Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis)

Parulidae (horárikovité)

Horárik pustovnícky

Setophaga occidentalis — lesný horárik s čistou žiarivou žltou hlavou a čiernym hrdlom — skrytý lovec hmyzu vo vrcholkoch ihličnanov západného pobrežia USA, ohrozený hybridizáciou s agresívnejším horárikovitým townsendovým

IUCN: LC (Least Concern, 2023) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly hniezdny areál v ihličnatých lesoch západného pobrežia USA a relatívne veľkú populáciu. Populačný trend je hodnotený ako stabilný. Hrozbami sú strata a degradácia starých vzrastlých ihličnatých lesov (rozsiahle požiare, ťažba dreva), zmena klímy (predpokladaná kontrakcia areálu v Kalifornii a Oregone, expanzia na sever), kolízie sťahovavých vtákov s budovami a hybridizácia s agresívnejším horárikovitým townsendovým (Setophaga townsendi), ktorý postupne nahradzuje pustovníckeho v severných častiach areálu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act.
Dĺžka11–14 cm
Váha8,5–14 g
Dožitiemax. 9,1 r (voľná príroda, BBL)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
StravaHmyz a pavúky (húsenice, chrobáky, muchy)
HniezdiskoIhličnaté lesy Kaskád, Sierry Nevady (Washington–Kalifornia)
ZimoviskoHorské lesy Mexika a Guatemaly
SpevSéria čistých vysokých tónov z vrcholkov ihličnanov
HybridizáciaS horárikovitým townsendovým (Oregon, Washington)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 30% 12% 8% STRAVA zloženie
Húsenice a larvy motýľov — dominantná zložka v hniezdnej sezóne, zbieraná vo vrcholkových poschodiach ihličnatých koruniek 50%
Chrobáky, muchy, mšice, cikády a iný hmyz — dôležitá celosezónna zložka 30%
Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný pri prehľadávaní vetvičiek a ihličia 12%
Drobné bobuľky a plody — príležitostný doplnok mimo hniezdnej sezóny a počas migrácie 8%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz a larvy — húsenice, chrobáky, muchy, mšice a cikády; základná a nevyhnutná potrava v hniezdnej sezóne
  • Pavúky — pravidelný doplnok zbieraný na vetvičkách a v ihličí ihličnanov
  • Drobné bobuľky a plody — príležitostný doplnok počas migrácie a na zimoviskách
  • Živé mušičky (Drosophila) a malý hmyz — vhodné pri núdzovej záchrannej starostlivosti
  • Čerstvá voda denne — druh sa kúpe v plytkej tečúcej vode alebo rose na vegetácii
  • Hmyzová pasta alebo certifikovaná softbill zmes — len pri dočasnej záchrannej starostlivosti, pod dozorom aviárneho veterinára

