliek, borovicových ihíl, vetvičiek, lišajníkov a pavučiny, vystelané jemnými koreňmi a mäkkou kôrou. Umiestňuje ho 6–12 m nad zemou na horizontálnej vetve ihličnana, dobre skrytej v korunke. Znáška: typicky 4–5 vajec (rozsah 3–5 podľa Audubon/Wikipedia EN; Wikipedia uvádza aj 3 ako príležitostnú hodnotu), bielych so sivohnedými alebo lilakovými škvrnitkami. Hniezdna sezóna: máj–júl.
Inkubácia trvá cca 12 dní (zdroj: Audubon Field Guide). South Dakota Birds uvádza, že inkubáciu vykonávajú pravdepodobne obaja rodičia, avšak to nie je pre tento druh definitívne potvrdené; u väčšiny rodov Setophaga inkubuje prevažne samica. Samec zásobuje samicu potravou a háji teritórium spevom.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, chrobákmi, muchami a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Druh nie je viazaný na jeden druh hmyzieho škodcu (ako horárik smrekový na spruce budworm), no závisí od všeobecnej diverzity hmyzu ihličnatých lesov.
Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní od vyliahnutia (zdroj: Audubon Field Guide, Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení, kým sa osamostatnia. Juvenily majú tlmenejšie sfarbenie než dospelé vtáky — žltá na hlave je menej intenzívna, hrdlo menej výrazne čierne. Plné dospelé sfarbenie samca nastupuje postupne pelichaním.
Pohlavná zrelosť nastupuje v prvom roku života — AnAge databáza (BBL Longevity Records) uvádza pohlavnú dospelosť 365 dní pre obe pohlavia. Maximálne zaznamenaná dĺžka života vo voľnej prírode je 9,1 roka (BBL Longevity Records; AnAge klasifikuje záznam ako hodnoterný, stredná vzorka). Dĺžka života v zajatí nie je overená, keďže druh sa nechová.
| Horárik pustovnícky | Horárik townsendov (Setophaga townsendi) | Horárik čiernohrdlý zelenokrídly (Setophaga virens) | Horárik smrekový (Setophaga castanea) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–14 cm | 11–13 cm | 11–13 cm | 13–15 cm |
| Váha | 8,5–14 g | 7–11 g | 7–12 g | 11–17 g |
| Dožitie | max. 9,1 r (BBL longevity records, voľná príroda) | max. cca 8–10 r | max. cca 10 r | max. 4,9 r (BBL longevity records) |
| Ochrana | IUCN LC (stabilný trend), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC (rastúci trend), bez CITES |
| Charakteristika | Hniezdny samec: čistá žiarivo žltá hlava a tvár bez tmavého líčia, čierne hrdlo, sivý chrbát, biele prsia bez prúžkov, dve biele krídlové pásy; samica: tlmenejšia žltá tvár, bledšie hrdlo | Samec: žltá tvár s VÝRAZNÝMI TMAVÝMI LÍČIAMI a ušnými krovkami, žlté prsia s čiernymi prúžkami, olivový chrbát. Diagnostický rozdiel oproti pustovníckeho: tmavé líčia a žltá hruď s prúžkami | Samec: ZELENKAVÉ temeno a líčia (nie žlté), čierne hrdlo, biele prsia s čiernymi prúžkami, žltý bok tváre. Na rozdiel od pustovníckeho má olivovo-zelenú hlavu (nie žltú) a žltkavý podchvostník | Hniezdny samec: kastánovo-gaštanová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár; samica bledšia. Jesenný šat olivovo-zelený s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami |
| Areál | Hniezdi vo vysokých ihličnatých lesoch Kaskád, Sierry Nevady a pobrežných pohorí (Washington, Oregon, Kalifornia); zimuje v Mexiku a Guatemale; foruje v korunách ihličnanov 20–40 m nad zemou; hybridizuje s S. townsendi | Hniezdi v ihličnatých lesoch od Aljašky cez Britskú Kolumbiu po Kaskády; zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; agresívny samec vytláča horárika pustovníckeho v hybridnej zóne (Oregon, Washington) | Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike a severnej Južnej Amerike; sesterský druh skupiny Townsend–Hermit; identifikačná trojica (virens vs townsendi vs occidentalis) | Hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; populácia kopíruje cykly spruce budworm; iný areál (východ vs západ) než pustovnícky |
Čistá žiarivo žltá hlava — definiujúci znak samca. Hniezdny samec horárika pustovníckeho je v teréne okamžite rozoznateľný vďaka uniformne žiarivej žltej hlave a tvári, ktoré sú bez akéhokoľvek tmavého líčia alebo ušnej škvrny. V kombinácii s čiernym hrdlom a sivým chrbtom ide o farebnú kombináciu, ktorú nemá žiadny iný bežný severoamerický horárik.