Zakázané potraviny

  • Semená a zrninové zmesy — horárik pustovnícky je hmyzožravec, semená nie je schopný efektívne spracovať
  • Avokádo — toxické pre všetky vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, káva, alkohol — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a tučné ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Chemicky ošetrený (insekticídmi) hmyz — priama otrava; pesticídy sú jednou z kľúčových hrozieb pre tento druh
Tip od odborníka Horárik pustovnícky je takmer výhradne hmyzožravý druh — živí sa húsenicami, chrobákmi, muchami, mšicami, cikádami a pavúkmi, ktoré zbiera vo vrcholkových poschodiach koruny ihličnanov. V zajatí sa prakticky nechová — pre tento druh neexistujú overené kŕmne protokoly a akákoľvek núdzová starostlivosť o zraneného jedinca patrí do rúk odbornej záchrannej stanice. Semennú stravu nekonsumuje a nedokáže ju efektívne spracovať.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Horárik pustovnícky má tichý, vysoký spev prednášaný z vrcholkov ihličnanov — séria čistých tónov, ktorá na väčšiu vzdialenosť ľahko unikne. Nie je subjektívne hlasným vtákom. Keďže sa v zajatí nechová, otázka hluku v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Horárik pustovnícky nie je maznavý vták na ruku — je to plachý voľne žijúci migrant. Loví hmyz vo vrcholkoch ihličnanov a pred ľuďmi uniká. Fyzický kontakt s človekom je preň výrazne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny dlhý migrant — horárik pustovnícky trávi celý deň prehľadávaním koruniek ihličnanov a prelietava stovky až tisíce kilometrov medzi hniezdiskami v Kaskádach a zimovískami v Mexiku. V zajatí sa nechová.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Horárik pustovnícky nenapodobňuje ľudskú reč — horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený: hlavný spev a krátke kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí. Ide o voľne žijúci druh, nie spoločenského spoločníka.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Horárik pustovnícky patrí medzi tichšie a ťažšie lokalizovateľné horáriky — spieva z vrcholkov ihličnanov, kde je zrak veľmi sťažený. Hlavný spev samca je séria vysokých čistých píšťalových tónov, pripomínajúca spev stehlikovitého vtáka; zdroje ho opisujú ako rad jasných tónov s jemnou kadenčnou štruktúrou (Audubon: séria vysokých tónov podobná spevu žltiaka amerického, ale menej dôrazná). Bežnou hláskou je krátky mäkký zvuk chip ako kontaktná a poplašná hláska počas migrácie a na hniezdiskách. Spev znie z veľkej výšky a ľahko unikne pozornosti.

Dokáže hovoriť? Horárik pustovnícky nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky. Horárikovité (Parulidae) túto schopnosť nemajú — repertoár spevu a krátkych hlások je vrodený a nemenný. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Typické zvuky

  • Hlavný spev — séria vysokých čistých píšťalových tónov s jemnou kadenčnou štruktúrou; prednášaný samcom z vrcholkov ihličnanov; opisovaný ako séria jasných tónov podobná spevu žltiaka amerického, ale menej dôrazná (zdroj: Audubon Field Guide)
  • Kontaktná a poplašná hláska — krátky mäkký zvuk chip (alebo tseet); najčastejší zvukový prejav počas migrácie a na zimoviskách; jemný a ľahko prehliadnuteľný
  • Tichý kontaktný štekot v zmiešaných kŕdlikoch počas migrácie — nenápadné dorozumievacie hlásky pri prelete cez záhrady a lesné okraje
  • Striedmy hlasový prejav zo veľkej výšky — druh je aktívny predovšetkým v korunnej vrstve ihličnanov, 20–40 metrov nad zemou; v teréne ho birdwatcheri väčšinou dlho počujú predtým, ako ho zahliadnu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva z vrcholkov ihličnanov a háji teritórium; prílet na hniezdiská začiatkom mája
Hniezdna sezóna — znáška začína v máji, vajcia kladené do pohárkovitého hniezda v ihličnane 6–12 m nad zemou
Odchov mláďat — inkubácia cca 12 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí
Pelichanie pred migráciou — samce aj samice dostávajú tlmenejší posthniezdny šat; odlet z hniezdisk začína koncom júla
Zimovanie — horské borovicovo-dubové lesy Mexika a Guatemaly; príležitostne aj juh Kalifornie
Neotropický migrant: jar (apríl–máj) prílet na hniezdiska v Kaskádach, Sierre Nevade a pobrežných pohoriach; jeseň (júl–september) odlet; migruje pozdĺž Pacifického pobrežia a horských hrebeňov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Horárik pustovnícky je severoamerický sťahovavý hmyzožravec (Parulidae), ktorý v európskej ani severoamerickej avikultúre nie je zavedený. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter pre záujemcov o birdwatching a severoamerickú avifaunu.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Loví hmyz vo vrcholkách koruny ihličnanov a každoročne migruje medzi Kaskádami a Mexikom. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť jeho prirodzené potreby.
Deti v domácnosti Horárik pustovnícky nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová. Deti ho môžu spoznať pri birdwatchingu alebo z atlasov vtákov. Žiarivo žltá hlava samca je nezabudnuteľný pohľad na jarnom ťahu.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — posúdenie hlasitosti je len teoretické. Spev je tichý a líšiaci sa výškou tónov, ozývajúci sa z koruniek stromov.
Verdikt odborníka Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis) je drobný lesný horárik (11–14 cm, 8,5–14 g) z čeľade horárikovité (Parulidae). Hniezdny samec má nápadnú čistú žiarivo žltú hlavu a tvár bez tmavého líčia, čierne hrdlo/bib, sivý chrbát, biele spodné časti tela a dve biele krídlové pásy — táto kombinácia ho robí nezameniteľným medzi severnými americkými horárikovitými. Samica je oveľa tlmenejšia: bledšia žltá tvár, obe pohlavia však majú charakteristickú čistú (prázdnu) žltú tvár bez tmavého líčia, čím sa líšia od podobného horárika townsendovho (Setophaga townsendi), ktorý má tmavé líčia a uši a žlté prsia s čiernymi prúžkami. Druh hniezdi vo vysokých ihličnatých lesoch (douglas-jedľa, hemlock, céder) Kaskád, Sierry Nevady a pobrežných pohorí od Washingtonu po Kaliforniu a zimuje v horských borovicovo-dubových lesoch Mexika a Guatemaly. Loví hmyz takmer výhradne vo vrcholkových poschodiach korunky ihličnanov, kde ho možno dlho počuť predtým, ako ho vidíte. Hniezdo stavia samica, znáška 3–5 vajec, inkubácia cca 12 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní od vyliahnutia. Spev je séria čistých vysokých píšťalových tónov prednášaná z vrcholkov stromov. V avikultúre sa nechová. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom. Zaujímavosťou je aktívna hybridizácia s horárikovitým townsendovým v kontaktnej zóne v Kaskádach (Washington, Oregon), kde agresívnejšie a dominantnejšie samce townsendovho druhu postupne vytláčajú horárika pustovníckeho smerom na juh.

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Vysoké husté ihličnaté lesy pobrežia a horské ihličnaté lesy stredných a vyšších polôh — douglas-jedľa, hemlock, céder, jedle a borovice
V hniezdnom areáli preferuje husté vlhké ihličnaté lesy s dominanciou douglas-jedlí (Pseudotsuga menziesii), hemlocku (Tsuga) a cédra (Thuja) v nižších polohách pri pobreží, ako aj chladnejšie horské lesy jedlí a iných ihličnanov vo vyšších nadmorských výškach. Druh foruje takmer výhradne vo vrcholkových poschodiach koruny, typicky 20–40 metrov nad zemou, kde prehľadáva vetvičky a ihlie smerom od vnútra ku koronám. Je preto oveľa skôr počuteľný, než viditeľný.
Prostredie v ľudskej starostlivosti (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do vrcholkov ihličnanov, nie do klietky; v záchrannej starostlivosti pokojné sieťové prostredie s vetvičkami
Horárik pustovnícky je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Ak sa jedinec dočasne ocitne v záchrannej starostlivosti (po kolízii), potrebuje pokojné bezpečné prostredie s vetvičkami, čistou vodou a živým hmyzom, nie tesnú klietku.
Spoločenské správanie
Hniezdna sezóna: teritoriálne páry samcov vo vrcholkoch ihličnanov; migrácia: zmiešané kŕdliky s inými horárikovitými a drobnými spevcami
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom z vrcholkov ihličnanov. Cez migráciu sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlikov s inými horárikovitými, kde spolu efektívnejšie lovia potravu. Nie je výrazne agresívny voči iným horárikovitým mimo hybridnej zóny s townsendovým horárikovitým.
Teplota a podnebie
Vlhké pobrežné a horské ihličnaté lesy na hniezdiskách (západ USA); suché horské borovicovo-dubové lesy strednej Ameriky na zimoviskách
Druh je prispôsobený na vlhké chladnejšie ihličnaté lesy pacifického pobrežia a horských hrebeňov pri hniezdení a na horské suché borovicovo-dubové lesy pri zimovaní v Mexiku a Guatemale. Sezónna migrácia mu umožňuje tráviť obidve sezóny v optimálnom prostredí.
Hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z rastlinných stebeliek, ihličia, machu a pavučiny, vystelané jemnými materiálmi; typicky 6–12 m (20–40 stôp) nad zemou na horizontálnej vetve ihličnana
Hniezdo stavia iba samica — pohárkovité, z lúčnych stebeliek, borovicových ihíl, vetvičiek, lišajníkov, machu a pavučiny, vystelané jemnými koreňmi a mäkkou kôrou. Umiestňuje ho na horizontálnej vetve ihličnana, typicky 6–12 m nad zemou (Audubon uvádza 20–40 stôp), dobre skryté listím a ihličím, ďalej od kmeňa. Znáška: zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–5; zdroj Audubon/Wikipedia EN), bielych so sivohnedými alebo lilakovými škvrnitkami. Inkubácia trvá cca 12 dní (zdroj: Audubon). Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí (zdroj: Audubon, Wikipedia EN).
Zimovisko
Horské borovicovo-dubové a zmiešané ihličnaté lesy Mexika (pohoria Sierra Madre) a Guatemaly; príležitostne juh Kalifornie
Na zimoviskách v Mexiku a Guatemale obýva horské borovicovo-dubové lesy a zmiešané ihličnaté porasty pohoria Sierra Madre a iných stredoamerických horských systémov; zimuje tu v zmiešaných potulných kŕdlikoch. Príležitostne sa zdržuje aj na juhu Kalifornie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a vymedzenie teritória
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholkov ihličnanov a háji teritórium sériou čistých vysokých tónov. Tok prebieha v máji a júni. Samce prichádzajú na hniezdiská skôr ako samice, aby obsadili teritóriá v hustých ihličnatých lesoch. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (AnAge databáza uvádza pohlavnú zrelosť 365 dní pre obe pohlavia; zdroj: AnAge/BBL).