Záhadná hybridná zóna s townsendovým horárikovitým. Horárik pustovnícky a horárik townsendov (Setophaga townsendi) sú sesterské druhy, ktoré sa rozišli v glaciálnych refugiách a vstúpili do sekundárneho kontaktu pred cca 5000 rokmi. V Kaskádach a na Olympijskom polostrove (Washington, Oregon) existujú tri hybridné zóny. Samce townsendovho druhu sú agresívnejšie, majú vyššie hladiny testosterónu a aktívne vytláčajú horárika pustovníckeho smerom na juh — hybridná zóna sa posunula o tisíce kilometrov na juh pozdĺž pacifického pobrežia.
Ako odlíšiť od horárika townsendovho. Kľúčový rozdiel: horárik pustovnícky má čistú, prázdnu žltú tvár (bez tmavého líčia), čierne hrdlo a biele prsia bez žltosti a prúžkov. Horárik townsendov má naopak výrazné tmavé líčia a ušné krovky, žlté prsia s čiernymi prúžkami a tmavý chrbát s olivovými tónmi. Hybridy nesú prvky oboch: žltú tvár pustovníckeho a žlté prsia so škvrnitosťou townsendovho.
Životný priestor vo výšinách koruniek. Horárik pustovnícky je jedným z najviac canopy-viazaných horárikovitých — trávi väčšinu hniezdnej sezóny vo výšinách 20–40 metrov v korunách douglas-jedlí, hemlockov a cédrov, kde prehľadáva vetvičky a ihlie smerom od kmeňa ku koronám. Je preto klasickým vtákom, ktorého birdwatcheri v lese dlho počujú predtým, ako ho zahliadnu.
Monotypický druh opísaný Townsendom. Horárik pustovnícky nemá poddruhy (je monotypický) a opísal ho John Kirk Townsend v roku 1837 ako Sylvia occidentalis. Druhové meno occidentalis (latinsky západný) odkazuje na jeho areál na západ USA. Neskôr bol preradený do rodu Dendroica a napokon do rodu Setophaga (podľa 52. suplementu AOS z roku 2011).
Striktne hmyzožravý výšinný lovec. Na rozdiel od niektorých horárikovitých, ktoré dopĺňajú stravu bobuľkami alebo nektárom, horárik pustovnícky je takmer výlučne hmyzožravý — živí sa húsenicami, chrobákmi, muchami, mšicami, cikádami a pavúkmi zbieranými v ihličí a na vetvičkách. Semenná strava ho nezaujíma.
Dlhý pacifický migrant. Horárik pustovnícky migruje pozdĺž Pacifického pobrežia a horských hrebeňov — Kaskády, Sierra Nevada a pobrežné pohoria — medzi hniezdiskami v Oregone, Washingtone a Kalifornii a zimovískami v horských lesoch Mexika a Guatemaly. Počas jarnej migrácie (apríl–máj) prechádza pobrežnými lesmi a praliésmi; na jeseň (júl–september) odlieta pomerne skoro.