Hniezdo a znáška
Znáška od mája; 3–5 vajec (zvyčajne 4–5)

Samica stavia sama pohárkovité hniezdo z lúčnych stebeliek, borovicových ihíl, vetvičiek, lišajníkov a pavučiny, vystelané jemnými koreňmi a mäkkou kôrou. Umiestňuje ho 6–12 m nad zemou na horizontálnej vetve ihličnana, dobre skrytej v korunke. Znáška: typicky 4–5 vajec (rozsah 3–5 podľa Audubon/Wikipedia EN; Wikipedia uvádza aj 3 ako príležitostnú hodnotu), bielych so sivohnedými alebo lilakovými škvrnitkami. Hniezdna sezóna: máj–júl.

Inkubácia
Cca 12 dní (zdroj: Audubon Field Guide)

Inkubácia trvá cca 12 dní (zdroj: Audubon Field Guide). South Dakota Birds uvádza, že inkubáciu vykonávajú pravdepodobne obaja rodičia, avšak to nie je pre tento druh definitívne potvrdené; u väčšiny rodov Setophaga inkubuje prevažne samica. Samec zásobuje samicu potravou a háji teritórium spevom.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia húsenicami, chrobákmi, muchami a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Druh nie je viazaný na jeden druh hmyzieho škodcu (ako horárik smrekový na spruce budworm), no závisí od všeobecnej diverzity hmyzu ihličnatých lesov.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí

Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní od vyliahnutia (zdroj: Audubon Field Guide, Wikipedia EN). Rodičia ich dokrmujú aj po vyletení, kým sa osamostatnia. Juvenily majú tlmenejšie sfarbenie než dospelé vtáky — žltá na hlave je menej intenzívna, hrdlo menej výrazne čierne. Plné dospelé sfarbenie samca nastupuje postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť
V prvom roku života (zdroj: AnAge/BBL)

Pohlavná zrelosť nastupuje v prvom roku života — AnAge databáza (BBL Longevity Records) uvádza pohlavnú dospelosť 365 dní pre obe pohlavia. Maximálne zaznamenaná dĺžka života vo voľnej prírode je 9,1 roka (BBL Longevity Records; AnAge klasifikuje záznam ako hodnoterný, stredná vzorka). Dĺžka života v zajatí nie je overená, keďže druh sa nechová.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Horárik pustovnícky je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — loví hmyz vo vrcholkoch ihličnanov a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode alebo počas jarného ťahu.

1

Neusiluj sa o ochočenie — horárik pustovnícky je voľne žijúci plachý migrant, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Pri birdwatchingu sleduj samca z diaľky ďalekohľadom — žiarivo žltá hlava a čierne hrdlo sú nezabudnuteľné; hľadaj ho vo vrcholkoch douglas-jedlí, hemlockov a cédrov

3

Všimni si čistú (prázdnu) žltú tvár bez tmavého líčia — kľúčový znak pre odlíšenie od horárika townsendovho

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

5

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — Migratory Bird Treaty Act (USA) zakazuje úmyselné rušenie, odchyt aj obchod s týmto druhom

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Horárik pustovnícky sa v európskej ani severoamerickej avikultúre nechová — ide o voľne žijúci neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa bežne nepredáva. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA je druh chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je z pohľadu legality krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho hniezdnom areáli (Kaskády, Sierra Nevada) alebo počas jarného ťahu (apríl–máj)
Birdwatchingové skupiny, atlasy vtákov a databázy (eBird, Avibase, Cornell Lab AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj voľne žijúceho horárika over legálnosť pôvodu a nahlás prípad príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Horárik pustovnícky nie je vták na predaj ani chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený medzinárodnou legislatívou a federálnym zákonom USA (Migratory Bird Treaty Act). Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je sledovanie počas jarného ťahu alebo výprava do ihličnatých lesov Kaskád a Sierry Nevady v hniezdnej sezóne (máj–júl).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Horárik pustovnícky 11–14 cm Horárik townsendov 11–13 cm Horárik čiernohrdlý zelenokrí… 11–13 cm Horárik smrekový 13–15 cm
Horárik pustovnícky Horárik townsendov (Setophaga townsendi) Horárik čiernohrdlý zelenokrídly (Setophaga virens) Horárik smrekový (Setophaga castanea)
Dĺžka11–14 cm11–13 cm11–13 cm13–15 cm
Váha8,5–14 g7–11 g7–12 g11–17 g
Dožitiemax. 9,1 r (BBL longevity records, voľná príroda)max. cca 8–10 rmax. cca 10 rmax. 4,9 r (BBL longevity records)
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (rastúci trend), bez CITES
PovahaHniezdny samec: čistá žiarivo žltá hlava a tvár bez tmavého líčia, čierne hrdlo, sivý chrbát, biele prsia bez prúžkov, dve biele krídlové pásy; samica: tlmenejšia žltá tvár, bledšie hrdloSamec: žltá tvár s VÝRAZNÝMI TMAVÝMI LÍČIAMI a ušnými krovkami, žlté prsia s čiernymi prúžkami, olivový chrbát. Diagnostický rozdiel oproti pustovníckeho: tmavé líčia a žltá hruď s prúžkamiSamec: ZELENKAVÉ temeno a líčia (nie žlté), čierne hrdlo, biele prsia s čiernymi prúžkami, žltý bok tváre. Na rozdiel od pustovníckeho má olivovo-zelenú hlavu (nie žltú) a žltkavý podchvostníkHniezdny samec: kastánovo-gaštanová (bay) koruna, hrdlo a boky, krémový zátyľkový fliak, čierna tvár; samica bledšia. Jesenný šat olivovo-zelený s buffy podchvostníkmi a tmavými nohami
AreálHniezdi vo vysokých ihličnatých lesoch Kaskád, Sierry Nevady a pobrežných pohorí (Washington, Oregon, Kalifornia); zimuje v Mexiku a Guatemale; foruje v korunách ihličnanov 20–40 m nad zemou; hybridizuje s S. townsendiHniezdi v ihličnatých lesoch od Aljašky cez Britskú Kolumbiu po Kaskády; zimuje v Mexiku a Strednej Amerike; agresívny samec vytláča horárika pustovníckeho v hybridnej zóne (Oregon, Washington)Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch východnej Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike a severnej Južnej Amerike; sesterský druh skupiny Townsend–Hermit; identifikačná trojica (virens vs townsendi vs occidentalis)Hniezdi v boreálnych smrekovo-jedľových lesoch Kanady; zimuje v tropických lesoch Panamy a SZ Južnej Ameriky; populácia kopíruje cykly spruce budworm; iný areál (východ vs západ) než pustovnícky