Maximálne zaznamenané dožitie 9,1 roka. BBL Longevity Records severnej Ameriky (AnAge databáza) evidujú pre horárika pustovníckeho maximálne zaznamenanú dĺžku života vo voľnej prírode 9,1 roka — záznam je klasifikovaný ako hodnoterný pri strednej vzorke. Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je oveľa nižšia, pričom kolízie s budovami počas migrácie a zmena biotopov (rozsiahle požiare, ťažba dreva) sú kľúčovými faktormi mortality.
V praxi nie. Horárik pustovnícky je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na vrcholky ihličnanov s potrebami (sezónna migrácia stovky kilometrov, hmyz ako výhradná potrava), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.
Toto je kľúčová identifikačná dvojica na západnom pobreží USA. Horárik pustovnícky má ČISTÚ, prázdnu žiarivo žltú tvár bez akéhokoľvek tmavého líčia alebo ušnej škvrny, čierne hrdlo/bib a BIELE prsia bez žltosti a bez prúžkov. Horárik townsendov má naopak výrazné TMAVÉ LÍČIA a ušné krovky (čierna alebo tmavozelená škvrna), ŽLTÉ prsia s čiernymi prúžkami a tmavší chrbát. Hybridy, ktoré sú v Oregone a Washingtone bežné, nesú prvky oboch: žltú tvár pustovníckeho a žlté prsia so škvrnitosťou townsendovho.
Hniezdi vo vysokých hustých ihličnatých lesoch (douglas-jedľa, hemlock, céder, jedle) pohoria Kaskády, Sierra Nevada a pobrežných pohorí od juhozápadného Washingtonu a Oregonu cez Kaliforniu. Zimuje v horských borovicovo-dubových lesoch Mexika (Sierra Madre) a Guatemaly; príležitostne sa zdržuje aj na juhu Kalifornie. Migrácia prebieha prevažne pozdĺž Pacifického pobrežia a horských hrebeňov.
Hybridizácia predstavuje dlhodobú hrozbu pre horárika pustovníckeho. Samce townsendovho druhu sú agresívnejšie, majú vyššie hladiny testosterónu a aktívne vytláčajú samce horárika pustovníckeho zo spoločných teritórií. Hybridná zóna v Kaskádach (Washington, Oregon) sa za posledné desaťročia posunula smerom na juh — genetická analýza naznačuje, že townsendov horárik postupne nahradzuje pustovníckeho v horných častiach jeho pôvodného areálu. Hybridy sú plodné, čo hybridizáciu uľahčuje.
IUCN hodnotí horárika pustovníckeho ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou — globálny areál a celková populácia sú dostatočne veľké. V USA je chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act. Hrozbami sú rozsiahle lesné požiare a zmeny v hospodárení s ihličnatými lesmi (ťažba dreva znižuje dostupnosť starých vzrastlých porastov), zmena klímy (severný posun areálu, kontrakcia v Kalifornii a Oregone) a hybridizácia s agresívnejším horárikovitým townsendovým. Druh nie je zaradený v CITES.
Samica znáša zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–5 podľa Audubon/Wikipedia EN), bielych so sivohnedými alebo lilakovými škvrnitkami. Hniezdo je pohárkovité, 6–12 m nad zemou na vetve ihličnana, stavia ho iba samica. Inkubácia trvá cca 12 dní (zdroj: Audubon Field Guide). Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí; obaja rodičia ich kŕmia. Presné rozdelenie inkubačných povinností medzi pohlaviami nie je pre tento druh definitívne potvrdené.
Horárik pustovnícky žije a foruje takmer výhradne vo vrcholkových poschodiach koruny ihličnanov — typicky 20–40 metrov nad zemou v hustých douglas-jedliach, hemlocku a cédri. Birdwatcheri ho preto v lese väčšinou dlho počujú (séria čistých vysokých tónov) predtým, ako ho zahliadnu. Okrem toho uprednostňuje vnútro koruniek pred ich okrajom, čo sťažuje pohľad. Pri návšteve hniezdneho biotopu odporúčame ďalekohľad s veľkým zväčšením a trpezlivosť pri sledovaní vrcholkov ihličnanov.