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu alebo jeho strata, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — hlavné riziko u stresovaných vtákov v dočasnej záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvá potrava, hygienické suché prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výhradne aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a krvné parazity (kokcídie, hlísty, Haemoproteus, Plasmodium)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť

Voľne žijúce horárikovité bežne nesú vnútorné a krvné parazity, ktoré sa pri strese a zhoršení kondície premnožia. U jedincov v záchrannej stanici: karanténa nových vtákov, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba pod dozorom veterinára.

Stres a poranenia z kolízií s budovami (window strike)
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Kolízie so zasklenenými budovami počas nočnej alebo prízemnej migrácie sú jednou z hlavných príčin mortality horárikovitých. Vyčerpaný migrant nájdený pri okne potrebuje ticho, tmu, minimum manipulácie a rýchle odovzdanie záchrannej stanici. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu ďalším infekciám.

Podvýživa pri nedostatku živočíšnej bielkoviny
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy rastu peria

Ako výhradný hmyzožravec trpí horárik pustovnícky rýchlo pri nedostatku živočíšnej bielkoviny. V záchrannej starostlivosti je nevyhnutná živá potrava (mušičky, larvy, malí cvrčkovia) alebo certifikovaná hmyzožravá pasta; výhradne semenná strava je nevhodná a vedie k rýchlej podvýžive.

Otravy pesticídmi v hniezdnom areáli
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, strata koordinácie, kŕče, letargia

Horárik pustovnícky je ako výhradný hmyzožravec osobitne zraniteľný voči pesticídom aplikovaným v lesnom hospodárstve. Kontaminovaný hmyz alebo priama expozícia insekticídom môžu byť smrteľné. Dlhodobá zmena chemického zloženia lesného prostredia (teplota, sucho, rozsiahle požiare) zhoršuje dostupnosť hmyzu a prispieva k úbytku populácií v niektorých častiach areálu.

Prevencia Horárik pustovnícky sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo vyčerpaného jedinca (napr. po kolízii s oknom): (1) Ticho a tma — stres je pre tohto plachého druhu najväčšou hrozbou; drž v uzavretej krabici, minimum manipulácie. (2) Živočíšna bielkovina — živé mušičky, malé larvy alebo hmyzožravá pasta; nikdy semená ako základ. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa pri dlhšom pobyte. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Čistá žiarivo žltá hlava — definiujúci znak samca. Hniezdny samec horárika pustovníckeho je v teréne okamžite rozoznateľný vďaka uniformne žiarivej žltej hlave a tvári, ktoré sú bez akéhokoľvek tmavého líčia alebo ušnej škvrny. V kombinácii s čiernym hrdlom a sivým chrbtom ide o farebnú kombináciu, ktorú nemá žiadny iný bežný severoamerický horárik.

2

Záhadná hybridná zóna s townsendovým horárikovitým. Horárik pustovnícky a horárik townsendov (Setophaga townsendi) sú sesterské druhy, ktoré sa rozišli v glaciálnych refugiách a vstúpili do sekundárneho kontaktu pred cca 5000 rokmi. V Kaskádach a na Olympijskom polostrove (Washington, Oregon) existujú tri hybridné zóny. Samce townsendovho druhu sú agresívnejšie, majú vyššie hladiny testosterónu a aktívne vytláčajú horárika pustovníckeho smerom na juh — hybridná zóna sa posunula o tisíce kilometrov na juh pozdĺž pacifického pobrežia.

3

Ako odlíšiť od horárika townsendovho. Kľúčový rozdiel: horárik pustovnícky má čistú, prázdnu žltú tvár (bez tmavého líčia), čierne hrdlo a biele prsia bez žltosti a prúžkov. Horárik townsendov má naopak výrazné tmavé líčia a ušné krovky, žlté prsia s čiernymi prúžkami a tmavý chrbát s olivovými tónmi. Hybridy nesú prvky oboch: žltú tvár pustovníckeho a žlté prsia so škvrnitosťou townsendovho.

4

Životný priestor vo výšinách koruniek. Horárik pustovnícky je jedným z najviac canopy-viazaných horárikovitých — trávi väčšinu hniezdnej sezóny vo výšinách 20–40 metrov v korunách douglas-jedlí, hemlockov a cédrov, kde prehľadáva vetvičky a ihlie smerom od kmeňa ku koronám. Je preto klasickým vtákom, ktorého birdwatcheri v lese dlho počujú predtým, ako ho zahliadnu.

5

Monotypický druh opísaný Townsendom. Horárik pustovnícky nemá poddruhy (je monotypický) a opísal ho John Kirk Townsend v roku 1837 ako Sylvia occidentalis. Druhové meno occidentalis (latinsky západný) odkazuje na jeho areál na západ USA. Neskôr bol preradený do rodu Dendroica a napokon do rodu Setophaga (podľa 52. suplementu AOS z roku 2011).

6

Striktne hmyzožravý výšinný lovec. Na rozdiel od niektorých horárikovitých, ktoré dopĺňajú stravu bobuľkami alebo nektárom, horárik pustovnícky je takmer výlučne hmyzožravý — živí sa húsenicami, chrobákmi, muchami, mšicami, cikádami a pavúkmi zbieranými v ihličí a na vetvičkách. Semenná strava ho nezaujíma.

7

Dlhý pacifický migrant. Horárik pustovnícky migruje pozdĺž Pacifického pobrežia a horských hrebeňov — Kaskády, Sierra Nevada a pobrežné pohoria — medzi hniezdiskami v Oregone, Washingtone a Kalifornii a zimovískami v horských lesoch Mexika a Guatemaly. Počas jarnej migrácie (apríl–máj) prechádza pobrežnými lesmi a praliésmi; na jeseň (júl–september) odlieta pomerne skoro.

8

Maximálne zaznamenané dožitie 9,1 roka. BBL Longevity Records severnej Ameriky (AnAge databáza) evidujú pre horárika pustovníckeho maximálne zaznamenanú dĺžku života vo voľnej prírode 9,1 roka — záznam je klasifikovaný ako hodnoterný pri strednej vzorke. Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je oveľa nižšia, pričom kolízie s budovami počas migrácie a zmena biotopov (rozsiahle požiare, ťažba dreva) sú kľúčovými faktormi mortality.

Taxonomická klasifikácia

species Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Parulidae (horárikovité)
Rod Setophaga Swainson, 1827
Druh Setophaga occidentalis (John Kirk Townsend, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický (western US) migrant; v Európe nie je zaznamenávaný ani nie je etablovaný v avikultúre
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, BirdLife International a Avibase nerozoznávajú platné poddruhy. Opísal ho John Kirk Townsend v roku 1837 (protonym Sylvia occidentalis; typová lokalita Columbia River, Oregon). Neskôr zaradený do rodu Dendroica, od roku 2011 do rodu Setophaga. Hybridizuje so Setophaga townsendi (horárik townsendov) v kontaktnej zóne v Kaskádach a na Olympijskom polostrove (Washington, Oregon); hybridy nesú žltú tvár horárika pustovníckeho a žlté prsia so škvrnitosťou horárika townsendovho.
Avibase_ID 0EB07C122ABCDA6F

? Často kladené otázky

V praxi nie. Horárik pustovnícky je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh, ktorý sa v avikultúre nechová. Je to výhradne hmyzožravec viazaný na vrcholky ihličnanov s potrebami (sezónna migrácia stovky kilometrov, hmyz ako výhradná potrava), ktoré bežný chov nedokáže naplniť. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.

Toto je kľúčová identifikačná dvojica na západnom pobreží USA. Horárik pustovnícky má ČISTÚ, prázdnu žiarivo žltú tvár bez akéhokoľvek tmavého líčia alebo ušnej škvrny, čierne hrdlo/bib a BIELE prsia bez žltosti a bez prúžkov. Horárik townsendov má naopak výrazné TMAVÉ LÍČIA a ušné krovky (čierna alebo tmavozelená škvrna), ŽLTÉ prsia s čiernymi prúžkami a tmavší chrbát. Hybridy, ktoré sú v Oregone a Washingtone bežné, nesú prvky oboch: žltú tvár pustovníckeho a žlté prsia so škvrnitosťou townsendovho.

Hniezdi vo vysokých hustých ihličnatých lesoch (douglas-jedľa, hemlock, céder, jedle) pohoria Kaskády, Sierra Nevada a pobrežných pohorí od juhozápadného Washingtonu a Oregonu cez Kaliforniu. Zimuje v horských borovicovo-dubových lesoch Mexika (Sierra Madre) a Guatemaly; príležitostne sa zdržuje aj na juhu Kalifornie. Migrácia prebieha prevažne pozdĺž Pacifického pobrežia a horských hrebeňov.

Hybridizácia predstavuje dlhodobú hrozbu pre horárika pustovníckeho. Samce townsendovho druhu sú agresívnejšie, majú vyššie hladiny testosterónu a aktívne vytláčajú samce horárika pustovníckeho zo spoločných teritórií. Hybridná zóna v Kaskádach (Washington, Oregon) sa za posledné desaťročia posunula smerom na juh — genetická analýza naznačuje, že townsendov horárik postupne nahradzuje pustovníckeho v horných častiach jeho pôvodného areálu. Hybridy sú plodné, čo hybridizáciu uľahčuje.

IUCN hodnotí horárika pustovníckeho ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou — globálny areál a celková populácia sú dostatočne veľké. V USA je chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act. Hrozbami sú rozsiahle lesné požiare a zmeny v hospodárení s ihličnatými lesmi (ťažba dreva znižuje dostupnosť starých vzrastlých porastov), zmena klímy (severný posun areálu, kontrakcia v Kalifornii a Oregone) a hybridizácia s agresívnejším horárikovitým townsendovým. Druh nie je zaradený v CITES.

Samica znáša zvyčajne 4–5 vajec (rozsah 3–5 podľa Audubon/Wikipedia EN), bielych so sivohnedými alebo lilakovými škvrnitkami. Hniezdo je pohárkovité, 6–12 m nad zemou na vetve ihličnana, stavia ho iba samica. Inkubácia trvá cca 12 dní (zdroj: Audubon Field Guide). Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 8–10 dní po vyliahnutí; obaja rodičia ich kŕmia. Presné rozdelenie inkubačných povinností medzi pohlaviami nie je pre tento druh definitívne potvrdené.

Horárik pustovnícky žije a foruje takmer výhradne vo vrcholkových poschodiach koruny ihličnanov — typicky 20–40 metrov nad zemou v hustých douglas-jedliach, hemlocku a cédri. Birdwatcheri ho preto v lese väčšinou dlho počujú (séria čistých vysokých tónov) predtým, ako ho zahliadnu. Okrem toho uprednostňuje vnútro koruniek pred ich okrajom, čo sťažuje pohľad. Pri návšteve hniezdneho biotopu odporúčame ďalekohľad s veľkým zväčšením a trpezlivosť pri sledovaní vrcholkov ihličnanov.

ZDROJ: Avibase (Setophaga occidentalis, ID 0EB07C122ABCDA6F, SK nazov horarik pustovnicky, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=0EB07C122ABCDA6F), Wikipedia EN (Hermit warbler — dlzka 5,5 in/14

 Video — Horárik pustovnícky

Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis) — spev a hlas v prírode

Horárik pustovnícky (Setophaga occidentalis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Hermit Warbler, Česky:   Lesňáček žlutohlavý, Nemecky:   Einsiedelwaldsänger, Španielsky:   Reinita Cabecigualda, Francúzsky:   Paruline à tête jaune, Taliansky:   Parula eremita, Holandsky:   Heremietzanger, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   Lasówka żółtogłowa, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Желтоголовая древесница, Japonsky:   キガシラアメリカムシクイ, Latinsky:   Setophaga occidentalis (John Kirk Townsend, 1837)